M. T. Ir is q u L o V


Download 33.62 Kb.

bet10/29
Sana12.11.2017
Hajmi33.62 Kb.
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   29

A m a liy  d a rsla rd a  m u h o k a m a  qilish h am d a m u sta q il ish la sh  uchun 
sa v o l  va  top sh iriq lar
1.  Qanday  til hodisasi  grammatik kategoriya  deyiladi?
2.  Grammatik  kategoriyalar  ifoda  etilishiga  k o‘ra  qanday 
turlarga  bo‘linadi?
3. Grammatik kategoriyalar son va sifat jihatdan barcha tillarda 
bir xilmi? 0 ‘zbek tilida bor b oigan  grammatik kategoriyalar rus 
tilida  ham  bormi?
4.  0 ‘zbek  tilida  otda  egalik  grammatik  kategoriyasi  bor,  lekin 
rus, nemis, ingliz tillarida yo‘q. 0 ‘zbek tilidagi egalik kategoriyasi 
anglatgan ma’no rus, nemis va ingliz tillarida ifodalana oladimi?
Agar ifodalansa,  unda  qanday vositalar ishlatiladi?
5.  Grammatik  jins  kategoriyasi  qanday  xususiy  ma’nolardan 
tashkil topgan? Bu kategoriya Sizga ma’lum tillaming qaysilarida 
bor?  B iologik  jins  bilan  grammatik  jins  orasidagi  farqni 
tushuntiring. Bu kategoriyaning paydo bo‘lishi to‘g‘risida qanday 
fikrlar bor?
6.  Grammatik  son kategoriyasi qanday  ma’no  anglatadi?  Sizga 
ma’lum  b o ig a n   tillarda  grammatik  son  kategoriyasi  qanday 
vositalar  bilan  ifodalanadi?  Quyidagi javoblarning  qaysi  biri 
to‘g‘ri:
-  son  k a te g o r iy a s i  h am m a  tilla r d a   a ff ik s a l  m o rfla r  bilan  
ifodalanadi;
- son  kategoriyasi fa q a t yordam chi so ‘zlar  bilan  ifodalanadi;
-  son  kategoriyasi  ichki jleksiyalar  orqali  ifodalanadi;
-  son  kategoriyasi  ba ’zi  tillarda  takror  (reduplikatsiya)  orqali 
ifodalanadi;
-  son  k a te g o riy a si  tilla rd a   tu rli  g ra m m a tik   vositalar  o rq a li 
ifodalanishi  mumkin.
7. Grammatik son kategoriyasi so‘z turkumlaridan faqat otlarga 
xosmi yoki boshqa so‘z turkumlarida ham uchrashi mumkinmi?
8.  Kelishik  kategoriyasi  deganda  nimani  tushunasiz?  Kelishik 
kategoriyasi qaysi so‘z turkumlariga xos? Bunday kategoriyaga

ega  b o ‘lm agan  tillar  ham  borm i?  A gar  b o ‘lsa,  k elishik 
kategoriyasi  bajaradigan vazifani  u  tillarda  qanday  grammatik 
vosita  amalga  oshiradi?  0 ‘zbek  va  rus  tillaridagi  kelishik 
q o‘shimchalarini qiyoslang va farqini tushuntirib bering.
9.Grammatik  zamon  kategoriyasi  qanday  ma’no  anglatadi? 
Hamma  tillarda  uchta  zamon  bor  deyish  mumkinmi?  Zamon 
kategoriyasi qanday vositalar yordamida  ifodalanadi?
10.  Sonlarning  grammatik  shakl  (formasi)  bilan  grammatik 
kategoriyalar orasidagi munosabatini tushuntiring.
11. Keltirilgan juftliklarda qaysi grammatik kategoriya o ‘z aksini 
topgan va  ular qanday grammatik vositalar bilan ifodalangan?
О ‘zbek  tilida
Rus  tilida
uy
uylar
ДОМ
дома
uy
uydan
ДОМ
домов
uy
uyim
бежал
бежала
men
meni
писать
написать
u
uning
бриг
сбрит
kelmoq
kel
тереть
три
kelmoq
keldi
брать
взял
katta
kattaroq
ребёнок
дети
sen
siz
идти
шёл
yozdim
yozdirdim
читать
буду читать
Yuqorida  keltirilgan juftliklarni  o ‘zingiz  o ‘rganayotgan  xorijiy 
tilga  taijima  qiling va  ulami  bu  tilda  qanday vosita yordamida 
ifodalanganligini tushuntiring.

In so n   k o ‘rg a n ,  e sh itg a n   va  his  q ilg an   n a rs a la rin i  tu rla rg a , 
guruhlarga  ajratadi.  Turlarga va guruhlarga ajratish  doim o  qiyoslash 
o rq ali  am alga  o sh irila d i.  Q iy o slash  in so n   ta b ia tig a   xos  n a rsa . 
M asalan,  olmani  katta-kichikligi,  rangi,  hidi  va  hokazolariga  qarab 
turlarga,  navlarga  b o ia m iz .  Sayyoralarning  quyoshga  yoki  yerga 
n isb a ta n   jo y la sh ish i,  k a tta -k ic h ik lig i,  h a ro ra ti,  a tm o sfe ra si  va 
tarkibiga  qarab  guruhlarga  ajratam iz.
Lekin  guruhlarga,  tu rlarga  ajratishning  asosiy  sh artlarid an  biri 
k o ‘rila y o tg a n   n a rs a   y o k i  h o d is a n in g   k a m id a   ik k ita   b o i i s h i  
lozimligidir.
M a ’lu m k i,  tild a   ra n g - b a r a n g ,  so n -sa n o q siz   s o ‘z la r  b o r. 
Tilshunoslik  tarixida  olim lar  so ‘zlarni  so ‘z  turkum lariga  ajratishni 
d iq q at  m ark azid a  ush lag an lar.  T ilshunoslik  fanining  rivojlanib, 
m ukam m allashib  borishi  bilan  so‘zlarni  turkum larga  ajratish  ham  
takomillashib  borgan.
Yuqoridagi 
olma
  va 
sayyoralar
 misolidan  ko‘rinib  turibdiki,  narsa  va 
hodisalami  turkumlarga  ajratish  uchun  m a’lum  oichov,  shart,  mezonlar 
b o iish i  kerak.  So‘zlarni  turkum larga  ajratuvchi  m ezonlar,  belgilar 
to ‘g‘risida  ko‘p bosh qotirilgan.  Bu muammoning yechilish  tarixi hozirgi 
kunda uch asosiy bosqich: strukturalizmgacha boigan davr, strukturalizm 
davri,  strukturalizmdan  keyingi,  ya’ni  hozirgi  davrga  ajratiladi.
Tilshunoslik tarixida strukturalizm  oqimi paydo b o ig u n c h a, y a’ni 
o ‘tgan  asm ing  30-yillarigacha  b o ig a n   davrda  so‘zlam i  turkum larga 
a jra tis h d a   a s o s a n   uch  o ic h o v : 
so'zlarning  leksik-grammatik 
ma
 '
nosidan,  so
 
'zlarning  morfologik  belgilari,  ya
 
'ni  so (zning 
grammatik  shaklidan,  so
 
‘zlarning  gapdagi  sintaktik  vazifasidan 
foydalanilgan.
S tr u k tu r a lis tla r   esa  f a q a t  b irg in a   belgi,  y a ’ni  s o ‘z la rn in g  
disributsiyasidan foydalanishadi.  So‘zning distributsiyasi deganda bir 
so‘zning chap va o ‘ng tom onidan sintaktik aloqaga kirishishi mum kin 
b o ig a n   ham m a  im koniyatlari  nazarda  tutiladi.  Bu  haqda  quyiroqda 
fikr  yuritamiz.

Hozirgi  kun  gram m atikalarida  so‘zlarni  turkum larga  ajratishda 
asosan  besh  belgi:

so 'zning  leksik-grammatik  ma ’nosi;
-  so 'zning  grammatik  shakli;
-  so 'zning  sintaktik  vazifalari;
-  so 'z  yasovchi  morflar;
-  so'zning  distributsiyasidan
  foydalaniladi.
So'zning  leksik-grammatik  m a’nosi  deganda,
  so ‘z  anglatadigan
aniq m a’no emas, balki uning umum lashgan m a’nosi nazarda tutiladi. 
Masalan: 
uy,  mars,  yalpiz,  qor,  do'stlik,  quyon
  so‘zlarining  muayyan 
aniq  m a ’nolari  bor,  ya’ni,  birinchi  so‘z  qurilish  turi -  yashash  uchun 
qurilgan  binoni,  ikkinchisi  -   quyosh  sistemasiga  kiruvchi  sayyorani, 
uchinchisi  -   iste’mol  qilinadigan  o ‘simlik  turini,  to ‘rtinchisi  -   tabiat 
hodisasining  turini,  beshinchisi  -   m avhum   tushunchani  va  oltinchisi
-  hayvon  tu rin i  anglatadi.  S o‘zlarning  leksik-gram m atik  m a ’nosi 
deganda  ularning  anglatadigan  konkret  m a ’nolari  emas,  balki  shu 
>o‘zlarga xos b o ig a n  umumiy m a ’no, bu guruh so‘zlar uchun umumiy 
b o ig a n ,  narsa  yoki  hodisa  m a ’nosi  n azarda  tu tiladi.  N arsa  yoki 
liodisa  nomini  anglatuvchi  so ‘zlar  ot  deb  nom  olgan  sobz  turkum iga 
kiritiladi.
Chekmoq,  о 'qimoq,  yozmoq,  turmoq,  ko 'rmoq,  buzmoq 
>o‘zlarining   aniq,  k o n k re t  m a ’n o la ri  h ar  xil,  b a ’zilarin in g   aniq 
ma’nolari  bir-biriga  qaram a-qarshi  va  zid,  lekin  ulam ing ham masiga 
k o s
 
b o ig a n   m a ’no  -   ish-harakatdir.  A na  shu  xususiyatlariga  k o ‘ra 
bu  turkum dagi  so‘zlar  fe’l  deb  nom   olgan  so‘z  turkum iga  kiradi.
So 'zning  grammatik  yoki  morfologik  xususiyati  deganda
,  u  yoki 
bu  so‘zga  xos  b o ig a n   gram m atik  kategoriyalar,  shakl  yasovchi,  so‘z 
3
‘zgartuvchi  affiksal  m o rflar  tu sh u n ilad i.  M asalan , 
qizil,  katta, 
г'
shlamoq,  yotmoq,  uy,  daraxt
  so‘zlarining  morfologik  xususiyatlarini 
aniqlash  lozim  b o is a ,  a w a l  bu  s o ‘zlar  bilan  ishlatiladigan  shakl 
/asovchi va so‘z o ‘zgartuvchi q o ‘shimchalam i aniqlash lozim b o ia d i. 
Birinchi  va  ikkinchi  so‘z 
-roq
  m orfini  olishi  m um kin,  lekin  keyingi 
>o‘zlar  bu  morfni  olmaydi.  Uchinchi  va  to ‘rtinchi  so‘zlar 
-di,  -(i)  b, 
■gan
  morflarini  olishi  m um kin,  birinchi,  ikkinchi,  beshinchi,  oltinchi 
>o‘zlar esa bu  q o ‘shim chalar bilan  uchram aydi.  Beshinchi  va  oltinchi 
>o‘zlar  kelishik  q o ‘shim chalarini  olishi  m um kin,  lekin  uchinchi  va

t o ‘rtinch i  s o ‘zlar  bu nd ay  m o rflar  bilan  uchram aydi.  Birinchi  va 
ikkinchi  so‘z  kelishik  q o ‘shimchalarini  olishi  mum kin,  lekin  u  holda 
ular  otlashib,  ot  vazifasini  o ‘tay  boshlaydilar.
Shunday qilib, so‘z o ‘zgartuvchi va shakl yasovchi affiksal m orflar 
ham   so ‘zlam i  turkum larga  ajratishda  k atta  aham iyatga  egadir.
So ‘zlarning sintaktik  vazifasi deganda
  ulam ing  gapdagi  о ‘m i,  gap 
b o ia k la ri  nuqtai  nazaridan  bajaradigan  vazifasi  tushuniladi.
M a ’lu m k i,  s o ‘z  tu rk u m la rin in g   g a p d a   b a ja ra d ig a n   vazifasi 
tu rlic h a .  O t  g a p la rd a   h a m m a   v a z ifa d a   k elishi  m u m k in ,  lek in  
sifatlarning  sin tak tik   vazifalari  chegaralangan.  Shuni  ham   aytish 
kerakki,  so‘z  turkum larining  gapda  bajaradigan  vazifasi  tillarda  bir 
xil  emas.  Ingliz  tilida  ot  o ‘zbek  tilidagi  singari  ham m a  vazifalarda 
ishlatilavermaydi.  Sifat  esa  ingliz  tilida  faqat  aniqlovchi  va  q o ‘shma 
ot  kesimning  ot  qismi  vazifalarida  ishlatilishi  mumkin.
So'z  yasovchi  morflar  deganda
,  u  yoki  bu  so ‘z  tu rk u m ig a  xos 
b o ig a n   so‘z  yasovchi  q o ‘shim chalar  nazarda  tutiladi.  H ar  bir  so ‘z 
turkum ining о ‘ziga xos so‘z yasovchi morflari bor.  Biz 
-li
 morfini olgan 
so ‘zni  uch ratsak,  ikkilanm asdan  uni  sifat  deymiz, 
-zor,  -kor,  -chi 
q o ‘shimchalarini  olgan  so‘zni  k o ‘rsak,  uni  ikkilanmasdan  ot  deymiz 
va  h o k a z o .  H a r  b ir  tild a g i  s o ‘z  tu rk u m la rin in g   a n a   s h u la rg a  
o ‘xshagan so ‘z yasovchi morflari bor.  M asalan, ingliz tilida 
-ize,
  yoki 
-fy
 m orflari  faqat fe’lga 
-ment,  -dom,  -ship
 otga; 
-ous,  -fui,  -less
 sifatga 
xos  va  hokazo.
So'zlar  distributsiyasi  deganda,
  biz  ulam ing  boshqa  so ‘zlar  bilan 
b irika  olish  im k o n iy a tlarin i  tush u n am iz.  S o 'z la r  d istrib u tsiy asi 
t o ‘g ‘risida  gap  b o rg a n d a ,  biz  a w a l  u la rn in g   lek sik -g ram m atik  
m a’nosini  yodim izda  tutishimiz  kerak,  chunki  so‘zlam ing  m a’nolari 
ularning  bosh qa  so ‘zlar  bilan  birikishini  t a ’minlaydi.  M asalan,  ot 
narsa  yoki  hodisani  anglatadi.  N arsa,  hodisalar  m a ’lum   belgi  va 
xususiyatlarga  ega  b o iish i  m um kin,  bunday  holda  ular  sifatlar bilan 
birikishadi;  narsalarning ish-harakati va  holati  tasvirlanishi  mum kin, 
u holda  ular fe’llar bilan  birikishadi.  Ana  shunday so‘z birikmalariga 
qarab, biz so ‘z turkum ini ajratishimiz mumkin. M asalan, ingliz, nemis 
va fransuz tillarida artikllar bilan birikkan so‘zni k o ‘rsak, uni albatta, 
ot  deymiz,  chunki  artik llar  faqat  otlar  bilan  birikadi.  S o ‘zlarning 
distributsiyasi  o ‘zbek  tilida  ham   k atta  aham iyatga  egadir.  Bu  tilda

lam  so ‘zning  qaysi  so ‘z  tu rk u m ig a  taalluqliligi  b a ’zan  u larn in g 
)irikmasiga  qarab  farqlanadi:
U yaxshi  odam.
U yaxshi  gapirdi.
Bu  ikki  gapda 
yaxshi
  so‘zi  bir  xil  gram m atik  shaklda  ishlatilgan, 
ekin uning vazifasi h ar xildir. Bu gaplarda uning qaysi so‘z turkum iga 
nansubligi  va  qanday  sintaktik vazifani  o ‘tayotganini,  uni  qaysi  so‘z 
)ilan  birikib  kelayotgani  orqali  aniqlanadi.  Birinchi  gapda  u  otni 
iniqiab,  izohlab  kelsa,  ik kin chisid a  fe’l  bilan  b o g ia n ib   kelgan. 
>huning  uchun  birinchi  gapdagi 
yaxshi
  so‘zi  sifat  b o iib ,  aniqlovchi 
vazifasida  ishlatilgan,  ikkinchisida  esa  u  fe’l  bilan  b o g ian g an i  uchun 
o ‘z  turkum laridan  ravishga  kiradi  va  u  hoi  vazifasini  o ‘tam oqda.
So4z  turkum larini  aniqlovchi  m ezonlar  qancha  k o ‘p  b o is a ,  so ‘z 
urkum lari  shuncha  aniq  va  m aqsadga  muvofiq  b o ia d i.  M ezonlar 
jancha  kam  b o is a ,  natija  shuncha  noaniq  chiqadi.
Shunday  qilib,  umumiy  leksik-gram m atik  m a ’noga  ega  b o ig a n , 
)ir  xil  gram m atik  kategoriyalardan  foydalanadigan  ham da  gapda 
na  lum  sintaktik  vazifalam i  bajarib,  m a ’lum  so‘zlar  bilan  aloqaga 
drishadigan  va  nihoyat,  m a’lum  so‘z  yasovchi  q o ‘shimchalar  orqali 
'asaladigan  so ‘zlar  yigindisiga  so ‘z  turkum i  deyiladi.
Strukturalizm  va  so‘z  turkumlari  muammosi
XX asm ing ikkinchi choragida tilshunoslik tarixida keskin burilish 
o ‘y  berdi.  T ax m in an   b ir  v a q tn in g   o ‘zid a  yer  k u rra sin in g   uch 
nam lakatida  «Strukturalizm »  nom ini  olgan  oqim lar  paydo  b o id i: 
\m e rik a   deskreptiv  m a k tab i,  P rag a  fu n k sio n al  m a k tab i  h am d a 
Daniya glossematika m aktabi. Ilmu fan tarixidan shu narsa m a ’lumki, 
)iro rta  yangi  n a rsa ,  fikr,  n aza riy a  o ‘z -o ‘zid an ,  t o ‘sa td a n   so d ir 
)oim aydi.  Yangi  fikrning  ro ‘yobga  chiqishi  uchun  doimo  bir  turtki 
;ababchi  b o ia d i.  Tilshunoslik  tarixida  ana  shunday  yangi  oqim ning 
)aydo  b o iish ig a  sababchi  b o ig a n   n arsa  bu  -   Shveytsariyalik  olim 
^erdinand  de  S ossyurning  «U m um iy  tilshunoslik»  asarining  X X  
isming  birinchi  choragida  bosilib  chiqishi  b o id i.  Bu  asarda  ilgari 
iurilgan  g ‘oyani  o ‘ta  ixcham,  m uxtasar  ifoda  qilinganda  «... 
Til -  
shoralar,  shakllar  tizimidir
  ... 
Til farq lar dan  iborat

unda farqlar dan
QO

boshqa  hech  narsa  yo'q»
  degan  fik r  ilgari  suriladi.  A n a  shu  fikr 
asosida  strukturalistlar  o ‘z  izlanishlarining  asosi  sifatida  mazm unni 
emas,  shakl  (form a)n i  olib,  tilsh u n o slik   fanini  birm u n ch a  yangi 
n a z a riy a la r  b ila n   b o y itis h d i.  X u su s a n ,  s o ‘z la rn i  tu rk u m la rg a  
ajratishda  u lar  o ‘ziga  xos  y o in i  tan lashdi.  Q uyida  a w a l  nom lari 
qayd  etilgan  m a k ta b la rd a n   faq at  A Q S hning  deskreptiv  m ak tab i 
v a k illa ri  to m o n id a n   is h la b   c h iq ilg a n   fik rn i  k e ltiris h   b ila n  
kifoyalanam iz.
AQSh struktural maktabining k o ‘zga k o ‘ringan nam oyondalaridan 
biri  C harlz  F riz  fikricha,  s o ‘zning  qaysi  tu rk u m g a  m ansubligini 
b elg ilo v ch i  k o ‘rsa tg ic h   -   bu   u n in g   ( y a ’ni  s o ‘zn in g )  n u tq d a g i 
(g ap d ag i)o ‘rn i,  m a zk u r  s o ‘zning  shu  gap d ag i  b o sh q a   so ‘zlarg a 
nisbatan  m unosabatidir.  Bunday  k o ‘rsatgichni  u  distributsiya  so‘zi 
bilan belgiladi
. 1
  Ch.  Friz konsepsiyasining asosini uchta sinov gaplari 
tashkil  etdi,  y a ’ni:
The  concert  was  good  (always).
The  clerk  remembered  the  tax  (suddenly).
The  team  went  there.
U ingliz tilidagi  qaysi  so‘zlar birinchi gapdagi concert  o ‘m ida  kela 
olishini  aniqlab,  ulam i  I  guruh  so ‘zlar 
(Slass  1  words)
  deb  atadi. 
Bunday  so ‘zlar  qatoriga  u 
food,  coffee

taste
  kabi  so‘zlam i  kiritdi. 
Shu  gapdagi 
was
  so‘zining  o ‘m id a  kela  oladigan  so‘zlam i 
(is,  are, 
seems,  seemed)
  II  guruh 
(Class 2  words)
  so‘z  turkum lariga,  gapdagi 
good
  so ‘zining  o ‘m id a  ishlatila  oladigan  so ‘zlarni 
(large,  foreign, 
interesting)
  III  guruh  tu rk u m larig a 
(Class  3  words)
  va  n ih o y at, 
always
  so‘zi  o ‘m ida  tura  oladigan  barcha  so‘zlam i  u  IV  guruh  so ‘z 
turkum lari 
(Class  4  words)
  deb  atadi.  Shundan  so ‘ng  Friz  birinchi 
gapdagi 
concert
  so ‘zining  o ldida  tu rg a n  
the
  yordam chi  s o ‘zning 
o ‘m ida  turishi  m um kin  b o ig a n   so ‘zlam i  aniqlab  (ya’ni 
a

an,  no, 
one,  this,  my,  all,  some,  every,  our,  John
 У),  ulam i A guruhi  turkum iga 
k iritd i.  A n a  shu  u s lu b d a ,  a m e rik a lik   o lim la r  d is trib u ts iy a   va 
substitutsiya  y o ila ri  bilan  a n ’anaviy  ot,  sifat,  fe’l,  b o g io v ch i  kabi
1  C h.Friz  fikricha,  «a  part  of  speech  in  English  is  a  functioning  pattern»,  y a ’ni 
ingliz tilida  so ‘zning turkum ini ularning gapdagi vazifalari  belgilaydi

;o‘z  tu rkum larini  rad  etib,  to ‘rtta  asosiy  so ‘z  turkum lari  guruhini
I  guruh  s o ‘zlar,  II  guruh  so ‘zlar,  III  guruh  so ‘zlar  va  IV  guruh 
;o‘zlar)  ham da  15  yordamchi  (A  guruh  so‘zlar,  В  guruh  so ‘zlar,  С 
;uruh  so ‘z la r  va  hokazo)  so ‘z  tu rk u m la rin i  aniqlashdi.  D em ak, 
zamonaviy  ingliz  tilida  jam i  19  so‘z  turkum i  aniqlanib,  asosiy  so‘z 
urkum larini  u  sonlar  bilan,  yordamchi  so‘z  turkum larini  esa  harflar 
bilan  belgiladi.  Bu  ikki  guruh  so ‘zlar  orasidagi  farqlarni  C h.Friz 
juyidagicha  tushuntiradi:
1.  A sosiy  s o ‘z  tu rk u m la ri  son  jih a td a n   cheksiz,  y o rd a m c h i 
guruhlarga  kiruvchi  so‘zlaming  umumiy  miqdori  -   154  ta.
2.  A so siy   s o ‘z  tu rk u m la r in in g   le k sik   va  g ra m m a tik   (F riz  
;ram m atik m a ’noni struktural m a ’no deb ataydi) m a’nolarini ajratish 
lech qanday qiyinchilik tug ‘dirmaydi, m asalan, 
remembered
 so‘zining 
eksik  m a ’nosi 
«esga  tushmoq
»,  gram m atik  m a’nosi 
«o'tgan  zamon», 
yordamchi so ‘z turkum larining bunday m a ’nolarini ajratib boMmaydi.
3.  Yordam chi  so ‘z  turkum lari  asosan  struktural,  y a’ni  gram m atik 
n a ’no  ifodalaydi  va  asosiy  so‘z  turkum lari  tom onidan  bajariladigan 
/azifalarni  o ‘tashga  xizmat  qiladi.
Tilshunoslik  fanining  eng  m u rak k a b   m asalalaridan  boMgan  bu 
nuam m oni  C h.Friz taklif qilgan yo‘l  bilan hal  qilishning ham   ijobiy, 
lam salbiy tom onlari bor. Ijobiy deb quyidagilam i k o ‘rsatish mumkin:

so'zlarni  turkumlarga  ajratishda  birgina  o'lchov  (kriteriy)ning 
jo 'llanilishi;

leksik  m a’noga  ega  bo 'Igan  so 'zlarning jami  to 'rt  turkumgagina 
ijratilishi;

shaklan  bir  x il  bo'lgan  so'zlarni  distributsiyasiga  qarab

urkumlarga  ajratib  tashlash

masalan:  Don
 7 
trouble  trouble gapidagi 
nrinchi  trouble  II guruh  so 'zlarga

ikkinchisi  esat  I guruh  so 'zlarga 
)son  belgilanishi.
Salbiy jihatlari  sifatida  quyidagilam i  k o ‘rsatish  mumkin:

mazkur  yondoshish  ingliz  tiliga  о 'xshagan  grammatik 
jo 'shimchalari  nihoyat  darajada  chegaralangan,  analitik  xususiyatga
7
.ga  bo 'Igan  tillar  uchun  qo 'llanilishi  mumkinligi,  turkiy

fin-ugor, 
lavvan  tillariga  о 'xshagan  tillardagi gaplarda  so 'z  tartibi  nisbatan 
?rkin  hamda  grammatik  qo 'shimchalarga  boy  bo 'Igan  tillarda  bu 
ю 'Ini  qo 'llash  nihoyatda  qiyinligi yoki  umuman  qo'liana  olmasligi;


bu  konsepsiya  sodda  gaplar  misolida  ishlab  chiqilganligi  lekin 
qo ‘shma  gaplar  misolida  hal  etilmaganligi;

yordamchi  so 'zlarning  turlari  haddan  tashqari  oshib  ketganligi;

bir  so 'zni  distributsiyasiga  ko 'ra  ham  asosiy,  ham  yordamchi 
so'z  turkumiga  kira  olishi  (masalan:  all  so'zi  all  concerts  are  good 
gapida  A  guruhga  kirishi,  All  is  well  deganda  asosiy  I guruh  so'z 
turkumiga  kirishi).
So‘zlarni  tu rkum larga  ajratish  aslida  ulam ing  leksik-gram m atik 
xususiyatlarini  ochib  berish  bilan  uzviy  bogMiq  boMgan  muam m odir. 
Biz  ta h lil  q ila y o tg a n   k o n se p siy a   s o ‘z la rn in g   le k sik -se m a n tik  
x u s u s iy a tla rin i 
u m u m a n  
c h e tla s h tir g a n d e k , 
g ra m m a tik  
xususiyatlardan  faqat  sintaktik  tom oninigina  nazarda  tutib,  ulam i 
(so‘zlami)  m orfologiyadan  ajratib  q o ‘ygandek  tuyuladi.
C h .F riz  to m o n id a n   y a ra tilg a n   bu   t a ’lim o t  garchi  k o ‘pchilik 
tilsh u n o sla r  to m o n id a n   ta n q id   q ilin sa-d a,  tild ek   m u ra k k a b   b ir 
hodisani  h ar  tom onlam a  o ‘rganish,  uni  tashkil  etuvchi  birliklarini 
tu r k u m la s h tir is h   va  u la rg a   b a h o   b e ris h   yoM ida  b ir  m u n c h a  
m asalalam i  hal  qildi,  tilshunoslik  fanining  keyingi  yillardagi  rivojiga 
navbatdagi  turtki  sifatida  o ‘z  hissasini  q o ‘shdi.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   29


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling