М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya

stnish 
nuqtasi
n o m i b ilan a ta la d i.
T ark ib id a fenol b o r su v n i xiorlashda suvda b a d b o ‘y h idlar 
p a y d o boMishi m u m k in , b u xlor-fen o l b irik m a sin in g h id id ir, 
c h u n k i u la r shu ja ra y o n d a hosil boMadi. B unday b a d b o ‘y hidni 
y o ‘q o tis h u c h u n suv a m m o n iy b irik m a la rin i q o ‘sh ish b ilan
xlorlanadi. Suvga a w a l a m m ia k yuborib, so‘ngra xlor beriladi. Hosil 
boMgan x lo ra m in la r fe n o ln in g xlor bilan reaksiyaga kirishishlga 
x alaq it beradi va o ‘sh a reaksiyani to ‘xtatadi.
S u v n i z a ra rsiz la sh u c h u n x lo rd an b o sh q a b irik m a la rd a n
k o ‘p in c h a natriy va kalsiy gipoxloritdan foydalaniladi. Bu m oddalar 
su v d a erig an d a u lar gid ro lizg a uchraydi, natijada gipoxlorit kislota 
ho sil boMadi:
N a O C i +
H f i
H O C l + N a O H

---

B u h o ld a h a m , xuddi g az sim o n x lo r ishlatilg an h o la td a g i 
kabi, d isso tsilan m ag an gipoxlorit k islo ta b ila n gip oxlo rit io n la r 
orasidagi nisbat e ritm a pH qiym atiga b o g ‘liq b o ‘ladi.
Keyingi yillarda suvni zararsizlan tirish u c h u n elektrokim yoviy 
usul yaratilg an ; bu usul en d ilik d a q o ‘lla n ilm o q d a . D engiz suvi, 
s h o 'r y er-o sti suvi yoki osh tu z in in g su v d ag i eritm asi e lek tro liz 
qilinadi. E le k tro liz ja ra y o n id a q u y id a te n g ia m a ia ri k eltirilg an
reaksiyalar so d ir b o'lad i:
A nod: 2 C l “ “ ^ C l2 + 2 ё
K atod; Н р - - ^ Н + + OH+
A n o d d a ajralib ch iq q an x lo r g id ro liz la n ib , gipoxlorit k islo ta 
hosil boMadi. V odorod gaz h o latid a ajralib chiqadi:
2H-" + 
2 7
^ H
2
t
gidroksil io n la r esa natriy io n lari b ila n b o g ‘lanadi:
O H ^ + Na"" 
N a O H t
G ip o x lo rit kislotaning ish q o r b ila n o ‘z a ro reaksiyasi 
H O C l + N a O H -> N a O C I + H , 0
N a tijad a n a triy gipoxlorit hosil b o ‘ladi.
D engiz suvi elek troliz q ilin g a n id a 3 m g /1 g ac h a k o n se n tra t­
siyadagi faol x lo ro lish g a im koniyat y a ra tila d i. O sh tuzi eritm asin i 
elektroliz q ilin g a n id a yanada y u q o ri 
(8
m g / l ) k o n sen tra tsiy a g a 
ega b o ‘Igan faol xlor hosil q ilinadi.
Elektroliz m ahsulotlari q o ‘llang an ¡d a s o d ir boMadigan k im y o ­
viy ja ra y o n la r (reaksiyalar m e x a n iz m i), su v n i xlorlashdagi u m u ­
m iy q o n u n iy a tla rd a n sira farq qilm aydi. E lektroliz usulidan fo yd a­
lanilganda zaharii m oddalar gazsim on xiorni tran sp o rtd a b irjo y d a n
b o sh q a jo y g a olib borishdagi q iy in c h ilik d a n q utulishga im k o n iy a t 
yaratiladi.
X II. 2. O zo n lash
Ozon
— kislorodning allo tro p ik m o d iflk atsiy asi b o ‘lib, o c h -
binafsha rangli, ju d a zaharii g az d ir. U n in g o 'z ig a xos hidi l • 10^

---

k o n se n tra tsiy a d a h a m b ilin a d i. S uvni z a ra rsiz la n tirish u c h u n
o zo n d a n fo y d a la n ish (x lo r ishlatishdan k o ‘ra) b ir q a n c h a u stu n - 
liklarga ega. B u larn in g ham m asi ozon xossalariga bogMiq. O zon — 
ju d a kuchli oksidlovchi, u m ikrobotsid ta ’sirlardan tashqari suvning 
organoleptik xossalarin in g yaxshilanishiga y o rd a m beradi: suvning 
rangini va h id in i h a m y o ‘q otadi. O z o n n in g m ik ro b o tsid t a ’siri 
m ikroorganizm larning xiliga va suvdagi q o'shim chalar turiga bogMiq.
O zo n b a k te riy a la rn in g o ‘sish hujayralariga h a m d a viruslar­
ning asosiy q ism ig a te z t a ’sir qiladi. L ek in a g a r suvda o zo n b ilan 
osongina reaksiyaga kirishadigan m o ddalar (m asalan , ikki valentli 
te m ir b irik m a la r, g u m in kislotalari, b ir a to m li fe n o lla r) b o r 
boMsa, o z o n b irin c h i n av b a td a o 'sh a m o d d a la r b ilan reaksiyaga 
kirishadi; s o ‘n g ra b a k te riy a va viruslarga t a ’sir etad i. S porali 
b ak teriy alar o z o n t a ’siriga b iroz bardosh b eradi. Suvdagi q o ‘- 
sh im ch a o rg a n ik m o d d a la r ichida ozon ta ’siridan qiyin oksid- 
ia n a d ig a n m o d d a la r ju m la s ig a fu lv o k is lo ta la r (y a ’ni g u m in
m o d d alarn in g c h o ‘k m ay d ig an kom p o n en tlari), neft m ahsulotlari, 
m axsus s irt-fa o l m o d d a la r (S P F V ), p e stitsid la r k iradi. O zon 
fenolli b irik m a la rn i faol oksidlaydi. S hu sababli tark ib id a fenollar 
boMgan suvni x lo r b ila n to zalash d an k o ‘ra o z o n bilan tozalash 
qulaydir.
O zo n suvda te z p a rc h a la n ib kislorod hosil qiladi.
K islorod o rq a li „ tin c h “ elek tr razryad oM kazilsa, o zo n hosil 
boMadi. S a n o a t m iq y o sid a o zo n olish u c h u n o z o n -g e n e ra to ri —