Geografiyasi


TABIIY  SHAROITI  YA  TABIIY  RESURSLARI


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet19/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   ...   15   16   17   18   19   20   21   22   ...   25

TABIIY  SHAROITI  YA  TABIIY  RESURSLARI
Y a p o n i y a ,   a s os an ,   t o g i i   m a m l a k a t .   H u d u d i n i n g   75  foizini  t o g i a r  
egall aydi .  En g  b a l a n d   t o g l i  F u d z i y a m a   ( 3776  m . )   —  y a p o n   x a l q i n i n g  
o mma v iy   t o p i n a d ig a n- s ig l na d ig a n  mu q ad d as   joyi  hisoblanadi.  Tekisliklari, 
asosan.  Ti nc h  okean  sohillari  b o lylab  joylashgan.  Ayniqsa,  Toki o  qoMtiq-
9  —  A.  Q a y u m o v ,   I.  Sa fa rov.  M.  T il la b o y e v a
129

130

bo' yidagi  Ko n t o   pasttekisligi  mas hh ur di r.   M a ml a k a t   mineral  boyliklarga 
a n c h a   k a m b a g ‘al.  Yaponiya  b i ro n- bi r  yerosti  boyliklari  bilan 
o ‘zini  o ‘zi 
t a ’minlay  olmaydi.  Shu  bilan  birga,  boy  dengiz,  geometral,  gidroenergiya, 
agroiqlim  resurslariga  ega.
Iqlimi  musson  xarakterda.  Qish  oylari  nisbatan  qu r gloqchil  va  sovuq, 
a m m o   s hi mo ld an   j anubga   qarab  isib  boradi.  Yoz  esa  a n c h a   namli  va  issiq 
o l a d i .   Y o g l n   miqdori  o l t a c h a   1700  mm.   dan  4000  mm.   gacha  tebranadi.
Ya poni ya ning  tabiiy  sharoiti  o ‘ziga  xosdir.  U  kuchli 
tropik  dovullar 
y o l i d a   joylashgani  u c hu n  ba ho r ni ng   erta  oylarida  har  yili  kuchli  t o 'f on   — 
t ayfunlar  b o i i b   turadi.  U n d a   t ez-tez  yer  silkinishlari  b o i i b   turadi.  Ba ’zan 
u j u da   kuchli,  halokatli  tarzda  r o ‘y  beradi.
AHOLISI
Yaponi yaning  aholisi  127,3  mln.  kishi.  Aholisining  soni  b o ‘yicha j a h o n  
mamlakatlari  orasida  sakkizinchi  o ' r in da   turadi.
Yaponi ya  t ipi k  Sharq  davlatlaridan  b o l i s h i g a   q a ra ma sd a n,   Osiyoda 
birinchi  b o i i b ,   demografik  k o krsatkichlariga  k o kra  11  t i p d a n   1  tipga  o l a  
oldi.  U n d a   ha r  1000  aholi  hisobiga  t u g ll i s h   10  kishiga,  o l i m   esa  7  kishiga 
t o lg lri  k e lm oqda   yoki  m am l ak a t   aholisi  yiliga  o ' r t a c h a   275  ming  kishiga 
k o bp aymoqda.   U n d a   bolalar  o l i m i   k o ‘rsatkichlari  j a h o n d a   eng  pastdir.  Shu 
bilan  birga  aholisi  o krtacha  80  yoshdan  ortiqroq  u m r   k o l m o q d a .  
K o ‘r- 
satkichlarga  erishishda  m am la k at d a  olib  borilayotgan  optimal,   demografik 
siyosat,  a h ol in i ng   yetuk  ijtimoiy  hayot  tarzi,  oilani  rivojlantirish  y o ‘n a-  
lishlari,  q o l g a   kiritilgan  yutuqlar  m u h i m   rol  o ‘y na moq da .
Y a p o n i y a   bir  millatli  dav l at di r.   U n i n g   a h o l i s i n i n g   99  foizi  y a p o n  
millatiga  mansubdir.
Yaponiyada  aholining  o ‘rtacha  zichligi  1  k m 2  maydonga  338  kishi  to^g'ri 
keladi.  Agar  mamla ka t  aholisining  asosiy  qismi  u m u m i y   may do n in in g   10 
foizida  yashashini  hisobga  olsak,  a ma ld a   aholi  yashaydigan  hu du d l ar d a  bu 
k o brsatkich  ming  kishini  tashkil  qiladi.
Yaponi ya  yuqori  darajada  urbanizatsiyalashgan  davlatlar  qatoriga  kiradi. 
U n d a  j ami  aholining  76  foizidan  k o ' p r o g l   shaharlarda  yashaydi.
M a m l a k a t d a   yirik  s h a h a r l a r   soni  200  d a n   o r tadi .  Eng  yirik  s hahri  
m a ml ak a tn in g  poytaxti  Toki o  b o i i b ,   u n d a   9  mln.  dan  k o ‘proq  aholi  isti- 
q o m at   qiladi.  Aholisi  1  mln.  dan  ortiq  b o l g a n   yana  6  ta  shahri  bor.  M a m ­
lakatda  yirik  s ha h ar   aglomeratsiyalari  saq la nmoq da.   T o k i o - N a g o y a - O s a k a  
y o knali shi   b o ' y l a b   600  km.   d a n   o r ti q   m a s o f a g a   c h o kz il gan  h u d u d i d a  
dunyodagi  eng  yirik  megalopolislardan  biri  T oka ydo  tashkil  topgan.  Yirik 
shaharlari,  shu  j u m l ad a n,   1869-  yildan  mam la ka t   poytaxti  hisoblanadigan 
T o k i o   ( «Sharqi y  poytaxt»  d e m a k d i r )   shahri,  asosan,   ya ng id a n  qurilgan. 
S e y s m i k l i k   d a ra j as i   n i h o y a t d a   y u q o r i   b o l g a n   50  —  60  qa va tl i   b i n o -  
imoratlar  shaharlarning  asosiy  k o ‘rinishini  tashkil  qiladi.
F oy da lan il adi ga n  yer  n i h o y at d a   q i m m a t l i ,   t aqchil  resurs  b o l g a n l i g i  
sababli,  Y a p o n i y a d a   hozirgi  va qt da   binolarni  «osmono^par»  qilib  qurish 
b ila n  bi rga,   u l a r n i n g   q a t o r   q a va t l ar i n i   y e r  o s t i d a   j o y l a s h t i r i s h g a   h a m
131

eri sh il mo qd a.   Al oh id a  t ex n o p o l i s — ilmiy-injenerlik  komplekslar i,   asosan, 
dengizning  sayoz  q o i t i q   va  k o ‘rfazlarini  turli  axlat  va  chiqindi  jinslar  bilan 
toMdirish  hisobiga  hosil  qilingan  hududlarida  qurilmoqda.
-,}^y  Savol  va  topshiriqlar
1.  Y a p o n iy a n in g   hududi  va  yer  m a y d o n i  haqida  gapirib  bering.
2.  Tabiiy  sharoiti  va  tabiiy  resurslariga  t a ’rif bering.
3.  N i m a   u c h u n   Y a p o n iy a   bir  millatli  davlat  hisoblanadi?
48-  §.  Xo‘jaligi,  transporti  va  tashqi  iqtisodiy  aloqalari, 
ichki  tafovutlari
XO  JALIGI:  UMUMIY  TA’RIFI
XX  asrning  60-yillaridan  boshlab  Yaponi yaning  „iqtisodiy  m o ‘j i z a “ si 
j a h o n n i   hayratga  sola  boshladi.  Buning  sababi  II  j a h o n   urushida  yengilib, 
a t o m   b o m b a s i n i n g   d a hs h a t l a r i n i   o ‘z  b o s h i d a n   o ‘t ka zg an   m a m l a k a t n i n g  
tezlik  bilan  qaddini  rostlagani  va  misli 
k o krilmagan  s u r’atlarda  tez  rivoj- 
lanishga  erishgani  edi.  An a   s h u n d ay   m u a m m o l a r n i   yengib  o ‘ta  olgan  va 
yuksak  rivojlanish  marralarini  egallagan  Yapon iy an in g  iqtisodiy  taraqqiyot 
y o i i   hozirgi  v a q td a   k o ' p g i n a   r iv o jl an a yo tg a n  d avlat lar ,  sh u  j u m l a d a n ,  
CTzbekiston  u ch un   h a m   ibrat  boMishi  m u mk i n.
Y a p o n i y a   „iqt isodi y  m o bji z a “  sini ng  asosiy  m a n b a y i ,   m ut ax a ssi sl ar  
xulosasiga  k o ‘ra,  y a po n  mil lat ini ng  yuqori  darajadagi  meh na t se va r li k   va 
m e h n a t   i n t i z o m i ,   u y u s h q o q l i k   va  s a b r - r o q a t ,   ishga  m a s ’uliyat  hissi  va 
tejamkorlik  kabi  ijtimoiy  k o krsatkichlaridir.
„ I q t i s o d i y   m o ‘j i z a “ n i ng   s ababl ari   q a t o r i g a   y a n a   h a r b i y   t a y y o r g a r -  
liklardan  tiyilib 
borishi  (konst itut siyaga  k o kra  Y a p o n i y a d a   milliy  d a ro -  
mad in in g  atigi  1  foizdan  ortiq  b o l m a g a n   qismini  harbiy  xarajatlarga  ajra- 
tish  m u m k i n )   h a m   kiradi.
Yoqilg‘i  -energetika  sanoat ida  gidro,  geotermal ,  quyosh,  dengiz  elektr 
stansiyalari  h a m   o kz  hissasini  q o ‘s hs al ar- da,   asosiy  ishni 
i m po r t   yoqil- 
g"ilar  asosida  ishlaydigan  IES  va  AES  lar  bajaradi.  M a ml a ka t  ha r  yili  200 
mln.t.  ga  yaqin  neftni  i mp or t   qiladi.  Shu  sababli  Y ap on iy a  elektr  e ne r-  
getikasida  tobora  AES  lar  hissasi  ortib  bormoqda.   Hozirgi  vaqtda  m aml ak at da  
30  da n  ortiq  a t o m   elektr  stansiyalari  qurilgan.
M etallurgiya  sanoati.  Ya poni ya   p o i a t   ishlab  chiqarish  hajmiga  k o ‘ra 
j a h o n d a   y e t a k c h i l i k   q i l m o q d a .   T a r a q q i y   e t g a n   organik  sin tez  kim yosi 
k o r x o n a l a r i   kabi  m e t a l l u r g i y a   m a r k a z l a r i   h a m   a s o s a n ,   d e n g i z b o ‘yi 
hududlari  bo^ylab  mar jon  kabi  tizilgan  holda joylashgan.
Avtomobilsozlikda  Yaponiya  ulkan  yutuqlarga  ega.  U  yiliga  12— 13  mln. 
d an   ortiq  avto mo bi ll ar   ( sh un in g  8  mln.  d a n   o r t i g i   yengil  avtomobil lar ) 
ishlab  chiqaradi  va j a h o n d a   birinchi  o' rinda  turadi.
Hoz irgi   d a v r   Y a p o n i y a   i q t i s o d i y o t i n i n g   faxri  va  r amz i  e l e k t r o n i k a  
sanoati  ekanligini  b ut un   ol am  biladi.  Ayniqsa,  radioelektronika  sanoati  — 
rangli  t el e v i z o r l a r ,   v i d e o m a g n i t o f o n l a r ,   r a d i o t e x n i k a   v os it ala ri   ishlab 
chiqarishda  ustunlikka  ega.
132

Qi s h l o q   x o ‘jaligi  yu q o ri   rent abel ligi   va  m e h n a t   u n u m d o r l i g i   bilan 
ajralib  turadi.  Ishlov  beriladigan  yerlar  u m u m i y   m a y d o n i n i n g   11  foizini 
t a s h k i l   qi lg an li gi   u c h u n   Y a p o n i y a d a   q a d i m d a n   e k i n   m a y d o n l a r i d a n  
tejamkorlik  bilan  foydalanishga  o lrganishgan.
Yaponiya  dehqonchil ik  mamlakatidir.  Un i ng   yetakchi  t a r m o g i   d e h q o n -  
chilikdir.  D o n   xo'jaligida  sholikorlikning  o krni  alohidadir.  Sholi  j ami   ekin 
m a y d o n l a r i n i n g   y ar mi ga   y a q in i da   ekiladi  va  yiliga  10— 12  mln . t .  sholi 
tayyorlanadi.  Shu ni ngde k,  bu g' do y ,   soya,  turli  sabzavot  va  b o g ‘dorchilik 
tarmoqlari  h am   a nc ha   ahamiyatli.
Ya po n la r   go' sht   va  sut  mahsulotlari  iste’mol  qilishda  yevropaliklardan 
qolishmaydi .  Bu  holat  m a m l a k a t d a   c ho r va ch i li kni ng  rivojlanishiga  katta 
e ’t ib or   berishni  talab  etadi.  H o z i r   u n d a   chorva ch i li kni ng  qor amol ch i li k,  
c h o ‘chqachilik,  broyler  parrandachiligi,  hovuz  baliqchiligi,  pillachilik  kabi 
tarmoqlari  yaxshi  rivojlangan.
TRANSPORTI  VA  TASHQI  IQTISODIY  ALOQALARI
X o ' j a l i k n i n g   bu  t a r m o q l a r i   Y a p o n i y a   i q t i s o d i y o t i n i n g   faol  y o ln a -  
lishlaridandir.  Transportning  daryo  va  quvur  t ar moqlari dan  boshqa  barcha 
sohalari  yuqori  darajada  rivojlangan.  Ichki  yuk  tashish  hajmiga  ko‘ra  avtomobil 
va  t emi ry o‘l  transportlari  eng  katta  mavqega  ega.  M azkur   t armoqlar  texnik 
imkoniyatlari  va  elektrlashish  darajasiga  k o ‘ra  j ah o n d a   k o ‘pgina  rivojlangan 
d a v l a t l a r g a   n i s b a t a n   u s t u n l i k k a   ega.  , , P o y e z d - o kq “  d e b   n o m   o l g a n  
,,Sinkansen“  tezyurar  ekspress  poyezdi  1100  km  masofada  Kyusyu  orolidagi 
Fuku oki da n  Xonsyu  orolining  shimolida  joylashgan  Aomo r ig a ch a   b o ‘lgan 
oraliqdagi  barcha  yirik  shaharlarni  bir-birlari  bilan  bogl aydi .  Bu  y o ‘lni  qurish 
u c h u n   o knlab  ki lo met r   uzun l ik d a   k o ' p l ab   t u n n e l   va  k o lpriklar  qurilgan. 
Soatiga  240  km  tezlikkacha  harakat  qiladigan  poyezdlarda  yiliga  120  mln.  gacha 
yoMovchilar  tashilmoqda.  Xonsyu  va  Xokkaydo  orollari  orasida  100  m  gacha 
chuqurlikka  ega  b o l g a n   Sugaru  bo' g'ozi  tagidan  54  km  li  —  dunyodagi  eng 
uzun  „SeykaiV1  tunneli  h a m   ishga  tushirildi.
Y a p o n i y a n i n g   t a s h q i   va  ichki  a l o q a l a r i d a   dengiz  tran sp orti  k a tt a  
a ha mi yat ga   ega.  U  rivojlangan  davlatlar  orasida  dengiz  t ra ns port i da   yuk 
tashish  hajmiga  k o ‘ra  eng  kattasi  hisoblanadi.  Bu  m aml aka td a   100  da n  ziyod 
por tl ar   mavjud.  Ul ar   orasida  Kobe,   Na g oy a ,  I o k o g am a   kabilar  j a h o n d a  
kattaligiga  k o ‘ra  ajralib  turadi.
Xa l qa ro   h a m d a   ichki  a loqa lar ni   tashkil  e ti shda   havo  t r a n s p o r t in g  
ahamiyati  alohidadir.
Tashqi  iqtisodiy  aloqalar  Yaponiya  iqtisodida  hayotiy  ahami yat ga  ega. 
Buni ng  sababi  m a m l a k a t   i qti sodiyotining  k o ‘p  sohalari  deyarli  b u t u n l a y  
i m p o r t   x o m a s h y o l a r g a   q a r a b   q o l g an l ig i di r.   Y a p o n i y a ,   a s o s a n ,   s a n o a t  
xomashyolarini  import  qiladi  va  iste’molga  tayyor  mahsulotlarni  eksportga 
chiqaradi.
Y a p o n i y a   j a h o n n i n g   j u d a   k o lp  m a m l a k a t l a r i   bi lan  t as hqi   i qti sodiy 
aloqalarni  olib  boradi.  U l ar   orasida  eksportining  1/3  va  i mpor ti ning  1/4 
qismi  A Q S H   hissasiga  t o ‘g bri  keladi.

Yaponi yaning  CKzbekiston  Respublikasi  bilan  tashqi  iqtisodiy  aloqalari 
h a m   rivojlanib  b or mo q da .   U  CTzbekiston  iqtisodiyotiga  t ob ora   k o lp  inves- 
titsiya  k iri tmoqda.   Buxor o  neftni  qayta  ishlash  zavodi  va  S h o ‘rtan  gaz- 
kimyo  kompleksini  investitsiyalashda  Yaponi ya  faol  qatnashdi.  Yaponiya- 
da n  texnologiya  vositalari,  tayyor  iste’mol  mahsulotlari,  aloqa  k o m m u n i -  
katsiya  vosit alari   0 ‘z b e k i s t o n g a   kel ti ri la yo t gan   b o ' l s a ,   O lz b e k i s t o n d a n  
Y a p o n i y a g a   t o b o r a   k o bp  p a x t a   va  i p a k   t ola si,  t o g ‘- k o n ,   m e t a l l u r g i y a  
sanoati  mahsulotlari,  turli  iste’mol  mahsulotlari  eksport  qilinmoqda.
Y aponiyaning  ichki-hududiy  tafovutlari.  Y a p o n i y a d a   h a m   i qtisodiy 
j i ha td an   yaxshi  rivojlangan  h u du d l a r   bilan  bir  q a tor da  hali  yetarli  darajada 
o' zlasht ir il magan  r ayonlar  mavjud.
Tinch  okean  sanoat  mintaqasi  iqtisodiy  j i h a td a n  eng  rivojlangan  rayon 
b o i i b   hi sobl anadi.   Bu  m i n t a q a   T o k i o   q o i t i g i d a n   Os a ka   q o i t i g ‘igacha 
c h o lziladi.  Aslida  T o k a y d o   me ga lopoli sini   tashkil  qilgan  bu  h u d u d n i n g  
relyefi  nisbatan  tekis.  Bu  tekislik  Ti nc h  okeani  b o ‘ylab  o ‘rtacha  15  —  65  km.
li  tor  y o bnalishda  600  km.  dan  ortiq  masofaga  c h o ‘zilgan.
Y a po n i ya n in g   asosiy  sa no at   rayoni  hi sobl angan  bu  h u d u d   m am l a k a t  
u m u m i y   m a yd o ni n i ng   1/3  qi smini  tashkil  qiladi.  U n d a   m am l a k a t   a h o l i ­
sini ng  65  foizi  j o yl as hg an .  Bu  r a y o n d a   e le k tr   e n e r g e t i k a n i n g   70  foizi, 
me ta ll u rg i ya   m a h s u l o t l a r i n i n g   80  foizi,  i s t e ' m o l g a   t a y y o r   s a n o a t   m a h -  
sulotlarining  85  foiziga  yaqin  qismi  ishlab  chiqariladi.
M a m l a k a t n i n g   rivojlanish  daraj asi ga  k o ' r a   ik kin ch i  r ayoni   X o n s y u  
o r o l i n i n g   j a n u b i y   va  Ky u sy u   o r o l i n i n g   s h i m o l i y   q i sm la ri di r .  R a y o n d a  
o kzining  rivojlanish  darajasiga  k o i ' a   faqat  Kitakyusyu  (Shimol iy  Kyusyu) 
sa no at   aglomeratsiyasi  yuqori  da ra jad a  rivojlangan  metallurgiya  va  o g i r  
mashi nasozl ik  sanoatlari  bilan  ajralib  turadi.
Y a p o n i y a n i n g   u c h i n c h i   r ay on i  K yusyuning  janubiy  qismi  va  butun 
Sikoku  hamda  Xokkaydo  orollaridir.  Ra yonda   sanoat   rivojlanish  darajasiga 
k o kra  S a pp or o  sanoat  aglomeratsiyasi  ajralib  turadi.  Xokkaydo  eng  avvalo, 
k o ' m i r   va  baliqni  qayta  ishlash  sanoatlari  bilan  tanilgan  b o i s a ,   Sikoku  va 
Kyusyu  h ududl ar ida  qishloq  x o kjaligining  ahamiyati  yuqori.
Savol  va  topshiriqlar
О
1.  Y o q ilg ' i- e n e r g e tik a   sanoati  q a n d a y   rivojlangan?
2.  A v to m o b i ls o z l ik ,  qis hlo q  xo'jaligiga  ta'rif  bering.
3.  Transporti  va  i c h k i - h u d u d i y   tafovutlari  haqida  gapirib  bering.
49-  §.  Hindiston:  geografik  va  demografik  salohiyati
HUDUDI,  СHEGARALARI,  GEOGRAFIK  0 ‘RNI,
TABIIY  RESURSLARI
Hindiston  Respublikasining  u m u m i y   maydoni   3,3  mln.  k m 2  dir.
H u d u d i ,   asosan,   ulkan  u c h b u r c h a k   s hakli da  b o l g a n   y a ri m o r ol l a r d a 
joylashgan,  u  shi mo ld an   j a nu b ga   3,2  ming  km.,  g ' a rb d a n   sharqqa  2,9  ming 
km.  masofaga  c h o ‘zilgan.  Shuningdek,  Hindistonga  Lakadif h a m d a   A n d a m a n  
va  N i k o ba r   orollari  guruhlari  h a m   qarashlidir.
134

Siyosiy-hududiy  tuzilishiga  k o‘ra  Hi ndi st on  Federativ  Respublikadir.
Un i ng  tarkibida  25  shtat  va  markazga  b o ‘ysunadigan  yettita  ittifoqdosh 
h u d u d la r  mavjud.  Davlatning  siyosiy  markazi  Dehli  shahridir.
Hindiston  Respublikasi  Janubiy  Osiyo  subregionida  eng  yirik  davlatdir.
Hi nd ist on   katta  masofada  dengizlar  bilan  tutashgan.  U n d a   G ‘arb  va 
Sharq  mamlakatlari  o ‘rtasida  dengiz  orqali  olib  boriladigan  serqatnov  savdo 
yo ll ar i  joylashgandir.
H i n d i s t o n n i n g  
tabiiy  s haroi ti   x il ma -x i l  va  a n c h a   boy.  M a m l a k a t  
shimol iy  t o m o n d a n   b a la n d  H i m o l a y   t og' lari  bilan  o ' r a b   turilishi  u ni ng  
iqlimiy  s ha ro itl ari nin g   j u d a  
qulay  b o i i s h i d a ,   n i h o y a t d a   boy  agroi ql im 
resurslari  bilan  t a ’minlanishida  asosiy  rol  o' ynaydi.  Uni ng  yerosti  qazilma 
boyliklari  h a m   xilma-xil.  T e m i r   va  mar ga nes   rudalari,  xrom,  titan  zaxi- 
ralari  d u n y o   aha mi yat i ga   ega.  S h u n i n gd e k,   k o ' m i r ,   oltin  va  b o sh q a  bir 
q a t o r   r an gd or   metall  zaxiralariga  boy.  Hu du di   va  dengiz  sayozliklaridan 
neft  h a m   topilgan.
AHOLISI
Hi nd ist on   aholisining 
soni  bir  milliarddan  oshgan,   aholisining  soni 
tez  o ‘sayotgan  mamlakat lardandi r.   So'nggi  yuz  yil  ichida  uning  (1900  — 
2001)  aholisi  239  mln.  da n  1  mlrd.  kishigacha  ko'paydi.  Agar  aholisining 
hozirgi  o ksish  s u r’atlari  saqlanib  qolsa,  mam la ka t   aholisining  soni,  B M T  
h i s o b i   b o ‘y i c h a ,   2 0 2 5 -   y i l d a   1,4  m l r d .   k i s h i g a   y e t a d i .   S h u   s a b a b l i  
Hi nd ist on da   aholi  o bsishining  sekinlashishiga  xizmat  qiladigan  demografik 
siyosatni  olib  borishga  t o kg kri  keldi.  A m m o   oilani  rejalashtirishga  qaratilgan 
bu  siyosat  hanuzgacha  sezilarli  natijaga  olib  kelmadi.
Hindiston  j aho n da gi   eng  ko' p  millatli  mamlakatdir.Aholisining  milliy- 
etnik  tarkibi  j ud a  murakkab.  U n d a   yashayotgan  millat,  elat  va  qabilalar  turli 
til  guruhlariga,  dinlarga  man s ub d i r.   U l a rn i ng  urf-odatl ari   h a m   turl icha,  
ijtimoiy  rivojlanish  darajalari  esa  h a r  xil  bosqichdadir.
M a m l a k a t d a g i   asosiy  mi ll at la r ni   h i nd l a r ,   b en g al la r,   bi xarl ar,   p a n -  
j obliklar,  ka sh mi rl ik la r  va  b o s h q a l a r   tashkil  qiladi.  A m m o   H i n d i s t o n d a  
hech  bir  millat  k o kpchilikni  tashkil  qilmaydi.
Ah ol i ni ng   diniy  tarkibi 
h a m  
a n c h a   m ur ak ka b.   Ah ol i ni ng   80  foizi 
induizm  diniga  mansub.  Ikkinchi  o krinni  islom  diniga  mansub  aholi  egallaydi. 
Ul a r   m a m l a k a t   a h ol i s i n i n g   100  mln .  d a n   ko^proq  qismi  (11  foizi)  ni 
tashkil  qiladi.  J a m m u   va  K a s h m i r   shtatlari  a holi sini ng  2/ 3  qismi  islom 
diniga  mansub.  Shuni ngdek,   Hi nd i st on d a  18  mln.  xristianlar,  15  mln.  sikx- 
lar,  5  mln.  buddi zm  va  boshqa  din  vakillari  ha m  yashaydilar.
H i n d i s t o n n i n g   i jt im oi y- i qt is odi y  va  m a d a n i y   h a yo t i d a   O ' r t a   Osiyo 
xalqlarining  alohi da  o' rn i  bor.  T e m ur iy la r   sulolasining  yorqin  n a m o y a n -  
da la r id a n  b o l g a n   Z a h i ri d di n  M u h a m m a d   Bo bu r   va  u ni ng   avlodlari  bu 
mamlakat   tarixida  beqiyos  iz  qoldirganlar.
B i n o b a r i n ,   B o b u r   asos  s olgan  B o b u r i y l a r   s a l t a n a t i n i n g   H i n d i s t o n  
tarixidagi  ul kan  xizmatlari  —  t arixan  biron  m ar t a  h a m   birlasha  o l ma g an  
H i n d i s t o n ,   Poki ston  va  Ba ng l ad es h  h u d u d l a r i n i   y a gona   m a r k az la s hg an
135

136

ul kan  h ok imi yat   atrofida  birlashtirgani  va  u n d a   bir  y o knalishli  ijtimoiy- 
i q t i s od iy   t a r a q q i y o t   y o i i g a   asos  so l ga ni   edi.  D a r h a q i q a t ,   B o b u r i y l a r  
saltanati  Hi ndi st onda  uch  asrdan  ortiq  (1526  —  1 8 5 8 - y.y)  vaqt  da vo mi da  
h u k m r on l i k  qildi.  Bu  yillar  d av omi da   tili,  dini,  manfaatlari  t urlicha  b o l g a n ,  
k o ‘p i n c h a   b i r- b i r l a r i g a   d u s h m a n   b o klgan  ( h i n d   xalqi  i jodi yoti   n a m u -  
n a l a r i d a n   b o l g a n   , , M a x a b x o r a t “ ,  , , R a m a y a n a “ dagi  v o q e a l a r n i   eslang) 
o ‘nlab  tarqoq  davlat  va  davlatchalar  mavjud  edi.
Hi ndi st on  aholisining  o lrtacha  zichlik  k o ‘rsatkichlari  j u d a   yuqori  —  1 
k m 2 
ma yd on g a   330  kishidan  t o ‘g ‘ri  keladi.  A m m o   aholisi  h u du dl a r   b o ‘y- 
lab  a n c h a   notekis  joylashgan.  Agar  pasttekisliklar,  t o g ‘  oraliq  vodiylarida 
aholi  eng  zich  joylashgan  b o i s a   (masalan,  H i n d - G a n g   pasttekisligida  1  k m 2 
ga  600  —  800  kishidan  t o lg ‘ri  keladi),  baland  H imo la y  t o g l   y on ba gi rl ar i,  
s h i m o l i - g ‘arbiy  va  mar ka zi y  q u r g koqchil  h u d u d l a r i d a   aholi  a n c h a   siyrak 
yashaydi.
M a m l a k a t   a h o l i s in i ng   u r b an i z at s i ya   darajasi  u  q a d a r   yuq or i  e ma s.  
H o z i r   m a m l a k a t   a h o l i s i n i n g   26  foizi  s h a h a r l a r d a   y a s h a y d i .   H o z i r g i  
Hi n di st o nd a   4  m in g d a n  ortiq  s haharlar  bor.  Ularni ng  300  dan  ortig‘i  yirik 
shaharlardir.  Mi ll ion er   s ha ha rl ar n in g  u m u m i y   soni  23  ta.  Bular  orasida 
M u m b a y   ( Bom ba y)   va  Kal kutt a  shaharlari  aholisi  12,6  va  11,0  mln.  ga 
t o bg ‘ri  keladi  va  ular j a h o n n i n g   eng  ulkan  shaharlaridan  hisoblanadi.
^  
Savol  va  topshiriqlar
1.  H in d is to n n in g   hududi,  geografik  o'rni  va  tabiiy  sharoiti  haqida  gapirib  bering.
2.  H in d is to n   aholisiga  ta'rif bering.
3.  H i n d i s t o n d a   m i l l i o n e r   sh aharlar  b o r m i?   U la r  qaysilar?
50-  §.  Xo6jaIigi,  transporti  va  ichki  tafovutlari
Bugungi  Hi nd ist on   rivojlanayotgan  m a ml a ka t l a rn i ng   eng  yirigidir.  U 
j a h o n d a   yalpi  sanoat  mahsulotlari  ishlab  chiqarish  hajmiga  k o kra  4-  o ‘rinda 
turadi.
H i n d i s t o n   x o ‘j a l i g i n i n g   m u h i m   x u s us iy a tl ar i   ishl ab  c h i q a r i s h   t a r ­
m oql ar i   b o lylab  n o m u v o f i q   j oylas hg a nl ig id i r.   U m u m a n ,   uni  t af ov ut la r  
m a m l a k a t i   h a m   deyish  m u m k i n .   U n d a   boylik  bilan  kambag^allik,  eng 
z a m o n a v i y   i s h l ab   c h i q a r i s h   k o r x o n a l a r i   b i l a n   d e y a r l i   n a t u r a l   i sh la b 
chiqarishga  asoslangan  o ddi y  xo' jaliklar  y o n m a - y o n   turadi  va  bir-birlari 
bilan  uyg‘unlashib  ketgan.

Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   15   16   17   18   19   20   21   22   ...   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling