O'zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus t a ’lim vazirligi

108

---

N o 'x a t
Ahamiyati.
N o ‘x at doni o ziq-ovqatda ishlatiladi, u n d an h a r xil milliy 
ta o m la r ta y y o rla n a d i, x a sh a k i n a v la rin in g d o n i yem b o 'la d i, k o 'k a ti 
to'yim li ozuqadir. D onning tark ib id a 19-30 foiz oqsil, 4-7 foiz m oy, 47- 
60 foiz azotsiz ekstraktiv m o ddalar, 2,4-12,8 foiz to 'q im a , vitam inlar va 
m ineral tu z la r m avjud. B u g 'd o y uniga 10-12 foiz n o 'x a t uni q o 'sh ilsa, 
undan to 'y im li n o n yopiladi.
Tarixi.
N o 'x a t O siyoning q u rg 'o q c h il m in ta q a sid a q a d im d a n ek ib
kelingan. Y er yuzida 10 m ln ga yerga ekiladi. N o 'x a t H ind isto nd a, Jazoir, 
T urkiya, E ro n d a k o 'p ekiladi. O 'zb ek isto n d a esa u lalm i va su g 'o rilad ig an
yerlarga ekilm oqda. Suvli y erlarda 15-20 s/ga d o n olinadi.
Biologiyasi. O 'z id a n changlanadi. N o 'x a t issiqsevar o'sim lik, am m o 
uru g 'i 3-5°C da unib chiqadi, m aysasi b ah o rg i sovu qlarga chidam li.
N o 'x a t y o r u g 's e v a r u z u n k u n o 's im lig i b o 'l ib , n a m g a r c h ilik d a
a s k o x ito z k a s a llig i b ila n z a ra r la n a d i. T u p r o q n i u n c h a ta n la m a y d i, 
sh o 'rla n g a n unum dorligi past, qum loq yerlard a kam hosil beradi. O 'sish
davri 65-100 kunni tashkil etadi.
O 'zbekisto nda «Lazzat», «O 'zbekiston-32», «Y ulduz» va boshqa navlar 
ekiladi.
Yetishtirish texnologiyasi.
O'tmishdoshi.
B ug 'd o y , arp a, n o 'x a td a n keyin bo sh q a d ala ekinlari 
ekiladi.
Yerga ishlov berish.
Y er 22-25 sm ch u q u rlik d a sh ud go rlan ad i. E rta
b ah o rd a b o ro n a qilinadi. E kishga yaqin 10 sm chuqu rlik d a kultivatsiya 
qilinadi, kctm a-ket b o ro n a qilinadi va m o la yurgiziladi.
O'g'itlash
shud g o rlash d an oldin 5 t ga g o 'n g , 50 kg fosfor ekishdan 
o ld in 30-40 kg g a a z o t s o lin a d i. E kish davomida u ru g ' to z a la n a d i, 
saralanadi, n itragin bilan ishlanadi.
Ekish muddati
lalm i yerlard a e rta b a h o rd a - fevral m art o y larid a 
ekiladi. U ni k u zd a ham ekish m um kin.
Ekish usuli.
K e n g q a to rla b , q a to r o ra s i 45-60 sm yo ki y o p p a sig a
q ato rla b , q a to r orasi 15 sm qilib ekiladi.
Ekish m e ’yori .
0,5-0,8 m ln d o n a u ru g ' b ir g ek targ a sarflanadi yoki 
40-100 kg/ga ekish chuqurligi 4-7 sm ni tashkil etadi.
Parvarishlash.
B o ro n a qilinadi, q a tq a lo q q a va begona o 'tla rg a qarshi, 
keng q a to rla b ek ilgand a q a to r orasi 1-2 m a rta ishlanadi.
109

---

S h o n a la s h , g u llash d a v rin in g b o s h la n is h id a va d o n i y e tila y o tg a n
d a v rd a su g 'o rilad i.
H osil
m ev asi t o i a y e tilg a n d a d o n k o m b a y n la ri y o rd a m id a y ig 'ib
o lin a d i. D o n to zala g ic h m a s h in a la rid a to z a la n a d i v a q u ru q jo y la rd a
saq lan ad i.