M. T. Ir is q u L o V


Download 33.62 Kb.

bet7/29
Sana12.11.2017
Hajmi33.62 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   29

bevosita  готовный
 
sifatiga  -ость 
lorfini  qo‘shish  orqali  yasaladi,  deb  qabul  qilingan.
Shunday  qilib,  bu  misolda  ko'rsatilgan  qayta  tuzilish  jarayonini 
uyidagicha  tasvirlash  mumkin: 
готов-н-ый  <  гот ов-н-ост ь  <  готов-ност ь 
Ba’zi  hollarda  so'zlar  ham  qayta  tuziladi.  Bun^a  rus  tilidan  yana 
ir  misol  keltirish  mumkin.  Bu  tilda  unli  bilan  boshlanadigan 
lmoshlaming  undosh  bilan  boshlanadigan  variantlari  ham  bor.
Я   дал  ему  книгу 
Я   дал  им  книгу
Я   пришел  к  нему 
Я   пришел  к  ним
Bir  vaqtlar  rus  tilidagi  с  va  ас  bir  tovushdan  emas,  balki  uchta 
jvushdan  tashkil  topgan:  сън,  кън.
M a’lumki, predloglar yordamchi so'zlarga mansub bo'lib,  nutqda 
rg'u  olmaydi.  Ular  olmoshlar  oldida  ishlatilganda,  ritmning  ta’siri 
atijasida, olmoshlar bilan qo'shilib talaffuz qilingan:  кънему,  съним. 
II va XIII asrga  kelib (unsiz) jarangsiz’  tovushining til sistemasidan 
tiiqib ketishi natijasida yuqorida keltirilgan so'zlar orasidagi chegara 
'zgardi:  dastlabki  uch  tovushli  predloglar  uning  birinchi  tovushi 
lustaqil  so'z  -   predlogga  aylandi,  oxirgi  tovush  esa  olmoshlaming

boshlang'ich  tovushlari  qatoriga  o'tdi.  Buni  quyidagicha  izohlash 
mumkin:
сьн  им  <  съним  <  съ  ним  <  с  ним
M u rak k ab lash u v
So'z  moddiy  tarkibi  o'zgarishining  uchinchi  yo'li 
murakkablashuv 
nomini  olgan.
Murakkablashuv  deganda,  aw a l  tub  so'z  hisoblangan  so'zlam i 
yasama  yoki  murakkab  so'zlar  qatoriga  o'tib  qolishi  yoki  bir  morfli 
so'zlarning  ikki  va  undan  ortiq  m orfli  so'zlarga  o 'tib   qolishi 
tushuniladi.
Masalan,  golland  tilidan  rus  tiliga  o'tgan 
зонедек
  so'zi 
зонтик 
tarzida  o'zlashtirilib,  analogiya  qoidasiga  binoan  bu  so'zning tarkibi 
столик

домик
  so'zlari  tarkibi  singari 
зонт
  va 
-
u k
 
morfemalariga 
ajratiladi.
Murakkablashuv  hodisasi  avvalgi  hodisaga  qaraganda  tillarda 
kamroq  uchraydi.
Shunday qilib, so'z moddiy tarkibining o'zgarishi deganda mazkur 
so'zning  dastlabki  ko'rinishi  bilan  uning  hozirgi  morfologik  tarkibi 
orasidagi  o'zgarish  tushuniladi.  Bu  hodisalami  aniqlashda  qiyoslash 
katta  ahamiyatga  egadir.
So'z  moddiy  tarkibining  o'zgarishi  til  taraqqiy otini  ko'rsatuvchi 
omillardan  biridir.
Amaliy darslarda muhokama qilish hamda mustaqil ishlash uchun 
savol  va  topshiriqlar
1.  Morfologiya qanday masalalar bilan shug‘ullanadi?
2.  M orf va morfema deganda nimani tushunasiz?
3.  M orf va fon hamda morfema va fonema orasidagi umumiylik 
va farqlami tushuntiring.
4.  Bo‘g ‘in  va  m orf  bir-biriga  tengmi?  Farq  qilsa,  m isollar 
yordamida tushuntiring.
5. Allomorflar qanday til hodisasini ifodalaydi?
6.  Mustaqil ishlatila olish nuqtai nazaridan morflarning qanday 
turlarini  bilasiz?

7.  M orflar  qaysi  xususiyatlariga  k o ‘ra  turlarga  ajratiladi? 
Anglatgan ma’nolariga ko‘ra morflar qanday turlarga bo‘linadi?
8.  Mustaqil  leksik  morflar  mustaqil  bo‘lmagan,  affiksal  leksik 
morflardan nimasi bilan farq qiladi? Mustaqil leksik va mustaqil 
grammatik morflarning farqlarini tushuntiring.
9. Affiksal morflar qanday turlarga ajraladi? Ularni o‘zbek, rus 
va chet tillar misollarida tushuntirib bering.
10. Affiksal leksik va affiksal grammatik morflarning o‘xshash 
tomonlari va farqlarini gapirib bering.
11. So‘zning moddiy tarkibi deganda nimani tushunasiz?
12.  So‘zning moddiy tarkibini o‘zgarmaydigan  barqaror narsa 
deb bo‘ladimi?
13. Soddalashuv deganda qanday til hodisasi tushuniladi? Boshqa 
tillardan so‘z o‘zlashtirishda soddalashuvning rolini tushuntiring.
14.  Qayta  tuzilish va  murakkablashuv  hodisalarini tushuntirib 
bering.

Y uqorida  nutqning  eng  kichik  m a ’no  anglatuvchi  birliklari 
anglatgan  m a ’nolariga  k o ‘ra  leksik  va  gram m atik  m orflarga 
ajratilishi  aytib  o ‘tilgandi.  Demak,  tilda  asosan  ikki  xil:  leksik  va 
grammatik  m a’no  bor.
Leksik  m a ’no  tashqi  dunyodagi  birorta  voqea,  hodisa,  ish  - 
harakat,  b elgi,  rang,  son  kabi  m a ’nolar  bilan  b o g ia n g a n d ir . 
Qiyoslang:  u y

sh odlik

yugur

sa riq

besh
 
va  hokazo.  Grammatik 
ma’no  leksik  m a’nodan  farq  qilib,  leksik  m a’no  singari  dunyodagi 
narsa  va  voqealami  aks  ettirmaydi.  Grammatik  m a’no  bir  yoki  bir 
necha so ‘z turkumiga xos b oiad i.  Leksik ma’no leksik vositalar bilan 
b o g iiq   b o ‘lgan id ek ,  gram m atik  m a ’no  tilla m in g   gram m atik 
vositalari  bilan  b og iiq   bo‘ladi.
Leksik  va  grammatik  m a’nolar  xususiyatlariga  ko‘ra  bir-biridan 
farq  qilsa ham,  ishlatishda,  ya’ni  nutqda bir-biriga  uzviy bogiangan. 
Biri ikkinchisisiz uchramaydi:  faqat leksik vositalar b o iib  grammatik 
vositalar  b oim asa,  yo,  aksincha,  faqat  grammatik  vositalar  b o iib , 
leksik vositalar boim asa, kishilar bir-biri bilan muloqot qila olmaydi, 
til o ‘zining asosiy kommunikativ vazifasini оЧау olmaydi. Grammatik 
ma’no leksik m a’noga qo‘shimcha ravishda namoyon b o ia d i va turli 
grammatik  munosabatlarni  ifodalaydi:  bir  so‘zning  ikkinchi  so‘zga 
b o ig a n   m u n o sa b a tin i,  s o ‘zni  shaxsga,  son ga,  zam onga  va 
hokazolarga  b o ig a n   aloqasini  ko‘rsatadi.
Masalan,  uy,  nok,  kitob,  tulki,  neytron,  bo'g'in
 
so‘zlarining  leksik 
ma’nolari  har  xil:  oltita  so ‘z  olti  xil  leksik  m a’no  anglatadi,  lekin 
ulaming  grammatik  ma’nolari  bir  xil:  ular  hammasi  birlik  va  bosh 
kelishik  shaklida.
A gar  bu  s o ‘zlarga  biz  -dan
 
q o ‘shimchasini  q o ‘shsak  {uydan, 
nokdan,  kitobdan,  tulkidan,  neytrondan,  bo'g'indan
)  ular  birlik  va 
chiqish  kelishigi  ma’nolarini  anglatadi.  Demak,  so‘zning  grammatik 
o ‘zgarishi  uning  leksik  ma’nosiga  hech  qanday  ta’sir  ko‘rsatmaydi. 
Shu  so ‘zlarni  rus  tiliga  tarjima  qilsak,  grammatik  m a’noda  tabiiy 
o ‘zgarishlar  sodir  b oia d i 
-  
дом,  груша,  книга,  лиса,  нейтрон,  слог.

iulardan, 
дом,  нейт рон
 
va 
сл о г
 
so'zlarining  har  biri  uchtadan 
;rammatik m a’noga ega: birlik, bosh kelishik va mujskoy rod; qolgan 
ichtasida  ham  uchtadan  grammatik  m a’no  mavjud,  lekin  ulardan 
>iri  avvalgi  uchta  so'zlardagidan  farq  qiladi:  birlik,  bosh  kelishik  va 
enskiy rod.  Bu misollardan kelib chiqadigan xulosa shuki, grammatik 
na’nolaming  turi  va  soni  hamma  tillarda  ham  bir  xil  emas.
Grammatik ma’no grammatik kategoriyalar bilan uzviy bog'liqdir. 
iu  haqda  quyiroqda,  grammatik  kategoriyalarga  bag'ishlangan 
>oblarda  fikr  yuritamiz.
Odatda,  leksik  m a’no  muayyan,  grammatik  ma’no  esa  mavhum 
na’no  deyiladi.
Grammatik  m a’noning  hammasini  mavhum  deyish  maqsadga 
nuvofiq  emas.  Chunki  ko'pincha  grammatik  m a’no  borliqdagi 
nunosabatlarni  aks  ettiradi.  Agar  leksik  m a’no  atrof-tevarakdagi 
na’lum  narsa,  hodisalami  anglatsa,  grammatik ma’no  ana  shu narsa 
'a hodisalar o'rtasidagi munosabatlarni  aks ettiradi,  umumlashtiradi, 
;uruhlarga,  turkumlarga  ajratadi.  Tashqi  dunyodagi  narsa  va 
lodisalaming boshqa narsa va hodisalar bilan aloqaga  kirishishi tilda 
eksik  va  grammatik  vositalar  orqali  ifodalanadi.
Masalan,  birlik  va  ko'plik,  odatda  grammatik  m a’noga  kiritiladi: 
)irlik  tashqi  dunyoda  bitta  narsa  yoki  hodisani  anglatadi,  ko'plik 
isa  ko'p  narsa  va  hodisalami  aks  ettiradi.
Kelishik  qo'shim chalari  grammatik  m a’noni  anglatadi.  Bu 
lshimchalar faqat matn  so'zlari  o'rtasidagi munosabat  emas,  balki 
>orliqdagi  kishilar,  narsalar  va  hodisalar  o'rtasidagi  m uayyan 
nunosabatlarni  ham  aks  ettiradi.  Agar  biz, 
Anvar  uydan  chiqdi
, 
lesak,  -dan  anglatgan  grammatik  qo'shimcha  Anvar  degan  shaxsni 
)irorta  uydan  chiqqanini  ifodalaydi.
Fe’l zamonlari ham grammatik ma’noga kiradi, lekin bu zamonlar 
aqat  nutqdagi,  m atndagi  so'zlarni  qaysi  zam onga  oid  ekanini 
:o'rsatm ay,  balki  tashqi  dunyoda  sodir  b o'lad igan   voqea  va 
lodisalaming  qachon  bo'lib  o'tganini,  ya’ni  aynan  gapirilayotgan 
'aqtdami  yoki  gapirilayotgan  vaqtdan  oldin  va  yo  keyin  sodir 
)lganini  ifodalashga  xizmat  qiladi:
A nvar  k e ld i
Анвар  пришёл
 
o'tgan  zamon

A nvar  keladi
А н вар  придёт
 
kelasi  zamon
A n var  kela yo tir
А нвар  идёт
 
hozirgi  zamon
Sifat  darajalari  ham  grammatik  m a’noga  kiradi.  Lekin  ular narsa 
va  hodisalaming  borliqdagi  nisbiy  farqini  aks  ettiradi: 
yorug ‘  -  
yorug ‘roq  -  
eng  yoru g
 ' 
светлый  -  
светлее  -  
светлейший  (самый  светлый) 
Barcha  gram m atik  m a ’nolar  ham  tashqi  dunyodagi  aniq 
munosabatlarni aks ettirmay, ba’zi mavhum ma’nolami ham anglatishi 
mumkin.  Bunga  grammatik jins  ma’nosi  eng yaxshi  misol  b o ia   oladi.
M a’lumki,  ba’zi  tillardagi  otlar  grammatik  jins  kategoriyasiga 
ega.  G ram m atik  jin s  m a ’n osin i  m avhum   gram m atik  m a ’no 
deyishimizga  sabab,  uning  biologik jinsga  hech  qanday  aloqasi  yo'q. 
Agar biologik jins  bilan  grammatik jins  bir-biriga  mos  kelganda,  biz 
uni  mavhum  deya  olmas  edik.  Bu  ikki  xil  jins  ba’zi  hollardagina,  u 
ham  bo'lsa  tasodifan  to'g'ri  kelib  qoladi.
Masalan,  rus  tilidagi
стол  -   maskulin  jins  (m ujskoy  rod) 
ручка  -  feminin  jins  (jenskiy  rod) 
окно  -   neytral  jins  (sredniy  rod)
Qizig'i  shundaki,  bu  so'zlarning  birortasini  biologik  jinsga  hech 
qanday  aloqasi  yo'q.
Bu  kategoriyaga  biz  quyiroqda  batafsil  to'xtalamiz.
Grammatik  m a’no  doimo  bir  xil  vositalar  bilan  ifodalanmaydi. 
Bu  vositalarga  affikslar,  intonatsiya,  takror,  suppletiv  shakllar  kabi 
vositalar kiradi.  Ulaming har birini  alohida-alohida  ko'rib chiqamiz.
Tilning  grammatik  tarkibi  (strukturasi)
Tilning  grammatik  tarkibi  (strukturasi)  deganda  mazkur  tildagi 
grammatik  m a ’nolarni  ifoda  etish  uchun  ishlatiladigan  barcha 
grammatik  vositalar  tushuniladi.
Tillaming grammatik tarkibi (strukturasi) bir-biridan  farq  qiladi.  Bu 
farqlar o'rganilayotgan tilning qaysi tillar oilasiga kirishiga va morfologik

tipologiya nuqtai nazaridan qaysi turga mansubligiga bog'liq.  Tillaming 
qarindoshlik jihatidan  va  morfologik  turlarga  boiinishlari  masalalari 
quyiroqda  ko'rib  chiqiladi.  Bu  bo'limda  biz  asosan  dunyo  tillarida 
uchraydigan  grammatik  vositalarga  to'xtalib   o'tam iz.  Bunday 
vositalarga  ciffiksatsiya,  ohang  (m elodika  va  urg'u),  takror,  ichki 
fleksiva,  suppletivizm,  yordamchi  so'zlar,  so'z  tartibi
 
kiradi.
Affiksatsiya
Affiksatsiva,
 
olimlar fikricha, tillarda eng ko'p tarqalgan vositadir. 
Yuqorida morflarning turi to'g'risida  gapirilganda grammatik m a’no 
anglatuvchi  affikslar  ikkiga  bo'linib  o'rganilgan  edi,  y a ’ni  shakl 
(forma)  yasovchilar  hamda  so'z  o'zgartiruvchilar  (A ffiksatsiya 
to'g'risida  «Morflarning  turlari»  bobiga  qarang).
Ohang
Ohang
 
o'z ichiga tilda grammatik m a’noni ifodalash  uchun xizmat 
qiladigan  melodika  bilan  urg'uni  qamrab  oladi.  Lekin  melodika  va 
urg'uning  roli  hamma  tillarda  bir  xil  emas:  ba’zi  tillarda  melodika 
boshqa  tillarda  urg'u  gram m atik  m a ’noni  ifo d alash d a  katta 
ahamiyatga  ega  bo'ladi.
M elodika.  M elodika  deganda  ton  balandligining  o'zgarishi 
tushuniladi.  U  asosan  xitoy-tibet  tillarida  katta  ahamiyatga  egadir, 
chunki  bu  tillar  uchun  affiksatsiya  umuman  olganda  yot  narsadir. 
Xitoy-tibet  oilasiga  kiruvchi  xitoy  tilida  to'rtta  ton  mavjud  bo'lib, 
so'zning  m a’nosi  shu  tonlardan  qaysi  biri  ishlatilayotganligiga  ko'ra 
o'zgaradi.  Masalan, da
 
so'zi nutqda talaffuz qilinishiga ko'ra ot, sifat, 
fe’l  va  ravish  bo'lib  kelishi  mumkin,  ma
 
so'zi  melodikasi  o'zgartib 
talaffuz  qilinganda  quyidagi  ma’nolam i  anglatishi  mumkin:

birinchi  ton  -   ona;

ikkinchi  ton  -   kanop;

uchinchi  ton  -   chumoli;

t o 'rtinchi  ton  -   so ‘kinmoq
Xitoyliklar so'zning talaffuz qilinish usuliga qarab,  uni  asosiy yoki 
yordamchi  so'z  turkumiga  kirishini  ajratishadi.  So'zning  qaysi  ton

bilan talaffuz qilinishi, qaysi ma’noda ishlatilishini uning gapda tutgan 
o'midan  farqlab  olish  mumkin.
Keltirilgan  misollardan  ko'rinib  turibdiki,  melodika  orqali  faqat 
grammatik  m a’noni  emas,  balki  leksik  m a’noni  ham  o'zgartirish 
mumkin.
Bu  vosita  yordamida  ba’zi  tillarda:
1.  Gapning  turi  farqlanadi:
Он  пришёл.  Он  пришёл?  Он  пришёл!
2.  Gap  bo'laklari  ajratiladi:
Х оди т ь  долго  -   не  м ог.
Х оди т ь  -   долго  не  м о г .1
Rus  tilida  so'roq  gaplami  intonatsiya  orqali  ifodalash  mumkin 
bo'lsa,  o'zbek,  ingliz,  nemis  tillarida  faqat  ohangning  o'zi  kifoya 
qilmaydi.  Bu  tillarda  ohangdan  tashqari  so'roq  yuklamalarining 
ishlatilishi  (o'zbek  tilida),  so'z  tartibining  o'zgarishi,  yordamchi 
so'zlarning  ishlatilishi  (ingliz,  nemis  tillarida)  shart  hisoblanadi.
U  keldimi?
A n va r-ch i?
Ba’zi hollarda o'zbek tilida ham so'roqni maxsus so'roq yuklamasisiz 
faqat  ohang yordamida ifoda  etish  mumkin.  Masalan:  U keldi
?
 Odatda 
bunday  savol:  U  keldimi?
 
(ya’ni  maxsus  yuklamali)  savolidan  ko'p 
jihatdan  farq  qiladi.  Gap  shundaki,  U keldi?
 
so'roq  gapi  ko'tariluvchi 
ohang  bilan  talaffuz  qilinganda  «U kelishi  kerak  emas  edi

kelibdi-da» 
degan ma’no anglashiladi.  Ukeldim i?degan so'roq gap ishlatilib, urg'uni 
oxirgi  bo'g'inga  qo'yib,  ko'tariluvchi  ohang bilan  talaffuz  etilsa,  kelishi 
kerak  bo'lgan  odamning  kelgan-kelmaganligi  aniqlanadi.  Shuni  ham 
ta’kidlash joizki,  Ukeldimi? degan
 
gapni pasayuvchi ohang bilan talaffuz 
qilib,  urg'uni  keldimi
 
so'zining  birinchi  bo'g'iniga  qo'yilsa,  bu  holatda, 
U  keldi
?
  savolidan  kutilgan  ma’no  kelib  chiqadi.  Bunday  masalalar 
to'g'risida  mazkur  darslikdagi  «Gapning  aktual  blinishi»  bobida 
batafsil  so'z  yuritiladi.
Urg‘u.  Urg'u  deganda,  nutqning  birorta  bo'lagi  (bo'g'in,  so'z)ni 
m a’lum  vositalar  yordamida  (kuchliroq,  cho'ziqroq)  talaffuz  qilish 
yo'li  bilan  ajratish  tushuniladi.
1 А.А.  Реформатский.  Введение в языковедение. -М .:  1967

U rg 'u n in g  gram m atik m a ’no anglatish vazifasi  uning tillard a erkin 
yoki
  tu rg 'u n lig i  bilan  uzviy  b o g 'lan g a n .  U rg 'u   erkin  b o 'lg a n   tilla rd a  
uning  b u   xususiyatidan  k o 'p   foydalaniladi.  U rg 'u si  tu rg 'u n   b o 'lg a n  
tillard a  u rg 'u   orqali  g ram m atik   m a ’n o n i  o 'z g a rtirish   k a m d a n -k a m  
uchraydi.  U rg 'u si  tu rg 'u n   b o 'lg a n   tillard a  u rg 'u n in g   so 'z d ag i  o 'm i 
belgilangan b o 'lib , u yo birinchi, yo oxirgi b o 'g 'in g a  tushishi m um kin. 
O 'zb ek   tili  sh u n d ay   tilla rd a n   b o 'lib ,  u n d a   u r g 'u   oxirgi  b o 'g 'in g a  
tushadi.
U rg 'u si  erkin  tillarga  rus  va  nemis  tillari  m isol  b o 'lish i  m um kin. 
Rus  tilida  so 'zlarn in g   kelishik  va  son  gram m atik   shakli  b a ’zan  u rg 'u  
Drqali  k o 'rsa tila d i.
M a sa la n :
воды   (urg'  ikkinchi  b o 'g 'in d a )  -   b irlik ,  qaratqich   kelish ik 
9воды   (urg
 
‘и  birinchi  bo lg  'inda)
  -  
k o 'p lik

bosh  kelish ik 
р у ’ки  ( urg 'u  ikkinchi  bo 'g 'inda)  -   b irlik,  qaratqich   kelish ik 
'руки (urg'u birinchi bo'g'inda) -k o 'p lik , bosh kelishik 
Bu  v o sita  y o rd a m id a   tu g a lla n g a n lik   m a ’nosi  h a m   an g lashilish i 
m um kin: 
насыпать  ( urg 'u  uchinchi  bo 'g 'inda)  -   насы пат ь  ( urg *u 
Ikkinchi  b o 'g 'in d a ),  р а зр е з а т ь   (u rg'u   ikkin ch i  b o 'g 'in d a ),  р а з р е ­
зать  (u rg'u   uchinchi  b o 'g 'in d a )
  va  b o sh q a la r.
In g liz   tilid a   u r g 'u   s o 'z la r n in g   lek sik   m a ’n o la r in i  f a r q la s h d a  
ishlatilishi  m um kin:  present  (ot),  p re ’sent  (fe’l).1
Shuni  ham   esda  tu tish   k erakki,  rus  tilidagi  so 'z la rn in g   ham m asi 
у
u q o r id a   k e ltirilg a n   g ra m m a tik   m a ’n o la rn i  d o im o   u r g 'u   o r q a li 
ifodalam aydi.  U rg 'u   o 'zin in g   bu   m a ’n osida  bo sh q a  v o sitalar  q a to ri 
ishlatiladi,  y a ’ni:
'дома  -   birlik,  qaratqich   kelish ik 
до ’м а  -   ko 'plik,  bosh  kelish ik
Bu  ikki  so 'z d ag i  g ra m m a tik   m a ’n o la r  u rg 'u   o rq ali  ifo d a la n g a n  
b o 'lsa , 
ст ола  -   ст олы
  s o 'z la rid a   xuddi  shu  g ra m m a tik   m a ’n o la r 
affik slar  o rq ali  am a lg a   o sh irilg a n , 
y a ’ni  ст ола  q a ra tq ich ,  ст олы  
bosh  kelish ik.
1 B unday hodisa o ‘zbek tilida  h am  b a ’zan  uchraydi,  m asalan: y a n ’g i - s i f a t ,   ‘yan g i 
-  ravish.

T akror  deganda
  g ram m atik   m a ’noni  ifodalash  m aq sa d larid a   so ‘z 
yoki  uning  b iro r  qism ini  ikki  m a rta   q aytarish  tushu niladi.  T a k ro rla r 
k o ‘p  tilla rd a   u ch ra y d i,  lekin  u  b ir  xil  m aq sa d g a   xizm at  qilm aydi. 
M a s a la n ,  u  m a la y   tilid a   g r a m m a tik   v o s ita   s if a tid a   is h la tila d i. 
T a k r o rd a n   b u   tild a   k o ‘p lik   m a ’n o sin i  ifo d a la s h d a   fo y d a la n ila d i. 
M a sa la n :
sudara  -  fu q a ro ,  su dara-sudara  -  fu q a ro la r,  orang  -   odam ,  lekin 
o ran g-o ran g  -   odam lar.
T a k ro rlash  b o sh q a tillard a s o ‘z m a ’nosini  kuchaytirish, b o ‘rttirish  
vositasi  sifatida  ishlatiladi.
T a k ro rd a   s o ‘z  t o ‘liq  yoki  qism an  tak ro rlan ish i  m um kin.
R u s   t il id a  
к у р и ш -к у р и ш

с т у ч и м -с т у ч и м
  k a b i  t a k r o r l a r  
davom iylikni, o ‘zbek tilida taq lid n i ifodalaydi: 
lim-lim,  tog '-tog ',  taqir- 
tuqir.
  B unday  so ‘zlar  g ram m atik   m a ’no  emas,  balki  tab ia td a g i  turli 
to v u sh larg a  taq lid   qilish  y o i i   bilan   yangi  so ‘z  yasash  b o i ib ,  u n d a n  
stilistik  v osita  sifatida  k o ‘p  foydalaniladi.
0 ‘zbek  tilid a   sifatlard a  b elg ilam in g  qiyos  qilinishini  yoki  yangi 
m a ’no hosil qilishni n a z ard a  tu tm ay d ig an  m axsus m odal shakl yasash 
m av ju d .  B u n d a   sifat  n e g iz id an   a n g la sh ilg a n   b elg in in g   k u ch lilig i, 
ortiqligi,  kam ligi  kabi  m a ’n o la r  ifodalanadi.
M o d al shakl m orfologik  va sin tak tik   usul bilan  (ta k ro rlash  orqali) 
y asaladi. O ddiy darajad ag i sifatning birinchi b o ‘g ‘inini o ‘sha s o ‘zning 
t o i a  sh ak lidan  a w a l keltirib, unga 
p ,  m ,
  b a ’zan esa 
s,  b
 to v u sh larid an  
birini  q o ‘shish bilan: 
qip-qizil,  qop-qora,  yam -yashil,  bab-baravar
  kabi 
k u c h a y tiru v   shakli  yasaladi.
Bir  b o ‘g ‘inli  sifatlard a  s o ‘z  oxiridagi  undosh 
p,  m
  to v u sh la rid a n  
b ir ig a   a lm a s h tir ila d i  va  o ‘s h a   s o ‘z n in g   t o i a   s h a k lid a n   a w a l  
keltiriladi: 
k o 'm -k o 'k
  kabi.  O q  s o ‘zining  kuch aytirm a  shak lida  oxirgi 
to v u sh   c h o ‘ziq 
p
  (yozuvda 
p p )
  b ila n   alm ash tirilad i: 
oppoq.
  A yrim  
v a q td a   sifatning bosh  qismi  hech  q an day   o ‘zgarishsiz  keltiriladi: 
but- 
butun,  du m -du m aloq
  k a b i.1  S h u n d ay   qilib,  o ‘zbek  tilid a   k eltirilg an  
uslub  o rq ali  q o ‘shim cha  g ram m atik   m a ’no  ifodalanadi.
1  M .M irzay ev ,  S .U sm onov,  I.R asu lo v .  0 ‘zbek  tili.  -T o sh k e n t:  1970,  120-bet.

Ichki fle k s iy a
 deganda turli gram m atik  m a ’n o lam i ifodalash uchun 
s o ‘z  ta rk ib id a g i  to v u sh la m i  o ‘zg artish   tu sh u n ilib ,  bu  v o sita   h in d - 
ovrup o   va  semit  tillarida  keng  q o ila n ila d i.
In g liz   v a  n e m is   tilla r id a g i  f e ’lla r   z a m o n i  sh u   v o s ita   o r q a li 
ifo dalan ad i:
Hozirgi  zamon: 
0 4 gan  zamon:
ingliz  tili:  spring 
sprang
g e t 
g o t
N e m is   tili:  Ich  s c h la fe   (m en   u x la y a p m a n ) ,  Ich  s c h l i e f   (m e n  
u x la d im ),  Ich  h a lte  (m en  u sh layapm a n ),  Ich  h ielt  (m en  u sh ladim ).
Shu  vosita  b ilan   b a ’zi  o tlard a  birlik  va  k o ‘plik,  fe’llard a  z am o n  
m a ’nolari  ham   ifodalanadi:
ingliz  tilida:
I   sing  -   men  ku yla ym a n  
I   sang
  -  
men  ku yladim
We  w rite  -   b iz  y o za m iz  
W e  w rote  -   b iz  y o z d ik
W om an  -   a y o l 
W om en  -   a yo lla r
nemis  tilida:
G e h e n -  b o rm o q  
Ich  geh e  -   m en  b o ryap m an ;
Ich  gin g  -   m en  bordim  
Bringen  -   olib  kelm oq 
W ir  bringen  -   biz  olib  k elya p m iz
W ir  br achten  -   biz  olib  k eld ik
der  S a ft  -   sh arbat 
die  Safte  -   sh arbatlar
Ichki  fleksiya  sem it-xam it tillar  oilasida alo h id a  о ‘rin tu ta d i.  A g ar 
hind -o v ru po   tillarid a  b u   vosita  unum siz  b o i s a ,  semit  tillarid a  u  o ‘ta  
unum lidir. Semit tillariga kiruvchi a ra b  tillarid a leksik m a ’noni asosan 
so ‘z tarkibidagi uncfosh tovushlar anglatsa, g ram m atik m a ’n oni unlilar 
ifo d a la y d i.  M a s a la n ,  q a d im g i  y a h u d iy   (iv rit)  tilid a  
sh  -   m   -   r 
undoshlari shu keltirilgan ta rtib d a  
«berm oq»
 g ‘oyasi bilan b o g ‘langan , 
y a ’ni 
«berish»
  m a ’nosi  bilan  b o g iiq   b o i g a n   so ‘zlam in g  h am m asid a 
b u   u n d o s h la r  shu  ta r tib d a   u c h ra y d i,  lek in   g ra m m a tik   m a ’n o n in g  
o ‘zgarishi  bilan  b u   u n d oshlar  orasidagi  unlilar  o ‘zgarib  boradi: 
sh m or  -   berm oq 
sh am ar  -   b era y o tg a n   edi

sh om er  -   b e ra y o tg a n  
sham ur  -   b e rila y o tg a n
A ra b   tilid a g i 
k -t-b
  u n d o sh la ri  a w a l   q ay d   etilgan idek , 
«o'qish», 
«yozish»
  tu sh u n c h a la ri  bilan  b o g 'liq .  Bu  tild a   m az k u r  u n d o sh la rg a  
u n lilarn in g   q o 's h ilis h i  b ila n   q a to r   s o 'z la r,  s o 'z la rn in g   g ra m m a tik  
shak llari  y a sala d i.  Q iyoslang:
m a k ta b   -   m aktab,  y o zu v   stoli,  idora
m a k ta b a   -   ku tu b x o n a
m a k tu b   -   x a t
k a tta b a   -   y o zd irm o q
k ita b a   -   yo zish ,  y o zu v
k a ta b a   -   y o zish m o q   ( ik k i  k ish i 
о 
‘r ta sid a )
ta k a ta b a   — y o zish m o q   (k o 'p c h ilik   to m o n id a n )
k ita b   -   k ito b
k u tu b
  -  
k ito b la r  va  h o kazo 
Suppletivizm
S u p pletivizm
  deganda  biz  b ir  so 'z n in g   g ram m atik  shakllarini  h a r 
xil  s o 'z   o 'z a k la rid a n   yasalishini  tu sh u n a m iz .  S o 'z la rn in g   suppletiv 
shakli  h in d -o v ru p o   tillarida  k o 'p la b   uchraydi.  G ra m m a tik   m a ’noni 
b u   y o 'l  b ilan   ifo d a lash   asosan   kishilik  o lm o sh lari  va  ayrim   fe ’lla r 
h a m d a   sifa tla rg a   xosdir.  Q iyoslang:
я  -  
меня;  men  -   m eni
  — 
menga; 
м ы   -   нас;  biz  -   bizni  -   bizga;
O 'z b e k   tilid a   b o sh   kelishikdagi  m en  olm osh iga  b o sh q a   kelishik 
qo'shim chalari  qo'shilaveradi,  y a’ni 
men,  meni,  mening,  menga,  m enda 
va hokazo,  lekin ingliz,  nemis va rus tillarida bosh kelishikdagi 
I,  ich
  va 
я 
olm oshlar  b ilan   b o sh q a   kelishikdagi  olm oshlar  orasida  hech  qan day 
umumiylik yo'q: boshqa kelishikdagi olmoshlar bosh kelishikdagi olmoshni 
asos  qilib  olmay,  balki,  boshqa  o'zak  yordam ida yangi  gram m atik  shakl 
hosil  qiladi:  ingliz tilida 
I  -  men,  me -  meni,  menga
 va  hokazo.
Ingliz  tilid ag i 
be
  fe’li  h a m   suppletivizm ga  yaxshi  m isoldir. 
B e  -  
infinitiv  shakl,  uning m a ’nosi 
bo ‘Imoq,
  hozirgi zam on,  birlik,  birinchi 
shaxsda 
am,
  k o 'p lik d a  
are,
  ikkinchi  sh axsda 
are,
  uchinchi  shaxsd a 
is,
  o 'tg a n   z a m o n   birlikd a 
was,
  k o 'p lik d a  
were
  k o 'rin ish ig a  ega.

N em is  tilidagi 
sein
  fe’li  ham   (shu  m a ’n o d a)  birinchi  shaxs,  birlik, 
lozirgi za m o n d a  
bin
, ikkinchi shaxsda 
b is t
, uchinchida esa 
ist
 shakliga 
iga; 
sein
  va  keltirilgan  shakllar orasid a  hech  q anday  um um iylik y o ‘q, 
:hunki  u la r  bosh q a-b o sh q a  fe’l  o ‘zak larid an   yasalgan.
R us tilidagi 
идти
  fe’lining o ‘tgan  zam o n   shakli 
шёл,  шли.
  Bu ham  
uppletiv  y o i   bilan  gram m atik  shakl  yasashga  m isoldir.
Ingliz,  rus,  nem is  va  fransuz  tillarid ag i  b a ’zi  sifa tla m in g   d a ra ja  
hakllari  h am   an a   shu  y o i   bilan  yasaladi: 
g o o d  -   b etter  ( ingliz  tilid a ) 
b a d   -   worse
хорош ий  -   лучш е  ( rus  tilid a ) 
плохой  х у ж е  
gu t  -   besser  (nem is  tilid a ) 
bon  -   m eilleur  (fran su z  tilid a )
M a z k u r   tilla r d a   su p p le tiv   y o ‘1  b ila n   o ‘z  s h a k lin i  y a s a y d ig a n  
'a n a   b ir  q a n c h a   s o ‘z la r  b o r.  S h u n d a y   q ilib ,  su p p letiv   y o i   b ila n  
;ra m m a tik   m a ’n o n i  ifo d a la s h   d e g a n d a ,  biz  o ‘z a ro   b o g i a n g a n ,  
n a ’lu m   b i r   s is te m a n i  t a s h k i l   q ilg a n   g r a m m a t ik   m a ’n o l a r n i  
f o d a la s h   u c h u n   a lo h id a   m u s ta q il  s o ‘z d a n   f o y d a la n is h   u s u lin i 
u s h u n a m iz .  H o z irg i  z a m o n   o ‘zbek  tilid a   su p p le tiv iz m   h o d isa s i 
ic h ra m a y d i.
Yordamchi  so‘zlar
Yordam chi  y o k i fu n k sio n a l  so
 
‘zlar
  h a m   g ram m atik   m a ’n o n i  aks 
ittirishga  xizm at  qiladi.  Y uq o rid a  m o rfla r  t o ‘g ‘risida  gap  b o rg an d a , 
>iz  bu n d ay   so ‘zlam i  m ustaqil  ishlatiladigan  gram m atik   m o rfla r  deb 
itagan  edik.
U m um iy  tilshunoslik  n u q tai  n a z arid a n   tillard a  yordam chi  s o ‘zlar 
u rli-tu m andir.  U la rg a   k o ‘m akchi,  b o g io v c h i,  a rtik llar,  p redlog lar, 
y o rd am c h i  v a  b o g i o v c h i   f e ’l la r ,  y u k l a m a la r   k ir a d i.  B u n d a y  
io‘zlam in g g ap d a  tu tg a n   o ‘m i,  vazifasi,  b o sh q a   so ‘zlar bilan  birikish 
a rtib i  tu rlic h a d ir.  S h u nin g  u chun  u la m i  g u ru h la rg a   a jra tish   tu rli 
lu q ta i  n a z a r d a n   a m a lg a   o s h ir ilis h i  m u m k in .  Biz  b u   s o ‘z la r n i 
jr a m m a tik   k a te g o r iy a l a r n i   i f o d a l a s h d a   q a tn a s h i s h i   y o k i 
jatnashm asligi n u q tai nazarid an  tu rk u m la rg a   ajratam iz.  Bunga k o ‘ra

so ‘zlam in g   an alitik   shaklini  yasash da  ish tiro k  etuvchi  va  b u   vazifani 
b aja rm a y d ig an   y o rd am c h i  s o ‘zlar  farq lan ad i.
Birinchi guruhga artikllar, yordam chi fe’llar, b a ’zi yordam chi so ‘zlar; 
ikkinchisiga  b o g io v ch i,  k o ‘m akchi,  predlog  va  yuklam alar  kiradi.
S o ‘z la r n in g   a n a li ti k   s h a k lin i  y a so v c h i  y o rd a m c h i  s o ‘z la r . 
M a ’lu m ki,  g ra m m a tik   k a te g o riy a la r  fa q a t  affik sa l  m o rfla r  o rq ali 
em as,  b a lk i  g r a m m a tik   o ‘za k   m o rf la r ,  y a ’ni  y o rd a m c h i  s o ‘z la r 
v o s ita s id a   h a m   y a s a lis h i  m u m k in .  B ir in c h i  tu r k u m g a   k ir g a n  
yordam chi  s o ‘zlar  an a   sh ular ju m lasid an d ir.
A rtik lla r tilla rd a  tu rli vazifalam i b ajarad i.  Lekin h am m a tillardagi 
a rtik llam i b ir-biri b ilan  birlash tirib  tu rg a n  n arsa b u  -  u lam in g  aniqlik 
v a   n o a n iq lik   m a ’n o la r in i  b e lg ila b   b e ris h id ir .  B o s h q a c h a   q ilib  
a y tg a n d a ,  a n iq lik   v a   n o a n iq lik   k a te g o riy a s in i  y a s a s h g a   x iz m a t 
qilishidir.  A rtik lla r h am m a  tillarga  xos  emas.  U la r h in d -o v ru p o   tillar 
o ilasig a  m a n s u b   b o i g a n   ingliz,  nem is,  fra n s u z   tilla r id a ,  slav y an  
(guruhiga)  kiruv chi  b o lg ar  tilida  va  b o sh q a   b a ’zi  tilla rd a   uchraydi. 
Ingliz  tilid a 
a  (n )  v

the
  artikllari,  nem is  tilida 
ein,  eine,  der,  das,  die 
shular  ju m lasid a n d ir.
Y o rd a m c h i  fe ’lla r  k o ‘p ch ilik   tilla rd a   u c h ra y d i.  L ekin  u larn in g  
tilla r d a g i  a h a m iy a ti  u la r n in g   s o n ig a ,  b a ja r a d ig a n   v a z if a la rig a  
b o g iiq .  B a ’zi  tilla rd a   b u n d a y   fe’llar  b itta ,  m asalan ,  hozirgi  zam on  
rus tilida;  fran su z tilida -  ikkita,  nemis  tilida -   u ch ta va  h o kazo .  R us 
tilid ag i  y o rd a m c h i  fe ’l  kelasi  z a m o n n i  y a sash g a ,  o ‘tg a n   va  kelasi 
zam o n   passiv  ko n stru k siy asin i  ifodalashga  xizm at  qiladi:
Я   б у д у   и зучат ь  р ус ск и й   язык.
К нига  была  переведена  на  узбекск и й   язы к  в  прош лом  го д у .
К ни га  б у д е т   переведен а  на  узб екск и й   язык.
Ingliz  tilidagi 
be,  have,  shall,  will,  should,  w ould
 yordam chi  fe’llari 
ish tiro k id a  a sp ek t,  zam o n   kabi  k ateg o riy alar  yasaladi:
H e  is  com in g  -   U   k e ly a p ti  (d a v o m iy lik ).
H e  was  a sk e d   3  questions  -   Undan  uchta  sa vo l  so 'ra sh d i  (m ajhul 
n is b a t).
H e  has  com e  -   U   k e ld i  (tu gallan gan lik  m a ’n osi).
John  w ill  com e  -   Jon  k ela d i  (k e la si  za m o n ).
I   s h a ll  r e a d   th is  a r tic le   -   M en   bu  m a q o la n i  o 'q iy m a n   ( k e la s i 
z a m o n ).

S o ‘z la rn in g   a n a litik   s h a k lin i  y a s a s h d a   is h tir o k   e tm a y d ig a n  
o rd a m c h i  s o ‘z la r.  Bu  g u r u h   y o r d a m c h i  s o ‘z la r g a   b o g ‘lo v c h i, 
:o ‘m ak ch i,  pred lo g   kabi  fu n k sio n al  s o ‘z la r  kirad i.  Bu  s o ‘z la m in g  
isosiy  xususiyati  sh u n dan  iboratk i,  u lam in g   m iqdori  chegaralangan. 
Jla m in g  bu  xususiyati  b arch a tillar  uchun  universaldir.  Q ayd  etilgan 
o ‘z la m in g   n u tq d ag i  asosiy  vazifasi  -   s o ‘z  b irik m alari  va  g a p la rd a  
o ‘zlam in g  o ‘zaro  sin tak tik  aloqasini ta ’m inlashdir.  U lar son jih a td a n  
:am   b o ‘lsa  ham ,  n u tq d a   q o ‘llanilish  darajasi  yuqoridir.  M isollar:
1.  A h vo l  bilish  uchun  b o 'Isa  kerak

H o m id  ham  otiga  qiysh iq  m inib 
^ tib  k e td i  (A .Q o d iriy ).
2.  The  p ro p o se d   sales  w ill  be  a llo w e d  f o r   B a yer  bu t  h igh light  its 
willingness  to  com plete  the  acquisition  o f  high-m argin  agro-chem icals 
it  a  tim e   o f  slu g gish   g ro w th   in  its  core  p h a r m a c e u tic a ls   b u sin ess 
F inan cial  T im es).
3.  Н а  английском  и  р ус ск о м   язы ках  они  рассм ат ри ваю т ся   на 
уровне  словосочет ани я  и  п редлож ен и я  (Л .З и л б е р м а н ).
0 ‘z b e k ,  in g liz   v a   ru s  t il la r id a n   k e ltir ilg a n   m is o lla r d a   n u tq  
a ra y o n id a   y o rd a m c h i  s o ‘z la rn in g   a h a m iy a ti  n a q a d a r   m u h im lig i 
ra q q o l  k o ‘rin ib   tu rib d i.  Bu  s o ‘z la r  t o ‘g ‘ris id a   q u y iro q d a   « S o ‘z 
urkum lari»  b o b id a   batafsilro q   s o ‘z  yuritam iz.
S o ‘z  tartib i
G ra m m a tik   m a ’no  anglatishning  y ana  bir  vositasi  so ‘z  tartib id ir. 
!o‘z la m in g   g a p d a  m a ’lum   ta rtib d a   jo y lash tirilish i  h am   g ram m atik  
n a ’no  ifodalashga  xizm at  qiladi.  Bu  vosita  ayniqsa,  sintaksis  uchun 
iham iyatlidir.  S o ‘z tartib i xitoy-tibet  oilasiga kiruvchi tillar va tark ib i 
hu  tillarga  o ‘xshash  b o ‘lgan  b o sh q a   tillard a ju d a   k a tta   ah am iy atg a 
ga.  H ozirgi zam on  ingliz va  fransuz  tili  u chun  h am   bu  vosita m uh im  
liso b lan a d i.  Bu  tilla rd a   s o ‘z  ta r tib i  s o ‘z la rn in g   g a p d a g i  v azifasi, 
darning  qaysi  so ‘z  tu rk u m ig a   taalluqli  ekanini  k o ‘rsatadi:
1.  The  ball  hit  the  boy. 
K o p to k   b o la g a   tegdi.
2.  The  boy  hit  the  ball. 
B ola  k o p to k n i  tepdi.
3.  A  clown  called  a  clown  a  clown. 
M a s x a r a b o z   m a sx a ra b o zn i
m a sx a ra b o z   d eb   atad i.


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   29


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling