N e I t va gaz m ahsulotlarining I izik-kimyoviy tahlili

Ichki standart usuli tekshiriluvchi aralashm aga standart m oddaning 
aniq o dch an g an m iqdorini kiritishga asoslangan. Standart m odda 
ta rz id a o ‘zining fizik-kim y oviy xossalari b o ‘yicha tek shiriluv chi 
aralashm a tarkibidagi m oddalarga yaqin b o ‘lgan m odda tanlanadi. 
U aralashm adagi m o d d ala rd a n biri b o dishi sh art em as. X ro m a- 
tografiyalangandan keyin aniqlanuvchi m oddaga va standartga xos 
c h o ‘qqilarning param etrlari odchanadi. K om ponentning m assa ulushi 
(% hisobida) quyidagi form uladan hisoblab topiladi:
k j ■
 Yitj
A, =
k st 4 ,
a • ю о
(42)
bu yerda: Qz — standart m assasining aralashm aning barcha kom po- 
n e n tla ri m assalarig a n isb ati; kj, k a — a n iq la n u v c h i va sta n d a rt 
m od d alar u ch u n d etek to r sezgirligiga tuzatish koeffitsiyentlari.
U sulning afzalliklariga tajriba natijalarining yetarli darajada aniq- 
likda takrorlanishi, ju d a aniqligi, b a ’zi o ‘zgarishlarning o d ch an ay o t- 
gan kattaliklarga ta ’sir etmasligi kiradi. Standartni aniq odchash zarur- 
ligi, standart c h o ‘qqisini aniqlanuvchi m o d da c h o ‘qqilaridan keskin 
ajratish zarurligi usulning kam chiligi hisoblanadi.
Mutlaq darajalash usuli. Bu usulda aniqlik yuqori bodganligi 
sababli m ikroaralashm alar va aralashm adagi kom ponetlarning ayrim - 
larinigina aniqlash zaru r b o d g an d a ju d a q o d keladi. Turlicha, lekin 
aniq dozalarda olingan m a ’lum m oddalarning xrom atogram m alari 
bcfyicha param etrlardan birining olingan n am u n a massasiga bogdiqlik
grafigi tuziladi. Tekshiriluvchi aralash­
m aning taxm in etiluvchi har b ir kom po- 
n en ti uch u n o ‘z grafigi chiziladi. Kalibr- 
lash grafigiga misol 42-rasm da keltirilgan. 
G rafikdan k o ‘rinib turibdiki, tanlangan 
detektorning aralashm aning A va В kom - 
p o n e n tla rig a n isb a ta n sezgirligi tu rli- 
chadir.
Tekshiriluvchi aralashm a xrom ato- 
graflyalanganda h a r bir c h o ‘qqi identifi- 
katsiya qilinadi. X ro m atogram m anin g
42-rasm. Kalibrlash grafigi.
108

---

p a ra m etrla rid a n biri o ‘lc h a n a d i va o ld in kalibrlash grafiklaridan 
foydalaniladi. Shunday qilib, / k o m p o n en td an tarkib topgan aralash­
m ani tahlil qilish uch un i ta grafik chizish kerak b o ‘ladi. Agarda 
kiritilgan aralashm aning m iqdori an iq b o 'lsa, kalibrlash grafiklaridan 
har bir kom p on en tn ing m iqdoriga doir olingan m a’lum otlar asosida 
uning foiz hisobidagi m iqdori hisoblab topiladi.
X rom atogram m a b o ‘yicha ohchangan birinchi k o m ponent c h o ‘q- 
qisining yuzasini YuK deb taxm in qilaylik. 42- rasm dagi kalibrlash 
grafigiga b in o an ushbu yuzaga m os keluvchi birinchi k o m po nentning 
m iqdori qA ni topam iz. K olonkaga kiritilgan aralashm aning um um iy 
m iqdori q ni bilgan holda aralashm a tarkibidagi birinchi k o m p o n en t­
ning m iqdori CA n i hisoblab topish m um kin:
CA = 
•100 . 
(43)
q
Boshqa kom ponen tlarning m iqdorlari h am shu y o ‘sinda topiladi.
Usulning afzalliklari kom p onentlar m iqdori ju d a yuqori aniqlikda 
topilishi bilan birga aralashm ani b archa kom ponentlarga ajratish shart 
emasligidadir. B unda faqat tekshirilishi zaru r b o ig a n ko m p o n en tlam i 
ajratishning o ‘zi kifoya. U sulning kam chiliklari: h ar gal nam unani 
aniq m iqdorda kiritish zarur, shuningdek, kalibrlash h am k o ‘p m ehnat 
talab qiladi.