O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


insonlarda  muvaffaqiyatga  erishish  ehtim oli  q o lg a n   xoliso-


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet15/34
Sana29.09.2017
Hajmi32 Kb.
#16743
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   34

insonlarda  muvaffaqiyatga  erishish  ehtim oli  q o lg a n   xoliso- 
nalik  tavakkalchilikka  m oyillik,  ularning  haqiqiy  xa vf ostida 
iro d a v iy   harakatlarini  o ld in d a n   aytib  berish  im k on iyati 
vujudga keltiriladi.
Ir o d a   a k tin in g   tu zilish i
B u n d a n   o ld in g i  iro d a   m u a m m o sig a   b a g ‘ish la n g a n  
sa h ifa la r d a   ta 'k id la b   o ‘tilg a n id e k ,  sh a x sn in g   irod av iy 
harakatlari  murakkab  psixologik  m azm un,  m ohiyat,  m a’no 
kasb  etish i  bilan  tavsiflanadi.  Shaxsda  motivlar  kurashining 
p ayd o  b o ‘lishi  uchun  unga  m as’uliyat, javobgarlik  hissining 
yu klatilishi,  irodaviy  harakatni  amalga  oshirish  zaruriyati- 
n in g  tu g‘ilishi,  mazkur  vaziyatda  shubha,  ikkilanish  uygko - 
nishi  unda favqulodda  irodaviy z o ‘r berishlar vujudga  keltirib 
ch iq arish in i  eslatish  o ‘rinlidir.  Bu  voqelikni  tushuntirish 
yoki  izohlash  uchun  psixologik  nuqtayi  nazardan  iroda  akt 
tarkiblardan  iborat ekanligini  aniqlash  hamda uning unsurlari, 
b o ‘linm alari,  tuzilishi  to ‘g ‘risida  mulohaza  yuritish joiz.
Irodaviy harakat  in son n in g  miyasida  tug'iladigan  m aq- 
sadga  erishish  tufayligina  am aliyotga  tatbiq  etiladi.  B osh- 
qach aroq   aytadigan  b o ‘lsak,  shaxs  u yoki  bu  harakat  yorda- 
m id a  q o ‘yilgan  m aqsadiga  erishish  y o ‘llarini  anglab  yetadi, 
y a 'n i  harakat  bilan  m aqsad  o krtasidagi  uyg'unlik  insonga 
tob ora yaqqollashadi,  anglashiladi.  Holbuki,  sh u n d a y ek a n , 
sh axs  o ‘zin in g  ruhiy  h olatini  o ‘zgartirishga  qaror  qiladi, 
q on d irilish i  lozim   b o'lg a n   ehtiyojlarni  m uayyan  tartibga 
keltiradi,  uiarni birlam chi  va ikkilamchi  darajalarga ajratadi. 
S hu   y o ‘sinda  irodaviy  harakatni  am alga oshirishning tarqoq 
va  y ig ‘iq  tarkiblari  m aqsadga  y o ‘naltiriladi.  U shbu  jarayon 
in so n   shaxsini  undayotgan  ham  anglangan,  ham   anglan- 
m agan  ruhiy tayyorgarlik  m otividan  iborat  maqsadga  intilish 
va  u n ga  erishish  m ajburiyatini  tushuntirishga  xizm at  qiladi.
In sonn ing hayoti  va  faoliyati  davom ida  uning borliqdagi 
narsalarga  o ‘zini  tortadigan  har  xil  xususiyatli  maqsadlari 
vujudga  kela  boshlaydi.  Lekin  shuni  ta’kidlash joizk i,  shaxs 
o ld id a   p aydo  boMgan  m aqsadlarni  u  tan lashi,  m oh iyat 
jih a tid a n   m a’qulligi  (n om a'q u llig i)  yuzasidan  qaror  qabul 
138
www.ziyouz.com kutubxonasi

q ilish i,  ularning  hozirgi  davr  u ch un   ah a m iy a ti,  istiq b ol 
im koniyatlari  singari  xususiyatlarini  hisobga  o lish i  lo zim . 
Shaxs  faolligining  m exan izm i  sifatida  unda  a n iq ,  y a q q o l, 
obyektga  y o ‘nalgan  m aqsadni  am alga  oshirish  ezg u   niyati 
ro'yobga chiqadi.  M asalan,  bular kundalik m o d d iy   eh tiy o j- 
larni  qondirish,  sayohaíga  ch iq ish ,  ish  joy in i  o'zgartirish , 
til  markaziga  o ‘qishga  kirish,  qarindoshlari  h o lid a n   xabar 
olish ,  televizor  tom osh a  q ilish   istaklari  tug‘ilish id a n   iborat 
b o'lish i  m um kin.  Bu  asn oda  iroda  aktining  o ‘z ig a   xosligi 
sh undaki,  bunda  nafaqat  xoh ish -istak d agi  m aq sad ni  tan lay 
olish ,  balki  uni  am alga  osh irish   im koniyati  an iq roq   ek a n - 
ligini  tushunish  hamda  anglashdir.  Xuddi  shu  tariqa  irodaviy 
h arakatning  m u h im   tarkib i,  b in ob arin ,  ajratib  o lin g a n  
m aqsadga  erishishning  y o ‘l- y o ‘riqlari  shakíi  va  m oh iya ti 
to ‘g ‘risida  m ulohaza  yuritish,  uning  ustida  b osh   qotirish 
davri  b oshlan adi.  M azkur  jarayond a  fikr  y u ritila y o tg a n  
vositalarning  m aqsadga  m uvofiqligi  tahlil  q ilin a d i,  aqlan 
ch am alab   ko'riladi,  uni  ro ‘yobga  chiqarishga  ayn an   m os 
yord am chi  uslublar,  harakatlar  tanlanadi.  Y u q orida  m u lo - 
haza  yuritilgan  aqliy  xatti-harakatlarning  barchasi  o 'z in in g  
m ohiyati  bilan  iroda  aktining  tarkibiga  kiruvchi  aq liy jara- 
yonlar,  aqliy  lahzalar,  vaziyatlar  sifatida  m ujassam lashadi.
Irodaviy  aktning  b oshlanishi  maqsadga  erish ish   y o 'l- 
y o ‘riqlari  haqiqatdan  aniq  istaklarning  ushalishiga  xizm at 
qilish to ‘g ‘risida oqilona qarorga kelishda o ‘z ifodasini  topadi. 
P six o lo g ik   m a 'lu m o tla r n in g   k o ‘r sa tish ic h a ,  ta n la n g a n  
harakatlar  oqilona,  om ilk or  ekanligi  to ‘g ‘risida  bir  qarorga 
k elingan   va  m aqsadga  m u vofiq   ish on ch li  d alilla r  ustiga 
qurilganida  ushbu  jarayon  qiyinchiliklarsiz  so d ir   b o ‘ladi. 
B iroq,  aksariyat  hollarda  bir  qarorga  k elish   m urakkab 
jarayonga  aylanadi,  natijada  motiviar  kurashi  yuzaga  kcladi, 
binobarin,  tanlash,  b irto'xtam ga  kelish  m uddati  b irm u ncha 
c h o ‘zi!adi.  M asalan,  shaxsda  ish  joyini  o'zgartirish  x o h ish - 
istagi  tu g‘ildi  deylik,  biroq  unda  boshqa  xu su siyatga  ega 
bo'lgan  intilishlar ham  boMishi  m um kin,  ular,  o 'z   navbatida, 
ishxonani  o ‘zgartirishga to‘sqinlik qiladi. Jum ladan,  ish joyin i 
o ‘zgartirish  m aoshning yangi  ishxonada biroz yuqoriligi  bilan 
bog'liq   b o ls a -d a ,  lekin  yangi  m uhitga va ja m o a g a   n o ta n ish
www.ziyouz.com kutubxonasi

sh a rt-sh a ro itg a ,  b o sh q a ch a   talabga  k o iiik is h   zarurligini 
ta q o z o   etadi.  A na shu  tarzdagi  m unosabatlar bilan  m otivlar 
bilan  kurashi  yuzaga  k eladi,  uning  negizida:  a)  yangi  ish 
jo y id a n ;  b)  ichki  q an oatlan ish   tu yg‘usidan  v o z  k ech ish  
kerakm i  yoki  d)  q im m atli  im koniyat  tu g ilish i;  e )  uning 
istiq b oli  evaziga o 'zin in g  boshqa ehtiyojlaridan  yuz  o'girish 
lo z im m i,  degan  m otivlar  kurashi  k okndalang turadi.  M otiv­
lar  kurashida  u  yoki  bu  tarzda qarorga  kelishni  m a ’qullash, 
yoki  m a ’qullam aslik to ‘g ‘risidagi  m ulohazalarni  tahlil  qilish, 
ularni  cham alash   bilan  ch eklanib  qolm asdan,  balki  o ‘zaro 
zid d iyatli,  bir-birini  in k oretu vch i  harakatlarni  tatbiq  etishga 
u n d o v c h i  q a b ilid a g i  m o tiv la r   k urashi  h am   t u g i l i s h i  
m u m k in .  0 ‘zaro  q aram a -q arsh i  m otiv la rn in g   qam rovi 
s a lm o g ii  b o is a ,  shaxsni  faoliyatga  undovchi  ehtiyojlarning 
o b yek ti  o ‘zining qiym ati  bilan o'zaro  baravarlashsa,  u  holda 
b u n d a y   m otivlar kurashi  ham ohang  tarzda  kuchli  kechadi. 
M a b o d o   shaxsda  televideniyad a  kino  k o‘rish  xohishi  bilan 
d o 's tin in g   tavallud  top gan ligin i  tabriklash  u ch un   borish 
istagi  o ‘rtasida  ruhiy  kurash  yuzaga  kelsa,  m otivlar  kurashi 
so d ir  b o im a y d i,  chunki  bunday  m ahalda  shaxsda  kinoni 
to m o sh a   qilish  istagi  o 'zid a n   o ‘zi  y o ‘qoladi.  Lckin  m otivlar 
kurashi  ham isha  ham  sh u n d ayyen gil  kechadi,  deb  b o im a y ­
di.  Bu  holatda  m u n osabat,  xohish  shaxs  uchun  qanchalik 
a h a m iy a tli  ekanligi  ham   m u h im dir.  Jum ladan,  shaxsni 
safarga  tayyorgarligi  h am d a  qarindoshdagi  to'yga  borish 
istaklari  o ‘rtasidagi  m otivlar  kurashi  o ‘zaro  bir-biriga  zid 
ek an lig i  tufayli  ulardan  bittasini  tanlash  taq ozo  etilganligi 
sa b a b li,  bu  o'rin d a  m u rosa siz  kurash  keskin  tu s  olishi 
m u m k in .  Shunga  o ‘x sh a sh ,  m otivlar  kurashi  natijasida 
m u ayyan   bir  to'xtam ga  kelish  yoki  biror  qaror qabul  qilish 
vu ju d ga  keladi,  bunda  sh u b h alan ish ,  sustlik,  loqayd lik, 
ikkilanish  singari  sifatlar faoliyat  doirasidan  siqib chiqarilib, 
butun  d iq q a t-e’tibor qarorni  amalga oshirishga yo'naltiriladi. 
M a b o d o   bir  qarorga  k elingach   ham  ju r’atsizlik  shaxsni 
ikkilanish  sari  yetaklashda davom   etaversa,  u  holda  irodaviy 
h ara k a t  tub  m a ’n o d a g i  g kayratdan ,  sh ijo a td a n ,  s o b it- 
q ad am lik d an ,  belgilangan  maqsad  sari  intilishdan  ustuvor 
e k a n lig in i  bildiradi.  M aqsadga  erishish  uchun  shaxs  o'zin i 
140
www.ziyouz.com kutubxonasi

ta y y o r la y d i,  p six o lo g ik   va  sta tistik   k u tilm a la r   o 'z a r o  
tafovutlanishi  yuzasidan  m a'lu m otlarn i  u m u m lashtiradi.
Eslatib o ‘tish  o ‘rinliki,  bir qarorga  kelishda,  u n i  am alga 
oshirishda,  qiyinchiliklarni  bartaraf  etish d a  irod aviy  z o ‘r 
berish  m uhim   aham iyat  kasb  etadi.  Aksariyat  p sixo lo gik  
holatlarda  in son n in g  bir  qarorga  kelishi  o ‘z  eh tiyojlarin in g 
ustuvorligi  darajasi  ta ’sirini  zaruriy  chora  tariqasida  y e n - 
gish   b ilan  u yg‘unlash tirish i,  jid d iyligi,  ich k i  z o kr  berish 
jarayoni  bilan  uzviy bog'liqlikka ega.  Shaxs o kzidagi  qaram a- 
q a r sh ilik la r n i  y e n g ish g a   n isb a ta n   b u n d a y   m u n o s a b a t 
b irinchidan,  subyektning  ayrim   istaklari,  m u sta h k am la n - 
gan   salbiy  odatlari;  ik k in ch id a n ,  tu rm ush   h o d isa la rig a  
k o knikish  hissi;  u ch in ch id a n ,  m a ’qullanm agan  a x lo q -o d o b  
prinsiplari,  an'analar  bilan  kurashining  k ech ish i  irodaviy 
aktning  o ‘ziga  xos  xususiyatiga  ega  b o lg a n   xislati  b o ‘lib, 
h isoblanish  irodaviy  z o kr  berish  jihatidan  idora  q ilin ad i. 
Biroq  qabul  qilingan  qarorning  a x lo q -o d o b   prinsiplariga 
javob  bera olish in i,  m u tan osibligini,  ijtim oiy a h a m iy a t  kasb 
e tish in i  a n g la sh n in g   o kzi  sh a x s  u ch u n   m u rak k ab   ish n i 
,,o ‘lik“  nuqtasidan siljitishga,  q o kzg katishga yetarli  darajadagi 
o m il  b o klib xizm at  qila  olm ayd i.
M azkur  h olat  shaxs  to m o n id a n   a n g la n ib ,  u  b u rch , 
m a s’uliyat,  javobgarlik,  q a t’iyatlilik  tu ygkulari  bilan  q a t’iy 
ish o n ch ,  zaruriy  barqaror  ichki  kechinm alar  o ‘zaro  m u s- 
ta h k a m la n sa ,  bu  narsa  k o 'p g in a   n o o krin  in t ilis h la r n i 
yo'q otish ga  im kon  beradigan  haqiqiy irodaviy z o kr  berishni 
vujudga  keltiradi.  Yuksak  hislar —  burch,  m as’u liya t, ja v o b ­
ga rlik ,  v a tan p arvarlik ,  fid o y ilik   kabi  a x lo q iy   ta la b îa r  
interiorizatsiyaga  aylanganligini,  y a ’ni  bu  sh a xsn in g  m a -  
naviy  m ulkiga  o ‘tayotgan ligin i,  intilishlar  b ilan   ijtim o iy  
fidoyilik  istaklari  o ‘rtasidagi  qarama-qarshilik,  >uzaga  kela 
digan  favquloddagi  vaziyatda  am alga  osh irilad igan   xu lq - 
atvorning  ichki  mexanizm larga  aylanganini  aks  ettiradi.  Endi 
yuksak hislar motivlar kurashida  intilish o kng yoki s o kl tom onga 
o g kishini  aniqlaydi,  maqsadni  amalga  oshishini  ta ’m inlashda 
ichki  kechinm alar  (regulator)  funksiyasini  bajaradi.
Psixologiyada  irodaviy  akt  to kg ‘risida  m u lo h a z a   yu riti- 
ladigan b o ‘lsa,  shu  narsani  ta’kidlash  lozim   b o kladiki,  bunda
www.ziyouz.com kutubxonasi

irodaviy z o ‘rberishning  ichki  kechishi  faqat  qarorga  kelishda 
p a y d o   b o lm a y d i,  balki  ijro  etish  jarayonida  jadal  sur’atga 
erish ish d a  ham  am alga  oshadi.  Buning  psixologik  m a ’nosi 
sh u k i,  qabul  qilingan  qarorni  bajarish  aksariyal  hollarda 
su byektiv  va  obyektiv  xususiyatli  bir  talay  qaram a-qarshi- 
liklarga  duch  keladi,  ularni  yengib  o ‘tish  esa  irodaviy  z o ‘r 
b erish n i,  z o ‘riqishni  talab  qiladi.  C h u n on ch i,  b o zor  iqti- 
so d iy o tig a   maqsad  va  vazifasiz,  tasodifiy  yondashuv  bilan 
m oslash ayotgan   shaxs  o ‘z  turm ush  tarzini  o kzgartirmasa, 
u zo q n i  k o ‘zlab  ish  yuritm asa  (bugun  o ‘tgan  kuniga  shukur 
q ilib   y a sh a y v ersa ),  fa o llik   k o ‘rsatm asa,  im k o n iy a tid a n  
foyd alanm asa,  u bir qator qiyinchiliklarni  keltirib chiqaradi. 
In so n n in g   o ‘z - o kzi  bilan  ichki  kurashi,  xarakter  xislatlarini 
o ‘zgartirishga  intilishi  bu  irodaviy  z o ‘r  berishi  tufayligina 
am alga  oshadi.  S h u n in gd ek ,  inson  sanitariya  va  gigiyenaga 
rioya  qilib  yashashi,  y a ’ni  (sayr  qilish,  xona  havosini  al- 
m ash tirish ,  ovqat  hazm   b o lis h in i  kutish,  ozodalikka e ’tibor 
q ilish i,  yangi  k o‘nikm alarni  egallash)  irodaviy z o ‘r berishni 
taq ozo etadi.  Bu psixologik voqelikning negizida  insonni  ilgari 
hayajonga solm agan,  tashvishlantirm agan  narsalarga  e ’tibor 
qilish  m exanizm i  yotadi.  Bu  esa  favqulodda  qarshilik—salbiy 
h is -tu y g ‘ularni  (stress,  affekt,  frustratsiya  kabilarni)  vu- 
ju d g a   keltiradi.  Shunday  ekan,  agar  shaxs  o ‘z - o kzi  bilan 
ich k i  ruhiy kurash  natijasida  muvaffaqiyatga erishsa,  u  holda 
ijobiy xususiyatli  hissiy k ech in m alaryu zaga  keladi,  o ‘zining 
u stid an   o lzi  hukm ronlik  tu yg‘ulari,  o ‘z  kuch  va  qudratiga 
is h o n c h ,  uni  anglab  y e tis h ,  o ‘ziga  o ‘zi  buyruq  b erish, 
o ‘zin i  o ‘zi  nazorat  qilish ,  o ‘zini  oldiga  q o ‘ygan  en g  m uhim  
m a q sa d la rg a   erish ish   im k o n iy a tin i  tu sh u n ish   ro ‘yob ga 
c h iq a d i.  U sh b u   ruhiy  ja ra y o n la r  m u a m m o   y e c h im id a  
ishtirok   etishidan  q at’i  nazar,  irodaviy  z o ‘r  berish  va  uning 
ich d a n   kech ishi,  kuchli  zo'riqishlar  tufayli  am alga  oshadi. 
Bu 
0
‘rinda  shaxsning  xaraktcri,  individual  xususiyatlari, 
ijtim oiy  shartlangan  xislatlari,  har  bir  narsaga  jiddiy  mu* 
nosabati  yetakchi  va  ustuvor  ahaniiyat  kasb  etadi.  A yniqsa, 
o lzin i  o lzi  boshqarish,  gum anistik  psixologiya  tarkibidagi 
kategoriyalar ham da  ularning hayot  va faoliyatida  n am oyon 
b o li s h i   m u h im   o'rin  tutadi.  M a'lum ki,  shaxsiy  mayllar, 
142
www.ziyouz.com kutubxonasi

ustanovkalardan  tashqari,  unga  ijtim oiy  u stan ovk alarn in g 
ta’siri,  o ‘z o ‘rni  statusi yuzasidan baholash  tiz im in in g  t o ‘g ‘- 
ri  shakllanganligi bunda alohid a aham iyatga egadir.
Shaxs  m a’lum   bir  faoiiyatni  amalga  o sh ir g u n ich a   o ‘z 
ruhiy  o la m id a   yu za g a   k elgan   ayrim   s u b y e k tiv   („ M e n  
b ilan “ ,  „M en   em a s“  qabilidagi)  qarshiliklarni  y en g ish d an  
tashqari,  unga  m uayyan  tashqi  ziddiyatlarni  h am   bartaraf 
etishga  to kg ‘ri  keladi.  A ytaylik,  inson  ro‘yob ga  chiqarishi 
zarur b o lg a n   aniq  m aqsadini am alga oshirishga  h e c h  qanday 
sh a k -sh u b h a   b o 'lm a sa ,  sh u n in g d e k ,  q a ro rg a   k c lish d a  
k u ch siz  m otivlar  kurashi  d avo m   etsa -d a ,  le k in   qarorni 
ijro  qilishda  b a’zi  bir  q iyin ch ilik lar  tu g ‘ilish i  m u m k in . 
M azkur jarayonda  vujudga  kelgan  qarshilik  va  q iy in c h ilik - 
larni  yengish  inson d an   ch id am n i,  qat’iylik n i,  favq u lod d a 
kutilm agan  holat yu z berishini  ham  inobatga  o lish n i  ta q o zo 
etadi.  Ba'zida  uzluksiz  ravishda ular bilan  kurashish,  irodaviy 
z o ‘r  b erish,  ularni  y en g ish   u ch u n  
ruhan  ta yy orgarlik  
m ayli  bilan  qurollanish  talab  etiladi.  B u n d ay   vaziyatlar 
shaxsga  muayyan  davr  m obaynida  z o ‘riqish,  z o ‘r  berish, 
jiddiylik  sifatlari  saqlanib  turish  majburiyatini  yu klaydi.
P sixologik   m a ’lum otlarga  qaraganda,  iro d a v iy   s a ’y - 
harakat  uchun  o ‘ziga  xos  xususiyatga  ega  b o ‘lgan  irodaviy 
z o ‘r berish aksariyat  hollarda  m otivlar kurashidagi  qaram a- 
qarshilik  yuzaga  kelganligi  bilan  em as,  balki  sh axs  to m o - 
nidan  qabul  qilingan  qarorni  ijro  etish jarayon id a  ob yek tiv 
xususiyatga ega qiyinchiîiklarni yengish tufayligina  n a m oyon  
b o la d i,  deb  tushuntiriladi.  Shu  bois,  iroda akti  tu zilish in in g  
tahlili  ushbu  holat  iroda  faoliyatining  bir  ta la y   xu su siyat- 
larin i  x a sp o ‘sh la sh g a   im k o n   yaratish in i  k o ‘rsa tm o q d a . 
B u n d a n   ta sh q a r i,  ir o d a v iy   fa o liy a tn in g   s h a x s   x a t t i-  
harakatlarida  m uayyan  ustuvor  vazifalar  ijro  etish in i  ham  
ta ’kidlab  o ‘tish  m aqsadga  m uvofiqdir.  M azkur  funksiyalar: 
birinchidan,  shaxsning xatti-harakatlarini  am a liy o tg a  tatbiq 
qilish  sifati darajasini yuksaltiradi.  Ikkinchidan,  in so n   hayoti 
va  faoliyati  uchun  m uhim   aham iyat  kasb  e tu v c h i  m u a m - 
m olar  yechim in i  topishga  sharoit  yaratadi.  U c h in c h id a n , 
in so n   shaxsi  m u am m on in g  m ohiyatini  an glash in i  ta ’m in - 
laydi,  shuningdek,  harakatni  maqsadga  m u vofiq lash tirish ga 
xizm at  qiladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Irod aviy  faoliyat  in son n in g  xatti-harakatlarini  uning 
b oríiq q a  on gli  shaxs  sifatida  q o ‘ygan  ustuvor  maqsadlari 
m o h iy a tid a n   kelib  ch iqq an   hold a  boshqaradi.  Bu  asnoda, 
sh a x s  o ‘z in in g   tan lagan   id eallariga,  uni  y o 'n a ltiru v ch i 
g ‘o y a la r ig a ,  is h o n c h -e 'tiq o d la r ig a ,  qarash lariga,  o ‘zga 
k is h ila r   beradigan  b a h o larig a,  o ‘ziga  o ‘zi  b a h o   berish 
m c zo n la rig a   n om u n osib   istaklar,  xohishlar,  tilaklar vujudga 
k eltirm aslik k a,  ularni  t o ‘xtatish  yoki  b atam om   bartaraf 
etish g a   intiladi.  Bu  holatni  tah lil  qilish 
iroda  shaxsning 
xatti-h a ra k a tla rin i  jilo v la sh ,  nazorat  q ilish ,  boshq arish , 
c h e t g a   o g ‘ish d an   sa q la sh   fu n k siy a la rin i  aks  e ttir ish n i 
k o ‘rsa tm o q d a .  Iro d a n in g   xatti-h arak atlarn i  b osh q arish  
fu n ksiyasi  shaxs  uchun  noxush ,  noqulay,  yoq im siz  x o h ish - 
istak ,  harakat va  intilishni  ch eklash.  to ‘xtatish,  tiyish  kabi- 
lardangina  iborat b o lib  qolm ay,  balki inson  shaxsiy faolligini 
m u ayyan  jabhaga,  sohaga  y o ‘naltirish,  o ‘z  harakatlari  quv- 
vatin i  oshirish,  barcha narsalarni  um um iy  m aqsadga  m u vo- 
fíqlashtirishdir.  Irodaviy jarayon  ham isha  shaxsni  faollikka 
ch o rla y d i,  o ‘ziga  qat’iy  ish on ch li  y o ‘l  topishga  yetaklaydi, 
barqaror  harakat  qilishga  y o ‘naItiriladi,  ikkilanish,  shub- 
h a la n ish n in g   oldini  oladi.  S hu n in g  uchun  ham  m aqsadga 
y o ‘naltirilgan harakatlar,  am alga oshirilgan  intilish,  ro‘yobga 
ch iq arilgan   ezgu  niyat  shaxsda  o kziga  ishonch  tu yg‘usini 
u y g ‘o ta d i,  dadil  am allar  qilishga  boshlaydi,  orzularning 
u sh alish iga   faol  m aylni  shakllantiradi.  Insonning  erishgan 
y u tu g ‘i,  m uvafíaqiyati  har  bir  irodaviy  harakat  barqaror- 
lig in i  ta ’m in la y d i,  am allar  tan lash ,  qaror  qabul  q ilish , 
s h a x siy   u slu b n i  tarkib  to p tirish n i  jad allash tirad i,  yangi 
iro d a v iy   harakatiarni  am alga  osh irish n i  yengíllashtiradi. 
O kzid a g i  irodaviy  sifatlarning  takom illashuviga  puxta  negiz 
h o zirlayd i,  irodaviy  z o ‘r  berishni  taqozo  etuvchi  haréikat- 
larni  tatbiq  qilish  ko'nikm alarini  shakllantiradi.  M azkur 
jarayon   ham   anglangan,  ham  anglanm agan  tarzda,  m otivlar 
k urashi,  irodaviy  z o vr  bcrish,  qiyinchiliklarni  yengish  or- 
qali  n a m o y o n   b o la d i.
Iroda uchun  irodaviy xatti-harakat  motivatsiyasi  m uhim  
ah am iy a t  kasb  etadi.  Shu  bois,  irodaning  negizini  shaxsning 
x a tti-h a r a k a tla r i  va  ish la r in in g   koM amli.  ra n g-b ara n g 
144
www.ziyouz.com kutubxonasi

xususiyatli  m otivlashtirilishiga om il  tariqasidagi  ehtiyojlarni 
vujudga  kcltiradi.  Psixologiyada  m otivlashtirishning uch  turi 
mavjudligi  ta ’kidlanadi.  U lar  quyidagilardan  iborat:
1.  Shaxsning  chtiyojlarini  qondirish  b ilan   shartlangan, 
uni  faoliyatga  u n d ovch i  tarzda  vujudga  k elu v ch i  m otiv 
sifatidagi  m otivlashtirish.  M azkur  h olatd a  m otivlashtirish 
faollik  nim a sababdan vujudga  kelishini,  sh axsnin g faoliyatni 
amalga oshirishga  undovchi ehtiyojlar m oh iya tin i  tahlil  qili- 
shiga  xizm at  qiladi.
2.  M otivlashtirish  faollik  nim alarga  y o ‘naltirilganligini, 
nega aynan shunday xulq-atvor tan langan ligin i,  nim a uchun 
boshqasiga e'tib or bcrilm aganligini  asoslashga qaratiladi.  Bu 
o'rinda  m otivlar shaxsning  xulq-atvor y o ‘n alish ini  tanlash- 
ni  aks  cttiruvchi  sabablari  funksiyasini  bajaradi.  Bularning 
b a rch a si  y a x lit  h o ld a   k c ltir iIg a n d a   in s o n   s h a x s in in g  
y o ‘nalishini  vujudga  kcltiradi.
3.  M otivlashtirish  —  bu  inson  axloqi  va  faoliyatini  o'zi 
boshqaruvchi  vosita  sifatida  n am oyon   b o ‘!ishidir.  Ushbu 
Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   34




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling