М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya

naysimon ozonatorlar
ishlatiladi. O zonning hosil boMishini unum li 
qilish u c h u n k is lo ro d n i ju d a yaxshi to zalash va q uritish zarur; 
agar havo ish latilad ig an boMsa, u n i, albatta, sovitish kerak boMadi.
O z o n -h av o a ralash m asin i qayta ishlanishi kerak boMgan suvga 
q o ‘shishda suvning sifatiga va qoMlaniladigan asbobning ish u n u m - 
doriigiga q arab b a rb o ta j, m ex an ik -tu rb in aralash tiru v ch ilard a n , 
suv o sti n a so sla rid a n va elek tro d la rd an foydalaniladi.
Suvni zararsiz h o la tg a keltiruvchi o zo n n in g sarflanishi suvning 
sifa tig a , o z o n - h a v o a ra la sh m a d a g i o z o n k o n s e n tra tsiy a sig a , 
aralashtirgichlar xiliga, suvning harorati va boshqa om illarga bogMiq. 
Ic h im lik suvni z a r a r s i z la n tir is h u c h u n k e ra k li o z o n d o za si
0 ,7 5 —3 m g /l n i ta sh k il qiladi.

---

A ralashtirish k am eralarid a n o ‘tg an d an k cy in suv d a qoladigan 
o z o n k o n sentratsiy asi 0,1—0,3 n \g /l ga te n g b o 4 is h i kerak.
Oqova suviarni x lo r bilan biror sababga k o ‘ra tozalash m um kin 
b o 'lm a g a n h o liard a g in a o z o n d a n foyd alan ish m u m k in . M asalan , 
oqova suvda xlor bilan reaksiyaga kirishib, su v n in g rangini va hidini 
y o m o n lash tirad ig an m ah su lo tla r hosil b o ‘la d ig a n h o llard a , suvni 
xlorlash joyi y aq in id a in so n lar yashaydigan u y la r q u rilg an b o ‘lsa, 
suvni zararsizlantirish u c h u n xlor o ‘rnida o z o n ishlatish m um kin.
O zon sa rila n ish in i kam ay tirish m a q s a d id a o q o v a suviarni 
m ik ro llltr yoki o d d iy filtrd an o 'tk a z g a n d a n k c y in o z o n bilan 
to zala sh m u m k in . O qov a suviarni z a ra rsiz la sh u c h u n qoM lanila­
d ig an o zo n do zalari 6 — 10 m g /l boMishi m u m k in . O zo n yu bo ril- 
g a ñ id a k o n tak t v aq ti 8 —20 d aq iq an i tash k il e ta d i.
Х П . 3. B akteritsid n u rla tis h
ToMqin uzunligi 200—295 km boMgan u ltrab in afsh a nu rlar 
m ikroorganizm larga bakteritsid ta ’sir ko‘i-satadi. N u rla n ish diapazo- 
nidagi nurlanish argon-sim obli lam palar, pa.st b o sim h a m d a yuqori 
bosim da Lshlaydigan sim ob-kvars lam palar a y n a n yu qorida keltirilgan 
diapozonda ishlaydi. Bu usuf reagent qoM Ianilm aydigan fizik usullar 
jum lasiga kiradi. Bu usul yuqorida bayon q iling an kim yoviy usuldan 
b ir q a n c h a afzalliklarga ega. B akteritsid n u r b e rish usuli, asosan, 
yer osti suviarni zararsizlantirish u ch u n ishlatiladi.
Suv havzalarining o*z>o‘ziiii to z a la sh ja ra y o n la ri
O c h iq suv h a v z a la rin in g suvi o ‘s im lik v a h a y v o n o rg a - 
n izm larid an kelib c h iq q a n turli xil g id r o b io n tla r yashaydigan 
tabiiy m uhit hisoblanadi.
G id ro b io n tla r suv havzalarida sifat va m iq d o riy tark iblari 
xilm a-xil fizik, kim yoviy va biologik o m illa r g a bogMiq boMgan 
b io se n o z a la r hosil qiladi. O c h iq suv h a v z a la r o 'z in in g n ih o y a td a
x ilm a -x il va b e q a r o r kim yoviy tark ib i h a m d a suv id ag i m ik - 
ro nu fu zi jih a tid a n a lo h id a o ‘rin egallaydi. B u n i a y n i h av zan in g
shaxsiy m ik ro n u fu zi va b o sh q a m a n b a la rd a n k e lib q o lg an , an a 
sh u jo y d a istiq o m at qili.shga m u v o fiq lash g an m ik ro o rg a n iz m la r
30t

---

tash k il q ila d i.
O chiq suv havzalarida tashkil topgan m urakkab biologik ja m o a
o ‘z in in g is tiq o m a t qilish sh a ro itig a q a ra b b ir n ec h a tu rla rg a
boMinadi.
P la n k to n — suv ichida istiqom at qiluvchi b arch a organizm lar 
yig‘in d is id a n ib o r a t siste m a. P la n k to n d a g i o rg a n iz m la r ikki 
sh ak ld an kelib ch iq q a n . Biri Z ooplankton (h a y v o n o tlard an kelib 
c h iq q a n la r) boMsa, ikkinchisi fito p la n k to n la rd ir (bu lar o ‘sim lik - 
lar d u n y o sid a n kelib ch iq q an ). U larn in g oM chamlari b ir-b irid a n
anch a farq qiladi. ultraplankton, m ittiplankton bakteriya va m ayda 
past o ‘sim lik la rd a n ib o rat; m ik ro p la n k to n n i — k o ‘p ch ilik suv 
o 's im iik ia r, in fu z o riy a la r, m ayda q isq ic h b a q a sim o n la r tash k il 
e tad i. P la n k to n ta rk ib i suvn in g ifloslangan lik darajasig a, suv 
havzasidagi g id ro d in am ik sharoitga, yil fa.sliga bog liq boMadi. Qish 
faslida p la n k to n d a g i organizm lar soni m inim um ga yetadi. K o ‘klam
faslida d ia to m ik , s o ‘ngra yashil suv o sti b akteriyalar (n ih o y at, 
sia n o -b a k te riy a la r) yoppasiga rivoj to p a d i. Bu h o la td a z o o p - 
la n k to tla r rivojlanadi; bularning vakillari suvosti o ‘sim liklari b ilan
oziqianadi.
Bentos
— suv tagidagi c h o ‘k m alard a va suv ichida istiqo m at 
q ilu v ch i o ‘sim lik va h ay v o n o t o rg a n iz m ia rid ir. M a k ro b e n to s 
oM chami I m m d a n k a tta , m ik ro b en to s — oM chamni 1 m m d a n
kichik boMgan o rg a n iz m la rd ir.