М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya

va NajC O s ning ortiqcha J I m iqdori, —
------ h isobida; Cu va
C o C a O va N a
2
C
03
ning o h a k d a g i va tex nik so d ad ag i m iq d o ri % 
hisobida. H C O
7
va C O ^ io n la rin in g k o n se n tra tsiy a la ri m f'^sk b
liisobida olinadi.
S uvni ohak va soda b ilan ketm a- ket yum shatish ja ra y o n i isitish 
y ordam i bilan tczlashtiriladi (3 5 —40-C da jara y o n sezilarii darajada 
tezlashadi). Jarayon suvning p H ini 
0
‘lchash b ilan k u z a tib boriladi.
S uv n i 100—d a n (b o sim o stid a) y u q o ri h a r o r a td a fo sfa tla r 
y ordam ida yumshatilishi o h a k va soda ishtirokida o ‘tkazilib suvning
k a lsiy li q a ttiq lig in i 
0 ,2
g a , m a g n iy li q a t t i q l i g i n i
0
1
~ 
d an 0,04—0 ,0 5
ga q a d a r p asa y tira d i.
1 
1
B u n d a quyidagi reaksiyalar s o d ir boMadi:
3
C a (H C
0 3
)
2
+
2
N a
3
P
0 4
 
C a
3
(P
0 4
)
2
-l' + ó N a H C O s 
3M g(HCÜ3)2 + 2N a3P 04 -> Mg3(P04)2>l + ó N a H C O j 
3CaCl2 -
2
N
33
P
0 4
 ^ Ca
3
(P
0 4
)
2
-l + 6 N a C l 
3M gS 0 4 + 2Na3P04 
M g3(P04>2Í + 3N a2S 04
S uvning sulfatU q attiq lig in i y o ‘qotLsh u c h u n b a riy k a rb o n a t, 
bariy gidroksid va bariy aluniL natlardan foydalaniladi:
C a S
0 4
+ B a C
0 3
B aS
0 4
- l+ C a C O j-l 
M g S 0 4 + B a C O s -> B aS
0 4
-l + M g C O j i
M gC O s + C a (
0
? I
)2
-> M g (O H
)2
+ C a C
0 3
Í

---

S h u n i aytib o ‘tish k e ra k k i, bariy tuzlari y o rd a m id a b ajarilad i- 
g a n y u m sh atish usulini ic h im lik suv u c h u n q o ‘llash m u m k in
e m a s, ch u n k i b ariy tu z la ri z a h a rli m o d d alar jum lasiga kiradi.
F to ríd la rn i kalsiy tu z la ri b ilan y o ‘qotiladi:
2 N a P + С а С О з ^ CaFa-i + N a íC O j
F o sfatlarn i te m ir yoki alu m in iy tuzlari y o rd a m id a y o ‘qotish 
m u m k in :
N a
3
P
0 4
+ F e C l
3
Р е Р О Д + 3 N a C l
B u reak siyadan oqova suvlarni tozalashda keng foydalaniladi.
S uvdagi tu zlarn i kim yoviy usulda eh o ‘ktirish u c h u n reaksiya­
la r k in etik asin i, hosil b o ‘la d ig a n m oddalarning cru vch anlig in i va 
c h o ‘k m a hosil boMish k in e tik a sin i biüsh kerak.
X I. 3. O k sid lanish-qaytarilish reaksiy alari
Suvdagi zahadi m oddalarni zaharsiz m oddalarga o ‘tkazish yoki 
c h o ‘k tirish u c h u n oksidlan ish -q ay tarilish reaksiyalaridan foyda­
lan ilad i. M asalan, ichim lik suvdagi tem ir va m angan bin k m alarin i 
y o ‘q o tish u c h u n oqova suviardagi sianid va x ro m atlarn i y o ‘qotish 
u c h u n o k sid lan ish -q ay tarilish reaksiyalaridan foydalaniladi.
O k sid lan ish -q ay tarilish reaksiyasida elem en tlarn in g oksidla­
nish d arajasining o 'zg arish im koniyati ularning oksid lan ish-qay ta- 
rilish po ten siali E qiym atlarig a bogMiq. H a r q an d a y o ksidlanish- 
q ay tarilish reaksiyasini ikkita yarim reaksiyaga boMIsh m um kin, 
m a sa la n ,
Z n + C a^^ Ъ Z u ^ ^ + C u
R eaksiyani quyidagi ik k ita yarim reaksiya ko‘rinishida yozish 
m u m k in :
Cu^‘^ + 2 i = C u ;
Z n - 2 ë = Zn^”"
B u y a rim re a k siy a la rn in g e le k tr yuritish k u ch lari