O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

F a o liy a tn in g tu zilish i
Voqelikka m u n o s a b a t n in g m u h im s h a k li sifatidagi
faoliyat inson bilan uni qurshab turgan 
b o r liq orasida 
bevosita aloqa o ‘m atadi. Tabiatga, narsalarga o d a m l a r ta'sir 
ko^rsatishi ham faoliyat tufayli r o ‘yobga c h iq a d i. T n s o n
faoliyatda narsalarga subyekt, shaxslararo m u n o s a b a t d a esa 
shaxs sifatida gavdalanadi h a m d a im k on iyatlarini yuzaga
53

---

chiqarishga erishadi. Buning natijasida ikkiyoqlama bogManib 
uzluksiz ha ra k a tg a kirishishi, t o ‘g ‘ri va teskari aloqa o 'r n a -
tishi tu fayli inson narsalarning, o d a m la rn in g , tabiat va 
j a m iy a t n in g o ‘ziga xos xususiyatlari to'g'risida m a ’lum o t 
t o ‘playdi. H a r xi! xususiyatli o ‘zaro m unosabatlar negizida 
f a o l i y a t s u b y e k ti u c h u n n a r s a l a r s u b y e k tla r s if a tid a , 
o d a m l a r esa shaxs timsolida aks eta boshlaydi.
I n s o n faoliyatgayo‘naltirilgan maqsadga erishish u c h u n
shu y o ‘lda turli harakatlar qilib xususiy vazifalarni baja- 
rishga kirishadi. U o ‘z oldida turgan maqsadni amalga oshi- 
rish u c h u n m a ’ium vaqt oraligkida u yoki bu ainalni bajaradi. 
Biror m a t n n i kom p yuterd a tayyorlash uchu n inson oldin 
k o m p y u te r n i tokka ulaydi, ekranni ishga sozlaydi, u ning 
tu g m a c h ala rin i bosish orqali harf va s o ‘zlarni teradi, so'ngra 
m a ’iu m m a ’no anglatuvchi m atn paydo b o la d i.
Psixologiyada faoliyatning alohida bir xususiy vazifasini 
bajarishga m oljallang a n , nisbatan tugallangan qismi, tarkibi 
h a ra k a t d e b n om lanadi. M asalan, ko m p y uter texnikasidan 
foydalanish harakatlari amalga oshiriladigan ishlardan tarkib 
to p ad i. H a ra k atla r natijasida o d a m borliqdagi narsalarning 
xususiyati, holati, fazoviy joylashuvini o ‘zgartiradi. M az- 
kur j a r a y o n nafaqat harakat y ordam i bilan, balki m uayyan 
s a ’y - h a r a k a t l a r tufayli y u z a g a keladi. D u r a d g o r e shik 
y a s a m o q c h i boMsa, avval yaroqli material tanlaydi, ularni 
o l c h a y d i , elem entlarini sanaydi, randalaydi, ularni bir- 
biriga jo y la s h tira d i, y o pish tiradi, p a rd o z beradi, o shiq- 
m o sh iq , kesaki o ‘m ata d i, ochib-yopilishini tekshiradi va 
h o k a z o . Keltirilgan m iso ld an k o ‘rinib turibdiki, d u ra d - 
g o r n in g gavdasi, o y o q - q o ll a r i , boshini tutish sa ’y-h ara - 
katlari bilan birga „ta n lash “ , „ishlov berish“ , „ o ‘rn atish “ 
a m a liy qism lari majmuyi faoliyatni tarkib toptiradi. S a ’y- 
h a r a k a tn i n g h a ra ka tda n farqli tom on lari uning aniqligi, 
m a q s a d g a y o 'n a lg a n l ig i , e p c h illig i, u y g ‘unligi singari 
belgilarida o ‘z ifodasini topadi.
I n so n faoliyatida narsalarni o ‘zlashtirishga yo‘naltirilgan 
s a ’y - h a r a k a t l a r d a n tashqari: a) ta n a n in g fazoviy holati;
b) g a v d a n i tutish holati (tik turish, 
0
‘tirish); d ) j o y alm a- 
shish (yurish, yugurish); e) aloqa vositalari sa’y h a r a k a ti a r i

---

qatnashadi. Odatda, aloqa vositalari tarkibiga: a) ifodali s a 'y -
ha ra k a tla r (im o-ishora, p a n to m im i k a ) ; b) m a'n o li i s h o -
ralar; d) n u tq iy sa’y - h a r a k a tl a r kiritiladi. S a ’y - h a r a k a t -
larning ushbu turlarida t a ’kidlab o 'tilg a n la rd a n tas h q a ri 
m ushaklar, hiqildoq, tovush paych alari, nafas olish a ’z o -
lari ishtirok etadi. D em ak, n arsa larn i o ‘zlashtirishga q a r a -
tilgan ha ra k a tn in g ishga tushishi m uayyan sa’y - h a r a k a tla r
tizim in ing amalga oshirilishini anglatadi. Bu hodisa k o ‘p 
j i h a t d a n h a ra k a tn in g m a q s a d i g a , t a ’sir o ‘t k a z i l a d i g a n
narsalarning xususiyatlariga va h a ra k a tn in g amalga o s h is h
s h a r t - s h a r o it la r ig a b o g i i q . J u m l a d a n ; a) k ito b n i o l i s h
q a la m n i o lishd an b o s h q a c h a r o q tarzdagi sa’y - h a r a k a tn i
taqozo etadi; b) avtomobilni haydash velosipedda u chishg a 
qaraganda boshqacharoq sa’y - h a ra k a tn i talab qiladi; d) ellik 
kg li shtangani ko‘tarishda b ir pud lik toshga q a r a g a n d a
k o lproq q u w a t sarflanadi; e) k a rto n g a katta shaklni y o p ish - 
tirishga qaraganda kichik shaklni joylashtirish qiyin kechadi.
Y u q o r i d a keltirilgan m i s o l l a r tu r l ic h a o b y e k t l a r g a
taalluqli boMishiga qaram ay, u la r d a harakatning m a q s a d i 
yagonadir. Obyektlarning t u rlic h a ekanligi sa’y - h a r a k a t -
larning oldiga va mushak faoliyati tuzilishiga h a r xil ta l a b -
larni q o 'y a d i. Ushbu v o q elik rus olim lari P .K .A n o x in , 
N . A . B e r n s h t e y n , E . A . A s r a t y a n l a r n i n g t a d q i q o t l a r i d a
d a lilla b b e rilg a n . U l a r n i n g u m u m i y fik rla rig a k o ‘ r a , 
m ush ak larnin g faoliyati s a ’y - h a r a k a t vazifasi bilan e m a s , 
balki m a z k u r sa’y-harakat r o ‘y b erad ig an s h a rt-s h a r o itla r
b ila n b o s h q a rilis h i m u m k i n e k a n lig in i k o ‘r s a t m o q d a .
M u sh ak la r bu o'rin d a sa ’y -h a r a k a tla r n in g y o ‘nalishini va 
tezligini t a ’minlash u c h u n x iz m a t qiladi va ayni p a y td a
har xil qarshiliklar (hajm, k u c h , vazn t a ’siri)ni m u a y y a n
d arajada susaytiradi.
S a'y -h arakatlarning a m a lg a oshirilishi b e to ‘xtov n a z o -
rat q ilinadi, uning natijasi h a ra k a tn in g pirovard m a q s a d i 
bilan qiyoslanadi va unga ayrim tu za tish lar kiritiladi, x u d d i 
shu ta rz d a boshqaruv b e tin im tak rorlanaveradi, h a ra k a tn i 
n a z o ra t qilish jarayoni esa sezgi a ’zolari y ordam i b i la n
vujudga keladi. S a ’y - h a r a k a tn i n g s e n so r (sezgi a ’z o la r i
yo rd am id a) nazorat qilishning isboti uning oynadagi o ‘z

---

aksiga qarab chizishda o ‘z ifodasini topadi. M a ’lumki, oynada 
qalam o dam q o ‘li h a ra k a t y o ‘nalishi b o ‘yicha emas, balki 
q a ra m a -q a rs h i t o m o n g a h a ra k atlanayo tg and ay tuyuladi. 
Inson ko‘rish orqali m ash q qilib to'plangan m a ’lumotlardan 
foydalanish bilan h a ra k a tn i muvofiqlashtirishni uddalaydi.
S a ’y -h ara k a tla rn in g nazorat qilish jara y on i va ularni 
boshqarish teskari aloqa  prinsipiga binoan ro'yobga chiqa- 
di. U shbu h o d isa n in g am alg a oshish im koniyati quyidagi 
omillarga bevosita b o g ‘liq holda kechadi: a) sezgi a ’zolari 
aloq a kanali vazifasini bajarganda; b) u l a r a x b o r o t manbayi 
sifatida harakat rolini o ‘ynaganda; d) sa’y-h arakatlarn i aks 
ettiruvchi alom atlar bu jaray on d a xabar yetkazuvchi sifatida 
qatnashganda va boshqalar. T a ’kidlab o ‘tilgan om illar orqali 
am alga oshadigan teskari aloqaning b u n d a y k o krinishini 
rus tadqiqo tch isi P .K .A n o x in teskari afferentatsiya deb 
a ta g a n . 
A f f e r e n ta ts iy a (lo tin c h a afforens — k eltiru vch i 
m a ’nosini a n g la tad i) tashq i q o ‘zg‘a tu v c h ila rd a n h a m d a
i c h k i o r g a n l a r d a n , a x b o r o t n i q a b u l q i l u v c h i h issiy
a 'z o la rd a n m arkaziy n e rv sistemasiga kelib tushuvchi nerv 
im p u ls la rin in g d o i m i y o q im in i bildiradi. T o 'g 'ri aloqa 
axborotlarning ta s h q a r id a n to'g'ridan t o 'g lri kirib kelishini 
anglaisa, teskari afferentatsiya uning aksini ifodalaydi. Sa'y- 
h a r a k a tla r b a r c h a o r g a n la rn in g faoliyatini tu sh u n tiris h
u c h u n xizmat qiladi va boshqaruv jarayoni q a n d a y kechi- 
shini tahiil etish im k o n iy atig a ega.
N a r s a g a y o ‘n a l t i r i l g a n h a ra k a tn in g ishga tush ishi 
m u ay y a n bir tiz im g a taalluqli sa ’y -h ara k a tla rn in g nati- 
jag a erishishni t a 'm i n la s h bilan cheklanib qolm aydi. Bal­
ki u h arakat, b irin c h id a n , sa ’y-harakatlarning natijasiga 
m os ravishda, ik k in c h id a n , harakatlar o b yektning xusu- 
siyatlariga m u ta n o sib lik d a , uchinchidan, sa'y-h arak atlarn i 
hissiy nazorat qilishni am alga oshirgan y o 'sind a ularga b a ’zi 
bir tuzatishlar kiritadi. U shb u jarayonni o so n ro q tushu- 
nish u c h u n q u y id ag ila rn i aniqlab olish lozim: a) tashqi 
m u h i t n i n g h o la ti; b) m u h i t d a h a r a k a tl a r n i n g vujudga 
kelishi; d) natijalar t o ‘g ‘risida miyaga a x b o ro t beruvchi 
h is s iy m o ' l j a l l a r n i e g a l l a s h m u ja s s a m l a s h t i r i l g a n d i r .
M asalan , haydovchi avtobusni to'xtatish tepkisini bosish 
56

---

k uch ini, u ning harakati tezligi, shox k o 'c h a n in g h o la ti, 
a vtobusning vazni, harakat qatnovi, piyodalar gavjumligi 
bilan so'zsiz moslashtiradi.
H o lb u k i, faoliyat ta rk ib ig a kiruvchi s a 'y - h a r a k a t l a r
tizim i ox ir-oq ib atda m a z k u r ha ra k a tn in g m aqsadi bilan
nazo rat qilinadi, b a h olan ad i va t o ‘g ‘rilab turiladi. C h u n k i
m i y a d a f a o l i y a t n i n g b o ' l g ‘u s i n a t i j a s i n i n g t i m s o l i ,
o ‘zg aru vchan andazasi ta r z id a vujudga kelishi m u m k i n . 
Ezgu niyatga aylangan b o ‘lg‘usi a n d a za bilan h a ra k a tn in g
am aliy natijasi qiyoslanadi, o ‘z navbatida, a n d a z a s a ’y- 
h a r a k a tn i y o lnaltirib t u r a d i . U s h b u h o l a t n in g t u r l i c h a
psixofiziologik talqinlari m a v ju d b o ‘lib, u la r ,,b o ‘lg‘usi 
harakat m odellari“ , „sa’y - h a r a k a t dasturi“ , „ m a q s a d n in g
dasturi“ , „miyada h arakatning o lzi oldindan hosii qiladigan 
a n d a z a la ri“ singari tu s h u n c h a la r d a o ‘z ifodasini to p a d i. 
Ju m la d a n : „harakat a k sep to ri“ va „ilgarilab aks e ttir is h “ 
( P . K.A noxin), „ h a ra k a tla n tiru v c h i vazifa“ va „ b o ‘lg‘usi 
ehtiyoj a n d a za s i“ (N .A .B e rn s h te y n ) , „zaruriy m o h i y a t “ 
va „kelajak andazasi“ (M itte lsh te d t, U.Eshbi) va b o s h q a la r
u l a r n i n g e n g m u h i m l a r i h i s o b l a n a d i . S a n a b o ‘t i l g a n
tadq iq otch ilarn ing talqinlari ilmiy faraz tarzida berilganligi 
t u fa y ii u l a r m iy a d a q a n d a y aks e tish i m u m k i n l i g i n i
m u k a m m a l bilishga q odir em a sm iz . Lekin ularn in g m iy a d a
ilgarilab aks ettirish to ‘g ‘risidagi m ulohazalari va s h u n g a
xos ta s a w u rlarn in g yaratilishi psixologiya fani u c h u n ijobiy 
ilmiy voqelikdir.