‘zbekist0n respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi p. S. S u L t o n o V ekologiya va atrof-muhitni

6.7. Ekologik tarbiya va ta’lim
Tabiatni muhofaza qilish bo 'y ich a t a ’lim berish - bu tabiatni 
m u h o fa z a qilish m a s a la la rin in g n az ariy va am a liy j i h a t d a n
o ‘zlashtirishga y o 'n a ltirilg a n o ‘qitish tizimidir. U m u m iy va 
maxsus ekologiya asoslarini bilish har bir zam onaviy kishi uchun 
z arur bo'lgan madaniyat elementi hisoblanadi. E kologik t a ’lim 
berishdan maqsad, har bir kishiga kelajakda u qaysi sohada 
i s h l a s h i d a n q a t ’i n a z a r , t a b i a t v a j a m i y a t n i n g o ‘z a r o
m u n o s a b a t l a r i t o ‘g ‘risidagi b ilim la rn i b e r is h d ir. E k o lo g ik
t a ’limni s h a k ll a n t i r is h d a t a b i a t h i m u h o f a z a q ilis h , unin g
resurslaridan samarali fo y d a la n ish prinsiplarini o 'z la shtirisn 
birinchi darajali a h a m i y a tg a ega. B uning u c h u n t a b i a t d a n
foydalanishda keng o m m a l a s h g a n « T a b i a td a n i n ’om -ehson 
k u tib o 'tirm ay m iz, balki u n d a n u n d irib o lam iz» q abilidagi 
esk ic h a f ik rla s h d a n , b o s h q a c h a qilib a y t g a n d a , «B izn in g
m a m la k a tim iz b i t m a s - t u g a n m a s tab iiy b o y l i k l a r g a ega va 
ulardan samarali foydalanishga hojat y o ‘q» degan fikrdan uzoq 
bo'lish kerak.
E k o lo g ik s a v o d x o n l i k k a e r is h is h y o 'l i d a i n s o n l a r n i n g
ekologik bilim darajasini oshirish h am d a m a m la k a t va regionlar 
b o'yicha atrof-muhitni ifloslantiruvchi m a n b a l a r t o ‘g ‘risida 
m a ’lum otlar berish m uhim a h a m iy a tg a ega. C h u n k i bunday 
m a ’lumotlarga ega b o ‘lish, um um iy ekologik holatni k o ‘z oldiga 
k eltiris h , ta b i a t g a va i n s o n l a r s a l o m a t l i g i g a s a l b i y t a ’sir 
k.o'rsatuvchi omillarni cheklash va y o ‘qotish b o ‘yicha amaliy 
faoliyatda ishtirok etish uchun zarur.
Ekologik t a ’limda dunyo q arash n i ekologiyalashtirish ham 
m uhim yo'nalishlardandir. Bunga erishishning m u h im vositasi 
insonlarning o ‘z ustida ishlashlari, tabiat sirlarini o'rganishga 
va e k o lo g ik b ilim la r in i d o i m o o s h i r i b b o r i s h g a b o 'l g a n
intilishlaridir. Dunyoqarashni ekologiyalashtirish, ekologiyaga 
doir fanlarni t o ‘la o'zlashtirish bilan birga, iqtisodiy. siyosiy.

---

t e x n i k a v i y , h u q u q i y va b o s h q a s o h a l a r n i n g e k o l o g i k
m u n o sabatlarini bilish orqali am alga oshiriladi.
E kologik t a ’lim berishda ekologik fa lokatlar sabablarini 
to 'g 'ri baholash ham muhim ahamiyatga ega. Aholining ekologik 
savodsizligi yoki savodining kamligi, tashviqot-targ'ibot ishlari 
s a m a r a s i n i n g pastligi va bu ishlarni m utaxassis b o 'l m a g a n
kishilar tomonidan olib borilishi, shuningdek, insonning ekologik 
faoliyati asosiy diqqat m arkaziga qo‘yilmasligi turli chalkash 
fikrlarning paydo bo'lshiga sab a b bo'ladi.
Ekologik tarbiya va t a ’lim jarayonlarini bir-biridan ajratib 
b o 'lm ay d i. U lar doim o ‘zaro aloqada rivojlanadi. Shaxsning 
t ab iatg a bo 'lg an insoniy m unosabatlari oilada va m aktablarda 
b e r i l a d i g a n e k o l o g i k t a r b i y a o rq a li s h a k l l a n a d i. O i l a d a
b erila d ig a n ekologik tarb iy a asosan ota-onalarning oiladagi 
o 'z a ro m unosabatlariga bog'liq. Oilalar va uning har bir a ’zosi 
tabiiy m uhitni saqlash masalasiga o'zicha yondashadilar. Oilaviy 
h a y o t , o t a - o n a l a r n i n g ish j o y l a r i , u l a rn in g o ‘z fu q a r o l ik
b u r c h l a r i n i t o ‘g ‘ri his e tis h l a r i , oilad a o ‘zlarini tu tish la ri 
bolalarning tabiatga va insonlarga bo'lgan munosabatlarining 
s h a k l l a n i s h i d a ilk d e b o c h a h is o b l a n a d i. B o lalarn i o ila d a
ta rb iy a la s h d a o ta -o n a la r tarb iy a ch i rolini o'y naydilar. Ota- 
o n alarning oilada o'zlarini tutishlari va ularning bolalarga t a ’siri 
«Eng hal qiluvchi omildir». A.S.M akarenko «Tarbiya to ‘g ‘risida 
m a ’ru z alar» nomli kitobida shunday yozadi: «Siz bola bilan 
g a p l a s h a y o t g a n i n g i z d a
y o k i
u n g a
b i r o r
n a r s a n i
k o ‘rsatayotganingizda unga tarbiya berayapman deb o'ylamang. 
Siz u n g a o ‘z h a y o t i n g i z n i h a r d a q i q a s i d a , h a t t o u y d a
y o ‘q l i g i n g i z d a h a m t a ’lim b e r a s iz . B o la l a r n i h a q i q i y
muallifligingiz ostida tarbiyalaysiz».
Bolalarga ekologik tarbiya berishda ularning k o ‘z oldida sodir 
b o ‘la y o tg a n jonli, chiroyli m isollarni keltirish lozim. Oilada 
aytilayotgan har bir so‘z, h ar bir ohang, har bir qilinayotgan 
ishni bola t o ‘g ‘ri qabul qiladi va shu muhit bola uchun ideal 
holat hisoblanadi. Bu bo ra d a xalqimiz o'rtasida «qush uyasida 
ko'rg an in i qiladi» degan ibora bejiz aytilmagan.

---

Ekologik tarbiya m uam m osini 0 ‘zbekiston Respublikasining 
maktabgacha t a ’lim muassasalarida hal etish uchun quyidagi ikki 
yo'n alishda ish olib borish m aqsadga muvofiq:
• Bolalarda ekologik tarbiya madaniyatini shakllantirish, 
ularda tabiatga bo'lgan ijobiy m unosabatni uyg'otish, dastlabki 
amaliy ko'nikm alarni ishlab chiqish.
• M aktab yoshigacha b o ‘lgan boialarga tarbiya beruvchi 
mutaxassislarni ekologik ongi va madaniyatini rivojlantirish.
M a k t a b g a c h a t a ’lim m u a s s a s a l a r i d a e k o l o g i k t a ’lim 
m u a m m o la rin i hal etish y o ‘llari turlicha. M a s a la n , uslubiy 
d a s t u r l a r i s h l a b c h i q i s h , z a m o n a v i y o ‘q u v - k o ‘r g a z m a l i
q u r o l l a r d a n f o y d a l a n i s h ,
t u r l i o ‘y i n l a r ,
d i a f i l m l a r ,
kinofragmentlar va boshqa tasviriy va ovozli o ‘quv vositalarini 
qo'llash shular jumlasidandir.
M ak tab va oila bolalarda tabiatga nisbatan n o y o b moddiy 
v a r u h i y b o y l i k l a r m a n b a i s i f a t i d a q a r a s h t u y g ' u s i n i
shakllantiruvchi asosiy vositadir. Hozirgi kunda respublikam iz 
b o 'y i c h a m a k ta b d a s t u r l a r i va o ‘quv re ja la rid a t a r b i y a va 
t a ’limning ekologik asp e k tla ri a n c h a k u c h a y tir ilm o q d a . Bu 
b o ra d a m aktabdan tashqari olib borilayotgan ishlar sam arasi 
ham ortmoqda.
K o 'p c h ilik rivo jlan g an m a m l a k a t l a r d a , b o l a l a r tu rli xil 
ekologik harakatlarda faol q atnashm oqdalar. M a sa la n , A QSH 
ning N y u -Y ork shtatida « B o la la r ifloslanishga q a r s h i» deb 
n o m la n g a n tash k ilo t m a v ju d . T a s h k ilo t a ’z o la r i b ir q a t o r
ekologik tadbirlarni o'zlari am alga oshiradilar. M asa la n , ular 
o ' z l a r i o 'q i y o t g a n m a k t a b o s h x o n a s i d a p o l i s t i r o l d a n
tayyorlangan bir marta ishlatiladigan stakanlarni q o i l a s h n i joriy 
etdilar. Bu stakanlar yengil va q o g 'o z d a n afzal h a m d a ularni 
q a y ta ishlab, qurilish m a te r ia lla ri ta y y o rla sh d a fo y d a la n ish
m u m k i n . B o l a l a r shu y o ‘I b i l a n c h i q i n d i l a r c h i q i s h i n i
k a m ay tiris h g a o ‘z h issalarini q o 's h a d il a r . Y a n a b ir m isol, 
V a sh in g to n d a n uncha u z o q b o 'l m a g a n V irdjiniya s h t a t i d a
joylashgan xususiy m aktab larn in g birida haqiqiy ferm a tashkil 
qilin g a n . U n d a ot, sigir, q o ‘y -e chkilar, o ‘r d a k va g 'o z l a r
o'quvchilar tomonidan b o ‘sh vaqtlarida boqiladi. Sayyohlarning 
«Bu ferma nirnaga kerak» deb bergan savollariga ular «saxiy va

---

m ehnatsevar bo'lib o ‘sishi uchun» deb javob beradilar. Bunday 
misollarni k o ‘p!ab keltirish mumkin.
M a k ta b o ‘qituvchilari va bog'cha tarbiyachiiari tomonidan 
sevimli uy hayvonlari haqida zavq-shavq bilan gapirishganlarini 
kim eshitm agan deysiz. A yniqsa, itlar haqidagi suhbatlarda, 
ularni insonning d o ‘sti ekaniigi, ular uyni begona kishilardan 
q o ' r i q i a s h d a , q o ‘y va e c h k i l a r n i b o q i s h d a , o v d a , d a v l a t
c h e g a r a l a r n i d u s h m a n l a r d a n q o 'r i q i a s h d a , c h o ‘k a y o t g a n
kishilarni qiUqarishda insonlarning vafodor ham rohi ekaniigi 
haqidagi suhbatlar ham bolalard a hayvonot dunyosiga nisbatan 
qiziqish u y g 'o ta d i va u la rd a tab iatd ag i bu kabi jo n z o tla rn i 
him oya qilish lozimligi t o ‘g ‘risida ilk tushinchalar shakllanadi. 
M a k t a b o'quvchilariga ekologik tarbiya berishda yoki ekologiya 
fanini o 'q itis h d a o 'q itu v c h ila r tabiat m o'jizalari, tabiatn in g
ajoyib go'shaiari, hayvonot dunyosi va hasharotlar hayotining 
o'z ig a xos jihatlarini jonli va qiziqarli qilib yozilgan ja h o n va 
milliy adabiyoiimiz nam oyondalari asarlaridan foydalanishga 
k o 'p r o q e ’tib o r berishlari lozim . Shuningdek, m a k t a b l a r d a
o'q itila d ig an kimyo, astronom iya, biologiya, zooJogiya, odam
a n a t o m i y a s i k abi fan o 'q i t u v c h i l a r i o 'q u v c h i l a r g a u s h b u
fa n la rd an bilim berishda o ‘z fanlarini ekologik nuqtai nazardan 
ta lq in qilib, fanlar b o 'y i c h a um um iy xulosalar chiq arish d a 
t a b i a t d a k e c h ad ig an v o q e a va h o d isalar m o h iy a tin i o chib 
b e r is h la r i m u h im d ir. Bu ho i o 'q u v c h il a r n i ek o lo g iy a fani 
vazifalarini yanada yaxshi tushunib olishda yordam beradi. Zero, 
y o s h a v l o d n i t a b i a t g a n i s b a t a n m e h r - m u h a b b a t r u h i d a
tarbiyalash oila va m aktabning eng muhim vazifalaridan biridir. 
C h u n k i insoniy xarakter a y n a n shu m uhitda shakllanadi. Bu 
m aq sad la rg a erishish uchun kutubxonalarda tabiat va um um an 
tirik j o n z o t l a r t o ‘g ‘risida c h o p etilgan a d a b iy o tl a r sonini 
k o 'p a ytirish, shoir va yozuvchilar tomonidan m aktab yoshdagi 
bolalar uchun ko 'p lab asarlar yaratish muhim ahamiyatga ega.
Ekologik t a ’lim bizning respublikamizda ikki yo'nalishda olib 
b o r i l a d i. Birinchi y o 'n a l i s h - h ar bir o ‘quv m u a ss a sa sid a
e k o lo g iy a kursini o 'q i t i s h o r q a li um um iy ek ologik t a ’lim 
b e r i s h d i r . B u n d a n t a s h q a r i , e k o lo g iy a y o 'n a l i s h i d a g i
gimnaziyalar, m aktabdan tashqari ta’lim muassasalarida ham

---

ekoiogik t o ‘garaklarishlab turibdi. Shunga q ara m a sd a n hozirgi 
ku n d a ekologiyani o'qitishni m antiqiy, t a ’limning uzluksizligini 
t a ’m in lo v c h i bir tizim ga s o l i s h , y an g i n a ’m u n a v i y o ' q u v
dasturlari va o'quv rejalari ishlab chiqish hamda a d a b iy o t la r
y a r a t i s h m uhim ah a m iy a t k a s b etadi. Ikkinchi y o 'n a l i s h -
m utaxassis ekologlar tayyorlash. Hozirgi ku n d a O 'z b e k is to n
Respublikasi bo'yicha bir nec ha oliy o 'q u v yurtlarida «Atrof- 
m uhitni m uhofaza qilish» y o 'n a lish i bo'yicha b a k a la v r la r va 
m ag istrlar tayyorlashga k irishilgan. Bundan k o 'z d a tu tilg a n
m aq sad atrof-muhitni m u h o fa z a qilish bo'yicha yetuk k a d r la r 
tayyorlash va bu sohadagi m utaxassis kadrlar yetishmovchiligiga 
b a r h a m berishdir.
Xullas, ekoiogik tarbiya va t a ’limni takomillashtirish b o'yicha 
quyidagi mulohazalarni aylish m um kin: butun d u nyo b o 'y ic h a , 
j u m la d a n , m am lakatim iz h u d u d i d a ekoiogik h o l a tn i ijobiy 
tom onga o'zgartirish uchun birinchi navbatda aholining ekoiogik 
bilim ini oshirish lozim. B u n in g u c h u n n a fa q a t u m u m t a ’lim 
m a ktablarida , o 'rta maxsus va oliy o 'q u v yurtlarining o 'q u v
d a s t u r la r ig a ekologiya f a n in i k iritis h , balki b a r c h a i s h l a b
chiqarish korxonalari, m uassasa va tashkilot rahbarlarining h a m
bu sohadagi malakalarini oshirish zarur. H a m m a jo y d a h a m
ekoiogik jihatdan yetuk kishilar yetishmaydi. H ozircha j o y l a r d a
«Ekologiya uchun kurashishni» xohlovchilar ham j u d a kam . Bu 
ishlarni tashkil qilish uchun s a n o a t va qishloq xo'jaligi ishlab 
chiqarish korxonalarining o 'z a r o munosabatlarini tartibga solish, 
texnika va qurilmalarini y a ra tish , qisqasi, ekoiogik xizm atni 
yo'lga qo'yish lozim. Bir so'z bilan aytganda, ju d a sertashvish 
va savobli ish bilan s h u g 'u lla n is h lozim. Bilimni b ir tizimli, 
uzluksiz ekoiogik tarbiya va t a ’lim asosida qurish kerak. Bu holat 
avval o ila d a , so 'n g ra m a k t a b d a d a v o m etadi. S h u n i h a m
t a ’k i d l a s h jo iz k i, o 'q u v m u a s s a s a l a r i d a « A t r o f - m u h i t n i
m uhofaz a qilish va tabiiy re su rslard an oqilona fo y d a la n ish »
maxsus kursini asosiy fan sifatida o'qitish lozim. C h u n k i o 'q u v
muassasalarida o'qitiladigan b o sh q a fanlarni o'q itishda yer, suv, 
o 'r m o n va boshqa tabiiy re surslarning ayanchli h o la ti t o 'l a
y o r i t i b b e rilm a y d i. Bu b o r a d a o ' r t a va o l iy o ' q u v
muassasalarining tabiiy va ijtimoiy fan o'qituvchilari h am yerlar

---

hosildorligining pasayib, o ‘simlik va hayvonot dunyosining 
y o ' q o l i b k e t a y o t g a n l i g i g a ,
ic him lik s u v l a r i
s i f a t i n i
y om onlashayotganligiga v a o ‘zimiz nafas olayotgan havoni 
ifloslanayotganligiga biz a y b d o r emasmiz, degan fïkrdan uzoq 
bo'lishlari kerak. Kishilik jam iy ati nafaqat moddiy boyliklarni 
k o ‘paytirish orqali rivojlanadi, balki tobora ortib borayotgan 
i n s o n l a r e h tiy o jin i a q l - i d r o k bilan q o n d i r i s h , b ir q a t o r
m am lakatlarda kuzatilayotgan ocharchilik, chuchuk suv va oziq- 
ovqat yetishmovchiligidari, b o lalar o‘limining ortib borishidan, 
havo va boshqa m uhitlarni ifloslanishidan b a r ta ra f etish kabi 
ijtimoiy m uam m olarni hal etish orqali rivojlanadi.