M. T. Ir is q u L o V


Download 33.62 Kb.

bet12/29
Sana12.11.2017
Hajmi33.62 Kb.
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   29

5 0
‘lm ish  etim ologiya  bilan  uzviy  b o g ‘liqdir.
Etimologiya  so‘zlarning  kelib  chiqish  tarixini  o'rganuvchi  fandir. 
Bu  so ‘z  grekcha 
etymologia,
  y a ’ni 
etymon  -
 
«haqiqat
»  va 
logos  -  

»  birikm alaridan  tashkil  topgan.
T ils h u n o s lik n in g   bu  q ism i  o 't a   m u ra k k a b   b o ‘lib ,  u  b ila n  
!hug‘ullanish jiddiy  va  uzoq  vaqt  ham da  sabrni  talab  etadi.  Tarixiy 
diaxronik)  nuqtai  nazardan  so‘z  va  narsa  orasida  uzviylik  borligini 
:’tiro f  etishimiz  lozim.  Lekin  ularning  tarixi  shu  q a d a r  chuqurki, 
jlarn in g   barini  aniqlashning  im koniyati  am aliy  n u q tai  n aza rd an  
n u m k in   em as.  B un d ay   x u lo sa   c h iq a ris h im iz g a   aso siy   s a b a b , 
iunyodagi  barcha  narsalar  o ‘zgarish  va  rivojlanish  xususiyatiga  ega 
3 0
‘lganidek,  so'zlar  ham  bundan  istisno  emas.  Shuni  nazarda  tutib, 
il taraqqiyotining bugungi, zamonaviy holatini (ya’ni sinxronik nuqtai 
m zardan)  hisobga  olib,  so ‘z  va  narsa  orasida  bog‘liqlik  y o 'q   degan 
ja ro rg a  kelingan.
Tillardagi  barcha  so‘zlar  uch  xil  m unosabatga  kirishishi  mumkin:
1)  so'zning  o'zi  anglatgan  predmet  va  hodisaga;
2)  so'zning  inson fikriga,  hissiyotiga,  xohish-istaklariga;
3)  so'zning  boshqa  so'zlarga  nisbatan.
Bu  m unosabatlarga  qisqacha  to ‘xtalib  o ‘tam iz.'
S o 'z n in g   o ‘zi  a n g la tg a n   n a r s a   v a  h o d is a la rg a   m u n o s a b a ti 
;ushuncha  bilan  uzviy  b o g 'lan g an .  Y uqorida  aytilganidek,  so 'zn i 
:ashkil  etuvchi  to v u sh la r,  y a ’ni  s o 'z n in g   ta sh q i  sh ak li  bilan  u 
m glatgan narsa-hodisa o'rtasid a hech qanday bog'lanish yo'q. So'zni 
:ashkil  etuvchi  to v u sh la r  p red m e tn in g   qiyofasi  b o 'lm a y ,  u n in g  
shorasidir.  Bu ishora boshqa signal tizimlaridagi ishoralardan tubdan 
'arq  qiladi.  Boshqa  signal  tizim alaridagi  ishoralar  (ko 'ch a  harak ati 
qoidalarini  belgilovchi  ishoralar,  M orze  alfaviti  va  hokazo)  shartli 
/a  ixtiyoriydir:  ular  su n ’iy  ishoralar  bo'lib,  kishi  tom onidan  ixtiro 
;tilgan,  kelishib  olingan  signallardir:  sharoit  taqozosi  bilan  ularn i 
3
‘zgartirish, ya’ni yangi ishoralar qo'shilishi, keraksiz deb topilganlari 
:izim dan  ch iqarib   ta sh lan ish i  m um kin.  N a rsa   ish o ra si  b o 'lm ish
1  Bu  masalani  yoritishda.  Б.Н.  Головиннинг «Введение  в  языкознание»  -М о с- 
сва:  1983, 55-58  betlar.

so'zning tovushlar yig'indisi -  shartli va ixtiyoriy emas.  Unga odam lar 
tashqaridan  o 'z xohish-istaklariga  qarab  ta ’sir  o'tkaza  olmaydilar,  uni 
o'zgartira olmaydilar.  G archi til va  tafakkur bir vaqtda paydo bo'lgan 
bo'lsa-da, tilning rivojlanishi qaysi yo'ldan borishini inson belgilab bera 
olmaydi.  Til  o 'z   hayot  yo'liga  ega  bo'lib,  tafakkur  bilan  birgalikda 
evolyutsion  tarzda to'xtovsiz harakat qiladi va o'zi jamiyatning barcha 
talablarig a  ja v o b   beradi.  F an ,  texnikaning  rivojlanishi  tufayli  va 
kundalik hayot  ehtiyojlarini  qondirish  maqsadida  turmushdagi  barcha 
yangiliklarni aks ettirib boradi.  Yangi so'zlar (neologizmlar)ning paydo 
bo'lishi mazkur tilda  so'zlashuvchi  kishilar jamiyati yo 'q   bo'lishi  bilan 
to 'x ta y d i. 
S h u n d a y   q ilib ,  til 
is h o ra la ri 
s h a rts iz   b o 'lib , 
so'zlashuvchilarning  xohishiga  bog'liq  bo'lm agan  holda  paydo  bo'ladi 
va  o 'z   ichki  obyektiv  qonuniyati  asosida  taraqqiy  etadi.  M asalan, 
keyingi  yillarda  qishloq  xo'jaligida  ekinlarni  zara rk u n a n d alard a n  
himoya qilish maqsadida o'nlab topilgan asboblardan biri changlatgich 
(ru sch a  р а с п ы л и т е л ь ^ г .  B unday  so 'z la rn in g   paydo  b o 'lish id a 
odamlar  o'z  ixtiyorlari  bilan  mazkur  tovushlar  yig'indisini  shartlashib 
olmagan.  Bu tushunchalarni ifoda qilish uchun  o'zbek  va rus tillari  o'z 
im k o n iy a tla rid a n   kelib  ch iqib, 
chang-la-t-kich,  рас-пылит-ель 
elementlarini  ajratib,  ularning  qo'llanish  qonuniyatlarini  ham  tavsiya 
etadi.  Ana  shunday  yo'llar  bilan  kishilik  jam iyatining  tilga  b o 'lgan 
ehtiyoji  muttasil  qondirib  turiladi.
S o 'z  m a ’nosin in g   o 'z i  a n g latay o tg an   p red m e tg a  m u n o sa b a ti 
to 'g 'ris id a   q uy id ag ilam i  aytish  m um kin.  T ilshunoslik  fanida  bu 
m asalaga  yondashish  bir  xil  emas,  shuning  uchun  m azkur  m asalada 
AQSh  olimlari  M .A ronof,  V.O.  G rendi,  M .D obrovolski
1
  fikrlarini 
keltirish  o'rinlidir.
Inson ongida ham  so'zning, ham narsaning fizik va moddiy tuzilishi 
aks  etadi.  Dem ak,  narsa  bilan  so'zning  qiyofasi  bizning  ongimizda 
birlashib,  bir  butunlikni  tashkil  etadi.  H a r  safar  predm et  bizning 
ongimizga  ta ’sir  ko'rsatayotganda,  uning  aksi  paydo  bo'lib,  u  bilan 
birgalikda  so'zning  ham   aksi  gavdalanadi.  Y oki  aksincha,  h ar  gal 
biz  so'zni  eshitganim izda,  so 'z  anglatgan  m a ’no  bilan  bir  v aq td a

M.Aronof va  boshqalar.  Contemporary  Linguistics.  Third  Edition.  St.  Martin’s 
Press.  -New-York:  1997.pp  245-252.

narsaning  ham   aksi  paydo  boMadi.  So'zning  fizik  qiyofasi  bilan  u 
anglatgan  narsaning  fizik  qiyofasi  o 'rtasid ag i  bog 'lan ish   birligini 
m a’no  deb  yuritishadi.
Y uqorida  uchburchak  orqali  ifoda  etilgan  xususiyatlari  tufayli  so'z 
narsa  va  hodisalam i  atay  oladi,  tushunchani  anglatadi,  vaholanki, 
predmet  ham,  tushuncha  ham,  o'z-o'zicha  so'zning  m a’nosini  tashkil 
etmaydi.  So'z  m a’nosining  predmetga  bo'lgan  m unosabati 
denotativ 
munosabat
  deyiladi.  Demak,  m a’no  borliqdagi  predmetni  aks  ettiradi, 
so'zning moddiy tomoni  esa  predmetning ishorasi  bo'lib xizmat qiladi. 
M a’noning  tushunchaga  munosabati  signifikativ  munosabatni  tashkil 
etadi.  Uning mohiyati shundaki, m a’no asosida tushuncha shakllanadi, 
so'zning  moddiy  qobig'i  orqali  tushuncha  aks  ettiriladi,  ifodalanadi.
Bir m a’no (so'z)ning boshqa m a’no (so'z)ga m unosabati 
struktural 
munosabat
  deyiladi.  B unday  m unosabat  tufayli  so 'zlar  guruhlarga 
ajraladi.
S o 'z lar  tildagi  vazifasini  deno tativ ,  signifikativ  va  gram m atik  
m unosabatlarga  kirishib  bajaradi.  So'zning  denotativ  vazifasi  esa 
tushunchaning  shakllanishi  va  ifodalanishini  ta ’minlaydi,  gram m atik 
vazifa  so'z  boyligining  turli  m a’no  guruhlarini  hosil  qiladi.
So'z  va  tushuncha
Y uqorida  qayd  qilinganidek,  so'zning  moddiy  tom oni  (qobig'i) 
tushunchani  aks  ettiradi.  Bu  ishora  boshqa  ishoralardan  tubdan  farq 
qiladi.  Buning  boisi  shundaki,  til  ishoralari  faqat  muloqotga  xizmat 
q ilad i,  b o sh q a   sig n a l  s is te m a la rid a g i  is h o ra la r  esa  (m a sa la n , 
svetoforning  yashil,  sariq,  qizil  ranglari)  tabiat  va jam iyatda  boshqa 
m aqsadlarda  ham   ishlatiladi  (rangni  ifodalaydi),  signal  sistem asi 
ishorasi  sifatida  qo'llanilishi  esa  ularning  ikkilamchi,  y a ’ni  jam iyat 
a’zolari  orasida  shartlashib,  kelishib  olingan  vazifasidir.
M a ’lum ki,  so 'z n in g   m oddiy  q o b ig 'i  (tom oni)  tu sh u n ch an in g  
is h o ra s i  deb  q a r a la d i.  Bu  o 'r in d a   s o 'z n in g   m a ’n o sin i  h am  
tushunchaning ishorasi  deb  bo'ladimi?  Y o'q,  albatta,  chunki  so'zning 
m a ’nosi  so 'z   va  p red m e tn in g   b irg alik d a  aks  etishidir:  so 'z n in g  
m a’nosi  tushu nch an i  ifod alam ay d i,  balki  tu sh u n ch an in g   tashkil 
topishida  va  rivojlanishida  asos  sifatida  vositachi  xizmatini  o'taydi.

In s o n g a   xos  b o ‘lg a n   ik k in c h i  sig n a l  s iste m a si  u n g a   f ik rla s h  
jarayonining  tarkibiy  qismi  b o ‘lmish  tushunchalar  tizimini  yaratish 
im konini  beradi.  M a ’lum ki,  ongning  bir  qism i  boMgan  ta fak k u r, 
borliqning faqat mantiqiy in ’ikosi boMmay,  balki narsa va hodisalam i 
emotsional estetik nuqtai  nazardan  ham   aks  ettiradi,  boshqacha  qilib 
aytganda,  odam larning  m uloqot  uchun  tanlagan  so ‘zlari  tarkibida 
m unosabatlari ham ishtirok etadi, shuning uchun tushuncha tarkibida 
em otsional  -   estetik  m a’noning  boMishi  tabiiydir.  Tarkibida  bunday 
m a ’n o lari  boMmagan  tu sh u n ch alar  ham   boMadi,  u larg a 
leksema, 
atom, kosmos,  algoritm
  kabi  atam alar  kiradi.  Shu sababli  atam alarga 
nisbatan  yagona  talab -  ularning  obyektiv  boMishidir,  ular  doimo  bir 
voqea  yo  hodisani  anglatmogM  zarur,  ularda  subyektivizmga  o 'rin  
yo‘q,  atam alar sof tushunchalarni ifodalashi kerak.  M asalan, fonema, 
leksema,  integral,  kvant,  elektron  va  boshqalar.
T illard a  fa q a t  em otsiya  (
hayajonni)
  anglatad ig an   s o ‘zlar  ham  
mavjud,  m asalan, 
oh,  uh,  voy
  va  hokazo.  A gar  so ‘z  va  tushuncha 
o'rtasidagi m unosabatni simvollar yordam ida ko‘rsatm oqchi boMsak, 
uni  quyidagicha  k o ‘rsatish  mum kin  boMadi:

<------------ >  T
С 
<------------ >  ТЕ

<------------ >  E
(S  -   so'z,  T   -   tushuncha,  E  -   emotsional-estetik  m a’no).
Dem ak,  so ‘z  faqat  tushunchani  ifodalashi  mumkin  (S  -   T),  so ‘z 
tushuncha  bilan  emotsional-estetik  m a ’noni  o ‘z  ichiga  olishi  mumkin 
(S -  TE)  bu  turdagi  so'zlar  ko'pchilikni  tashkil etadi  va  nihoyat,  so'z 
fa q a t  h is-h a y a jo n n i  ifo d a lash i  m u m k in   (S  -   E),  lekin  b u n d a y  
so‘zlarning  soni  tillarda  chegaralangan.
Shunday  qilib,  so ‘zning  m oddiy  qobig‘i  tushunchaning  ishorasi, 
so'zning  m a ’nosi  esa  tushunchaning  shakllanish  asosidir:  tushuncha 
so'z  yordam ida  va  uning  asosida  paydo  bo'ladi.
Leksik  ma’no  va  uning  turlari
Leksik m a’no boshqa m a’nolar (grammatik, stilistik)ga qaraganda 
konkret  va  individualdir.  H ar  bir  leksik  m a’no  muayyan  bir  so'zga 
tegishli bo'ladi. O 'zi anglatgan narsaga nisbatan olingan leksik m a ’no

numlashtirish xususiyatiga egadir.  M asalan, 
eshik
 so‘zi  bir vaqtning 
zida ham bino,  xona, transport vositalari,  sovitgich, javon kabilarga 
rnatilgan  m oslam ani  anglatadi.
S o 'z larn in g   leksik  m a ’nosi  to 'g 'r is id a   gap  b o rg an d a,  d astlab  
arning  tildagi  m a’nolari  bilan  nutqdagi  m a’nolarini  farqlash  zarur. 
u q o rid a   a y tilg a n id e k ,  s o 'z la r n in g   m a ’nosi  u m u m la s h tiris h  
xsusiyatiga  ega  bo'lib,  bu  xususiyat 
tilga  oid m a’no
  yoki 
lug'aviy 
a ’no
  deyiladi.  So'zning  aniq,  muayyan  m a’nolari  faqat  nutqda  aniq 
5
'ladi.  M asalan:
Otasidan qolgan birdan-bir yodgorlik
 -  
oltin yon soat yodiga tushdi.
Bu  soatni  и  hatto  sevimli  eri yangi  kuyovligida  so'raganda  ham 
7rmagan  edi  (R.Rahmonov).
M a ’lumki,  soatning  turlari  ju d a  k o 'p ,  lekin  keltirilgan  m isolda 
mday  soat  to'g'risida  gap  borayotgani  m a’lum.
B a ’zan  n u tq   ja ra y o n id a   s o 'z la r n in g   m a ’n o si  sh u   q a d a r  
zgaradiki,  bu  m a’noni  lug'atdan  topishning  imkoni  bo'lm aydi,  uni 
qat  m azmunidan  kelib  chiqib  aniqlash  mumkin:
Barcha  yo ‘llarning  bexatarligiga  ishonch  hosil  qilingan  bo ‘Isa 
tm,  qo'shinlarimiz  egallab  turgan  oldingi pozitsiyadan  o'tilgach, 
itun  vujud  ko'z  va  quloqqa  aylandi
  (
M.Samatov).
Bu  m iso ld a 
vujud,  ko'z
  va 
quloq
  s o 'z la r i  o 'z in in g   lu g 'a v iy  
a ’n o sin i  em as,  b a lk i  sezg irlik ,  e h tiy o tk o rlik ,  z iy ra k lik   k ab i 
a ’nolarni  anglatadi.  Bunday  m a ’nolar 
vujud,  ko ‘z
  va 
quloq
  so'zlari 
:hun  vaqtincha  m a ’no  bo'lib,  ular  bu  m a’noda  boshqa  kontekstda 
;hramasligi  mumkin.
Shunday  qilib,  s o ‘zlarning  tildagi  m a ’nosi  u larning  n u tq d ag i 
a ’n o sid a n   fa rq   q ilish i  m u m k in .  S o 'z la rn in g   tild a g i  m a ’nosi 
)imiy  b a rq a ro r  b o 'lsa ,  nutq dagi  m a ’nosi  o 'zg aru v ch a n   b eq aro r 
y lib ,  m avzu  bilan   uzviy  b o g 'la n g a n   b o 'la d i.  Leksik  m a ’noni 
irsa  va  h o d isalar  m u n o sab atig a  k o 'r a   quyidagi  tu rla rg a   ajratish  
um kin:
1.  Atash  ma’nosi. 
S o 'zlarn in g   tildagi  asosiy  vazifasi  n a rsa   va 
)disalarni  atashdir.  Atash  m a’nosi  deganda  leksik  m a ’noning  ana 
i u
 
vazifasi  tu sh u n ila d i.  A tash   m a ’no sig a  ega  b o 'lg a n   s o 'z la r  
hitilganda,  kishi  k o 'z  o'ngida  atalayotgan  narsa  gavdalanadi: 
ayiq, 
',  arslon  va  boshqalar.

2.  Ko‘rsatish  ma’nosi. 
H am m a  so'zlar  ham   atash  m a ’nosiga  ega 
emas.  Ayrim  so'zlar  faqat  narsa  va  hodisalam i  ko'rsatishga  xizmat 
qiladi,  m asalan,  o'zbek  tilidagi 
u,  bu,  o'sha
  rus  tilidagi 
этот,  mom 
kabilar.
3. To‘g‘ri ma’no. 
Bu m a ’no bevosita atalayotgan narsa va hodisani 
bildiradi: 
tog‘,  daraxt,  suv,  tosh
  va  boshqalar.
4. Ko‘chma ma’no. 
H ar  qanday  so'zning m a ’nosi bir nechta kichik 
m a’nolar  (sem alar)dan  tashkil  topadi.  M asalan:  tulki  so'zi 
yowoyi, 
yirtqich,  chiroyli,  ayyor,  sut  emizuvchi
  va  boshqa  semalardan  tashkil 
topgan.  B a’zan ana shu m a ’nolardan biri yetakchi qilib olinib, u shaxs 
yoki  narsaga  nisbatan  ham  ishlatiladi.  M asalan,  odam ga  nisbatan 
и 
tulki
  deyilsa,  b u   o dam ning 
ayyorligi
  n a z a rd a   tu tilad i.  Bu  so 'zn i 
k o 'c h m a   m a ’n o d a   is h la tis h d ir.  Bu  h o d is a   o 'z   ich ig a 
istiora, 
metonimiya,  sinekdoxa,  funksiyadoshlikni
  oladi.
Istiora  (metafora).
  Ikki  narsaning  bir-biriga  o'xshashligi  asosida 
bir  so 'z  bilan  ikkinchisini  atash  istiora  deyilib,  u  s o 'z   m a ’nosini 
kuchaytirishga  xizmat  qiladi.  N arsa  o 'z  
xususiyat,  shakl,  harakat, 
rang,  hid,  hajm
  va  shu  k ab i  b iro n   belgisiga  k o 'r a   b o sh q a   shu 
xususiyatlarga ega bo'lgan  narsaning  nomini  oladi.  Istiora yo'li  bilan 
bir so'zning m a ’nosi ikkinchisiga ko'chganda, o'sha predm etlar uchun 
umumiy  bo'lgan  belgi  tushunchada  saqlanib  qoladi.  M asalan, 
temir 
irodali
  odam   deganda,  odam ning  irodasini  temirga  o'xshash  qattiq, 
kuchli  ekanligi  nazarda  tutiladi.
Istioraning  paydo  bo'lishi  quyidagi  xususiyatlarga  asoslanadi:
a)  odam  tanasi  a ’zolariga  -   tish  (arraning  tishi),  burun 
(choynakning  burni),  og'iz  (ko'chaning  og'zi),  bosh  (suvning  yoki 
ishning  boshi)  va  hokazo;
b)  vazifaning  o'xshashligiga  (yashindek  tez  uchmoq);
d)  shakl  o'xshashligiga  (kulcha  yuzli,  masalaning  ildizi);
e)  tovush  o'xshashligiga  (bo'ron  uvullardi);
f )   turli  taassurotlar  о ‘xshashligiga  (iliq  tabassum,  shirin  uyqu, 
achchiq  gap).
B a ’z a n   s o 'z   ifo d a la g a n   n a r s a n in g   tu r li  b e lg ila ri  h a r   xil 
n arsalarning  xususiyatlariga  o'xshash  bo'lganligi  sababli,  ayni  bir 
so 'z   bir  q an ch a  n arsala r  ifodasi  sifatida  ishlatilishi  m um kin.  Bu 
jihatdan  nemis  tilidagi 
Schlange
  so'zi  yuqoridagi  fikrga  misol  b o 'la

adi.  Bu so ‘zning m a’nosi 
ilon
 demakdir.  Hozirgi zam on nemis  tilida 
д  so ‘z  quyidagi  m a ’nolarda  ishlatiladi: 
badjahl,  zahar,  rezina  ichak 
Mang).
Metonimiya.
  N a rsa   va  h o d isala m in g   m akon  yoki  zam ondagi 
’z a ro   doim iy  b o g ‘lanishi  aso sid a  b irin in g   no m in i  b o sh q asig a 
ychirish 
metonimiya hodisasi
 deyiladi.  A gar m etaforada bir predmet 
ilan  ik k in c h isi  o ‘r ta s id a   m a ’lum   x u s u s iy a tla rg a   a s o s la n g a n  
xshashlik  b o ‘lsa,  m etonim iyada  ikki  predm et  o ‘rtasid a  doim iy 
oqaning  mavjudligi  sababli  biri  aytilganda,  ikkinchisini  tushunish 
ikonini  beradi.  M asalan, 
bino
  deganim izda  shu  nom dagi  uy-joy 
lan,  uning  ijtimoiy  vazifasi 
0
‘rtasidagi  m unosabat  yotadi,  aytaylik, 
itun institut yig ‘ildi,
 deganimizda gap institut binosi to ‘g ‘risida emas, 
ilki  institutda  o'qiydigan  talabalar,  unda  ishlaydigan  o ‘qituvchilar 
ishuniladi.  Yoki 
samovar da  osh  qildik
  deyilganda  bino  -   choyxona 
ishuniladi.  Metonimiya hodisasi  m aterial  va  undan  yasalgan  buyum 
rtasidagi  m u nosabat,  m uallif  va  u  y aratg an   a sa rla r  o ‘rtasidagi 
iunosabat  asosida  ham   p aydo  b o ‘lishi  m um kin.  M asalan , 
men 
haykovskiyning  konsertiga  bordim,
  d ey ilg a n d a , 
Chaykovskiy 
iratgan  asarlar  ijro  etiladigan  konsertga  bordim,
  d e g a n   fik r 
ishuniladi.
Sinekdoxa.
  Bu hodisa metonimiyaning tarkibiy qismi b o ‘lib, bunda 
ir butunlikni  anglatuvchi so‘z  orqali  shu  butunlikning bir qismi yoki 
iu  qism   orqali  m azkur  qism ni  o ‘z  ichiga  oluvchi  b ir  butunlikni 
odalash tushuniladi.  M asalan, 
savsar telpak
 deyilganda 
savsar nomli 
lyvondan  tikilgan  telpak  emas
,  balki  uning  terisidan  tikilgan  telpak 
ishuniladi.  B a’zan  barm oqni  kesib  olganlikni  ifodalash  uchun  u 
7
 ‘lini  kesib  olibdi
  deyishadi.  Bunday  hollarda  butunlik  nomi  bilan 
ism  tushuniladi.
Sinekdoxada so‘z orqali ifodalangan qism o ‘zicha mavjud b o ‘lmay, 
utunning b o ‘linmas tarkibiy qismini tashkil etadi. Dem ak, sinekdoxa 
ntunlik  va  uning  qismi  orasidagi  m unosabat  b o ‘lib,  u  bilan  m iqdor 
iunosabati  orqali  bog‘lanadi.  M etafora,  metonimiya,  sinekdoxa  va 
iunga  o ‘xshash  boshqa  bir  qancha  m asalalar  bilan  tilning  stilistik 
irusi  yaqindan  shug‘ullanadi.

Y u qo rid a  qayd  qilinganidek,  tilning  h am m a  y aru slari  doim o 
rivojlanishda  bo'ladi.  Tilning  lug'at  boyligi  ham   bundan  m ustasno 
emas.
M a’lumki,  so'zning  leksik  m a’nosi  m untazam   o'zgarib  turadi  va 
aytib o'tilganidek, u bir qancha m ayda m a ’nolar -  sem alardan tashkil 
topadi.  Ana  shu  sem alardan  birining tushib  qolishi  yoki  b a ’zilarining 
riv ojlanib,  b o sh q a   sem alarg a  n isb a ta n   y etak ch i  v azifani  o 'ta y  
boshlashi  m um kin.  Shuningdek,  so'zdagi  dastlabki  ayrim  sem alar 
n e y tra lla sh ib ,  tu sh ib   q o lish i  h am   m u m k in .  S o 'z   m a ’n o sin in g  
rivojlanishi  sifat  va  m iqdor  o'zgarishiga,  m a ’noning  kengayishi  va 
torayishiga,  h a tto k i  tildan  um um an  tushib  qolishiga  olib  keladi. 
Bunda  jam iyat  taraqqiyoti  alohida  aham iyatga  ega.  Tafakkurning 
m o'tadil  rivojlanib  borishi  fan  va  texnika  taraqqiyotiga  olib  keladi. 
Bu  hoi  o 'z  nav b atida  yangidan-yangi  tabiiy  ho disalar  m ohiyatini 
bilish,  texnika  yangiliklarini  ochish,  yangidan-yangi  asbob-uskuna 
v a  n a r s a la r n in g   p a y d o   b o 'lis h ig a   o lib   k e la d i.  T il  b u la rn in g  
hammasiga alohida yangi nom  (yangi so'z) yaratm asdan,  balki  ularni 
mavjud  so'zlar  yordam ida  ifodalashi  ham   mumkin.  N atijada  leksik
-   sem antik  m a ’no  kengaya  boradi.  M asalan, 
uchmoq
  fe’li  aslida 
p arran d alar  harak ati  bilan  bog'langan,  lekin  hozir  uning  m a ’nosi 
k e n g a y ib , 
ko'z,  varrak,  samolyot,  yer  sun’iy  yo'ldoshi
  k a b i 
tushunchalar  bilan  ham   aloqaga  kirishadigan  bo 'ldi.  Shuningdek, 
m aydon  so 'z i  ham   y u qo ridag i  fikrim izga  dalil  b o 'la   oladi: 
ekin 
maydoni, futbol maydoni,  Mustaqillik maydoni
 va hokazo.  Rus  tilidagi 
крыло  самолёта,  левое  /   правое  крыло  здания
  h am   s h u la r 
jum lasidandir.
So'zning  leksik  m a ’nosining  kengayishi  natijasida  k o 'p   m a ’noli 
(polisemantik) so'zlar paydo bo'ladi.  Leksik m a ’noning torayishi so'z 
m a’nosining  kengayishiga  nisbatan  aks jarayondir.  Til  evolyutsiyasi 
ja r a y o n id a   s o 'z   m a ’no si  to ra y is h i  u n in g   q o 'lla n is h   d o ira s in i 
ch eg a ralab   q o 'y a d i.  K o 'p c h ilik   tilsh u n o slarn in g   fikricha,  leksik 
m a ’noning  torayishi  deyilganda  um um lashtiruvchi  so'zning  ayrim , 
xususiy  m a’noni  ifodalashga  o'tishi  tushuniladi.  M asalan, 
osh
  so'zi 
b ir  v a q tla r  q o z o n d a   ta y y o rla n a d ig a n   o v q atn in g   h am m a  tu rin i

anglatar  edi,  keyingi  vaqtlarda  esa  bu  so‘z  k o ‘proq 
palov
  m a’nosini 
fodalaydigan  bo‘lib  qoldi.  Rus  tilidagi 
xrustal
 so‘zi  faqat  xrustaldan 
ishlangan  buyumlarni,  idishlarni  nazarda  tutadi,  aslida  esa,  bu  so‘z 
bilan  kristallar  ifoda  qilinar  edi.
S o ‘z  m a ’n o la rin in g   k en g ay ish   va  to ra y ish   h o d isa la ri  lu g ‘a t 
tarkibining  doimo  yangilanib  borishini  ta ’minlaydigan  vositalardan 
biridir.
SO‘ZLARNING  MA’NO  MUNOSABATLARIGA  KO‘RA 

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   29


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling