M. T. Ir is q u L o V

 
tillarga  ajratiladi.
Sintetik flektiv  tillarga
 
nemis,  rus  tillarga  o'xshagan  fleksiyalarga 
oy  tillar  kiritiladi.
N u tq d a   s o 'z la r   o rasid ag i  s in ta k tik   m u n o s a b a tla r  asosan 
leksiyalar  asosida  amalga  oshiriladi. 
Analitik flektiv
 
tillarda,  garchi 
leksiyalar bo‘lsa  ham,  ulaming  miqdori  katta  emas,  gapdagi  so'zlar 
rasidagi  sintaktik  m unosabat  k o ‘proq  so'z  tartibi  va  yordamchi 
o'zlar vositasida amalga oshiriladi.  Shuning uchun antik tillarda so'z 
artibi  qat’iy,  har  bir  gap  boiagi  o'z  o 'm id a  turishi  shart.  Analitik 
lektiv  tillarga  ingliz,  fransuz  tillari  kabi  tillar  kiritiladi.  Bu  tillarda 
datda  gapning  egasi  birinchi  o'rinda  (kesimdan  oldingi  o'rinda), 
esim  ikkinchi  o ‘rinda  (egadan  keyingi  o'rinda),  agar  kesim  o'timli 
s’l bilan ifodalangan bo'lsa, unda uchinchi  o ‘rinda (kesimdan keyin) 
o 'ld iru v ch i  tu ra d i.  A niqlovchining  o 'rn in i  oldindan  belgilab 
o'lmaydi. U doimo ot bilan bog'langan bo'ladi; aniqlanmish qayerda 
o 'ls a ,  an iq lo v ch i  ham   shu  yerda  boM adi;  u  ega  v azifasin i 
ajarayotgan  so‘zdan  oldin  ham,  qo'shm a  ot  kesimning  ot  qismi 
azifasida kelgan otdan oldin ham turishi mumkin. Hoi esa m a’nosiga 
o 'ra  gapda  turli  o'rinlarni  egallab  turishi  mumkin.  Shunday  qilib, 
o‘z  tartibi  to 'g ‘risida  gap  borganda  ega,  kesim  va  to'ldiruvchining

gapdagi  o ‘rni  nazarda  tutiladi.  Sintetik  flektiv  tillarda  so‘z  tartibi 
nisbatan  erkin.
Flektiv  tillarga
  xos  bo‘Igan  umumiy  xususiyatlar  quyidagilar:
1.  Bir  fleksiya bir  nechta  m a’no  anglatishi  mumkin.  Masalan,  rus 
tilidagi 
виж-у
 
so‘ziga  qo ‘shilgan 
-y
 
fleksiyasi  bir  vaqtning  o ‘zida 
shaxs,  son,  zamonni  ko‘rsatadi.
2.  Bir fleksiya bir nechta variantga  ega boiishi mumkin.  Masalan, 
rus  tilida  otlarda  ko‘plik 
-и,  -ы,-а,-я
 
kabi  qo‘shimchalar  yordamida 
yasaladi: 
столы
, 
стулья,  дома,  книги.
3.  0 ‘zakka va negizga fleksiya qo‘shilganda tovushlar almashinuvi 
kuzatilishi mumkin:
Бежать  -   бегу 
Писать  -   пишу
4.  0 ‘zak  va  negiz,  negiz  va  gram m atik  fleksiyalar  o ‘rtasidagi 
chegarani  aniqlash  ko‘p  qiyinchiliklar  tug‘diradi:
мыться  —
  моюсь 
пить  -   пью
5.  Ichki  fleksiyalarga  boy:  masalan,  arab  tilida: 
kitab  -   kitob
kutub  -   kitoblar
tiktib  -   и (jenskiy  rod)  yozyapti
jiktib  -   и (mujskoy  rod)  yozyapti
uktib  -   men  yozyapman.
лечь  -   лягу
петь  -   пою
везти  -   вожу  va  hokazo.
6.  Gram m atik  shakllari  suppletiv  yo‘l  bilan  yasaladigan  so‘zlar 
ko‘plab  uchraydi.  Masalan,  rus  tilida:
ходить  -   шёл 
я -  меня 
хорошо  -   лучше 
nemis  tilida:
sein,  bin,  ist,  war
 
va  boshqalar.
Agglyutinativ tillar.
  Agglyutinativ  tillarga turkiy,  fln-ugor,  yapon, 
koreys,  dravid,  bantu  tillari  kiradi.  Bu  tillaming  asosiy  xususiyatlari 
quyidagilardan  iborat:

1.  Affikslarga  boy,  gapda  so'zlarni  bir-biriga  bog'lash  uchun 
>osan  ana  shu  qo'shimchalardan  foydalaniladi.
2.  Bir  affiks bir grammatik m a’no  ifodalaydi,  shu xususiyati bilan 
jglyutinativ  tildagi  affikslar  fleksiyalardan  farq  qiladi.  Qiyoslang:
Пит -  
у  
hozirgi  zamon 
Yoz -  yap -  m  -   an
1-shaxs 
birlik
O'zbek  tilidan  olingan  misolda 
-yap 
-
  zamon  ko'rsatkichi, 
-m 
-  
laxs  k o 'rs a tk ic h i, 
-an  -   son
 
k o 'rs a tk ic h id ir.  Rus  tilid a   bu 
3'rsatkichlar  hammasi  faqat  birgina 
-и
  bilan  ifoda  etiladi;
3. Affikslar asosan bir xil  ko'rinishga ega bo'lib, variantlari deyarli 
34q.  M asalan:  o'zbek  tilida  ko'plik  faqat 
-lar
 
qo'shilishi  orqali 
isaladi; kelishik qo'shimchalarining deyarli hammasi o'z krinishiga 
;a;  variantlari  bor  qo‘shimchalar  esa  (masalan:  -
m,  -im,  -ng,  -ing, 
:a,  -ga,  -qa
 
kabilar),  so'zlarning  fonetik  tuzilishi  bilan  b o g iiq  
>ozitsion  o'zgarishlarga  kiradi).
4.  O'zak, negiz, grammatik affikslar orasidagi chegara doimo aniq, 
Lasalan: 
ish  -   chi -   lar -  dan,  dars -   lik -   lar 
-  
ni.
5.  So'zlarning  grammatik  shakllarini  yasashda  suppletiv  hodisasi 
syarli  uchramaydi.
6.  K o ‘pchilik  agglyutinativ  tillarda  so'z  tartibi  nisbatan  q at’iy. 
ekin  bu  q a t ’iylik  a n alitik   flektiv  tilla rd a g i  sa b a b la r  bilan 
ishuntirilmaydi.  So'z  tartibining  buzilishi  hamma  vaqt  ham   so'z 
inksiyasining o'zgarishiga  olib  kelmaydi;  qat’iy so‘z tartibi  ko'proq
1  an ’anasi  bilan  bog iiq .  M asalan,  o ‘zbek  tilida  oddiy  gaplardagi 
)'z  tartibi  quyidagicha:  ega  -   toidiruvchi  -   kesim.
7.  So'zlarga qo'shiladigan affikslar o ‘zakka m a’lum tartib asosida 
D'shiladi.  Agglyutinativ  tillami  o'rganuvchilar  ulaming  grammatik 
izilishidagi  bu  xususiyatni  hisobga  olishlari  kerak.
8. Agglyutinativ tillar affikslaming o'zakdan oldin yoki keyin turishiga 
э‘га  prefiksal  agglyutinativ  tillar  va  postfiksal  agglyutinativ  tillarga 
D'linadi. Turkiy tillar postfiksal agglyutinativ tillardir. Afrikadagi suaxili 
ii  prefiksal  tildir.  Masalan: 
anamataka
 
so'zida  uchta  prefiksdan  keyin 
zak  o ‘rin  olgan, ya’ni 
a - n a - m - a ta k a
 
(u buni xohladi).

O'zak  (ajratuvchi)  tillar.
  Tilshunoslik  fanida  ikkala  atam a  ham 
uchraydi.  Bu  tillarga  asosan  xitoy-tibet  tillari  (xitoy,  tibet,  tay, 
vyetnam  va  boshqalar)  kiradi.  Ulaming  asosiy  xususiyatlari  so'zlari 
k o 'p ro q   bir  bo'g 'in lilig i,  affikslar,  fleksiyalar  y o ‘q  yoki  deyarli 
yo'qligi,  gapda  so‘zlar  orasidagi  sintaktik  bog'lanish  asosan  so'z 
tartibi  va  ohang  orqali  amalga  oshirilishidir.  So'zning  gapda  tutgan 
o'm i  uni  qaysi  gap  bo ‘lagi  vazifasini  bajarayotganini  va  qaysi  so'z 
turkum iga  taalluqli  ekanini  k o 'rsatad i.  Tilshunoslik  tarixida  va 
hozirgi zamon tilshunosligida bu tillar «
amorf
», ya’ni 
«formasiz»
 
tillar 
nomini  olgan.  Grammatik  shakl  tillarda  bir xil  namoyon  bo'lmaydi. 
Yuqorida  ko'rganimizdek,  b a ’zi  tillarda  shakl  affiks  va  fleksiyalar 
yordamida,  b a ’zilarida  esa  ichki  fleksiyalar  orqali,  uchinchilarida 
yordamchi  so'zlar  yoki  suppletiv yo'llar bilan  ifodalanadi.  Umuman 
olganda,  shaklsiz  til  y o 'q   va  bo'lishi  ham  mumkin  emas.  O 'zak 
tillaming  shakli  o ‘ziga  xos  ravishda  yasaladi.  Ulardagi  so'zlar  o'z 
shakllarini  gapdagi  o 'rin la ri  orqali  ifoda  e tad ilar  yoki  ohang 
yordamida  amalga  oshiradilar.
Mujassamlashtiruvchi  (polisintetik)  tillar.
  Bu  tillarga  amerikalik 
hindular  va  Rossiyadagi  chukot,  koryak  tillari  kiradi.  Bu  tillar  ko'p 
jih a td a n   hali  o 'rg a n ilm a g a n .  H ozirgi  k u n d a  m a ’lum   b o 'lg a n  
manbalarga qaraganda, bu tillarda so'z tushunchasi nisbiy dir. Chunki 
bu  tillardagi  so'z  boshqa  tillardagi  ayrim  tovushlarga  to 'g ‘ri  kelib, 
o ‘zining  uzil-kesil  m a’nosini  faqat  gap  tarkibidagina  kashf  etadi. 
Odatda,  bu  so'z-gapda  elementlar  bir-biriga  qo ‘shilib  yoziladi.  Bu 
tillardagi  gaplar  boshqa  tillardagi  so'zga  to 'g 'ri  keladi.  Masalan, 
naxuatl  tilidagi 
qanivatcar  canivinjgu
 
gapning  m a’nosi 
«men  uyning 
oldida 
ichdimmil
», 
y a ’ni 
«uy+oldida+o'tgan
zamon+ichmoq+savol+men».
Chinuk tilidan yana bir misol:  inialudam -  
«men buni unga ber gani 
keldim».
 
Bu  gapda  «d»  elementi 
«bermoq»
 
fe’li  b o 'lib ,  gapning 
o ‘zagini  tashkil  etadi.
i-yaqin  о 'tgan  zamon 
n-men 
i-bu
a-unga  (feminin jinsi) 
l-vositasiz  to'ldiruvchi  ko'rsatkichi

u-gapiruvchi  tomonidan  bajariladigan  ish
- 
harakat 
am-kelmoq.
Shunday qilib, mujassamlashtiruvchi tillardagi bir so‘z-gap boshqa 
illarda  bir  nechta  so‘zlar  orqali  ifoda  qilinadi.
Tillaming morfologik  ( tipologik) tasnifi to ‘g‘risida gap borganda 
lech bir til o ‘z xususiyatlari bilan boshqa tilga mutloq mos kelmasligini 
tytib o'tish o'rinlidir, demak, tipologiya mutlaq, ya’ni absolyut emas, 
lisbiydir.  Tillar  o'zlarining  ko'proq  xususiyatlari  bilan  u  yoki  bu 
urga  mansub  bo'lishi  mumkin.  Har  bir  tilda  flektiv,  agglyutinativ 
a  b o sh q a  elem entlar  boMishi  tab iiy .  M asalan ,  o ‘zbek  tili 
igglyutinativ til, lekin unda fleksiya uchrashi mumkin: 
keldik
 so'zidagi 
к
  bir  vaqtning  o'zida  ham  shaxsni,  ham  sonni  ko‘rsatadi.  Ingliz  tili 
;archi  analitik  flektiv til bo'lsa ham,  shunga  o'xshagan  agglyutinativ 
ositalari  bor.  Demak,  tillami  u  yoki  bu  turga  kiritishda  ularning 
[aysi  xususiyatlari  ko'proqligiga  asoslaniladi.
A m a liy  m a s h g ‘u lotlard a m u h o k a m a  qilish h am da m u sta q il ish la sh  
uchun  sa v o l  va  topshiriqlar
1.  D u n y o d a   n ech ta  til  bor?  T illa m in g   son in i  uzil-k esil  aytish  
m um kinm i?  Javobingizni  asoslan g.
2.  T ip ologiya s o ‘zinin g m a ’nosini tushuntiring.
3.  Tillar  tip ologiyasin in g  q and ay  turlarini  bilasiz?
4. J. B o ‘ron ovn in g tillar tip ologiyasi, xususan, q iyosiy tip o lo g iy a  
t o ‘g ‘risidagi fikrini tushuntirib bering.
5 .0 ‘.Q. Y usupovning tillar tipologiyasiga oid fikrini gapirib bering.
6.  G e n e tik   (g e n e o lo g ik )  tip o lo g iy a   q a n d a y   m a sa la la r   b ila n  
sh u g ‘ullanadi?  G enetik   tip o lo g iy a n in g   ilm iy  asoslarin i  kim   va 
q ach on   yaratdi?  G en etik   tip o lo g iy a n i  o ‘rganuvchi  u slu b n i  va 
u nin g uslubini tushuntirib bering.
B o b o   til,  tilla r  o ila s i,  tilla r   g u ru h i,  p r o sp e k tiv   d ia x r o n iy a , 
retro sp ek tiv   d ia x ro n iy a   q a n d a y   tu sh u n ch a la r n i  ifo d a la sh in i 
gapirib  bering.
Q an d ay  til  oilalarini  bilasiz?  G en etik   tip o lo g iy a   o 'z   v azifasin i 
tugatdim i  (d u n yod agi  ham m a  til  oilalari  aniqlanganm i)?  O 'lik  
va jo n li til orasida q an d ay farq bor?
7.  M o rfologik  tip o lo g iy a  q an d ay m asalalar bilan sh ug'ullanadi? 
M orfologik   tip o lo g iy a n in g  tarixini  gapirib  bering.  Q aysi  chet  el

o lim la r i  b u   m a s a la   b ila n   s h u g 'u lla n g a n ?   M u k a m m a l  v a  
m ukam m al  b o'lm a g a n   tillar  b o ‘lishi  m um kinm i?  Javob in gizn i 
asoslab  bering.
M o r fo lo g ik   tip o lo g iy a n i  t illa m in g   q a r in d o s h lig ig a   a lo q a s i 
borm i?
Q a y s i  o lim n in g   m o r f o lo g ik   t ip o l o g iy a   t o ‘g ‘r is id a g i  fik r i 
tilshunoslik fanida b osh q alam ik id an  kengroq tarqalgan? Tillarni 
flek tiv ,  a g g ly u tin a tiv ,  p o lisin te tik   va  o ‘z a k   tilla rg a   a jratish  
bahssizm i?  S o f  flektiv,  s o f  agglyu tin ativ  tillar  borm i?  T illa m in g  
gram m atik jihatd an  t o ‘rt turini gapirib bering.
8.  S tru k tu ral  v a   areal  tip o lo g iy a la r   q a n d a y   m a sa la la r  b ilan 
sh u g ‘ullanadi?
9. Q uyidagi rus s o ‘zlari m a ’nolariga m os keladigan ingliz va  nemis 
tilla r id a g i  s o ‘z la r n i  a n iq la n g   v a   sh u la r  a s o s id a   bu  tilla r n i 
qarindosh ek anini tushuntiring.
S o ‘zlarning m a ’nolarida farq b o ‘lsa,  uni q ayd  eting.
Ветер,  н о с, дв а,  три,  ш есть, семь, десять,  м ол ок о, доч ь ,  сест­
ра,  бр ат, волк, нет.
10. 0 ‘zb ek  tilidagi 
-ga,  -ка,  -qa,  -gan,  -кап,  -gani,  -qani,  -m,  -im,
  - 
ng,  -ing,  -i,  -si; -day,  -dek
 k abi ikki у о undan ortiq k o'rin ish ga ega 
b o ‘lgan  q o ‘shim chalarni  flektiv  tillarga  x os  b o'lg a n   elem entlar 
desa  b o ‘ladimi?
11.  O ta  bola  izladi.  Bola  ota  izladi  gaplarida  s o ‘zlar  o ‘rtasidagi 
analitik  m u n osab at  o ‘zb ek   tiliga  xosm i?  Q aysi  tillarda  so'zlar 
o ‘rtasidagi  sintaktik  m u n osab at  asosan   ana  sh un day  vosita la r 
k o ‘m agida  am alga  oshiriladi?
12.  T u lk i  baliqni  yedi  gap in i  rus  (ingliz,  nem is,  fransuz)  tiliga 
tarjima qiling va bu tild agi so 'zla r o ‘rtasida  sintaktik b o g ‘lanish 
qanday vositalar orqali am alga oshirilganligini qayd eting. S odda 
gap dagi  so 'z   tartibini q iyoslan g.
13.  K e ltirilg a n   q a to r la r d a g i  tilla r d a n   ik k ita si  b o s h q a   tilla r 
oilasiga  kiradi.
S h u lam i q atordan  chiqarib tashlang.
1.  R u s,  ukrain,  belorus,  am xar,  chex,  bolgar,  xak as.
2.  O 'zb ek ,  k oryak,  tojik,  ch u vash,  qirg'iz.
3.  Q irg'iz,  tatar,  turk,  tuva,  ab xaz,  avar.
4.  K araim ,  fransuz,  italyan ,  ispan,  yak ut,  p ortugal.
5.  F ors,  p ushtu, tojik, kurd,  osetin ,  lezgin, q o'm iq .
14.  Q u yid agi javob lard an   to 'g 'r isin i aniqlang.

1 4 .1 .0 ‘zbek tili agglyutinativ til b o ‘lgani uchun unda s o ‘zla m in g 
gram m atik  shakli k o'p roq   infikslar yordamidai yasaladi.
14.2.  0 ‘zb ek   tili  a g g ly u tin a tiv   til  b o ‘lgan i  u chun  s o ‘zlarn in g 
gram m atik  shakli  asosan   so 'z  tartibi bilan  belgilanadi.
14.3.  0 ‘zb ek   tili  a g g ly u tin a tiv   til  boMgani  uchun  s o ‘zlarn in g 
g r a m m a tik   sh a k li  y o r d a m c h i  s o ‘zla r  v a   o h a n g   y o r d a m id a  
y a sa la d i.
14.4.  0 ‘zb ek   tili  a g g ly u tin a tiv   til  b o ‘lgan i  u chun  s o ‘zlarn in g 
gram m atik  shakli k o ‘proq p ostflk slar orqali yasaladi.
14.5. 0 ‘zb ek  tili agglyu tinativ til b o ‘lgani uchun s o ‘zn in g o 'z a k , 
negiz  va  gram m atik  q o'sh im ch alari  orasidagi  chegaralar aniq.

Tilni  bir  butun  m urakkab  tizim  sifatida  o'rganish  hozirgi  zamon 
fanining  barcha  taraqqiyot  talablariga javob  bera  oladigan  yangi 
ilmiy  uslublaming  boiishini  taqozo  etadi.
Metodlar  qaysi  fanga  taalluqli  boiishidan  q at’iy  nazar  quyidagi 
talablarga javob  berishi  kerak:
1. Metod obyektiv, ya’ni: a) uslub qachon, qayerda, kim tomonidan 
qo'llanilmasin,  tahlil  qilinayotgan  material  bir xil  b o isa,  natija  ham 
bir  xil  b o iish i;  b)  tahlil  natijasida  olingan  m a’lum ot  tekshirilish 
imkoniyatiga  ega  b o iinishi;  d)  subyektiv  fikrlam ing  aralashuviga 
y o i  qo‘ymasligi  kerak.
2.  Metod  izchil  boiishi  o'rganilayotgan  obyektni to'liq  tahlil  qila 
olish  uchun  zarur  atam alar  sistemasini  qamrab  olishi  va  qo'shimcha 
tushunchalarni  talab  etmasligi  lozim.
3.  M etod  universal  b o iish i,  y a’ni  tilning  kam ida  asosiy  to 'rt 
qatlami  (fonetika,  morfologiya,  leksikologiya  va  sintaksis)ni  tahlil 
qilishga  yaroqli  bo'lishi  kerak.
4.  M etod  sodda  b o 'lish i,  y a ’ni  foydalanilganda  qo'shim cha 
qiyinchilik  tug'dirmasligi  kerak.
Quyida  hozirgi  zam on  tilshunosligida  qo'llanilayotgan  b a ’zi 
uslublami  ko‘rib  chiqamiz.
Gap  bo‘laklari  metodi
Gap boiaklari uslubi qadimiy tahlil uslublaridan bo'lib, u o'z ichiga 
bosh  bo'laklar:  ega va  kesim,  ikkinchi  darajali  bo'laklar:  aniqlovchi, 
hoi,  toidiruvchi,  uyushiq  bo'laklar  kabi  atamalami  oladi  va  asosan 
gaplami tahlil qilish bilan shug'ullanadi. Tahlil quyidagi bosqichlami 
o ‘z  ichiga  oladi:
1. 
Gapning  bosh  va  ikkinchi  darajali  b o iak lari  aniqlanadi.  Bu 
bosqichda  so ‘zlarning  gapdagi  vazifasiga  asoslanib  ega,  kesim, 
toidiruvchi,  hoi  va  aniqlovchilar  ajratiladi.

2.  Aniqlangan  gap  bo'laklari  qaysi  so'z  turkum lari  tom onidan 
fodalanganligi  o'rganiladi.
3.  Bu  bosqichda  esa  gap  bo'laklari  vazifasida  kelayotgan  so'zlar 
jan d ay   g ram m atik   sh ak ld a  tu rg an lig i  (y a ’ni  m o rfo lo g ik  
[ategoriyalari)  aniqlanadi.
Bu  uslub yuqorida keltirilgan talablaming hammasiga to iiq  javob 
>erolmaydi.  Garchi  u  izchil  va  sodda  bo'lsa  ham,  uni  obyektiv  va 
miversal  deb  bo'lmaydi.
Universal  emasligiga  sabab,  u  faqat  sintaksis  qatlamida  ishlatilib, 
jolgan  qatlam  birliklarini  tahlil  qilmaydi.  Obyektiv  emasligiga  ham 
abablar bor.  Shu yerda T.Qudratov va T.Nafasovlaming «Lingvistik 
ahlil» qo'llanmasidan ko'chirma keltiramiz: «Gap bo'laklari tahlilida 
japni tarkibiy qism (bo'lak)larga to 'g 'ri ajrata olish, gap bo'laklariga 
ijratishning prinsiplarini ajrata  olish muhimdir.  Shu  fakt  ayonki,  har 
janday  gap  bo'lagi  m a’lum  savolga  javob  bo'ladi.  Shu  xususiyatga 
co'ra,  k o 'p in ch a  so 'ro q lar  berish  bilan  gap  b o'lagini  aniqlash 
imaliyoti  mavjud.  Bu  birdan-bir to 'g 'ri  uslub  emas...  N utqda 
Molli 
:oIxoz -  yog ‘li kolxoz.  Karim -  ishchi.  Ikki о ‘n besh bir о ‘ttiz
 tipidagi 
japlar ko'p qo'llanadi.  Bunday gaplar bosh bo'laklardan iborat.  Har 
kkala  b o 'lak   ham   bir  xil  so 'ro q   talab   etadi,  lekin  ikki  xil  gap 
>o‘lagidir...
So'zning  m a’nosi  gap  bo'lagini  belgilashda  zaruriy  belgilardan 
nridir».1
K eltirilg an   k o 'c h irm a la rd a n   sezilib  tu rib d ik i,  bu  uslubni 
jo 'llay o tg an d a  faqat  so 'ro q   berish,  faq at  so'zning  gram m atik 
hakllarini hisobga  olish yoki  faqat  so'zlarning m a’nolariga  tayanish 
numkin  emas  ekan.  Chunki  har  xil  gap  bo'laklari  bir  xil  savolga 
avob b o ‘lishi mumkin: bir xil grammatik shaklga ega bo'lgan so'zlar 
urli  gap bo'lagi  b o iib   qolishi mumkin  va  hokazo.  Demak,  bu  uslub 
'u qo rida  keltirilgan  ko'pchilik  talab larg a  javob  bera  olm aydi. 
Celtirilgan dalillar asosan o ‘zbek tilini tahlil qilishdagi qiyinchiliklami 
[ rsatayapti.  Boshqa  tillarni  tahlil  qilishda  ham  yuqoridagiga 
)‘xshash  bir  qancha  qiyinchiliklar  uchraydi.
1
  T.Qudratov, T.Nafasov.  Lingvistik tahlil. -T : « 0 ‘qituvchi» nashriyoti,  1981-yil, 
00
-101-betlar

Tarixiy-qiyosiy  uslub  shu  nom da  ataladigan  tilshunoslik  bilan 
uzviy  bogiiq.
Tarixiy-qiyosiy tilshunoslikning paydo b oiishi tilshunoslik tarixida 
tasodifiy hoi b oim ay, balki bu fanda erishilgan yutuqlaming mantiqiy 
yakunidir.
1599-yilda  Gollandiyalik  olim  Yu.Skaliger  11  til  oilasi  borligini 
va  har  bir  oila  o ‘z  bobo  tiliga  ega  ekanligini  ta ’kidlagandi.
1767-yilda  Fransuz  ruhoniysi  Kerdu  fransuz  akademiyasida,  1786- 
yili  ingliz  sharqshunos  olimi  V.Jounz  Kalkuttadagi  Osiyo  jamiyatida 
qilgan  ma’ruzalarida  Ovrupo  tillari  bilan  qadimgi  hind  tili  -   sanskrit 
orasida  qarindoshlik  munosabatlari  borligini  ta ’kidlashgandi.  Lekin 
bu masala  R.  Raskning 
«Qadimgi island tilining paydo bo'lishi»
 
(1814- 
yil)  F.Boppning 
«Sanskrit  tilining  tuslanish  sistemasini greky  slavyan, 
lotin, fors  va  german  tillari  bilan  qiyosiy  o'rganish»
 
(1816-yil),  nemis 
olimi Ya.Grimmning 
«Nemis tili grammatikasi»
 
(1819-yil) va rus  olimi
A.Vostokovning 
«Slavyan  tili haqida  mulohazalar»
 
(1920-yil)  asarida 
ilmiy  asosda  isbotlandi.  Bu  olimlar  o'z  ilmiy  ishlarida  Ovrupa  tillari 
bilan  Osiyodagi  fors  va  sanskrit  tillarini  fonetik,  grammatik  va  leksik 
tomonidan qiyosiy o'rganib, ular bir umumiy bobo tildan kelib chiqqan, 
degan  xulosaga  keldilar  va  bu  tillar  oilasini  shartli  ravishda  Hind- 
Ovrupa  oilasi  deb  yurita  boshladilar.  Ana  shu  ish jarayonida  qiyosiy- 
tarixiy  uslub  maydonga  keldi.
Tarixiy-qiyosiy uslub hozirgi kunda yuqorida keltirilgan talablarga 
javob  bera  oladigan  eng  mukammal  uslub  hisoblanadi.  Bu  uslub 
yordamida  quyidagi  masalalar  hal  qilinadi.
1.  Tillami  qiyosiy  o'rganish  va  ulaming  bir-biriga  qarindosh yoki 
qarindosh  emasligini  aniqlash.
2.  Qarindosh deb topilgan tillami bir-biri bilan  qiyoslab o ‘rganish 
natijasida ulaming asosida yotgan bobo tilni tiklash; bunday qiyoslash 
tilshunoslik  fanida 
retrospektiv
 
qiyoslash  deyiladi.  Tahlil  tillaming 
hozirgi  h o la tin i  q iy o slash d an   b o sh lab ,  tilla r  ta rix ig a   q a ra b  
chuqurlashib  boradi.
3.  Tillaming  rivojlanish  y o ii  aniqlanishi  mumkin,  ya’ni  m a’lum 
til  o czining  shu  kungi  k o ‘rinishiga  qanday  yetib  kelganligi,  tilning

hakllanish  masalalari muhokama  qilinishi  mumkin.  Tillami  bunday 
[iyoslab o'rganish 
prospektiv qiyoslash