O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

labyrinthos — chigal  holat,  m urakkab,  chalkash  m a ’nosini 
bildiradi)  b o l g a n   „ b o s h q o tirm a “  va  shunga  o ‘x sh a sh la r 
harn  kiritilishi  mumkin.
O d a td a ,  sinaluvchilar  „ T e s tla r   batareyasi“ ni  b a ja rib  
b o lg an la rid a n  so‘ng natijalar hisoblab chiqiladi.  Ularda  „ a q -  
liy  iste'dod  koefTitsiyenti“  (inglizcha  intellectual quotient — 
O Q   s o ‘z id a n   olingan)  a n iq la n a d i.  Misol  u c h u n ,  11,  5 
yoshli o 'q u v c h i t o lplagan ballarin in g  o 'r ta c h a  yig‘indisi  120 
g a te n g  b o l is h i   lozim.  Bunda  120 ball  to ‘plagan  h a r q a n d a y  
sinaluvchi  11,5 yoshida  „aql  y o s h i“ ga egadir.  Shu y o ‘s in d a  
„aqliy  iste'dod  koefTitsiyenti“  hisoblab  chiqiladi:
Sinaluvchining  aqliy  iste’d o d i  koeffitsiyenti
} Q =  aql  yoshi  X   100 
sinaluvchining  h aq iq iy  yoshi
M a b o d o   test  sinovda  11,  5  va  14 yoshli  o ‘sm irlar  120 
ochk o   to 'p la g a n   boMsalar,  u  h o ld a   sinaluvchilarning  „a q l 
yoshi“  11,  5 g a  tenglashtirilsa,  quyidagi  holat yuzaga  keladi:
IQ   birinchi  sinaluvchi  =  
ioo  =   m   $
10,5
IQ   ikkinchi  sinaluvchi  =  
=   82,1
14
M a z k u r   y o'nalish  n a m o y a n d a la r in in g   e ’t i r o f   e t i s h -  
laricha,  „aqliy iste’dod  koefTitsiyenti“  q a n d a y d i r o ‘z g a rm a s  
m ezon   sifatida  „umum iy  in te lle k tn i“  (inglizcha  — gen eral 
intelligence)  ro‘yobga  chiqarish  imkoniyatiga  egadir.  S h u n i  
ta'kidlash joizki.  „aqliy iste'dod  koefTitsiyenti“  nazariyasida
www.ziyouz.com kutubxonasi

b a h s li   j a b h a l a r   m a v j u d k i m ,   b u n d a   s h a x s n i n g   a q liy  
qobiliyatlari emas,  balki  lining bilim va malakalari  namoyon 
b o ‘ladi.  Rus  psixologi  L.S.Vigotskiy  yuqoridagi  nazariyaga 
o ‘z  mulohazalarini  bildirgan  holda  ikki  bosqich,  ya'ni  „eng 
yaqin  taraqqiyot  z o n a s i“ ,  „aktual  faoliyat  zonasi“  orqali 
qobiliyatni to ‘g‘ri  aniqlash  mumkinligini  ko‘rsatib bergan edi.
Hozirda  q o ‘llanayotgan  test  sinovlari  o ‘tmishdoshlar- 
nikidan  k o ‘p  j ih a td a n   farq  qilsa-da,  a m m o   ko ‘p  hollarda 
x o tir a   m a h s u l la r in i   o c h is h g a   xizm at  q i l a d i- y u ,  ijodiy 
tafakkur natijalari  esa d iqqat markazidan c h e td a  qolib ketish 
hollari  uchraydi.
Q obiliyatlarning  tuzilishi
Shaxs  eg a llash i  s h a r t   hisob lan g an   fao liy at,  u  xoh 
t a ’lim,  xoh  m e h n a t,  xoh   o ‘yin,  xoh  sport  boMsin,  undan 
q a t ’i  nazar  u n in g   bilish  jarayonlariga,  aqliy  xislatlariga, 
hissiy-irodaviy  jab h a la rig a ,  sen som o to r  sohasiga,  xarak- 
terologik  xususiy atlariga  m uayyan  tala b la r  q o ‘yiladi  va 
ularning birgalikdagi  s a ’y-harakati tufayli  muvaffaqiyatlarga 
erishadi.  Psixologik  m a'lum otlarga  qaraganda,  insondagi 
yuksak  k o ‘rsatkich  sifati  harchand  ustuvor  boMmasin,  u 
talablarni  q o n d irish   imkoniyatiga  ega  b o l m a y d i .   Ayrim 
hollarda  alohida  n a m o y o n   b o l g a n   psixik  xususiyat  fao- 
liyatning yuksak  mahsuldorligi va samaradorligini t a ’minlay 
oladi  va  u  qobiliyatlar  uddalay  oladigan  imkoniyat  bilan 
barobar  kuch  sifatida  vujudga  kcladi,  degan  faraz  o ‘zini 
o q l a m a y d i.  S h u n i n g   u c h u n   qobi 1 i y a tla r n i  m u r a k k a b  
tuzilishga cga b o l g a n   psixik sifatlarning m ajm uasidir deyish 
o ‘ri nlidir.
Qobiliyatlar sifatida  r o ‘yobga chiqadigan  psixik xislatlar 
majmuasining tuzilishi  yaqqol va alohida faoliyat talabi bilan 
belgilanganligi  tufayli  h a r  qaysi  turdagi  faoliyatlar  uchun 
o ‘ziga xos tarzda q o ‘yilishi turgan gap.  Buning u c h u n  ayrim 
misollarni  tahlil  qilib  k o ‘ramiz:
l ) m a te m a t ik   qobiliyat  bular:  m atcm atik  materiallarni 
um um lashtirish,  m u lo h a z a   yuritish jarayonini  qisqartirish.
www.ziyouz.com kutubxonasi

m ate m a tik   ish-amallarni  ka m a y tirish ,  masalani  idrok qilish 
bilan  natija  o'rtasid a  aloqa  o ‘rn atish ,  t o ‘g‘ri  va  teskari  fikr 
yuritishdan  yengil  o ‘tishiik,  m as a la   yechishda  fikr y u ritis h - 
ning  cpchilligi  kabilardir;
2) 
a dabiy  qobiliyat  bular:  na fo sa t  hislarining  y u k s a k  
taraqqiyot darajasi, xotirada y o rq in   k o ‘rgazmali obrazlarning 
jonliligi,  „til  zeh ni“ ,  behisob  x ayolot,  ruhiyatga  qiziq u v - 
chanlik, o ‘zi  ifodalashga intiluvchanlik va boshqalardir.  S a n a b  
k o ‘rsa tilg a n   qob iliyatlar  t a r k i b i d a n   k o 'r in i b   t u r i b d i k i ,  
m ate m a tik   va  adabiy  qobiliyatlar  o 'z a r o   bir-biriga  o ‘x s h a -  
m agan  talablari  bilan  farqlanadi.  B u n da n  shunday  x u lo sa  
c h i q a r i s h   m u m k i n k i ,   p e d a g o g i k ,   m u s iq a v iy ,  t e x n i k ,  
konstruktorlik,  tibbiy qobiliyatlar va shunga o'xshash  q o b i -  
liyatlarning tuzilishi  maxsus xususiyatga ega boMib,  u k asb iy 
a ham iyat  kasb  etishi  ham  m u m k in .
Yaqqol  qobiliyatlar  tuzilishini  tashkil  qiluvchi  s h a x s- 
ning xislatlari, fazilatlari  orasida  m a ’lum  turkumi yetakchilik 
qilsa,  ayrim lari  yordam chi  vazifani  bajaradi.  M a 'lu n ik i, 
pedagogik  qobiliyatlar tuzilishida  yetakchi  xislatlar sifa tida  
pedagogik  o d o b ,  bolalarni  sevish,  o ‘quvchilar  ja m o a s in i  
tashkil  qilish  va  uni  b o shq arish,  k uzatuvchanlik,  t a l a b -  
c h a n lik ,  bilim larga  c h a n q o q lik ,  bilim larni  b era  o lis h g a  
uquvchanlik va shunga o ‘xshashlar ta n  olinadi.  0 ‘qituvchilik 
qobiliyatining  yordam chi  fazilatlariga  quyidagilar  kiradi: 
artistlik,  nutqiy  qobiliyat,  d iq q a tn i  taqsimlash,  a k a d e m ik  
qobiliyatlar va  hokazo.  Pedagogik qobiliyatlarning y e ta k c h i 
va  y o rd am c h i  tarkiblari,  jab ha lari  t a ’lim  jarayoni  m u v a f- 
faqiyatini  t a ’minlaydigan  birlikni  yuzaga  keltiradi  h a m d a  
0
‘qituvchi shaxsi bilan b o g liq  b o 'lg a n   hamkorlik,  individual 
faoliyatini tashkillashtiradi. Oobiliyatlardan muayyan darajada 
u m u m iy  va torroq  m a ’noda  m ax su s sifatlarni  ajratish  o rq ali 
m a ’lum   tu rk u m   tizimini  yuzaga  keltirish  m um kin.  S h u n g a  
ko‘ra qobiiiyatlarni  umumiy va m axsus qobiliyatlar guruhiga 
ajratish  m aqsadga  muvofiq.  U m u m i y  qobiiiyatlarni  m a x s u s  
q o b iliy a tla r g a   zid  tarz d a   t a i q i n   qilish   m u m k in   e m a s .  
Shaxsning  u m u m iy   qobiliyatlari  va  ularni  hosil  qiluvchi 
om illar  yaqqol  psixologik  h o d isa  yoki  voqelikdir.  M ax su s
www.ziyouz.com kutubxonasi

q o b i 1 i y a t la r n in g   k o M a m i  to rr o q   b o i i s h i g a   q a r a m a y ,  
c h u q u rro q   m oh iyatn i  o ‘zida  mujassamlashtiradi.
Rus  olimi  I.P .P a v lo v   o lz  ta ’limotida  „badiiy“ ,  „fikr­
lovchi“ ,  „ o ‘rta“  tip larg a  ajratilgan  shaxslar  shulardan  bit- 
tasiga  taalluqli  ekanligini  tavsiflab  bcradi.  M uallif  ushbu 
tipologiyani yaratishda 
oliy nerv faoliyati birinchi va  ikkin- 
chi  signal  sistem asidan  iboratligi  t o ‘g ‘risidagi  t a ’limotga 
asoslanadi.  Birinchi  signallar  sistemasi  o braz lar — e m o -  
tsiyalardan va  ikkinchi  signallar sistemasi esa obrazlar haqida 
s o ‘zlarorqali  signal b erish d a n  iboratdir.  I.P.Pavlov ikkinchi 
signallar  sistemasini  „signallarning  signali“  d e b   nom lagan 
edi.  Ushbu  tipologiyani  quyidagicha  o so n ro q   tushuntirish 
m u m k in :
1) shaxs psixik faoliyatida birinchi signallar sistemasining 
signallari  nisbatan  u s tu n lik   qilsa,  bu  inson  „badiiy“  tipga 
taalluqlidir;
2)  m a b o d o   „ sig n a lla rn in g   signali“  n isb a ta n   ustuvor 
bo'lsa,  bu  shaxs  „fikrlovchi  tipga“  munosibdir;
3)  agarda  h a r   ikkala  signallar  aralashib  ketib  biror- 
tasining  ustunligi  sezilm asa,  bu  inson  ,,olrta  tipga“  m an- 
subdir;
4)  t i p o l o g i y a n i n g   o ‘ziga  xos  t o n i o n l a r i   q i s q a c h a  
ifodalanganda  yoki  tavsif qilinganida quyidagilar nam oyon 
bo'ladi:
1.  „Badiiy  t i p “  u c h u n   bevosita  u  taassurotlar,  jonli 
tasavvur,  yorqin  id ro k ,  his-tuyg‘u lar  n atijasida  vujudga 
keladigan obrazlarga xosdir.
2.  „Fikrlovchi  t i p “  uch u n  m avhum larning,  mantiqiy 
tiz ilm a la rn in g ,  n a z a r i y   m u lo h a z a la rn in g ,  m eto d o lo g ik  
m uam m o la rn ing   ustuvorligi  muvofiqdir.
Badiiy  tip  a q li y   fao liy atn in g   zaifligi  yoki  a q ln in g  
yctishmasligini  b ildirm aydi,  balki  gap  psixikaning  obrazi, 
jabhalarini  fikrlovchi  tom onlari  ustidan  ustuvorligi  haqida 
boradi,  xolos.  T a 'k id la s h  joizki,  shaxsning  ikkinchi  signal­
lar  sistemasi  birinchi  signallar  sistemasidan  ustunlik  qiladi 
va  bu  ustuvorlik  m u tlaqlik   xususiyatiga  egadir.  M a ’lumki, 
insonlar hayoti  va  faoliyatlarida til  bilan  tafakkurning o 'm i 
188
www.ziyouz.com kutubxonasi

bal  qiluvclii  aham iyat  kasb e tadi,  shaxs to m o n id an  bo rliq n i 
aks ettirish jarayoni  so‘zlar,  fikrlov vositasida  ro lyobga  c h i -  
qa rilad i.
Signallar  sistemasi  orasidagi  m u nosabatni  m a tc m a tik  
tarzda  quyidagicha  aks  ettirish  m u m k in :
a)  C2  >  Cr   C2 — ikkinchi  signallar  sistemasi,  C,  — 
birinchi  signallar  sistemasi;
b)  b irin c h i  signallar  s is te m a s in in g   ikkinchi  s ig n a lla r  
s is te m a s i  u s tu n lig i  ( „ b a d i iy   t i p “ ):  C2  >  C,  +   M  ( m — 
m azkur)  tip  n a m o y a n d a la rin in g   borliqni  e m o tsio n a l  va 
obrazli  bilish  xususiyati  jih a tid a n   ajratuvchi  belgidir;
d)  „fikrlovchi tip“  mana  b u n d a y   ifodalanishi  m u m k in :
C2 +  n >  C  (ir- mazkur tip namoyandalarini boshqalardan 
ajratuvchi  olamga  mavhum  munosabatning  xususiyati).
S h u n d a y  qilib, shaxsning u yoki  bu faoliyatiga tayyorligi 
sifatida  yuzaga  keladigan  h a r   qaysi  yaqqol  q o b iliy a tla r  
tuzilishi  o ‘z  tarkibiga  yetakchi  va  y o rdam chi,  u m u m iy   va 
maxsus  nom dagi  majmua  sifatlarni  q a m ra b   oigan  boMib, 
m urakkab  tizim dan  iboratdir.
Tekshirish  uchun  savollar
1
.  Q o b iliy a t  d e g a n d a   n im a n i  t u s h u n a s i z ?
2.  Q o b ili y a tn i n g  q a n d a y   t u r l a r i   m a v j u d ?
3.  Q o b iliy a t,  iste’d o d  va t a l a n t n i n g   m u n o s a b a tla rin i  t u s h u n t i r ib  
b e r a  o la s iz m i?
4 .  Q o b iliy a tla r n in g   in so n   f u o liy a tid a g i  a h a m iy a tin i b a h o l a s h n i  
u d d a la y s iz m i?
5
.  Ijo d iy   v a  tc x n ik  q o b il iy a t la r n i  f a r q la y  b ila s iz m i?
www.ziyouz.com kutubxonasi

Beshinchi  b o ‘lim 
B I L I S H   JARAYONLARI
X I I   b o b  
S E Z G I
Sezgi  t o ‘g ‘risida  umumiy  tu sh u n ch a
Jaho n  psixologiyasi  fani  m a ’lum otlarining  ko ‘rsatishi- 
ch a ,  sezish  od diy  psixik  bilish jarayoni  hisoblanib,  moddiy 
q o ‘zg‘atuvchiIarning  m uayyan  rctseptorlarga bevosita t a ’sir 
etishi  orqali  m avjud  olam dagi  narsa va  hodisalarning ayrim 
xususiyatlarini,  s h u n in g d e k ,  inson  o r g a n iz m in in g   ichki 
holatlarini  aks  e ttirish d a n   iborat  bilishning  dastlabki  bos- 
qichidir.  Sezgi biosfera va  ncosferada harakatlanuvchi jamiki 
n arsalarning,  xoh  m ik r o ,  xoh  m akro  tu zilis h id a n   q a t ’i 
nazar,  sezgi  o rg a n la rig a   ta'sir  qilish  n a tijasining  sodda 
obrazlar,  tim sollarning  ayrim  tarkibiy  xususiyatlar  sifatida 
aks  etishidir.  I n so n   atrof-m uhitdagi  m o d d a la r   shaklini, 
h a ra k a tla r  k o ‘r in i s h in i ,  ularning  xossalarini  o ‘ziga  xos 
xususiyatlarini  sezgi  organlari  yordam ida  biladi.
Sezgilar t o ‘g ‘risidagi  ilmiy t a ’limotlarga  k o ‘ra  narsa  va 
ularning  xossalari,  tarkibiy  qismlari,  xususiyatlari,  shakl- 
lari,  harakati  b irla m c h i  hisoblanib,  sezgilarning  o ‘zi  esa 
tashqi  va  ichki  q o ‘z g ‘atuvchi!arning  sezgi  a ’zolariga  t a ’sir 
k o 'r s a tis h in in g   m a h s u l id i r .  M a ’Iu m o tla rg a   q a ra g a n d a , 
sezgilar  m o d diy  borliqnin g ,  voqelikning  h aqqoniy  tasvirini 
in ’ikos qiladi,  b in o b a r in ,  moddiy olam  q a n d a y  k o ‘rinishga, 
shaklga,  xususiyatga  ega  b o ‘lsa,  ular  xuddi  shundayligicha 
o'zgarishsiz  aks  ettiradi.
Psixologiyada  sezgilarning  fiziologik  asosini  va  mexa- 
niznilarini  q o ‘zg‘atuvchin ing   o ‘ziga  m utlaq  m os  bo'lgan 
a n a liza to rla rta ’siri  natijasidayuzaga kcluvchi  asab jarayoni, 
uning tizimi, tuzilishi  tashkil qiladi.  Fiziolog va psixologlar- 
ning ta ’limotiariga  k o kra, analizatoruch o 'z a ro  uzviy uyg'un- 
likka ega b o ‘Igan tarkibiy qismlardan  iborat.  Sodda qilib ayt- 
ganda, m azkur tarkiblar quyidagi  ketma-ketlikda tuzilgandir: 
190
www.ziyouz.com kutubxonasi

1)  t a s h q i  k u c h -q u v v a tn i  a s a b   j a r a y o n ig a   a y la n tir ib  
beruvchi  periferiya  qismdan,  y a ’ni  retseptordan;
2) analizatorlarning  periferiya  qism ini  markaziy  q ism  
bilan  bog'lo vchi  afferent  (m a rk az g a   intiluvchi  asab  tolasi), 
o ‘tkazuvchi  asab  y o ‘llaridan;
3) periferiya qismlaridan  keluvchi  nerv impulslari  q ayta 
ishlanuvchi  analizatorlarning  m iya  p o kst!og‘idagi  q ism la ­
ridan  iboratdir.
B o s h q a c h a   aytganda,  p e rif e r ik   n e rv la rn in g   u c h la r i 
(k o lz,  q u lo q ,  teri,  burun  kabilar),  t a ’sirotni  eltuvchi  (affe- 
rent),  javob  qaytaruvchi  (efferent)’  nerv  tolalari,  a n a liz a ­
torlarning orqa va bosh miya m arkazlari analizatorini tashkil 
qiladi.
J a h o n   psixologiyasi  fa n i  s o ‘nggi  y u tu q la ri  h a m d a  
atam alariga  qaraganda  sezgilar  q u y id ag ic h a   tasniflanadi 
(ushbu  tasniflanishning  dastlabki  k o 'rin is h i  ingliz  olim i 
C h .S h errin g to n g a   tegishlidir):
1)  tashqi  muhitdagi  narsa  va  hodisalarning  xususiyat- 
larini  aks  e ttirish g a   m o sla s h g a n   h a m d a   r e ts e p to r la r g a  
gavdaning tashqi  qismigajoylashgan sezgilar, ya’ni eksterio- 
retseptiv  sezgilar  (retseptorlar);
2)  ichki a ’zolar holatlarini  i n ’ikos etuvchi ham da retsep- 
torlari  ichki  a ’zolarida,  to‘q im a la r id a   joylashgan  sezgilar, 
ya’ni  interoretseptiv  sezgilar;
3 ) g a v d a m iz   va  tanam izning  holati  h a m d a   harakatlari 
haqida  m a ’lu m o t  beruvchi,  m u sk u llard a ,  bogMovchi  p ay- 
larda,  m u sh aklard a  joylashgan  sezgilar,  y a ’ni  p ro priore- 
tseptiv  sezgilar.
Birinchi  tu rk u m   sezgilarni  k o ‘rish,  eshitish,  hidlash, 
teri-tuyush,  t a ’m -m a za   kabi  tu rla r  tashkil  qiladi.  K o 'rish  
380 dan  770 g ach a millimikron  diapazo n d ag i  elektrom agnit 
nurlardan  iborat jarayondir.  Eshitish  esa tebranish chastotasi 
16
  d a n   to   20000  gacha  b o 'l g a n   to v u sh   t o l q i n l a r i d a n  
iboratdir.  K o ‘rish  sezgilari  bo sh   m iy a   p o ‘st!og‘ining  o r q a  
b o i a g id a   joylashgan  bo'ladi.  E shitish  sezgilari  bosh  m iy a  
po'stlogMning  tep a   burmasi  q ism id a n   jo y   egallagan.  T e r i-  
tuyush,  harak at  sezgilari  bosh  m iy a   p o ‘stlog‘ini  m arkaziy 
burmasi  o rq a   qism idan  o ‘rin  olgandir.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Endi  s e z g ila r n in g   tavsiflanishi,  m o h iy a ti  va  un ing 
negizlari  haqida  fikr  yuritamiz.
A .R .L u riy a n in g   fikricha,  intero retseptiv   sezgilar  asi 
m a ’nodagi  sezgilar  e m as,  balki  em otsiyalar  bilan  sezgilar 
o ‘rta sid a g i  o r a l i q   s e z g ila r   sifa tid a   n a m o y o n   boMadi. 
Psixologiyada m a z k u r  sezgilarning subyektiv ravishda paydo 
b o ‘lishi  yetarli  d a ra jad a   chuqur  o ‘rgani!magan,  shu  bois 
ular „ n o m a 'lu m   hislar“  doirasiga kiritilgan.  Ular to'g'risidagi 
bilimlar bilan  tan is h is h ,  o ‘zgarishlarni  tekshirish  „kasallik- 
larning ichki  m a n z a ra s i“ ni  ifodalashda  m u h im   o 'rin   tutadi. 
Ichki  a ’z o la r n in g   xastaligida  vujudga  ke luvchi  m az k u r 
holatlar ichki  kasalliklarni  tashxis qilishda  alohida ahamiyat 
kasb  etishi  tu rg a n   gap  (A.R.Luriya  tadqiqotlaridan).
Bunday xususiyatli  ixtiyorsiz  sezgilar  in sonda ju d a   erta 
uyg‘onadi,  shuningdek,  ularning  ifodalanishi  ham   o'ziga  xos 
shakllarga ega.  C h u n o n c h i,  ular „oldindan  his qilish“  sifatida 
paydo  bo ‘lib,  hatto  inson  ulami  ta'riflab  berish  imkoniyatiga 
qodir emas,  k o 'p in c h a  ushbu kechinmalar tushda ayon berib, 
qaysidir  kasallik  xurujidan  darak  beradi,  xolos.
Ular  in s o n n in g   kayfiyatida,  e m o ts io n a l  reaksiyalari 
o “zgarishida  k o ‘z ga  tash lanad i,  shu  tufayli  bola  xatti- 
harakatining keskin o ‘zgarishiga sabab b o i a d i .  Chunki,  bola 
o ‘z tana a'zolaridagi  ichki  holatlarning o kzgarishini  anglash, 
sezish,  his  qilish  uquviga  ega  emas,  shu  bois  buni  undagi 
xatti-harakatnin g  u m u m i y   o ‘zgarishidan  sezish  mumkin. 
Bu  hodisaga  m isol  tariqasida  quyidagi  voqelikni  keltirish 
mumkin:  bola o ‘z  ichki  interoretseptiv sezgilarini  namoyish 
qilish  m a q s a d id a   „ k a s a l “  b o'lib  qo lg an   q o ‘g ‘irc h o g ‘ini 
parvarish  qila  boshlaydi.
In tero retseptiv   sezgilarning  obyektiv  aham iyati  juda 
yuqori,  c h u n k i   u l a r   ichki  j a r a y o n la r n in g   o 'z a r o   o ‘rin 
alm ashish  b a la n s in i  t a ’minlab  turish  asosi  hisoblanadi. 
Boshqacha aytg an d a,  ularorganizmdagi jarayonlarni o'zaro 
o lrin  a lm a s h ib   tu ris h in in g   gemostazi  (barqarorligi)  deb 
ataladi.  I ch d a n   p a y d o   boMadigan  signallar  xatti-harakatni 
vujudga  keltiradi,  stress,  z o ‘riqish,  affekt  holatlarini  y o ‘qo- 
tishga,  p a s a y tiris h g a ,  paydo  b o l a y o t g a n   m ayllarni  esa 
qoniqtirishga  y o ‘naltiradi.  Oqibatda,  ta n a   ichki  a'zolari 
192
www.ziyouz.com kutubxonasi

faoliyatining  izdan  chiqish  holati y u z   berishi  m um kin.  S hu 
sababli tibbiyot psixologiyasida  interoretseptiv sezgilar h a m  
m u h im   o ‘rin  tutadi.  Somatik  va  visperal jarayonlar,  ru h iy  
h o latla r  o 'rta s id a g i  m u n o s a b a tla rn i  o ‘rganish  im k o n in i 
yaratadi.
K .M .B ikov,  V.N .Chernigovskiylar  to m o n id an   in te ro - 
tseptiv  sezgilarning  fiziologik  m ex an izm lari  interotsepsiya 
bilan  birgalikda  atroflicha  o ‘rganilgan.  Bularning  barchasi 
shartli  reflektor  faoliyati  m e x a n iz m la rid a n   kelib  c h iq q a n  
holda sh arhlab berilgan.
Propriorctseptiv  sezgilar  t a n a   dvigatel  apparatining  va 
g a v d a n i n g   f a z o d a g i  h o la ti  t o ' g ' r i s i d a   s ig n a lla r   b i l a n  
t a ’m inlab  turadi.  Ular  inson  h a ra k a tin in g   regulatorini  va 
afferent  asosini  tashkil  qiladi.
Pcriferik  retseptorlar m uskullarda,  paylarda va b o ‘g‘im - 
larda  joylashgan  b o l ib ,  maxsus  t a n a c h a   shakliga  cgadir. 
M azkur  ta n a c h a la r   Puchchini  tan a c h a la ri  deb  ataladi.
T anachalarda vujudga keluvchi q o ‘zg‘atuvchilar muskul- 
larning  taranglashuvi  natijasida  v a  b o kg ‘imIar  h olatining 
o'zgarishida,  nerv  tolalari  y o r d a m id a   o rq a   miyaning  o rq a  
ustunidagi  oq suyuqliklargayetkaziladi.  Q o ‘zg‘ovchilar Bur- 
dak  va  G oll  yadrosining  quyi  b o ‘lim lariga  yetib  keladi  va 
undan p o ‘stloq osti tugunlaridan o ‘tib, bosh  miya katta yarim- 
sharining  q o r o n g ‘ilashgan  z o n a sid a   o ‘z  harakatini  y a k u n - 
laydi.
Proprioretseptorlar  h arak atn in g   afferent  asosi  ekanli- 
gini  A .A .Orbeli,  P.K .Anoxin  ( h a y v o n la rd a ) ,  N .A .B e r n -  
shteyn  ( o d am lard a )  o ‘rganganlar.
Psixologik  m a ’lumotlarga  k o ‘ra,  gavdaning  fazodagi 
holati sezgirligi statik sezgilarda o ‘z   ifodasini topadi.  l i n i n g  
markazi  ichki  quloq  kanallarida  jo y la s h g a n   boMib,  o ‘zaro 
bir-biriga  pe rpendikulär  b o 's h liq d a   tu ta sh   holatda  yotadi. 
M asa la n ,  b o sh   holatining  o ‘zgarishi  quyidagi  s x em aga 
binoan am alga oshadi:
a) o ‘zgarish  endolimfa suyuqiigiga b o g i i q  q o ‘zg‘aladi;
b) eshitish  nervi;
d) v estibu lator  nervi;
e) bosh  miya  p o ‘stlog‘ining c h a k k a   bo'lmasi;
13  P sixologiya 
193
www.ziyouz.com kutubxonasi

O miya apparatiga o ‘tadi.
V estibuiator  sezgirlik  apparati  k o ‘rish  bilan  bevosita 
aloqada b o l i b ,   fazoni  m o ‘ljallash ja ra y o n id a   ishtirok etadi. 
Masalan,  a v to m o b iln in g   y o ‘ldan  o'tishi  (qatnovi),  qalin 
o ‘rm onni  kesib o ‘tish  payti va hokazo.  Xuddi  shunday holat 
uchishda  h a m   yu z a g a   kelishi  m um kin.  Patologiya  holatida 
ha m   xuddi  s h u n d a y  jarayonga  duch  kelinadi.
Ekstroretseptiv  sezgilar  modallikdan  (5  tad a n )  tash- 
qarisi  interm od al  nospetsifik  sezgi  turkum lariga  ajratiladi. 
Masalan,  eshitish  a ’zosi  orqali  bir soniyada  1 0 — 15  tebra- 
nishni  sezish  m u m k in ,  lekin  quloq  bilan  emas,  balki  suyak- 
lar y o rd am id a  (m iy a   qopqog'i,  tirsak,  tizza  uchlari  orqali) 
payqash  — vibratsiya  sezgirligi  deyiladi.  M asalan,  karlar- 
ning  to v u sh la rn i  id ro k   qilishi,  p ian in o n i  ushlab  turish, 
pol yoki  m eb eln ing harakati  kabilar.  O datda,  vibratsion sez­
girlik interm odal sezgi deb ham nom lanadi.  Interm odalning 
boshqa bir k o ‘rinishi  m a n a  bunday holatda nam oyon bo ‘ladi:
a)  hid,  t a ’m  va  m a z a  sezgilarida;
b) o ‘ta  ku chli  tov ushd a,  okta  yorug‘likda;
d) tric h em in a l,  y a ’ni  uch  xil  t a ’sirning  uygkunlashgan, 
integrativ  holati  va  shu   kabilarda.
Sezgining  o ‘ziga  xos  b o lm a g a n   shakli  — term ing  foto 
sezgirligi,  y a ’ni  ranglarning  nozik jilolarini  ajratish  hamda 
q o ‘l  uchlari  b ilan   sezish  orqali  ro‘yobga  chiqadi.  Terining 
foto  sezgirligi  A .N .L e o n ty e v   t o m o n i d a n   k a sh f  qilingan 
b o ‘lib,  bu  n a rsa   k o kpgina  holatlarga  o q ilo n a   yondashish 
imkoniyatini v u ju d g a  keltiradi.  Ushbu  kashfiyot q o ‘l uchiga 
yashil  va qizil  rangli  yorugMik yuborish  orqali  dunyo yuzini 
ko ‘rgan.  Rang  signallarining  og‘riq  q o ‘zg‘atuvchilar  bilan 
munosabati  qiyosiy jih a td a n   olib  qaralganda,  insonni  faol 
m o lj a l   olish  j a r a y o n id a   uning  q o l   uchi  terisiga  kelib  tu- 
shadigan  ran g -n u rla rin i  farqlashga o ‘rgatish  m u m k in   ekan.
Psixologiya fanida terining foto sezgirligining tabiati  hali 
yetarli  darajada  o krganilmagan.  Shunga  q a ram ay,  talamitik 
sistema va p o ‘stloq ostining qo‘zg‘alganida asab tizimi hamda 
teri  e k to d e r m l a r i d a n   kelib  c h iq q an   va  atrofga  yoyilgan 
rud im entlar—y o r u g klik sezish elem entlari  maxsus sharoitda 
muvaffaqiyatli  h a ra k a t  qiladi.  K o ‘p in ch a   „oltinchi  tuyg'u,
www.ziyouz.com kutubxonasi

hissiyot“  sharofati bilan  insonning  ,,m a s o fa “ ni  sezishi,  k o ‘r 
od am lard a  to'siqn i  his  qilishi  ushbu ja r a y o n   u c h u n   yorqin 
misol  b o ‘la  o la d i.  E h tim o l,  y u z   t e r i s i n i n g   issiq  havo 
to'lqinlarini  idrok  qilish,  t o ‘siq  o ralig‘ida  m avjud  b o ‘lgan 
to v u s h   to M q in la r in i  o ‘zida  a k s   c t t i r i s h   t e r i n i n g   foto 
sezgirligini  ilmiy jih a td a n   izohlashga  m u a y y a n   asos  b o ‘lib 
xizmat  qilishi  m u m k in.
Sezgilarning  umumiv  qon u n iy atlari  va  sezgirlik
Sezgilar  o ‘zlariga  adekvat  m o s  b o 'lg a n   q o kzg‘atuvchi- 
larni  aks  e ttirish  shakllaridan  biri  h i s o b la n u v c h i  bilish 
jarayonidir.  K o ‘rish sezgisining adekvat q o ‘zg‘atuvchisi  havo 
t o iq i n i   uzunligi  380  dan  770  m illim ik ro n   diapazondagi 
clekîrom agnit  nurlanishidan  iboratdir.  Bu  elektrom agnit 
nurlanishlar  k o ‘rish  analizatorlarida  k o ‘rish  sezgisini  vu- 
j u d g a   k e lt ir u v c h i   a sab  j a r a y o n i g a   a y l a n a d i .   E sh itish  
sezgilarining  te b r a n is h   chastotasi  16  d a n   20000  g acha 
b o 'lg an   tovu sh   t o ‘lqinlari  t a ’sirining  retse ptorla rida   aks 
etishidir.  Taktil  sezgilari  mexanik  q o ‘zg‘a tuvchilarning teri 
yuzasidan ta'siri  natijasida hosil b o ‘ladi.  Karlar uchu n alohida 
ahamiyatga  ega  b o ‘lgan  tebranishni  aks  ettirish  sezgilari 
n arsalarning  tebranishlarini  in 'ik o s   qilish  orqali  yuzaga 
keladi.  Boshqa  turdagi  sezgilar  h a m   o ‘zlarin ing   maxsus 
q o ‘zg‘atuvchilariga  egadirlar.  Lekin  sezgilarning  turli  k o ‘- 
rinishlari  faqat  o ‘zlariga  xosligi  bilan  e m a s ,  balki  um um iy 
xususiyatlari bilan  h am  tavsiflanadilar.  Sezgilarning ana shu 
xususiyatlariga  y a n a   sezgi sifatlari, jadalligi,  davomiyligi  va 
fazoviy lokalizatsiyasi  ham  kiritiladi.  Sifat  m azku rsezgining  
asosiy  xususiyati  b o l i b ,   uni  boshqa  sezgi  turlaridan  farq- 
laydi  va  u  sezgi  turi  chegarasini  o ‘zgartiradi.  M asalan, 
eshitish  sezgilari  tovushning  balandligi,  tem bri,  qattiqligi 
bilan  farqlanadi,  k o ‘rish sezgilari esa  ran glarning quyuqligi, 
jilosi,  tovlanishi,  toni  va  shu  kabilar  bilan  ajralib  turadi. 
Sezgilarning  sifat jihatidan  k o ‘p  turliligida  m ateriya  hara- 
kati  shakllarining  turli-tum anligining  aks  etishidir.
Sezgilarning jadalligi ularning m iqd o riy  tavsifidan  iborat 
b o 'lib ,  u  t a ’sir  qilayotgan  q o ‘zg‘a t u v c h i n i n g   kuchi  va 
retseptorning  funksional  holati  bilan  belgilanadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Sezgilarning  davomiyligi  ularning  vaqtinch a  ekanligi 
bilan  ifodalanadi.  Sezgilarning davomiyligi  ham   sezgi a ’zo- 
larin in g  f u n k s i o n a l   holati  b ilan ,  s h u n in g d e k ,  q o kzg‘a- 
tuvchining t a ’sir qilish vaqti hamda jadalligi bilan o ‘lchanadi.
Q o ‘zg‘atuvchi  sezgi asosiga t a ’sir k o ‘rsatishi bilan darhol 
sezgi  hosil  b o l m a y d i ,   balki  u  bir  q a n c h a   daqiqadan  keyin 
vujudga keladi.  A na shu qisqa vaqt sezgining latent (yashirin) 
davri  deb  a taladi.  Latent  davri  sezgi  turlariga  qarab  har xil 
fursatda kechadi.  Masalan, taktil sezgilari  uchun  latent davri 
130 millisoniya,  og'riq sezgilari  u c h u n  esa 370 millisoniyaga 
to ‘g ‘ri  keladi,  m a z a - t a 'm   sezgisi  esa  til  yuzasiga  ta'sir  etil- 
gandan so ‘ng 50 millisoniyagacha vaqt oralig‘ida hosil b o ‘ladi.
Q o ‘zg‘atuv ch i  t a ’sir k o ‘rsata  boshlashi  bilan  q o lzg‘alish 
hosil  b o ‘lm a g a n id e k ,  q o ‘zg‘atu v c h in in g   t a ’siri  t o ‘xtagan 
zahoti  sezgi  h a m   y o ‘qolmaydi.  V a h o la n k i,  sezgilarning 
in ersiy a si  ( s e z g i la r n i n g   s a q la n is h i)   t a ’s ir id a n   keyingi 
hodisasi  d e b   ataladigan  narsada  n a m o y o n   b o ‘ladi.
K o ‘rish  sezgisi  muayyan  inersiyaga  ega  bo ‘lib,  ko'rish 
sezgisining  ta'siri  to'xtashi  bilan  d arh ol  y o ‘qolib  ketmaydi. 
Q o ‘zgka tu v c h in in g   ta'siri  izi  k e tm a-k et  keluvchi  obrazlar 
deb ataladigan  hodisa sifatida saqlanib qoladi.  Psixologiyada 
ko‘zning t o ‘r pardasida  rangni  sezadigan  u c h   xil  xususiyatli 
elem ent  b o r  d e b  taxm in qilinadi.  Q o ‘zg‘aIish jarayoni  hosil 
b o l g a n d a ,  u la r toliqadi  va sezgirligi  a n c h a   kamayadi.  Qizil 
rangga qa ra b  turganim izda ko‘z t o ‘r pardasidagi  qizil  rangni 
qabul  q i lu v c h i   e le m e n t   b o sh q a la rg a   n isb a ta n   o r tiq ro q  
toliqadi,  s h u n in g   u c h u n   ko‘z  t o ‘r  pardasining  xuddi  shu 
joyiga  qizil  ra n g d a n   so 'n g   oq  rang  t a ’sir  ettirilsa,  qolgan 
ikkita qabul qiluvchi element ortiqroq sezgirlikka ega boMadi 
va  biz  k o ‘z  q a ra sh im izd a   ko‘kish  rangni  k o ‘ramiz.
Eshitish  sezgilari  ham   ketma-ket obrazlarga ega bo'lishi 
m u m k in .  C h u n k i   quloqni  bitiradigan  qattiq  ovoz  yoki  to- 
vush  bilan  birga  yuzaga  keladigan  noxush  sezgi,  ya’ni  bu 
,,quloq“ ning sh a n g ‘illashidir.  Eshitish analizatoriga bir nccha 
soniya  d a v o m i d a   t a ’sir  etadigan  bir  q a to r   qisqa  tovush 
im pulslaridan  s o ‘ng  u lar  tutash  holda  yoki  biroz  pasayti- 
rilgan  ta rz d a   id ro k   qilina  boshlaydi.  Agar bu  tovushlarning 
ta ’sirini  modellashtirish  mumkin bo 'lg and a edi,  ana shunday
www.ziyouz.com kutubxonasi

hodisani  kuzatish  im koni yuzaga  kelardi.  Bu  hodisa tovush 
impulsining  ta 'siri  to 'x tag an id an  keyin  u c h ra y d i  h a m d a  
tovushning impulsi jadalligi va davomiyligiga bogMiq ravishda 
bir necha soniya  m obaynida  davom  etishi  m u m k in .
Boshqa  analizatorlarda  h am   xu ddi  s h u n g a   o lxshash 
hodisalarni  kuzatish  mumkin.  M asalan,  h a ro ra t,  og ‘riq  va 
m aza  sezgilari  h a m   qo*zglatuvchining  t a ’siri  to 'xtagan dan  
so'ng bir n e c h a  soniya oralig‘ida d av o m  etaveradi.
Sezgilaruchun  q o ‘zg‘atuvchining fazoviy lokalizatsiyasi, 
q o ‘zgkatuvchining  fazodagi  o ‘rni  bilan  ifodalanadi.
Distant,  y a 'n i  masofa  retseptori  t o m o n i d a n   amalga 
oshiriladigan fazoviy analiz bizga q o ‘zg‘atuv ch inin g fazodagi 
o ‘rni  haqida  m a 'lu m o t beradi.  Kontakt  sezgilar,  ya'ni  taktil, 
og'riq,  maza  sezgilari  badanning  q o 'z g 'a tu v c h i  t a ’sir  qila- 
yotgan  joyida  yuz  beradi.  Bunda  o g ‘riq  sezgilarining  loka­
lizatsiyasi,  y a ’ni  b a dan da joylashgan  o ‘rni,  taktil  sezgilarga 
qaraganda  badanga  anchagina  tarqalgan  b o l i b ,   u  unchalik 
aniqlikka ega emas.  Bu holatni vanada yaqqol  namoyish qilish 
uchu n  quyidagi  k o ‘nsatkichlarni  keltiramiz:  1  kvadrat  mm 
teriga  nisbatan  barm oqlar  120,  panja  14,  kaft  15,  ko'krak 
29,  peshana  50,  buru n   uchi  100  m arta j o   boMadi.
Lokalizatsiya  psixik  funksiyalarning  b o sh   miya  katta 
yarim sharlari  q o b ig 'id a g i  m u ay y a n   h u j a y r a la r n in g   ishi 
bilan  bog'lanishidir.  Masalan,  k o ‘ruv  a n a liza to rin in g   ishi, 
asosan,  miya  q o b ig ‘i  ensa  qismining  faoliyati  bilan  bog‘- 
langan,  eshitish  analizatorining  ishi  e sa   c h a k k a   boMak- 
larining ishi  bilan,  teri-tuyush  h a m d a  h a ra k a t  analizatorlari 
boMsa,  tepa va e nsa b o llaklarining ishi  b ilan  bog'langandir.
Insonni  q urshab  turgan  a tr o f -m u h itn in g   holati  t o ‘g‘- 
risida  axborot  beruvchi  turli  k o ‘rinishdagi  sezgi  a ’zolari 
o'zlari aks ettirmoqchi boMgan hodisalarga  m uayyan darajada 
sezgir  boMishlari  lozim.  Chunki  sezgi  m a z k u r   hodisalarni 
o z m i-k o 'p m i  an iq ,  ravshan  aks  ettirishi  lozim .  Binobarin, 
sezgi  a'zolarining  sezgirligi  favquloddagi  sha roitd a   ta'sir, 
qilib,  sezgi  jarayoni  hosil  qilish  im ko n iy atiga  ega  boMgan 
minimal darajadagi q o ‘zg‘atuvchi bilan belgilanadi.  Shu bois 
s e zilarli  y ok i  s e z i l m a s   d a r a j a d a   s e z g i  h o s il   q ilu v c h i 
q o lzg‘atuvchining  m inimal  kuchi sezgirlikning quyi  mullaq 
chegarasi  deyiladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

K u c h li  m u tla q   chegaradan  zaifroq  yoki  kuchsizroq 
q o kzgka tu v c h i!a r  quyi  chegaralarni  hosil  qilmaydi,  chunki 
ularning  t a 's i r  kuchi t o ‘g‘risidagi  signallar bosh  miya  p o kst- 
log'iga  b o rib   yetm aydi.  Bosh  miya  p o kstlog‘i  har  bir ayrim 
olingan  ,,p “  m iqdordagi  impulslardan  hayotiy  zaruriysini 
tanlab,  s o ‘ng  qabul  qilib  oladi.  S h u n in g   bilan  birga,  miya 
p o kstlogki  o kz  q o ‘zg‘atuvchanlik  chegarasini  oshirish  yo'li 
bilan  hosil  qilingan  barcha  q o kzg katuvchilarni,  ju m lad a n , 
ichki  a ’z o la r d a n   keladigan  impulslarni  ham   ushlab  qoladi. 
Vujudga  k elgan  b unday  holat  biologik jih atdan  maqsadga 
muvofiqdir.  C h u n k i, bosh miya katta yarimsharlari  p o lstlog‘i 
b a rc h a   k e la y o tg a n   impulslarni  q a bu l  qilib  oladigan  va 
ularn in g   h a m m a s ig a   javob  reaksiyasini  biïdira  oladigan 
o rgan izm ni  t a s a w u r   qilishimiz  m u m k in   emas.  M a'lum ki, 
bosh  m iya  katta  yarimsharlarining  p o ‘stlog‘i  organizmning 
hayotiy  m an faatlarin i  m uhofaza  qilib  turadi,  shuningdek, 
o kz  q o ‘z g ‘alish  chegarasini  oshirish  bilan  faollashmagan 
impulslarni  p o kst!oq  ostiga, ya’ni  quyi  markazlarga  uzatadi, 
natijada  o r g a n iz m  ortiqcha  reaksiyalardan  xaios boMadi.
T eksh irish larnin g  ko'rsatishicha,  po'stloqosti  impuls- 
lari  o r g a n iz m   u c h u n   befarq  emas.  Masalan,  tashqaridan 
t a ’sir  q i l a y o t g a n   x u ddi  a n a  s h u   k u c h s iz   p o 's tl o q o s ti  
q o kzg‘a tu v c h ila r  bosh  miya  katta yarim sharlari  p o kstlogkida 
dom inant o kc h og‘iniyuzagakeltiradi  va  gallutsinatsiya  hamda 
„ s e z g i la r n in g   a ld a n is h ig a “  s a b ab   b o ‘ladi.  K asallangan 
o d a m la r   quyi  chegaradagi  tovushlarni  miyaga  o ‘rnashib 
qolgan  t o v u s h l a r t o ‘pIami  sifatida  qabul  qilishlari  m um kin; 
kuchsiz  y o r u g ‘lik  nuri  har  xil  gallutsinatsiya  k o ‘rish  sezgi- 
lari  hosil  qilishi  mumkin; terining kiyimga tegishidan vujudga 
kelgan  taktil  sezgilar  n o to ‘g‘ri  o ‘tkir  teri  sezgilarini  yuzaga 
keltiradi.
Sezgilarning  quyi  chegarasi  m az k u r  analizatorlarning 
m utlaq  sezgirligi  darajasini  aniqlaydi.  M utlaq  sezgirlik  bilan 
sezgi  chegaralarining  m e ’yori  o krtasida  teskari  mutanosiblik 
mavjud;  sezgi chegarasining m e’yori qanchalik  kichik bo ‘lsa, 
mazkur analizatorlarning sezgirligi shunchalik yuksak b o kladi.
M a z k u r   m unosabatni  quyidagicha  ifodalash  mumkin:
www.ziyouz.com kutubxonasi