M. T. Ir is q u L o V


Download 33.62 Kb.

bet13/29
Sana12.11.2017
Hajmi33.62 Kb.
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   29

TURLARI
Til tarkibidagi leksik m a’nolar doimo o 'zaro m a’lum m unosabatda 
boMadi.  Ayrim  so‘zlar  anglatgan  m a’nolariga  k o 'ra  bir-biriga  yaqin, 
boshqalari esa, bir-birini inkor qiladi, qaram a-qarshi m a’no anglatadi. 
Bu  nuqtai  nazardan  sinonim  va  antonim   so'zlar  farqlanadi.  So'zlar 
shakl  nuqtai  nazardan  ham   m a ’lum  m unosabatda  b o'ladi.  B a’zan 
tillarda  shakli  bir-biriga  o'xshash,  y a’ni  shakldosh  so'zlar  uchraydi. 
Tilshunoslikda  bunday  so'zlarni  ikki  tu rg a  ajratib  o'rganish  qabul 
qilingan:  om onim lar  va  polisem antik  so 'zlar.  Q uyida  shakldosh, 
m a’nodosh  va  m a ’nolari  bir-biriga  zid  b o 'lg an   so 'zlarn i  alohida- 
alohida  k o'rib   chiqamiz.
Sinonimlar
Bir  xil  yoki  b ir-b irig a   y aq in   m a ’n o g a  ega  b o 'lg a n   s o 'z la r  
sinonimlar
  deyiladi.  M asalan, 
beparvo,  befarq

betashvish,  loqayd; 
zhiroyli,  go'zal

barno
  va  h o k a z o .  S in o n im la r  b ir  n a rs a   y o k i 
hodisaning  har  xil  belgilarini  nazarda  tutib  ifodalashi  tufayli  doim o 
ham  biri  o'rnida  ikkinchisini  qo'llab  bo'lm aydi,  qo'llangan  taqdirda 
ham  ularning   m a ’n o la ri  b ir-b irig a  ay n an   t o 'g 'r i  kelm aydi.  Shu 
sababdan  tillarda  m utlaq  sinonim lar  y o 'q   deyiladi.  A gar  shunday 
sinonimlar  uchrab  qolsa,  ulardan  biri  tez  orada  iste’m oldan  chiqib 
ketadi. 
Samolyot
  va 
aeroplan
  so'zlari  m utlaq  sinonimlardir,  shuning 
uchun  bu   sin o n im larn in g   ik kinchisi  (a e ro p la n )  h o zirg i  v a q td a  
iste’m oldan  tushib  qoldi.

X u llas,  sin o n im la r  m a ’n o d o s h   s o 'z la r   b o 'lib ,  o 'z la r i  ifo d a  
qilayotgan  n a rsa   va  h o d isalam in g   h a r  xil  belgilarini  ifodalaydi. 
N atijad a  u la rd a   q o 'sh im c h a   m a ’n o la r  m avjud  b o 'la d i,  a n a   shu 
m a’nolar  evaziga  ular  b ir-birid an  farq  qiladi.  U larn i  b irlash tirib  
turadigan  narsa  esa  sinonim  so'zlardagi  yetakchi  m a’nodir.
M a ’nodosh  so'zlarning  yig'indisi  sinonimik  qatorni  tashkil  etadi. 
Har  bir  guruhdagi  m a ’nodosh  so'zlarda 
dominanta
  deb  yuritiluvchi 
isosiy  so'z  bo'ladi.  Ana  shu  dom inanta  sinonimik  qatorga  kiruvchi 
hamma so'zlar  o 'm id a ishlatila  oladi.  M asalan: 
yuz,  bet,  aft,  bashara, 
turq,  angor,  oraz,  chehra
  ...  Bu  sinonim ik  q ato rn in g   d o m inantasi 
vuz
  so'zidir.  Rus  tilidagi 
старый,  ветхий,  чёрствый
  so'zlari  tashkil 
jtgan  sinonimik  qatorda 
старый
  so'zi  dom inanta  vazifasini  o'taydi.
Sinonimlar,  asosan,  ikki  yo'l  bilan  paydo  bo'ladi.  Birinchisi,  har 
bir tilning o 'z ichki  imkoniyatlari asosida, masalan, o'zbek  tilida 
qari- 
keksa,  chiroyli-go ‘zal,  katta-ulkan,  ulug ‘-buyuk
  va  b o s h q a la r; 
ikkinchisi,  boshqa  tillardan  o'zlashgan  so 'zlar  hisobiga,  m asalan, 
bo ‘lim-otryad,  dalil-fakt,  reja-plan
  yoki  rus  tilid ag i 
ускорение- 
ntensifikatsiya,  языкозтние-lingvistika
  va  hokazo.  Sinonim larning 
paydo  bo'lishi  til  lu g 'a t  tarkibining  boyib,  yangilanib  borishining 
*arovidir.  U lar  yordam ida  fikr  aniqroq  va  m aqsadga  m uvofiqroq 
fodalanishi  mumkin.
Omonimlar
O m o n im lar  sin o n im larn in g   aksi,  y a ’ni, 
shakldosh
  so 'z la rd ir. 
Yozilishi yoki o'qilishi bir xil, m a ’nosi  har xil bo'lgan  so'zlar 
omonim 
w'zlar
  deyiladi.  Bunday  so 'zlar  dunyodagi  barcha  tillarga  xosdir.
M asalan:
o'zbek  tilida:
  ot 
hayvon
ism
so'z  turkumi 
buyruq f e ’li
bor,  tuz,  tush,  chang,  tik  va  boshqalar  shular jum lasidandir;
rus  tilida:
  klyuch 
kalit
buloq

лук,  соль,  ш аш ка,  класс  va  boshqalar;
nemis  tilida:
  Schloss
ingliz  tilida:
  well
quduq
yaxshi
qasr
fransuz  tilida:
  tour
qulf
va  boshqalar;
minora
navbat
sayohat  va  boshqalar
H ozirgi  zam on  tilshunosligi  om onim   so 'zlarn in g   yozilishi  va 
talaffuz qilinishi jihatdan ularni bir qancha turlarga ajratadi.  Yozilishi 
va  talaffuzi  b ir-b irig a  m os  k eladigan  s o 'z la r 
mutlaq  omonimlar 
deyiladi.  M asalan:  tor  -  
musiqa  asbobi  ma’nosida
  va 
keng
  so'zining 
antonim i  m a ’nosida;  rus  tilida 
shashka
  so'zi 
qilich
  va 
o'ynaladigan 
predmet ma 'nosida:
  ingliz  tilida 
still sokin
  va 
hozirgacha
  m a ’nolarida, 
acht
 so'zi  nemis tilida 
sakkiz
 va 
diqqat
 m a’nolarida keladi  va  hokazo.
Yozilishi  har  xil,  lekin  talaffuzi  bir  xil  omonim  so'zlar 
omofon
  deb 
yuritiladi.  M asalan:  o'zbek  tilidagi 
to'n  va  ton  (ovoz),
  rus  tilida 
раз­
редить -  разрядить,
  ingliz tilida 
night -  knight,
  nemis  tilida 
viel -fie l 
(birinchisi  k o 'p  m a ’nosida,  ikkinchisi  yiqildi  m a’nosida),  fransuz  tilida 
mer  -mer;  maire -ona,  dengiz  va  mer
  (hokim)  m a’nolarida  qo'llaniladi.
B a’zi  so'zlar bir xil yozilib, har xil o'qiladi.  Tilshunoslikda bunday 
so'zlar 
omograflar
  deb  yuritiladi.  M asalan:  o'zbek  tilidagi 
tok
  so'zi 
ikki  xil  talaffuz  qilinadi; 
uzum
  m a’nosida  va 
elektr  quwati
  yoki  rus 
tilidagi 
zamok
  so'zi  ikki  xil  o'qiladi: 
qasr
  m a ’nosida  qo 'llang an d a 
u rg 'u   birinchi  b o 'g 'in g a, 
qulf
 m a ’nosida  qo'llanganda  esa  ikkinchi 
b o 'g 'in g a   tu sh a d i;  ingliz  tilid a  
wind
  s o 'z i 
shamol
  va 
buramoq 
m a’nolarida  qo'llanib,  har  xil  talaffuz  qilinadi.
Tillarda  shunday  so'zlar  borki,  ular  o'zlarining dastlabki  shaklida 
(ot  bosh  kelishikda,  fe’l  h arak at  nomi  shaklida,  sifat  oddiy  daraja 
sh ak lida  va  shu  k a b ila r)d a   b ir-b irid a n   tu b d a n   farq   qilib,  b a ’zi 
g ram m atik   sh a k lla rd a   o 'q ilish i  va  yozilishi  to 'g 'r i   kelib  qoladi. 
M asalan,  o'zbek  tilida 
qo'y
  so'zi  hayvon  va  buyruq  fe’li  shaklida 
qo ‘y
  so'ziga  omonim  bo'lib  kelishi  mumkin;  rus  tilida 
три
  so'zi  ikki 
m a ’n o d a : 
uch
  va 
ishqala
  m a ’n o la rid a   q o 'lla n a d i: 
ishqalamoq 
m a ’nosida  -  
тереть
  fe’li  faqat  buyruq  shaklidagina  uch  so'ziga

shakldosh  b o ‘lib  keladi;  ingliz  tilida 
saw
  so ‘zi 
arralamoq
  va 
ko ‘rdi 
(-m,  -ng)
  m a’nolarida  ishlatiladi.  K o ‘rm oq  fe’lining  infinitiv  shakli 
'o  see
 
0
‘tgan  zam on 
saw
  shaklida 
arralamoq
  so ‘ziga  shakldoshdir. 
Bunday  om onim lar 
omoformalar
  deb  yuritiladi.
O m o n im lar  bilan  p o lisem an tik   s o ‘zlar  o ra sid a   bir  q a ra s h d a  
amumiylik  bo rga  o ‘xshaydi.  Ikkalasida  ham   shakl  bir  xil,  m a ’no 
:urlichadir.  L ekin  bu  s o ‘zlar  o rasid a  k a tta   farq  yotadi.  M asala 
ihundaki,  polisemantik  so‘zlarning m a ’nolari  bir-biriga  qarindoshdir, 
;hunki  polisemantik  so‘zlar  bir  so‘z  bosh  m a ’nosining kengayishidan 
losil  b o ‘lib,  bo sh  m a ’nodagi  tu sh u n ch ad an   boshqa  tu shu nch an i 
fodalasa  ham ,  ular  anglatgan  narsa  va  hodisalar  o ‘rtasida  doim o 
amumiylik  bo‘ladi.  M asalan, 
bet
  so ‘zi  polisemantik  so‘zdir,  chunki  u 
ydamning  beti,  ko'chaning  bed,  kitobning  beti
  k abi  m a ’n o la rd a  
qo'llanadi.  K o ‘rinib  turibdiki,  bu  m a’nolar  orasida  umumiylik  bor. 
R.us tilidagi 
baza
 so‘zida beshta m a ’no bor.  Ingliz tilidagi 
get
 so'zining 
)‘ndan ortiq  m a ’nolari  bor.  O datda,  polisemantik  so‘z bilan  omonim 
io'zlarni  chizm ada  quyidagicha  ifodalashadi:
Omonim  so'zlar 
Polisemantik  so'zlar
Omonim  so‘zlar  m a’nolarining parallel  chiziqlar  bilan  ko‘rsatilishiga 
;abab,  bu  s o ‘zla r  a n g latg an   m a ’n o la r  o ‘r ta s id a   hech  q a n d ay  
50g‘liqlikning yo‘qligidir.  Ulardagi shakl  umumiyligi tildagi  tasodifliklar 
latijasidir. Polisemantik so'zlar esa bir m a’noning rivojlanishi bo'lganligi 
ichun  bir-biri  bilan  kesishadigan  chiziqlar  orqali  ko‘rsatiladi.
Antonim
  atam asi  yunoncha  so'zdan  olingan  bg ‘lib,  u 
«qarama- 
jarshi  пот»,  «zid  пот»
  d eg an   m a ’n o la rn i  b ild ira d i.  D em ak , 
intonim lar  tillardagi  qaram a-qarshi  m a ’noni  anglatuvchi  so'zlardir. 
Dunyoda  h am m a  n arsa  ju ftlik  prinsipiga  asoslanganligi  m a ’lum. 
fuftlik borligi uchun dunyoda taraqqiyot bor. Lekin har qanday juftlik 
iam  taraqqiyot,  rivojlanishning  asosi  b o ‘la  olmaydi.  Faqat  bir-birini 
)ir  v aq tnin g  o ‘zida  ham   ink o r  qiladigan,  ham   taq o zo   qiladigan
Antonimlar

ftlikkina rivojlanish va m uvozanat asosi b o ‘la oladi. Antonim so‘zlar 
Ini  leksik  yarusidagi  ana  shunday juftlikning  oddiy  nam unasidir. 
lasalan, 
katta-kichik,  to'g'ri-egri,  keng-tor,  oq-qora
  va  boshqalar.
«Oldinlari  Otaqo'zi,  issiq-sovuqni,  past-balandni  bilmaydigan  bir 
'shi  edi»  O. Yoqubov.
«Опомнитесь,  граждане,  левые  и  правые,консерваторы  и  ре- 
орматоры,  идеалисты  и  прагматики,  национал-патриоты  и 
шанисты»  («Известия»).
B u n day   s o 'z la r   b ir-b iri  b ilan   uzviy  b o g 'la n g a n   b o 'lib ,  b iri 
kinchisisiz mavjud bo'la olmaydi. Barcha narsalar qiyosiy o'rganiladi. 
luning  uchun 
katta
  so'zi  anglatgan  m a ’noni  tasavvur  qilish  uchun 
chik degan so'z anglatgan tushuncha bo'lishi shart va aksincha.  Agar 
lyotda  hamma  narsa  katta  bo'lsa,  unda  na  katta  so'zi  va  na  kichik 
;gan  so'z  tilda  kerak  bo'lardi.  Yoki  dunyoda  ham m a  narsa  bir  xil 
ingda  bo'lsa,  unda  rang  tushunchasi  ham  bo'lmasdi.
A n to n im la r   n u tq   ja r a y o n id a   k en g   is h la tilib ,  r a n g - b a r a n g  
is h u n c h a la rn i  ifo d a la s h   u ch u n   q u la y   v o s ita la r d ir .  A .A . 
eformatskiyning fikricha,  ular kuchli,  katta aham iyatga ega bo'lgan 
ilistik vositalardir.  A ntonim larni  o'rinli ishlata  bilish nutqning rang- 
iran g lig in i,  o 'tk irlig in i,  ifodaliligi  va  t a ’sirchanligini  o sh irad i. 
^ 'z la rn in g   sin o n im   va  a n to n im la rin i  b ilish ,  s o 'z la rn in g   tu rli 
a ’nolarini  aniqlashga  yordam   beradi
. 1
H am m a  so'zlarning  antonimi  bor  deyish  mumkin  emas.  Tillarda 
itonimi  yo'q  bo'lgan  so'zlar  k o 'p   uchraydi,  masalan: 
ruchka,  sinf, 
ma,  don
 va boshqalar.  H am m a gap shundaki, antonim lar to'g 'risida 
>'z  borganda,  ularni  ikkiga,  y a’ni  asliy  leksik  antonim lar va  yasama 
itonim larga  ajratib  olish  m aqsadga  muvofiqdir.
Asliy  leksik antonimlar
  til  paradigmatikasida  tabiiy  mavjud  bo'ladi, 
asalan, 
uzun-qisqa,  bor-yo ‘q,  yer-osmon,  о ‘ng-chap,  to ‘g ‘ri-egri
 kabilar.
Yasama  antonimlar
  ch eg a ra  bilm aydi.  U la r  in k o r  m a ’nosini 
lglatadigan  til  vositalari  yordam ida  yasalib,  har  qanday  so'zning 
itonimini ifodalashga xizmat qiladi.  Bu vositalar so'zlarning oldidan 
)ki  ketidan  kelib,  narsa,  hodisa,  sifat,  belgi,  ish-harakat,  holat  va 
)kazolarni  inkor  etadi  va  shu  yo'l  bilan  aks,  qaram a-qarshi  m a’no
А.А.  Реформатский.  Введение в языковедение. -М.:  1987

yasaydi.  M asalan,  o ‘zbek  tilidagi 
no-
  affiksi  so ‘zdan  anglashilgan 
tu sh u n ch an in g   aks  m a ’no sin i  ifo dalaydi: 
tinch-notinch,  to'g'ri- 
noto'g'ri, jo'ya-nojo'ya.
  K o'rinib turibdiki,  bu affiks  sifatlarga xosdir, 
-ma
  affiksi  yordam ida  ish-harakatning  bajarilishi  m an  etiladi: 
bor  -  
borma,  yur  -yurma,  ol -   olma
  kabi.
Ingliz  tilida 
non
  so'zi  yordam ida 
(finite  -   non-finite,  continious  -  
non-continious)
  shunday  antonim lar  yasash  mum kin.
Antonim larning h ar ikki turi dunyodagi barcha tillarga mansubdir. 
Agar  yasam a  antonim larda  bir-birining m a ’nosini  inkor  qilish  asosiy 
xususiyat bo'lsa,  asliy antonim lar faqat bir-birining m a’nolarini inkor 
etibgina  qolmay,  balki  qaram a-qarshi  bo'lgan  yangi  tur  tushunchani 
ham   ifodalaydi.
A ntonim lar  m avhum   m a ’noni  ifodalaydigan  so 'zlard a  k o 'p ro q  
(yaxshi-yom on,  issiq-sovuq),  aniq  tu sh u n ch alarn i  ifo dalay d igan  
so'zlarda  kam roq  uchraydi.
Tabu  va  evfemizm
«Tabu»
  (polinezcha  -   «
taqiqlash
»)  atam asiga  O 'zbekiston  Milliy 
Ensiklopediyasi  quyidagicha  tushuntirish  beradi:
1)  Ibtidoiy jamiyat  bosqichidagi  xalqlarda  tarqalgan  taqiqlash 
tizimi.
2)  Tilshunoslikda  muayyan  so'zlar,  iboralar  yoki  atoqli  otlami 
qo'llashni  taqiqlash,  man  etish.
Ibtidoiy  dav rlard a  tabiat hodisalarining sirini  bila  olm agan  inson 
q o 'r q u v   u y g 'o ta d ig a n   sehrli  va  z a ra rli  yovuz  k u c h la rd a n ,  jin , 
arvohlardan,  ofatli  kasallik  va  yirtqich  hayvonlardan  saqlanishning 
yagona  chorasi  ularning  nomini  aytishni  m an  etish,  atam aslik  deb 
tushungan.  A yniqsa,  kishi  nom iga  nisbatan  tabu  keng  tarqalgan. 
M a s a la n ,  o 'lg a n   k is h in in g   n o m in i,  d o h iy   yoki  p o d s h o h n in g , 
m a ’budalarning  nomini  va  b a ’zi  qarindoshlar  (qaynota,  qaynona, 
er,  q ay n o g 'a )n in g   nom ini  aytish,  ularni  ovoz  chiqarib  chaqirish 
taqiqlangan  va  bunday  atoqli  otlar  tegishli  tavsifiy  ib o ralar  bilan 
alm ash tirilg an .  O vlanadigan,  tirikchilik  m an b ai  b o 'lg a n   hayvon 
n o m la ri,  k ish in i  s e s k a n tira d ig a n   jo n iv o rla r  va  b o sh q a   v oq ea- 
ja ra y o n la r  h am   b a ’zan  ta b u lash tirilg an .  M asalan , 
chayon  so'zi,

>‘zbek  shevalarida 
eshak,  benom,  gazanda,  ayriquyruq,  beshbo'g'in 
'a  boshqa  nom lar  bilan  atalgan.  Hozirgi  tillarda  o ‘lim  haqida,  og‘ir 
:asallik  h aq id a  t o ‘g ‘rid a n -to ‘g‘ri  gapirm aslik,  yoqim siz,  noxush 
larsalarni  eslash,  eslatishdan  qochish  odatini  ham   tabuga  kiritish 
numkin.  T abu   so 'zlar  o 'rn ig a  boshqa  so'zlar  -  
evfemizmlar
  zaru r 
>o'ladiki,  boshqa  tillar  singari,  o'zb ek   tilida  ham   bunday  so 'z la r 
:o 'p c h ilik n i  ta s h k il  e ta d i  (O ch il  B o 'riy e v ,  A b d u v a h o b  
tfadv aliy ev
) . 1
D em ak,  tab u   so 'z la r  jam iy atd a  turli  sabablarga  k o 'r a   n u tq d a 
shlatishga  tavsiya  etilmaydigan  so'z  va  iboralardir.  Bunday  so'zlar 
>archa  tillarda  uchraydi.  M asalan,  o'zbek  tilida 
«o'ldi».  «o'lgan» 
o 'zlari  tab u   bo'lib,  ularning  o 'rn ig a  «
olamdan  o'tdi»,  «rahmatli», 
irahmatli  bo'libdi»,  «marhum»,2
  ingliz  tilida  shu  m a ’no 
«the  late», 
:the  departed»,
  ru s  tilid a   esa 
«покойный»,  «усопший»
  k a b i 
jvfemizmlar
3
  qo'llaniladi.
R us  olimi  A .A.  R efo rm atsk iy
4
  bu  h o disaning  p ay d o   b o 'lish i 
abablarini  quyidagicha  tushuntiradi:

harbiy  sir  talabiga  ko 'ra  harbiy  qismlar,  hududlarni  shartli 
>elgilar  bilan  almashtirilishi  (tabulashtirilishi);
-  xavfli  kasallik  nomlarini  oshkor  etmaslik  sababidan 
abulashtirish;
-  g ‘rilar  nutqida  yashirin  qo ‘llanadigan  so ‘z  va  iboralarni 
abulashtirish;
-  katta  yig'inlarda,  obro'li  odamlar  ichida  etikani  saqlash  nuqtai 
lazaridan  qo'llaniladigan  tabular.
O 'zbek  tilshunosligida  bu  m asalaning  k o 'p   jihatlarin i  o 'rg an ib  
:h iq q an   A .O m o n tu rd iy e v ,  e v fem izm n in g   ta s v iriy   o b y e k tig a  
juyidagilarni  kiritadi:
1
  0 ‘zbekiston  Milliy  Ensiklopediyasi.  -Toshkent:  «O'zbekiston  milliy 
nsiklopediyasi»  nashriyoti,  2004.  218-bet
2
 O'zbek  tiliga  oid misollar masalasida  Anvar Omonturdiyevning  «O'zbek tilining 
lisqacha  evfemik  lug'ati»ga  qarang.  -Toshkent:  «Fan»,  2006.
3
  Evfemizm  -   yunoncha  “euphemeo”  so'zidan  olingan  bo'lib,  «.yoqimli, 
-.ushmuomalalik bilan gapiraman» ma’nosini anglatadi.
4
 А.А. Реформатсий. Введение в языковедение. -Москва: «Просвещение», 1967. 
'8-101-6.


oila  qurish  bilan  bog'liq  evfemik  vositalar;
-  axloqsizlik  bilan  bog'liq  evfemik  vositalar;

jinsiy  aloqa  bilan  bog'liq  evfemik  vositalar;

murojaat  bilan  bog'liq  evfemik  vositalar;

jinsiy  va jismoniy  nuqson  bilan  bog'liq  evfemik  vositalar;

kasallik  nomlari  bilan  bog'liq  evfemik  vositalar;

ovqatlanish  va  uni  hazm  qilish  bilan  bog'liq  evfemik  vositalar;
-  siyosiy  tushunchalar  evfemasi;
-  o'lim  bilan  bog'liq  evfemik  vositalar;

an'analar  bilan  bog'liq  evfemik  vositalar.1
Yer
  yuzidagi  barcha  hodisalar  qatori  til  vositalari  ham   doimiy 
rivojlanishda  bo‘ladi.  Evfemalar  evolyutsiyasini  o'rganish  a w a l  m an 
etilgan  (tabulashtirilgan)  so'zlarn i  o 'rn id a   ishlatilgan  evfem izm lar 
davr o'tishi bilan eskirib qolishi kuzatilgan: evfemik so'zlar o'zlarining 
xushmuomalalik  m a ’nolarini  yo'qotib,  tabulashgan  so'zlar  qatoriga 
o 'tib   q o lish ad i,  n a tija d a ,  u la rn in g   o 'r n ig a   yangi  evfem ik  s o 'z  
yaratiladi.  M asalan,  rus  tilidagi  ayiq 
«медведь
»  so'zi  eng  qo'rqinchli 
yirtqich hayvonlardan bo'lgani uchun 
«медведь  (мёдоед) »
 evfemizmi 
bilan atalgan.  Vaqt o'tishi bilan bu so'z ham  tabulashib, uning o'rniga 
миша,  хозяин  леса,  лесник,
  evfemalari  kiritilgan.
Shunday  qilib,  «tilning  taraqqiyoti  bilan  uning  evfemik  qatlam i 
ham rivojlanadi.  Yangi axloq-odob, yangicha dunyoqarash norm alari 
asosida  tabulashtirishning,  shu  tufayli  qo'llaniladigan  evfemalarning 
h am   y a n g i-y a n g i  s h a k lla ri  m a y d o n g a   k elad i.  B u n d a  ib tid o iy  
tabulashtirish talablaridan farqli o'laroq, aytilishi norm a bo'lib kelgan 
ko'pgina  so'z va  iboralar  o 'rnida  unga  (oldingisiga)  nisbatan  yanada 
qulay,  so'zlovchi  va  tinglovchi  uchun  y anada  yoqim liroq  b o 'lg an  
iboralar  qo'llaniladi
» . 2

A.Omonturdiyev.  0 ‘zbek  nutqining  evfemik  asoslari.  -Toshken:  2000.  13-bet. 
A.Omonturdiyev.  0 ‘zbek  nutqining  evfemik  asoslari.  -Toshken:  2000.  13-bet. 
Ingliz  tilida  evfemizmlarni  Rawson  Hughning  «R aw son’s  Dictionary  of 
Euphemisms  and  Other  Doubletalk»  Revised  Edition,  Castle  books.  -N ew   Jersy, 
2002
  kitobidan  qarang.

Tildagi  barcha  so 'zlar  uning  lu g 'a t  tarkibida  m ujassam lashgan 
o 'lib ,  tilning  leksik  boyligini  tashkil  etadi.  Tilning  boyligi  uning 
j g 'a t   ta rk ib in i  ta sh k il  etuvchi  s o 'z la rn in g   m iq d o rig a ,  xilm a- 
illig ig a   b o g 'li q d ir .  A s lid a   b oy   y o k i  k a m b a g 'a l  til  d e g a n  
ushunchalar  tillam ing  asosiy  vazifasi  -   uning  kishilar  o 'rta s id a  
luo m ala,  m uloqot, fikr alm ashish quroli,  aloqasi sifatida  nam oyon 
o 'lis h i  v azifasig a  hech  q a n d a y   daxli  y o 'q .  C h u n k i  tilla m in g  
azifasi  to 'g 'ris id a   gap  b organ d a  dunyodagi  m avjud  olti  mingga 
aqin  tilla m in g   ham m asi  bir-biriga  teng;  h a r  bir  m illatning  tili 
la z k u r  m illatga  to 'la -to 'k is  xizm at  qiladi,  h ar  qanday  fikrni  ifoda 
ilish  uchun  ham m a  tillard a  yetarli  leksik,  gram m atik  v o sitalar 
la v ju d .
Tillaming  lug'at  boyligiga  kelganda,  ba’zi  tillarda  so'zlarning  soni 
oshqalarinikidan  ko 'p roq   yoki  kam roq  bo'lishi  mumkin.  Bu  narsa 
Lirli  tarixiy,  ijtimoiy  m asalalarga  bog'liqdir.  Til  lug'atining  tarkibi 
ir  qancha  nuqtai  nazardan  o'rganilishi  mumkin.
Lug‘atdagi  so'zlarni  m a’no  turlariga  qarab  qatlamlarga  ajratish. 
lu  jihatdan  so'zlarni  tabiiy  borliqni  anglatuvchi  so'zlar:  hayvonot, 
‘simlik  dunyosini  ifodalovchi  va  boshqa  shunga  o'xshash  so'zlarni 
o'rsatish  mumkin.
L u g‘atni jam iyatning  о ‘tmish  tarixiga  b o g ‘lab  qatlam larga 
jratish.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   29


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling