O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

kosm onavtlar,  dispetcherlar  (inglizcha 
dispatcher —  ishlab 
chiqarishni muvofiqiashtiruvchi
  m a’n osini  an glatadi)  u chun, 
balki  sudyalar,  korxona  rahbari,  ta’lim   tiz im i  xodim lari 
uchun  alohida  ijtim oiy-psixologik  aham iyat  kasb  etadi.
„Stress“  tu sh un ch asini  p sixologiya  fan iga  o lib   kirgan 
olim   kanadalik  fizio lo g  G .S e ly e   (1 9 3 6 )  san alad i.  U  stressni 
tadqiq  qilishda  m oslashuv  alom ati  (
adaptatsion  sindrom — 
y u n o n c h a —
syndrom e
  — 
belgi,  alom at,  k o 'r in is h , 
moslashuvi
  dem akdir)  m asalasiga,  u nin g  fao liya tga   ijobiy 
h am d a  salb iy  ta 'sir   e tish ig a   a lo h id a   a h a m iy a t  bergan. 
Shu n in gd ck ,  ekstrem al  (lo tin ch a  
extremus  — favquloddagi 
hoiat,  eng  oxirgi  vaziyat
  m a ’nosini  an glatad i)  vaziyatlar- 
dagi,  murakkab  jarayonlardagi  stressnin g  o ‘zig a   xosligi, 
fa o liy a tn i  q ayta  ta sh k il  q ilis h g a c h a   (
dezorganizatsiya 
lotin ch a  — 
de  organisation  — tashkiiot,  tuzilma
  m a ’n osini 
bildiradi)  olib  b orishi,  shunga  o ‘xshash  sh aroitlard a  shaxs 
xulqini  bashorat  qilish 
(prognoz
  y u n o n ch a  
— prognosis
  — 
bashorat
  m a 'n o s in i  a n g la ta d i)  im k o n iy a tla r i  G .S e ly e  
tom o n id an   o ‘rganilgan.
T adq iq otch i  U .K e n n o n n in g   g o m e o s ta z is   (y u n o n c h a  
o*xshashlik  —  stasis
  m a ' n o s i n i   b il d i r a d i )   h a q id a g i 
ta’lim otida stress holati  h artom onlam a o'rganilgan.  U  ushbu 
a ta m a n i  p s ix o lo g iy a   fa n ig a   1 9 2 9 - y ild a   o l i b   k irg a n . 
G o m eo sta zis  m exan izm d a   m oslashish  xu susiyatlari  yaqqol 
o ‘z  ifo d a sin i  to p a d i.  U n in g   m u lo h a z a s ic h a ,  fa o liy a t 
shakllarini  am aliyotga  tatbiq  etish jarayonid a  nerv sistem asi 
va  m iya  funksiyasini  o q ilo n a   ta’m inlab  tu rish d a   ham da 
saqlashda  g o m e o sta zis  m u h im   o'rin  tutadi.
Stress  holatida  sh axsnin g  xatti-harakatlari  o 'z ig a   xos 
tarzda  o kzgaradi,  unda  q o lz g kalishning  u m u m iy   reaksiyasi 
paydo  b o'lad i,  u n in g  harakatlari  tartibsiz  ravishda  am alga 
oshadi.  Stressning  kuchayishi  esa  teskari  reaksiyaga  olib 
keladi,  natijada  torm ozlan ish ,  sustlik,  zaiflik ,  faoliyatsizlik  
ustuvorlik  qila  boshlaydi.  Lekin  stress  h o la tid a   fiziologik
123
www.ziyouz.com kutubxonasi

0
‘zg arish lar tashqi  tom on id an   qariyb  k o‘zga  tashlanm asligi 
m u m k in .  B iroq   m u a m m o n i  y c c h is h d a g i  q iy in c h ilik , 
d iq q a tn i  taq sim lash d agi  saro sim alik n i  strcssning  tashqi 
ifodasi,  d eb  taxm in  qilsa b o la d i.  Shaxs stress  holatida telcfon 
raqam larini  adashtiradi,  vaqtni  cham alashda  yanglishadi, 
o n g   fao liya ti  yengil  torm ozlan ad i,  idrok  koMami  torayadi 
va  boshqalar.
S tr e s s  h o la tid a   sh a x sn in g   p six o lo g ik   xu su siy atla ri, 
tu r m u sh   tajrib asi,  sh ak lla n g a n   m alak asi  m u h im   o ‘rin 
tu tad i.  K esk inlikn in g  o ld in i  o lish d a   shaxsning  o liy   nerv 
fa o liy a ti,  nerv  sistem asin ing  xususiyatlari  alohid a  ah a m i- 
yatga  eg a .  U ndagi  yuksak  h is-tu y g kular  (m as'uliyat,  burch, 
ja v o b g a r lik ,  vatan p arvarlik ,  sa d o q a t  va  h o k a z o )  stress 
h o la tid a   xatti-harakat  b u zilish in in g  o ld in i  olish d a   katta 
x izm a t  qiladi.
Kayflyat. 
Shaxsning  xatti-harakatlariga  va  ayrim   ruhiy 
jarayon lariga  m uayyan  vaqt  davom ida  tus  berib  turuvchi 
e m o tsio n a l  h olat  kayfiyat  d eb  ataladi.  Shaxsning  hayoti  va 
fa o liy a ti  d a v o m id a   sh o d o n lik ,  h azilk ash lik ,  u m id sizlik , 
ju r ’a t s iz lik ,  z e r ik ish ,  q a y g 'u rish   sin gari  h is - tu y g ‘ular 
u n in g   ru h iy  h olatini  u m u m iy  tizin iiga  aylanadi.  U sh bu 
v a z iy a t  b a ’z i  b ir  e m o ts io n a l  taassu ro tla rn in g   vu ju dga 
k elish ig a   q u lay  zam in   h ozirlasa,  boshqasiga  q iyin ch ilik  
tu g ‘d ira d i.  In son   xafa,  m a'yu s  hissiy  holatda  b o 'lsa ,  u 
ten g d o sh la r in in g   haziliga,  keksalarning o lgit-nasihatlariga, 
m aslah atlariga  quvnoq  kayfiyatdagiga  nisbatan  m azm u n, 
sifat  jih a td a n   boshqacharoq  m unosabat  bildiradi.  S h u n in g 
u ch u n   ishlab   chiqarish  va  xalq  ta'Iim i  tizim i  jam oalarida, 
r a s m iy ,  real  is h c h a n lik ,  o ‘z a r o   y o r d a m ,  h a m k o r lik , 
h am d ard lik ,  iliq  ruhiy  m u h it  yaratish,  sam im iy  m u om ala 
m a r o m in i  shakllantirish  ham  jism o n iy ,  ham  aqliy  m ehnat 
sam aradorligin i  osh irish n ing  asosidir.
K ayfiyat  nihoyatda  xilm a-xil,  u zoq   va  yaqin  m anbalar 
n eg izid a n   vujudga  keladi.  U n i  barqarorlashtirib  turadigan 
aso siy   m anbalardan  biri  —  shaxslarning  ijtim oiy  hayotdagi 
u m u m iy   nuqtayi  nazarlari,  h ayotn in g  turli  jabhalarida  aks 
etu v c h i  ta'sirlardir.  C h u n o n ch i,  m ehnat  m uvaffaqiyati  va 
ta ’lim   y u tu g 'i,  rahbar  va  xo d im ,  u stoz-sh ogird   o'rtasidagi
124
www.ziyouz.com kutubxonasi

m unosabatlari,  oiladagi  shaxslararo  m u o m a la   m a ro m i,  har 
xil  v a ziy a tla r d a   p a y d o   b o ‘lgan  tu r m u s h d a g i  q a ra m a - 
qarshiliklar,  sh a x sn in g   eh tiyojlari,  q iz iq ish la r i;  m ayllari 
va  ta ’blarining  q ondirilishidan  qanoat  h o sil  q ilish lik   yoki 
q a n o a t  h o si!  q ilm a slik   k a y fiy a tn in g   m a n b a la r i  b o 'lib  
h iso b la n a d i.  S h a x s n in g   m a ’Ium  m u d d a t  rulii  tu sh ib , 
noxush  kayfiyatda  yurishi  turm ushida  m u a m m o la r  yuzaga 
k elganligidan ,  h alovati,  tin ch ligi  b u z ilg a n lig id a n   dalolat 
beradi.  Bunday  vaziyatlarda shaxsga  o q ilo n a   xu shtavozelik  
bilan  ijobiy  ta ’sir o ‘tkazish,  ruhini  tetik la sh tim v ch i  vosita- 
larni  q o ‘llanish,  kayfiyatini  buzib  turgan  o m illa rn i  bartaraf 
etish  m aqsadga  m uvofiq.
Insonda  kayfiyatning  paydo  bo‘lishi  va o'zgarishiga ta'sir 
qiluvchi  ikkita om iln i  tahlil qilisli  m utlaqo shart.  Ulardan biri 
obyektiv  va  subyektiv  xususiyatli  vaziyatdir:  a ) tabiiy  omillar 
bilan bogMiq b o lg a n  vaziyat  (havoning sovuqligi yoki  issiqligi, 
b io r itm ik a   o ‘z g a r ish i);  b)  sh a x sla r a ro   m u n o s a b a tn in g  
n oxu sh ligi  va  b osh q alar.  O byektiv  va  su b y e k tiv   sh art- 
sharoitlami  ikkinchi  manba  sifatida  talqin  qilish  mumkin. 
Masalan,  birinchidan,  mehnat  va  o ‘qish  faoliyatiga  kerakli 
v o sita larn in g  m avjud ligi  (ish   d a stg o h i,  m e h n a t  q u ro li, 
yorug'lik,  auditoriya,  partalar  va  boshqalar).  Ikkinchidan, 
s u b y e k tiv   m u n o s a b a tla r n in g :  ilk   p s i x o l o g i k   m u h it, 
m uloqotm andlik  m arom i,  rag'batlantirish,  m u loq ot  o'm atish 
uslubi,  shaxsiyatga  tegm aslik,  teng  huquqlilik,  hamkorlik, 
demokratiya  prinsiplariga 
rioya 
qilish,  o kzaro  tushinish, 
shaxsning psixologik  xususiyatlarini  hisobga  o lish   va  hokazo.
Psixologiya  fanida  „asosiy hissiyotlar"  atam asi  k o ‘ch m a 
m a'noda qoMlanib  kelmoqda.  Tadqiqotlar ich id a   K.Izartning 
tasnifi  m uayyan  q iziqish   u yg‘o tad i,  lek in   h is-tu y g'u lar- 
n in g  b arch asin i  o 'z id a   qanirab  o lo lm a y d i.  K .Iza rtn in g 
talqinicha:  1)  q iziq ish   —  malaka  va  k o 'n ik m a la r  shakllani- 
shiga,  o ‘qishga  m oyillik   u yg'otadigan  b ilim larn i  egallashga 
yo rd am   b eru veh i  ijob iy  h issiy   h o la td ir;  2 )  q u v o n c h — 
q o n d ir ilis h i  d a r g u m o n   b o 'lg a n   y e t a k c h i  e h tiy o jn in g  
qondirilishi  m u m k inligi  bilan  bogMiq  ijobiy  h issiy   holatdir;
3)  hayratlanish  —  favqulodda  ro‘y bergan  holatlardan  hissiy 
jihatdan  ta'sirlan ish n in g  ijobiy  yoki  salbiy  jih atd an   ifoda
125
www.ziyouz.com kutubxonasi

e t ilm a g a n   b e lg isid ir ;  4 )  iztir o b   c h e k is h   —  h o z ir g a c h a  
q on d irilish   eh tim o li  o zm i  yoki  k o lpm i  mavjud  tasavvur 
q ilin g a n ,  m u h im   h a y o tiy   e h tiy o jla r n in g   q o n d ir ilis h i 
m u m k in  em asligi  to lg ‘risida  m a'lu m ot  olinishi  bilan  bog'liq 
salbiy  h issiy   holatdir;  5) g ‘azab lanish   — obyektiv  tarzida 
k e c h a d ig a n ,  s h a x s   u c h u n   g ' o y a t   m u h im   c h t i y o j n i  
q on d irish   y o ‘lida  t o ‘siqlarni  yengib  o'tadigan* salbiy  hissiy 
h o la t d ir ;   6 )   n a fr a tla n is h   —  o b y e k tla r g a   y a q in la s h u v  
subyektning m a ’naviy yoki  estetik  ideallarga zid  kelib qolishi 
oq ib atid a  ro ‘y   beradigan  salbiy  h issiy  holatdir;  7) jirka- 
n ish   —  sh a x sla r a r o   m u n o sa b a tla rd a   ro ly  b erad igan   va 
sh axsn in g  h ayo tiy   nuqtayi  nazarlari,  qarashlari  va  xulq- 
atvoriga  n om u tan osib ligi  oqibatida  h osil  b o ‘ladigan  salbiy 
hissiy  holatdir;  8)  q o ‘rquv  —shaxs  o ‘zin in g   xotirjam  hayot 
k ech irish iga  z iy o n   yetishi  nium kinligi  unga  aniq  tahdid 
so layo tg an   yok i  tahdid solish i  mavjud  ko'rinib  turgan  xavf- 
xatar  t o ‘g ‘risidagi  xabarni  olish  bilan  paydo  b o la d ig a n  
salb iy  h issiy   holatdir;  9)  uyalish  —  o 'z in in g   ezgu   m a q - 
sadlari,  xatti-harakatlari  va  tashqi  qiyofasi,  nafrati  katta 
m uhitga  m o s kelmaganligi bilan em as,  balki  o ‘ziga  loyiq xulq- 
atvor  h am d a  tashqi  siym osi  shaxsiy  tasawurlarga  ham   m os 
em asligin i  anglashda  ifodalanadigan  salbiy  hissiy  holatdir.
Yuksak  hislar
K is h ilik   ja m iy a ti  b ila n   h a y v o n o t  o la m i  o ‘rtasid a 
p six o lo g ik   tafovutlar  yuksak  hislarda  o 'z   ifodasini  topadi. 
Y u k sak   h isla r  on g li  harakatlarni  bajarishning  o b y ek tiv  
sh aroitlari,  y o 'n a lish la ri,  m azm u ni  bilan  u yg'unlashgan 
shaxs  e m o tsio n a l  holatining  barqaror,  murakkab  tarkibida 
paydo  b o lladi  va  kechadi.  K o‘plab  kechirifayotgan  e m o - 
tsiyalarda,  affektlarda,  kayfiyatlarda  seziladigan  u m u m - 
Iashm a  hislar  yuksak  hislar  deb  ataladi.  U lar  o ‘z  tarkibiga 
sod da  tu zilg a n   hislarni  qamrab  ola d i,  lekin  oddiy  hislar 
y ig 'in d isid a n   iborat  em as,  chunki  yuksak  hislar  m azm u ni, 
sifati,  sh ak li  bilan  ajralib  turadi.
S h axsd a  topshiriqni  bajarish  bilan  b o g liq   javobgarlik 
hissi  har xil  m a ’noda  kechadi;  I)  tashvishlanish  em otsiyasi
126
www.ziyouz.com kutubxonasi

(b ir  to m o n d a n ,  x u r s a n d lik ,  ik k in c h i  t o m o n d a n   e s a  
q o ‘rqish  hissi)  sifatida;  2)  o 'z   kuchiga,  g^ayratiga,  iftix o - 
riga  ishon ch   em otsiyasi  tariqasida;  3) vazifaga jid d iy  qara- 
m aydigan  tengdoshlardan  g ‘azablanish  em o tsiy a si  sifatida;
4 ) shart-sharoitlarni  hisobga  olish ga befarq  qarashi  sifatida 
va  hokazo.  K o‘rinib turibdiki, javobgarlik  h issin ing  m ohiyati 
ularning od diy yig'in d isid an   iborat  em as,  b a lk ija m o a   a 'z o - 
larining ehtiyojiga aylangan  voq elikn i  anglashdir.  M asalan, 
kitob  o lqib  lazzatlanish  b ilan   kitobni  o ‘qib  tu g atish d a n  
sh odlan ish   hissini  aralashtirib  yuborm aslik  lo zim .
P six o lo g iy a   fa n id a   yu ksak   hislar  q u y id a g i  turlarga 
ajratiladi:  1)  m ehnat faoliyati  davom ida  k echadigan  hislar — 
praksik  hislar  (y u n o n c h a  
praxis
 — s o ‘zidan  o lin g a n   b o ii b , 
ishf  faoliyat,  yumush
  degan  m a’n oni  an glatad i);  2 )  in tel- 
lektual  hislar (lotin ch a 
intellectus —
 s o ‘zidan  o lin g a n   b o ‘lib, 
tushunish,  aql
  degan  m a ’n on i  bildiradi);  3)  a x lo q iy   hislar 
(lo tin c h a  
fiioralis
  — so 'z id a n   o lin g a n   b o ‘lib , 
axloqiylik 
d eg a n   m a 'n o n i  a n g la ta d i);  4 )  estetik   h islar  (y u n o n c h a  
aistesis
  degan  s o ‘zdan  olin gan   b o ‘lib, 
hissiy  idrok,  hissiy 
degan  m a ’noni  anglatadi).
Praksik  hislar.  S haxsn ing  am aliy  h a y o tin in g   istalgan 
tarm og'i,  maqsadga  m uvofiq  ongli  faoliyati  sh a xsn in g ularga 
m uayyan  m unosabatda boMishning m uhim   so h asig a aylanib 
q oladi.  M ehnat  faoliyatida  shaxs:  I )  biror  m a q sad n i  a n g- 
laydi;  2)  uni  e'tir o f  qiladi  yoki  inkor  etadi;  3)  m aqsadga 
erishish  y o ‘l- y o ‘riqlarini  baholaydi;  4)  unga  tatb iq   etish 
usullari  va  vositalarini  m a'qullaydi  yoki  m a ’q ullam ayd i;
5)  ularni  tanlaganligiga  shubhalanadi;  6)  inson  m uvaffaqiyat 
yoki  m uvaffaqiyatsizlik  hissini  kechiradi.
M eh n at  sh axs  h a y o tin in g   n egizi  h is o b la n ib ,  u n in g  
m ehn atga  b o lg a n   ijobiy  em o tsio n a l  m u n osabatlari  orasida 
yuksak  hislar  m u h im   a h am iya tga  ega.  M e h n a t  jasorat 
tu yg‘usi,  shodlik  m ak on i, jan govar  kayfiyat  m an b ay i,  m u ­
vaffaqiyat  tantanasi  hislaridan  tashkil  top gan d ir.  M a m la - 
katim izda  m ehnat  z o ‘r  q on iq ish ,  ko'tarinki  h is -tu y g ‘uni 
vujudga  k eltirad i,  sh u n in g d c k ,  u  a n g la sh ilg a n   e h tiy o j, 
farovonlik manbayidir.  X alqim iz  m ehnat  m uvaffaqiyati  bilan 
kelajagi  buyuk  davlatim iz  ravnaqiga  hissa q o ‘shadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

A x lo q iy   h islar.  A x lo q iy   hislarda  sh ax sn in g   b o sh q a  
kishilarga,  mehnat jam oasiga va sinfyoki  kursguruhiga  hamda 
o ‘z in in g   ijtim oiy  burchiga  m unosabatlari  yaqqol  m ujas- 
sam lashadi.  Inson  axloqiy  hislami  butun  vujudi  bilan  kechi- 
rar  ek a n ,  u  albatta  ijtim oiy  axloq  tam oyillari,  m e ’yorlari 
m ezo n ig a   asoslangan  holda  odam lam ing  xatti-harakatlarini, 
psixik  xususiyatlarini,  shaxsiy  xulq-atvorini  baholaydi.
M am lak atim iz  fuqarolarining  yetakchi  axloqiy  hislari- 
d an  biri  — 
burch  hissidir.
  U n in g   asosini  d a vla tim izn in g 
h a y o tiy   m anfaati  talab  qiladigan  ishlarni  bajarishga  q a t’iy 
u n d a yd iga n   ja m iyatim iz  ehtiyojlarini  tushunish  va  ularni 
o n g li  h is qilish  aks ettiradi.  Shaxsning  individual  va  ijtim oiy 
burchlari  mavjud boMib,  ishlab  chiqarish,  maktab,  oila,  yosh - 
lar harakati  manfaatlarini  ichdan  his etib yashashdan  iboratdir.
O n a-V atan ga  sadoqat  bilan  xizm at  qilishda  faol  na- 
m o y o n   b o lu v c h i  jon ajon   yurtga  m uhabbat  hissi  vatan - 
parvarlik  deb  ataladi.  Bu  his  o ‘z  xalqiga,  o kz  V ataniga, 
m a m la k a t im iz n in g   b a rch a   m illa t  v a k illa rig a   b o l g a n  
b irodarlik ,  d o ‘stlik  tu yg‘ularida  aks  etadi.  Vatanparvarlik 
hissi  e n g   m uhim   m otiv  h isob lan ib ,  u  xalq im izn in g  ja n - 
govar  va  q ahram on ona  m eh n atin in g  manbayidir.
A x lo q iy   hislar  tarkibiga  m a s’uliyat,  javobgarlik,  fid o - 
yilik ,  v ijd o n ,  ad olat,  ib o,  iffat,  o r-n o m u s,  uyalish,  sim p a - 
tiya,  em p a tiy a ,  g ‘urur,  o'rtoq lik,  d o'stlik ,  m eh r-m u h ab - 
bat  va  b oshqalar  kiradi.
H aq iq iy   m uhabbat  hissi  shaxsning  aqliy  va  jism o n iy  
k u ch larin i  faollashtiradi,  uni  ijodiy  yuksaklikka  ko'taradi, 
o ‘z   ich k i  kechinm alari  olam iga   bcrilib  ketishdan  asraydi, 
faollikk a  u ndaydi,  unga  ham   ruhiy,  ham  biologik   k uch- 
q u w a t  b ag‘ishlaydi.
In tellck tu a l  h islar.  M azkur  hislarda  sh axsnin g  ham 
h a q q o n iy ,  jo n li,  m a n tiq iy   m u sh o h a d a la ri,  ham   so xta, 
yu zak i,  ajablanarli,  shubhali,  goh   tushunarli,  g o h o   tushu- 
nib  b o klm ayd igan,  b a’zida  hayratda  qoldiradigan  flkrlarga 
m u n osabatlari  ifodalanadi.  Intellektual  hislarga  hayajon- 
ian ish ,  ajablanish,  shub h alan ish,  qiziqish,  qiziqu vch an lik , 
sh o d lik ,  ish tiyoq m an d lik   va  boshqaiarni  kiritish  m um kin. 
H aya jo n lan ish   va  ajablanish  shaxsni  bilish  fao liy atin in g 
ajralm as  qism idir.  Ajablanish  va  hayajonlanish  em otsiyasiga 
128
www.ziyouz.com kutubxonasi

berilib  ketgan  shaxs o ‘zin ing bilish  ehtiyojlarin i qondirishga 
intiladi.  Shaxsn i  haqiqatni  izlash  fa oliya ti  sh ub h alan ish 
hissi sifatida  kechishi  m um kin.  Haqiqatni to p ish  esa  ishonch 
hissi  bilan  bir  davrda  am alga  oshadi.
E ste tik   h isla r.  M a ’lu m k i,  estetik   h islarga   h am isha 
tayangan  axloq iy  hislar o ‘z  taraqqiyotini  m aq sad ga y o ‘nal- 
tirgan  holda  yuzaga  keladi.  O dam lar  ta b ia tn in g   va  jam i- 
yatning  turli  om illariga  ham da  ularning  o ‘z ig a   x o s  tarzda 
aks  etishiga  g o ‘zallik  yoki  xunuklik,  fojiali  yoki  kulgili, 
oliyjanob  yok i  razil,  nozik  va  dag‘al,  x u s h b o ‘y   yoki  no- 
xush,  yoq im li  yoki  y o q im siz  hodisalar,  h o la tla r  sifatida 
m unosabatda b o la d ila r .  Estetik  hislar  m u ayyan   m ezondagi 
baholarda,  n afosat  m e ’yorlarida  m a ’lum   t a ’b  va  didda 
ro‘yobga  ch iqad i  ham da  o ‘ziga  xos  b a d iiy   lazzatlanish, 
go'zaliik n i  his  etish   holatida  kechadi.  U sh b u   h is-tu y g ‘ular 
ijobiy  yoki  salbiylikni  anglatish  bilan  b ir-b irid an   ajralib 
turadi.  N afosat  h is-tu y g ‘ulari  shaxsning  m a d a n iy   saviyasi, 
u nin g  o n g   darajasi  m ahsuli  sanaladi.
Estetik  h is-tu y g ‘u larning  rivojlanish,  m azm u n d orlik  
k o ‘rsatkich i  sh a x sn in g   s o b itq a d a m lig i,  u n in g   ijtim o iy  
yetukligi  m e zo n i  hisoblanadi.
Psixologiyada shaxsning  hodisalardan  h issiy  t a ’sirlanib, 
ularning  kulgili jihatlarini  payqash  xu su siyatiga  asoslangan 
h azil-m u toyib a,  y a ’ni  yu m or  hissi  o kziga x o s  estetik   tu yg‘u 
nam unasi  sifatida  talqin  etilm oqda.  L ekin  h a zil-m u to y ib a  
tuyg'usi  u nin g  subyektida  ijobiy  nam u na  m avjud  b o ‘lishini 
ta q o zo   etadi.  In son d a  b unday  tu yg‘u n in g   past  darajada 
shakllanganligi,  dem ak ,  shaxs  faziiatlari  su st  rivojlangan- 
ligidan  dalolatdir.
%
Tekshirish  uchun  savoliar
1.  S iz hissiy ot  d e g a n d a   n i m a n i  t u s h u n a s i z ?
2.  Hissiyot  b ila n   e m o t s i y a n i n g  o 'x s h a s h l ig i  v a   f a r q in i  s o ‘z!ab 
berin g.
3.  H i s s i y j a r a y o n  v a  hola tla rga  t a v s i f b e rin g .
4.  H i s - t u y g lu l a r n i n g q a n d a y  tu r la r i  m a v j u d ?
5. Y u k sa k   h i s - t u y g ‘ula r d e g a n d a   n i m a n i   t u s h u n a s i z ?
6
.  H issiy o tn in g  t a ’l im d a   tu tg a n  o ‘rni  q a n d a y ?
9  P s ix o lo g iy a  
129
www.ziyouz.com kutubxonasi

via  bob
IR O D A  
Iroda  t o ‘g ‘risîda  tushuncha
B orliq n i  aks  ettirish,  faoliyatni  m uayyan  y o ‘nalishda 
tash k il  q ilis h ,  m u a m m o la r  y e c h im in i  to p ish   yu zasid an  
m a ’lum   b ir  qarorga  kelish,  uni  am alga  oshirish  jarayonida 
q iyin ch ilik larn i  yengish  harakatlar  yordam i  bilan  ro‘yobga 
ch iq ad i.  T urli  ehtiyojlar  (shaxsiy,  jam oa viy,  tabiiy,  m ada- 
niy,  m o d d iy ,  m a ’naviy) tufayli  vujudga keladigan  m aqsadga 
y o 'n a lg a n lik   xususiyatini  kasb  etadigan  shaxsning  faolligi 
o ‘z in in g   tu zilish i,  shakli,  rang-barang  b o ‘lgan  xatti-hara- 
katlar  v a   sa ’y-h arak atlar  yordam i  b ilan   tabiat,  jam iyat 
tarkiblarini  m aqsadga  m uvofiq  qayta  quradi,  tak om illash- 
tiradi,  ezg u   niyatga xizm at qildirishga b o ‘ysundiradi.  Ehtiyoj, 
m o tiv ,  q iz iq is h ,  a n g la sh ilm a g a n ,  a n g lash ilg an   m ayllar 
n egizid a n   kelib chiqadigan  barcha  k o‘rinishdagi  harakatlar, 
o ‘zla rin in g   yuzaga  kelishiga  qarab  ixtiyorsiz  va  ixtiyoriy 
tu rk u m larga  ajratiladi.  O datda,  p sixologiy ad a  ixtiyorsiz 
harakatlar  anglangan  yoki  yetarli  darajada  anglanm agan 
istak,  x o h is h ,  tilak,  m ayl,  ustanovka  va  shu  kabilarning 
ichki  turtki  ta ’sirida paydo  bo'lishi  natijasi  o ‘laroq  ro‘yobga