O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet25/34
Sana29.09.2017
Hajmi32 Kb.
#16743
1   ...   21   22   23   24   25   26   27   28   ...   34
xotira dcb ataladi“ .  Lekin b u  t a ’rifda 
xotiraga  taalluqli  b o ‘lgan  j u d a   kolp  sifatlar,  xossalar  va 
xu su siyatlar  o ‘z  ak sini  t o p m a g a n ,   s h u n in g   u c h u n   uni 
m uk am m al,  ixcham ,  pishiq  ifodalangan deyishga  h a qqim iz 
y o 'q .  Ushbu  qiyin  h olatd a n   chiqishning  b ird a n   bir  y o l i ,  
bizningcha, unga m an a  b unday ta ’rif berishdir:  „Xotira atrof- 
m uhitdagi  voqelik  (narsa)ni  bevosita  va  bilvosita,  ixtiyoriy 
va  ixtiyorsiz  ravishda,  passiv  va  aktiv  (faol)  h o ld a   re p ­
roduktiv  va  produktiv  tarzda,  verbal  va  noverbal  shaklda, 
mantiqiy va mexanik y o kl bilan aks ettiruvchi esda olib qolish, 
e sd a  saqlash,  q a y ta d a n   esga  tushirish;  u n u t i s h   h a m d a  
esla sh d a n   iborat  psixik  ja r a y o n ;  a lo h id a   v a   u m u m iy lik  
n a m o y o n   qiluvchi  ijtimoiy  hodisa,  b a rc h a   taassurotlarni 
ijodiy  qayta  ishlashga  y o ‘naltirilgan  m n e m ik   ( y u n o n c h a  
m n e m a   — xotira  d eg a n   m a ’n on i  bild iradi)  f a o l i y a t d ir “ . 
Shuni  q a t’iy  aytish  m u m k in k i,  berilgan  t a ’rif  xotiraning 
m urakkab,  keng  qamrovli  jihatlarini  t o ‘la  t a ’kidlash  im- 
koniyatiga ega.  Lekin bu m utlaq mukam mallikni d a ’vo qilish 
degani  emas,  chunki  u n d a   m uayyan  d arajada  obyektiv  va 
subyektiv  m a ’lu m o t  aks  ettirilm agan,  a lb a tta .  U m u m a n  
qaraganda,  bu  narsaga  hojat  h a m ,  ehtiyoj  h a m ,  h a tto   im~ 
koniyat  ham   yo ‘qdir.
T a ’rifda  xotiraning esda  olib  qolish,  e sd a  saqlash,  esga 
tushirish,  u n u tish ,  tanish,  eslash  kabi  asosiy  ja ra y o n la ri 
alohida  ajratib  k o ‘rsatilgan  b o ‘lsa-da,  lekin  u la r n in g   h a r 
biri  mustaqil  holat  va jaray on   hisoblanmaydi.  C h u n k i  ular 
m u a y y a n   faoliyat  d a v o m i d a ,  xo h   bilish,  x o h   m n e m i k
231
www.ziyouz.com kutubxonasi

faoliyat  b o ‘lishidan q a t’i  n a z arsha kllan a d i  va o ‘sha faoliyat 
tuzilishi,  mohiyati  va  m az m u n i  bilan  belgilanadi.  S huning 
u c h u n   insonning  m uayyan  bir materialni  esda  olib qolishi, 
esda saqlashi,  esga tushirishi  uning individual tajriba  k o l a m i  
b ila n   saviyasi  h a m d a   aq l-zak o v ati  darajasiga  bog'liqdir. 
C h u n k i   esda olib qolingan  narsa va  hodisalarni  keyinchalik 
q o l l a s h   u c h u n   esga  tushirish  Iozim  b o ‘ladi;  bu  m nem ik 
faoliyatni  talabqiladi.  0 ‘zlashtirilgan  materiallarning ushbu 
faoliyat doirasidan chiqib  ketishi esa uning unutilishiga olib 
keladi.  M aterialni  esda  saqlash  bu  uning  shaxs  faoliyatida 
q a n d a y  aks etishiga bog'liq.  S huning uchun odam nin g bilish 
faoliyati,  h a r   xil  holatlarda:  xulq-atvori,  hayotiy  tajribasi 
va m a d a n iy  malakasiga k o ‘ra belgilanadi.  Lekin, bu to ‘g'rida 
q a ra m a - q a rs h i  nuqtayi  n azarlar  h am   mavjud,  ular  o ‘zaro 
m e z o n la ri  h a m d a   sharhlari  bilan  farqlanadi.
D e m a k ,  xotira  shaxs  psixik  faoliyatining  eng  m u him  
t a r k i b i y   q i s m l a r id a n   b iri  h is o b la n a d i.  S h u n i  a l o h i d a  
t a ’kidlash  kerakki,  xotiraning  bosh  o ‘rni  o ‘tm ish d a   yuz 
b e rg a n   narsa  va  hodisalarni  aks  ettirish  bilan  ch eklanib  
q o lm a y ,  balki  ham   hozirgi,  ham   kelgusida  amalga  oshirish 
r e j a l a s h t i r i l g a n   v o q e li k n in g   r o 'y o b g a   c h iq i s h in i   h a m  
t a ’m inlaydi.  Tabiatda va jam iyatda  nam oyon b o la d ig a n   har 
q a n d a y   toifadagi  psixik  hodisa  o ‘zining  tarkibiga  kiruvchi 
h a r  b ir  qismni  muayyan  tartibda  o ‘zaro  bogMangan  tarzda 
saqlab  qolinishini  talab  ctadi.  Turli  ko'rinishga  ega  b o lg a n  
„ b og‘lanish“ga imkoniyat yoki shart-sharoit vujudga kelmasa, 
u   h o ld a   rivojlanish  t o kg ‘risida  s o 'z   ham   bo'lishi  m um k in 
em as,  c h u n k i,  I.M .Sechenov  iborasi  bilan  a>lganda,  kishi 
„chaq alo qlik  holatida“  mangu  qolib  ketgan  b o l u r  edi.
Psixologik  ilmiy  adabiyotlarda  kokp  m arotaba  t a ’kid- 
Ian ishicha,  xotira  barcha  psixik jarayonlarning  eng  m uh im  
tasnifi  b o l i s h i d a n   tashqari,  u  inson  shaxsining  birligi  va 
yaxlitligi,  biologik  va  ijtimoiylik  nisbatini  h a m d a  ularning 
o 'z ig a   xos  xususiyatlari,  xossalari,  mexanizmlari  t o ‘g'risida 
m u a y y a n   tartibda  m a ’lu m o t  berish  imkoniyatini  t a ’minlab 
tu ra d i.
X o t i r a   psixologiya  fan in in g  c h u q u r   tadqiq  qilingan 
j a r a y o n l a r i d a n   biri  b o ‘lib  h is o b la n s a - d a ,  lekin  fan  va
232
www.ziyouz.com kutubxonasi

te x n ik a n in g   ta ra q q iy o ti  hali  h a m   k o ‘p  j i h a t d a n   x o tira  
m u a m m o l a r i n i   o ‘r g a n i l i s h i n i   t a q o z o   e t a d i .   U n i n g  
qonuniyatlarini yanada ch u q u rro q  ochish,  „aqlli“  va  „ s u n ’iy 
intellekt“ li  m ashinalarning  m ahsuldorligini  oshirish,  sifat 
darajasini  k o Ltarishga  xizm at  qiladi.  Hozirgi  d a v rd a   olib 
borilayotgan  ilmiy-tekshirish  ishlarida esda olib  qolish,  esga 
tushirish  mexanizmlari va kognitivistik nazariyalarga yanada 
k o 'p ro q   e 'tib o r  berilyapti.  Lekin  ja h o n   psixologiya  fanida 
a s so ts ia n iz m ,  g e s h ta ltiz m ,  b ix e v io riz m ,  f r e y d i z m   kabi 
k o ‘plab  yo 'nalishlar  m avjud  b o lis h ig a   q a ra m a y ,  b u g u n - 
g ach a  xotiraning  yagona  va  tugallangan  nazariyasi  ishlab 
chiqilm agan.  Bu  i!miy-nazariy  xususiyatlarga  ega  b o ‘lgan 
gipotetik  faraz  tarzidagi  nazariya  va  q a rashlarnin g  h a d d a n  
tashqari  ko'pligi  kibernetika,  tajriba  va  gen etik  biologiya, 
biokimyo,  fiziologiya,  tibbiyot  nuqtayi  n a z a rid a n   y o n d a s h - 
ganligi  b ila n   iz o h l a n a d i .  B u la rn in g   b a r c h a s i   x o t ir a n i  
o'rganishning  psixologik,  neyrofiziologik  va  biokim yoviy 
bosqichlari  mavjudligidan  dalolatdir.
Xotirani  o ‘rganishning  har  uchala  darajasi  ichida  uning 
psixologik  darajasi  tadqiq  qilinishi  o ‘zining  boy   materiallari 
bilan boshqalaridan sezilarli darajada ustunlikka egadir.  Hozirda 
psixologiya fanida xilma-xil y o ‘nalishlar va nazariyalar ishlab 
chiqilganligi  h a m d a   boshqalarga  o ‘x s h a m a y d ig a n   yangi, 
dolzarb  g‘oyalar  ilgari  surilayotganligi  m a ’lum .  En di  bu 
nazariyalar  negizida  xotira  jarayonlarining  shakllanishiga 
insonning  faolligi  q a n d a y   aham iyatga  egaligi  va  b u n d a y  
faollikning mexanizmi qanday ro'yobga chiqishi to'gVisidagi 
m uam m olarni  tasniflash  va  baholash  yotadi.
X o tira n in g   fiz io lo g ik   a s o s la r i
Asab  tizimida  iziarning  saqlanishi
Q o ‘zg‘atuvchi t a ’siri ostida hosil qilingan iziarning uzoq 
m u d d a t  saqlanish  hodisasini  h ayvonot  o l a m in in g   t a r a q ­
qiyoti jarayonida na m o y o n  b o ‘lish xususiyati  tad q iq o tc h ila r 
to m o n id a n   tekshirilgan  va  m uayyan  darajada  m a ’lu m o tla r 
t o lplangan.
www.ziyouz.com kutubxonasi

T a j r i b a d a   a n i q l a n i s h i c h a   p o l ip l a r n i n g   ( m e d u z a g a  
o ‘x sh ash jonivorlar)  asab  tizimiga  bir  m arotaba  elektr  toki 
bilan  t a ’sir  qilish  orqali  q o ‘zg‘atishni  vujudga  keltirish  bir 
n e c h a   s o a t  d a v o m id a   s a q la n ib   q o lu v c h i  ritm ik   e le k tr 
im pulslarini  hosil  qiladi.  Hayvonot  olami  yirik  n a m o y a n - 
d a la rin in g   markaziy asab  tizimini  tadqiqot qilish  davom ida 
x u d d i  s h u n g a   o'x sh a sh   hodisa  qayd  qilingan.  M asalan, 
e lektr  lam pochkasini  bir  m aro taba  birdaniga  yoqish  bilan 
q o ‘z g ‘atish  hosil  qilish  orqali  uy  quyonining  yiiqori  ikki 
d o ‘ngligida uzoq m uddat qayd qilish  m um kin b o l g a n   ritmik 
e lektr  razryadlari  hosil  qilingan.
T a d q iq o tc h ila rn in g   k o ‘rsatishicha,  k o ‘p  vaqt  bir  xil 
signalni  takrorlab  turish  natijasida  insonning  unga  mos- 
lashishi  ro ‘y berar,  natijada oriyentir refleksining s o ‘nishiga 
olib  b o r a r   ekan  (E .N .B oy k o,  E.N .Sokolov  va  boshqalar). 
P six o lo g   E .N .S o k o lo v n i n g   fik ric h a ,  b u n g a   o d a tla n is h , 
k o ‘n i k is h   h o disasin i  a lo h id a   o lin g a n   n e y ro n n in g   k o ‘p 
m a r o ta b a   t a ’sir  etgan  q o ‘zg‘atuvchiga  berayotgan  javobini 
tekshirish  davom ida  kuzatish  m u m k in   b o ‘ladi.
S h u n i   a lo h id a   t a ’k idlash  jo iz k i,  q o 'z g ’a tu v c h in in g  
x a ra k te ri  yoki  intensivligini  b iro z   o ‘zgartirish  o riy e n tir 
refleksini  qayta  vujudga  keltirar ekan.
E .N .S o ko lov   olib  borgan  tekshirishlar  ilgari  so'ngan  
o riy e n tir  refleksining  qayta  tiklanishi  faqat  q o lzg‘atuvchi- 
nin g  xarakterini  o ‘zgartiri!gan  zahoti  emas,  balki  m a ’lum 
vaqt  o ‘tg an d a n   s o ‘ng  h a m   kuzatish  mumkinligini  k o ‘rsat- 
gan.  A g a r  tekshiruvchilarda  alo h id a  bir  q o ‘zg‘atuvchiga 
nisbatan  moslashish paydo qildirilsa, so‘ngra salgina q o ‘zg‘a- 
t u v ch in in g  jadalligini,  t a ’sir etish vaqti yoki xarakteri  o 'zga- 
rtirilsa,  u  h olda   oriyentir  refleksining  vegetativ  yoki  elek- 
tro f iz i o lo g i k   s im p to m la r i  q a y ta   tiklanishi  aytiladi.  Bu 
o r iy e n tir   refleksining  qayta  tiklanishi  uning  s o 'n g a n id a n  
u zoq   m u d d a t o ‘tgandan  keyin  h am   takrorlanishi  kuzatilgan.
N e rv  sistemasi ilgarigi  q o ‘zglatuvchilarning izlarini  aniq 
saqlay  oladi.  Buni  t o l a r o q   dalillash  maqsadida  misollarga 
m u ro ja a t  qilamiz.
M a ’lumki,  agar  bir  xil  signal  qanchalik  k o ‘p  uchrasa, 
sinaluvchi  unga  shunchalik  tez  moslashadi  va  shu  tariqa
234
www.ziyouz.com kutubxonasi

te z k o r   (re a k s iy a n in g   laten t  vaqti  j u d a   q is q a   b o ‘lishiga 
qaram ay)  javob  qaytaradi.
Turli  m eto d ikalar  bilan  atroflicha  tek shirishlar  shuni 
ko‘rsatadiki,  bu q o n u n  eng oddiy sharoitlarda  h a m  saqlanib 
qolar  ekan.
Keyingi  tek s h iris h la rn in g   k o ‘r s a tis h ic h a ,  in so n n in g  
nerv sistemasi  a lo h id a  signal  izlarini o ‘ta a n iq lik  bilan  uzoq 
m uddat saqlash  imkoniyatiga ega ekan.  B u n ga  E .N .Sokolov 
tajribalari  yaqqol  misol b o ‘la oladi.
Sinaluvchilarga  bir  m arotaba  m a ’lu m   b ir  balandlikda, 
y a 'n i  500  gs  va  jadalligi  20  db  b o l g a n   e s h itish   signali 
berilgan,  unga  javo b an   qoMni  qisish  k erak  boMgan.  Ular 
faqat  shu  signalgagina  javob  berib,  b o s h q a   signalga  q o l  
harakatlarini  bajarmasliklari  zarur  edi.  T a jrib a n in g   nav- 
batdagi  bosqichida  sinaluvchilarga  shu  balandlikdagi,  lekin 
intensivligi  5  db  d a n   30  db  gacha  boMgan  turli  tovushlar 
berilg an   va  bir  y o 'l a   e le k tr o e n s e f a l o g r a m m a ,  e le k tro -  
m iogram m a,  terigalvanik  reaksiyalar  qayd  qilib  borilgan.
Tajriba  n a tija la rin in g   k o ‘r s a tis h ic h a ,  b i r   m a r o ta b a  
ko'rsatilgan  é ta lo n   sinaluvchilarda  u z o q   v a q t  d a vo m ida  
saqlanib  qolgan  va  u n d a n   so'ng  h am   u la r  etalonga  mos 
signallarga  a niq  elektrofiziologik  va  harak at  reaksiyalarini 
bildirganlar.
Keltirilgan  tajriba  natijalari  shuni  k o ‘rsatadiki,  inson 
miyasi  bir m arta berilgan q o ‘zg‘a tuvchining  izini  uzoq vaqt 
aniq saqlashi  m u m k in   ekan.  Shunisi  ajablanarliki,  izlarning 
aniqligi  vaqt  o'tishi  bilan  yo'q olm aydi,  balki  u  borgan  sari 
kuchayib  b o rar  ekan.
Izlarning  „konsolidatsiyalanish“  jarayoni
Yuqorida  biz  inson  miyasiga  t a ’sir  k o ‘rsatgan  q o ‘z- 
g 'a tu v c h ila rn in g   izi  esda  olib  q o lin ish in i  k o ‘rib  o ‘tdik. 
N avb atd agi  vazifa  izlarnin g   m u s t a h k a m l a n i s h   jara y on i 
q an d ay   kechadi,  degan  savolga javob  berishdir.  Izlar tezda 
m ustahkam lanadim i yoki m a ’lum vaqt talab qiladim i,  degan 
savol  tug'ilishi  tabiiy.
Bu  savollarni  o ‘rganish  k o ‘pgina  ta d q iq o tc h ila r n in g  
predm eti  b o l i b   xizm at  qilgan.  K o ‘pgina  psixologlarning
235
www.ziyouz.com kutubxonasi

k u z a tis h la rig a   q a ra g a n d a ,  a g a r  in s o n n in g   bosh  miyasi 
ja r o h a tla n s a ,  jarohatgacha  b o 'lg an   qisqa  vaqt  ichidagi  va 
j a r o h a td a n   keyin  m a ’Ium  vaqt  oralig'ida  t a ’sir  ko‘rsatilgan 
q o ‘z g ‘a tu v c h ila rn in g   izi  saqlanm aydi.  Bosh  suyagi  o g ‘ir 
j a r o h a t l a n i b ,   o d a m   hu sh id a n   ketsa,  s h ik astlanishgacha 
q a n d a y   h od isa   r o ‘y  bergan  va  u n d a n   s o ‘ng  qanday  voqea 
ro ‘y  berganligini  sira  eslay  olm aydi.  Bu  hoi  anteregrad, 
retrograd  va  anteroretrograd  amneziyasi  degan  nom   oigan. 
Bu  h olat  shu ni  k o ‘rsatadiki,  nerv'  sistemasida  ro ky  bergan 
kuchli  s h o k   (ruhiy  og'ir,  favquloddagi  xastalanish)  miyani 
m a ’Ium  m u d d atg a   unga  yetib  kelgan  q o ‘zg‘atuvchilarning 
izlarini  saqlashga  qobiliyatsiz  qilib  q o ‘yar  ekan.
A nteregrad,  retrograd va anteroretrograd amneziya  miya 
izlarini  e sda  olib  qolishga  qobiliyatsiz  boMib  qolgan  vaqt 
o ra lig 'in i  oMchash  im konini  berdi.  M asalan,  7 8 -k m   da 
h a l o k a t g a   u c h r a g a n   m o to ts ik lc h i  6 4 - k m   d a n   b o s h la b  
k o ‘rgan  b a rc h a   narsalarni  esdan  chiqargan.  U  soatiga  60 
km  tezlik  bilan  ketayotganligi  sababli  halokatdan  1 0 —  15 
daqiqa oldin  ro‘y beigan taassurotlarning izlarini  m ustahkam 
saqlab  q o la   olm agan.  Dem ak,  iziarning  xotirada  m ustah- 
k a m l a n i s h i   yo ki  p six o lo g iy ad a   a y tilg a n id e k ,  „ k o n s o -  
lidatsiya“ Ianish  u c h u n   1 0 —  15  d aqiqa  kifoya  qilar  ekan.
S h u n g a   o ‘xshash  maxsus  tajribalar  o'tkazilib,  bunda 
sin a lu v c h ilar  s u n ’iy  kuchsiz  shok  holatiga  tushiriladi  va 
q a n d a y   m u d d a t  oralig‘i  xotiradan  tushib qolishi  kuzatiladi.
Psixolog  Fyo d or  Dmitriyevich  G o rbo vning  tajribalari 
b u n g a   m isol  b o ‘la  oladi:  unda  sinaluvchilar  kichik  ko'zgu 
oldiga o ‘tqiziladi.  K o ‘zgudan  o d diy arifmctik  belgilar (4,  I, 
—8,  5)  o ‘tib  turadi.  Sinaluvchilar  berilgan  sonni  ilgarigi 
natijaga q o ‘shib yoki  undan ayirib,  arifmctik operatsiyalarni 
bajarishlari  z a r u r e d i.  Albatta,  misollarni  yechish davom ida 
sinaluvchi  xotirasida  ilgarigi  natijalar  saqlanishi  kerak  edi. 
F a v q u l o d d a   s in a lu v c h ig a   k e s k in   y o r u g 'li k   c h a q n a s h i  
k o ‘rin ishid a   „ s h o k “  beriladi.
T a jrib a n in g   ko 'rsatish ich a,  b u n d a y   hollarda  tekshi- 
riluvchilar  hozirgina  olingan  natijani  eslaridan  chiqarib, 
h i s o b n i   o x i r g i s id a n   e m a s,  b a lk i  o l d in g i s id a n   d a v o m
236
www.ziyouz.com kutubxonasi

ettirganlar.  D e m a k ,   ku ch siz  shok  u n g a c h a   b o ‘lgan  izlarni
0
‘c h i r a r   va  iz la r n in g   „k o n so lid atsiy a“  la n is h i  u c h u n   zarur 
b o l g a n   sh a ro itg a   t o ‘sqinlik  qilar  ekan.
Y u q o rid a g i  k u z a tis h la r  s h u n d a y   flk rg a   o l i b   keladiki, 
iz la r n in g   m u s t a h k a m l a n i s h i   u c h u n   m u a y y a n   v a q t   talab 
q ilin a r  ekan.  U s h b u   dalilni  tekshirish  u c h u n   psixologiyada 
q a t o r   t a d q iq o t la r   o ‘tk azila  boshlandi.
K o ‘p gina  a m e r i k a l ik   mualliflar  t o m o n i d a n   ta d q iq o tla r 
qu y id ag ich a a m a lg a  oshirilgan.  H a y v o n la rd a   k o ‘n i k m a  hosil 
q ilin a y o tg a n d a n   b i r o z   vaqt  o ktkazib,  h a y v o n g a   e l e k t r   toki 
beriladi.  A gar  s h o k   k o ‘nik m a   hosil  q i l i n g a n id a n   1 0 —  15 
d aq iq a   o ‘tgach  t o k  berilsa,  u  holda  m a z k u r   k o ‘n i k m a  y o ‘qo- 
lar  ek a n .  A gar  k o 'n i k m a   hosil  q i l in g a n id a n   k e y in   45  — 60 
d a q iq a   o ra sida  b erilsa,  k o 'n i k m a   s a q la n a d i.  S h u   saba bdan 
izlarning  m u sta h k a m la n ish i  u c h u n   1 0 —  15  d a q i q a  ajratilishi 
kifoya  qilm as  e k a n .  J a h o n   psixologlari  o l i b   b o r g a n   keyingi 
tajrib alar sh u n i  k o ‘rsatdiki,  s h o k d a n   s o ‘n g   h o sil  qilin a d ig a n  
k o ‘nikm aga  h a m   sh o k   salbiy  ta'sir  ko‘rsatishi  m u m k i n   ekan. 
D e m a k ,  shok  izlarning  ,,konsolidatsiya“ la n ishigagina  t a ’sir 
qilib  q o lm a y ,  balki  m iyani  s h u n d a y   h o l a t g a   solib  q o ‘yar 
ekanki,  b u n d a   k o ‘n ik m a   hosil  b o lis h i  rcallikdan  uzoqlashadi.
H o z ir d a   s h u   n a r s a   m a 'l u m   boMdiki,  y u q o r i d a g i   s a m a ra  
fa q at  e le k tr   s h o k i   y o r d a m i d a   e m a s ,  b a l k i   f a r m a k o lo g i k  
e l e m e n t l a r   t a 's i r i   o s t i d a   h a m   k u z a ti la r   e k a n .   M a s a la n , 
b a r b itu ra tla r  b o s h   m iy a   p o kstlog‘ini  t o r m o z l a n i s h   holatiga 
olib  keladi;  m e tra z o l  p o ‘stloqda  kuchli  q o ' z g ‘a lish n i  yuzaga 
keltiradi.  T o 'p l a n g a n   m a 'l u m o t la r g a   q a r a g a n d a ,   o d a m d a  
k o ‘n i k m a   h o s il  q i l i n i b ,   s o ‘ng  b ir   d a q i q a   o ‘t g a c h   y a n a  
b a rb itu ra tla rn i  q a b u l  qilish  k o ‘n i k m a   i z i n i n g   y o ‘qolishiga 
olib  kelar  e k a n ;  a y n a n   shu  dozadagi  b a r b it u r a t li   k o ‘n ik m a  
hosil q ilin g a n d an   s o ‘ng y a n a  30 daqiqa o ‘t g a c h   q a b u l  qilinsa, 
k o 'n i k m a n i n g   buzilish i  m u m k in   e k a n .  S h u n g a   o ‘xshash 
n a t i j a l a r   m e t r a z o l   b i l a n   o ‘t k a z i l g a n   t a j r i b a l a r d a   h a m  
k u z a tilgan;  k o ‘n i k m a   hosil  q i l in g a n d a n   s o ‘n g   10  soniya 
o ‘t g a c h ,  y a n a   m e t r a z o l   q abul  q ilin ish i  i z l a r n i n g   q o ‘pol 
ravishda  buzilishiga  olib   kelar,  10  d a q i q a   o ‘t g a c h   qabul 
q ilin sa ,  u  h o l d a   iz l a r n in g   k u c h s iz   s a q l a n i s h i   n a m o y o n
www.ziyouz.com kutubxonasi

b o ‘lar,  20  d a q i q a   o ‘tgan d an   keyin  e sa   k o ‘n ik m a   b u tu n la y  
s a q la n ib   q o l a r   ekan.
M i y a n i n g   q o ‘z g ‘alishiga  t a 's i r   qilu v ch i  turli  m o d d a la r , 
iz la r n in g   s a q la n is h ig a   ham   t u r l i c h a   „ c h u q u r l i k d a “  t a ’sir 
q ila rk a n .  B a ’zi  t a ’sir  k o ‘rsa tu v c h ila r  3  —  4  kun  o ld in   hosil 
q ilin g a n   k o ‘n ik m a la rn i  y o ‘qotsa,  b o sh q a la ri  izlarning  hosil 
b o l i s h i g a g i n a   t a ’sir  k o ‘rsatar  ek a n .
M a ’l u m   b o ‘lishicha,  izlarn in g   „ k o n s o lid a ts iy a “  lani- 
shini  te z l a s h tir u v c h i   m o d d a la r  h a m   b o l a r   ek a n .  B u n d a y  
p r e p a r a tl a r n i n g  biri  — otrixnindir.  B u n d a y  inyeksiya qilinsa, 
, , k o n s o l i d a t s iy a “ ni  tezla sh tirish   b i l a n   birga,  u n g a   salbiy 
t a ’sir  k o ‘rs a tu v c h i  m o d d alarg a  n is b a ta n   „ y a s h o v c h a n lik n i“ 
o s h i r a r   e k a n .
Y u q o r i d a g i   tajribalardan  k o ‘rin ib   tu rib d ik i,  izlarn in g  
m u s t a h k a m l a n i s h i   m a ’lum   v a q t   t a l a b   q ila d i  v a   u s h b u  
j a r a y o n d a   t u rli  k u c h   bilan  t a ’sir  qilu v ch i  h o la tla r  asosiy 
o ‘rin   t u t a d i .   L ekin  h a r  turli  h a y v o n la r d a   izlarning  „ k o n -  
so lid ats iy a“ si  tu rlic h a  tezlikda  ro ‘y beradi.  A m erikalik psixo- 
lo g   M a k   G o u n i n g   k o l r s a t i s h i c h a ,   k o ‘n i k m a   t e z   h o s il 
b o lla d ig a n   k alam u sh larg a  k o 'n i k m a   hosil  q ilinga nida n s o ‘ng 
45  sek.  o ‘t g a c h   sh o k   berilsa,  izlar  y o ‘qolad i;  30  d a q i q a d a n  
k eyin  s h o k   b erilsa,  u   h o ld a   izlar  sa q la n a d i;  k o ‘p i n c h a   k o ‘- 
n i k m a   a s t a - s e k i n   hosil  b o ‘Iuvchi  k a l a m u s h l a r d a   ( i n d i ­
vidual  —  t ip o lo g ik   xususiyatlarga  k o ‘ra)  45  soniya  va  30 
d a q i q a d a n   k e y in   berilgan  shok  izlarni  b i r   xilda  y o ‘q o ta d i. 
Bu  s h u n i   k o ‘rsatadiki,  k a l a m u s h la r n in g   „ t e z “  g u ru h la r id a  
i z l a r   15  —  2 0   d a q i q a   i c h i d a   „ k o n s o l i d a t s i y a “  ( u z o q  
v a q t g a c h a )   b o ‘lishga  ulguradi  va  u l a r   „ s e k in “  g u r u h l a r id a  
esa izlar  „ k o n so lid a tsiy a “  b o l is h ig a  ulgurm aydi  h a m d a   uzoq 
v a q t g a c h a   yax sh i  m u s ta h k a m la n a   olm ay d i.
I n s o n n i n g   m u a y y a n   izlarni  o ‘zlash tirish i  d e g a n   g a p  
h a li  i z l a r   m u s t a h k a m l a n g a n l i g i   e m a s ,   c h u n k i   u l a r n i n g  
m u s t a h k a m l a n i s h i   u c h u n   m u a y y a n   v aq t  zarurdir.  Bu  vaqt 
ko‘p gina o m illarga bogMiq b o lib , j u m la d a n ,  bularga individual 
x u s u s iy a tla r   v a   u la rn in g   im k o n in i  kiritish  m u m k in .
www.ziyouz.com kutubxonasi

Fizik  iz  qolish  nazariyasida  n e y r o n l a r d a n   nerv  im puls- 
larining  o 'tis h i  o q ibatida,  o 'z i d a n   k e y in   fizik  iz  qoldiradi, 
d e b   t a x m i n   qilin a d i.  Bu  n az ariy a  t a r a f d o r l a r in i n g   fikriga 
q a r a g a n d a ,   i z l a r n in g   fizik  a k s   e t i s h   s i n a p s l a r d a   y u z a g a  
keladigan elektrik va mexanik o ‘zgarishlarda o ‘z aksini topadi.
Iz la rn in g   neyrofiziologik  asoslari  t o ‘g ‘risida  fikr  yuritil- 
g a n d a   L o re n te ,  M akselein  kabi  o l i m l a r n i n g   reverberlashti- 
rish  hodisasini  (reverbcrlashtirish  —  a y l a n m a  aks cttirish  d e -  
m akdir)  tatbiq  qilganlarini aytib o ‘tish  m a q s a d g a  m uvofiqdir. 
U l a r n i n g   k o 'r s a t is h la r ic h a ,  n e r v   h u j a y r a l a r i d a n   c h i q q a n  
a k so n la r  b o s h q a   hujayralardagi  d e n d r i t l a r   bilan   q o ‘shilishi 
natijasida  reverberlashtirish  hodisasi  v u ju d g a   keladi.
P r o t o i n la r   hosil  boMishi  b ila n   bogMiq  b o ‘lgan  h o l a t l a r  
b i o k i m y o v i y   r e a k s i y a l a r   d e y i l a d i .   B u   h o d i s a n i   j a h o n  
p s i x o l o g la r i   u z o q   m u d d a t l i   x o t i r a n i n g   p s i x o f i z i o l o g i k  
m e x a n iz m i  d e b   ataydilar.  M a k   K o n n e l   ( A Q S H )   y o m g ‘ir 
c h u v a lc h a n g la r id a   tajriba  o Ltk a z g a n .  U   sh artli  reflekslarni 
h o s i l   q i l i s h   b o s h q a   r e a k s i y a l a r d a n   f a r q l i   o ‘l a r o q ,  
b io k i m y o v i y   re a k s iy a la rd a   ( y o r u g ' d a n   q o c h i s h n i   m a s h q  
qilish)  ik k i - u c h   m a r t a   kam ayib  k e tis h in i  k o ‘rsatgan.
Y u q o rid a  b a y o n  qilingan  t a d q i q o t la r n i n g  k o ‘rsatishicha, 
xotira sababiy b o g ‘lanish, ya’ni d e t e r m i n a t o r  holati  natijasida 
vujudga  keladi.
X o tiran in g   tu r l a r i
P six ik a n in g   e n g   m u h im   x u s u s i y a t l a r i d a n   biri  — b o rliq  
t o ‘g ‘risidagi  t a s h q i   t a a s s u r o tl a r n i ,  i n s o n n i n g   i n d iv id u a l-  
tipologik  xususiyatlarini  aks  e t t i r i s h d a n ,   sh a x s n in g   x u lq - 
a tv o rid a ,  x a tti-h a r a k a tla rid a   m u j a s s a m l a s h u v id a n   ib oratdir. 
I n s o n   x a t t i - h a r a k a t l a r i n i n g   a s t a - s e k i n   m u r a k k a b l a s h u v i ,  
y a n g ic h a   m a z m u n   va  shakl  k asb   e ti s h i ,   sifatiy  o 'z g a r i s h -  
larn in g   y u z   b e rish i,  shaxsiy  t a j r i b a n i n g   k e n ga yishi,  ortish i 
b ilan   r o ky  b e r a d i.  B orliqning,  t u r m u s h   ta r z i n in g  b o s h   m i y a  
k a t t a   y a r i m s h a r l a r i n i n g   p o ‘s t l o g l i d a   h o s i l  b o ‘l a d i g a n  
tasvirlari,  xossalari  tu b d a n   y o ‘q o l i b   k e tm a y d i .  V o q e lik   va
239
www.ziyouz.com kutubxonasi

tashqi  o l a m n i n g   tim so lla ri,  tizim lari  o ' z a r o   turli  y o ‘sinda 
b o g M an ib   m u s t a h k a m l a n a d i ,   t a r t i b g a   k e l a d i ,   g u r u h g a  
birlash ad i,  h a y o t   va  faoliyatning  ta la b la r ig a   m o s   ravishda 
e s d a   o l i b   q o l i n a d i ,   e s d a   s a q l a n a d i ,  m u a y y a n   i z l a m i n g  
j o n l a n i s h i   n a ti j a s i d a   u la rn in g   ba rc h a s i  tik la nadi.
Xotira i n s o n n in g  hayoti va faoliyatining b arc h a  sohalarida 
q a t n a s h i s h i   t u f a y l i   u n i n g   n a m o y o n   boM ish  s h a k l l a r i ,  
h o latlari,  s h a r t - s h a r o i t l a r i ,   om illari  h a m   x ilm a -xil  k o lri- 
nishga  ega dir.  O d a t d a   xotirani  m u a y y a n   tu rla rg a   ajratishda 
asos  qilib  u n i n g   xarakteristikasini,  y a 'n i   e sd a   olib  qolish, 
e s d a   s a q la s h ,  q a y t a   esga  tushirish,  e slash ,  ta n is h   sin g an  
j a r a y o n l a m i   a m a l g a   oshiruvchi  fa o liy a tn in g   xususiyatlari 
bilan b o g l i q j i o l d a  olinadi.  U m u m iy  psixologiyada xotira  5 ta 
m u h i m   frnézoHga \ (

Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   21   22   23   24   25   26   27   28   ...   34




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling