0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va à b t 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

Nitratlarning yuvilishi. 

Nitratlar oson  eriydigan  tuzlar hosil  qilishi, 

singdirish  kompleksidagi  kolloidlar tom onidan  yutilmasligi  va  asosan 

tuproq  eritmasi  tarkibida bo'lishi  tufayli  tuproqdan jud a oson  yuviladi. 

Azotning  ayni  yo'l  bilan  isrof  b o ‘lishi 

iqlim  sharoitlari,  tu p ro q n i 

ishlash  tizimi,  paykalning  ekin  bilan  band  yoki  bandmasligiga  bog'liq. 

M a’lumotlarning  ko‘rsatishicha,  shudgorlab tashlab qo'yilgan  m ay d o n - 

larda  nitratlar  ekinzorlardagiga  nisbatan  ko'proq  yuviladi.

N itra tla rn in g   yuvilishi,  a y n iq sa ,  su g'oriladigan  d e h q o n c h i l i k  

sharoitida  jadal  ketadi  (yiliga  30  kg  ga).  Lekin  sug'orishni  tashkil 

etish,  s u g 'o rm a   suvlarni  sizot  suvlari  sathi  bilan  tutashishiga  yo'l 

qo'ymaslik  nitratlar yuvilishining  oldini  olish tadbirlaridan  hisoblanadi. 

Sug'orma  suvlar bilan  tuproqning  quyi  qatlamlariga  yuvilgan  n itratlar 

bug'lanish jarayonida tuproq bo'ylab yuqoriga ko'tariladi  va o'sim liklar 

tomonidan  o'zlashtiriladi.  Nitratlarning yuvilishi,  shuningdek,  t u p r o q ­

ning  mexanikaviy  tarkibi  bilan  harn  bog'liqdir.  Qumli  tu p ro q la rd a n  

nitratlar ko'proq yuviladi.  Gumusga  boy tuproqlar o'zida  suvni  yaxshi 

tutib  turadi,  demak,  bu  tuproqlarda  erigan  holatdagi  nitratlar  ham  

nisbatan  m ahkam roq  tutib  turiladi.

D en itrifik atsiya 

—  nitrat  shakldagi  azotning  azot  ( I l ) - o k s i d i  

(NO)azot  (I)-oksidi  (N

20 )  va  molekular  azot  (N 2)  kabi  gazsim on 

m oddalargacha  qaytarilish  jara y o n id ir.  Denitrifikatsiyani  o 's im l ik  

tanasida  nitrat  shakldagi  azotning  am m iakka  qadar  qaytarilishi  bilan 

chalkashtirib  yubormaslik  kerak.  Denitrifikatsiyada  tuproq  a z o tin in g

kamayishi  sodir  bo'ladi.  Bu  jarayon  denitrifikatsiyalovchilar  deb 

yuritiladigan  Bac.  denitrificans,  Bac.  stutzeri.  Bac.  flurescens  va  Bac. 

p u o c u a n e u m   kabi  b a k t e r i y a l a r   to m o n id a n   a m a lg a   os h irila d i. 

D e n itr ifik a ts iy a   t u p r o q d a   h av o   tanqis,  pH  ishq oriy  va  chirib 

ulgurmagan  organik  m oddalar  m o ‘l  bo'lgan  sharoitlarda jadal  ketadi. 

Agar  1  g  tuproqda  lm ln  d o n a   Bac.  stutzeri  mavjud  desak,  ular  1 

kecha-kunduzda  0,5  mg  azotni  tuproqdan  chiqarib  yuboradi.

Nitratlarning denitrifikatsiyalovchi  bakteriyalar tomonidan qaytari- 

lishi  bir  necha  bosqichda  sodir  bo'ladi:

HN O ,  - »   H N 0

2  - »   ( H N O )2  ->   N 20   - »   N 2 

nitrat 

nitrit 

gip on itrit 

a zo t  ( I )  

m o lek u la r

oksid  

a zo t

Mikroorganizmlar denitrifikatsiya jarayonining boshidan oxirigacha 

ishtirok  etmasdan,  azotli  organik  moddalarni  aminokislota  ammiak 

va  nitrat  kislotaga  parchalab  berishi  ham  tadqiqotlar asosida  isbotlan- 

gan.  Bunda  hosil  boMadigan  moddalar  o'zaro  ta ’sirlashib,  molekular 

azotgacha  qaytariladi:

H 2N  C H 2CO OH  +   h n o

2  =   OH  C H 2COOH  +  H 20   +  N 2

a m in osirk a 

n itrit 

oksi 

m o lek u la r

k islo ta  

kislota 

azot

N H ,   +  H N 0

2  ->   N H 4N 0 2 

N H

4N 0 2  - »   N 2  +  2H20

Bundan  tashqari gidroksilamin  va nitrit  kislotaning o ‘zaro ta ’siridan 

h a m   molekular  azot  hosil  b o ‘ladi:

3 N H 2OH  +   H N 0

2 

5  H20   +  2 N

2

Nitrit  kislota  ancha  b eq aro r  modda  bo'lib,  pH  nordon  (5  dan 

kichik  boMganda)  nitrat  kislota,  azot  oksidi  va  suvga  parchalanadi:

3 H N 0

2 

2N O   + H N 0

3  +  H20

Organik  moddalarning  minerallashuvi,  nitrifikatsiya  va  denitri- 

fikatsiyalar  bilan  bir  vaqtda  tuproqda  azotning  o ‘simlik  o ‘zlashtira 

olmaydigan  organik  birikmalar  holatiga  o‘tishi  ham  sodir  bo ‘ladi.  Bu 

jarayo ng a azotning  immobilizatsiyasi  (muqimlanishi)  deyiladi.  Immo- 

bilizatsiya t o ‘laligicha biologik xarakterda bo‘lib,  mikroorganizmlarning 

uglevodlar  va  azot  ishtirokida  o 'z   tanasida  oqsilning  sintezlanishiga 

asoslangan.

Turli  bakteriya,  aktinomiset  va  m og‘or  zamburugMar  selluloza, 

pentoza ham da boshqa o'simlik ham da hayvon qoldiqlarini parchalaydi. 

Ularga  azotli  oziqa  sifatida,  birinchi  navbatda,  tuproqdagi  azotning 

mineral birikmalari  (yoki azotli o ‘g ‘itlar)  zarur.  Hosil bo'ladigan  niazkur 

ikki  m odda  mikrob  hujayrasi  plazmasining  oqsiliga  aylanadi.

M uqimlangan  azot yo'qolmaydi,  aksincha,  mikroorganizm lar  no- 

bud bo'lgach,  bir qismi  mineral  ( N H ,)   hoiatga,  bir qismi  esa oqsilning 

gumitikatsiyalanishi  natijasida  tuproqdagi  gumus  m oddalar  tarkibiga 

o'tadi.

Tuproqda  azot  nobudgarchiligining  oldini  olish  va  qishloq  xo'jalik 

ekinlaridan  m o ‘l  hosil  yetishtirish  uchun  uning  zaxirasini  muttasil 

t o ‘ldirib  turish  kerak.  Tuproqdagi  azot  zaxirasini  to'ldirishning  asosiy, 

tabiiy  manbayi  atmosfera  azoti  hisoblanadi.

Yer  yuzasining  har  1  ga  m aydoni  ustida  70—80  ming  t  ga  yaqin 

azot  mavjud,  lekin  havodagi  molekular  azotni  aksariyat  o ‘simliklar 

o ‘zlashtira  olmaydi.

Tabiiy sharoitlarda atmosfera azotining o'simliklar o'zlashtiradigan 

hoiatga  o'tishi  ikkitayo‘1 bilan  sodir bo'ladi.  Birinchisi,  atmosferadagi 

ftzik  jarayonlar  (chaqmoq,  yashin),  ta ’sirida  azotning  bogManishidir. 

Ayni  hodisalar  ko'proq  tog‘  oldi  va  tog‘li  o ‘lkalarda  kuzatiladi,  1 

yilda  2—5  kg  ga  azot  tuproqqa  kelib  tushadi.

Ikkinchi  yo‘l,  ya’ni  atmosfera  azotining  tuproqda  erkin  yashovchi 

va  tuganak  bakteriyalar  kabi  azot  t o ‘plovchi  m ikroorganizm lar  tom o- 

nidan  bogManishidir.  Bunga  tuproqda  erkin  yashab,  azot  t o ‘plovchi 

mikroorganizmlar  va 

Azotobacter  chroococcum

  (aerob)  larni  kiritish 

mumkin.  Ular  qulay  hayotiy  sharoitlarda  yiliga  3— 15  kg  ga  atrofida 

azot  t o ‘plashi  mumkin.  Mikroorganizmlar  faoliyati  u c h u n   tuproqdagi 

o ‘zlashtiriladigan uglevodlar fosfor va kalsiyning kamligi,  nordon  muhit, 

past  harorat  hamda  namlikning  haddan  tashqari  kam  yoki  kam  bo'lishi 

cheklovchi  omil  bo‘lishi  mumkin.

Atmosfera azoti  Rhizobium  yoki  Bacterium  radicicola kabi  dukkakli 

e k in la r  bilan  sim bioz  hayot  k e c h irad ig a n   t u g a n a k   b a k te r iy a la r  

tom onidan  ko‘p  miqdorda  o ‘zlashtiriladi.  Tuproqda  organik  modda, 

harakatchan  fosfor,  kaliy,  shuningdek  molibden  va  b o r  kabi  mikroe- 

le m e n tla r   yetarli  b o ‘lgan  s h a r o i tl a r d a   t u g a n a k la r   hosil  boMishi 

tezlashadi  va  bakteriyalarning  faolligi  ortadi.  T uproqda  t o ‘planadigan 

azot  miqdori  dukkakli  ekin  turi  bilan  bog‘liq.  Bir  ga  maydondagi 

sebarga  150— 160,  lyupin  —  160— 170,  beda  250—300,  soya  — 100— 

110,  loviya  va  rus  no'xati  —  70—80  kg  ga  yaqin  azot  t o ‘playdi.

10  -   A g r o k i m y o

145

Dukkakli  ekinlar  to m o nid an  bog‘lanadigan  azotning  taxminan 

1/3  qismi  ildiz  va  ang‘iz  qoldiqlari  tarkibida  boMib,  ular  asta-sekin 

m i n e r a l l a s h a d i   va  k e yingi  e k ila d ig a n   e k in l a r n i n g   a z o t  bilan 

t a ’minlanishi  yaxshilanadi.

Yuqorida  ta ’kidlab  o'tilganidek,  tabiiy  manbalardan,  shuningdek, 

dukkakli  ekinlar  tomonidan  tuproqqa  kelib  tushadigan  azot  yuvilish, 

denitrifikatsiya  va  immobilizatsiya  natijasida  chiqib  ketadigan  azotga 

nisbatan  ancha kamdir.  Shu sababdan  almashlab ekishni  to ‘g‘ri  tashkil 

qilish,  mahalliy va  minerai  o'gMtlardan  unumli  foydalanish  yoMi  bilan- 

gina  ekinlar  hosildorligini  oshirish  mumkin.

AZOTLI  0 ‘G‘ITLAR

Tarkibida  o'simliklar  uch u n   zanir  oziq  moddalarni  tutuvchi  va 

dehqon  tomonidan tuproqqa  kiritiladigan  moddalarga o'gMtlar deyiladi. 

Ular,  o 'z   navbatida,  minerai  va  mahalliy  o'gMtlarga  boMinadi.

Mahalliy  sharoitlar  (tom orqa,  x o ‘jalik)da  tayyorlanib,  shu joyning 

o'zida  ishlatiladigan o ‘g‘itlar mahalliy o ‘g ‘itlar deb yuritiladi. Tarkibida 

oziqa  elementlari  iniqdori  kam  bo'lganligi  bois ularni  olis  masofalarga 

tashib  ishlatish  maqsadga  muvofiq  emas.

Minerai  o'gMtlar  sanoat  asosida  tayyorlanadi  va  o'simliklar  uchun 

zarur  oziq  moddalarni  asosan  noorganik  shaklda  tutadi  (mochevina, 

kalsiy sianamid,  oksamid,  mochevina-fonialdegid  kabilar bundan  mus- 

tasno).  Minerai  o ‘g‘itlar  tarkibidagi  oziq  element  soniga  ko‘ra  oddiy 

va  kompleks  o'gMtlarga  boMinadi.  Oddiy  o'gMtlar  tarkibida  faqat  bitta 

oziq  elementini  tutadi.  Lekin  bu  shartli  tushuncha  hisoblanadi,  chunki 

k o 'p   hollarda  ular  tarkibida  Mg,  Ca,  S  va  m ikroelementlar  ham 

uchraydi.  Kompleks  o'gMtlar  esa  tarkibidagi  ikki  yoki  undan  ortiq 

oziq  elem entning  bogManish  tabiatiga  ko'ra  murakkab,  murakkab  — 

aralash  va  aralashtirilgan  o'g'itlarga  boMinadi.

AZOTLI  0 ‘G‘ITLAR,  O LIN ISH I  VA  XOSSALARI

Azotli o'g'it ishlab chiqarish asosida ammiak sintezi yotadi. Ammiak 

a m m o n iy l i   tu zla r  bilan  birga  tu rli- tu m a n   azotli  o'gMtlar  ishlab 

chiqarishda  xomashyo  vazifasini  ham   o'taydi.

Sintetik  amm iak  quyidagi  usulda  olinadi:

N

2  +  3 H 2  =   2  N H 3

Bu  jarayon  maxsus  moslamalarda  yuqori  bosim  va  harorat  (400- 

500°C)  da  amalga  oshiriladi.  Am m iak  olishda  ishlatiladigan  azot  va 

vodorod  turli  aralashmalar  (H ,S ,  CO  va  boshqalar)  dan   xoli  bo'lishi 

kerak.  Azot  bevosita  havoni  yoquvchi  koks  to'ldirilgan  generatorlarda 

yoki  Linde  usulida  siqib,  fraksiyalarga  ajratish  y o ‘li  bilan  olinadi. 

Vodorod  olishning  bir  nechta  usuli  mavjud:  suvni  elektrolizlash:  suv 

bug'ini  c h o 'g 'lang an   k o 'm ir  ustidan  o'tkazish:  koks  pechlaridagi 

vodoroddan  foydalanish  va  metanga  boy  tabiiy  gazlardan  ajratish.

Ammiakni  oksidlab  nitrat  kislota  olinadi.  Zavodlarda  nitrat  kislota 

olish  uch u n  sintetik  a m m ia k   ham d a  kislorod  y u q o ri  h a ro ra td a  

qizdirilgan  katalizator ustidan  o'tkaziladi  va bunda quyidagi  reaksiyalar 

sodir  bo‘ladi:

4 N H ,  +  5 0 2  =   4N O   + 

6  H 20  

2 N H

3  +  3 0 2  =   2 H N 0 2  +  2  H 20  

N H ,  +■  2 0 ,   =   HN O ,  +  H,Q 

4 N H ,  +   3 0 2  -   2 N

2  +  6  H 20

Azotning  molekular  holatda  yo'qolishining  oldini  olish  uchun  gaz 

a ra la s h m a s in in g   tarkibi  va  reaksiya  h a r o r a ti   o m il k o r l ik   bilan 

boshqariladi.  Hosil  bo'lgan  nitrat  kislota  konsentrlangan  sulfat  kislota 

ishtirokida  qayta  haydalib,  96—98%  li  nitrat  kislotaga  aylantiriladi. 

U ndan  nitratli  va  ammiakli  —  nitratli  o'g 'itlar  olishda  foydalaniladi.

Hozirgi  kunda  quyidagi turdagi  azotli  o ‘g‘itlar ishlab chiqarilmoqda.

1.

 

A m miakli—nitratli  o 'g 'itla r  —

  ammiakli  selitra,  am m oniy  — 

sulfat—nitrat.

2. 

A m m ia k lio ‘g ‘itIar—

 

a m m o n iy  sulfat,  am m oniy xlorid,  ammoniy 

karbonat,  suyultirilgan  ammiak,  ammiakli  suv  va  ammiakatlar.

3. 

Nitratli  o ‘g ‘itlar  —

  natriyli  selitra,  kalsiyli  selitra,  kaliyli  selitra.

4. 

Am idli  o ‘g ‘itlar  —

  m o ch e v in a,  kaisiy  s ia n a m id ,  mochevina 

formaldegidli  o'g'itlar  (M F O ').

Ammiakli  —  nitratli  o ‘g ‘itlar

Ammiakli—nitratli  o 'g 'itla rn in g   asosiy  vakili  am m iakli  selitra 

( N H

4N 0 3) dir.

Olinishi. 

Ammiakli  selitra  o ‘z  tarkibida  o 'r ta c h a   34,6%  nitrat  va 

ammiak shakldagi azot tutadi.  Uni  56—60%  li  nitrat  kislotani gazsimon 

ammiak  yordamida  neytrallab  olish  mumkin:

Aralashma bugMatilib,  tarkibida 95—98%  N H

4N 0 3,  bo'lgan  modda 

olinadi.  U ni  qayta  kristallash  va  quritish  asosida  olinadigan  oq  tusli, 

zarrabin  mahsulot 98—99%  N H

4N 0 3 tutadi  (qolgan  1—2%  ni o ‘g‘itning 

fizikaviy xususiyatlarini yaxshilash  uchun  qo'shiladigan  qo'shimchalar 

tashkil  qiladi).  Ammiakli  selitra  gigroskopik  bo‘lgani  bois  tezda  narn 

tortib,  mushtlashib qoladi.  Bu xususiyatni yo'qotish uchun  unga fosforit 

yoki  suyak  talqoni,  gips,  kaolini  kabi  moddalar qo'shiladi.  Bu q o ‘shil- 

malar  sarg‘ish  tus  beradi.

Ammiakli  selitraning  asosiy  qismi  granullangan  (donadorlangan) 

holatda ishlab chiqarilmoqda.  Donador ammiakli selitra yaxshi  fizikaviy 

xossalarga  ega  b o ‘lib,  sochiluvchanligini  uzoq  muddat  saqlab  turadi.

Ammiakli  selitra  tarkibidagi  sof azotning  miqdori  34,6%  dan  kam 

bo'lniasligi,  namligi  0,4%  dan,  q o ‘shilmalar  miqdori  0,1%  dan  oshib 

ketmasligi,  muhiti  m o ‘tadil yoki kuchsiz  nordon bolishi  lozim.  Tayyor 

o ‘g‘it  nam   tortmaydigan  besh  qavatli  qog'oz  yoki  sellofan  qoplarda 

saqlanadi.

Ammiakli  selitraning  tuproq  bilan  o ‘zaro  ta ’siri. 

Oson  eruvchan 

ammiakli  selitra  tuproq  namligi  t a ’sirida  t o l a   eriydi.  D.N.  Pryanish- 

nikov laboratoriyasida o ‘simliklar tomonidan ammiakli selitra eritmasi-

dan nitrat  ( N 0 3)  anioniga qaraganda ammoniy ( N H

4 ) kationini tezroq 

o ‘zlashtirishi  aniqlangan,  shu  sababli  u  fiziologik  jihatdan  nordon 

o ‘g‘it  hisoblanadi.  Lekin  uning fiziologik  nordonligi  boshqa o ‘g‘itlarga 

nisbatan  a n c h a   kuchsiz.

Ammiakli selitra tuproqning singdirish kompleksi (TSK) bilan o ‘zaro

ta’sirlashganda,  N H

4  kationi  tuproq  kalloidlariga yutiladi,  N O 3  anioni 

esa  tuproq  eritmasida  qolib,  o ‘z  harakatchanligini  saqlaydi.

Serkarbonat  (bo‘z  va  qora)  tuproqlar  eritmasida  mo'tadil  tuzlar 

(kalsiy  va  magniy  nitratlar  hosil  bo'ladi  va  o ‘g‘it  yuqori  m e ’yorda 

kiritilganda  ham   tuproq  eritmasi  nordonlashmaydi.  Bunday  tuproqlar 

uchun  amm iakli  selitra  eng  yaxshi  azotli  o ‘g'itlardan  biri  hisoblanadi.

Tarkibida  H +  ionlari  mavjud  nordon  tuproqlar  (masalan,  chimli 

podzol  tu p roq )  eritmasida  esa  H N 0

3  hosil  bo‘ladi,  natijada  ularning 

nordonligi  y anada  ortadi;

h

~ 

n h

;

T u p ro q   +  N H

4N 0 3  <----->  Tuproq  +  H N 0 3

Nordonlikning  ortishi  vaqtinchalik  mavqega  ega,  lekin  tuproqq a 

muttasil ravishda  yuqori  me’yorda ammiakli  selitra kiritilsa,  nordonlik 

oshib  boradi  va  o ‘g ‘itning  samaradorligi  sezilarli  darajada  kamayadi.

Nishonlangan atomlar usuli asosida azotli o ‘g‘itlar tarkibidagi azotning 

40—50%  i  o ‘simliklar  tomonidan  o'zlashtirilishi  aniqlangan.  Nitratlar 

o'g'itlar  tarkibidagi  azotning 

10—20%  i,  ammiakli  o‘g‘itlar  tarkibidagi 

azotning  20—40%  i  organik  holatga  o'tishi  va  mos  ravishda  20—30  va 

15—20%  i  tuproqdan  gazsimon  holatda  yo'qolishi  aniqlangan.

Ammiakli  selitraning  samaradorligini  oshirish  y o ‘llari  va  q o ‘llash 

usullari. 

Ammiakli 

selitra  keng  qo'llaniladigan  azotli  o 'g 'itla rd a n  

biri hisoblanadi.  U,  ayniqsa,  mo'tadil  muhitli serkarbonat  tuproqlarda 

qishloq  xo'jalik  ekinlari  hosildorligiga  ijobiy  t a ’sir  ko'rsatadi.

D.N.  Pryanishnikov o ‘g‘itlar samaradorligini  oshirish  uchun  birin- 

chidan,  berilgan  o ‘g ‘it  tarkibidagi  oziq  elem entlaridan  foydalanish 

koeffitsenti  yuqori  bo'lishiga  erishish,  ikkinchidan,  o ‘g‘itlarni  o'sim lik 

uchun  eng  zarur  davrlarda  qo ‘llanilishi  lozimligini  ta ’kidlagan  edi.

Odatda,  mineral  o 'g ‘itlarni  tuproqqa  kiritishning  asosiy  (shudgor 

ostiga)  o'g'itlash,  ekish  oldidan  va  q o ‘sh im c h a   oziqlantirish  usullari 

farqlanadi.

Ammiakli  selitra  tarkibidagi  azotning  bir  qismi  serharakat  ( N O ,)  

va  bir  qismi  kam   harakat  ( N H 4)  shaklda  bo'lgani  bois  uni  keng 

miqyosda,  tabaqalashtirilgan holda o'g'itlashning barcha  m uddatlarida 

qoilash  mumkin.

Nam  iqlimli sharoitlarda,  ayniqsa,  yengil  mexanikaviy tarkibli  t u p ­

roqlarda uni  kuzda,  asosiy o'g'itlashda qoMlash  yaxshi natija berm aydi, 

chunki  bunda  nitrat  shaklidagi  azot  yuvilib  ketadi.

Ammiakli  selitrani  kam  dozalarda  (10— 15  kg/ga)  qand  lavlagi  va 

g'alla  ekinlari  qato r  oralig‘iga,  kartoshka  va  sabzavot  ekinlarining 

uyalariga  q o ‘sh im c h a   beriladi.  P a x tach ilikd a  hozirgi  k un d a   h a m  

ammiakli  selitraning  oldiga  tushadigan  azotli  o lg‘it  yo'q.

AMMIAKLI  AZOTLI  0 ‘G ‘ITLAR

Ammiakli  azotli  o 'g ‘itlarni  olish  usuli  b irm unch a  sodda.  Sintetik 

ammiak olinmasdan  ancha ilgari ammoniy sulfat olishda toshko'm irdan 

foydalanganlar. Toshko‘mirtarkibida 0,5— 1,5%  azot  mavjud.  K o ‘m irni 

kokslash jarayonida  azotning  bir qismi  a m m ia k   holida  ajralib  chiqadi. 

Qaynoq  suvda  erigan  ammiakni  to'la  ajratib  olish  uchun  «ohak  suti» 

dan  foydalaniladi,  so‘ngra  sulfat  kislota  bilan  bogManadi.

Qattiq  va  suyuq  holatda  ammiakli  o ‘g'itlar  farqlanadi.  Qattiq 

ammiakli  o ‘g‘itlar jumlasiga  ammoniy sulfat,  ammoniy  natriy-sulfat, 

ammoniy xlorid va  am m on iy  karbonat kiradi.  Suyultirilgan  ammoniy, 

ammiakli  suv  va  amm iakatlar  suyuq  azotli  o ‘g ‘itlarning  vakillaridir.

Ammoniy  su lfa t. 

A m m o n iy   sulfat 

( N H 4) 2S 0 4 

o ‘z  tark ib id a  

20,5—20,0%  azot  tutadi.  Jahon  miqyosida  ishlab  chiqariladigan  azotli 

0 'g‘itlarning  qariyb  25%  i  ammoniy  sulfat  hissasiga  to'g'ri  keladi. 

Ammoniy sulfat konsentrlangan sulfat kislotani gazsimon ammiak bilan 

to'yintirish  orqali  olin adi:

H2S 0 4  +  NHj =  (NH4)2S 0 4

Ammoniy sulfat  kuchsiz  gigroskopik,  sochiluvchan,  tarkibida  24% 

atrofida  o'sim lik larning  oziqlanishida  o ‘ziga  xos  ahamiyatga  ega 

boMgan  oltingugurt  tutadi.

Ammoniy sulfatning fiziologik nordon o ‘g ‘itligini quyidagicha izoh- 

lash  mumkin.  Birinchidan,  o ‘g‘it  tuproqqa  tushgach  nitriñkatsiya 

jarayoniga  uchraydi.  Tarkibidagi  azot  nitrat  shakliga  o ‘tadi.  Natijada 

nitrat  kislota  hosil  b o ‘ladi  va  sulfat  kislota  ajralib  chiqadi:

(NH4)2S 0 4  +  4 0 2 =  2HN03 +  H2SÜ4  +  2H20

Bu  kislotalar tuproq  eritmasidagi bikarbonatlar va tuproq kolloidlari 

tomonidan  neytrallanadi:

2H N 0 3  +  Ca(HC03)2 =  Ca(N03)2  +  2H2C 0 3:

H2S 0 4  +  Ca(HC03)2  =  CaSO,  +  2H2C 0 3:

C a

+2 

C a

f2

Tuproq 

+  H N 0

3  =   Tuproq  +  C a ( N 0 3)2;

C a

+2 

2 H +

C a

" 2 

C a

t2

Tuproq 

+ H

2S 0 4  =   Tuproq  +  C a S 0 4

C a

+2 

2 H

1

Mineral  kislotalarning  neytrallanishi  tu p ro q   eritmasi  bikarbo- 

natlarining  parchalanishi  va  TSK  dagi  asoslarni  vodorod  yordamida 

siqib chiqarilishi  asosida  ketadi,  natijada tuproqning buferlik qobiliyati 

pasayadi,  u,  o ‘z  navbatida,  nordonlikning  oshishiga  sabab  bo‘ladi.

Ikkinchidan,  tuproqqa  tushgan  a m m o n iy   sulfat  tezda  erib,  ionlarga 

ajraladi.  0 ‘simliklar  SO

42  anioniga  qaraganda  N H 4  kationini  tez  va

ko‘p  miqdorda  o ‘zlashtiradi,  natijada  anionlar  to ‘planib  tu p ro q n in g  

nordonlashishiga  sabab  bo‘ladi:

C a

+2 

N H /

Tuproq  +  (N H

4)2S 0 4  =   Tuproq  +  C a S 0 4 

C a

+2 

C a +:

N H 4"  kationlari tuproqning singdirish  kompleksi tomonidan yutiladi 

va  iigari  yutilgan  boshqa  kationlarning  ekvivalent  miqdoriga  alm ashi- 

nadi. Yutilgan  ammoniyni o'simliklar yaxshi  o ‘zlashtiradi.  T uproqdagi 

harakatchanligi  va  yuvilib  ketish  xavfi  kam   bo'lgani  bois  a m m o n iy  

sulfatni  asosiy  o ‘g‘itlash  davrida,  y a ’ni  kuzgi  shudgor  ostiga  kiritish 

niumkin.  Ba’zi  hollarda  N H

4  ning  k o ‘p  miqdorda  tuproqqa  yutilishi 

salbiy  oqibatlarga  olib  keladi.  Q o 's h im c h a   oziqlantirish  paytida  yoki 

ekish bilan  qator oralariga kiritilganda,  ildiz tizimi yaxslii  rivojlanmagan 

yosli  nihollar  amm oniy  sulfat  tarkibidagi  azotdan  yaxslii  foydalana 

olmaydi.

Ammoniy sulfatni  nordon  tuproqlarga  qoMlashda  1  s  o ‘g‘itga  1,3  s 

ohak  qo'shish  lozim.  Asoslarga  t o ‘yingan  tuproqlarda  am m oniy  sulfat 

muttasil  ishlatilganda  ham  nordonlashish  sodir bo'lmaydi.  Shu  sababli 

b o ‘z  tu proqlarda  uning  samaradorligi  amm iakli  selitradan  y u q o ri 

b o ‘ladi.  Sug‘oriladigan  ekinlarga,  ayniqsa,  sholiga  am m oniy  sulfat 

qo'llash  yaxshi  samara  beradi.

Ammoniy—natriy  sulfat 

—  ( N H

4)2S 0 4  •  N a 2S 0 4.  Tarkibida  16% 

azot  va  2,5%  atrofida  organik  q o ‘shilmalari  mavjud  bo‘lgan,  sariq 

tusli  zarra b in   m odda.  K a p ro la k tan   ishlab  c h iqarishda  c h i q i n d i  

mahsulot. Tarkibida natriy tutgani u ch u n  qora va chimli podzol t u p r o q ­

larda  qand  lavlagi  hamda  oltingugurt  va  natriyga  talabchan  butgullilar 

oilasiga  mansub  ekinlarni  yetishtirishda  m uh im   ahamiyatga  ega.

Ammoniy xlorid 

—  N H

4CI.  A m m oniy xlorid soda ishlab chiqarishda 

oraliq  mahsulot  sifatida  olinadi:

N H ,  +  CO,  +  H ,0   +  N a C l  =   N a H C O ,  +   N H

4C1

3 

2 

2 

3 

4

Ammoniy xlorid suvda oson eriydigan oq zarrabin  modda. Tarkibida

24—25%  gacha  azot  tutadi.  Yaxshi  fizikaviy  xossalarga  ega.

Ammoniy  xlorid  tuproqqa  tushgach,  uning  singdirish  kom pleksi 

(TSK)  bilan  almashinish  reaksiyasiga  kirishadi:

C a

"2 

C a

+2

Tuproq  +   2 N H

4C1  =  Tuproq  +   CaCI2

C a

+2 

2 N H /

U  tuproqda amm oniy sulfalga  nisbatan sekinroq  nitrifikatsiyalanadi, 

chunki  tarkibidagi  xlor ioni  mikroorganizmlar faoliyatini biroz cheklab 

qo'yadi.

Ammoniy  xlorid  tarkibida 

66,6%  gacha  xlor  bo'lgani  uchun  uni 

kartoslika,  tamaki,  tok kabi  o'simliklarxush  ko'rmaydi, g'alla ekinlariga 

qo'llash  yaxshi  samara  bermaydi.

Ammoniy  xlorid  kuzda,  sliudgor  ostiga  berilganda  xlor  ionlari 

yuviladi  va o'simliklar TSK  ga  birikkan  N H

4 dan  bemalol  foydalanadi. 

Buferlik  qobiliyati  kuclisiz  ifodalangan  tuproqlarga  qo'llashda  albatta 

ohak  qo'shish  lozim.

Bu  guruhga,  shuningdek,  ammoniy  karbonat  —  ( N H

4)2CO,  va 

am m oniy  bikarbonat  —N H

4N C O ,  lar  harn  kiradi.  Ularning  tarkibida 

mos  ravishda  24  va  17%  azot  rnavjud.  Ular kimyoviv jihatdan  beqaror 

birikmalardan  bo'lganligi  uchun  dehqonchilikda  keng  qo'llanilmaydi. 

Samaradorligi  ammiakli  selitra  samaradorligiga  yaqin.