M. T. Ir is q u L o V


Download 33.62 Kb.

bet9/29
Sana12.11.2017
Hajmi33.62 Kb.
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   29

Leksik-semantik  usul:
1)  o'g41
 - 
qiz 
tog(a
  - 
xola 
ota
  - 
ona 
erkak
  - 
ayol

Morfologik  usul:
2)  Karim
  - 
Karima 
Nodir
  - 
Nodira 
Salim  -  Salima 
Shoir
  - 
Shoira
Sintaktik  usul:
3)  erkak  mushuk
  - 
urg'ochi  mushuk
Eslatma
:  morfologik  usuldagi 
-a
  affiksi  arab  tilidan  kirib  kelgan 
boiib,  o ‘zbek  tilida  m ahsuldor  emas.  Q o‘llanilish  im koniyatlari  esa 
chegaralangan.
Grammatik  son  kategoriyasi
G ram m atik son  kategoriyasi narsa va predm etlam ing sonini, birlik 
joki
  k o ‘pligini  k o ‘rsatad i.  Bu  gram m atik   kateg oriy a  k o ‘pchilik 
illarda ikki xususiy m a ’no:  birlik va k o ‘plikdan tashkil topgan.  B a’zi 
illarda birlik ko‘plikdan tashqari juftlikni  anglatuvchi ikkilik va yana 
ba’zi  tillarda  uchlik  soni  ham   uchraydi.
Son kategoriyasi faqat otga xos b o im ay , sifat,  olmosh va  fe’llarda 
lam  ifodalanishi m um kin. Lekin uning gram m atik ifoda uslublari so ‘z 
urkum lari  va  tillarda  bir  xil  emas.
0
‘zbek,  rus, ingliz,  nemis,  fransuz tillarida m azkur kategoriya bir- 
biriga zid b o ‘lgan ikki xususiy son -  birlik va k o ‘plikdan tashkil topadi. 
3 ‘zbek tilida bu  kategoriya ot, olmosh va  fe’llarda;  rus tilida ot, sifat, 
blmosh,  fe’l  va tartib  sonlarda;  ingliz tilida  asosan  ot  va  olm oshlarda 
b‘z  aksini  topadi.
Birlik  soni  predmet  va  hodisalam ing yakkaligini  anglatsa,  k o ‘plik 
jlam ing  birdan  ortiqligini,  soni  noaniqligini  ifodalaydi.  Masalan:
kitob  -   kitoblar 
chaqmoq  -   chaqmoqlar
K itoblar  so‘zi  k o ‘plik  m a’nosini  bildirishiga  shubha  yo‘q  lekin  bu 
>o‘z talaffuz etilganda undan kitoblam ing 
aniq
 miqdori anglashilmaydi. 
Ingliz tilidagi 
books
,  nemis  tilidagi 
die Biicher
,  fransuz  tilidagi 
les livres 
>o‘zlarida  ham  biz  aynan  shu  narsani  kuzatamiz.
G ram m atik  son  kategoriyasi  tildagi  bir  necha  so ‘z  turkum ida  o ‘z 
iksini  topsa  ham ,  uning  nutqdagi  vazifasi  bir  xil  emas.  M asalan,

otlarda  son  birlik  va  k o ‘plikni  anglatsa,  sifat  va  fe’llarda  u  belgi  va 
ish-harakatning  m iqdorini  k o ‘rsatm aydi.  M a ’lumki,  sifat  ham ,  fe’l 
ham   n u tq   ja ra y o n id a  ot  bilan  uzviy  b o g ia n g a n   b o ia d i.  Sifat  va 
fe ’ld ag i  son  bu   s o ‘z  tu r k u m la r in in g   qaysi  s h a k ld a g i  ot  b ila n  
m unosabatga kirishishiga b o g iiq ; ular k o ‘plikdagi ot bilan b o g ia n sa, 
unda  o ‘zlari  ham   k o ‘plikda  kelishlari  lozim,  masalan: 
белый  дом  -   белые  дома 
студент  отвечает  -   студенты  отвечают 
0
‘zbek tilida sifatlarda son kategoriyasi yo ‘qligi sababli, ot qanday 
shaklda  ishlatilgan  b o ‘lishidan  q a t’i  nazar,  sifatda  o ‘zgarish  r o ‘y 
berm aydi.  M asalan:
oq  uy  -   oq  uylar 
osma  ko ‘prik  -   osma  ko
 
'priklar 
tor  ko ‘cha  -   tor  ko (chalar 
B u n d an   ru s  tiliga  o ‘x sh agan   tilla rd a   sifat  va  fe ’llard ag i  son 
kategoriyasi  otlar  bilan  moslashuv  uchungina zarurdir,  degan  xulosa 
kelib  chiqadi.
G ram m atik  son  kategoriyasining  ifodalanish  usuli  tillarda  bir  xil 
emas. 
0
‘zbek  tiliga  o ‘xshash  tillard a  bu  kategoriya  otd a  affiksal 
gramm atik morfem alar bilan ifoda etiladi. Rus, ingliz va nemis tillarida, 
garchi  asosan  shunday  vositalar  ishlatilsa  ham,  b a ’zi  hollarda  ichki 
fleksiyalar,  suppletiv  usullar  uchrashi  mumkin.  Masalan: 
ing: 
man  (odam,  erkak)  -   men  (odamlar)
goose  (g ‘oz)  -   geese  (g'ozlar) 
nem: 
Mann  (odam)  -   Manner  (odamlar)
O lm o shd ag i  son  kategoriyasi  bo sh q a  so ‘z  tu rk u m larid a g id an  
tubdan farq qiladi.  H ind-ovrupo tillaridagi kishilik olmoshlari k o ‘plik 
shaklini  asosan  suppletiv  y o i  bilan  yasaydi:
S h a x s
ru s
ingliz
nem is
fra n su z
birlik
k o ‘plik
birlik
k o ‘p lik
birlik
k o ‘plik
birlik
k o ‘p lik
I
я
мы
I
w e
Ich
w ir
ie
n o u s
II
ты
вы
y o u
y o u
d u
Ihr
tu
v o u s
III
он
о н а
о н о
о н и
h e,
sh e.
it
they
er,
sie
es
sie
11
elle
ils

Rus tilidagi kishilik olmoshlarining uchinchi shaxs k o ‘pligi affiksal 
norfema  orqali  yasaladi.
T u r k iy   t i l l a r d a   v a  sh u   ju m la d a n ,  o ‘z b e k   tilid a   k is h ilik  
►lmoshlarining  son  kategoriyasini  affiksal  gram m atik  m orfem alar 
;o‘m agida,  y a ’ni  birinchi  va  ikkinchi  shaxs  birlik  -ей,  k o ‘pligi 
-iz 
ffiksi,  uchinchi  shaxs  birligi 
«nol»
  m orfem a,  k o ‘pligi  esa,  o tla r 
ingari 
-lar
  suffiksini  q o ‘shish  orqali  am alga  oshiriladi.  B unday 
lolat  o czbek tilining sof agglyutinativ tillard an  biri  ekanligini yana 
>ir  b o r  isbotlaydi  (bu  to ‘g ‘rida  «Tillar  tipologiyasi»  b o b id a  so ‘z 
>oradi).
N arsa  va  hodisalam ing  aniq  m iqdori  otning  son  bilan  birikishi 
>rqali  ifodalanadi,  masalan:
o'nta  uy 
десять  домов 
ten  houses
Sonning  ot  bilan  birikishi  tillarda  o ‘ziga  xos  xususiyatlarga  ega. 
) ‘zbek  tilida  noaniq  k o ‘plik 
-lar
  affiksal  morfema  bilan  ifodalansa, 
miq  k o ‘plikda,  y a ’ni  otning  oldida  son  kelganda  ot  oxiridagi 
-lar 
[o‘shimchasi  tushib  qoladi.  Ingliz,  nemis  va  fransuz  tillarida  bunday 
mas.  Bu  tillarda  k o ‘plik  m a ’nosini  k o ‘rsatuvchi  gram m atik  affiksal 
n o rfe m a lar  n a rs a la rn in g   an iq   soni  k o ‘rs a tila y o tg a n d a   ham   ot 
arkibida saqlanadi.  Rus tili bu m asalada boshqa tillardan birm uncha 
arq  qiladi:  ot  oldida  ikkidan  beshgacha  b o ig a n   sonlar  kelsa  (ya’ni 
’,3,4),  ot  birlikda,  lekin  qaratqich  kelishigida  turadi: 
два  стола  /  
ниги;  три  стола  /  книги;  четыре  стола /  книги.
Besh va  undan  keyingi sonlar q o ‘shilganda ot  k o ‘plikda  qaratqich 
;elishigida  ishlatiladi:
Пять  столов /  книг
Шесть  столов  /  книг  va  hokazo
T illa rd a g i  s o ‘z la rn in g   h a m m a s i  h a m   b irlik   va  k o ‘p lik d a  
shlatilavermaydi.  K o ‘pchilik hind-ovrupo tillarida 
faqat birlikda
 yoki 
aqat  ko ‘plikda
  ishlatiladigan  otlar  uchraydi.
Faqat  birlikda ishlatiladigan  so‘zlar tilshunoslik  fanida 
«singularia 
antum»
  deb  yuritiladi.  B unday  so ‘zlarga  rus  tilidagi 
вода,  мука,
»еготня
  s o ‘zJarini,  ingliz  tilid a g i 
oil,  rice
  kab i  s o ‘zlarn i  m isol 
ariqasida  keltirish  mum kin.

F a q a t  k o ‘p lik d a   ish latilad ig an   s o ‘z la r 
«pluralia  tantum»
  deb 
atalad i.  B unday  s o ‘zlarga  rus  tilidagi 
сумерки,  духи,  брюки,  слив­
ки,  очки  ,
  ingliz  tilid ag i 
goods,  trousers,  spectacles
  kab i  s o ‘zlar 
k ira d i.
Bir  tilda  faq a t 
pluralia  tantumda
  ishlatiladigan  so ‘zlar  boshqa 
tillarda,  m asalan,  o ‘zbek,  nemis,  fransuz  tillarida  ham   birlik,  ham  
k o ‘plikda ishlatilishi mumkin:
shim  -   shimlar 
die  Brille  -   die  Brillen
Kelishik  kategoriyasi
O tning  boshqa  so‘z  turkum iga  m unosabati  kelishik  kategoriyasi 
o r q a li  if o d a la n a d i.  Bu  k a te g o riy a   b o rliq d a g i  n a r s a ,  s ifa t  va 
h o d isala r  o ‘rtasidagi  aloqa  m u n o sab atlarin i  belgilaydi.  K elishik 
k ateg o riy asin i  ifo d alo vch i  g ram m atik   v o sita la r  ot  va  o tlash g an  
so ‘zlam ing sintaktik vazifasini k o ‘rsatadi. Shuning uchun k o ‘pchilik 
tilsh un oslar  bu  kategoriyani  m orfologik-sintaktik  kategoriya  deb 
y u ritish ad i.  K elishik  m a ’n o la ri  g ram m atik   affiksal  m o rfem ala r 
o rqali  ifod alanad i,  m asalan, 
-а,  -у,  -ом,  -e
  (rus  tili  m askulin  jins, 
birlikdagi  kelishik  q o ‘shimchalari), 
-ning,  -ni,  -ga,  -da,  -dan
  (o ‘zbek 
tili  kelishik  q o ‘shimchalari).
T illa rd a   k e lis h ik la r  ishga  tu sh ish i  u c h u n   k a m id a   ik k i  s o ‘z 
m unosabatga  kirishishi  kerak.  Bir-biri bilan bog‘langan ikki mustaqil 
s o ‘z  b o r  jo y d a   sintak sis  kuchga  k irad i.  Bu  kelishikni  sin ta k tik  
kategoriya  deyishga  yana  bir  dalildir: 
uyda  to
 
‘qilgan 
встретил  друга 
quyoshning.  nuri 
girls  bag
Kelishik kategoriyasi bir necha xususiy m a ’nodan va bu m a ’nolam i 
ifodalovchi  vositalardan  tashkil  topadi.  Kelishiklam ing  soni  tillarda 
bir xil  emas.  Hozirgi zam on  ingliz  tilida  ikkita,  nemis  tilida -  to ‘rtta, 
o ‘zbek  va  rus  tillarida  -   oltita,  eston  tilida  o ‘n  beshta,  venger  tilida 
esa yigirm atadan  ortiq  kelishiklar bor.  Xitoy-tibet tillarida va hozirgi 
fransuz  tilida  kelishik  um um an  yo ‘q.  Kelishik  yo‘q  tillarda  gapdagi 
s o ‘z la r  o ‘r ta s id a g i  m u n o s a b a t  b o s h q a   g ra m m a tiik   v o s ita la r  
yordam ida  am alga  oshiriladi.

K e lis h ik la rn in g   so ni  tilla r d a   tu r lic h a   b o i i s h i ,   k elish ik  
categoriyasiga  kiruvchi  xususiy  m a ’no  va  shakllam ing  mazmuni  va 
/azifasi  h ar  xil  ekanligidan  dalolat  beradi.
B ir  tild a   b o r   k elish ik   b o s h q a   tilla r d a   h am   m a v ju d   d ey ish  
io to ‘g‘ridir. Buni isbotlash uchun o ‘zbek va rus tillaridagi kelishiklami 
qiyoslashning o ‘zi kifoya.  M a’lumki, har ikkala tilda oltitadan kelishik 
эог. 
0
‘zbek  tilidagi  bosh  kelishik  rus  tilidagi 
imenitelniv padejga
  har 
ihatdan mos keladi:  ikkala tilda ham bu kelishikda kelgan so‘z gapda 
^ga,  ot-kesim  vazifasida  keladi;  rus  tilidagi 
roditelniy padej
  o ‘zbek 
:ilidagi qaratqich va tushum  kelishiklariga, 
datelniy padej
 esa j o ‘nalish 
celishigiga  mos  tushadi  va  hokazo.
B a’zi  tillarda  kelishik  kategoriyasi  bir  nechta  so ‘z  tu rk u m larig a 
cos  b o ‘lishi  m um kin,  m asalan,  o ‘zbek  tilida  faqat  ot  va  olm osh, 
rus  tilid a   esa  o t,  sifat,  son  va  olm osh  k e lish ik la rd a  tu rla n a d i. 
Q iyoslang:
Karim  mening yaqin  do 'stimni  uchratibdi.
Карим  встретил  моего  близкого  друга
G archi  o ‘zbek  va  rus  tillarid a  kelishiklar  o ltita d an   b o ‘lsa-da, 
kelishik  q o ‘s h im c h a la rin in g   son i  b ir  xil  em as:  o ‘zb ek   tilid a  
qo‘shimchalar  soni  beshta  b o is a ,  rus  tilida  birm uncha  k o ‘proq.  Rus 
tilida  kelishik  q o ‘shimchalari  turlanadigan  so‘zning  jinsi  va  soniga 
ko‘ra  q o ‘shiladi.
0
‘zb ek   tilid a   k e lish ik   q o ‘s h im c h a la ri  s o ‘zn in g   b irlik   va 
ko‘plikdaligidan  q a t’i  n azar  q o kshilaversa 
(uy-uyga-uylarga)
,  rus 
tilida  ko ‘plikdagi  otlar  o ‘z  kelishik  q o ‘shimchalariga  ega  b o ia d i: 
род.под.:  дома  (birlik)  -   домов  (ko'plik) 
дат.nod.:  doMy(birlik)  -   doMaM  (ko'plik)
Ingliz  tilidagi  kelishik  kategoriyasi  o ‘ziga  xos  xususiyatga  ega. 
Agar  rus  va  o ‘zbek  tillarida  b ir  kelishik  sistemasi  bir  nechta  so ‘z 
turkumiga xizmat qilsa, ingliz tilida ot va kishilik olmoshi o ‘z kelishik 
sistemasiga  ega.  O tda  umum iy 
(common)
  va  qaratqich 
(genitive), 
kishilik  olm oshlarida  esa  bosh 
(nominative)
  va  obyektiv 
(objective) 
kelishiklariga  ega:
Ot 
Olmosh
umumiy  k.: 
boy
 
bosh  к .:  7, 
we
qaratqich  k.: 
boy’s
 
obyektiv  k.: 
me,  us

H ind-ovrupo  tillarida  olmoshning  kelishik  shakli  asosan  suppletiv 
y o i  bilan 
(she -  her,  ya
 
- menya),
  turkiy  tillar,  shu jum ladan  o ‘zbek 
tilida,  gram m atik  affiksal  m orflardan  foydalanib  yasaladi:
kitobning  -   mening 
kitobga  -   menga  va  hokazo
Grammatik  zamon  kategoriyasi
G ram m atik  zam on  kategoriyasi  tillarda  eng  k o ‘p  tarqalgan  fe’l 
kategoriyalaridan  biridir.
F e ’lning  zam on  kategoriyasi  ish-harakatning  nutq  sodir  b o iish i 
paytiga  nisbatan  am alga  oshishini  k o ‘rsatadi.  N azariy  jih atd an   bu 
kategoriya  gap irilay otg an  p ay td a,  gap irilay o tg an   p ay td an   oldin, 
g a p irila y o tg a n   p a y td a n   keyin  so d ir  b o i a d i g a n   is h - h a r a k a tn i 
ifodalaydi.  K o ‘pchilik  tillarda  zam on  gram m atik  kategoriyasi  ana 
shu  uch  xususiy  m a’nodan  tashkil  topgan.
Hozirgi zam on  fe’li nutq  so‘zlanayotgan vaqtda sodir b o ia y o tg an  
ish-harakatni  anglatadi,  masalan:
Я  читаю  журнал.
Men  jurnal  о
 ‘
qiyapman.
I read a  magazine.
U ndan tashqari, bu zamon yana bir q ator q o ‘shimcha m a ’nolam i:
1)  doimiy  to ‘xtovsiz  takrorlanib  turadigan  ish-harakatni:
Toshkent  -   О
 
‘zbekistonning poytaxti.
Земля  вращается  вокруг  своей  оси.
The  earth  rotates  round  the  sun.
2)  m a’lum  vaziyatda  kelasi  zamon  m a’nosini:
Ertaga  uyga  ketyapman.
Завтра  вылетаю  домой.
I go  home  tomorrow
3)  o ‘tgan  zamon  m a’nosini  ham  anglatishi  mumkin:
Вчера  захожу  в  институт  и  встречаю  родителей.
0
‘zbek  tilid a  bu  zam onning  hozirgi-kelasi  zam on  fe’li,  hozirgi
zam on  davom   fe’li  turlari  bor.
Hozirgi-kelasi  zamon fe ’li
  nutq  jarayonida  va  undan  keyin  sodir 
b o ia d ig a n   ish-harakatni  ifodalaydi.  Bu  m a ’no  fe’l  o ‘zagiga 
-a
  (->>)

rav ishd osh   y aso v ch i  affik sal  m o rfn i  q o 's h is h   va  tu sla sh   b ilan  
ifodalanadi:
Ishni  hoziroq  boshlaymiz.
Ular  bugun  kelishadi.
Hozirgi zamon davom fe ’li
 ish-harakatning aynan  nutq jarayonida 
sodir bo'layotganini  ifodalaydi.  Bu  m a’no  fe’lga 
-yap,  -yotib,  -moqda 
affiksal  m orflam i  qo'shish  va  tuslash  yo'li  bilan  ifodalanadi.
Gazeta  o'qiyapmiz  (qimoqdamiz,  o'qiyotibmiz).
O'tgan  zamon
  n u tq  jarayonidan  oldin  b o'lib   o 'tg an   ish-harakatni 
anglatadi.  Bu  m a ’no  tu rli  tilla rd a   tu rlic h a :  rus  tilida 

  affiksi 
yordamida,  ingliz  tilida,  agar  fe’l  to 'g 'r i  fe’llar  turkum iga  m ansub 
bo'lsa, 
-(e )d
affiksi yordam ida, agar u n o to 'g 'ri fe’l bo'lsa,  suppletiv, 
yo  fe’l  o'zagidagi  unlini  o'zgartish  orqali  ifodalanadi:
Лектор  пришёл.
Mary  helped me.
Mary  brought  me  a  book  (infinitiv  shakli -   bring).
Mary  went  home  (infinitiv  shakli  -   go).
Ba’zi  tillarda  o 'tg a n   zam on  bir  nechta  ko'rinishga  ega.  Bunday 
tillarga  o'zbek  va  nemis  tillari  yaxshi  misol  b o 'la  oladi.
H ozirgi  zam on   o 'z b e k   tilida  o 'tg a n   zam o n n in g   yaqin  o 'tg a n  
zamon,  uzoq o 'tg a n  zam on, o'tgan  zam on hikoya fe’li, o 'tg an  zam on 
davom  fe’li  va  o 'tg a n   zam on  m aqsad  fe’li  farqlanib,  ularning  h ar 
biri  o 'z  ifoda  vositasiga  ega.
Yaqin  o 'tg an  zam on  fe’l  o'zagiga 
-di
 affiksini  qo'shish  va  tuslash, 
uzoq  o 'tg a n   zam on   sifatdosh  yasovchi 
-gan
  affiksini  q o 'sh ish   va 
tuslash  (edi,  ekan  to'liqsiz  fe’llaming  -gan  affiksini  olgan  fe’l  shakli 
bilan  birikishi  natijasida),  o 'tg a n   zam on  hikoya  fe’li  fe’l  o'zagiga 
ravishdosh  yasovchi 
-b(-ib)
  affiksini  q o 'sh ish   va  tuslash,  o 'tg a n  
zamon  davom  fe’li 
-(a)r
  affiksi  yordam ida  yasalgan  hozirgi  zam on 
sifatdoshiga 
edi
 to'liqsiz fe’lini tuslab biriktirish, 
-yotgan
 affiksi bilan 
yasalgan  hozirgi  zam o n   sifa td o sh ig a 
edi
  to 'liq s iz   fe’lini  tu sla b  
biriktirish,  fe’l  o'zagiga 
-moqda
  affiksini  qo'shib, 
edi
  to'liqsiz  fe’lini 
tuslab  biriktirish  va  o 'tg a n   zam on  m aq sad   fe’li  o'zag ig a 
-moqchi 
affiksini  q o 'sh ish   ham da 
edi
 to 'liq siz  fe’lini  tu slab   b iriktirish  yoki 
■digan
  affiksi  y o rd am id a  yasalgan  kelasi  zam on  sifatdoshiga 
edi 
to'liqsiz  fe’lini  tuslab,  biriktirish  bilan  ifoda  etiladi.

Yaqin  o‘tgan  zamon
Men  ishladim 
Biz  ishladik
Sen  ishlading 
Siz  ishladingiz
U  ishladi 
Ular  ishladilar
Uzoq  o‘tgan  zamon 
Men  ishlaganman 
Biz  ishlaganmiz
Sen  ishlagansan 
Siz  ishlagansiz
Men  ishlagan  edim. 
Biz  ishlagan  edik
Sen  ishlagan  ekansan 
Siz  ishlagan  ekansiz 
U  ishlagan  emish 
Ular  ishlagan  emish (lar)
Otgan  zamon  hikoya  fe’ li 
Men  ishlabman 
Biz  ishlabmiz
Men  ishlab  edim 
Biz  ishlab  edik
Sen  ishlabsan 
Siz  ishlabsiz
Sen  ishlab  eding 
Siz  ishlab  edingiz  va  hokazo
0 ‘tgan  zamon  davom  fe’li 
Men  ishlar  edim 
Biz  ishlar  edik
Men  ishlar dim 
Biz  ishlar dik
Men  ishlayotgan  edim 
Biz  ishlayotgan  edik 
Men  ishlamoqda  edim 
Biz  ishlamoqda  edik  va  hokazo 
Otgan  zamon  maqsad  fe’li 
Men  ishlamoqchi  edim 
Biz  ishlamoqchi  edik 
Men  ishlaydigan  edim 
Biz  ishlaydigan  edik  va  hokazo
Kelasi zamon 
fe’ldan anglashiladigan ish-harakat nutq jarayom dan 
keyin sodir b o iish in i k o ‘rsatadi.  Bu zam onning ifodalanishi va m a ’no 
turlari  ham   tillarda  bir  xil  emas.  Hozirgi  ingliz  tilida  bu  m a ’no  uch 
turda  ifodalanadi.
1. 
Shall,  will
 yordam chi fe’llari va infinitiv  orqali. 
Shall
 yordamchi 
fe’li birinchi shaxs birlik va k o ‘plik uchun, 
will
 esa ikkinchi va uchinchi 
shaxslar  uchun  q o ilan ilad i,  masalan:
I shall  read it  later  (Men  buni  key imoq  о ‘qiy man).
He  will phone you  up  (U senga  qo'ng'iroq  qiladi).
Bu  usulda  oddiy  kelasi  zam on  ifodalanadi.
2

0
‘tg a n   z a m o n   n u q ta i  n a z a r id a n   k elasi  z a m o n   m a ’n o si 
ifodalanishi  m um kin.

3. 
Kelasi  zam onda  sodir  b o ‘ladigan  ish-harakatdan  oldin  amalga 
shadigan boshqa ish-harakatning ham  m a’nosi ifodalanishi mumkin.
Bu  uchala  kelasi  zam ondan  ikkinchisi 
should
 va 
would
 yordamchi 
e’llarining  infinitiv  bilan  birikishi  natijasida  ifoda  etiladi.
John  said  that  he  would  come.
Jon  kelishini  aytdi.
Should
  y o rd a m c h i  fe ’li  b irin c h i  sh ax sga, 
would
  esa  q o lg a n  
haxslarga  nisbatan  ishlatiladi.
Kelasi  zam onning  uchinchi  turida  ikkita  kelasi  zam on  m a ’nosini 
nglatadigan fe’l b o iib ,  ular biri  ikkinchisidan oldin  sodir b o ia d ig a n  
oki ketma-ket sodir b o ia d ig an  ikki ish-harakatni anglatadi, masalan: 
When  you  come  he  will  hare  finished his  composition.
Sen  kelganingda,  и  inshoni yozib  bo Igan  bo ladi.
Hozirgi  zamon  nemis  tilida  kelasi  zamonning  ikki  turi  ajratiladi. 
Ju  ikki  zam on  ingliz  tilidagi  b irinchi  va  uchinchi  kelasi  zam on 
urlariga  mos  kelib,  analitik  vositalar  yordam ida  yasaladi.
0
‘zbek tilidagi kelasi zamon boshqa tillardagidan ancha farq qiladi. 
) ‘zbek  tilida sof kelasi zamon  m a’nosini  anglatadigan  fe’l  shakli yo‘q. 
fuqorida  aytilganidek,  fein in g   bir  shakli  ayni  vaqtda  ham   hozirgi, 
Lam  kelasi zamonni  anglataveradi.  Haqiqiy kelasi zamon  kelasi zamon 
;umon  fe’li,  kelasi  zamon  m aqsad  fe’lidan  iborat  b o ia d i.
Kelasi  zam on  gum on  fe’li  ish -h arakatning  nu tq   so ‘zlangandan 
o ‘ng  sodir  b o iish in i  taxm in  qilinishini  anglatadi.  Bu  m a ’no 
-(a)r 
ffiksal  m orfem asi  bilan  yasalgan  sifatdoshni  tuslash  orqali  ifoda 
tiladi.
Men  ishlarman  -   Biz  ishlarmiz.
Sen  ishlar san  -   Siz  ishlar siz.
U ishlar  -   Ular  ishlar.
K elasi  zam on  m aqsad  fe’li  n u tq   ja ra y o n id an   so ‘ng  bajarilishi 
naqsad  qilib  olingan,  m o ija lla n g a n   ish -h arak atn i  an glatad i.  Bu 
na’no  fe’l  o ‘zagiga 
-moqchi
  affiksal  morfemasini  q o ‘shish  va  tuslash 
>ilan  yoki  hozirgi  zam on  ravishdoshiga  -
digan
  affiksal  morfemasini 
[o‘shish  va  tuslash  bilan  ifodalanadi.
Men  ishlamoqchiman  -   Biz  ishlamoqchimiz.
Men  ishlaydiganman  -   Biz  ishlaydiganmiz.
Sen  ishlamoqchisan
  -  
Siz  ishlamoqchisiz.

K elasi  zam on nin g   o ‘zbek  tilidagi  k o ‘rin ish lari  bizga  m a ’lum  
b o ig a n   h in d -o v ru p o   tilla rin in g   b iro rta sig a   h am   m os  kelm aydi. 
Dem ak,  har bir tilning  o ‘ziga xos  gram m atik  m a ’no  turlari  va  ulam i 
ifoda  qilish  uslublari  bor.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   29


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling