M. T. Ir is q u L o V


Download 33.62 Kb.

bet14/29
Sana12.11.2017
Hajmi33.62 Kb.
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   29

  Bu nuqtai nazardan rus tili lug'atidan biz umumslavyan tiliga 
id  bo'lgan  so'zlarni,  sharqiy  slavyanlarga  xos  bo'lgan  so'zlar,  sof 
us  tili  so'zlarini  ajratishimiz  mumkin.
Boshqa  tillardan  turli  vaqtlarda  o'zlashtirilgan  so'zlar.
  M asalan, 
'zbek  tilida  arab  tilidan  kirgan  so'zlar,  fors  tiliga  oid  so'zlar,  lotin 
o'zlari  va  boshqalar  ko'plab   uchraydi.
Lug'at  tarkibining ijtimoiy
 -  
sheva qatlami
  Bu jihatdan  u  yoki  bu 
lillatning ijtimoiy  guruhlariga  oid  bo'lgan  so'z  qatlamlari:  kasblarga 
id  so'z  qatlam lari,  stu dentlar  jargoni,  til  shevalari  shu  bo'lim da 
o'riladi.
Lug'at  tarkibining  aktiv  va passiv  leksikasi qatlamlari
  Lug'atdagi 
am m a  s o 'z la r   b ir  m e ’y o rd a   is h la tila v e rm a y d i.  B a ’zi  s o 'z la r  
luom alada  boshqalariga  qaraganda  k o 'p ro q   qo'llaniladi.  H ozirda

so'zlarning ana  shu xususiyatini  nazarda  tutib,  so'zlarning  ishlatilishi 
darajasiga  k o 'ra   lu g 'atlar  tuzila  boshlandi.
T illa m in g   lu g 'a t  ta rk ib i  a n a   sh u la rg a   o 'x s h a s h   b ir  q an ch a 
qatlam lardan  tashkil  topgan  bo'lib,  ularni  tilning  leksik  yarusi  o 'z 
mavzusi  sifatida  o'rganadi.  Ana  shu  qatlam lam ing  b a ’zilarini  ko'rib 
chiqamiz.
Ishlatilishdan  chiqib  ketgan  so'zlar.
  T iln in g   lu g 'a t  ta rk ib id a  
is h la tilis h d a n   c h iq ib   k e tg a n   s o 'z la r   k o 'p la b   u c h ra y d i.  S o 'z  
ifodalaydigan  narsa,  tushunchalarning  hayotda  y o 'q   bo 'lib   ketishi 
yoki  ularni  ifodalash  uchun  yangi  so'zlarning  paydo  bo'lishi  lug 'at 
tarkibining  yangilanib  borishini  t a ’m inlaydi.  D em ak,  so 'zlarn in g  
kundalik  nutq  jarayonidan  chiqib  ketish  hodisasi  jonli  tillar  uchun 
tabiiy  holdir.  Ishlatilishdan  chiqib  ketgan  yoki  chiqib  ketayotgan 
so'zlar  tilshunoslik  fanida 
tarixiy  so'zlar
  va 
arxaizmlarga
  ajratiladi. 
Bu  so'zlar  bir-biridan  farq  qiladi:  tarixiy  so'zlar,  o'tm ishga,  tarixga 
xos  bo'lgan narsa,  hodisa,  tushunchalarni  anglatib,  tarixiy  m atnlarda 
ishlatiladi.  Z am o n av iy  tild a  ularning  o 'rn in i  bosad ig an   sinonim  
so 'zlar  ham ,  ularga  ehtiyoj  ham   yo'q.  M asalan: 
jallod,  yasovul
  va 
boshqalar.
A rxaizm lar  odatda  zamonaviy  tilda  o 'z  sinonim lariga  egadirlar. 
D emak,  arxaizmlar  anglatgan  m a ’no  tarixiy  so'zlarga  o'xshab  tildan 
va  h ayo tdan   chiqib  ketm aydi,  balki  ular  an glatayo tgan   n arsa  va 
h o d is a la r  h a y o td a   s a q la n ib ,  d a s tla b k i  n om i  yangi  nom   b ilan  
a lm a s h a d i:  d u d o q   (la b ),  y o v uq   (y aq in )  va  b o s h q a la r   s h u la r 
jum lasidandir.
Neologizmlar.
  T illarda  so'zlarning  eskirib,  m uom aladan  chiqib 
ketishi  tabiiy  bo'lganidek,  tilga  yangi  so'zlarning  kirib  kelishi  ham 
tabiiydir.  A ks  h old a  til  kishilik  jam iy atid a  asosiy  aloqa  vositasi 
vazifasini  o 'ta y   olm aydi,  riv o jlan ib   b o ra y o tg a n   ja m iy a t  fan  va 
texnika  taraqqiyoti  talablariga  javob  berolm ay  qoladi.
Til  ja m iy at  bilan  uzviy  b o g 'liq   b o 'lg an i  uchun  u  bilan  doim o 
ham nafas  bo'lib, jam iyat bilan birga  rivojlanib turadi.  F an va  texnika 
taraqqiyoti  natijasida  paydo  bo'lgan  yangicha  m unosabatlar,  yangi 
narsa,  hodisalam i  ifoda  qilish,  ishlab  chiqarishni  jadallashtirishga 
aloqador  tushunchalarni  belgilash  m aqsadida  yaratilgan  yangi,  hali 
o'zlashib  ketm agan  so 'zlar 
neologizmlar
  deb  ataladi.  Neologizmlar

ksik  va  semantik  neologizmlarga  ajratiladi. 
Semantik  neologizmlar 
Ida  m avjud  so'zlarnin g   yangi  m a ’noda  ishlatilishi  b o 'lsa,  leksik 
eologizm  tildagi  mavjud  so'z  va  morfemalarning  qo'shilishi  asosida 
m gi  tushunchani  ifodalash,  boshqa  tillardan  so'z  o'zlashtirish  va 
ihoyat,  turli  tillam in g   leksik-gram m atik  vositalari  orqali  paydo 
o'ladi.  M asalan,  o'zbek  tilida  jam oat  va  tashkilot  so'zlari  azaldan 
lavjud.  U larning  qo'shilishidan  paydo  bo'lgan jam oat  tashkilotlari 
ishunchasi  hozir  keng  qo'llanib  kelinmoqda.
Semantik neologizmga rus tilidagi 
sputnik,
  o'zbek tilidagi 
yo ‘Idosh, 
igliz  tilidagi 
satellite
  so'zlari  yaxshi  m isoldir.  Bu  so 'z la r  hozirgi 
iq td a  ikki  m a ’noda  -   asliy  m a’nolarida  va  yerning  sun’iy  yo'ldoshi 
la’nosida  barchaga  tanish.
So'z  yasash
Leksikologiyaning  bu  qismi  neologizm  bilan  uzviy  b o g'lang an , 
lunki  tildagi so'z yasovchi  vositalar  yordamida  yangi  lug'at  birliklari 
asalib,  til  lug'at  boyligining  kengayishi  ta ’minlanadi.  Tildagi  mavjud 
j'zlar  va  so'z  yasovchi  vositalar  negizida  yangi  so'z  hosil  qilish  so'z 
asash deb tushuniladi. So'z yasash turli yo'llar bilan amalga oshiriladi.
1. 
Affikslar  yordamida.
  Y a ’ni  s o 'z   y aso v ch i  q o 's h im c h a la r  
o rdam id a  s o 'z   yasash  k o 'p ch ilik   tilla r  uchun  asosiy  v o sita d ir. 
affikslar  so'z  o'zagiga  nisbatan joylashishi  nuqtai  nazaridan  prefiks, 
ostfiks  va  infikslarga  ajraladi. 
Prefikslar -
  so'zdan  oldin, 
postfikslar 
so 'zd an   keyin  va 
infikslar
  so'zning  ichida  joylashib,  yangi  so 'z 
asashga  xizmat  qiladi.
Prefiks  yordamida  so'z  yasash:
o ‘zb.:  badavlat,  beg‘am,  sertashvish 
rus.:  запеть,  вбежать,  сбежать 
ing.:  rebuild,  misplace,  distrust 
nem.:  bewohnen,  verstehen,  erzahlen
Postfiks  yordamida  so'z  yasash:
o ‘zb.:  ishchi,  paxtakor,  safdosh,  soatsoz 
rus.:  работник,  ирригатор,  историк,  паспортист 
ing.:  teacher,  spoonful,  kingdom,  realize 
nem.:  Arbeiter,  Freundschaft,  Freiheit

Infikslar yordamida  so'z  yasash
  usuli  arab   tillariga  xos  b o ‘lib, 
o ‘zbek,  rus,  ingliz,  nemis  tillarid a  deyarli  uchram aydi,  xom -som  
(arab)  tillari  uchun  bunday  so ‘z  yasash  tabiiy  holdir:  kitob,  kotib.
B a’zan  yangi  so ‘z  hosil  qilishda  y uqorida  keltirilgan  vo sitalar 
u yushm asidan  foydalaniladi.  M asalan : 
beg'amlik,  наесться.
  Bu 
m isolda  yangi  s o ‘z  yasalishida  ham   prefiks,  ham   postfiks  ishtirok 
etm oqda.
2.  Ikki у  о  undan  ortiq so'zlarni bir-biriga  qo'shish yo'li bilan yangi 
so'z  yasash.
 
0
‘zbek  tilsh u n o slig id a  bu  y o ‘l  s in ta k tik   usul  deb 
y u ritila d i. 
0
‘zb ek   tilid a : 
ota-ona,  yer  yong'oq,  oltin  tepa, 
gultojixo'roz;
  rus  tilida: 
радиостанция,  пивовар,
  ingliz  tilida 
week 
end,  hot  house
  so'zlari  shular  jum lasidandir.
3.  Konversiya  orqali  so'z yasash
  b a ’zi  tillarda  k o ‘plab  uchraydi. 
M asalan,  ingliz  va  fransuz  tilla rid a  b u  usul  keng  q o 'lla n sa ,  rus, 
o ‘zb ek   tilla r id a   k am   u c h ra y d i.  K o n v e rs iy a   y o ‘li  b ila n   s o ‘z 
yasalganda,  so ‘zlar  bir  so ‘z  turkum idan  ikkinchisiga  -   k o ‘proq  ot 
fe’lga,  fe’l  esa  otga  o ‘tadi.  Ingliz  tilidagi 
We  shall answer positively. 
The answer was positive
 gaplarni misol tariqasida keltiram iz.  Birinchi 
g apda 
answer
  s o ‘zi  fe’ldir,  chunki  u  m orfologik  jih a td a n   zam on 
kategoriyasini  ifodalovchi  vosita 
(shall)
  ni  olgan;  sintaktik  nuqtai 
n a za rd an   bu   s o ‘z  kesim  vazifasini  o ‘tab ,  ravish  bilan  b o g ‘lanib 
k elay ap ti.  Ik k in ch i  g ap d a 
answer
  -   o td ir,  ch u n k i  u  g a p d a   ega 
vazifasini  bajaryapti,  m orfologik  jih a td an   bosh  kelishik,  birlikda 
b o 'lib ,  aniq  artik l  bilan  b o g 'lan g an .  Ingliz  tilida  a rtik llar  otning 
asosiy  k o 'rs a tk ic h la rid a n   b irid ir.  Ingliz  tilid a  b u n d ay   m iso llar 
k o 'p la b   uchraydi.
O 'zb ek ,  rus  tillarida  bu  h o d isalar  o 'zig a  xos  xususiyatga  ega. 
A g a r  in gliz  tilid a   b ir  s o 'z   tu rk u m id a n   ik k in c h is ig a   k o 'c h is h  
k o 'p ro q   gapdagi so 'zlarn in g   o 'm i  alm ashishi bilan  b o g 'liq   b o 'lsa , 
o 'zb ek   va  rus  tillarid a  bu  hodisa  m orfologik  vo sitalar  k o 'm a g id a  
am alga  oshiriladi,  y a ’ni  so 'z   qaysi  s o 'z   turk u m ig a  k o 'c h a y o tg a n  
b o 'ls a ,  a n a   sh u   s o 'z   tu rk u m in in g   g ra m m a tik   k a te g o riy a la rin i 
q ab u l  qiladi.

L e k s ik o g ra fiy a  
le k sik o lo g iy a n in g  
lu g ‘at 
tu z is h  
b ila n  
ug‘ullanadigan  b o ‘limidir.
A n a to l  F ra n s n in g   y o z ish ic h a , 
«lug'at  -   alfavit  tartibida 
ylashtirilgan  voqelifcdir».
  Bundan  borliqdagi  jam iki  narsa,  hodisa 
voqealar  h ar  bir  tilning  lug‘at  boyligida  aks  etadi,  degan  m a ’no 
lib  chiqadi.
Lug‘atlam ing 
izohli,  tarjima,  imlo,  maxsus  etimologik,  sinonimlar, 
itonimlar,  xorijiy  so'zlar,  frazeologik,  morfemik  va  so'z  yasovchi, 
ammatik,  orfografik,  neologizmlar,  epitetlar,  antroponimlar, 
ponimlar,  qisqartmalar
  va  boshqa  turlari  m avjud
. 1 
Lug‘at  turlari  ustida  qisqacha  to ‘xtalib  o ‘tamiz.
Izohli lug‘atlar.
  Bu  turdagi  lug‘atlar  bir  tilli  b o ‘lib,  lug‘at  ichiga 
ritilgan so‘z va iboralarga bir tilda izoh beriladi.  Bunday lug‘atlarga 
gliz  tilining 
«Oxford  Dictionary»,  «O'zbek  tilining  izohli  lug'ati» 
boshqalar  kiradi.  Masalan:  o ‘zbek  tilidagi 
«bitim»
  so‘zining  qayd 
ilgan  lug‘atdagi  m a ’nolari  quyidagicha:
O'zaro  kelishuv,  to'xtam,  qaror
  ...
X alq aro   m u n o sab atlard a: 
ahdnoma,  shartnoma
 
(bitim  tuzmoq

timga  kelmoq).
Tarjima lug‘atlari.
  Bu  turdagi  lug‘atlar  ikki  yoki  undan  ortiq  tilli 
>‘lishi  mumkin.  Bunday  lug‘atlarda  biror  tilga  oid  so‘z  va  iboralar 
k in c h i  (u ch in c h i  va  h o k a z o )  tilg a   ta rjim a   q ilin a d i.  B u n d ay  
g‘atla rg a  1959-yilda  n a sh r  qilingan 
«O'zbekcha-ruscha  lug'at
»
l.K.  B orovkov  m uharrirligi  ostida), 
«Ruscha-o'zbekcha  lug'at», 
'o s h k e n t,  1983),  J .B o ‘ro n o v   va  b o s h q a la m in g   2 0 0 1 -y ild a 
>shkentda  chop  etilgan 
«Inglizcha-o'zbekcha  lug'at»\
,  Sh.Bo‘tayev 
boshqalam ing 
«Inglizcha-o'zbekcha,  o'zbekcha-inglizcha»
  lug‘ati, 
o s h k e n t,  2004),  H .N e ’m a to v n in g  
«English-Uzbek  Learner's 
ictionary»
  (Sam arkand,  2004),  B .A lim ardonov  va  b oshqalam ing

Lug‘at  turlari  masalasida  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Vazirlar  Mahkamasi 
zuridagi  Respublika  atamashunoslik  qo‘mitasining  « 0 ‘zbek  tili  atamashunosligi» 
;borotini  (Toshkent:  «Fan  nashriyoti»,  19-36-betlar)  hamda  Z.A.  Potixa,  D.A. 
>zentallarning «Лингвистические словари». -Москва:  1987,  kitoblarini ko‘ring.

«Inglizcha-o 'zbekcha  tanlangan  so'zlarning  ingliz  va  o'zbek 
tillaridagi izohli lug 'ati»
 (bosh m uharrir James Zvara, Toshkent, 2004) 
kabilarni  kiritishimiz  mumkin.
Imlo  lug‘atlar.  Bu  turdagi  lug‘atlarga  kirgan  so‘z  va  iboralam ing 
izohi  ham ,  tarjim asi  ham   boMmaydi.  B unday  lu g ‘at  so ‘zlarn in g  
yozilishini,  imlo  qoidalarini  o ‘z  ichiga  oladi.  M a ’lumki,  tillardagi 
ham m a so‘zlarning yozilishi, umumiy imlo qoidalariga mos kelmaydi. 
D em ak,  bu  tu rd a g i  lu g ‘a tla r  istisno  s o ‘zlarn in g   o rfo g rafiy asin i 
aniqlashda,  ayniqsa,  q o ‘l  keladi.  Imlo lug‘atlari ham m a  uchun birdek 
a h a m iy a tlid ir.  Im lo   lu g ‘a tla rg a   m iso l  ta riq a s id a   199 8 -yild a 
Toshkentda 
«Iqtisodiyot  va  huquq dunyosi»
  nashriyot  uyi  tom onidan 
chop  etilgan 
«O'zbek  tilining  imlo  lug 'at i»,
  M oskvada  1980-yilda 
«Русский  язык»
  nashriyotida  chiqqan 
«Орфографический  словарь 
русского  языка»
  va  boshqalam i  keltirish  mumkin.
Maxsus  lug'atlar.
  Bu  lu g ‘atlar  fan  va  texnikaning  m a ’lum   bir 
y o ‘nalishiga,  ta rm o g ‘iga  b ag ‘ishlangan  b o ‘lib,  u  ham   izohli,  ham  
ta rjim a   lu g ‘ati  boMishi  m u m k in .  M a sa la n ,  M .A .  S o b iro v n in g  
«Ruscha- zbekcha  matematik  terminlar  lug'ati»,  «Англо-русский 
железнодорожный  словарь»,
  О .S.  A xm anovaning 
«Словарь  линг­
вистических  терминов»,
  R .A lim ardonovning 
«Ingliza-zbekcha- 
ruscha  diplomatik  va  siyosiy  atamalar  lug'ati»,
  (Toshkent,  2003)  va 
boshqalam i  kiritish  mumkin.
So'zlarning  ishlatilish  darajasiga  ko'ra  lug'ati
.  Y u q o rid a  qayd 
etilgan  lug‘atlar  k o ‘pdan  beri  maMum  boMsa,  so‘zlam ing  ishlatilish 
darajasiga k o ‘ra tuziladigan lug‘atlar nisbatan yaqinda paydo boMgan. 
Izohli,  taijim a,  imlo,  maxsus lug‘atlar asosan  alfavit  tartibida tuziladi, 
lekin  so‘zlam ing  ishlatilish  darajasiga  k o ‘ra  tuziladigan  lug‘atlarda 
unga  kirgan  so‘zlar  tartibi,  ulam ing  nutqda  ishlatilish  darajasi  bilan 
belgilanadi.  Bunga  misol  tariqasida  1977-yilda  L.N.  Zasorina  tahriri 
ostida  rus  tilidagi  so‘zlaming  ishlatilish  darajasiga  asoslangan 
«Час­
тотный  словарь  русского  языка»
  lu g‘atini  keltirish  m um kin.  Bu 
lug‘atni  tuzish  jarayonida  umumiy  soni  bir  million  atrofidagi  so‘zlar 
bilan ishlangan.  Shulardan  eng k o ‘p  ishlatiladigani 
в
  va 
во
 predloglari 
boMib,  ular  43  ming  m arta,  ikkinchi  o ‘rindagi  и  bogMovchisi  esa  36 
ming m artadan k o ‘proq uchragan. Uchinchi o ‘rinni 
ne
 inkori, to ‘rtinchi 
o ‘rinni 
на
  predlogi,  beshinchi  o ‘rinni 
я
  olmoshi  egallagan.  13  mingta

‘zga  bir  m arta, 
6
  mingtacha  so‘zga  2  m arta  duch  kelingan.  Bular 
im  ishlatiladigan  so‘zlar jumlasidan  bo ‘lib,  lug‘atning oxiridan  o ‘rin 
gan.  Lug‘atning  boshidan joy  olgan  100  so‘z  matnning  40  foizini, 
ingtasi  70  foizini  tashkil  etadi.  Taxminan  to ‘qqiz  ming  so‘z  m atnda 
n  m arta va  undan  ortiqroq  uchragan.  Bu so‘zlar lug‘atning  to ‘rtdan 
rini  tashkil  qilm asa-da,  lekin  o ‘rganilgan  m atnning  90  foizidan 
hiqrog‘ini  tashkil  etadi.
Bunday  lu g ‘atla r  ju d a   k atta   am aliy  aham iyatga  ega.  U larning 
istlabki  m ingta  so‘zi  tildagi  m atnlam ing  70-80  foizini  tashkil  etadi. 
luning  uchun  xorijiy  tilni  o ‘rganishda  ana  shu  so ‘zlam i  birinchi 
ivbatda  o ‘zlashtirish  maqsadga  muvofiqdir.
Etimologik  lug'at lar.
  Lug‘atning  bu  turi  so‘zlarning  kelib  chiqish 
rixini  tushuntirib,  izohlab  beradi.  Bunday  lug‘atlar  hozirgacha  kam 
:hraydi.  M ashhur  rus  filologi  V.I.  Dal  o ‘zining 
«Толковый  словарь 
:ивого велико-русского языка»
 lug‘ati ustida  53 yil ishlagan.  Bu lug‘at 
‘rt  tom dan  tashkil  topgan  bo‘lib,  birinchi  nashri  1863-1866-yillarda 
юр  etilgan.  U  bir  necha  m arta  nashr  qilingan,  so‘nggi  nashri  1980- 
Ida chiqqan.  Dalning  lug‘atida  200 ming so‘z  va  30  ming maqol  bor. 
Etimologik  lug‘atdan  misol: 
От  сочетания  no  месту  (no  учас- 
ку  образовалось  слово  поместье  ( имение

которое  взято  из 
шктики  пожалования  земель  служивым  людям  на  срок  несе- 
1
Я  ими  военных  обязанностей).  От  слова  поместье  образова­
ть  слово  помещение  /  помещика.  (Г.П.  Циганенко  «Этимоло- 
ческий  словарь русского  языка»,  357-358  betlar).
Lug‘at tuzishning о ‘ziga xos  qiyinchiliklari  bor.  Bu ish  uzoq vaqt, 
luqur  bilim  va  chidamni  talab  qiladi.
0
‘zbek  leksikografistlari  bu  bo rad a  bir  qancha  ishlar  qilishgan. 
>80-1981-y illa rd a   ikk i  to m lik  
«O'zbek  tilining  izohli  lug'ati» 
ishrdan  Chiqdi.  Bu  lug‘at  60  ming  s o ‘z  va  so ‘z  birikm alarini  o ‘z 
h iga  o lg an .  1978-yilda  « 0 ‘q itu v ch i»   n a s h riy o ti  Sh.  R a h m a - 
llayevning 
«O'zbek  tilining  izohli frazeologik  lug'atini»,
  1971-yilda 
l.Sh.  S h o ab d u ra h m o n o v   ta h riri  o stid a 
«O'zbek  xalq  shevalari 
g'ati»,
  Sh.Rahmatullayev,  A.Hojiyev 
«O'zbek  tilining  imlo  lug'ati» 
oshkent:  1995),  A.Hojiyev,  X .M uhitdinova  муаллифлиги  билан 
Узбекско-русский  словарь»
  (Tashkent:  « 0 ‘qituvchi»,  2007)  kabi 
r  nechta  lug‘atlar  ham  yuzaga  keldi.

F ra z e o lo g iy a   a ta m a s i  g rek   tilid a g i  ik k ita   s o ‘z d a n ,  y a ’ni 
«phraseos»  -ifoda
  va 
«logos»
  -   so'zlardan  tashkil  topgan.
Frazeologiya  tilshunoslikning  ajralmas  bir  qismi  b o ‘lib,  u  tilning 
fra z e o lo g ik   b ir lik la rin i  h am   ta rix iy ,  h am   z a m o n a v iy   n u q ta i 
n azarlardan  o ‘rganadi.
U m um iy  tilsh u n o slik   n u q ta i  n a z a rid a n   frazeo lo g ik   b irlik la r 
d eganda  sem an tik   jih a td a n   b ir-b irig a  to b e  b o ‘lgan  (y a ’ni  erkin 
b o ‘lm agan)  n u tq   jaray o n ida  gapiruvchi  tom onidan  erkin  so ‘zlam i 
bir-biriga  q o ‘shish  y o ‘li  bilan  tuzilm aydigan,  til  leksikonida  tayyor 
holda  m avjud  b o ‘lgan  va  jam iyat  tom onidan  belgilangan  b arq aror 
m a ’noga  ega  b o ‘lgan  m a ’lum  bir  leksik-gram m atik  tuzilm a,  birlik 
tushuniladi.  Keltirilgan t a ’rifdan m a ’lum b o ‘lishicha, frazeologizmlar 
b arch a  tilla rd a   o ‘zlarinin g  b a rq a ro rlik   xu susiyatlari  bilan ,  n u tq  
jarayonida  ulam i  yasash  uchun  so‘z  tanlash  va  m a ’lum  gram m atik 
shakllarda  ishlatish  y o ‘li  bilan  yasalm asdan,  tayyor  holda  m avjud 
b o ‘lgan  birlik  sifatida  q o ‘llanilishidir.
Frazeologizm lar  ikki  va  undan  ortiq  so ‘zlardan  tashkil  topgan 
b o ‘lib,  ularning  ayrim lari  g apda  ayrim   so ‘z  sifatida,  m a ’lum   b ir 
sintaktik  vazifada  keladi.
Frazeologik birliklar oddiy yoki erkin so‘z birikm alaridan quyidagi 
xususiyatlari  bilan  ajralib  turadi:
1.  Oddiy,  erkin  so'z  birikmasining  tuzilishi
  s o ‘z lo v c h in in g  
tashabbusi  ham da  nutq  mavzusiga  asoslangan  holda  paydo  b o ‘ladi; 
frazeologik  birliklar  esa  tilda,  uning  lug‘at  tarkibid a  tay y o r  holda 
m avjud  b o ‘ladi;  gapiruvchi  bu  yerda  tashab b u s  k o ‘rsatishga  ojiz. 
M asalan,  rus  tilidagi  -   «городить  чушь»;  «куры  не  клю ю т»  va 
boshqalar; o ‘zbek tilida -  «xamir uchidan patir», «toqati to q b o ‘lmoq» 
kabilar  shular jum lasidandir.
B unday  frazeologik  b irlik la rn i 
«Frazeologik  qotishmalai»
  deb 
atash m aqsadga muvofiqdir, chunki ulam ing leksik tarkibini um um an 
o ‘zgartirib  b o ‘lmaydi.
2.  Erkin so fz birikmasiga kiruvchi
 so‘zlar tilda amal qiluvchi leksik- 
semantik  va  gram m atik  distributsiyaga  b o ‘ysungan  holda  sintaktik 
b irik m a n i  ta s h k il  etad i;  frazeo lo g iy an i  ta sh k il  etu v ch i  s o ‘z la r

>rasidagi  b o g ‘lanish  leksik-sem antik  va  g ram m atik   d istrib u tsiy a 
iuqtai  nazaridan  zam onaviy  talablarga  javob  bermasligi  m um kin. 
^razeologik  birliklam ing  distributsiyasini  aniqlash  uchun  b a ’zida 
arixiy-diaxronik  tilshunoslikka  m urojaat  qilishga  to ‘g ‘ri  keladi.
E rkin  s o ‘z  b irik m asid a ,  y u q o rid a  ay tg an im izd ek ,  s o ‘zlovchi 
>‘zining bilim darajasiga  k o ‘ra, notiqlik  san’ati va m ahoratiga  qarab, 
>‘z  fikrini  ifoda  qilishda  om onim ,  sinonim  va  an to n im lard an   o ‘z 
ohish-istagiga  qarab  foydalanishi  mumkin;  frazeologik  birliklarda, 
gar  uning  b iro r  kom ponentini  alm ashtirish  m um kin  b o ‘lsa  ham , 
lmashtirish  mum kin  b o ‘lgan  so‘zlar miqdori  chegaralangan  b o ‘ladi. 
4 a s a la n ,  rus  tilid ag i 
«глубокая  осень»
  frazeo lo g ik   b irlig in in g  
kkinchi  kom ponenti  o ‘m ida 
«старость»,  «печаль»,  «горе»
  so‘zlari 
elishi  mum kin,  boshqa  q o ‘shimcha  so‘z topish  am rim ahol.  Bu  kabi 
razeologik  birliklam i 
«Frazeologik  birikmalar»
  deb  atash  m aqsadga 
luvofiq,  chunki  «Frazeologik  qotishm alar»dan  ulam ing bir m uncha 
arqi  bor:  ulam ing  bir  kom ponentini  o ‘zgartirish  mum kin.
F ra z e o lo g ik   b ir lik la m in g   ta sn ifig a   k e lsa k ,  y u q o r id a   q ay d  
tilganidek,  ulam ing  biror  qismini  alm ashtira  olish  yoki  alm ashtira 
lm aslik  nu q tai  nazarid an   ikki  turga: 
frazeologik  qotishmalar
  va 
razeologik  birikmalarga
  a jra tish   m um kin.  B a’zi  o lim la r  u larn i 
arkibiga  k o ‘ra  h am   tu rla rg a   ajratish ad i.  M asalan: 
aniqlovchi  -  
niqlanmishdan  tashkil
  to p g a n   frazeologik  b irlik :  «к р ом еш н ая 
ьма»,  «глубокая  осень».  B ular 
«nominativ frazeologik  birliklar» 
eb  ham   yuritiladi.  F e ’llik  frazeologik  b irlik k a  o ‘zbek  tilidagi  -  
tarvuzi  q o ‘ltig(idan  tushib  ketmoq»,
  ingliz  tilidagi 
«Don’t  trouble 
rouble  till  trouble  troubles you»
  va  boshqalar  misol  b o 4 a  oladi.
U m um an  olganda,  frazeologik  birikm alam ing  n u tq   jara y o n id a 
utgan  o ‘m ini  alohida  qayd  etish  lozim.  U lam ing  m a ’nolari  lo ‘nda 
am da  t a ’sirchan,  stilistik  jih a td a n   ham   b o ‘y o q larg a  boy  b o ‘lib, 
utqning  rang-barangligini  ta ’minlaydi.
F razeo log ik   b irlik la rn i  o ‘rinli  ishlatish  o d a td a   s o ‘zlovchi  va 
inglovchi  kuchi  va  vaqtini  tejashga  ham   xizm at  qiladi,  bu  fikrni 
>botlash  qiyin  emas.  M asalan,  o ‘zbek  tilidagi 
«tepsa  tebranmas» 
razeologik  birligining  m a ’nosini  erkin  s o ‘z  birikm asi  y o rdam ida 
lishuntiring.  Unga  qancha  so‘z,  qancha vaqt  sarf etilishi  o ‘z-o‘zidan 
l a ’lum  b o ia d i.


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   29


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling