M. T. Ir is q u L o V


Tillarda  so‘z  turkumlari


Download 33.62 Kb.
Pdf ko'rish
bet11/29
Sana12.11.2017
Hajmi33.62 Kb.
#19918
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   29

Tillarda  so‘z  turkumlari
Tillardagi  so‘z  turkum larining  soni  haqida  olimlar  o ‘rtasida  turli 
fikrlar  mavjud.  M asalan,  hozirgi  zam on  rus  tilida  o ‘nta,  o ‘n  ikkita, 
hatto  o ‘n  beshta  so‘z  turkum i  bor,  degan  fikrlar  o ‘rtaga  tashlangan.
A gar  ana  shu  rus  tilidagi 
ручка
  so ‘zini  ikkilanm asdan  ot  desak, 
unda  quyidagi  jih atlar  k o ‘zga  tashlanadi:
a)  m a’no  nuqtai  nazaridan  и  narsani  anglatadi;
b)  grammatik  shakl  nuqtai  nazaridan  birlik  va  ko'plik 
ko 'rsatkichiga  ega

kelishiklar  bilan  turlanadi,  jins  ko 'rsatkichi  bor;
d)  malum  sintaktik  vazifalami  bajaradi;
e)  sifat,  fe
 7 
va  boshqa  so 'z  turkumlari  bilan  aloqaga  kirishadi.
Bu  n u q ta i  n a z a rd a n  
возможно

вероятно
  s o ‘zlarini  h o zird a
k o ‘p c h ilik   a s a r la r d a   n a z a rd a   tu tilg a n  
1 0
  ta   s o ‘z  tu rk u m id a n  
b irortasiga  kiritib  b o ‘lmaydi.  Shuning  uchun  b a ’zi  olim lar  ulam i 
alohida  turkum   deb  bilishni  tavsiya  qiladilar.  Bu  so‘zlar  morfologik

uqtai  nazardan  ravishga  o ‘xshasa  ham ,  gapda  ravishlar  bajargan 
azifani  bajarm aydi,  y a’ni  hoi  b o ‘lib  kelmaydi.  U lar  so‘zlovchining 
a p d a n   a n g la sh ilg a n   m a zm u n g a  m u n o s a b a tin i  k o ‘rs a ta d i.  Bu 
ususiyatiga k o ‘ra m azkur so‘zlar 
modal so 'zlar
 nomini olgan. 
Стыд
-
о, 
жаль
  kabi  so‘zlar  ham  o ‘ziga  xos  xususiyatga  ega.  U lar  ravishni 
slatsa-da,  gapdagi  vazifalariga  k o ‘ra,  ravishdan  tubdan  farq  qiladi, 
ckinchidan,  gapda  kesim  vazifasini  o ‘taydi  va  bu  xususiyati  bilan 
flg a  o ‘xshaydi.  Lekin fe’lning boshqa xususiyatlarini aks ettirmaydi. 
ina  shu  sabablarga  ko ‘ra,  ulam i  holat m a’nosini  anglatuvchi  so‘zlar 
ategoriyasi  deyilmish  turkum ga  kiritishadi.
Hozirgi zam on ingliz tilidagi so‘z turkum larining soni turli  olimlar 
om onidan  turlicha  talqin  qilinadi.  Ayrim  olim lar  hozirda  am alda 
o ‘lgan 
1 0
  t$  so ‘z  turkum iga  (ot,  sifat,  son,  olm osh,  fe’l,  ravish, 
redlog, bog‘lovchi, artikl va yuklam alar), yana to ‘rtta q o ‘shib (modal 
D‘zlar,  holat  kategoriyasi  s o ‘zlari,  undovlar,  ja v o b   so ‘zlar)  so ‘z 
Lirkumlari  sonini  14  ta g a  y e tk a z a d ila r.  Bu  -   o lim la rn in g   s o ‘z 
u rk u m la rin i  fa r q la s h d a   q a n d a y   va  n e c h ta   m e z o n la rd a n  
bydalanishlariga  bog ‘liqdir.
S o ‘z  turkum lari  anglatgan  m a ’nolariga  va  gapdagi  vazifalariga 
o ‘ra  uch  guruh; 
mustaqil so'z  turkumlari,  yordamchi so'z  turkumlari 
a  undovlarga
  ajratiladi.
Ot, sifat, son, olmosh, fe’l, ravish 
mustaqil so 'z turkumiga
 kiritiladi. 
Jlar  borliqdagi  b iro r  voqea  va  h o d isalar  belgilarini,  h arak atn in g  
omini  ifodalaydi,  m ustaqil  leksik  m a ’no  anglatib,  gapda  albatta, 
lustaqil  bir  b o ‘lak  b o ‘lib  keladi.  M ustaqil  so ‘z  turkum lari  orasida 
Imosh
 boshqalaridan  qator xususiyatlari bilan  farq  qiladi. 
Olmoshlar 
a rs a n i  b e v o sita   em as,  b ilv o s ita   ifo d a la y d i  va  u la rn i  o d a td a  
nglatadigan  m a ’nolariga  k o ‘ra  bir  turkum ga  kiritishadi.  Boshqa 
hatlardan,  y a’ni  gapdagi  vazifasi,  gram m atik  shakli,  boshqa  so‘zlar 
ilan  aloqaga  kirisha  olishi  n uqtai  nazaridan  olm oshlar  bir-biridan 
ddiy farq qilishi mumkin.  Olm oshlarga xos gram m atik kategoriyalar 
am   tilla rd a  farq  qiladi.  A g ar  o ‘zbek  tilidagi  h am m a  o lm o sh lar 
elishik  bilan  tu rlan sa,  ingliz  tilidagi  olm oshlar  kelishiklar  bilan 
jrlanishi jihatidan nom inativ va obyektiv kelishik bilan turlanadigan 
lm oshlar 
(kishilik  olmoshlari)\
  bosh  va  qaratqich  kelishigi  bilan 
arla n ad ig an   o lm o sh lar 
(each-other,  one-another)
  va  um um an

kelishiklar  bilan  tu rlanm aydigan  olm oshlar 
(so'roq,  ko'rsatish  va 
boshqalar
jg a   ajratiladi.
S o ‘z la rn in g   g ra m m a tik   s h a k lla rin i  o ‘z g a rtiris h g a   va  g a p d a  
s o ‘zlarni  b ir-b irig a  b o g ia s h g a   xizm at  qiladigan  s o ‘z  tu rk u m lari 
(bog‘lovchi,  predlog,  artikl,  k o ‘makchi  va  boshqa)ga 
yordamchi so'z 
turkumlari
  d e y ila d i. 
Yordamchi  so'z  turkumlari
  m u s ta q il  s o ‘z 
tu r k u m la r id a n   q u y id a g i  x u s u siy a tla ri  b ila n   fa rq   q ila d i,  y a ’ni 
yordamchi  so ‘z  turkum lari:
1)  asosan  grammatik  ma ’noga  ega  bo 'lib,  gapda  so 'zlarni  bir- 
biriga  bog 'lash  uchun xizmat  qiladi yoki mustaqil so 'z  turkumlarining 
grammatik  shakllarini yasashda  ishtirok  etadi:
2)  grammatik  kategoriyalarga  ega  emas;
3)  negiz  yasovchi  morflarga  ega  emas,  ulardan  yangi  so'zlar 
odatda  yasalmaydi;
4)  gapda  mustaqil gap  bo'lagi  sifatida  uchramaydi;
5)  son  jihatdan  chegaralangan  yopiq  tizimni  tashkil  etadi, 
yordamchi  so'z  turkumlariga  kiruvchi  so'zlarni  sanab  chiqish 
mumkin;
6)  ular  son jihatdan  kam  bo'lishiga  qaramay  ishlatilish  darajasi 
jihatdan  nutqda  boshqa  mustaqil  so 'z  turkumlaridan  ancha  yuqori 
turadi.
Uchinchi  guruh  so‘z turkum lariga 
undov
 va 
taqlidiy so 'zlar
 kiradi. 
U lar  odam ning  ichki  kechinm asi,  h is-tuyg‘ularini  shodlik,  alam , 
istaklarini  bevosita  atam asa  ham ,  ularni  ifodalaydi.  Undov  so ‘zlai 
odatda  gap  b o ‘lagi  vazifasida  ishlatilmaydi.  Taqlidiy  so‘zlar  sharpa- 
tovushlam i  ifodalaydigan  so ‘zlardir.  U lam ing  undovlardan  farqi  -  
g ap d a  ta k ro rlan ib   ishlatilishi  ham da  gap  b o ‘lagi  vazifasini  o ‘tay 
olishlaridir.
Qiyoslang: 
Bobom  uzoq  о 'tirgandan  so 'ng:  «их»  deb  x o 'rsinadi, 
hassasini  do'qil lat ib,  asta  qadam  bilan  ko'chaga jo'naydi  (Oybek).
Oh  -  oh  -  oh!  Otangizga  rahmat.  (A. Qahhor).
Uzoqlardan  qizlaming  qah-qah  urgan  ovozi  eshitilib  turardi.
Ular  hang-mang  bo'lganicha,  o'tirib  qolishdi  (Gazetadan).

A m a liy   d arslarda m u h o k a m a  qilish  h am d a m u staq il ish la sh  uchun 
sa v o l  va  topshiriqlar
1.  S o ‘z  turkumlari deb nimaga  aytiladi?
2.  A n ’anaviy  tilshunoslikda  s o ‘z  turkumlari  qanday  mezonlar 
asosida ta’riflangan? Zam onaviy tilshunoslikda-chi?
3.  Struktural  tilsh u n oslik k a  m ansub  boMgan  olim lar  s o ‘z 
turkumlari masalasiga  qanday yondoshishadi?
4. S o‘zning leksik-grammatik m a’nosi deganda nima tushuniladi?
5.  S o‘zning  grammatik  shakli  nima?
6.  S o ‘zlarning  sintaktik  vazifasi  s o ‘z  turkumlarini  farqlashda 
qanday yordam k o ‘rsatishi mumkin?
7.  S o ‘z distributsiyasi deganda  nima tushuniladi?
8.  Tillarda  so ‘z  turkumlari son jihatdan bir xilmi?
9.  Mustaqil  va  yordamchi  so ‘z  turkumlari  orasida  qanday  farq 
bor?
10.  Q uyidagi  so'zlar  qaysi  s o ‘z  turkum iga  m ansub  ekanini 
tushuntiring: ish,  ishchi,  betob, go ‘zalch iroyli, yugurmoq, yozdim, 
iez,  yugurish,  hamma,  u,  bizlar,  un,  ot,  qo ‘y,  gulzor,  ittifoqdosh, 
bilan,  zerikarli,  badavlat,  uchun,  va,  yangilik,  topishmoq,  topmoq,
о  
‘sha,  dindor,  ishchan,  beg ‘araz,  mayin,  kuy la,  dongdorlarcha, 
sermazmun,  yangi,  eh,  hayhot,  axir,  nahotki,  guldasta,  hech  kim, 
kim,  murakkab,  kimdir.
11.  0 ‘zbek,  ingliz,  nemis,  fransuz,  rus  tillaridagi  ot  yasovchi 
q o ‘shimchalarni yozib chiqing.
12.  0 ‘zbek  va  birorta  chet  tilid a g i  sifa t  va  fe ’l  y a so v c h i 
q o ‘shimchalami yozib chiqing.
13. Quyidagi gaplarda ajratib k o ‘rsatilgan so ‘zlarning qaysi so ‘z 
turkumiga kirishini ayting va sababini tushuntiring:
1) Chigit tekis unib chiqdi.
Mashina tekis y o ‘ldan shamoldek uchib borardi.
2) Ko p   o ‘yla, oz so ‘zla.
Oz yetar, ko ‘p  ketar.
Oz paxta teribsan.
Ko p  darding borga o ‘xshaydi.
3)  N avoiy  g ‘azalni dastlab  ichida  o ‘qidi,
Keyin tovush chiqarib, chiroyli o ‘qidi  (Oybek).
Adirdagi chiroyli gullar k o ‘zni qamashtirar edi.
4)  Yaxshi so ‘z toshni yorar.
N otiq yaxshi gapirdi.

Leksikologiya
 lingvistikada  tilning lug‘at  boyligini  o ‘rganish  bilan 
shug‘ullanadigan  qatlam dir.  Leksikologiya  fani  so ‘z  m a ’nosining 
o ‘zgarishi, y a’ni so‘z m a’nosining kengayishi va torayishi, so‘zlam ing 
shakli  va  m a’no  m unosabatlariga  k o ‘ra  turlari,  ulam ing  hududiy  va 
ijtim oiy  q a tlam lari,  yangi  s o ‘zlarn ing   paydo  b o ‘lishi  k abi  q a to r 
m asalalam i  o ‘z  ichiga  oladi.
Semasiologiya

leksikografiya

onomasiologiya

etimologiya

frazeologiya

onomastika
  kabi  b o ‘lim lar  leksikologiyaning  tarkibiy 
qismlaridir.
1. 
Semasiologiya
  til  birliklari  (til  ishoralari)ni  m a ’no  jih a td a n  
o ‘rg a n a d i.  Til  is h o ra la ri  s o ‘zn in g   sh ak li  va  s o ‘z n in g   m a ’n o si 
jih atid an  izohlanadi  (bu  o ‘rinda  bizni  so ‘z qiziqtirayotganligi  uchun 
gap  shu  birlik  t o ‘g ‘risida  boradi).  S o ‘zning  shakli  deganda  uning 
tarkibidagi tovushlari, so‘zning m a ’nosi deganda  uni tashkil  etuvchi 
to v u sh la r  y ig ‘indisidan  anglash ilad ig an  m a ’no  n a z a rd a   tu tila d i. 
S e m a sio lo g iy a   tiln in g   b a rc h a   m a ’no  a n g la tu v c h i  b ir lik la rin i 
o ‘rganadi.
2. 
Leksikografiya
 til tarkibidagi so‘zlam i m a’lum tartib va m aqsad 
asosida (alfavit tartibida, n utqda ishlatish darajasiga va shu kabilarga 
ko ‘ra) yozma ravishda to ‘plab, lug‘at tuzish bilan bog‘liq m asalalam i 
o ‘z  ichiga  oladi.
3. 
Onomasiologiya
  n arsa  va  hodisalarga  nom   berish  jaray o nin i 
o ‘rganadi.
4. 
Etimologiya
  so ‘zlarning  kelib  chiqish  tarixi  m asalalari  bilan 
shug‘ullanadi.  Y asama,  q o ‘shma  va  xorijiy  tillardan  o ‘zlashtirilgan 
so‘zlar  m a’nolari  bilan  ham   qiziqadi.  Etimologiya  so‘zning  h ar  ikki 
tom onini,  y a’ni  shakli  va  m a ’nosini  hisobga  oladi.
5. 
Frazeologiya
  tilning  tu rg ‘un  birikmalarini  o ‘rganadi.
6

Onomastika
  a to q li  o tla r n i  o ‘rg a n a d ig a n   fan   b o ‘lib , 
antroponimika
  (o d a m la rn in g   ism ini  ilm iy  jih a td a n   o ‘rg a n a d i), 
toponimika
 (geografik nom lam i  o ‘rganadi), 
etnonimika
  (m illatlam ing 
nom larini  o ‘rganadi)dan  tarkib  topgan.

Tilning  lug‘at  boyligi  uning  hozirgi  holati  va  tarixan  bosib  o ‘tgan 
o'li nuqtai nazaridan ham da tasnifiy va qiyosiy o'rganilishi mumkin.
Tilning  hozirgi  holati  va  uning  tarixiy  bosib  o ‘tgan  yo‘li jihatdan 
ksikologiya  ikki  turga: 
sinxronik  (zamonaviy)va diaxronik  (tarixiy) 
ksikologiyaga
  ajratiladi.
Tilning  lug ‘ati  tasnifiy  va  qiyosiy  o ‘rganilishi  m um kin.  Ayrim  
lingan  tilning  lug ‘at  boyligini  h ar  tom onlam a  o 'rg an ish  
tasnifiy 
•ksikologiya
,  ikki  yoki  u n d an   o rtiq   tilla m in g   lu g ‘at  boyligini 
)lishtirib,  taqqoslab  o'rganish 
qiyosiy  leksikologiya
  deb  yuritiladi.
So‘z  -   leksikologiyaning  o'rganish  mavzusi  va  tilning 
asosiy  birligi
So‘z  tilning  asosiy  birligi  b o ‘lib,  u  har  bir  til  yarusi  tom onidan 
'rganilishi  mumkin.
S o‘zni  qu yidagicha  t a ’riflash  m um kin:  S o 'z  fonetik  jih a td a n  
lakllangan  bir butunlikdir.  Fonem a va  m orfem alar so'zning asosiy 
irliklari,  so 'zlar  m ustaqil  birlik  b o 'lib ,  o 'z   urg 'u sig a  ega.  U rg 'u  
D'zni  fonetik  jih a td a n   butunligini  t a ’m inlab,  undagi  tov u sh lam i 
ir la s h tir a d i  va  sh u   b ila n   b irg a ,  n u tq   ja r a y o n id a   b ir   s o 'z n i 
ck in ch isid an   fa r q la s h g a   x iz m a t  q ila d i.  S o 'z n in g   b u tu n lig in i 
o'rsatuvchi yana  bir dalil -  pauzadir.  M a ’lumki, so 'z bir h arak a td a 
ilaffuz  qilinib,  uni  pauzalarga  bo'lish  m um kin  emas.  Va  nihoyat,
m a ’no  anglatuvchi  til  birliklari  ichida  ta k ro r  ishlatilishi  mum kin. 
o 'z   q o 's h im c h a la rg a   o 'x s h a b ,  b o s h q a   til  b irlik la rig a   b o g 'liq  
o'lm aydi.  M asalan, 
-lar,  -ning,  -lik
 kabi elementlar  nutqda m ustaqil 
o'llanilm aydi:  ularning  ishlatilishi  so 'z la rg a   bog'liq,  so 'z la r  esa 
ayta-qayta  turli  so 'z lar  bilan  birikkan  holda  ishlatilishi  mum kin. 
la s a la n : 
mustaqillik  g'oyasi,  g'oyalar  kurashi

milliy  istiqlol 
‘oyasi, progressiv g'oya
  birikm alarida 
g'oya
 so'zi  turli  so 'zlar bilan 
irikib  kelmoqda.
So‘zni  morfologik  jihatdan  o'rganish. 
Tildagi  gram m atik  vositalar 
d
'
z
 
borligi  uchungina  mavjud  bo'ladi,  chunki  gram m atik  vositalar 
o 'z la rn in g   o 'z a r o   b o g 'la n is h ig a   y o k i  s o 'z la r n in g   s h a k lin i 
'zgartirishga  xizm at  qiladi.  Ichki  fleksiya  ham   so'zning  bo'lishini 
iqozo  qiladi.

Sintaktik  birliklarni  yasash  uchun  ham   so‘zlarga  m urojaat  etiladi, 
ch u nk i  s o ‘z  b irik m a si  k a m id a  ik k ita   m u sta q il  s o ‘zning  o ‘z a ro  
b o g ‘lanishi  o rq ali  hosil  b o 'lad i,  gap  esa  ayrim   so ‘z  yoki  s o 'z la r 
yig‘indisidan tashkil topadi. G ap so‘zlardan tashkil topganidek, so'zga 
ham  bir  butun  qurilm a  sifatida  qaraladi,  shuning  uchun  so‘zni  ham  
tarkibiy  qism larga  ajratish  m um kin,  m asalan: 
dongdorlardan
  so ‘zi 
dong-dor-lar-dan
  tarzida  qism larga  ajraladi.  U nda  birinchi  element
-   o ‘zak,  ikkinchisi  -   negiz  yasovchi,  uchinchisi  -   k o ‘plik,  to'rtinchisi
-  kelishik k o ‘rsatkichidir.  So'zlarning tarkibiy tuzilishi  to'g 'risid a gap 
b o rg a n d a ,  tild a g i  s o 'z la rn in g   le k sik -g ra m m a tik   jih a td a n   tu rli 
guruhlarga  bo'linishi  aytib  o'tilishi  lozim.  Bir  qarashda  betartibdek 
tu y u lg a n   s o 'z la r   a s lid a   o 'z la r in in g   lek sik   va  g ra m m a tik  
x u su siy a tla rig a   k o 'r a   tu rli  s o 'z   tu rk u m la rig a   a jra la d i.  L ek sik  
xususiyatlari  deganda ularning m a’nosi  va  negiz yasovchi  elementlari 
nazarda tutiladi.  G ram m atik xususiyatlari  esa so'zlarning gram m atik 
shakli,  ya’ni  qanday  gram m atik  qo'shim chalar  olishi,  gapda  qanday 
gap  bo'lagi  b o'la  olishi  va,  nihoyat,  so'zlarning  bir-biri  bilan  birika 
olishi  kabilar hisobga olinadi.  M asalan, 
paxta
 so'zi ot sifatida narsani 
anglatadi;  egalik,  kelishik  va  son  qo'shim chalarini  olishi  m um kin 
(paxtamiz,  paxtani,  paxtalar  kabi);  -chi,  -kor,  -zor
  so 'z   yasovchi 
q o 'sh im ch alarin i  olishi,  g apda  ega,  to 'ld iru v ch i  kabi  v azifalard a 
kelishi  m u m k in .  S o 'z n in g   b o sh q a  s o 'z la r   bilan  b irik ish i,  y a ’ni 
distrib utsiy asi  so 'zlarn in g   g ram m atik   va  leksik-sem antik  n u q tai 
nazarid an   qaralishi  lozim.  G ram m atik   d istributsiya  degan d a  bir 
turkum dagi  so'zning  boshqa  turkum dagi  so'zlar  bilan  birika  olishi 
tushuniladi,  m asalan: 
paxta
  so 'zi  ot  b o 'lg an i  uchun  sifat,  fe’l  va 
boshqa  so 'zlar  bilan  birikadi.  Leksik-sem antik  distributsiyada  so'z 
m a’nolarining  bir-biriga  mos  kelish-kelmasligi  tushuniladi.
Yuqorida aytilganidek, 
paxta
 so'zi ot bo'lgani uchun sifat bilan birika 
oladi: 
oq paxta,  momiq
  paxta,  lekin 
qora paxta
  deyilmaydi.  Garchi 
qora 
so'zi  sifat  bo'lsada,  u  paxta  so'zi  bilan  birika  olmaydi,  chunki  qoralik 
paxtaga  xos  emas,  paxta  so'zi  qora  m a’nosini  singdira  olmaydi
.1
Ana shu yo'l bilan tildagi so'zlar turkum larga ajratiladi.  Binobarin, 
so'zning tarkibi uning qaysi so'z turkum iga kirishiga bog'liqdir. Tilning
1  Bu  yerda  so'zlarning  ko'chm a  m a’noda  ishlatilishi  hisobga  olinmadi.

sosiy  birligi  bo'lm ish  so'z,  gap  bo'lib  kelishi  ham  mumkin.  O 'zbek 
ilidagi  nom inativ  va  boshqa  g ap lar  bunga  misol  b o 'la   oladi.  Bu 
urdagi  gaplar  voqea  va  hodisalam ing  mavjudligini  tasdiqlab,  gapga 
os  ham m a  xususiyatlarni  o'zida  m ujassam lashtirgan  bo'ladi.
Oy,  nozik jimjitlik.  Salqin  shamollargina  qizning  sochlari  bilan 
'ynashadi.  Bahor!  Hamma  yoq  ko ‘rkam  ( Oybek).
Bu  xildagi  g aplar  boshqa  tilla rd a   ham   uchraydi.  U lar  m a ’no 
ihatidan  fikrning  nisbiy  tugallanganini  anglatib,  o g 'zak i  n u tq d a 
ioshqa  tu rdagi  gaplarga  xos  ohang  bilan  talaffuz  qilinadi.  G apga 
os  b o 'lg a n   m a ’n o lar  implitsit  (yashiringan)  holda  ifoda  qilingan 
io‘ladi  (sintaksis  bo'limiga  qarang).
Y uqorida  aytilganidek,  tilning  asosiy  birligi  bo'lm ish  so 'z  shakli 
a  m a ’no  to m o n la r i  b ila n   x a r a k te r la n a d i.  H o z irg i  z am o n  
ilshunosligida  so 'zn in g   m a ’nosini 
signifikat
  atam asi  bilan,  s o 'z  
nglatayotgan  hodisani  esa 
denotat
  atam asi  orqali  ifodalab,  so'zni 
asmda  uchburchak  orqali  quyidagicha  ifodalashadi:
so'z 
slol
1-rasm 
2-rasm
Bu uchburchaklarda so'zning shakli va narsa orasidagi m unosabat 
ining tushunchasini,  m a’nosini anglatishi ko'rsatilgan.  Shunday qilib, 
o'pchilik  so 'zlar  bir-biri  bilan  b o g 'lan g an   uch  jihat:  shakl,  narsa 
hodisa)  va  m azm undan  tashkil  topadi.  So'zlarning  tildagi  vazifalari 
o'g' risida gap borganda, ular bir butun qilib aytganda tilda nominativ 
atash  vazifasini  bajaradi  deyilgandi.  Bu  vazifani  ko'pchilik  so'zlar 
o 'g 'rid an -to 'g 'ri  y a ’ni  bevosita  bajara  olsa-da,  b a’zilari  bu  vazifani 
dlvosita  bajaradi,  boshqalari  esa  um um an  bajara  olmaydi.  Agar  ot, 
; ’l,  ravish,  sifat  kabilar  atash  vazifasini  bevosita  bajarsa,  olm oshlar 
iu  vazifani  to 'g 'r id a n - t o 'g 'r i  ad o   etm a sd a n   b ilv o sita  b ajarish i 
lu m k in .  O lm o sh lar  n a rs a -h o d is a la r  nom ini  a ta m a s d a n ,  u larn i 
o 'rsa tad i,  ularga  ishora  qiladi  dem akdir.  Lekin  nu tq   ja ra y o n id a
лл

olmoshlar  boshqa  mustaqil  so‘z  turkum lari  kabi  qo‘llanib,  narsa  va 
h o d isalam i  a ta y   oladi.  Y ord am ch i  s o ‘z  tu rk u m la ri  (p redlo g lar, 
ko'm akchilar,  bog‘lovchilar va hokazo) predmet, hodisa,  ish-harakat, 
belgi-sifatlarni  atay  olm aydilar.
So‘z  bilan  u  atagan  narsa  va  hodisa  orasida  bevosita  bog'lanish 
yo‘qligi  to ‘g ‘risida  yuqorida  gapirilgan  edi.  Tilshunoslik  tarixida  bu 
m asala  yuzasidan  k o ‘p  m u n o zaralar  b o ‘lganligi  ham da  Q adim gi 
Y u n o n is to n d a   b u   m u n o z a r a la r   n a tija s id a   ik ki  k a tta   o q im   -  
anomalistlar
  va 
analogistlar
  oqimi  yuzaga  kelganligi  qayd  etilgandi. 
(Bu  to ‘g ‘rida  batafsil  «Tilning  paydo  b o ‘lishi  va  rivojlanishi»  bobiga 
qarang).  X IX   asr  oxiri  va  XX  asr  boshlarida  A vstraliyada  R udolf 
M eringer boshliq «So‘z va narsa» nomli maxsus m aktab ham vujudga 
kelgan.  Bu  m a k ta b   vakillari  h am   m azku r  m asala  yuzasidan  bir 
q an ch a  fik rla r  ay tish sa-d a ,  lekin  uni  t o ‘g ‘ri  hal  qilisha  olm adi. 
N ihoyat,  hozirgi  zam on  tilshunosligida  bu  m asala  yuzasidan  uzil- 
kesil  bir  fikrga  kelib  to ‘xtaldi  va  so ‘z  bilan  n arsa  o 'rta s id a   hech 
qanday  aloqa,  bog‘lanish  yo‘q,  degan  xulosaga  kelindi.
A gar  so ‘z  bilan  n arsa  va  hodisa  o ‘rtasid a  bevosita  b og‘lanish 
boMganda  edi,  ayni  bir  n arsa  h ar  xil  tillard a  turlicha  nom  bilan 
atalm agan  b o 'la rd i.  M asalan,  rus  tilidagi 
стол
  so ‘zi  nemis  tilida 
Tisch,
  ingliz  tilida 
table
  deb  ataladi  yoki  o ‘zbek  tilidagi 
tosh
  so ‘zi 
rus  tilida 
камень,
  ingliz  tilida 
stone
,  nemis  tilida 
Stein
  va  hokazo. 
S h u n i  h a m   q a y d   q ilis h   k e r a k k i,  tu r li  tilla r d a  
chug'urchuq, 
qizilishton,  momaqaldiroq,  shivirlamoq
  k a b i  m a ’n o la r n i 
if o d a lo v c h i  s o 'z l a r   u c h r a y d i.  M a s a la n ,  m o m a q a ld ir o q , 
s h iv irla m o q ,  c h u g ‘u rc h u q   to v u s h g a   ta q lid   q ilish ,  q iz ilish to n  
q u shning  ta sh q i  k o ‘rinishini  ta sv irlash , 
медведь
  h ay vo n  yaxshi 
k o ‘rad ig an   ta o m n in g   nom i  bilan  atash   orq ali  yasalgan  (
мёдоед

y a ’ni 
asalxo'r
  d eg an   s o 'z d a n   kelib  ch iq q an ).  S h u n in g d ek ,  rus 
tilidagi 
водопад
  s o ‘zi  ham   hodisani  tasv irlash   y o 'li  bilan  paydo 
b o 'lg a n .  Shu  m a ’n o n i  an g latu v ch i  ingliz  tilidagi 
fall
  so 'z i  ham  
xuddi  shu  usul  bilan  yuzaga  kelgan.  Lekin  o 'zb ek   tilida  esa  bu 
hodisaning  nom i  tovushga  taqlid  qilish  y o 'li  bilan  hosil  qilingan: 
sharshara.
  B unday  so 'z la r  dunyodagi  b arch a  tillarda  ham   m avjud 
b o 'ls a -d a ,  u la rn in g   soni  k o 'p   em as.  S h u n d a y   ek an ,  u m u m an  
o lg an d a,  s o 'z   va  n a rs a   o rasid a  b ev o sita  alo q a  y o 'q   d eg an   fikr

o 'g 'r id ir .  Bu  m asala  um um iy  tilshunoslik  m u am m o larid an   biri 
Download 33.62 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   29




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling