М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya

2
H
2 0
^
2 0
i r +
2
H"'
2
+ ^
Fe^^+
2 0
H " - > F c (
0
H
)2
Fe^"" 
2
H'^+
2
e - _ ^ H
2
Fe^"^+
2 0
H - > F c ( O H
)2
F e(O II)
2
^ F e { O H
)3
Fe^"*" 
l /
202
+ H
2 0
+
2
e->
2 0
H'
Hh
-------------- —
f — Î -----------
s —
y
23- rasm.
K orroziya ja ra y o n in in g sx em asi
k o ‘rsatadigan him o y a qatlam hosil qilib m etall sirtida u c h o ‘kish¡ 
m um kin. A m ald a ikki valentli te m ir g id ro k sid n in g h im o yalov chi 
x o ssab ri ju d a past, chunki u tokli suv b ila n o son yuviladi. Ishqoriy 
m u h itd a H* io n larin in g k o n sen tratsiy asi k ato d li rcaksiya u c h u n
yetarli b o ‘lm asa, kislotali m uh itd ag i k ab i korro ziy a jara y o n i xavfli 
b o ‘lm aydi.
A eroziyalangan m uhitda k o rro ziy a (1) v a (3) ten glam alarg a 
m os h o ld a b o ra d i. U zluksiz g idrok sil io n la rin in g hosil boMishi 
natijasida katodda m uhit ishqoriy boMadl. Bu m uhitda erigan kislorod 
boMsa, F c (O H
)2
F e(0 H )3 gacha o k sid lan ad i. Fe(OFI)3 F e (0 H )2 ga 
n isbatan b a rq a ro rro q him oya p a rd a hosil qilish xususiyatiga ega.
K islorod korroziya jarayonida ikki y o q lam a fiinksiyani bajaradi: 
b ir to m o n d a n , u faol d ep o larizato r boMib, ko rro ziy a ja ra y o n in i 
tezlashtiradi, ikkinchi to m o n d an , F e ( 0 H ) 2 oksidlanishida ishtirok 
etib F e (0 H )3 him o y a parda hosil qilish xususiyatiga ega (a n o d d a ), 
ya’ni korroziya sekinlashadi. S h u n d a y sab a b la rg a ko‘ra, ko rroziya 
jara y o n in in g rivojlanishiga k islo ro d n in g t a ’siri sh aro itg a q a ra b
tu riich a boMishi m um kin. V o d o ro d li qutbsiziani.sh bilan k o rro - 
ziy alan ish i kabi pH qiym ati k o 'ta r ilg a n d a k o rro ziy a ja ra y o n i 
sekinla.shadi.
Suv b iian ko ntaktdagi tc m ir s irtid a ho sil boMadigan elek tro d
potensialining qiym ati m a’lum d arajad a k islo ro d konsentratsiyasiga 
bogMiq, c h u n k i te m ir passivlashtirish xususiyatiga ega.
M etall sirtining h a r xil qism lariga k islorodning kelishida ozgina 
farq boMsa h a m , turli bosqichli aeroziyalanisli zona.si vujudga keladi,

---

b in o b arin , turli e le k tro d potensialli zo n a hosil b o ‘ladi. Y uzasida 
kislorod oqim i k o ‘p boMgan qism passivroq b o ‘lib qoladi, potensiali 
yuqori b o 'la d i, d e m a k , u k a to d kabi ishlaydi. A eroziyasi kuchsiz 
b o ‘lgan qism a n o d b o ‘ladi.
S h u n d a y q ilib , m e ta ll sirtida ae ro ziy a b o sq ic h in in g farqi 
natijasida diffcrensiaí 
aeratsiya jufii
deb ataladigan elektrokim yoviy 
ju ft hosil b o ‘ladi. B u n d ay juftlardagi elek tro d p o tensiallarining 
farqi ju d a k a tta e m a s h a m d a u b ir necha m illivoltni tashkil etishi 
m um kin, biro q u la rd a hosil boMadigan korroziya k am em as, tem ir 
u c h u n oddiy e lek tro k im y o v iy juftga n isbatan k o 'p ro q ham .
IX . 3 . K orroziya jarayoni tezligiga 
t a ’s ir etuvchi om illar
M etall sirtiga y ax sh i ishlov bcrmasUk, tash q i m u h it t a ’siri, 
korroziyaga c h id a m ii q o tish m alard an tayyorlam aslik korroziyani 
tezlashtiradi. M e ta lln in g sirtl yom on ishlansa, tez korroziyalanadi, 
u v aqtda k o rro ziy ag a q arsh i m etall b u y u m iar sirti lak, b o ‘yoqlar, 
em allar b ilan q o p la n a d i. M etall sirtiga h im o y a oksid q op lam alar 
q o p lan g an d a h a m k o rro ziy a jaray oni kam ayadi. M etall kuchli 
oksidlovchilar, sh u ju m la d a n , kislorod bilan k o n ta k td a boMganda 
h a m korroziya ja ra y o n i susayadi.
Suvli m u h itd a k a rb o n a t kislolali m u v o zan a t h a m d a erigan 
k is lo ro d n in g k o n s e n tr a ts iy a s i k o rro z iy a n i aso siy a n iq lo v c h i 
om illaridan hisoblanadi. K orroziya jarayonining tezlashishiga suvda 
erigan tu zlar k o n sen tra tsiy a si ham da u n d a m ik roorgan izm larning
boMishi t a ’sir e ta d i.
K arb o n at k islo ta li m uvozanat. K arbonat kislotaning suvdagi 
h a r xil birikm alari d in a m ik m uvozanat holatida boMadi. K arbo nat- 
kalsiyli sistem a m u v o zan ati am aliy aham iyatga ega, suvning bunday 
xususiyati b a rq a ro rlik va agressivlikka yordam beradi.