Mavzu: Nerv sistemasining klinik anatomiyasi va fiziologiyasi


Miya ustunining fiziologiyasi


Download 1.14 Mb.
Pdf ko'rish
bet3/16
Sana05.01.2022
Hajmi1.14 Mb.
#227673
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   16
Bog'liq
Nerv sistemasining klinik anatomiyasi. Sezgi sferasi, tekshirish usullari va patologiyasi

Miya ustunining fiziologiyasi.        

1.  


Reflektor:  chaynash,  yutish,  aksirish,  korneal,  konyuktival,  qorachiq  kabi 

tug’ma reflekslarni, murakkab shartsiz reflekslarni boshqaradi, yurak qon tomir nafas 

markazlari, mushaklar tonusini boshqaradi.  



 

Miyacha  - cerebellum 

 

Uzunchoq  miya  va  ko`prik  ostida  orqa  kalla  churrasida  joylashgan.  Tepada 



miyani ensa bo`limidan miyacha chodiri bilan ajratiladi. Fiziologik miyacha qutidagi 

qismlarga  ajratiladi:  qadimiy  qism  (klochok  i  uzelok),  eski  qism  (chuvalchang)  va 

yangi qism (yarim sharlar). Chuvalchang va yarim sharlarning oq moddasida 3 yadro 

joylashgan:  shatra  yadrosi,  sharsimon  va  tiqinsimon  yadrolar.  Yarim  sharlarda 

tishsimon yadro joylashgan. Miyachada 3 juft oyoqchalari bor.   

Oraliq miya. 

 

Oraliq miya ko`ruv do`ngligi, epitalamus, metatalamus, gipotalamusdan iborat. 



Bo`shlig’i 3 qorincha.  

 

Talamus  afferent  sistemaning  po`stloq  osti  bo`limi  hisoblanadi  –  bu  erdan 



barcha  sezgini  o`tkazuvchi  yo`llari  o`tadi.  Barcha  analizatorlarning  po`stloq  bo`limi 

talamus  bilan  qaytar  aloqada.  Talamus  barcha  retseptorlarning  po`stloq  osti  sezgi 

kollektori  hisoblanadi  va  u axborotlarni  mexanik qabul qilibgina qolmay, bosh  miya 

po`stlog’iga xabar beradi va ularga emotsional tus beradi.  

 

Epitalamus  –  3  qorincha  va  o`rta  miyani  orasida  joylashgan,  jiyak,  tishsimon 



tanadan  iborat.  Jiyak  uchburchagi  po`stloq  osti  sezgi  markazi  hisoblanadi. 

Shishsimon tana  o`rta  miyani  yuqori do`ngliklari  orasida joylashgan  va jinsiy  bezlar 

funktsiyasini boshqarishda va ularni rivojlanishida ishtirok etadi.  

 

Metatalamus  –  medial  va  lateral  tizzasimon  tanalardan  iborat.  Medial 



tizzasimon  tana  o`rta  miyani  pastki  do`ngligi  bilan  bog’langan.  Ular  tor  ikkalasi 

birgalikda  po`stloq  osti  eshituv  markazi  hisoblanadi.  Lateral  tizzasimon  tana  yuqori 

do`ngliklar  bilan  bog’langan  Talamus  yostig’i  yuqorigi  do`nglik  ikkalasi  birgalikda 

po`stloq osti ko`ruv markazi hisoblanadi.   

 

Gipotalamus  –  miya  asosida  joylashgan,  oldinda  ko`ruv  kesishmasi.  lateral-



ko`ruv  trakti,  orqada  –  so`rg’ichsimon  tana  joylashgan.  Yuqorigi  chegara  – 

gipotalamik  egat,  pastki  chegara  3-  qorincha  tubi  kulrang  do`nglik  bilan  birgalikda 

voronsimon  cho`zilib  turadi  bu  erda  gipofiz  osilib  turadi.  Gipotalamus  4  g  2  va 

yuqori  differen  qilingan  yadrolar  to`plamidan  iborat  (32  juft).  Yadrolarga  bo`linadi: 

oldingi, o`rta va orqa.  



 

Oxirgi miya. 

 

Oxirgi miya 2 ta yarim shardan iborat. Har ikkala yarim shar qadoqsimon tana, 



svod va oldingi bitishma yordamida bir-biri bilan birlashgan. Yarim sharlarda yuzaki 

kulrang qavat – katta miya po`stlog’i, nerv tolalaridan iborat oq modda. Striopallidar 

sistema (bazal yadrolar) ichki kapsula bor. Yarim sharlarning medial yuzasida medial 

sistemani hosil qiluvchi qator anatomik hosilalar mavjud.  




Download 1.14 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   16




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling