М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya

Bakterîaïeohentos ~
suvlari tin iq
suv h a v z a la rid a istiq o m at qiluvchi, oM chami 1 m m d a n kichik 
o rg a n iz m la rd ir. B ak tere o b en to sn i a c ro b va an a ero b sap ro fitla r 
tashkil qiladi. 
Fttobentos
faqat suvi tiniq suv havzalarida rivojlanadi. 
Tirik o rg a n iz m la ri ko‘p bcntos jum lasiga sodda kolovka, oligoxeta, 
n em ato d a , h a s h a ro tla r lichinkalari, m olluskalar kiradi. Z oo b en to s 
turlarining tark ib i suvosti zam inining tabiati va uning ifloslanganlik 
darajasiga bogMiq.
P e rifito n yoki o b ro 's suvga b o tg an o ‘sim liklarda, suvosti 
b u y u m lard a va h o k az o la rd a rivojlanadi. Bu biosen ozn ing asosiy 
m assasini y o p ish ib qolgan o rg a n iz m la r tashkil qiladi, lekin b u la r 
ichida b c m a lo l su zib yuradigan — m u allaq m ik rosistem alar h a m
m avjud. P e rifito n tark ib ig a d ia to m e n la r, suvosti o ‘sim lik lari,

---

o lig o x etla r va m o llu sk a la rn in g b a ’zi tu rla ri, s o ‘ru v c h i tu rd ag i 
in fu zo riy a lar kiradi.
S uv havzalarining ekologik sistem as! tarkibiga y u q o ri o ‘sim lik 
( m a k r o f it ) l a r h a m k ira d i. E n g k o ‘p ta r q a lg a n m a k r o f it l a r
ju m la sig a — suvga b o tg an y o k i m u allaq h o la td a g i e lo d e y la r va 
rogolistniklar ham kiradi; u la rd a n y an a turii o ‘sim lik o rg a n iz m la ri, 
q a m ish va h o k a z o la r h a m j o y o la d i, u lar suv s ir tid a n 1,5 m 
ch u q u riik d a rivojlanadi.
X II. 4. Suv hav zalarid ag i iflosliklariiiiig 
ta b iati v a m anbalari
S uv hav zalarin ing ifloslanishi ikki xil b o 'la d i: b irla m c h i va 
ik kilanichi ifiosliklar B irlam ch i iflosliklarning aso siy m an b ay i 
in so n lam in g turm ushdagi va ishlab ch iq a rish d a n kelib c h iq q a n
o q o v a suvlarni tash k il q ila d i, s h u n in g d e k , y e r s a th id a n o q ib
tu sh ad ig an iflos suvlar ham b irla m c h i ifiosliklar ju m la s ig a kiradi. 
U la r ta rk ib id a tu p ro q d a n y a tu p ro q m ik ro flo ra s id a n y uv ilib
c h iq q a n , inson va h ay v o n larn in g fiziologik q o ld iq la rid a n kelib 
c h iq q a n organik va m ineral m o d d a la r va tu rli m ik ro b la r b o 'la d i. 
Suv to sh g an va yog‘ingarchilik p ay tlard a suv havzasi s o h illa rin in g
b a ’zi jo y lari o ‘zidagi o 'sim lik la r b ila n birga suvga b o tib k e ta d i. Bu 
ja ra y o n la r b ilan b ir q ato rd a o 's im lik q o ldiqlari s a m a ra li rav ishd a 
chirib h a m tushadi. O qibatda suv havzasiga deyarii k a tta m iq d o rd a 
o rganik m o d d alar tush a boradi.
S h a h a r k a n a liz a tsiy a sin in g o q o v a suv lari b ila n b irg a suv 
h av zalarig a k atta m iq d o rd a c h a la o k sid lan g an (a s o s a n , qiyin 
oksidlanadigan) organik m o d d a la r h am tushadi. B u n d a n tash q ari, 
faol balchiqning m uallaq h arak atlan u v eh an qoldiqlari (tu rii-tu m a n
m ik ro b va so d d a h u ja y ra la r), a n o rg a n ik b ir ik m a la r , b io g e n
e le m e n tla r (a zo t va fo sfo r)n in g o g 'ir m eta lla rn in g tu z la ri h a m , 
ch u n o n c h i sulfatlari, xlorid va h o k a z o la r h a m suv h av zalarig a 
kelib tushadi. U la r ichida o 'z i z a h a rli b o 'lm a sa h a m m o n o k a rb o n
k islo ta , m e rk a p ta n la r, v o d o ro d sulfid kabi z a h a rli m o d d a la r 
keltirib ch iq arad ig an m o d d a la r h a m uchraydi.

---

S u v havzalari u c h u n a y n iq sa san o a t korxo n alarin in g oqova 
su v lari k a tta xavf tu g ‘d iradi. B u oqova suvlarning havzalarga oqib 
tu sh ish i n atijasid a n ih o y a td a xilm a-xil iflosliklar p ay d o b o ‘ladi. 
U la rn in g b a ’zilari sia n id la r, m ishyak va fenol b irik m alari g id ro ­
b i o n t l a r u c h u n z a h a r h is o b l a n a d i , b o s h q a la r i, m a s a la n , 
kletchatka va lignin (selluloza kom binatlari oqova suvlarining ajralmas 
k o m p o n e n tla ri) za h arii boM masa h a m , u lar za h arii m o d d a la r 
ishlab ch iq a ra oladi.
S a n o a t korxonalarining o q o v a suvlaridan suv havzalariga b a ’zi 
m ik r o o r g a n iz m la r , m a s a la n , a c h itq i ( x a m ir tu r u s h ) la r h a m
tu sh a d i. O d a m lar va hayvonlarning suvda ch o'm ilish lari natijasida 
h a m suv havzalariga b ak teriai iflosliklar tushadi. O d am 10 daqiqa 
y u v in g a n id a suvga 3 • 10'^ t a sap ro fit bakteriyalar, 10'—2 • 10’ ta 
ic h a k ta y o q ch a si tushadi.
S u v h a v z a s in in g ik k ila m c h i iflo slik lari — su v d ag i o r g a ­
n iz m ia rn in g c h iris h id a n k e lib ch iq q an ifloslik en g k a m x av f 
tu g 'd ira d i. F ito p la n k to n n in g m a ’Ium faslda rivojlanishi va u n ing 
h a lo k a ti natijasid a suv ju d a k o ‘p organik m o d d a la r b ilan boyiydi, 
u larn i m ineral m oddalarga o ‘tkazish u ch u n ko‘p m iq do rda kislorod 
k e ra k boMadi. Suvosti o ‘tlari h a r qanday sharoitga m oslashuvchilar 
boM ganligi u c h u n , h a r q a n d a y suv havzasid an h a m uglerodli 
o z u q a m a n b a y in i to p a o la d i. U larn in g rivojlan ish d arajasin i 
t a ’m i n l o v c h i o m il s u v d a b io g e n ( y a ’n i a z o t v a fo s f o r )
e le m e n tla rin in g birik m alari kam ligi h isoblanadi. S h u n d ay qilib, 
su v h a v z a g a b io g e n e le m e n tla r b irik m a la rin in g k iritilis h in i 
t o ‘x ta tib , suvosti o ‘tla rn in g o rtiq c h a rivojlanishini to 'x ta tis h ham
m u m k in .
S u v havzasining ifloslanish darajasi shu suvda b o r boMgan 
o rg a n ik birikm alarn in g m iqdorig a va ularning tabiatiga bogMiq. Bu 
bogM anish sh u n d a n ib o ratk i, ifloslanishning h a r qaysi darajasiga 
b iro r m axsus turdagi o rg a n iz m ia rn in g rivolanishi m u n o sib keladi. 
T a rk ib id a m a'lu m m iq d o r o rganik m oddalari b o r b iro r ifloslanish 
d a rajasid ag i m u h itd a o rg a n iz m ia rn in g rivojlanish xususiyati ayni 
o rg a n iz m n in g