М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya

saprohligi
d eb atalad i. Suv h avzasin in g ifloslik 
darajasi ayni m u h itd a m a ’Ium saproblikdayashovchi o i^anizm nin g 
sa p ro b lig i b ilan tav sirian a d i. Ifloslanish darajasiga q arab , b arch a

---

suv havzalari yoki ularning /o n a la r i: p o li-, m ezo - va o lig o sap ro b - 
larga boMinadi. Poh.saprob / o n a (kuchli ravishda illoslangan zo na) 
o 'z id a k a lla m iq d o r b e q a r o r o rg a n ik b irik m a la r b o rlig i va 
kislorodnin g deyarli yo'qligi b ilan lavsiyalanadi. S h u .sababdan bu 
zon ad ag i biokim yoviy ja ra y o n la r a n a e ro b tab iatg a ega. U jo y d ag i 
suv havzasi (suv)da organik m o d d a la rn in g a n a e ro b y em irilish
m a h s u lo tla ri CO^, N^S, C H ^ m a v ju d d ir. S u v n in g 1 nil d a 
b ak teriy alar soni ko'pgina m illio n larg a yeti.shi m u m k in .
B unday zo n a sharoitida g e te r o tro f o ‘sim lik organ izm lar: tu rli- 
lu m a n saprofit bakteriyalar, ip sim o n b ak teriy alar, suv o 'sim lik lari 
ju m la sid a n Evglena viridis, zam burugM ardan Fu.sarium a d u a l- 
d u c tu m yop p asig a riv o jla n a d i. P o lis a p ro b z o n a n in g h a y v o n
o rg a n iz m la ri jum lasiga k iru v c h ila rn in g cng m u h im la ri m ayd a, 
rangsiz infuzoriyalar C o lp id iu m c o lp o d a , V o tricolla m ic ro sto m a , 
b ir hujayrali m ikroblar (a m y o b a la r) P clom yxa p a lu stru s lardan 
iborat. B cntos m ikronufus a so sa n , a n a e ro b .saprofit b a k te riy a la r 
T ub ifek , L im nodrilus, C h iro n o m u s plu m o su s h a s h a ro t ch iv in
lich in k alarid an iborat.
M ezo.saprob zona (ya’ni o ‘rta darajadagi inoslani.sh zo n a si) a
(alfa) va ß (beta) saprob z o n a c h a la rg a boMinadi.
U la rn in g b irin c h isid a o rg a n ik m o d d a la r n in g o k sid la n is h
ja ra y o n i so d ir boMib, bunda a m m ia k hosil boMadi. B u z o n a d a
kislorod b o r (lekin yetarli e m a s ). Bu z o n a d a , aso sa n , kislorod 
tan q islig ig a b ard o sh b e ra d ig a n o rg a n iz m la r is tiq o m a t q ilad i. 
K o 'p c h ilik n i g e te ro tro f b a k te r iy a la r M u c o r ra c lm o s u s z a m - 
burugMar, sianobakteriyalardan O scillaloria ta.shkil topadi. Bu yerda 
y a s h o v c h i h a y v o n o t o r g a n i z m l a r i j u m l a s i g a k o ‘ p s o n li 
in fu zo riy a lar (P aram eciu m c a u d a tu m , O p e rc u la ria c o a n c ta ta ) 
k o lo v ratk a la r (R o taria ), jg u lli pa.st q isq ic h b a q a sim o n (D a p h n ia
m agna, D aphnia pulek)lar kiradi. Balchiqlarida ko‘pgina oligoxetlar, 
x iro n o m id lichinkalari u chraydi.
Ikkilam chi mezo.saprob z o n a c h a d a oson oksidlanadigan organik 
b irik m a la r deyarli sira u c h ra m a y d i. U suvlarda a m m ia k va u n in g
oksidlani.sh hosilalari — n itrit v a n ilra tla r u ch ray d i.
Bu suv larda kislorod m iq d o ri k a tta qism ni tash k il q ilad i. Bu 
m u h itd a a v to tro f o rg a n iz m la r riv o jlan ad i, c h u n o n c h i, s ia n o b a k -

---

te r iy a la r (A n a b a e n a ), y a s h il tu sli (S c e n e d e sm u s) v a d ia to m
(M e lo sira ) suv o 'sim tik la r, n itratlo v ch i b ak teriy alar rivoj to pgan. 
E n g s o d d a h a y v o n la r d a n in fu z o r iy a la r v a t o m i r o y o q ü la r
rivojlanadi. B oshqa p la n k to n hayvonlardan kolovratka va qisqich- 
b a q a s im o n la r rivojlanadi. Z o n a n in g tagida b ak teriy alar ju d a k o ‘p 
tu rd a g i c h u v a lc h a n g la r, tu rli h ash a ro tla r lich in k alari, m o llu s­
k a la r ishtirok ida sh id d atli rav ish d a m inerallanish jara y o n lari sodir 
b o ‘ladi. M ak ro fitla r (sh o x barglilar) p aydo boMadi.
O ligosaprob (toza suv) z o n a d a suvda erigan organik m oddalar 
deyarii uchram ayd i, shu sababdan bu joylarda, asosan, av to tro f 
o rg an izm lar rivojlanadi. K islorod miqdori to ‘yinish darajasiga yaqin 
qiym atga ega m iqdorda uchraydi. B uzona nitratlanish jarayonlarining 
tugallanishi bilan tavsiflanadi. Bakteriyalarning u m u m iy m iqdori 1 
m l d a m ingta, yuzta, h a tto o ‘ntagacha kam ayib ketadi. M ikroor­
ganizm larning tu r o'zgarishida katta xilma-xillik kuzatiladi. Bu zonada 
suv o ‘tlard a n d iatom ik (C y m b ella cesadi) va yashil m ikroorga­
n izm lard a n (U lotrix z o n a ta , D ra p a r holida), kolovratkalardan — 
K e lic o ttia lo n g isp in a b u to q li m o ‘y lo v lilar, e s h k a k o y o q lila r 
(Eudiaptom us gracilis), qisqichbaqalar uchraydi. Balchiqlarda padenok 
( c h o ‘kib qolganlar) lichinkalari, molluskalar ishtirok etadi.
U m u m a n p o lisap ro b z o n a d a n oligosaprob zo n ag a o ‘tish da 
m ik ro b la rn in g xillari k o ‘p a y ib , m iq d o r kam ayadi.
X II. 5. Suv h av zalarin ing o‘z -o ‘zich a tozaianishi
S u v h avzalariga iflo slik lar tushishi sababli u n d a tabiiy m u v o ­
z a n a t buzila boradi. Suv havzasining an a shu kiritilgan iflosliklarga 
q a rsh i tu rish i, u lard a n q u tu lish g a intilishlari o ‘z -o ‘zich a tozalanish 
ja ra y o n in in g m ohiyatini tash k il etadi. H avzaning o ‘z - o ‘zicha to z a ­
ian ish i fizik, fizik-kim yoviy v a biokim yoviy hodisalardan iborat.
O q o v a suv xudd i s h a rs h a ra kabi havzaga tu sh ib aralashish 
v a q tid a so d ir boM adigan g id ro d in a m ik ja ra y o n la r suvning o ‘z- 
o ‘z ic h a to z a la n ish id a e n g m u h im aham iyatga eg a, c h u n k i bu 
ja r a y o n o q ib a tid a iflos m o d d a la r k o n sen tra tsiy a si kam ay ad i. 
S u v n in g o ‘z - o ‘z ich a to z a la n is h om illari jum lasiga o q o v a suvdagi 
e rim a y d ig a n q o ‘sh im c h a m o d d a la rn in g c h o ‘kishini h a m kiritish

---

m u m k in . C h o ‘kish vaq tid a so d ir boM adigan fizikaviy h o d isa la r 
g id ro b io n tla r (filtra to rla r va s e d im e n ta to rla r)n in g h ay o t k ech irish
am aliyoti b ila n y aq in bogManishga ega. U la r suvdan ju d a k a tta
m iq d o rd a m u allaq m o d d alarn i ajra tib o la d i va ularn i iilo slik lar 
guvalachasi sh aklida c h o ‘ktirib, suvdan u zlu k siz ravishda c h iq a rib
yuboradi. Bu jaray o n d a yana mollu.skalar y ordam ida hosil boMadigan 
soxta chuvalch an g larn in g b u nyodg a keli.slii lia m k a tta ah a m iy atg a 
ega. S h u n d a y qilib, g id ro b io n tla r c h o ‘k ish ja ra y o n la rin i tezla tish
o q ib a tid a suvni q o ‘sh im c h a m o d d a la r d a n to z a la sh g a v a iflos 
m o d d alarn in g suv o ‘zani tubiga yigMHshiga k a tta yord am bcradi.
Suv h a v z a la rid a s o f n e y tra lla n ish , g id ro liz va o k sid lan ish
reaksiyalari so d ir boMadi. M asalan , su v n i o ‘z - o ‘ziga F e, Al, M g 
io n lard an to z a la n ísh id a shu m etallar g id ro k sid la rin in g c h o ‘kishi 
ustu v o r ja ra y o n d eb qaralishi m u m k in .
S uvning o g ‘ir m ctallar io n larid an o ‘z - o ‘z ic h a to zalan ish i b ir 
q a to r jara y o n lar evaziga sodir boMadi; b u ja ra y o n la rd a biz y u qo rid a 
aytib oMgan m etallarn in g gidroksidiari b ila n b irgalikda c h o ‘kishi, 
io n lam in g o rg an ik kolloidlar to m o n id a n yutilishi hodisasi, m ctall 
io n larin in g g u m in kislotalar bilan m u ra k k a b ko m p lek slar hosil 
qilishi kabi h o d is a la r so d ir boM adi. S u v n i o g ‘ir m e ta lla rd a n
to zala sh d a so d ir boMadigan ja ra y o n la rd a n h a r b irin in g zim m asiga 
tu s h a d ig a n v a z if a m u h itd a g i p H g a , o g 'i r m e ta lln in g su v
havzasidagi konsentratsiyasiga, hav zad ag i o k sid lan ish -q ay tarilish
jaray o n ig a bogMiq. Havzadagi suv ogMr m e ta lla rd a n to zalan g an d a, 
suv tagidagi za m in g a c h o ‘klndi m o d d a la r yig‘ila bo radi. H av za 
zam inidagi oksidlanish-qaytarilish sharolti o ‘zgartirilganda zam inga 
(c h o ‘k indi sifatid a) oMgan ogMr m c ta lla r io n la rin in g q ay tad a n
suv qavatiga o ‘tish i, y a’nl suv ikkinchi m a rta ifloslanLshi m u m kin.
O rganik m o d d a la rd a n iborat ifio sllk larn in g m in era llan ish i, 
asosan, tu rii g id ro b io n tla r i.shtirokida s o d ir boM adigan b io k im ­
yoviy ja ra y o n la r oqibatida am alga oshadi. B iokim yoviy ja ra y o n la r 
havzadagi suv q a tla m id a va havza za m in id ag i c h o ‘kin d ilard a so d ir 
boMadi. S uvda erigan organik m od d alarn in g oksidlanishida m uh im
rolni bakteriyalar bajaradi. Havzaga organik iflos m odda tashg anida 
saprofit b ak teriy alar havzada n ih o y atd a t e z rivojlanadi. Bu vaq td a 
havzadagi b ak terial nufus turlarin in g tark ib i havzaga tu.shgan Iflos

---

m oddalar tabiatiga bo g ‘liq ravishda o‘zgaradi. N atijada suvga tushgan 
iflosliklardan fo y d a la n a o lad ig an b ak teriy alar tu ri rivoj to p ad i.
O zuqa m o d d a la rn in g zaxirasi asta-sekin kam aygan sari havza- 
dagi b a k te riy a la rn in g u m u m iy soni k am ay a b o ra d i. B akteriyalar 
so n in in g k a m a y ish i Z o o p lan k to n v ak illari (so d d a h u jay ra lar, 
kolo v ratk alar, q isq ic h b a q a sim o n la r) tufayli am alga o shad i; ular 
bak teriy alarn i ta n o v u l qilib, suvdagi kolloid z a rra c h a la rn i h am d a 
m ayda m uallaq m o d d alarn i va u lar bilan birga bakteriyalarni suvdan 
y o ‘q otib y u b o ra d i.
H avzaga tu s h g a n v a havza ichidagi fito h a m d a zo o p lan k to n lar 
hosil qilgan o rg a n ik m o d d a la r havza z a m in ig a q ism an c h o ‘kadi. 
H avza z a m in íd a m in e ra lla n ish jara y o n lari x u d d i suv qavatidagi 
kabi, intensiv ra v ish d a so d ir boMadi. Bu ja ra y o n la rd a bakteriyalar, 
q u rtla r, m o llu sk a la r, so d d a hujayralar, h a s h a ro tla rn in g lich in k a­
lari ishtirok etad i.
Agar suv havzalarida makrofitlar m avjud bo'lsa, minerallanish 
Jarayoni sezilarii darajada kuchayadi. Suv o ‘sim liklarining bai^g va 
shoxlarida, o i^ an ik m oddalarning oksidlanishida i.shtirok etadigan 
perifiton o iganizm lar rivojlanadi. M akrofitlar butalarida mineraliza- 
torlar mavjud. M akrofitlar esa oiganik moddalarning aerob biokimyoviy 
yemirilishiga yordam beradi, ular suvga deyarii katta m iqdorda kislorod 
kiritadi (bu kislorod organik moddalarning aerob yemirilishiga yordam
beradi). B undan tash q ari, makrofitlar ishtirokida ko‘p xil bakteriya­
larning, ch u n o n c h i, nefini oksidiovchi bakteriyalarning ish unum i 
ko‘pa>ïidL Bu hodisa quyidagicha izohlanadi: mctabolitlarbakíeri>^iarda 
almashinish jarayoníariga yordam bcradi.
Suvning o ‘z - o ‘z ich a tozalanish jarayonlarida turli gidrobiontlar 
xizm aíi natijasida hosil boMgan biosenoz kom plekslarxizm at qiladi. 
U la m in g ko ‘p ch ilig i hav zalarn in g b ak teriai (ju m lad an , p ato g en
m ik ro b larn in g ) iflo slik larid an qutilishida b evosita ish tirok etadi. 
G id ro b io n tla rn in g a n tib a k te ria l t a ’sirin in g m ex an iz m i deyarii 
xilm a-xil. U la rn in g b a ’zi tu rlari b ak teriy alar bilan o ziq lan ad i, 
ik k in c h id a n h u ja y r a la r n i y alay d i, u c h in c h ila r i esa m u h itg a
bakteritsid m o d d a la r ch iq arad i. B akteriai jo y lash u v va bo shq a 
g id ro b io n tla r o ra s id a o ‘z a ro aloqalar bogM anadi. U la r o rasid a 
o ziq la n ish m u n o s a b a tid a n tash q ari m e ta b io z va a n ta g o n iz m
hodisalari vujudg a keladi.

---

Suv o ‘sim lik lari b ila n b a k te riy a la r o ra s id a g i a n ta g o n istik
m u n o sab atlar b ir n c c h a sabablarga bogMiq. B u la rd a n biri — azotli 
ozu q an i cgallashga b o ‘lgan raqobat. Ikkin ch isi suvoM lar fotosintez 
ja ra y o n i t a ’sirida m u h itn i ishqoriy h o la tg a oM kazib, p H nl 9 ga 
teng qilishidan iborat bo'lishi m um kin. B u n d an tash q ari, ko'pchilik 
suv o 'sim lik lari (m asa la n , ch lo rclla va S c e n e d e s m u s) m uh itga 
bakterltsid m o d d a la r (m etab o litlar) c h iq a rib tu r a d i (b u m o d d alar 
bakteriyalarni h alo k qilishga qobil). A n iq lan ish ig a k o ‘ra, yashil suv 
o ‘sim liklarining b ak tcritsid t a ’siri K oli g u ru h d a g i bakteriyalarga 
h am yoylladi, ichak kasalliklarini vujudga k eltiradig an bakteriyalarni 
h a m c h e td a q o ld lrm ay d i. P ato g cn b a k te r iy a la rn i y o 'q o tis h d a
b akteriofaglar h a m ishtirok etadi.
K asallik ta rq a tu v c h i m ikronufusga b o y h a v z a la rd a m ikroblar, 
g id ro b io n tla r k am m iq d o rd a boMgan h a v z a la rd a g ig a q aragan da 
te z r o q h a lo k a tg a u c h ra y d i. Bu h o d is a n in g s a b a b i s h u n d a k i, 
b ak teriy alar b ila n b o sh q a tu r m ik ro o rg a n iz m la r o ra sid a a n ta g o ­
nistik m u n o sab atlar yuzaga keladi.
Qish faslida h avza suviarida bakteriyalar t a ’sirid a sodir boMadi­
gan o ‘z -o ‘zich a tozalanish jarayoni sust a m alg a oshadi. Shu sababli 
ham suvdagi p a to g e n m ikroflora suvda u z o q v a q t saqlanib tu rad i, 
c h u n k i suvning o ‘z - o ‘z ich a to z a la n ish in i tc z la tu v c h i biologik 
o m illa r past h a ro ra td a sek in t a ’sir k o 'rsa ta d i.
H avza suvlarining o‘z - o ‘zicha to z a la n ish id a gidrob io n tlarn in g
biokim yoviy a m a liy o ti hal qiluvchi ja ra y o n la rn in g en g m u h lm in i 
tashkil etadi. L ek in g id ro b io n tla r ta rk ib id a s h u n d a y o rg an izm lar 
ham bo rk i, u larn in g keng koMamda rivojlanishi deyarli k atta za rar 
keltiradi. M asalan, sianobakteriyalarning b a ’zi tu riari rivojlanganida 
q o ra m o l qirgMnga u ch ray d i, o d a m la r o ra s id a esa zah arian ish
h o latlari so d ir boMadi.