М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya


Download 17.21 Kb.
Pdf ko'rish
bet85/116
Sana10.11.2023
Hajmi17.21 Kb.
#1761721
1   ...   81   82   83   84   85   86   87   88   ...   116
Bog'liq
M. Xodjitdinova Suv kimyo va mikrobiologiya

2
O
5
hisobida) 7 ,i m g/l


ga ten g . K e ltirilg an bu q iy m atla rd ag i KBTs ni ( K = 1,16) ga 
k o ‘p a y tiris h ; fo s fo r m iq d o rin i PiO s d a o lm a s d a n u n i P ga 
a y la n tiris h k e r a k . B u n in g u c h u n
P2O5 
m iq d o rin i 0 ,4 3 7 g a 
k o ‘p ay tirib (m o le k u la r h iso b id a) olish kerak. U hold a fosforning 
P sh ak lid ag i m iq d o ri 7 ,1 + 0 ,4 3 7 = 3,1 m g /l b o 'lad i.
S h u n d ay qilib, analiz qilinayotgan h o lat u ch u n KBTwiiq : N : P 
orasidagi n isb a t 179 : 27 : 3,1 = 100 : 15 ; 1,7 ga ten g b o 'la d i. Bu 
n isb atd an k o ‘ra m iz k i, m ik ro o rg an iz m larn in g azot va fosforga 
boMgan talab-ehtiyojlari o ‘ta (norm adan ortiq darajada qondirilgan). 
B inobarin, kanalizatsiya sistemasiga azot v a fosfor boMmagan ishlab 
ch iq arish m u assasalarin in g o q o v a suvlarini tushirish m um kin.
A gar fo sfo r u c h u n tegishli n o rm a so n la r bilan fosfor k o n ­
sen tra tsiy a sin in g haq iq iy pasayishint solishtirib k o ‘rsak, fosfor­
ning k a m a y ish i ruxsat etilgan m iq d o rd a n a n c h a kam ekanligini 
k o 'ram iz ; (7 ,1 — 1 ,8 )+ 0 ,4 3 7 = 2 ,3 m g /l; sh u vaqtda KBTi«r.q 178— 
12,4 + 1,67 = 157 m g /g g a ten g b o ‘Iadi (b u yerd a 1,67 — biologik 
ravishda to zala n g an K B T dan K B T ga o ‘tish kocffitsiyenti. B inoba­
rin, 157 : 2 ,3 = 100 : 1,5 ga ega b o ‘lam iz. D em ak, h a r qaysi 100 
m g/l KBTirt'iiq u c h u n norm ad ag i 1 m g /I 
0
‘rniga 1,5 m g /l fosfor 
sa rf boMadi.
Bu x u lo sa q o n u n g a x ilo f xulosa em as, ch u n k i fosfor suvning 
b io lo g ik to z a la n is h id a b io k im y o v iy j a r a y o n la r u c h u n h a m , 
sh u n in g d ek , x em o so rb siy a jara y o n lari u c h u n h a m sarf b o ‘ladi. 
Y ana shuni ay tib o ‘tam izki, suvni biologik tozalashda fosfatlarning 
yo‘qolishi 75% g a te n g boMgani holda suvni oddiy tindirishd a atigi 
12% ni ta s h k il qiladi. A zo tn in g yo ‘qotilishiga kelganda esa, bu 
m asalani t o ‘liq m u lo h a z a qilish u c h u n zaru riy m a ’Ium otlar (y a’ni 
b alch iq o g ‘irlig in in g o rtish i, o rg an ik m o d d a la r holidagi a z o t, 
a m m o n iy , n itrit v a n itrat h a m d a oqsil shaklidagi azot m iqd orlari) 
b erilm agan . T a x m in iy h iso b -k ito b olib borish (m u lo h aza qilish) 
shuni k o ‘rsa ta d ik i, az o tn in g o rtiq c h a b alch iq b ilan y o ‘qotilishi 
ta x m in a n 9 m g / I ni tashkil eta d i, bu k attalik azo tn in g kutilgan 
kam ayishiga deyarli t o ‘g‘ri keladi v a 
8
m g /l ga yaqindir.
T a h lil m a ’lu m o tla rig a q a ra sa k , to z a la sh stansiy asig a tu - 
shayotgan su v d a ruxsat etilgan ch e g ara d an tash q ari m iqdordagi 
jarayon ingibitorlarining ishtirok etishi h aq id a m a’lum ot berilm agan.


M asalan, su n ’iy sirt-fao l m odda (S S F M )la rn in g konsentratsiyalari 
u c h u n ruxsat etilg an n o rm ala r k e ltirilm a g a n : te m ir k o n se n tra t­
siyasi ae ro sd ev o rg a tu shayotgan suv u c h u n 4 ,9 mg/1 ga teng; 
te m irn in g ruxsat etilgan konsentratsiyasi ( P D K )
8
mg/1 ekanligi 
e ’tiborga olinm agan.
T o za lan g an suvda yetarli m iq d o rd a e rig a n kislorod zaxirasi 
boMadi, sh u sababli sanitariya q o id a la rig a m uv ofiq och iq suv 
havzalariga o q o v a suvlarini tushirish m u m k in . L ek in to zala n g an
suvlarda b arib ir bakteriai iflosliklar qolishi m u m k in , shu sababdan 
suvni z a rarsiz la n tirish zarur. T o za lash sta n siy a la rid a b ak teriai 
iflosliklar keskin k am ayadi — u 93% ni ta s h k il q iladi; b irlam ch i 
tin d irg ic h lard a c h o ‘km a bilan birga 50— 60% h a r turdagi (sh u
ju m la d a n , ich ak tay o q ch alari) b ak teriy alar! h a m suvdan ch iq ib
ketadi. S hunga ko‘ra, suv tozalash stansiyasidan chiqadigan b a rc h a
xildagi cho‘k m alam i zararsizlantirish m aq sad id a qayta ishlash zarur.
H isobot m a ’lu m otlaridan ko‘rish m u m k in k i, suv tozalan ish
jaray o n id a salgina soviydi: bunday boMishi tab iiy hodisa, ch un ki 
qish vaqtida stansiyaga tushayotgan su v n in g h a ro ra ti tashqi h av o
h aro ratid an yu qori boMadi; tozalovchi in s h o o tla r k atta sirtli boMib, 
ochiq havoga joylashtirilgani uchun albatta suv sovib ketadi. Biologik 
suv tozalash ja ra y o n id a esa h arorat b iroz k o 'ta rilish i m um kin.
Xulosa qilib aytganda, tozalash natijasida z a ru r sifatga ega to za 
suv olish m u m k in (kam tozalangan suvning BPK^ past 9,2 mg/1). 
Bu yerda y an a sh u narsa qayd qilin g an k i, h o z ird a suvni biologik 
oksidlash — nitrifikatsiya nom li ikkinchi b o s q ic h i q ad koMardi.
O qova suviarni to zalash d an avvalgi v a to z a la sh d a n keyingi 
holatini qarab chiqish natijasida sh un day x u losaga kelish m um kin
suv tarkibiga o id h a r b ir ko‘rsatkich fa q a t m u staq il a h a m iy a t- 
gagina ega em as, balki boshqa ko‘pchilik k o ‘rsalkichlar bilan alohida 
m unosabatda boMadi. Turli ko'rsatkichlarni k om plcks tarzda qarab
chiqish suvning tozalanish jaray o n in in g sam arad o rlig i uch un k atta 
ah a m iy atg a ega, b u n d a n tash q ari, suv to z a la s h in sh o o tin in g h a r 
b ir qism i suvdagi tu rli fraksiyadagi iflo slik lard an q u tu lish d a o ‘z 
hissasini q o ‘shadi (bu yerda faqat suv ta rk ib in in g o ‘zgarishi h aq id a 
m ulohaza yuritildi, lekin ishootlarning te x n o lo g ik analizi haqidagi 
masala tilga olinm adi).


K eltirilgan y e c h im n i laboratoriya analizi haqidagi to ‘la -to ‘kis 
y ech im d eb q a ra sh k erak em as, balki sh u y erd a qo'yilgan m asala- 
larni hal q ilish d a b u n i b ir usiubiy qo‘lla n m a sifatida qabul qilish 
m umkin.
M isoL O q o v a suvni tozalash stansiyasiga tushgan suvning 
asosiy tark ib i h a q id a g i k o ‘rsatkichlari va u n i tozalashga sarflangan 
s a rm o y a la r q u y id a g i ja d v a ld a k eltirilg an . S h u suvni to z a la sh
ja ra y o n id a suv tav siflarin in g o ‘zgarishi suvn in g k o ‘rsatkichlariga 
q an d a y t a ’s ir e ta d i?
ÎO-jadval
S u tk a
so a tlari
k o ‘r-
satishl
0 ‘r ta c h a s u tk a li q iy m a tla ri- 
n in g a y r im k o ‘rin ish lari
O 'rla c h n su tk a li q iy m a tla rn in g ay rim
k o 'rin is h la ri
suv
sarfi
m u a lla q
m o d d a -
l a r
K B T ;
KKT
sutka
so a tla -
rida
suv
sarfi
m u a l­
laq m o d ­
d a la r
KETT;
K K T
0 - 2
1,07
1,21
1,06
1,36
1 2 - 1 4
i . n
1,31
1,48
1 ,34
2 - 4
0,83
0,61
0,77
0,78
1 4 - 1 6
1,15
0,16
1,17
1,09
4 - 6
0,67
0 ,6 6
0,62
0,68
1 6 - 1 8
1,13
1,19
1
0,87
6 - 8
0,73
0 ,5 6
0,89
0,43
1 8 - 2 0
1,01
1,12
1,04
0,69
8 - 1 0
0,95
0 ,7 6
0,63
0,78
2 0 - 2 2
1,13
1,19
1,06
1,25
1 0 - 1 2
1,08
1 ,26
1,22
i,6fi
2 2 - 2 4
1,14
0,98
1,07
1,05
Ycchim i. J a d v a ld a berilgan qiym atlarn i grailk shaklda k o ‘rsa- 
ta m iz (2 0 - ra s m ). G ra fik d a n o ch iq k o ‘rin ib tu rib d ik i, su tk a 
m obay n id a su v sarf» va u n in g sifati no lekis o ‘zgaradi.
B arch a egri c h iz iq la rn in g tebranish tavsifv o ‘ziga xos b o 'lg a n i 
holda u larda ju d a k o ‘p um um iylik ham n am o y o n b o ‘ladi: kechalari 
(kechki so a tla rd a — so at 

Download 17.21 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   81   82   83   84   85   86   87   88   ...   116




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling