M. T. Ir is q u L o V


Download 33.62 Kb.

bet8/29
Sana12.11.2017
Hajmi33.62 Kb.
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   29

1
  va 
2
-gaplarda  so ‘z  tartibi  o ‘zgarishi  bilan  gap  b o ia k la ri  ham  
o ‘zgardi.  1-gapda ega 
The ball
, chunki u kesimdan oldin, ya’ni birinchi 
o ‘rinda  turibdi; 
2
-gapda  esa  bu  so‘z to id iru v ch i,  chunki  u  kesimdan 
keyingi o ‘rinda o ‘timli fe’ldan keyingi uchinchi o ‘rinni egallab turibdi, 
bu  o ‘rin  -   toidiruv ch in in g   o ‘m idir.  Shu  m unosabat  bilan  uchinchi 
gap,  ayniqsa  diqqatga  sazovor:  bu  gapda  uchta 
clown
  so‘zi  bor,  ular 
bir-biridan  gram m atik  shakli  jih atidan  hech  qanday  farq  qilmaydi, 
lekin  shunga  qaram ay,  ular  uch  xil  vazifani  bajarayotir:  birinchisi  -  
ega,  ik k in c h is i  -   v o sita siz   t o i d i r u v c h i ,   u c h in c h isi  -   v o s ita li 
to id iruv ch i.  Bu  so‘zning  bunday  sintaktik  vazifalarini  biz  ulam ing 
shakllari orqali emas (chunki ulam ing shaklida farq yo ‘q), balki gapda 
tutgan  o ‘m iga  qarab  aniqlaymiz.
So‘z tartibining bunday xususiyati gapda so‘z tartibi q a t’iy b o ig a n  
tillarga  xosdir.
Ba’zi so‘z tartibi q a t’iy b o im a g a n  tillarda bu vosita orqali so ‘zning 
qaysi kelishikda ekanligini aniqlash ham mum kin, masalan,  rus tilida: 
Смех  (им.падеж)  побеждает  грусть  (винит,  падеж). 
Грусть  (им.падеж)  побеждает  смех  (винит,  падеж).
Shunga  o ‘xshash  misollar  o ‘zbek  tilida  ham   uchrab  turadi:
Ota  (bosh  kelishik)  bola  izladi.
Bola  (bosh  kelishik)  ota  (tushum  kelishigi)  izladi.
SINTETIK  VA  ANALITIK  VOSITALAR. 
SINTETIK  VA  ANALITIK  TILLAR
Y uqorida  bayon  qilinganidek,  gramm atik  m a’nolam i  ifodalovchi 
til  vositalari  xilma-xildir.  Tilshunoslik  fanida  bu  vositalar  ikki  katta 
turkum   -   sintetik  va  analitik  vositalarga  ajratiladi.
Sintetik  vositalarga
  affik satsiy a  (p refik slar,  suffik slar),  ichki 
fleksiya,  suppletiv  usul  kirsa, 
analitik  vositalarga
  yordamchi  so‘zlar, 
so‘z  tartibi,  takror,  ohang  kiradi.
M a ’lum  b oiish ich a,  sintetik  va  analitik  vositalar  dunyo  tillarida 
bir  xil  tarq alm agan .  K o ‘pchilik  tillard a  bir  vaqtning  o ‘zida  ham  
analitik,  ham   sintetik  vositalar  uchraydi,  lekin  ular  nisbat  nuqtai 
n aza rid an   bir  xil  emas;  b a ’zi  tillar  so ‘zning  gram m atik   shaklini

‘zgartirishda, y a ’ni gapda so‘zlam i bir-biri bilan bog‘lashda k o ‘proq 
intetik  vositalardan,  b a ’zi  tillar  esa,  analitik  vositalardan  k o ‘proq 
oy d alanadi.  A sosan  sintetik  v o sita lard a n   fo y d alan ad ig an   tilla r 
intetik tillar
, analitik vositalardan  foydalanadigan tillar 
analitik tillar 
eb  yuritiladi.
Sintetik tillarga hind-ovrupo tillar oilasiga mansub tillar (rus, nemis 
a  b o sh q a la r)  k irad i.  Bu  tilla rd a   g ram m atik   k a te g o riy a la rn in g  
o ‘pchiligi  sintetikdir:  analitik  vositalar  nisbatan  kam  q o ‘llaniladi.
Analitik  tillarga  hind-ovrupo tillar oilasiga mansub b o ‘lgan ingliz, 
ransuz  tillari  kiradi.
S intetik  tilla rd a   g ram m atik   affik slar  b a ja ra d ig a n   v a z ifa la m i 
nalitik tillarda so‘z tartibi, yordamchi so‘zlar kabi vositalar bajaradi. 
Qiyoslang:
Bill saw  a  black  dog.
Бил  увидел  чёрную  собаку.
Ingliz  va  rus  tillarid an   keltirilgan  m isolda  sintetik  va  analitik 
ositalam ing  hissasi  yaqqol  k o ‘rinib  turibdi.  Ingliz  tilidagi 
saw
  so‘zi 
>ilan  u n d an   keyin  k elay o tg an   s o ‘z la r  o ‘zaro   s o ‘z  ta rtib i  b ilan  
>og‘langan.  Rus  tilida  esa  sintetik  b o g ia n ish   kelishik  q o ‘shimchasi 
rqali  amalga  oshirilgan.
A m a liy   d arslard a m u h ok am a qilish ham da  m u sta q il ish la sh  uchun 
sa v o l  va  top sh iriq lar
1.  Leksik  ma’no  nima  va  u  grammatik  ma’nodan  qanday  farq 
qiladi?
2.  Grammatik  ma’no qanday til vositalari  orqali  ifodalanadi?
3.  Grammatik  vositalar  hamma  tillarda  bir  xilmi? Agar  har xil 
bo‘lsa, buning sababini tushuntiring.
4. Affikslarning qanday turlarini bilasiz? 0 ‘zbek va  rus tillarida 
affikslar qanday  ahamiyatga  ega?
5. Qanday fonetik vositalar grammatik vazifalami o ‘tay olishini 
misollar yordamida atroflicha tushuntiring.
6.  Qanday  grammatik  vositalar  takror  deb  ataladi?  Takror 
tillarda  qanday  vazifani  bajarishi  mumkin?  0 ‘zbek  tilida  ham 
takror bormi? U boshqa  tillardagidan nimasi bilan farq qiladi?
7. Suppletivizm nima? Qanday tillarda bu hodisa keng tarqalgan? 
Misollar  keltiring.

8.  Yordamchi  so ‘zlarga  nimalar  kiradi?  Ular  nutqda  qanday 
vazifalami  bajaradi?  Ingliz,  nemis,  fransuz  tillaridagi  artikllar 
bajaradigan  vazifani  o ‘zbek  va  rus  tillarida  qanday  vositalar 
o ‘taydi?
9. Gaplardagi so‘z tartibi qanday grammatik vazifalami o ‘tashi 
mumkin? Qanday tillarda bu vosita keng tarqalgan? 0 ‘zbek, rus 
va ingliz (nemis, fransuz, ispan) tillarini qiyoslang va ularda so‘z 
tartibining  o ‘rnini belgilang.
10.  Analitik  va  sintetik  grammatik  vositalar  orasidagi  farqni 
tushuntirib bering.
11.  Q uyidagi  ilokano  tilidan  (Filippin  orollari)  keltirilgan 
so ‘zlarni  diqqat  bilan  o ‘rganing.  K o ‘plik  m a’nosi  qanday 
vositalar  bilan  ifoda  qilinishini aniqlang.
1.  pingan
ovqat
pinpingan
ovqatlar
2.  talon
dala
taltalon
dalalar
3.  dalan
yo‘l
daldalan
y o ‘llar
4.  biag
hayot
bibiag
hayotlar
5.  ulo
bosh
ululo
boshlar
Quyidagi  birlikdagi  so‘zning  k o‘plik  shaklini  yozing:  mula  -
о simlik.
Tawtciwa -   derazalar  so‘zining  birlik  shaklini  aniqlang.
12.  Sudandagi  dinka  tilidan  keltirilgan  so‘zlarni  diqqat  bilan 
o ‘rganing.  Bu  tilda  ko‘plik  qanday  ifodalanishini  tushuntirib 
bering.
L  pal
pichoq
paal
pichoqlar
2.  bit
nayza
biit
nayzalar
3. vot
uy
voot
uylar
4.  cin
q o i
ciin
q o‘llar
5.  agok
maymun
agook
maymunlar
6.  mac
gulxan
mec
gulxanlar
7.  ben
dohiy
ban
dohiylar
8. dom
dala
dum
dalalar
9. dok
bola
dak
bolalar
10. tuon
tuxum
ton
tuxumlar
11. jon
it
jok
itlar
12.  yie
quloq
yit
quloqlar
1  B u  v a   k ey in g i  m ash qlar  С .И .К о л а б и н а н и н г   «П рак ти к ум   п о  кур су  «В в ед ен и е 
я зы к озн ан и е»  q o ‘llan m asid an   olindi.  - М .:   1977.  4 9 -5 0   betlar.

13.  Filippin  orollaridagi  bontok  tilidan  keltirilgan  so ‘zlarni 
o ‘rganing.  Fe’llarning yasalish  usulini  gapirib  bering.
1.  fikas -  kuchli 
fumikas -  kuchli bo‘ lib qolmoq
2.  kilad -  qizil 
kumilad -  qizarmoq
3. bato -  tosh 
bumato -  toshga aylanmoq
4. fusul -  dushman 
fumusul -  dushman bo‘lib qolmoq 
Agar pusi  so‘zi  «kambag'al»  ma’nosini  anglatsa,  pumusi  so ‘zi 
qanday  m a’no  beradi?  Pukaw  va  n ita d   sifatlarini  fe ’lga 
aylantiring.

Umumiy  tilshunoslik  n u qtai  nazaridan  tillarda  turli  gram m atik 
m a’nolar  uchraydi.  Lekin  bu  gram m atik  m a ’nolar  va  ulam ing  ifoda 
uslublari ham m a tillar uchun umumiy, bir xil emas. H ar bir tilda o ‘ziga 
xos  gram m atik  m a ’nolar  va  ulam i  ifodalash  usullari  mavjud.  U lar 
ayrim-ayrim  holda  emas,  balki  m a ’no  turlarining  yaqinligiga  k o ‘ra 
guruh-guruh  holda  uchraydi.  Bunday  guruhlarda  ular  son  jih atd an  
k am id a  ik k ita   va  u n d a n   o rtiq   b o ‘lishi  m u m k in .  A n a  sh u n d ay  
birikm alar  tilshunoslikka  oid  adabiyotlarda 
grammatik  kategoriya 
deb  yuritiladi.  G ram m a tik   kategoriya  um um lashgan  g ram m atik  
m a’no  b o ‘lib,  u tilning qaysi  morfologik  turga  kirishini  k o ‘rsatadi va 
o ‘z  ifo d a s in i  s o ‘z la rn in g   o ‘z g a ris h id a   y o k i  g a p d a   s o ‘zn in g  
bog‘lanishida  topadi.  Umumiy  gram m atik  m a ’noni  tashkil  etuvchi 
xususiy  m a’nolar bir-biriga  zid  b o ‘ladi,  bir-birini  inkor  qiladi  va  shu 
bilan  birga  bir-birini  doimo  taqozo  qiladi:  M asalan,  gram m atik  son 
kategoriyasi  deb  nom   olgan  til  hodisasini  k o ‘raylik.
uv  -   uylar 
kitob  -   kitoblar 
chiroq  -   chiroqlar
C hap tom ondagi  so‘zlam i biz  son  nuqtai  nazaridan  birlik  deymiz. 
Bunday deyishimizga sabab -  ular ikkinchi  ustundagi  so‘zlardan  farq 
qiladi:  o ‘ng  tom ondagi  so ‘zlardagi 
-lar
  elementi  ularda  y o ‘q. 
0
‘ng 
tom ondagi so‘zlami biz k o ‘plikda deymiz, chunki ular chap tom ondagi 
so ‘zla rd a n   o ‘zlarid ag i 
-lar
  q o ‘shim chasin in g   bo rlig i  b ilan   farq  
qiladilar.  S hunday  qilib,  g ram m atik  m a ’no  qiyoslash  y o ‘li  bilan 
aniqlanadi.
C h ap   va  o ‘ng  to m o n d a g i  s o ‘z larn in g   k eltirilg an   g ra m m a tik  
m a ’nolari  bir-biriga  zid:  birlik  va  k o ‘plik.  Lekin  ana  shu  bir-biriga 
zid  ikki gram m atik m a ’no  birgalikda son  kategoriyasini tashkil  etadi. 
Shu  bilan  birga  bu  kategoriyaga  kiruvchi  birlik  va  k o ‘plik  m a’nolari 
doimo biri ikkinchisi bor b o ‘lishini taqozo qiladi: tillarda birlik m a ’nosi 
borligi uchun biz k o ‘plikni ajrata olamiz, va, aksincha, tillarda k o ‘plik 
m a’nosi borligi  uchun biz birlikni  ajratamiz.  A gar tillarda  otlar faqat

irlikda ishlatilganda, biz ko ‘plik to ‘g‘risida hech qachon gapirm agan 
o ia rd ik , birlik tushunchaga ham hojat qolm agan b o iu r  edi.  Bu fikr 
ishunarli  b o ‘lishi  uchun  antonim   so‘zlam i  misol  qilib  k o ‘rsatish 
lum kin: 
yaxshi
  degan  tushuncha  borligi  sababli,  biz 
yomonlikni 
jratamiz; 
torlik
  tushunchasi  borligi  uchun 
kenglikm

oq
  rang  borligi 
ababli  boshqa  rangni  ajratam iz  va  hokazo.
G ra m m a tik   k a te g o riy a la r  g ra m m a tik   m a ’no  va  g ra m m a tik  
hakldan  tashkil  to p ad i.  M asalan,  yuqorida  k o ‘rib  chiqilgan  son 
ategoriyasini  shu  nuqtai  nazardan  quyidagicha  izohlash  mumkin:
son
shakl:
  . 
kitob
 
0
 
______  

lar
ma
 
'no 
birlik 
k o 'plik
a’ni  grammatik  son  kategoriyasi  ikki  m a’nodan:  birlik  va  ko ‘plikdan, 
irlik 
0
 morfi  orqali,  ko ‘plik esa 
-lar
 morfi  orqali ifodalanadi.
0  
shakl tilshunoslikda  noi  morfi  deb qabul  qilingan. 
0
‘zbek  tilida 
tlam ing  birlik  shaklida  moddiy  ifodalangan  k o ‘rsatkichi,  vositasi 
o ‘q;  k o ‘plik  shaklida  esa 
-lar
  q o ‘shimchasi  bor.  K itob  -   k itoblar 
yzlarini  qiyoslasak,  kitob  so‘zida garchi  q o ‘shimcha  b o ‘lm asa  ham  
iz  uni noi birlik  shaklda 
0
 deb  atadik;  q o ‘shimcha y o ‘qligini 
0
 (noi) 
ilan  belgiladik  va  uni  noi  morfi  deb  atadik,  chunki  q o ‘shimchaning 
o ‘qligi  birlik  m a ’nosini  anglatm oqda.
Grammatik  kategoriya  turlari
G ram m atik   k ateg o riy alar  ifodalanish  usuliga  k o ‘ra  uch  tu rg a 
o iin ad i:
1)  sintetik  grammatik  kategoriyalar;
2)  analitik  grammatik  kategoriyalar;
3)  aralash  grammatik  kategoriya yoki sintetik-analitik grammatik 
ategoriyalar.
Sintetik  gram m atik  kategoriyalar  affiksal  m orflar  orqali  ifoda 
ilinadi.  M asalan,  o ‘zbek  tilidagi  son,  kelishik,  egalik,  shaxs-son 
ategoriyalari,  rus tilidagi  kelishik, son,  rod kabi kategoriyalar, ingliz 
lidagi  son  va  kelishik  kategoriyalari  shular jum lasidandir.

A nalitik  gram m atik  kategoriyalar  faqat  yordam chi  so‘zlar  orqali 
ifoda  qilinadi.
A gar  ingliz  tilidagi  k o ‘p  b o ‘g ‘inli  sifatning  darajalarini  yasashda 
is h tir o k   e ta d ig a n  
«тоге»
  va 
«most»
  s o 'z la r in i  b a ’zi  o lim la r 
aytganidek,  yordam chi  so'zlar  deb  qabul  qilsak,  unda  ana  shunday 
sifatlam ing  (k o 'p   bo'g'inli)  daraja  kategoriyasi  sof analitik  vositalar 
bilan  yasalgan  bo'ladi:
interesting  -   more  interesting -   the  most  interesting 
attractive  -   more  attractive  -   the  most  attractive 
A ra la s h   y o k i  s in te tik -a n a litik   g ra m m a tik   k a te g o riy a la r  b ir 
v aq tn in g   o 'z id a   ham   a n alitik ,  ham   sin tetik   v o sita la r  b ilan   yoki 
boshqacha  qilib  aytganda,  ham   gram m atik  affiksal,  ham   m ustaqil 
g ram m a tik   m o rfla r  y o rd am id a   ifo d a la n a d i.  B unday  g ram m atik  
kategoriyalar ingliz, nemis va fransuz tillarida ko 'plab uchraydi. Ingliz 
tilidagi  fe’llard a  daraja  kategoriyasi  quyidagicha  yasaladi:
Daraja  kategoriyasi
0
 
______  
be
  - 
ed
aniq 
majhul
They  asked  Martin  some  questions.
Ular  Martindan  bir  nechta  savol  so'rashdi.
Martin  was  asked some  questions.
Martindan  bir  nechta  savol  so  raldi.
Shunday  qilib,  majhul  daraja ingliz tilida 
be
 yordam chi  fe’li  bilan 
-ed
 affiksi  orqali  ifoda  qilinadi.
Nemis  tilidagi  zamon  nisbati  kategoriyasi  (категория  временного 
отношения)  ham   ko'rilayotgan  kategoriyaga  misol  b o 'la  oladi,  y a’ni
Ich  schreibe  -   Men  yozaman/yozyapman
Ich  habe  geschrieben  -   Men  yozib  bo ‘Idim.
N em is  tilidagi  ish-harakatning  tugallanganligi  yordam chi 
haben 
fe’li  h am d a  o 'tg an   zam on  ravishdoshini  yasovchi 
ge  ...  en
  affikslari 
yordam ida  ifoda  etiladi.
A w a l  ay tganim izdek,  g ram m atik   k ateg o riy alam in g   soni  tu rli 
tillarda  turlichadir.  M asalan,  rus  tilidagi  otlard a  uchta  gram m atik

;ategoriya,  o ‘zbek  va  ingliz  tilida  ham  uchta,  nemis  tilida  esa  to ‘rtta 
;ram m atik   kateg o riy a  b or.  G ram m a tik   k a te g o riy a la r  uch  tild a  
niqdor jihatdan  bir xil  b o ‘lsa  ham,  turi jihatdan  h ar xildir:
(+)  belgisi keltirilgan grammatik kategoriyaning borligini bildiradi. 
iu uchta tilda  son va  kelishik gramm atik  kategoriyasi  umumiy,  lekin 
ins  faqat  rus  tilida,  aniqlik  (noaniqlik)  faqat  ingliz  tilida  o ‘z  aksini 
opgan.  Shuni  ham   ta ’kidlash  zarurki,  agar  o ‘zbek  tilida  aniqlik  va 
lo a n iq lik   k a te g o riy a s i  b o ‘lm a sa ,  bu  m a ’n o la r   o ‘z b e k   tilid a  
fodalanmaydi degan fikrga olib kelmasligi kerak.  Chunki h a r qanday 
ilda  h ar  qanday m a ’no  ifodalanishi  m um kin,  ammo  vositalar bir xil 
>oim aydi.  M a’lum   bir  m a ’no  bir  tilda  gram m atik  vositalar  bilan 
fodalansa, boshqa tilda leksik, uchinchi bir tilda sintaktik vosita bilan 
>erilishi  mumkin.
R o m a n -g e rm a n   tilla r ig a   xos  b o ‘lg an   a n iq lik   va  n o a n iq lik  
:ategoriyasi  o ‘zbek  va  rus  tillarid a  leksik  va  sin ta k tik   v o sita lar 
rordam ida  ifodalanadi.  M asalan:
She swerved the beam  around to  the hatchway.  A  man  was standing 
here  -   a  massive,  brutish  young  man

dressed  in  dirty  jeans  and a 
\eavy pullover
  ....
The  man  ignored her  questions  and flashed  the  torch  around  the 
abin  (N.Buckingam).
U  (Kerol)  chiroq  nurini  lyuk  tomon  burdi.  U yerda  qandaydir 
>dam  turardi -   и  baquvvat

iflos  jinsi  va  qalin puluver  kiygan  yosh 
ngit  edi.
Bu  kishi  Kerolning  savollariga  ahamiyat  bermay

fonar  nurida 
:onani  tekshirar  edi.
Bu  gapda  ingliz  tilida 
a
  noaniq  artikli  o ‘zbek  tiliga 
qandaydir  bir 
o ‘zlari  bilan  taijim a  qilinib,  the  aniq  artikli 
«bu»
  k o ‘rsatish  olmoshi 
>ilan  berilgan.

Egalik  kategoriyasi  y uq orid a  keltirilgan  tillard an   faq at  o ‘zbek 
tiliga  xosdir.  Egalik  kategoriyasi  o ‘zbek  tilida  gram m atik  vosita  -  
gram m atik-affiksal  m orfem alar  orqali  ifodalanadi.  Egalik  m a ’nosi 
rus va ingliz tillarida ham  o ‘z aksini topadi,  ammo  bu tillarda o ‘zbek 
tilidagiga  o ‘xshash  egalik  m a ’nosini  ifodalovchi  gram m atik  vosita 
yo ‘q.  Bu tillarda leksik vosita, y a ’ni olm oshlar o ‘zbek tilidagi affikslar 
vazifasini  o ‘taydi.  M asalan:
kitobim
моя  книга
ту  book
kitobing
твоя  книга
your  book
kitobi
его,  её  книга
his

her

its  book
kitobimiz
наша  книга
our  book
kitobingiz
ваша  книга
your  book
kitoblari
их  книга
their  book
G ram m atik   kategoriyalar  t o ‘g ‘risidagi  umum iy  tushunchaning 
yakunida  shuni  aytish  kerakki,  dunyodagi  har bir til  inson  tafakkuri 
y a ratg an   ham m a  k ateg o riy alarni  ifodalashga  qodir,  lekin  ularni 
gram m atik  kategoriya  deya  olishim iz  uchun,  ular  y u q o rid a  qayd 
etilgan gram m atik  vositalam ing birortasi  bilan  ifoda  qilinishi  lozim
. 1
ASOSIY  GRAMMATIK  KATEGORIYALAR 
Gnmmatik  jins  kategoriyasi
Bu  k a te g o riy a   tilla r d a   u c h ra y d ig a n   b o s h q a   g ra m m a tik  
kategoriyalardan  farq  qiladi.  Jins  kategoriyasi  tildagi  so‘zlami  uchta, 
y a ’ni  fem inin,  m a sk u lin   va  n ey tra l  jin sla rg a   a jra ta d i.  M a z k u r 
gram m atik  kategoriyaning  boshqa  kategoriyalardan  farqi  shuki,  u 
hozirgi zam on inson tafakkuri m antig‘iga hech to ‘g‘ri kelmaydi, chunki 
grammatik jins  tabiiy  biologik jinsga mos  kelmaydi.  M a’lumki  tabiiy, 
biologik  jins  ikkita,  gram m atik  jins  esa  k o ‘pchilik  tillard a  uchta. 
G ram m atikadagi  neytral  jinsga  tab ia td a  mos  keladigan  jins  y o ‘q. 
U ndan  tashqari,  tabiatda jins  tirik  organizmlarga  xos  narsa,  ammo 
gram m atikada jins kategoriyasi o ‘z ichiga jonsiz predmet va hodisalam i
1  JT.C.  Б а р х у да р о в .  С тр ук тур а  п р о ст о г о   п р едлож ени я  с о в р е м ен н о го   англий­
ск о го  язы ка. -М о с к в а :  1996.

am oladi. G ram m atik jins kategoriyasi ko ‘pchilik hind-ovrupo tillariga, 
iu
 jum ladan,  nemis,  fransuz,  rus  tillariga  xosdir.  Misollar:
M askulin 
Feminin 
N ey tral
rus.  t. 
Дом,  стол, 
ручка, 
окно,  время
человек, 
девочка,
nem.  t. 
Tisch,  Knabe, 
Lampe,  Wand 
Fenster,  Radio 
Mann
fr.  t. 
Un  homme

une  maison, 
Fransuz  tilida
un  stylo 
une fdette 
bu jins  yo lq
H ar  bir  tilning  o ‘ziga  xos  gram m atik  jins  k o ‘rsatkichi  bor:  rus 
lida  feminin jins -  
a
  affiksal morfga,  maskulin 
0
  affiksal  m orfga va 
eytral  jins  -
о


  va  -e  ga  tugaydi.  B oshqa  tillard a  ham   shunga 
‘x sh ash   k o ‘r s a tk ic h la r   b o r.  S h u n i  h am   a y tish   lo z im k i,  bu  
o ‘rsatkichlar  m utlaq  emas,  ya’ni  bunday  qoidalar  istisnosiz  emas. 
jtisnolar  ham m a  tillarda  ham  uchraydi.  M asalan,  rus  tilidagi 
муж

ина,  папа
  so ‘zlari  -я,  q o ‘shim chasi  bilan  tu g asa  ham ,  m askulin 
nsiga  kiradi  (bu  alb atta ,  biologik  jinsning  t a ’siridir).  Shu  tildagi 
umshoq  undosh  bilan  tugaydigan  otlam ing jinsi  ham   feminin,  ham  
laskulin  b o iish i  m um kin,  bu  ulam ing  turlanishi  turiga  b o g iiq : 
ло- 
iadb -
  feminin jinsiga  kirsa, 
дождь -
  maskulin jinsiga  kiradi, 
ясень 
maskulin, 
плесень
  -   femininga  kiradi  va  hokazo.
G ram m atik  jins  kategoriyasining  yana  bir  xususiyati  shuki,  bir 
irdagi  otlar  turli  jinsga  kirishi  mum kin.  M asalan: 
море
  -   neytral, 
ека  -
  feminin, 
пруд  -
  m askulin  jinsga  m ansub; 
дуб,  берёза,  ива, 
осна,  клён
  kabi  so ‘zlar  daraxt  turini  anglatsa-da,  gram m atik  jinsi 
ar  xildir.
Bir  so ‘zning  o ‘zi  tu rli  tilla rd a   tu rli  g ram m atik   jin sg a   kirishi 
lum kin,  m asalan,  rus  tilidagi 
лошадь
  so ‘zi  feminin  jinsiga  kirsa, 
emis  tilida  shu  m a ’nodagi 
das  Pferd
  neytral jinsga,  fransuz  tilidagi 

cheval
  so‘zi  -   maskulin jinsiga  kiradi.  Rus  tilida 
девочка
  va 
жен­
ена
  so ‘zlarining  fem inin  jinsga  kirishi  tabiiy  h o ld ir,  lekin  shu 
la ’nodagi  nem ischa 
das  Weib,  das  Madchen
  so ‘zlarining  neytral 
nsga  kirishi  Uishunib  b oim ay d ig an   holdir.  U shbu  kategoriyaning 
na  shu  xususiyatlarini  nazarda tutib,  b a ’zi  olimlar gram m atik jinsni 
irli  katego riya  deb  a ta sh sa ,  b o sh q a la ri  uni  tiln in g   o ‘tm ish d a n  
izgacha  yetib  kelgan  qoldig‘i  deb  tushuntirishadi.

G ram m atik jinsning  yana  bir  ajablanarli joyi  shundaki,  u  tarixan 
o ‘zg aru v ch an   k ateg o riy ad ir.  Bir  v a q tla r  rus  tilidagi 
atom
  s o ‘zi 
fem inin  jin sig a  k irib, 
atoma
  deb  y u ritilg a n , 
molekula
  s o ‘zi  esa, 
aw allari  m askulin  jinsiga  m ansub  b o ‘lib, 
molekul
  deb  yuritilar  edi.
G ra m m a tik   jin s   k a te g o riy a s in in g   k elib   ch iq ish i  t o ‘g ‘risid a  
tilshunoslik  tarix ida  h ar  xil  fikrlar,  ilmiy  taxm inlar  aytib  o ‘tilgan. 
M a’lum ki,  qadim gi  ingliz  tilida  ham   m azk u r  kategoriya  b o ‘lgan. 
Uning paydo b o iish i to ‘g‘risida A m erika olimlari o ‘z m ulohazalarini 
aytib  o ‘tishgan.  M asalan,  qadimgi  ingliz  tilida 
qayiq
  so ‘zi  feminin 
jinsiga m ansub b o ig a n ,  olimlarning aytishicha,  bir vaqtlar qayiqning 
old tom oni ayol by usti bilan bezatilgan. A na shu holat bu so‘zni qaysi 
jinsga  kiritilishi  masalasini  hal  qilgan.  Boshqa  hollarda  ham   shunday 
sabablar b o ig a n   b o iish i  mum kin,  deb  taxmin  qilishadi.
Nemis olimlarining fikricha, odam lar ham m a kuchli, qudratli narsa 
va hodisalam i maskulin jinsiga, g o ‘zal, nozik, nafis narsalarni feminin 
jin sig a  k iritish g an .  Q o i d a   y asalg an   n a rsa la rn i  esa  n ey tra l  deb 
bilishgan,  misol  tariqasida 
tog(
  va 
gul
  so ‘zlarini  k o ‘rsatishgan: 
der 
Berg -
  maskulin, 
die  Blume -
  feminin  jins.
Bu  hozirgi  v aqtda  eng  keng  ta rq a lg a n   fikr  b o ‘lsa-da,  u  ayrim  
sabablarga k o ‘ra qabul qilinmadi.  C hunki, birinchidan, nemis tilidagi 
k o ‘p  o tla rn i  b u n d ay   tu s h u n tirib   b o im a y d i,  m asalan ,  y u q o rid a  
keltirilgan 
qiz
  va 
ayol
  so‘zlari  nemis  tilida  neytral jinsga  emas,  balki 
feminin jinsiga  kirishi  kerak  edi,  holbuki,  bunday  emas,  ikkinchidan, 
rus  tilidagi 
гора
  so ‘zi  nemis  tilidagidek  m askulin  jinsiga  kirm aydi, 
aksincha,  u  femininga  m ansub. 
Цветок
  so ‘zi  esa,  m askulin  jinsiga 
to ‘g‘ri  keladi.  Demak,  umumiy  tilshunoslik  nuqtai  nazaridan  u  ham  
n o to ‘g ‘ridir.
0 ‘zbek  tilida gram m atik jins  kategoriyasi  yo ‘q.  Lozim  b o ig a n d a  
bu m a’no  leksik-semantik, morfologik va sintaktik usullar bilan ifoda 
etilishi  m um kin.  Lekin  bu  vositalam ing  gram m atik  kategoriyasi  b o r 
tilla rd a n   y an a   farqi  shuki,  u la r  (o ‘zbek  tilidagi  o tlar)  y u q o rid a  
k o ‘rsatilgan  u su llar  yo rdam ida  odam   va  hayvonlarning  biologik 
jinsini  aniqlash  uchun  q oilanilgan,  y a ’ni:

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   29


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling