O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


u larnin g  ta lq in ic h a ,  tana  tu z ilish i  h a m ,  te m p era m en t


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet18/34
Sana29.09.2017
Hajmi32 Kb.
#16743
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   34

u larnin g  ta lq in ic h a ,  tana  tu z ilish i  h a m ,  te m p era m en t 
xususiyatlari  ham   ichki sekretsiya bezlari  faoliyatidagi o'zaro 
m u n osabatlarnin g  nasliy  belgilariga  bogMiqdir.  Ularning 
fikricha,  tan a  tu zilish i  bilan  te m p e r a m e n t  xususiyatlari 
orasida  m uayyan  m utanosiblik  m avjuddir.  U .  Sheld on nin g 
fik rich a,  s e m iz ,  q orin   b o ‘s h lig l i  ta k o m illa s h g a n   inson  
shodlikka,  m u loqotm an dlik ka,  t o ‘yib  ovq atlanish ga  m oyil 
(visseroton )  xususiyatga  egadir.  S h u n in g d ek ,  sklet  m uskul- 
lari  taraqqiy  etgan   shaxslar  g'a y ra tli,  fao l  (so m a to to n ) 
xislatlidirlar.  Shu  bilan  birga,  nerv  sistem a si,  bosh  miyasi 
o lta  rivojlangan  in so n la ro 'ta   sezgir,  sertashvish ,  xayolotga 
beriluvchan  b o ‘ladilar,  ya’ni  (sereb roton )  xususiyatlidirlar.
Fikr  yu ritilgan   m u am m o  m u h im   ijtim o iy   aham iyat 
kasb  eta d i,  ch u n k i  ichki  sekretsiya  b ezla rin in g   tuzilishi 
tashqi  sharoitlarga  ham ,  faoliyat tafablariga  ham   to ‘Ia-to‘kis 
m oslash a  o lm a y d i,  binobarin,  u  nerv  sistem a sig a   biroz 
m u vofiq lash u vi  m u m k in,  x o lo s.  S h u n d a n   kelib  ch iqib, 
K rechm er bilan  S h eld on  talqiniga y o n d ash ilsa,  undan  shaxs 
tem p eram cn tin in g  xususiyatlari  tashqi  ijtim oiy  sharoit  va 
faoliyat  talablariga  m uvofiqlashuvi  e h tim o li  m avjud,  degan 
m ulohaza  kelib chiqadi.  D em ak,  m ualliflar e ’tiroficha,  turli 
tem p eram entli  shaxslarga  ijtim oiy  zaruriyat  tufayli  bir  xil 
talablar  q o ‘yilsa,  u  holda  in son n in g  tem p eram en ti  im ko- 
niyatlari  bilan  jam iyat  talablari  o £rtasida  murakkab  zid - 
diyatlar,  n izo li  vaziyatlar  kelishi  m u m k in   em ish .  Shuni 
ta ’kidlash  jo izk i,  K rechm er  bilan  S h e ld o n n in g   tem pera­
m ent  to 'g ‘risidagi  nazariyasi  b ir m u n c h a   b ahslid ir  va  u 
tem p eram en tn in g  nerv  sistem asi  u m u m iy   tip in in g  xusu- 
siyatlariga  b og'liq ligin i  aks  ettiruvchi  om illa rn i  tushunti- 
rishga zaiflik  qiladi.  Shuningdek,  m azkur ta ’lim ot tem pera­
m en tn in g  kelib  ch iqishini  tushuntirishda  organ izm   u m u ­
m iy  tu zilish in in g  o'rniga  biryoqlam a  b a h o   beradi.  Shuni 
unutm aslik  kerakki,  organizm ning  u m u m iy   tuzilishi  dar- 
haqiqat  nerv sistem asining tipiga  va  tem p eram en tga  m uay­
yan  darajada  ta ’sir  o ‘tkazishi  m u m k in.  C h u n k i  nerv  sis­
tem asining xususiyatlari  modda alm ashuvi  va  ichki sekretsiya 
bezlari  fa o liy a tin in g   individual  x u su siy a tla rig a   m u voflq 
k ech ad i.  D e m a k ,  te m p e r a m e n tn in g   v u ju d g a   k elish id a
II  Psixologiya 
161
www.ziyouz.com kutubxonasi

organizm ning  um um iy  tuzilishi  cm as,  balki  nerv  sistemasi- 
ning  genotipi  yoki  um um iy  tipi  m uhim   ahamiyat  kasb  etadi.
T em p er a m en tn in g   fiziologik  asosi  nerv  sistem asining 
u m u m iy  tip id a n   iborat  b o llsa-da,  lekin  uning  psixologik 
tavsifm i  tah lil  qilish  uchun  nerv  sistem asin in g  xususiyat- 
larini  b ilish   hozirgi  davr  talabiga  javob   berm aydi.  M isol 
u c h u n ,  g ‘a y r a tlilik ,  barqaror  k a y fiy a t,  y u q o ri  fa o llik , 
harakat  tezlig i  q o ‘zg ‘alish  kuchiga  b og'liqdir,  lekin  unga 
liar  xil  p six ik   x u su siyatlar  ham   ta a llu q li  (se zg i  x u su - 
siyatlari,  x a y o l  obrazlari  yorqinligi  va  h okazo).  T em p era­
m e n tn in g   m u a y y a n   xususiyati  n erv  sistem a si  u m u m iy  
tip inin g  b irgina  xususiyatiga 
aloqad or  b o ‘lm asdan,  balki 
bir turkum   xususiyatiga b ogliq d ir.  Psixologiyada  biror tobe 
xususiyat  o 'zgaru vch i  bir  nechta  m ustaqil  o ‘zgaruvchilarga 
a lo q a d o r   b o ‘!sa  y o k i  y o lg ‘iz  m u sta q il  o ‘zgaru vch i  bir 
turkum  to b e  xususiyat o ‘zgaruvchiga b o g ‘liq bo'lsa,  bunday 
to b elik   k o 'p y o q la m a   tob elik   d e y ila d i.  Shu   b o is,  te m ­
p e r a m e n tn in g   p s ix o lo g ik   x u su siy a tla r i  nerv  sistem a si 
u m u m iy  tip in in g   fiziologik   xususiyatlariga  k o ‘pyoqlam a 
tob ed ir. 
N e r v   sistem asi  u m u m iy  tipi  xususiyatlarining 
fiziologik   tadqiqotlari  tem peram ent  p aydo  b o lis h i  q o n u - 
niyatlarini  tushunishga  kamlik  qiladi,  shu  b ois,  bu  sohada 
fiziologik  izlan ish   o'tkazish  va  u nin g  psixologik  m ohiyatini 
tekshirish  lo zim .
M a b o d o ,  tem p eram en t  tipologiyasi  insonlarning  tem - 
peram entlari  b o 'y ic h a   q iyoslan sa,  u  h old a  u nin g  xu su ­
siyatlari  o ‘zaro  o'xshash  
shaxslarning  guruhi  mavjudligi 
n am oyon boMadi.  B uasnoda  eram izdan oldingi  davrda ham 
tem peram ent tiplari  to'g^risida  materiallarto'plangan.  Ularda 
te m p e r a m e n t  tip i  d e y ilg a n d a ,  in s o n la r n in g   m u ayy an  
guruhlarini  ta v sin o v ch i  psixik  xususiyatlarning  yig l indisi 
anglashilgan.  H ozirgi  davrda  tem p eram entnin g tipi  degan- 
da,  m a’lum   in son lar  guruhi  uchun  u m u m iy  b o lg a n   xusu­
siyatlarn ing  so d d a   majmuasi  em a s,  balki  m azkur  xusu­
siyatlarning  q o n u n iy ,  zaruriy  o ‘zaro  b o g liq lig i  tushuniladi.
T em p er a m en tn in g   ayrim  xususiyatlarini  uning  u  yoki 
bu  tashqi  ko'rinish iga  qarab  o lc h a s h   m um kin.  Shaxsning 
shiddatlilik  (tezlik ,  impulsivlik)  darajasini  ikkita  harakatdan
www.ziyouz.com kutubxonasi

bittasini  tan lam ayd igan   harakatga  n isb a ta n   qancha  vaqt 
m obaynida  qaror chiqarishga qarab  an iq lash   m um kin. Agar 
ushbu  y o ‘sinda  tem peram entning  bir  n ech ta   xususiyatlari 
o 'lc h a n s a ,  u  h o ld a   u nin g  bir  x u s u s iy a ti  q a n c h a   k o ‘p 
miqdorda  ifod alansa,  tem p eram entnin g  b oshq a  xususiyati 
shuncha  k o ‘p  yoki  aksincha,  o z   aks  etish i  kuzatiladi.
Har  qaysi  tipga  o ‘ziga  xos  xususiyatlam ing  o ‘zaro  alo- 
qasi,  har  bir  alohida  xususiyatning  sifat  tavsifi  tem pera­
ment tipining boshqa  xususiyatlari bilan b o g ‘liqlikda  aksetadi. 
0 ‘zini  tuta  bilm aslik  yoki  o ‘zini  tuta  bilish  tem peram entning 
bitta  tipi  uchun:  a)  ehtiroslilik — shiddat;  b) jazava—yuksak 
darajadagi  m uvozanatsizlik;  bir  xil  tip   u ch u n   o'zin i  tuta 
bilish  —  em o tsio n a l-iro d a v iy   bir  m e 'y o r d a   tutish  b o ls a , 
boshqasi  uchun  u  ulugVorlik va  vazm inlik  namunasidir.
T em p eram en t  tiplarini  psixik  xususiyatlari  o ‘rtasidagi 
q o n u n iy   m u n o s a b a tla r   ta r z id a   t u s h u n is h   G ip p o k r a t 
(eram izd an   o ld in g i  460  —  3 7 7 -y illa r )  to m o n id a n   talqin 
qilingan tem peram ent to ‘g‘risidagi  tu sh u n ch a  m a’nosiga m os 
tushadi.  Lekin  ushbu  tushuncha  y u n o n c h a —
krasis
  s o ‘zi 
bilan  belgilangan  va  u  lotincha—
temperament
 
m os
b o lib , 
nisbat,  munosabat
,  degan  m a ’n o n i  anglatadi.  N erv 
siste m a sin in g   u m u m iy   tiplari  b ila n   f iz io lo g ik   jih atd an  
tem peram ent tiplari  I.P.  Pavlovdan  k eyin   G ippokrat tiplari, 
ya ’ni  sangvinik,  xolerik,  flegm atik,  m ela n x o lik   deb  atala 
boshlangan.  Lekin  bu  tushunchalar  h ozirg i  za m on   p sixo- 
logik  m a ’Ium otlar  munosabati  bilan  y a n g ic h a   m azm un  va 
m ohiyat  kasb  etgan.  Shu  b ois,  nerv  sistem a sin in g  to ‘rtta 
tipi  tem p eram entnin g t o ‘rtta tipiga  b o g liq   deb e'tirof etishi- 
niizga  h aqq im iz  y o ‘q,  chunki  ular  gip p ok ra tch a   tiplarning 
ayrimlari,  x o lo s.  Shu  bois,  yangi  o m illa r  m azkur tiplarning 
psixologik  tavsifini  qayta tahlil  q ilish n i  ta q o z o   etadi.
T em p era m en t  tiplarining  p six o lo g ik   tavsifi  quyidagi 
m uhim   xususiyatlar  yordami  bilan  an iq lan ish i  mumkin:
1. 
Senzitivlik
  (lotincha—
sensus  sezish,  his  qilish
  degan 
m a’no anglatadi).  Insonda bironta  psixik reaksiyani  hosil qilish 
uchun senzitivlik yuzasidan zarur b o ‘lgan  o ‘ta  kuchsiz tashqi 
taassurot  k u ch iga  qarab  m u loh aza  y u ritila d i,  ju m lad an, 
sezgilarning  p aydo  b o lis h i  uchun  kerak  q o 4z g ‘ovch inin g
www.ziyouz.com kutubxonasi

ozgina  kuchi  (ularning  quyi  chegarasi),  ehtiyojlar  qondir- 
m asligining  sezilar-sezilm as  darajasi  (shaxsga  ruhiy  azob 
beruvchi)  m ujassam lashadi.
2. 
Reaktivlik.
  Bu  to'g'rida  aynan  bir xil  kuch  bilan  ta'sir 
etuvchi  tashqi  va  ichki  taassurotlarga  shaxs  qanday  kuch 
bilan em otsional  reaksiya qilishiga qarab munosabat bildiriladi. 
R eak tivlik n in g  yorq in   ro‘yobga  c h iq is h i—cm otsion a llik , 
ta ’sirlanuvchanlikning  ifodalanishidir.
3. 
Faollik.
  Bu  borada  inson  qanday faollik darajasi  bilan 
tashqi  o la m g a   t a ’sir  k o ‘rsatishi  va  m aqsadlarini  am alga 
oshirishda  ob yek tiv  hamda  subyektiv  qarama-qarshiliklarni 
faollik bilan  yen gish iga  qarab  fikr yuritiladi.
1. 
Reaktivlik
 bilan 
faollikning o'w ro
  munosabati.  Bunda 
odam ning  faoliyati  ko‘p jihatdan  nim aga b og‘liqligiga qarab, 
ch u n o n ch i  ta so d ifiy   tarzdagi  tashqi  va  ichki  sharoitlarga 
(kayfiyatga,  favquloddagi  hodisalarga)  yoki  maqsadlarga, 
ezgu  n iyatla rga,  x o h ish -in tilish larga  k o ‘ra  fikr  bildirish 
nazarda tutiladi.
2. 
Reaksiya  tempi.
  Bu  turli  xususiyatli  psixik  reaksiyalar 
va  ja r a y o n la rn in g   k ech ish   tezlig ig a ,  b in ob a rin ,  harakat 
tezligiga,  nutq  sur’atiga,  farosatlilikka,  aql tezligiga asoslanib 
xulosa chiqariladi.
3. 
Harakatlarning silliqligi
 va  unga  qaram a-qarshi  sifat 
rigidlik  (q o tib   q olgan lik ),  shaxsning  o ‘zgaruvchan  tashqi 
taassurotlarga  q anchalik  yengillik va ch a q q on   m uvofiqlashi- 
shiga  (silliqlik  bilan  m oslashishga),  shuningdek, uning xatti- 
harakatlari  q a n c h a lik   sust  va  q o tib   q o lg a n lig ig a   b ah o 
berishdan  iboratdir.
4. 
Ekstravertirovanlik
  va 
intravertirovanlik.
  Shaxsning 
faoliyati  va  reaksiyasi  ko'pjihatdan  n im a la rg a b o g ‘liqligiga, 
c h u n o n c h i,  fav q u lo d d a g i  tashqi  taassurotlarga  (ekstra­
vertirovan lik )  y o k i  aksincha,  tim solla rga,  tasaw urlarga, 
o ‘tish  h a m d a  kelajak  bilan  uyg‘u nlashgan  m ulohazalarga 
(intravertirovanlik)  taalluqligiga  asoslangan  holda  m u n o ­
sabat  ifodasidir.
Sangvinik—
 ju d a  faol,  har bir  narsaga  ham   qattiq  kula- 
veradi;  y o lg ko n   dalillarga jahli  chiqadi.  Atrofdagi  narsalar, 
m a'ruzalar  d iq q a tin i  tez jalb  etadi.  In io-  ishoralarni  ko'p
www.ziyouz.com kutubxonasi

ishlatadi,  chehrasiga  qarab  kayfiyatini  an glab   olish  qiyin 
em a s.  Juda  s e z g ir   boM ishiga  q a r a m a y ,  k u c h s iz   t a ’sir 
(q o ‘z g ‘atu vch ilar)  ni  seza  olm a y d i,  se r g ‘ayrat,  ishchan , 
toliqm as.  Faollik  bilan  reaktivlik  m u n osabati  m uvozanatda, 
intizom li,  o ‘zini  tiya  biladi,  boshqara  o la d i.  Xatti-harakati 
j o ‘sh qin ,  nutq  sur’ati  tez,  yangilikni  tc z   payqaydi,  aql- 
idroki  tiyrak,  to p q ir ,  q iziq ish lari,  k a y fiy a ti,  in tilish lari 
o ‘zgaruvchan.  K o ‘n ik m ava malakalami  tez egallaydi.  K o‘ng- 
li ochiq,  dilkash,  m uloqotga tcz kirishadi.  Fantaziyasi  yuksak 
darajada  rivojlangan:  tashqi ta'sirlarga  hozirjavob va  hokazo.
Xolerik
—sust  senzitivlik  xususiyatiga  eg a .  Juda  faol  va 
reaktiv.  K o'pincha  reaktivligi faollikdan ustun  keladi.  Betoqat, 
serzarda,  tin im siz.
Sangvinikka  qaraganda  silliqroq,  lek in   k o‘proq  qotib 
qolgan.
Q iziqishlari,  intilishlari  barqaror,  xatti-harakatlarida 
q a f iylik mavjud.  Biroq diqqatni bir joyga to'plashda qiynaladi. 
N u tq   sur'ati  te z   va  hokazo.
Flegmatik —
 sentizivligi  sust,  h is-tu y g ‘u si  kam  o ‘zga- 
ruvchan,  shunga  k o ‘ra  bunday  shaxsni  k uldirish,  jahlini 
chiqarish,  kayfiyatini  buzish  qiyin.  K o ‘n g ilsiz  h odisa,  xavf- 
xatar  haqidagi  xabarga  xotirjamlik  bilan  m u n osabatd a  b o ‘- 
ladi.  V azm in,  kamharakat.  Im o-ish orasi,  m im ikasi  k o kzga 
yaqqol  tashlanm aydi.  Lekin  serg‘ayrat,  ish c h a n ,  faol,  ch i- 
dam li,  m atonatli.  N u tq   va  harakat  sur'ati  sust.  Farosati 
kamroq.  D iqqatni  t o ‘plashi  osoyishta.  D iq q atn i  ko'chirish 
qiyin.  intravertirovanlashgan,  kam gap,  ich im d a g in i  top. 
Yangilikni  qabul  qilishi  qiyin.  T ashqi  taassurotlarga  sustlik 
bilan javob  beradi.
Melanxolik
—sentizivligi  yuksak.  T o rtin ch o q ,  g ‘ayratsiz. 
A razchan,  xafaqon.  Jim gina  yig'layd i,  kam   kuladi.  Q at’iy- 
ligi  va  m ustaqilligi  zaif.  T ez  toladi.  O rtiq ch a  ishchan   em as. 
Diqqati  beqaror.  H is-tu yg‘usi  sust  o'zgaradi.  Rigid.  Inte- 
ravertirovanlashgan.
Psixologik  m a ’lum otlarning  k o'rsatish ich a ,  irsiyat  va 
tu rm u sh   s h a r o itla r i  te m p e r a m e n t  tip la r i  o ‘rta sid a g i 
tafovutlarning  sababchisidir.  S hu n in g u ch u n   irsiy-flziologik
165
www.ziyouz.com kutubxonasi

xususiyatlari  bir xil  va bitta tuxum dan yaralgan  (gom ozigot) 
egizak larn ing  tem p eram ent xususiyatlarini  ikkita tuxum dan 
vujudga  kelgan   (geterozigot)  egizak larn ing  tem peram ent 
x u s u s iy a tla r i  b ila n   q iy o s la n s a ,  bu  o m il  ta sd iq la n ish i 
m um kin.  M aiu m otlarga qaraganda geterozigot egizaklaridan 
k o‘ra,  g o m o z ig o t  egizaklarining  tem p eram en t  xususiyatlari 
sh u n ch alik   o'x sh a sh   b o la d ik i,  hatto  ular  irsiyat  y o ‘li  85% 
gacha  b erilish i  m um kinligi  tasdiqlangan.  Tarbiyaviy  m uhit 
turlicha  boM ishiga  qaramay,  o ‘xshashlik  saqlanib  qolishi 
tajribalarda  k o lp  marta  teksh irilgan.  S h u n ga  qaram ay, 
te m p e r a m e n tn in g   ayrim  xususiyatlari  —  o'zgarishiga  oid  
m a ’lu m otlar  h am   inkor  etilm aydi  va  favqulodda  yuz  bera- 
digan  tash q i  ham d a  ichki  sharoitning  o'zgarishlari  keskin 
ta’sir o ‘tk azad i  (m asalan,  tog‘  sharoiti,  xavf-xatar  mavjud- 
ligi  va  h ok a zo ).
S hu n i  esd a  saqlash  joizk i,  tem p eram ent  ayrim  xusu- 
siy a tla r in in g   tu rm ush   sh aroiti  b ilan   tarbiyaviy  ta ’sirda 
o'zgarish jarayoni  tem peram ent  tiplarining takomillashuvida 
h am   k o ‘rin ad i.  M a 'lu m k i,  tem p era m e n t  tip in in g  unga 
m u ta n o sib   xu susiyatlari  birdaniga  p ayd o  b o ‘lgan  narsa 
em as,  ch u n k i  nerv  sistem asi  takom illashuvining  um um iy 
qonu n iyatlari  tem peram entga  ham   ta’sir o ‘tkazib,  o ‘z  izini 
q o ld ir a d i.  S h a x s n in g   k a m o lo tig a   k o ‘ra,  te m p era m e n t 
x u su siy a tla r i  n erv  s is te m a sin in g   ta k o m illa sh u v i  b ilan  
b o g liq   tarzda  ro‘yobga  chiqa  boradi  va  mazkur  jarayon 
tem p era m en t  rivojini  uzil-kesil  oxiriga yetkazadi.
S h u n i  t a ’k id lash   o ‘rinliki,  te m p era m e n tn i  faoliyat 
taiablariga  m oslashtirish  im koniyati  mavjuddir.  C lninki  har 
qanday  faoliyat  psixik  jarayonlar  dinam ikasiga  muayyan 
talablar tizim in i  q o ‘yadi.  C h u non ch i:  1)  kasb-hunarlarning 
inson lar  tem p era m en tiga  m os  turini  tanlash  kerak,  chunki 
u ia r n in g   p s ix ik   x u su siy a tla r ig a   m u n o s ib in i  o ‘rgatish  
p rofession al  tanlash  deyiladi;  2)  shaxslarning  individual 
xususiyatlarini  hisobga  olish  jo iz;  3)  tem peram entga  xos 
salbiy  illatlarni  bartaraf etish  lozim;  4)  insonlarda  individual 
uslubni  shakllantirish  zarur.  C hunki  shaxsning  faoliyatiga 
on g li,  f a d   va  ijodiy  m unosabatda  b o lis h   muvaffaqiyatlar 
garovidir.
www.ziyouz.com kutubxonasi

F a oliyatn in g  individual  uslubi  in so n d a   o 'z id a n   o ‘zi 
vujudga  k elm aydi,  u  shaxs  k a m olo tin in g  b arch a  b osqich - 
larida  (b o g ‘ch a  yoshidan  to   kasbiy  m ah orat  egallangunga 
q ad ar)  sh a k lla n ib   b o ra d i.  I n s o n n in g   te m p e r a m e n t in i 
fa oliya tn in g  zarur  talablariga  m osla sh tirish   o rq ali  unda 
individual  uslub  tarkib  toptiriladi.  Shu  b o is,  faoliyatning 
individual  uslubi  d cyilganid a,  shaxs  u ch u n   o ‘ziga  x o s  va 
muvaffaqiyatga erishishning  m aqsadga  m u vo fiq   y o lla r in in g  
individual  tizim i  tushuniladi.
1.  T e m p e r a m e n t   d e g a n d a   S iz  n im a n i t u s h u n a s i z ?
2.  T e m p e r a m e n t  q a n d a y  tiplarga b o ‘lina di?
3.  X olerik t e m p e r a m e n t  tipi  q a n d a y  x u s u s i y a tg a  ega?
4.  S angvin ik  tipiga t a ’rif b e r a  olasizmi?
5. T e m p e r a m c n t n i n g  b o s h q a  tip la rin i  i z o h l a b   bering.
6
.  T e m p e r a m e n t d a  tarb iy ala n u v ch a n lik  x u su siy ati  m a v ju d m i?
H ayot  k ech irib ,  faoliyat  k o‘rsatayotgan   har  qanday 
shaxs  o ‘ziga  x o s  individual  psixologik  xususiyatlari  bilan 
boshqalardan  ajralib  turadi,  bular  u n in g  xarakter  xislatla- 
rida  o ‘z  ifodasini  topadi.  Xarakter  tu sh u n ch a si  yu n on ch a 
so ‘z   b o'lib , 
„Charakter“  bositgan  tamg‘a  yoki  qiyofa,  xisiat

degan  m a'n on i  anglatsa-da,  lekin  u  p sixologiyad a  torroq 
m azm unda qoMIaniladi.  Shu bois  insonning barcha individual 
xususiyatlarini  xarakter  xislati  tarkibiga  kiritib  b o lm a y d i, 
ch u n o n ch i,  aqlning  tiyrakligi,  topqirligi,  xotiran in g  barqa- 
rorligi,  k o‘rishning  o ‘tkirligi,  idrokning  tan lovch an ligi  sin­
gan  individual-psixologik xususiyatlar bunga yorqin  misoldir.
Psixologiya  fanida  xarakterga  tu rlich a  ta ’rif berilishiga 
qaramay,  u nin g  asosiy  belgilari  m oh iyatan   o 'za ro   m uvofiq 
tushadi.  M asalan,  shaxs xulqining tipik usullari  bilan  b o g ‘liq
Tekshirish  uchun  savollar
X A R A K T E R
www.ziyouz.com kutubxonasi

faoliyat,  m u o m a la   va  nuinosabatda  n am oyon   b o ‘luvchi  va 
m u ja s s a m la s h u v c h i  barqaror  in d iv id u a l  x u su siy a tla r i 
m ajm uasi  xarakter  deyiladi.  Shaxsning  tabiatga, jam iyatga, 
o ‘ziga,  tu rli-tu m an   ashyolarga  m unosabati  uning  asosiy  va 
m u h im   b elgisi  hisoblanadi.  O datda,  shaxsning  m u n osa- 
batlari  xarakter  xislatlarining  individual  o'ziga  xos  xususi- 
yatlarini  ikki  xil  yo'sin d a  aniqlash  im koniyati  bor.
1.  S h ax s  xarakterining  xususiyati  ro‘yobga  chiqadigan 
har  q an d a y   vaziyat,  sharoit,  h olat,  m uhit  hissiy  k ech in - 
m alarn in g  o ‘ziga  xos xislati  uning  m unosabatlariga  b o g iiq . 
M isol  u c h u n ,  ishlab  chiqarishga  yaqinda  kelgan  A .B .  ning 
xarakter  xislati  m ana  bunday  ro‘yobga  chiqadi:  korxona, 
ja m o a d a   o ‘zin i  noxush  sezadi,  m a ’yus,  tortinchoq ,  rahbar 
va  ham kasblaridan  c h o ‘chiydi,  xon ad on id a  (m ahallada)  va 
tengd osh lari  davrasida  k o‘tarinki  ruhda,  kayfiyati  a ’lo,  ular 
bilan  m u n osab ati  iliq,  vaqtichog*,  o ‘zin i  erkin  his  qiladi  va 
atrofdagilarga yaqin  tutadi.  Ushbu  hodisani  to ‘g lri  baholash 
u ch u n   A .B .n in g   xarakter  xislatlarini  aniqlash  va  u nin g 
n a m o y o n   q ilg a n   harakatlari,  q iliq larin i  tasvirlash  bilan 
ch ek lan ib   q o lm a y ,  balki  bir nechta  holatdagi  hissiy  k ech in - 
malari  h a m d a  voqelikni  puxta  tahlil  qilib  ko'rish  lozim .
2.  H ar  q an d ay  favquloddagi  va  tipik  holatdagi  hara- 
katning sifatlari  ham da  individual  o 'zig a  xos usullari  shaxs­
n in g   m u n o s a b a tla r ig a   b o g liq d ir .  J u m la d a n ,  y u q o rid a  
keltirilgan  m isold a  A .B .  ning  xarakteri  uning  o'zin i  ish- 
xonada h a m d a  mahallada  tutishida  o ‘z ifodasini  topadi.  Shu 
bilan  b irga,  xarakterning  xislati  h isob lan m ish   m e h n a t- 
sevarlik:  a )  m e h n a t  in son ga  rohat  tu y g ‘usi  keltirishida, 

Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   34




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling