O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet23/34
Sana29.09.2017
Hajmi32 Kb.
#16743
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   34

Samara 
bilan tugallansa,  u h o ld a  u c h   bosqich 
orqali  bajariladi.  M azk u r  bosqichlar  afferent,  sin te z ,  q a ro r 
qabul  qilinib  bajarilishi  u c h u n   zarur  b o ‘lgan  h a ra k a tla r 
natijasi,  ya’ni  m odel  hosil  qilish  y o ‘li  bilan  o ld in d a n   aks 
cttirishdan  iborat.  Afferent,  sintez  bosqichi  h a r   q a n d a y  
xatti-harakat akti  rivojlanishining boshIang‘ich  p o g ‘onasidir. 
U s h b u   bosq ich   t u g a g a c h ,  m u a y y a n   x a t t i - h a r a k a t   akti 
shakllanishining navbatdagi bosqichi boshlanadi. A y n a n  shu 
bosqichda organizm  xatti-harakatining uch  asosiy  masalasi, 
ya’ni  ninia?  qanday?  va  q a ch o n?  bajarilishi  hal  qilinadi.
Afferent  sintez  b o sq ich ,  asosan,  t o ‘rtta   k o m p o n e n t  
negizida  sodir  boMishi  tajribalarda  sinab  k o ‘rilgan.  U nin g 
asosiy  jabhalari,  e n g   a w a l o   d o m in a n t  m otiv atsiya  ( o ‘ta 
xohish) va unga ham roh  hisoblangan em otsiyaning kuchliligi 
ha m d a barqarorligida nam o y o n b o lad i:
1.  Organizmga  q o ‘zg‘atuvchilarning  m a ’lum   bir t a ’siri.
2. Y o ‘naItiruvchi  afferentatsiyaning  mavjudligi.
3.  Afferentatsiyaning  m uayyan  s h a rt-sh a ro itla ri.
4.  Xotira apparatlari va  mexanizmlari.
www.ziyouz.com kutubxonasi

5.  B ularn in g  o ‘zaro  t a ’siri  quyidagi  uchta  neyrodina- 
m ik   o m il  orqali  bajariladi:  a)  yo ‘nalgan!igi;  b)  neyronlarda 
q o ‘zg‘alishning  konvergensiyasi  ( to ‘yinishi); d) q o ‘zg‘alish- 
ning  p o 's tlo q   va  p o ‘stloqosti  tuzilm alarida  qayta  hosil  b o k- 
lishi  va tiklanishi.
6.  Bu  m e x a n i z m l a r   n e rv   s is t e m a s i d a   tu rli  q o ‘z- 
g ‘a lis h la r n i  t o kp!ashga,  birlashtirishga,  solishtirishga  va 
m a z k u r   m u h itd a   eng  qulay  xatti-harakat  aktini  bajarish 
u c h u n   q a r o r   qabul  qilishga  olib  keladi.
7.  M iya  p o ‘stlog‘i  hujayralarida  q o ‘zg‘alishning  k o n ­
vergensiyasi va ularni  solishtirish jarayoni  butun  miya b o ly- 
lab  b u   o ‘zaro   t a ’sir  natijalarining  integratsiyasi  harakat 
m a q s a d in in g   shakllanishiga  h a m d a   uni  unum liroq  qaror 
tan la sh   sari  yetaklaydi.
K a t t a   y a r i m s h a r la r n in g   m u r a k k a b   in te g ra tiv   fao - 
liy a tin in g   bosh1ang‘ich  bosqichini  turli  q o ‘zgkatuvchilar 
bir  n ey ro n id a g in a   konvergensiyasi  deb  qarash  m um kin.
K a t ta   yarim sh arlarda  maxsus  ne yro n la r guruhi  borligi 
sababli  u lar tu rli- tu m a n   q o ‘zg‘alishlarni  qayta qabul  qilish 
bilan   c h e k la n m a y ,  balki  miya  p o ‘stlog‘ining  p iram ida  hu- 
j a y r a la r id a n   akson orqali  keluvchi  efferent q o ‘zg‘alishlarni 
h a m   q a b u l   qila di.  Bu  esa  o r q a   m iy a   p o ‘stlo q o s ti  va 
p o ‘s tl o q d a g i   k o ‘p lab  a k s o n la r   n e y r o n l a r n i n g   vazifasi, 
y a ’ni  siklik  q o ‘zg‘alishni  k o ‘p in c h a   saqlab  turish,  o ‘ziga 
xos  „ k u t i s h “  t o ‘plam ini  saqlaydi.  Shu  bilan  bir  vaq tda 
p e riferik   ishchi  a'zolariga  yuboriladigan  buyruq  nusxasini 
b u t u n   m iya ga   tarqalishini  t a ’m inlaydi.  Bir  n e y ro n n in g  
o ‘z id a g i  e ffe re n t  q o ‘z g ‘alish  konvergensiyasi  periferik 
r e ts e p to rla rd a n   keluvchi  afferent  q o ‘zg‘alish  bilan  aksonga 
u z a ti lg a n   b u y r u q   nusxasi  o lin g a n   n atijalarni  b a h o la sh  
u c h u n   shart-sharo itlaryaratad i.  Evolutsiya jarayonida  hosil 
b o ‘la d i g a n   b ilish n in g   n e y ro d in a m ik   m e x a n iz m la rin in g  
k a s h f  etilishi  h a r  q a n d a y   boMajak  hodisalarni  tahlil  qilish 
va o l d in d a n   bilishga asos b o l a d i .
K o ‘rish  analizatori  o ‘zaro bir-biri bilan alohida h o l g a n  
o ‘t k a z u v c h a n   periferik  qism dan,  p o ‘stloqosti  va  bosh  miya 
yarim sharlaridagi  kokrish  markazlaridan  iboratdir.  Eshitish
214
www.ziyouz.com kutubxonasi

analizatori  havo  to lq in la r in in g   tebranishini  qabul  qiladi, 
ularning  m ex anik  energiyasini  nerv  h u jay ra sin in g   q o ‘z- 
g'alishiga aylantiradi.
K o ‘rib o ‘tganimizdek,  sezgilarning neyrofiziologik asosi 
j u d a   m urakkab  b o lg a n lig i  tufayli  uni  a n c h a  vaqt  o ‘rganish 
lozim  b o ‘lar  ekan.
Sezgi  tu rlarin in g   psixologik  tavsifi
Psixologiya  fanida  sezgilar u c h ta   k a tta   gu ru h g a   ajratil- 
gan  (eksteroretseptiv,  prioretseptiv,  interoretseptiv)  bular, 
o ‘z  navbatida,  y a n a   quyidagi  turlarga b o ‘linadi:
1.  K o4rish  sezgilari.
2.  Eshitish  sezgilari.
3.  Hid  bilish  sezgilari  (eksteroretseptiv).
4. T a 'm   bilish  sezgilari.
5. Teri  sezgilari.
6.  M u s k u l- h a ra k a t  (kinestetik).
7.  Statik  sezgilar  (proprioretseptiv).
8.  Organik  sezgilar  (interoretseptiv).
Ko‘rish  sezgilari
Insonning  rang  va  yorug'likni  sezishi,  k o 'rish   sezgilari 
tarkibiga  kiradi  va  seziladigan  ranglar x r o m a tik ,  axrom atik 
turlarga boMinadi.
Psixofiziologik  qonuniy atg a  k o ‘ra,  y o r u g ‘lik  nurlari 
u c h b u r c h a k   sh ish a   p r iz m a   orqali  o ‘tib   s in g a n d a   hosil 
b o 'la d ig a n   ran g la r  xro m a tik   ranglar,  d e b   ataladi.  U la r 
kamalak  ranglar  hisoblanadi  va  tarkibiga  qizil,  zarg‘aldoq, 
sariq,  yashil,  havorang,  k o ‘k,  binafsha  tuslarini  q a m ra b  
oladi.  Biroq m azk u r ranglarning turlari,  ko'rinishlari tabiatda 
xilma-xil va  n ihoyatda ko‘pdir.  O d a td a , o q   rang,  qo ra rang, 
kulrang va ularnin g turlicha  ko‘rinishlari  ax ro m a tik   ranglar
deb  nom lanadi.
Ko'rish  sezgilari  organi  k o lz  h isoblanib,  u  ko ‘z soqqasi 
va undan   kelib chiqadigan  ko'ruv nervlaridan tashkil topadi. 
K o‘z soqqasini  tashqi tomirlar va to ‘r pardalari  o 'ra b  turadi.
215
www.ziyouz.com kutubxonasi

Tashqi  p a rd a n in g   tiniq  b o l m a g a n   oq  qismi  sklera  yoki 
qotgan,  q a ttiq   parda  deb  nom lanadi.  Uning  oíd  tom oniga 
jo y la s h g a n   b i rm u n c h a   qavariq  qism i  tiniq  m ug uzp ard a 
b o ‘lib,  u n i n g   oldingi  qismi  r a n g d o r  parda  deb  ataladi. 
M azkur p a rd a n in g  rangiga binoan, u n ing tovlanishiga qarab, 
o d a m la rd a   k o ‘z   k o lk,  qora,  sariq  jilo  beradi  va  ularni  biz 
k o ‘k k o ‘z,  q o ‘y k o ‘z,  q o r a k o ‘z  va  h o k a z o   deb  ataym iz. 
R a n g d o r  p a rd a n in g   o ‘rta  qismida  y u m aloq  teshik  mavjud 
b o ‘lib,  biz  uni  qorachiq  deb  ataym iz.  Xuddi  sliu  teshik 
orqali  k o ‘z  ichiga   y o ru g ‘lik  nu rlari  kiradi.  K elayotgan 
y o ru g ‘lik nin g   ozligi  yoki  ko'pfigiga  qarab,  qorachiqning 
kengayish  yoki  torayish  jarayonlari  yuzaga  keladi.
Ko^zlarning uc hinchi  pardasi  t o lr parda deb  nom lanib
u  k o ‘z  soqqasining  deyarli  butun  ichki  yuzasini  qoplaydi. 
Q o ra c h iq   bilan  rangdor  pardaning  orqasida  ikki  tom oni 
q a v a riq ,  t i n i q   j is m   —  k o ‘z  g avhari  jo y la s h g a n   b o 'Ia d i, 
yorug‘lik  nurlari u n d a  t o ‘planib,  so‘ng sinadi va to‘r pardaga 
n a r s a   y o k i  j i s m n i n g   s u ra ti  t u s h a d i .   H a lq a   s h a k ld a g i 
kip rik sim on   m u skulnin g  uzayishi  yoki  qisqarishi  tufayli 
gavhar yo yassilanadi yoki qavariq  holga  keladi  (jism ko ‘zdan 
u z o q l a s h t i r i l g a n d a   g a v h a r   y a s s i l a n a d i ,  k o ‘zga  y a q in -  
lashtirilganda  esa  u  shar shakliga  kiradi).  K o‘z gavharining 
m a z k u r   xossasi  tufayli  narsa  xoh  u z o q d a ,  xoh  yaqinda 
b o l s í n ,   n arsa larn in g   aksi  gavhardan  o ‘tib,  so'ng  t o ‘r  par- 
daga tushaveradi.
K o ‘z  soqqasining  gavhar  bilan  t o ‘r  parda  o lrtasidagi 
b u tu n   ichki  yuzasi  sh ishasim on  jis m   d e b   no m la n u v c h i 
m axsus  tin iq   suyuqlik  bilan  q o p lan g a n   b o l a d i .  Bu  t o ‘r 
parda  rang  va  y o r u g lik n i  sezish  u c h u n   m u h im   ahamiyatga 
ega b o l i b ,   u n d a   k o lruv nervining tarm oqlari joylashgandir. 
U shbu  ta r m o q la rn in g  uchlarida tay o q c h a la r va  kolbachalar 
deb  a ta ladig a n   maxsus  nerv  hujayralari  mavjuddir.  Inson 
ko ‘z ining  t o ‘r pardasida  130  miltionga  yaqin  tayoqcha va  7 
m i l l i o n g a   y a q i n   k o l b a c h a   b o r   d e b   t a x m i n   q i li n a d i .  
K o lb a c h ala r  y o rd am i  bilan  xromatik  (kunduzgi)  ranglar 
k o Lriladi.  T a y o q c h a la r y o ru g lik n i  yaxshi  sezuvchan  b o ‘lib, 
xira  va  q o r o n g ‘i  paytlarda  ham  o ‘z  funksiyasini  bajaradi. 
ax ro m a tik   ranglarni  aks  ettiradi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

T o ‘r pardaning eng sezgir joyi  — sariq d o g ‘ning, asosan, 
kolbachalar bilan t o ‘lgan  markaziy c h u q u rc h a s i  hisoblanib, 
unga  qaysi  narsaning  aksi  tushsa,  x u ddi  shuni  h a m m a d a n  
ravshanroq  k o ‘ramiz.  Obyektga  tik  q arash   natijasida,  k o kz 
muskullari  unga qaratiladi va aks ettiriluvchining surati sariq 
dog'ga  tu sh a d i,  bunday  tarzdagi  k o 'ris h   t o ‘g ‘ridan  ko'rish 
deyiladi.  Agarda narsalarning surati  sariq d o g ‘dan tashqarida 
b o ‘lsa,  y a ’ni  t o kr  pardaning  bu  jo y id a   rang  va  y o ru g lik n i 
s e z a d ig a n   t a y o q c h a la r ,  k o l b a c h a l a r   m av ju d   e m a s,  b u  
k o ‘ruv  ne rvining  k o kz  soqqasidan  ch iq ish   joyi  b o ‘lib,  u 
yorug‘likdan t a ’sirlanmaganligi  u c h u n   k o ‘r dog‘ deb ataladi.
O d a m   k o ‘zi  ranglarni  ta x m in a n   380  m illimikrondan 
780 millimikrongacha uzunlikdagi  t o ‘lqinlar t a ’sirida sezadi: 
1)  7 8 0 —6 1 0   qizil  rangni;  2)  6 1 0   —  590   z a rg ‘a ld o q n i ;
3)  590 —  575  sariqni;  4)  5 6 0 —510  yashilni;  5 ) 4 8 0  — 470 
h a v o r a n g n i ;   6 )  47 0  —  450  k o ’k  r a n g n i ;   7)  450  —  380 
binafsharangni  sezadi.
A)  Ko'rish  sezgilarining  xossalari.
1.  R angning  toni  (150  ga  yaqin  tuslari).
2.  Ochiqlik (qora bilan oq rangda 200 gacha tus ajratiladi).
3.  R angning  ravshanligi  (600  ga  yaqin).
4.  R angning  quyuqligi  ( to n in in g   yaqqolligi).
5.  R a n g la rn i  aralashib  k etish i  ( tu rli  u z unlikla rda gi 
y o r u g lik   nuri).
B)  Ko 'risk  sezgisi jarayoni.
U c h   rangli  nazariyasi:
1.  1756-  yild a  M . V .L o m o n o s o v   asosiy  q o id a la rin i 
bayon  qilib  bergan.
2.  100  yildan  keyin  nemis  fizigi  G .G e lm g o ls   uni  t o l a  
isbotlab  bergan.
3.  U sh bu   nazariyaga  binoan,  t o lr  p a rd a n ing   kolbacha- 
larida  u c h ta   asosiy  elem ent  m av ju d d ir,  ulardan  birining 
q o lzg‘alishi  qizil  rang  sezgisini,  ik kinchi  birining  q o ‘zg‘a- 
lishi  yashil  rang  sezgisi  va  u c h in c h i  birining  q o ‘zgkalishi 
binafsharang sezgisini hosil qiladi.  Nazariyaga ko‘ra, yorugMik 
t o ‘lqinlari  birdaniga  uchta  e le m e n tn i  bir  xilda  q o ‘zgkatsa, 
oq  rang  sezgisi  vujudga  keladi.  Lekin  y o r u g li k   to ‘lqinlari 
ikki  yoki  u c h   elem entga  ta'sir  q ilsa-y u ,  a m m o   bu  t a ’sir
www.ziyouz.com kutubxonasi

bir  tekis  k e c h m a s a ,   u  holda  se zu v c h i  e l e m e n t l a r   h a r 
birining  q a n c h a lik   q o ‘zg‘alganligiga  q arab,  rang  sezgilari 
har  xii  n a m o y o n   b o l a d i .
Hozirgi  z a m o n   psixologiyasida  ranglarni  sezish  yolg‘iz 
t o ‘r  p ardasid agi  ja r a y o n la r   bilangina  e m a s ,  balki  miya 
p o ‘stlog‘ida  yuzag a  keladigan  boshqa ja ra y o n la r bilan  harn 
b o g lliq  ekanligi  a n iqla n g an .  Z a m o n a v iy   m a'lu m o tla rg a  
binoan,  tay oq ch alard a  ko‘rish  purpuri degan  maxsus m odda 
borligi  isbotlangan.  K o ‘zga  yorug‘lik  t a ’sir  etganda  ko‘rish 
purpuri  kimyoviy y o ‘l  bilan parchalanib,  tarkibiy qismlarga 
b o ‘linadi  va  m a z k u r   jarayon  k o ‘rish  nervini  q o ‘zg‘atib, 
yorug‘lik  sezgisi  hosil  qiladi,  q o ro n g ‘ilikda  esa  purpur  o ‘z 
funksional  holatini  qayta  tiklaydi.
D) 
Ko ‘rish  sezgilarida 
yuz 
berodigan  maxsus  hodisalar:
1 .R a n g   k o n tra st  (kuchsizlanish  tufayli).
2.  S h a p k o 'rlik .
3.  Rang  ajrata  olmaslik  (traxoma)  —  kunduzi  va  tunda 
yuradigan  h a y v o n la r   shular  ju m lasidand ir.
Eshitish  sezgilari
Eshitish  sezgilarining  vazifasi  tovushlarni  eshitishdan 
iborat.  Bular  m u siq a   va  tu rli-tu m a n  sh ovqinlar  b o lis h i 
m um kin.  O d a td a ,  tovushlar  oddiy  va  m urakkab  turlarga 
ajratiladi,  u larn in g  birinchisi tonlar,  ikkinchisi esa bir necha 
to n d a n   tashkil  topganlaridir.  T o n la rd a n   biri  asosiy  ton 
hisoblanadi  va  to v u s h   balandligini,  k u c h in i  belgilaydi, 
boshqalari  q o ‘shiluvchi  tovushlar  sanalib,  ular  obertonlar 
dcyiladi.  M u siqa  asboblaridan  taralayotgan  tovushlarning 
o'ziga  xosligi  fan   tilida  tembr  deb  a taladi.  H a tto   nutq 
tovushlari  h a m   o h a n g li  tovushlar  (unli  tovushlar)  yoki 
shovqin  to v u s h la rd a n   (undosh  tovushlar)  tashkil  topgan 
b o lad i.
Eshitish  sezgilari  organi  quloq  b o l i b ,   tashqi  quloq 
(quloq  suprasi  bilan   eshituv  yo'lidan  iborat),  o ‘rta  quloq 
(nog‘ora parda va unga yopishgan uchta suyakcha: bolg‘acha, 
sandon  va  u z a n g id a n   tashkil  topgan),  ichki  quloq  (quloq 
labirinti o ‘zaro birlashgan uchta b o'lak d an  tuzilgan). Tashqi 
218
www.ziyouz.com kutubxonasi

q u lo q   h a v o   t o 'lq in la r in i  y i g 'u v c h i   k a rn a y   v a z if a s i n i  
bajaradi.  N o g'ora parda va u n g a  yopishgan suyakchalar h avo  
t o ‘lqinlarini  ichki quloqqa uzatadi.  0 ‘rta quloq  m axsus y o ‘l 
orqali o g ‘iz va burun b o ‘shlig‘i  bilan tutashgan b o l a d i .  Ichki 
quloq nin g  yuqori  qismi  u c h ta   yarim   doira  ka na lda n,  o ‘rta 
qism i  k a m e ra d a n   va  pastki  q ism i  c h ig 'a n o q d a n   ta s h k il 
topgandir.
Ichki quloqning uchala b o 4limi endolimfa nom li  m axsus 
s u y u q l i k d a n   ib o ra td ir .  I c h k i   q u l o q n i n g   a s o s i y   q i s m i  
c h ig 'a n o q d a n   iborat  b o i i b ,   lining  ichida  kortiy  o r g a n i 
m avjud,  u  gum baz  shakliga  ega,  asosida  esa  m e m b r a n a  
joylashgan.  M em brana  uzunligi  qisqarib  boruvchi  elastik 
t o la la r d a n   iborat  b o ‘lib,  u l a r   ta r a n g   to rtilg a n   t u r l a r g a  
0
‘xshaydi,  lining  yuqori  q ism id a   maxsus  ta y o q c h a s im o n  
hujayralar  mavjud  va  ular  kortiy  dugalari  deb  yuritiladi. 
M e m b ra n a n in g   tolalari  e n d o lim fa g a   ingichka  qillari  b o r  
maxsus  hujayralar  y o rd am id a   kortiy  dugalari  orqali  m iy a  
katta yarimsharlari  p o ‘stlog‘ining b o la g ig a  joylashgand ir.
Eshitish sezgilariningfizik sabablari.  Havo t o ‘lqinlarining 
harakati  tufayli  tovush  c h iq a ru v ch i  jism lar  t e b r a n g a n id a  
eshitish  sezgilari  hosil  bo'lad i.  Agarda  musiqaviy  t o v u s h la r  
havo toMqinlarining tekis ritmik  harakatlari  natijasida vujudga 
kelsa,  shovqinlar ularning  n o te k is   harakatlaridan  tu g ‘iladi.
Hid  bilish  sezgilari
Hid bilish sezgilariga hidlarni  his qilish kiradi va ularning 
organi  b u ru n   kovagining  y u q o r i  to m o n i  h iso b la n ib ,  bu  
yerda  hid  bilish hujayralari  h a m d a  sezuvchi  nerv ta r m o q la ri 
joylashgan,  ular  shilliq  p a rd alarda  botib  turadi.
Hidli  m oddalar  sezuvchi  nervni  q o ‘zg‘aydi,  hid  bilish 
markazi  bosh  miya  yarim sharlari  orq a  yuzasining  pastki 
qism ida  mavjud  deb  taxm in  qilinadi.  Hidli  m o d d a la r   h id  
bilish  h u jay ralariga  gaz  h o l a t i d a   t a ’sir  e tib ,  k im y o v i y  
reaksiyalar y o l i   bilan  ularni  q o ‘zgkatadi  (ularning  b a rc h a s i 
bug ‘lanadi va eriydi).  O datda, gaz  holatidagi  hidli  m o d d a l a r  
havo bilan  nafas olish jarayonida burun  kovagiga kirib  keladi, 
natijada  aks  ettirish  holati  hosil  bo'ladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

T a ’m  bilish  sezgilari  shirin,  achchiq,  n o rd o n ,  s h o ‘r 
singari  mazalarni  his qilish  bilan tavsiflanadi.  Ular m uayyan 
tu rk u m g a   kiritilgan  va  kiritilmagan  xilma-xil  turlarga  ega 
b o i i b ,   narsa  va  m o d d a la rn in g   nomlari  bilan  yuritiladi: 
n o n n in g   mazasi,  q o v u n n in g   mazasi  kabilar.
T a ’m  bilish  sezgilari  tilning  yuzasi  va  tan g ia y n in g  
y u m sh o q   qismida  tashkil  topgan.  Tilning  shilliq  pardasida 
m axsus  t a ’m  bilish  s o ‘rg‘ichlari  mavjud  b o i i b ,   ularning 
tark ibid a  tayoqsim on  hujayraiardan  tuzilgan  maxsus  t a ’m 
bilish  „ k u r ta k la r i“  ( , , s o ‘g ‘o n l a r i ‘k)  b o l a d i .   0 ‘ziga  xos 
xususiyatlari,  sifatlari  b ilan   tafovutlanuvchi  t a 'm   bilish 
s o ‘g ‘onlari  til  yuzasida  b ir tekis taqsimlanmaganligi  uchun 
u n in g   o rq a  qismi  a c h c h i q   m azani,  uchi  shirin  m azani, 
chetlari  esa  nord o n   m az a n i  aniq  sezadi,  lekin  uning  o ‘rtasi 
t a ’m  mazasini t o li q  seza olmaydi. T a ’m bilish so‘g‘onlarining 
hujayrali  qismlarida  m axsu s sezuvchan  nervlarning  chekka 
uchlari joylashgan,  u la r ta 'm  bilish  organidagi  q o ‘zg‘alishni 
b o s h   miyaga  uzatib  t u ra d i,  uning  markazlari  hid  bilish 
markazlariga yaqin joyd ad ir.
T a ’m  bilish  sezgilari  moddalarning  kimyoviy  xossalari 
t a ’sirida  hosil  b o l a d i   va  s o ‘g‘onlar  erigan  m o d d ala r  t a ’siri 
ostida q o kzg‘aladi.
H id  va  t a ’m  bilish  sezgilari  o ‘zaro  ch a m b a rc h a s  bog”- 
langan b o i i b ,   kimyoviy m oddalarning ta ’sir etishi  natijasida 
yuzaga  keladi.  A m m o   ularning  bittasi  kontakt,  ikkinchisi 
distant  sezgilar toifasiga  kiradi.
Teri  sezgilari
Teri  sezgilari  tarkibi  tuyush va harorat  turlaridan  iborat 
b o i i b ,   ularning  b u n d a y   nomlanishining  sababi  —  rctsep- 
torla rning  teri  va  o rg an iz m n ing   tashqi  shilliq  pardalarida 
joylashganligidir.
T uyush  sezgilari  ikki  xil  axborotni  qabul  qilish  imko- 
niyatiga  ega b o i i b ,   u larn in g  birinchisi  tegish  va  tarqalishni 
t u y u s h ,  ikkinchisi  esa  silliq  yoki  g ‘a d ir - b u d u m i   tuyush 
bilan  ifodalanadi.  O d atd a, tana a'zosiga narsalaming tegishini 
220
www.ziyouz.com kutubxonasi

sezish  tashq i  q o ‘z g ‘alish  k u c h a y g a n d a   siq iq n i  sezishga 
aylanadi, u yanada kuchayganda siqiq og'riq sezgisiga ayianadi.
Tu yu sh  sezgilari  organi  —  teridagi  va  ta s h q i  shilliq 
p a r d a l a r d a g i   t u y u s h   t a n a c h a l a r i   d e b   n o m l a n u v c h i  
t a n a c h a l a r d a n   i b o ra t.  T a n a c h a l a r n i n g   i c h i d a ,   q ism a n  
tashqarisida (epiteliyda) tuyush  nervining ch e k k a  tarmoqlari 
m avjud,  u la r  te rid a   va  shilliq  p a rd a la r d a   b ir  tekis  taq- 
simlangan.  U lar barm oqlarning uchlarid a,  til  uch ida,  labda 
zich  joylashgan  boMadi,  shu  bois  sezgirlik  darajasi  bosh- 
qalardan yuksakroqdir.  Qaysi yerda ta n a c h a la r  siyrak b o ‘lsa, 
dem ak,  shu joylarda  sezish  k o ‘rsatkichi  sh u n c h a lik   pastdir.
Psixologiyada  tuyush  tanachalari  va  sezuvchi  nervning 
chekka tarmoqlari  zichligi esteziom etr asbobi yordam i  bilan 
o'lchanadi.  Asbob  keriladigan  ikki  oyoqli  sirkulga o ‘xshash 
b o 'lib ,  u n in g   o ‘zagidagi  d a ra ja la r  o y o q l a r n i n g   uchlari 
o ‘rtasidagi  masofani 
0
‘lchaydi.
Tuyushning aniqlik darajalari: a)  b arm o q  uchlarida  1  mm 
d a n   —  2  m m  gacha,  b) q o ‘1  kaftida  10  m m ,  d)  o rq ad a  60 — 
70  m m   m asofada  bir  y o l a   ikki  o y o q c h a   tegayotganligini 
sezish  m u m k in   (m asofa  kamaysa,  sezgirlik  pasayadi).
Tuyush  sezgilarining markazi  bosh  m iy a   p o ‘stlog‘ining 
orq a d a g i  m a r k a z i y   p u s h ta s id a   j o y l a s h g a n   d e b   t a x m in  
qilinadi.
Tuy ush  sezgilarining  tashqi,  ya’ni  fizik  sababi  — bu 
biro n -bir  narsalarning  teriga  bevosita  tegishidir.
H a r o r a t   se zg ilari  issiq  yoki  s o v u q n i   se z is h   b ila n  
ifodalanadi.  M a xsus  ta n a c h a la r n in g   i c h i d a   issiqni  yoki 
sovuqni  sezuvchi  nervlarning chekk a tarm o q la ri joylashgan 
bo'ladi.
Ularning tashqi sababi  — biron-bir haroratga ega b o Llgan 
qattiq,  suyuq va gazsimon jismlarning tanaga tegib turishidir. 
Issiqni  yoki  sovuqni  farqlash  q o ‘zg‘atu v ch i  harorati  bilan 
badan harorati o lrtasidagi  nisbatga ko‘ra belgilanadi.  Masalan, 
q o ‘zg‘atuvchining harorati b adan  h a ro ra tid a n   past b o l s a  — 
s o v u q n i,  a g a r d a   y u q o ri  b o l s a   —  issiq n i  s e z a m iz ,  his 
qilamiz.
Farqlash: jism larning  issiqlik  o ktk azuvchanligi  —  tem ir 
va yung.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Harorat sezgilari: a)  tashqi q o ‘zg‘atuvchilar; b) orgaiffom 
ichida  q o 'r q is h d a n   — qo n   tomiri  torayadi,  uyalishdan  — 
qon  to m iri  kengayadi. 
i
M uskul-harakat  sezgilari  va  statik  sezgilar
M u s k u l-h a ra k a t  sezgilari  m o to r   sezgilari,  goho  kines- 
tetik  sezgilar  d e b   nom lanib,  ularga  o g ‘irlikni,  qarshilikni, 
o r g a n l a r   h a r a k a t i n i   bilish   s e z g ila r i  k ira d i.  U l a r n i n g  
organlari  — gavda  muskullari,  paylar,  b o lg ‘imlardan  ibo- 
ratdir.  O rg a n la rn in g   tarkibida  sezuvchi  nervlarning  chekka 
tarm oqlari  m avjud b o l ib ,  ularning t a ’sirida harakat va Statik 
sezgilar v uju d g a   keladi.
M u s k u l-h a ra k a t  sezgilarining  fizik  sababi  muskullarga 
t a ’sir  e t u v c h i   n a rs a la r n in g   m e x a n ik   tazyiqi  va  gav d a  
harakatlaridir.
Statik  sezgilar  gavdaning  fazodagi  holatini  sezish  va 
m uv o za n a t  saqlash  sezgilaridir.
G a v d a n i n g   fazodagi  h o latin i  bilish  va  m u v o z a n a t 
saqlash  sezgisi  u c h u n   ichki  quloqdagi  vestibulär  apparat 
r e ts e p to r   v azifasini  bajaradi.  V e s tib u lä r  a p p a ra t  q uloq 
dahlizi  va  y arim doira  kanallardan  tashkil  topgan  bo'ladi. 
Sezuvchi  ne rv  tarm oqlari  esa gavdaning fazodagi  harakatini 
va holatini boshqaradi. Gavda muvozanatini saqlashda otolitlar 
a l o h i d a   a h a m i y a t   kasb  etib,  u l a r   e n d o l i m f a d a   s u z ib  
yuradigan  m a y d a  ohaktosh  kristallaridan  tashkil  topgandir.
O d a td a ,  org an izm  avtomatik  ravishda refleks y o ‘li bilan 
m u v o za n a t  saqlaydi.
O rganik  sezgilar
O r g a n ik   sezgilarning  retseptorlari  ichki  organlarda: 
qizilo‘n g a c h ,  m e ’da,  ichak,  qo n   tomirlari,  o ‘pka  va  shu 
kabilarda jo ylash gan b o l a d i .
Ichki  o rg a n la rd a g i  ja r a y o n la r   o rg an ik   sezgi  retsep- 
to rla rin in g   q o ‘z g ‘a tu v c h ila n d irla r.  U la r   quyidagilardan 
iboratdir:
a)  o g 'r iq   sezgilari;
b)  x u s h   t u y g ‘ular;
d)  n o x u s h   t u y g ‘ ular.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   34




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling