O‘quv qo‘llanma

Tuman – o‘n minglik harbiy qism. 
To‘qsoba – xon tug‘i sohibi, keyinchalik harbiy amaldor. 
Urbanizatsiya – jamiyat taraqqiyoti davrida shaharlar rolining oshish 
jarayonlari. 
Ushr – hosilning 10% hisobida olinadigan dehqonchilik solig‘i. 
Xatib – din peshvosi. 
Xattot – kitob va risolalar ko‘chiruvchi kotib, xat ustasi. 
Xiroj – hosilning 20-25% hisobida olinadigan qishloq xo‘jalik solig‘i. 
Xonaqoh – g‘aribxona, musofirxona, darvishlar istiqomatgohi. 
Chilangar – temirchi. 
Chiqir – tuya yoki ho‘kiz qo‘shib aylantiriladigan suv ko‘targich. 
Chokar – harbiy otryad, ko‘ngillilar to‘dasi. 
Chorikor – hosildan 25% olish hisobiga ishlovchi yollanma qo‘shchi 
ziroatkor. 
Chorsu – bozor joyi. 

---

268 
Shayxulislom – din va diniy bilimlar peshvosi. 
Shahriston – ichki shahar. Buxoro shahrining ilk qad ko‘targan 
hududi. 
Shulen – XIII asrda olingan oziq-ovqat solig‘i. 
Eloqxon – elning oq xoni; yurtning kichik hukmdori, viloyat hokimi. 
Etnogenez – xalq va elatlarning kelib chiqishi. 
Yabg‘u – el-yurt hokimi, mahalliy hokim. 
Yasovul – soqchi. 
Yasoq – soliq, jarima, to‘lov. 
O‘lpon – er solig‘i. 
O‘rdugoh – qo‘shin to‘xtaydigan qo‘noq; podsho qarorgohi. 
Qozikalon – sud ishlarini bajaruvchi amaldor. 
Qopchur – mo‘g‘ullar davrida chorvadan olinadigan soliq. 
Qoraxon – buyuk xoqon. 
Qutvol – davlat qurilishi boshlig‘i, sarkori. 
Qo‘sh – bir juft ho‘kiz bilan haydaladigan er maydoni. 
Qo‘shbegi – bosh vazir. 
Hazora – minglik harbiy bo‘linma. 
Hojib – harbiy boshliq.