‘zbekist0n respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi p. S. S u L t o n o V ekologiya va atrof-muhitni


Download 6.31 Mb.
Pdf ko'rish
bet131/154
Sana20.08.2023
Hajmi6.31 Mb.
#1668618
1   ...   127   128   129   130   131   132   133   134   ...   154
Bog'liq
ek 517 7 tayi-3-0002

o ‘rmonIaridir. 
Bunday 
o 'r m o n la r vodiy va vohalarimizning asosan sern am , soy va 
daryo bo'ylarida saqlanib qolgan. Ularning u m u m iy maydoni 
0,21 mln. gektar. Ju m la d a n , yoppasiga q o p la n g a n i 0,13 mln. 
gektarni tashkil etadi. Bu o 'rm o n la rd a asosan jiy d a, tu ra n g ‘i, 
tol, akatsiya, te ra k , z a r a n g , q a y r a g 'o c h va b o s h q a t o 'q a y
o's im lik lari o ‘sadi. B u n d a y o 'r m o n l a r n in g a so s iy ekologik 
aham iyati shundaki, u l a r suv havzalarining n a m lik rejimini 
ushlab turishda, tuproqlarni eroziyalanish va sh a m o l t a ’siridan 
himoyalashda, hudud iqlimini m o ‘tadillashda, vodiylarga xos 
ekotizimlarning bir m e ’yordagi funksiyasini t a ’m inlashda muhini 
rol o 'y n a y d ila r . Q u r u q l i k d a tabiiy h o ld a o ‘s i m li k l a r k o 'p
o 's u v c h i m a y d o n l a r d a n y a n a b ir tu ri y ay lo v v a o ' t l o q l a r
hisoblanadi. Bunday m aydonlarda o'simliklarning asosiy qismini 
o'tsim on va qisman buta holda o'suvchi d a ra x ts im o n la r tashkil 
etadi. Yaylov va o 'tlo q la r sayyoramizning tu n d ra , d a sh t, c h o ‘l, 
savanna va to g i i m intaqalarida katta-katta m a y d o n larn i ishg'ol 
etadilar. Yer yuzasidagi o 't lo q va yaylovlarning yalpi m aydoni
2,6 mlrd. gektarni tashkil etadi. R espublikam izning h a m katta 
qismi, y a ’ni salkam 24 mln. gektari sh unday m a y d o n l a r d a n
ib o ra t. Bunday h u d u d l a r d a s h t , c h o ‘l m i n t a q a l a r i d a keng 
tarqalgan. Y aylo v -o 'tlo q o 'sim liklari c h o ‘1 e k o tiz im la rin in g
asosiy tarkibiy qismi sifa tid a c h o ‘1 h u d u d l a r i n i n g ekologik 
barqarorligini t a ’minlashda yetakchi rol o'y naydilar.
Respublikamizning o ‘rm on, yaylov-o‘tloqlari, b o g ‘-ro g ‘lari 
va madaniy ekinzorlarida yetmak, erman, gazanda, suvqalampir, 
qoqi o 't, zubturum , n a ’m a t a k , itburun, ch u c h u k m iy a , isiriq,


kovrak, yantoq, otquloq, sedana, yovvoyi piyoz, zira, ilonquyruq, 
k a k r a k a b i j u d a k o 'p l a b n o y o b do riv o r o'sim lik lar o ‘sadi. 
B ulardan xalq tabobatida va zamonaviy tibbiyotda eng zarur 
dorivor xomashyo sifatida foydalaniladi.
Yer yuzida aholi sonining tez o rtib borishi, ilmiy-texnik 
ta ra qqiyotning jadallashuvi, insoniyatning biologik resurslarga 
b o 'lg a n ehtiyojlarining keskin ortib ketishi va boshqa bir q ato r 
i j t i m o i y - i q t i s o d i y o m i l l a r t a b i a t t i z i m in in g e n g k a t t a
b o y l i k l a r i d a n biri b o ‘lg a n o 's i m l i k l a r d u n y o s i g a s a lb iy
a n tr o p o g e n t a ’sirlarning h a d d a n ziyod kuchayishiga sa b a b
b o i m o q d a . N a tija d a o ‘sim lik larn in g turi, m iqdori va u lar 
o 's a d ig a n m a y d o n la r k am a y ib ketm oqda. Bu o ‘z nav b a tid a 
o'sim liklar dunyosidagi o ‘zgarish bilan b o g i iq turli ekologik, 
ijtimoiy-iqtisodiy m uam m olarni vujudga keltirmoqda.
Hozirga kelib 30 mingdan o rtiq turdagi o'simliklar butunlay 
y o ‘q o lib ketgan, y an a 25 m in g turi esa yo'qolish arafasida. 
R e s p u b lik a m iz d a esa m a v ju d o'sim lik tu rlarining 10—12%i 
him oyaga muhtoj. Bu xavfli jarayonning oldini olish eng dolzarb 
ekologik m uam m olardan biri b o ‘lib turibdi.
Y e r y u z a s i n i n g o 's i m l i k l a r g a b o y m a y d o n l a r i , y a ’ni 
o ‘rm onlar, yaylov-o'tloqlar so'nggi davrlarda xalq xo'jaligining 
turli ehtiyojlarini qondirish m aqsadida nooqilona, b a ’zan esa 
shafqatsizlarcha foydalanildi. N atijada bepoyon maydonlardagi 
tuproq, suv va hayvonotlar o'zining tabiiy qalqoni, himoyachisi, 
yashash m akoni va vositasidan m ahrum bo'ldilar, tabiatning 
e k o l o g ik m u v o z a n a t i iz id a n c h iq d i. I n s o n iy a t o ‘zi u c h u n
q im m a tli xom ashyo boyligining bir qismini y o 'qotdi va hal 
etilishi m ushkul bo'lgan ekologik tangliklarga duchor b o ‘ldi. 
llmiy m a ’lum otlarga q a r a g a n d a , sayyoramizdagi o ‘rm o n la r 
b u n d an 1,5 ming yil avval quruqlikning 47%ni qoplagan b o i s a ,
hozirga kelib bu k o ‘rsatkich 27% ga tushib qoldi. Ko'pchilik 
m a m lak atlard a xomashyo, qurilishmateriallari olish, sanoat va 
fuqaro inshootlari qurish m aqsadida yirik o'rm onzorlar kesib 
y u b o rilm o q d a , y a y lo v -o 'tlo q lar toptalmoqda. Buning ustiga 
san o a t korxonalaridan, transport vositalaridan chiqarilayotgan 
turli chiqindilar bilan atrof-tabiiy muhitning ifloslanishi ju d a
k o ‘p l a b q i m m a t l i va n o y o b o ‘s i m l i k l a r n i n g k a m a y i b ,


m a h s u l d o r l i g i n i n g p a s a y i b k e t i s h i g a s a b a b b o ' l m o q d a .
M a ’lumotlarga k o ‘ra, yevropaliklar istilosiga q a d a r Shim oliy 
Amerikadagi o ‘rmonlar s h a r q d a n g'arbgacha, y a ’ni A tla n tik a
sohillaridan Tinch okeani sohiligacha yoppasiga o ‘rm o n la r bilan 
qoplangan b o ‘lib, olm axonlar d a r a x td a n daraxtga o ‘tib yerga 
tushm ay sharqdan g'a rbgacha yetishi mum kin ekan. S o ‘nggi 300 
yil ichida o'rm onlarning 540 m ing gektari, birgina A Q S H ning 
o ‘zida esa 141 min. gektari yoki teng yarmi kesib yuborildi va 
m i l l i o n l a b g e k t a r t a b i i y o ‘t l o q l a r b e t a r t i b y o ' q o t i l d i .
0 ‘rm onlarning qisqarishi, ayniqsa, sayyoramizning aholisi zich 
jo y la s h g a n h u d u d la rid a k e sk in tu s oldi. O q i b a t d a b u n d a y
h u d u d la rd a g i o 'r m o n l a r n in g 2/3 qismi y o 'q o tilib , 500 m in. 
gektardan ziyod maydon unum siz dasht-u biyobonlarga aylanib 
qoldi. Q a d im d a Ispaniya h u d u d i yoppasiga o ‘r m o n la r bilan 
qoplangan b o ‘lsa, hozirga kelib bu yerda ularning m a y d o n i 1/8 
ni tashkil etmoqda. Birgina J a z o ir m am lakatida b o r- y o ‘g ‘i 70 
yil m o b a y n i d a 1 m in. g e k t a r o ' r m o n z o r k e sib t u g a t i l d i .
Amazoniyadagi va boshqa hudu d lard a g i tropik o ‘rm o n z o r la r 
m aydoni garchi kichikroq b o i s a h am o'simlik turining k o ‘pligi, 
biomassasining tez o'sishi tufayli sayyoram izning o ‘ziga xos 
«o ‘pkasi» rolini bajaradi. U la r yer iqlimini m a ro m id a ushlab 
tu ris h d a k a tta roi o ‘y n a y d ila r. H o z irg a kelib a n a s h u n d a y
m ah su ld o r tropik o 'r m o n l a r n in g 40%i butunlay y o ‘q o tilg a n , 
qolganlari minutiga 20 g ek tar tezlik bilan qirib yubo rilm o q d a. 
Afrikaning tropik m in ta q a la rid a g i yuqori m a h s u ld o r tr o p ik
o'rm onlarning 1/3 qismigina saqlanib qolgan, xolos. S o ‘nggi 5 
asr d a v o m id a M a d a g a s k a r o ro lid a g i o ‘r m o n la rn in g d ey a rli 
hammasi yo‘qotib yuborilishi natijasida hozir bu h u dudning 78% 
yerlari kuchli eroziyaga chalinib, tabiatidagi m u v o z a n a t izidan 
chiqqan.
O i k a m i z o'tmishiga oid tarixiy m anbalar («B o b u rn o m a» va 
b o s h q a l a r ) shohidlik b e r is h i c h a , q a d i m d a ( 5 - 6 a s r a v v a l)
t o g ‘li k la r i m i z , vo d iy v a v o h a l a r i m i z , b e p o y o n d a s h t - u
choMlarimizning k o ‘p qism i r a n g - b a r a n g o 's i m l ik la r g a boy 
o ‘rmon, to ‘qay va o'tlo q lar bilan qoplangan. Yurtim iz shirin- 
shakar meva-uzumlari, qovunlari, dorivor o ‘simliklari bilan yetti 
i q l im g a d o n g t a r a t g a n . B u n d a n 8 0 - 1 0 0 yil a v v a l h a m


oMkamizning ko ‘p hududlari m ustahkam o ‘simlik qoplamiga ega 
edi. S o ‘nggi asr d a v o m i d a M a rk a z iy Osiyo t o g ‘liklaridagi 
o ‘rm onlar, ayniqsa, archaz orlar 30% ga qisqardi. Hozirga kelib 
b u n d a y b e b a h o o ' r m o n l a r to g 'l i k l a r n i n g n o q u l a y y u q o ri 
qism larida va maxsus m uhofaz aga olingan h u d u dlarda gina -
b o ‘ltak - bo'ltak kichkina m aydonlarda saqlanib qoldi, xolos. 
1 9 4 0 — 19 8 0 - y il l a r m o b a y n i d a s o b iq i t t i f o q n i n g p a x t a
m ustaqilligini t a ’m inlash, ishlab chiqarishni ekstensiv y o 'llar 
b ilan rivojlantirish, ta b i a t qonuniyatlarini mensimaslik, IT T
i m k o n i y a t l a r i d a n f a q a t i q t is o d iy « s a m a r a n i» k o ' z l a b b ir 
t o m o n la m a foydalanish kabi bir qator sabablarga k o 'r a o ik a m iz
tabiatining boshqa kom p o n en tlari qatori o'simliklar dunyosiga 
h a m katta ziyon yetkazildi. O'simliklarga boy keng vodiy va 
vohalarimiz, adirliklar, bepoyon dasht-choilar ekologik jihatdan 
t o ‘liq ilmiy a s o s la n m a y p a l a - p a r t i s h o ‘z l a s h tirilib , p a x t a
dalalariga aylantirildi. K a tta - k a tta maydonlarni egallagan ishlab 
chiqarish m ajmualari va inshootlari barpo etildi. Dehqonchilik 
va b o sh q a so h alard ag i ish la b chiqarish texnologiyalarining 
e k o l o g i k n o m u k a m m a l l i g i o q i b a t i d a d u n y o n i n g k o ‘p l a b
m a m l a k a t l a r i d a k u z a t i l g a n i d e k , R e s p u b l i k a m iz d a t a b iiy
o ‘simliklar turi, miqdori va sifati jihatidan o'z ining bir q ato r 
m u h i m f u n k s i y a l a r i n i y o ‘q o t d i . Y a ’ni, m o d d a a y l a n i s h
jarayonidagi roli susayib ketdi, yer usti va osti suvlarining maromi 
izidan chiqdi, yerlarim izning eroziya va deflyatsiyasi avj ola 
boshladi, sanoatimiz qim m atli xomashyodan, xalqimiz esa go'zal 
xushm anzara dam olish m askanlaridan m ahrum b o i a boshladi. 
O xir-oqibatda M arkaziy Osiyodagi tabiiy m uvozanat buzulib, 
h o z ir guvohi b o ‘lib turganim izdek, Orol m uam m osi, yer-suv 
tanqisligi, atrof-m uhitning ifloslanishi kabi ekologik b o 'x ro n la r 
vujudga keldi.
0 ‘simliklar dunyosiga antropogen t a ’sir tufayli yuz bergan 
salbiy o'zgarishlarning bo sh sababchisi xalq xo'jaligi sohalarida 
qo'llanilayotgan ishlab chiqarish texnologiyalarining ekologik 
nomukammalligidir. Misol uchun, o'rmondan kesib olingan bitta 
y o g ‘ochning 53%igina s a n o a tb o p xomashyoga aylanadi, xolos, 
q o lg a n 47%i qipiq, qirin d i, p ayraha, qiyqim, garbil, namlik 
tarz id a chiqindiga chiqariladi.


Turli ishlab chiqarish ja ra y o n la rid a atrof-muhitga chiqindi 
sifatida ju d a ko'plab zaharli m o d d alar chiqariladi va zararli ta ’sir 
o 't k a z ila d i. U la rn in g t a ’sirida o ‘s im lik la rd a g i biologik va 
f iz i o l o g i k j a r a y o n l a r n i n g m a r o m i b u z i l a d i , o q i b a t d a
0
‘simliklarning yashashga chidamliligi susayib, qurib qoladi. 
Daraxtsim on o'simliklar uchun a y n iq sa sulfat angidridi(S 02), 
xlor(SL), v o d orod ftorid(NF), uglerod birikmalari, turli chang 
va qu ru m lar ziyon yetkazadi. H a v o d a b u n d ay m oddalarning 
m e ’y o r i d a n
k o ‘p b o 'l i s h i
b a r g l a r d a g i
n a f a s
o l i s h
apparati(ustitsa)ning tiqilib qolishiga, gaz almashinish, issiqlik 
va y o ru g ‘lik yutilish ja ra y o n la rin in g susayishiga olib keladi. 
N atijada biommassa(tirik m o d d a) sintezi sekinlashadi. C h a n g
miqdori yuqori(100 mg/m2 sutka) boMganda fotosintez uchun 
m uhim b o ‘lgan ultrabinafsha n u rlarn in g o'sim likka yetib kelishi 
30-40% gacha kamayib ketadi. Ilmiy tadqiqotlar yirik avtoyo‘llar 
va san o a t m ajm ualariga tutash m a y d o n l a r d a o ‘simliklarning 
hosildorligi 30% gacha kam ayib ketishi m umkinligidan dalolat 
beradi. Bundan tashqari, tuproq, suv va havoning ifloslanishi 
oqibatida o'simlik mahsulotlari ta rk ib id a pestitsidlar qoldig'i, 
nitratlar, kadmiy, q o ‘rg‘oshin, sim ob, m argim ush, rux, mis kabi 
o g 'i r m e t a ll a r n i n g m iq d o ri k o ' p a y i b k e ta d i. Bu esa in s o n
salomatligi uchun katta xavf tu g ‘d iradi. Kuchli sanoatlashgan 
h ududlarda (Yevropa, Shimoliy A m erik a ) o 'r m o n la r va boshqa 
o ' s i m l i k l a r h a v o o ‘ta i f l o s l a n i s h i d a n , a y n i q s a , k i s l o t a l i
y o m g ' i r l a r d a n k a t t a z a r a r k o ‘ r a d i . M a s a l a n , K a n a d a
o'rm onlaridagi klyon daraxtining 70-80% i havoning ifloslanishi 
va kislotali y o m g 'i r l a r tufayli q u r i b b it m o q d a . Aholi zieh 
joylashgan hududlarda o ‘simliklar, h a v o n in g quruqligi, iflosligi, 
chang va boshqa gazlarning k o ‘pligi, tu proqning zichlashuvi, 
namligi ortiqcha bo'lishi, ildizi uchun jo y tanqisligi, turli q attiq
c h i q i n d i l a r i k o ‘pligi va h a r xil m e x a n i k t a ’s i r l a r d a n
z a r a r l a n a d i l a r . 0 ‘s i m l i k l a r g a k u c h l i va k a t t a t a l a f o t
yetkazadigan antropogen t a ’sirlardan y a n a biri bu o ‘rm on va 
yaylovlardagi 

Download 6.31 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   127   128   129   130   131   132   133   134   ...   154




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling