R IV o j L a n t ir is h I n s t I t u t I

qubbati 
(markazi)  m aqom ida  m ashhur b o ‘lishi  va,  qolaversa, 
shaharning  rivojlanishidagi  qiyinchilik  va  m uam m olar  ham  
qism an  uning  Zarafshon  daryosining  quyi  qism ida  joy lash­
ganligi  bilan  bog‘liq.  Ayni  vaqtda  Sam arqandning  bu  daryo- 
n in g   y u q o ri  q ism id a   jo y la s h g a n lig i  u n i  A m ir  T e m u r 
imperiyasining poytaxt  qilib  olinishida  muhim  om illardan  biri 
b o ‘lgan.
141

Shunday  qilib,  ishlab  chiqarishni  shaharlarsiz  qarab  b o ‘l- 
maydi.  Qolaversa,  shaharlar,  jum ladan,  poytaxt  shaharlar va 
u larn in g   b o z o rla ri  o rq ali  m am lak at  aholisi  va  xo 'jalig i, 
iqtisodiyotining  ixtisoslashuvi,  yurtning boyligi va butligi,  m il­
liy  xususiyatlari  to ‘g‘risida  m a'lum otga  ega  b o ‘lish  m um kin.
D astavval  «ekologiya»  tu sh u n chasi  nem is  olim i 
Ernst 
G ekkel 
to m o n id an   1868  yilda  ishlatilgan.  U  ekologiyani 
zoologiya  fanining  bir  yo ‘nalishi  sifatida  ta'riflab,  hayvon 
o rganizm larining  va  b arch a  hayvonlarning  o ‘zaro  ham da 
tashqi  m uhit  bilan  m unosabati  m azm unida  talq in  qilgan. 
D em ak,  bu  yerda  ekologiya  yoki  m unosabat  uch  darajada 
nazarda  tutilgan:  1)  hayvon  (aniqrog‘i,  Gekkel  m is o lid a — 
qurbaqa)  ichki  organizm larning  o ‘zaro  m unosabati;  2)  shu 
tu rd a g i  h a y v o n la rn in g   o ‘zaro   m u n o sa b a ti;  3)  an a  shu 
hayvonlarning  tashqi  m uhit  bilan  m unosabati.  K eyinchalik 
ekologiyaning  ilmiy asoslari 
Ch.  Darvin 
tom onidan  chuqurroq 
rivojlantirilgan.
Z oo lo g ik   ekologiya  a sta-sek in   o ‘sim lik  ekologiyasiga 
o ‘tgan  va  u  to ‘la  m a'nodagi  biologik  ekologiya  yoki  bioeko- 
logiyaga  aylangan.  So‘ngra  am erikalik  (Chikagolik)  tibbiyot 
olim lari  «Inson  ekologiyasi»,  «Ekosistema»  tushunchalarini 
kiritib,  ularni inson  organizmi va salomatligi nuqtai  nazaridan 
ishlatgan.  Ayni vaqtda  shaharlar  rivojlanishi  natijasida  «urbo- 
ekologiya»  tushunchasi  ham   vujudga  kelgan.  0 ‘z  navbatida 
urboekologiya va  inson  ekologiyasi  asosida  ijtimoiy ekologiya 
shakllangan b o'lib,  u  rasmiy  ravishda  70-yillarda tan   olingan.
Shunday  qilib,  ekologiyaning  evolyutsion  o'zgarishi  zoo- 
ekologiya  ->  fitoekologiya  +  bioekologiya  ->  inson  ekologi­
yasi  +  urboekologiya  -»  ijtim oiy  ekologiya  shaklida  sodir 
b o ‘lgan.  Hozirgi  kunda  ekologiyaning yo‘nalish va turlari juda 
k o ‘payib  ketgan  (geoekologiya,  bioekologiya,  geologik  eko­
logiya,  iqtisodiy  ekologiya,  hatto  ximik  va  m atem atik  ekolo­
giya,  huquq  ekologiyasi va  h.k.).  N atijada,  aytish  m um kinki, 
bugungi  k u n d a  h am m a  ekolog,  lekin  ayni  v aqtd a  aniq , 
um um iy  ekologiyaning o ‘zi  yo‘qdek.  C hunki,  biror bir kishini 
ekologiya  b o ‘yicha  h a r  to m o n lam a  m utaxassis  darajasida 
e’tiro f  etish  qiyin.
Om m a  orasida  esa  «Ekologiya»  tushunchasi  k o ‘proq  at- 
rof-m uhitning  ifloslanishi,  zarar va  zaharlanishi bilan uyg‘un- 
lashib  ketadi.  Vaholanki,  biz  yuqorida  k o ‘rganim izdek,  ushbu
142

atam aning  m a'nosini faqat bir tom onlam a,  salbiy ruhda talqin 
qilish  n o to ‘g‘ridir.  Biroq,  shu  bilan  birga  tan  olish  lozimki, 
chindan  ham   ishlab  chiqarish  kuchlarining  rivojlanishi  va 
mujassamlashuvi,  shaharlar va  urbanizatsiya taraqqiyoti  tabiat 
va  inson  (jam iyat)  orasidagi  m uvozanatni  buzdi,  ekologik 
m uam m o  global,  olam shum ul  aham iyat  kasb  etib,  u  hatto 
urush  va  tinchlik  m uam m osidan  ham   oldinga  chiqib  oldi. 
Shuning  uchun hozirgi  sharoitda  ijtim oiy  hayotning biror bir 
sohasi  yo‘qki,  u  ekologiya  bilan  bog‘liq  b o ‘lmasa.
H ududiy  m ehnat  taqsim oti,  ishlab  chiqarish  tarm oqlari- 
ning  k o ‘payib  borishi,  yangi  yerlarning  o ‘zlashtirilishi  va 
boshqalar tabiatga 
texnogen
 va 
antropogen
 ta'sirni  kuchaytirdi. 
O qibatda Yer yuzida tabiiy sharoiti  o ‘zgarmagan joyning  o ‘zi 
deyarli qolmadi.  M adomiki,  barcha hududlar ekologik vaziyati 
b u zilg an   ek an ,  u  h o ld a   bu  vaziy atn in g   d a ra jasi,  h o la ti 
to ‘g ‘risida  gap  yuritish  talab  etiladi.
A trof-m uhitning  ifloslanishiga  eng  avvalo  ishlab  chiqarish 
tarm oqlarining joylanishi ta'sir etadi.  Bu xususda sanoat  ishlab 
chiqarishi  oldinda  turadi.  Am m o  barcha  sanoat  tarm o q lari­
ning  ekologik jih atd an   «xavfsizligi»  bir  xil  emas.  Shu  nuqtai 
nazardan  sanoat  tarm oqlarini  alohida  k o ‘rib  chiqam iz.
Tog‘-kon  sanoati  natijasida texnogen  landshaftlar vujudga 
keladi,  «bedlendlar»  (yomon yerlar)  paydo b o ‘ladi, joy  relyefi, 
geomorfologiyasi  buziladi.  Bunday  sanoat  rayonlarida  shakl- 
langan  shaharlar  yaxlit  hududiy  birlikka  ega  em as,  ularda 
tra n sp o rt  va  boshqa  aholiga  xizm at  k o ‘rsatish  so halarin i 
hududiy  tashkil  qilish  m urakkablashadi.  Shuningdek,  to g‘- 
kon  sanoati  rayonlarida  yer  osti  b o ‘shliqlari  vujudga  keladi, 
ayniqsa,  tem ir  rudasi,  q o ‘ng ‘ir  k o ‘m ir,  turli  tuz  konlari  va 
b o s h q a la rn i  o c h iq   u su ld a   (k a r ’y e rla rd a )  q azib  o lish d a  
landshaftning  tabiiy  «basharasi»  buziladi,  qim m atbaho  va 
serhosil  tuproq,  unum dor  ekin  m aydonlari  qishloq  xo‘jaligi 
o borotidan  chiqib  ketadi.
Elektr-energetikaning  ekologik  xususiyatlari  ham   o ‘ziga 
xos.  M asalan,  suv elektr stansiyalari  (G ES),  um um an olganda, 
ekologik  jih atd an   toza,  bezarar  korxona  hisoblanadi.  U lar 
faqat  katta yer maydonlarini suv  om borlari uchun  talab  qiladi, 
xolos.  Qolgan  m asalalarda  esa  G E Slar  a tro f  ekologiyasini 
yaxshilaydi.  Ayni vaqtda  issiqlik elektr stansiyalarining  ekolo­
gik  oqibatlari  ancha  salbiy.  Xususan,  shahar  ichkarisidagi
143

TESTlar,  yirik  shaharlar  yaqinida joylashgan  IE Slar  atrofga 
yom on  ta'sir  qiladi  —  zaharli  gazsim on  tu tu n lar  atm osfera 
havosini  ifloslantiradi,  yoqilg‘i  yondirilgandan  qolgan  kullar 
esa  sun'iy  tepaliklarni  hosil  qiladi.  Shuning  uch u n   katta 
quw atga  ega b o ‘lgan  issiqlik  elektr stansiyalari joyning  relyefi, 
sham ol  yo ‘nalishi  va  boshqa  m eteorologik  om illarni  hisobga 
olgan  holda  qurilishi  kerak.  Tadqiqotlarga  ko‘ra,  respublika- 
mizdagi  yirik  Sirdaryo,  Yangi-A ngren  kabi  IES  atroflarining 
h av o si  va  suv  ta rk ib i  o ‘z g arg an ,  tu p ro q   q a tla m i,  ekin 
m aydonlar  va  hayvonot  dunyosi  ancha  zarar  ko‘rgan.
Q ora  va  rangli  m etallurgiya  ham   ekologik  nuqtai  nazar- 
dan  uncha  «toza»  emas.  Yirik  qora  m etallurgiya  korxonalari 
atrofida  katta  m iqdorda  shlaklar hosil  b o ‘ladi  (dom na  pechi- 
ning  chiqindisi),  shahar  havosi  va  suvi  ifloslanadi.  Ayniqsa, 
rangli  metallurgiyaning  tabiatga  salbiy ta'siri  kuchli.  Jumladan, 
yirik  to g ‘-m etallu rg iy a  k o m b in atlari  y aq inida  rad ioak tiv 
ifloslanish  xavfi  vujudga  kelishi  ham   m um kin.
M a’lu m k i,  ran g d o r  m eta lla r  o d a td a   k om pleks  h o ld a  
uchraydi.  U larni  qazib  olish  va  qayta  ishlashda  gazsim on 
chiqindilar ko‘p  ajraladi.  M asalan,  mis yoki qo‘rg‘oshin eritish 
zavodlaridan katta  hajm da  oltingugurt  gazi  chiqadi,  uni  qayta 
ish la sh   a so sid a   o ltin g u g u rt  k is lo ta s in i  o lish   m u m k in . 
U m um an ,  qora  va  rangli  m etallurgiyada  ishlab  chiqarish 
chiqindilarini  qayta  ishlash  (utilizatsiya  qilish)  iqtisodiy  va 
ekologik  jih a td a n   o ‘ta  m uhim dir.
Sanoat  tarm oqlari  ichida  ximiya  sanoatining  suv,  havo 
va tuproqqa,  inson  salom atligiga  ta'siri jud a kuchli.  Xususan, 
sintetik  tola,  kauchuk,  am m iak,  qishloq  xo'jaligi  zararku- 
n andalari  uchun   turli  gerbitsid  va  zaharli  m oddalar,  m ineral 
o ‘g ‘itlar  ishlab  chiqarish  ekologik  tom ondan  xavflidir.  S hu­
ning  uchun  bo‘lsa  kerak,  0 ‘zbekistondagi  yirik ximiya sanoati 
m ark azlarid a  —  C h irch iq ,  O lm aliq,  N avoiy,  F a rg ‘o n ada 
ekologik  vaziyat  u n cha  sog‘lom  emas.  B undan  tash q ari, 
Q ashqadaryo  viloyatidagi  S ho‘rtan,  M uborak  gaz  ximiyasi 
sanoat  m arkazlarida  ham  bu vaziyat yaxshilanishi talab  etiladi.
A lbatta,  h ar  qanday  iqtisodiy  jih atd an   m ustaqil  davlat 
o ‘zining  qudratli  industriyasi,  shu  jum ladan  ximiya  sanoati 
korxonalariga  ega  b o ‘lishi  kerak.  Qolaversa,  respublikam iz 
iqtisodiyotining  agrosohasi  uchun  ham   u  zarur.  Binobarin, 
bunday  korxonalar  m um kin  qadar  zam onaviy,  chiqindisiz,
144

ekologik  sof  texnologiya  bilan  ta'm inlanishi  va  ular  barcha 
sharoitlarni  atroflicha  o ‘rgangan  va  baholangan  holda  to ‘g‘ri 
joylashtirilishi  lozim.
M ashinasozlik  zavodlarining  ekologik xavfi  uncha  yuqori 
emas.  Am m o  ular  yirik  G E Slar  kabi  katta  yer  m aydonini 
talab   q ila d i.  Shu  bois  b u n d a y   k o rx o n a la rn in g   ayniqsa, 
sug‘orm a  d e h q o n c h ilik   ray o n larid a  jo y la sh tirilish i  puxta 
asoslashni  talab  qiladi.
Tsellyuloza-qog‘oz  sanoatining  a tro f m uhitni,  eng  avva­
lo  suvni,  tsem ent sanoati  esa shahar havosini chang va chiqin- 
dilari bilan ifloslantiradi.  Bularga nisbatan yengil  ham da oziq- 
ovqat  sanoati  korxonalarining  ekologik  ta'siri  kamroq.  Biroq, 
paxta tozalash,  konserva,  vino  zavodlarining  yaqin  atroflarida 
ekologik  m uhit  o ‘zgarishini  ham   inkor  etish  n o to ‘g‘ri.
Shunday qilib,  sanoat  tarm oqlarining  ekologik xavfini  10- 
balli  shkalada  quyidagicha  baholashim iz  m um kin:  Ximiya 
sanoati  —  10,  rangdor  m etallurgiya  —  9,  issiqlik  elektr  stan- 
siyalari  —  8,  qora  m etallurgiya  —  7,  tsem ent  sanoati  —  6, 
tsellyuloza-qog‘oz sanoati  —  5,  charm  sanoati va jun yuvish —
4,  oziq-ovqat  —  3,  paxta  tozalash  zavodlari  —  2,  m ashina­
sozlik  va  m etallni  qayta  ishlash  —  1.  Bu  baholar,  albatta, 
ju d a   qat'iy  emas  va  ular  tegishli  m utaxassis  —  ekspertlar 
to m o nid an  yanada  aniqlashtirilishi  m um kin.
Qishloq  xo‘jaligi  tarm oqlarini  joylashtirishning  ekologik 
oqibatlari  ularning  hududiy  tashkil  qilinishi  va  mujassam - 
lashuvi  bilan  bog'liq.  D ehqonchilik,  xususan  paxtachilikda 
ishlatiladigan  m ineral  o ‘g ‘itlar,  defoliant,  qishloq  x o ‘jalik 
zararkunandalarga  qarshi  ishlatiladigan  kimyoviy  m oddalar 
suv  va  havoni  ifloslantiradi.  Bulardan  tashqari,  yana  boshqa 
noxush  ekologik  ho latlar  ham   mavjud.  Biz  bu  o ‘rinda  paxta 
yakkahokim ligi  asoratida  Orol  va  O rolbo'yi  m intaqasining 
m uam m osi,  M irzacho‘l,  Qarshi  dashtlari  kabi  o ‘zlashtiril- 
gan  sug‘orm a  dehqonchilik  rayonlarida  vujudga  kelgan  tup- 
roqning  ikkilam chi  sh o ‘rlan ish in i  unutm aslig im iz  kerak. 
M azkur  m uam m olarning  keskinligi,  hududiy  qamrovi  sano­
at  joylashuvining  ekologik  oqibatlaridan  aslo  qolishm aydi. 
Demak,  sug'orm a  dehqonchilikni  rivojlantirishda  gidrom elio- 
ratsiya,  agrokimyo  m asalalarini  ham   hisobga  olish  kerak.
Chorvachilikning  tabiiy  m uhitga  ta'siri  chorva  m ollarning 
turiga  bog‘liq.  Ayniqsa,  c h o ‘chqachilikning  ta ’siri  kuchli.
1 0 -
145

M asalan,  100  000  boshli  c h o ‘ch q ach ilik   ferm asi  1  m ln. 
aholiga  ega  b o 'lg an   sh ah ar  ekologiyasini  buzishga  qodir. 
Boshqa  chorvachilik  ferm alari  ham   a tro f-m u h it  tab iatin i 
buzadi.
T ra n sp o rt,  xususan  s h a h a r  tra n s p o rtin in g   a tm o sfe ra  
h a v o sin i  b u z ilis h id a   ro li  k a tta .  A v to m o b illa r  so n in in g  
k o ‘payishi,  ularga  mos  holda  y o'llarning  o ‘z  vaqtida  ken- 
gaymasligi  va  m agistrallashm asligi  shahar  havosini  ifloslan- 
tirishga  sabab  b o ‘ladi.  Shuningdek,  transport  shovqini  ham  
a h o li  o ro m in i  b u z a d i.  B u n d a y   h o la t  avvalo  g u z a r  va 
chorrahalarda,  vokzal  va  aerodrom ,  aeroport  atroflarida juda 
keskin.  Yuzaga  kelgan  noxush  ekologik vaziyat  shahar aholisi 
orasida  o ‘ziga  xos  kasalliklarning  ko‘payishiga  olib  keladi.
Ishlab  chiqarish  tarm oqlaridan  tashqari  atrof-m uhit  tozali- 
gini  buzishda 
antropogen  om iln in g
  ta'siri  ham   sezilarli.  Gap 
bu  yerda  aholining  ekologik  fikrlashi  va  ekologik  m adaniyati 
to ‘g‘risida  borm oqda.  M a'lum ki,  axlatxonalarning  to ‘planib 
qolishi  natijasida,  ayniqsa,  yozning  issiq  kundalarida  shahar 
mavze  va  m ahallalarida  q o ‘lansa  hidlar  ko ‘payadi.  Shuning­
dek,  turli  dam   olish  m askanlari,  bo zo r  va  vokzallarning 
ekologik  holati  ham   yaxshilanishi  kerak.
U m um an  olganda,  b archa  ishlab  chiqarish  tarm oqlarini 
joylashtirishda ekologik  bilim  talab  qilinadi.  Ekologik  fikrlash 
ham m a  vaqt  uzoqni  o ‘ylashni,  «yetti  o'lch ab   bir  kesish»ni 
nazarda  tutad i.  B archaga  m a'lum   b o ‘lgan  va  «ekologiya» 
tushurichasi  bilan  uyg‘unlashib  ketgan  «Orol»  m uam m osidan 
tashqari,  respublikamizning  o ‘zida  ishlab  chiqarishni  ekologik 
jih a td a n   n o to ‘g ‘ri  jo y la sh tirilg a n lig i  xusu sida  ju d a   k o ‘p 
m isollar  keltirsa  b o ‘ladi.  M asalan,  2,5  m ln.  aholiga  ega 
b o ‘lgan  T o sh k e n tn in g   y o n g in asid a   jo y la sh g a n   C h irc h iq  
shahrida  ximiya  sanoati  korxonalari,  poyafzal  fabrikasi,  o ‘tga 
chidam li  va  qiyin  eruvchi  m etallar  kom binati  va  boshqalar 
bor.  N atijada  bu  sanoat  m arkazi  va  uning  atrofm ing  ekologik 
h o la ti  yaxshi  em as.  D ey arli  sh u n g a  o ‘x shagan  vaziy at, 
shuningdek,  Navoiy,  Farg‘ona,  Olmaliq,  Andijon,  Ohangaron 
kabi  shaharlarda  ham   kuzatiladi.
C hiqindisiz  texnologiyani  jo riy  qilish,  energiya  ishlab 
chiqarish sikli b o ‘yicha sanoat va  qishloq xo‘jalik tarm oqlarini 
tashkil  etish  katta  ahamiyatga  ega.  O datda,  xom  ashyoni  ko‘p 
talab  qiluvchi  sanoat  korxonalarida  chiqindi  (xuddi  shunday
146

«suvtalab»  korxonalarda  ham)  ko‘p  hosil  b o ‘ladi.  Binobarin, 
birinchi  navbatda  ana shunday tipdagi  korxonalarni  kom binat 
shaklida  uyushtirish,  xom  ashyodan  atroflicha  foydalanish, 
ishlab  chiqarish  chiqindilarini  qayta  ishlash  zarur.
T a b ia td a n   fo y d a la n ish   iq tiso d iy o ti  a lb a tta   ek olo gik  
m ezonlar  bilan  m uvofiqlashtirilishi  kerak.  Shu  m aqsadda 
geo ek o lo g ik   e k sp e rtiz a   va  m o n ito rin g n i  y o ‘lga  q o ‘yish 
maqsadga  muvofiqdir.  B undan  tashqari,  nafaqat joylashtiri- 
ladigan  korxonaning  ekologik  xususiyati,  balki  shu  joyni 
o ‘zining  im koniyati,  ekologik  sig‘imi  hisobga  olinishi  lozim. 
Zero,  hudud  o ‘ziga  to ‘g ‘ri  kelm agan  sohani  qabul  qilaver- 
m aydi,  zo ‘rIab joylashtirilgan  korxona  yoki  tarm oq  uch un   u 
albatta  o ‘z  o 'c h in i  oladi.  Shuning  uch un  ham   tabiat  o ‘ziga 
nihoyatda  nozik  va  to ‘g‘ri  m unosabatni  talab  qiladi.
SA VO L  VA  T O P S H IR IQ L A R
1.  H o z ir g i  « e k o lo g iy a »   tu s h u n c h a s i,  u n in g   d a stla b k i  ta lq in id a n  
q an d ay  farq  qiladi?
2.  S a n o a t  ta rm o q la rin in g   e k o lo g ik   x a v flilig i  b o 'y ic h a   guruhlarga 
ajrating  va  u n i  asoslab   bering.
3.  «R esurs  u ch u n   t o ‘lov»  tu sh u n c h a si  n im a n i  anglatadi?
4.  O 'z b e k isto n   h u d u d in i  e k o lo g ik   jih a td a n   q an d ay  ra y o n la sh tirish  
m u m k in ?
5.  Shaharlarning  ishlab  chiqarishni  hu d u d iy  tashkil  etilish id a   qanday 
o ‘rni  bor?
6.  Ish la b   c h iq a r is h   m u ja ssa m la sh u v i  va  sh a h a r la r   r iv o jla n is h i 
orasid agi  a lo q a d o rlik n i  0 ‘z b e k isto n   m iso lid a   tu sh u n tirib   b erin g.
7.  M am lakat  yok i  iq tiso d iy   rayon  x o ‘ja lig in i  shaharlar  orqali  qanday 
ta'riflash  m um kin?
8.  Shaharlar  jo y la n ish ig a   ta'sir  e tu v c h i  o m illa r   qaysilar?
147

X I V  
BOB 
IQTISODIY  GEOGRAFIYA 
YA  MINTAQAVIY  IQTISODIYOT
Jam iyat  taraqqiyoti  va  shunga  mos  ravishda  fanlarning 
riv o jla n is h i,  u la rn in g   ic h k i  tu rla n is h i  va  a y n i  p a y td a  
yangilarin ing  vujudga  kelishi  bilan   sodir  b o ‘lm oqda.  Bu 
borada turli fanlar qirrasida shakllanayotgan yangi  yo‘nalishlar 
katta  im koniyat  va  integratsion  salohiyatga  ega.  Jum ladan, 
iqtisodiy  geografiya  va  iqtisodiy  va  sotsial  geografiya  ham  
fan n in g   eng  m u h im   q ism lari  b o 'lg a n   tab iiy  va  ijtim o iy 
(gum anitar)  fanlar oralig'idan  o ‘rin  olgan.  Binobarin,  u  ham  
tabiiy,  ham   ijtim oiy  fanlar  tizim iga  k iradi.T o‘g ‘ri,  avvalroq 
iqtisodiy geografiya  (IG )  iqtisodiyot  fanlar turkum iga  mansub 
bo 'lgan,  chunki  u  vaqtda  asosiy e'tibor tarm oqlarga,  ularning 
iqtisodiy ta'riflariga  qaratilgan  edi.  K eyinchalik  esa,  ayniqsa, 
N .N . 
Baranskiy 
to m o nid an   rayonlar  yo'nalishini  kuchayti- 
rishi,  shubhasiz,  iqtisodiy geografiyani  yanada geografiylash- 
tird i.  B unga  dastavval  G e rm a n iy ad a ,  s o ‘ngra  R ossiyada 
rivojlangan statistikaning  m am lakat  va  rayonlarni  tasvirlovchi 
va  tavsiflovchi  y o ‘nalishi  («O pisatelnaya  statistika»)  ham  
sabab  b o ‘ldi.
Iqtisodiy geografiya  o ‘zining  evolyutsion  taraqqiyotida  bir 
n e c h a   b o sq ic h la rn i  bosib  o ‘td i.  U  avvalroq  tavsiflovchi 
funksiyani  bajargan  b o 'lsa,  keyinchalik  iqtisodiy  geografiya- 
ning  analitik  xususiyati  kuchaydi,  hodisa  va  voqealar  faqat 
ta sv irla n m a sd a n ,  u la r  ilm iy  tah lil  asosida  ta 'rifla n d i  va 
tavsiflandi.  M azkur  fan  rivojlanishining  u chinchi  bosqichi 
sintez,  ya'ni  tahlili  natijalarini  um um lashtirish  va  baholash 
(diagnostika)  bilan  bog‘liq  bo ‘ldi.  Hozirgi  kunda  esa  iqtisodiy 
geografiyada  bashorat  va  boshqaruv  (H ududiy  m enejm ent), 
jam iyatni va  ishlab  chiqarish  kuchlarini  hududiy tashkil  qilish 
funksiyalari  ham   rivojlanm oqda.
Shunga  mos  ravishda  iqtisodiy  geografiya  va  uning  tu r- 
kum   fanlari  u  yoki  bu  voqelikni  alohida-alohida  tahlil  qilish
148

b ilan   b ir  q a to rd a ,  u larn in g   h u d u d iy   m ajm ua  shaklidagi 
qonuniyatlarini ham   o ‘rganadi.  C hunonchi,  shaharlar geogra­
fiyasida alohida shaharlarni  o ‘rganishdan  shaharlar aglom era- 
tsiyasiga  o ‘tish,  sanoat  geografiyasida  —sanoat  korxonasi  va 
sanoat  tarm oqlaridan  sanoat  tuguni  va  m ajmualariga k o ‘tari- 
lish  ana  shu  bilim  jarayonini  k o ‘rsatadi.  Fan  rivojlanishidagi 
bunday m antiqiy yo'nalish  (yoki  F.Bekon  metodi)  shuningdek 
transport,  aholiga  xizm at  k o‘rsatish  sohalari  geografiyasida 
ham   kuzatiladi.
K o 'rin ib   tu ribdik i,  iqtisodiy  geografiya  an cha  boy  va 
an'anaviy tarixga  ega.  Unga ko‘ra  mintaqaviy iqtisodiyot  (M I) 
fan  sifatida  ancha  keyinroq shakllandi.  M azkur  yo ‘nalishning 
yoki  rayonlar  (regionlar)  haqidagi  fanning asoschisi  amerikalik 
olim ,  Pensilvaniya  universitetining  professori 
U olter  Izard 
hisoblanadi.  U  N yu-Y orkda  nashrdan  chiqqan  «Joylashtirish 
va  m intaqaviy  iqtisodiyot»  (1956)  ham da  «Regional  tahlil 
m etodi:  Regionlar  to ‘g‘risidagi  fanga  kirish»  (1960)  nom li 
asarlarida  regionlar  to ‘g ‘risidagi  fan  yoki  regionika  va  uning 
alohida  qismi  m intaqaviy  (regional)  iqtisodiyot  m asalalarini 
keng va  atroflicha  yoritdi.  U olter  Izard  regionlar to ‘g ‘risidagi 
fanlarning  Xalqaro  assotsiatsiyasi  (uyushmasi)  ni  tashkil  qildi 
va  boshqardi.
U.  Izardning  m intaqaviy  iqtisodiyoti,  albatta,  qism an 
b o ‘lsa-da,  und an   oldin  yaratilgan  nazariy  g‘oyalar,  ch u n o n ­
chi 
I.  Tyunen, 
A. Veber,  A. 
Lyosh, 
V. 
Kristaller 
singari  nemis 
iqtisodchilarining  asarlarini  hisobga  olgan  holda  vujudga 
kelgan.  Shuningdek,  bu  yerda 
P erru ,  Budvil,  Laungard, 
P redyol, 
Guver  kabi  G ‘arbiy  Y evropa  olim larining  ilmiy 
asarlari  ham   aham iyatlidir.  Ayni  paytda  m uallif rayonlarning 
ichki  va  ray o n lararo   iqtisodiy  alo q alarin i  tah lil  qilishda 
o ‘zining  safdoshi V.  Leontyevning  harajat  —  ishlab  chiqarish 
(«zatrat-vipusk»  m etodidan  keng  foydalangan.
M odom iki,  m intaqaviy  iqtisodiyot  uchun  eng  m uhim  
m asala  ishlab  ch iqarish  kuch larin i  joylashtirish  ekan,  bu 
m u a m m o   fa n d a   d a sta v v a l  n e m is   o lim la r i  to m o n id a n  
o ‘rganilgan.  Jum ladan,  logann  Tyunen  ishlab  chiqarishga, 
xususan  qishloq  x o ‘jaligini  sh ah ar  atrofida  joylashtirishga 
hududiy  om illar ta'sirini  batafsil  o ‘rgangan.  («Tyunen  xalqa- 
lari»).  U n in g   v a ta n d o sh i  A lfred  V eber  esa  « sh tan d o rt»  
nazariyasining  chinakam   asoschisi  hisoblanadi.  U  XIX  asr
149

boshlarida  alohida  sanoat  korxonasini  joylashtirishga  ta'sir 
etuvchi  transport,  ishchi  kuchi,  aglomeratsiya om illarini  chu- 
qu r  ta h lil  qilgan.  K ey inch alik   « sh tan d o rt» ,  ya'n i  ishlab 
chiqarish  kuchlarini  joylashtirish  g ‘oyasi  butun  xo‘jalik  ta r ­
m o q la ri  (A.  L yosh)  va  h a tto   a h o lig a   x izm at  k o 'rs a tis h  
so h alarig a  n isb atan   ham   (V.  K ristaller)  tad q iq   qilingan. 
Bunday  tadqiqotlar  natijasida  hududiy  iqtisodiyot,  hududiy 
om illar,  aglom eratsiya,  m ujassam lashuv,  iyerarxiya,  iqtisodiy 
landshaft,  m arkaziy  o ‘rinlar  kabi  tushunchalar  paydo  b o ‘ldi 
va  ular  hozirgi  maxsus  ilm iy  adabiyotlarda  keng  q o ‘llanil- 
m oqda.
D em ak,  dastavval AQSH  da  rasm an  vujudga kelgan  m in ­
taqaviy  iqtisodiy o tn in g  negizi,  nazariy  ildizi  Y evropa  va 
xususan  G erm aniyada  ishlab  chiqilgan  ilmiy g'oyalarga  borib 
taqaladi.  Bunday  tadqiqotlar  esa  keyinchalik  ham   iqtisodiy 
geografiyaga,  ham   m intaqaviy  iqtisodiyot  (geoiqtisod)  ga  asos 
b o ‘lib  xizm at  qildi.
D astlabki  davrlarda  bu  ikki  nihoyatda  o ‘zaro  yaqin  va 
q o ‘sh n i  b o ‘lgan  ikki  fan   b ir  m a 'n o d a   ta lq in   q ilin a rd i, 
G erm aniya  va  Peterburgda  tashkil  etilgan  iqtisodiy  geogra­
fiya  k afed ralari  ham   asosan  ishlab  c h iq a rish   k u c h la rin i 
jo ylashtirish   m asalalari  bilan  shu g ‘ullanardi.  Lekin  o ‘sha 
paytda  iqtisodiy  geografiya,  yuqorida  ta'kidlaganim izdek, 
ko‘proq  iqtisodiyot  fanlari  tarkibiga  kiritilgan  edi,  chunki 
statistik  va  tarm oq  yo'nalishlari  kuchli  edi.
Sobiq  Ittifoq davrida  Davlat  Bosh planining  raisi  akademik