М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya

elektrod 
potensiallar
deb ataladi. Bu yarim reaksiya p o ten siallar orasidagi 
a y irm a u m u m iy reak siy an in g o ksidlanish-q aytarilish (O K /í —

---

p o te n s ia li) p o te n sia ln i ta s h k il e ta d i. O k s id la n is h -q a y ta rilis h
po ten sialin in g belgisi ( „ + “ y o k i „—“ ), u n in g qiyn^ati o k sid lan ish - 
qaytarilish reaksiyasining b o rish -b o rm a siik im k o n iy a tin i va uning 
y o ‘n alishini aniqlaydi. 0 ‘z in in g o k sid lan ish -q ay tarilish d arajasini 
o ‘zgaitiradig an b arch a kim yoviy e le m e n tla r u c h u n m ax su s oksid- 
la n is h -q a y ta rilis h s ta n d a rt y o k i n o rm a l p o te n s ia lla r r o ‘y x ati 
tuzilgan. S ta n d art elektrod d e g a n d a reaksiyada ish tiro k etad ig a n
m o d d alarn in g 25°C dagi faolligi (konsentratsiyasi) u c h u n m uvofiq 
keladigan ayni elem ent p o ten sialin i tu sh u n m o q k crak . S ta n d a rt 
oksidlani.'sh potensiali v o d o ro d n in g H* — ja ra y o n i u c h u n
0 ga te n g d eb shartli ravishda q a b u l qilingan.
9-jad v ald a suvni to z a la sh d a so d ir boM adigan o k sid la n ish - 
qaytarilish potensiallari keltirilgan.
9 - ja d v a l
O k s id la n is h - q a y ta r ilis h p o te n s ia lla rin in g su v li 
c h tn ia ia r d a g i 
qiymatlari 
( G = 25° C , P = 1 a i m )
Jarayon tenglamasi
Elektrod potensial 
qiym ati, V olt hisobida
0 3
+
2
H'"-t-
2
e 'f t O
2
+ H
2
O
+ 2 ,0 7
C l22eT » 2 C r
1,39
C rjO ^ ' +
U H ^ + e ê T ) 
C r^ -^ + 7 H 2 0
1,33
M n O ^ + 4 H ^ + 2 e T ) M n^'*'+
2
H jO
1,23
N H j + a i - I j O T ) N
0 2
+
8
} r +
6
ë
0,897
N O
2
+ H
2
O T ) N O J + 2 H ’" + 2 ë
0,835
F e ^ U e T )
0,77
s o f
+
4
H ^ Ti H
2
S O
3
+ H
2
O
0,17

---

O k sid lan ish -q ay ta rilish reaksiyalarining u m u m iy teng lam asi 
q u y id a g id a n iborat:
a O x ,+ bR cd^ 
^
aR cd, + bOx^
a v a b — reaksiyalarning stex io m ctrik koeftltsiyentlari; O^, va 
Red^
— a y n i e le m e n t (yoki b irik m an in g ) oksidlangan va q a y ta ­
rilg an sh ak llari, reaksiyaga q a d a r va reaksiyadan kcyin.
Y uqorida keltirilgan u m u m iy tenglam a asosida biror sistem aning 
o k sld la n ish -q a y ta rilish p o te n s ia li quyidagi kattalikka teng:
E = ( b E ,+ a E 2 ) /( a + b )
B u n d a: E , v a E jO x , 
O x j va R ed j ^ R e d j o 'z g a rish la r- 
n in g o k sid lan ish -q ay tarilish potensialiari.
O k sid la n ish -q a y ta rilish p o ten sialin in g oksidlanish k o n se n ­
tra ts iy a n in g o ‘zgarishiga b o g 'liq lig in i ko‘rsatuvchi d iag ra m m a 
m u v o z a n a t am alga o sh g an id a chiziq sinishi kuzatiladi.
BIO LO G IK JARAYONLAR
B io lo g ik ja r a y o n la r d a n fa q a t o q o v a s u v la rn i to z a la s h d a
fo y d a la n ila d i. M ik ro o rg a n iz m la r ish tiro k id a s o d ir boM adigan 
b io lo g ik u su lla r bilan suvda erig an , kolloid va erim ay q olgan iflos 
m o d d a la r q ay ta ishlanadi. O rgan ik m o d d alar bilan b ir q a to rd a
b a ’zi o k sid la n m a y qolgan a n o rg a n ik m o d d alar h a m (m asalan , 
H jS , N H
3
n itritla r) q ay ta ishlanadi.
S u v n i biologik to z a la sh d a h o zirgacha bizga m a ’lum boMgan 
m ik ro o rg an iz m larn in g h a r q a n d a y xususiyatlaridan foydalaniladi. 
B u n d a y ish larn i bajarish u c h u n bizda yetarli q u rilm a la r m avjud. 
A e ro b va a n a e ro b sh aro itlard a, turli term ofil haroratlard a, m ezofil 
s h a r o itla r d a ishlash u c h u n b iz d a im koniyatlar yetarii.
X I. 4 . A crob jaray on lar
B io lo g ik o k sid la n is h o ‘z in in g m o h iy a ti j i h a t id a n ta b iiy
ja r a y o n d a n ib o rat, u n in g s o d ir boMishi suv h av zalarid a, suvni 
to zala sh q u rilm alarid a B P K n i aniqiash shisha idishlarda boradigan 
v a b o s h q a ja ra y o n la r u c h u n bird ek (bir xilda) am alga oshadi.

---

Suv oqim ini to zalo v c h i m ilcroorg anizm lar is h tiro k id a sod ir 
b o ‘ladigan ja ra y o n la r erkin h ajm d a am alga o sh sa , u m u h itn i „faol 
b a lc h iq “ d eb a ta la d i; a g a r m u h it m a y d a t o s h , k c ra m z il va 
p lastm assadan ib o rat b o 'lsa , bu holda u b io p a rd a (biop ly on ka) 
deyiladi, m ayda to sh sirti shilliq parda bilan q o p la n g a n b o 'lad i, 
u n d a n suv b em alol o ‘taveradi.
B io p ly o n k a n in g q a lin lig i 3 m m d a n k a t t a bo M m ayd i; 
p ly onkaning ichki qism i kislorodsiz s h a ro itd a boM adi, chunki 
kislorod faqat p ly onkaning sirtqi qism ini q o p la s h u c h u n yetarli, 
xolos.
B alchiq va b ioplyonka m ik ro flo ra va m ik ro fa u n a n in g tarkibi 
ekologik sh aro itlarg a m os ravishda sh a k lla n a d i; b u la rd a n eng 
m u h im lari oqova suv ta rk ib i, b u suvda erig a n k is lo ro d m iqdori, 
h a ro riil, p H , o v q a tg a ish latila d ig a n m o d d a la r m iq d o ri bilan 
m ik ro o rg an iz m lar orasidagi nisbat, za h arii m o d d a la rn in g b o r- 
yo‘qligi va hokazolardir.
S uvning to zala n ish ja ra y o n id a ishtirok e ta d ig a n b ak teriy alar 
soni 1 g quritilgan b alchiqda hujayralar m iqdori 108— lOMboMadi. 
B alchiq n ihoyatd a rivojlangan sirtga ega, u n in g 1 g m assasiga 
m uvofiq keladigan sirti 100 m^ ni tashkil eta d i. B u n in g oq ib atida 
suvning tozalani.sh tezligi o rta d i. H ujayralar oM cham i 3—0,1 mm 
ni tashkil etad i, h a tto 3 m m d a n ham o rtiq boM adi. B alchiq va 
biop ly o n k alar m anfiy zaiyadga ega. U lardagi p H = 4 - ^ 9 boMadi.
O qova suviarning turli xillarini tozala.shda (sh u n in g d ek , kunda 
iste ’m ol qilin ad ig an suvni to z a la sh d a ) P s e u d o m o n a s tu ridag i 
m ik roorgan izm lar k o 'p u ch ray d i; ikkinchi o 'r in d a k o k k shaklidagi 
bakteriyalar va batsillalar turadi. Yashash sharoitiga q arab balchiqda 
rivojianadigan b ak teriy alarn in g xillari 1 ta yoki b ir n e c h ta (5 —8) 
boMishi m um kin. Y uqorida aytib o'tilgan sh aro itlarn in g h a tto bittasi 
o'zgarganid a ham b alch iq tarkibida albatta o 'z g a rish so d ir b o'ladi, 
u h o ld a ayrim bakteriya xillaridagi m ik ro o rg a n iz m la r k o 'p ay ib , 
b o sh q a gu ruhlard ag ilarin in g nisbiy m iqdori k am ay a d i.
A ralash tarkibli oqova suvlarni to zala sh d a b a lc h iq tark ib id a, 
asosan, sodda bakteriyalar, b a ’zan m u rak k ab ro q o rg a n iz m la r — 
kolovratka va bo shqa b ak teriy alar rivoj topad i. S o d d a b akteriy alar 
t o ‘rt sinfdan ib o rat, u la r ju m la sig a sarkadov va jig u tik infuzori-

---

y alar, k ip rik li infuzoriyalar, em u v ch i infuzoriyalar k iradi. S o d d a 
b a k te riy a la rn in g roli — k o ‘p rejali. U la r balchiqdagi bak teriai 
m u v o zan at saqlab, balchiqdagi b a ’zi bakteriyalar bilan ovqatlanadi. 
U la r y o sh h u ja y ra la r bilan b irg a „ q a ri“ hujay ralarn i h a m tan o v u l 
qiladi, sh u y o ‘l b ilan u lar b alch iq n i y o sh artirad i, natijad a hayotga 
qobil y a n g i h u jay ra lar rivojlanadi. S hu bilan birga, suvda ckzofer- 
m e n tla rn in g q o ‘sh im ch a m iq d o ri hosil boMadi. S odda hu jay ralar 
suvda iflo slik larn i ham tan o v u l qiladi; sh u tufayli suvda q o ‘s h im - 
c h a la rd a n to z a la n ish am alga o sh ad i, suvning rangi to zala n ad i. 
S u v n in g ta s h q i k o ‘rinishiga q arab , so d d a h u jay ralam in g so ni va 
u la m in g h o la ti h a q id a fikr y u ritib , to zalash qurilm alarin in g ish 
sh a ro iti v a q a n d a y ja ra y o n la rn i am alg a oshirish h aqida c h o ra la r 
k o ‘rila d i. M asa la n , agar q u rilm a d a erigan kislorod y etish m asa, 
so d d a h u ja y ra la r tin iq b o ‘lib koV inadi, ularning ja m i kattalash ad i, 
so ‘n g ra h u ja y ra yoriladi; kiprikli a p p a ra t q im irlam ay d i, og ‘iz 
tesh ik lari bek ilib qoladi va hokazo.
F a o l balchiqlard a zamburugM ar kam uchraydi, lekin bioplyon- 
k a la rd a u la r yaxshi rivojlanadi.
B a lc h iq n in g eng m u h im xossasi — paxtasim on m o d d a la r 
hosil q ilish va sed im en tatsiy ad an iborat. B akteriai flokulatsiya — 
m ikroorganizm larning fiziologik holati deb qabul qilingan. Bu holat 
b a k te riy a la rn in g oxirgi oMish holatid ag i nafas olishi deb tan ilad i; 
u v aq td a h ujayralar sirtida k o ‘pgina m iqdorda hujayrasiz polim erlar 
yigMlib q oladi.
F a o l balchiqlard a tuklanish hodisasi kuzatiladi; b u n d a ipsim on 
b akteriyalar rivojlanib, bir-biriga yopishib qoladi. Balchiq tuklanish 
vaqtida k a m c h o ‘kadi, am alda suvdan ajralmaydi; buning natijasida 
q u rilm a la rd a n foydalanish qiyin lash ad i. B akteriyalar am aliyoti 
oqibatida vujudga keladigan biologik oksidlashish m exanizmi acrobik 
sh a ro itd a quyidagi sxem a shaklida ifodalanadi: organik m odda
+ 02 + N -N H J + P -P 0 ^ “ — ^12_^.M.0.+C02+H20+
b io lo g ik jih a tid a n o k sidlanm agan origan m oddalar;
+ M .O .O
2
—
) C O , + H , 0 + N - N H Î + P -