0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet28/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   24   25   26   27   28   29   30   31   ...   59

Tuproqlar  tarkibidagi  mis,  bor  va  marganesning  miqdori 

va  ularning  o ‘zgarishi

M a’lumki,  h a r bir hududning tuproq qatlamlari va iqlim sharoitlari 

ham  xilma  xildir.  Bu  hol  turli  tabiiy  sharoitda  o ‘sim!ik  va  h a y v o n  

organizmlariga  mikroelementlarning  t a ’sirini  chuqur o'rganishni  talab 

etadi.  Bitta  mikroelementni  turli  tuproqlarga  q o ‘llanilishi  ku tilg an  

natijani  bermasligi  mumkin.

M asalan,  m a ’lum   bir  m ik r o e le m e n t  c h im li-p o d zo l  t u p r o q q a  

y a x s h i  t a ’s ir   e ti s h i   m u m k i n ,   l e k in   q o r a t u p r o q q a   y o k i   b o ‘z 

tu p r o q l a r g a   s h u n d a y   t a ’sir  e ta   o l m a y d i ,   va  a k s i n c h a   b i r   xil 

tu proqlarning  o ‘ziga turli  m ik ro e le m e n tla r  h ar xil  t a ’sir e tadi.  B orli 

m ikroelem entlar kerak bo'lgan  tu p ro q q a   m arganes kerak b o 'lm a s lig i 

m u m kin,  va  aksincha.

Demak,  dastlab  tuproqlarning  kimyoviy  tarkibini  va  ayniqsa  h a r 

bir  mikroelementning  ta ’sir  etish  xususiyatini  bilish  zarur.

Tuproqdagi mikroelementning miqdori ularning normal,  k erag idan  

ortiqcha bo‘lishi yoki yetishmasligi ona jinslarga,  o'simliklarga t u p r o q -  

ning madaniylashganlik darajasiga,  organik va  mineral o ‘g‘itlar h a m d a  

yog'in-sochinlar  bilan  birga  m ikroelem entlarning  tuproq  tarkib iga 

qo ‘shilishiga  bog'liq.

Ya.V.  Peyve  m a ’lumotlariga  ko‘ra,  1  kg tuproqdagi  m ik ro e le m e n t­

larning  um umiy  miqdori  quyidagicha  :

b o r — 1,5—55  mg,  mis— 1,5—30,0  mg,  ru x —2 ,5 0 —6 ,5 0   m g , 

marganes—100—250 mg, molibden—0,2—7,5 mg,  kobalt—0,4 d a n  4,0 

mg  gacha.

M ikroelem entlar  organik  m oddalarga  birikkan  h olda,  tu rli  xil 

karbonatlar  va  minerallar  tarkibida  h am   uchraydi.  0 ‘simliklar  u larn i 

suv  va  kuchsiz  kislotalarda  erigan  eritm alar  holida  tu pro qd a n   oladi. 

Tajribalarning  k o ‘rsatishicha,  O 'r t a   O siyoning  eskidan  s u g ‘o rilib  

kelingan,  suv  va  shamol  eroziyasiga  uchragan,  mexanik  tarkibi  yengil 

tuproqlarda  mikroelementlar  miqdori  m e ’yordagidan  ancha  k a m .

Mikroelementlarning tuproqda  kam   yoki  ko‘p  bo'lishi  h a m   salbiy 

hol  hisoblanadi.  Masalan,  1  kg  tuproqda  bor  miqdori  —  0,3  mg, 

marganes  10,0  mg,  rux  —  1,5—2,0  mg,  mis  —  2—3  mg,  k o b a lt  —

1,5—3,0  mg,  m o lib d en   0 ,2 0 —0,25  mg  d a n   kam   b o i g a n d a g i n a  

mikroelementlardan  foydalanish  tavsiya  etiladi.

16  -   A g r o k i m y o

241


T uproqlarning  m ik ro elem en tlar  bilan  t a ’m inlanish  darajasi

49-jadvalda  berilgan.



49-jadval

Tuproq  tarkibidagi  mikroelementlar miqdori

Tuproqning

m ikroelem ent­

lar  bilan 

t a ’minlanganlik 

darajasi

Tuproqdagi  m ikroelem entlar m iqdori,  m g/kg

Suvii

so'rirnda



Cu

Mn

Mo oksalat 



so'rimida

Zn  1  n


HCI da

Co 4 n


H N 03 da

Juda  kam

0,1  gacha

0,3


1  gacha

0,05 gacha

0,2

0,2


gacha

Kam


0,1-0,2

0,3-1,5


1,0-10,0

0,05-0,15

0,2-1,0

0,2-1,0


0 ‘rtacha

0,3-0,5


2,0-3,0

20-50


0,20-0,25

2,0-3,0


1,5-3,0

K o'proq


0,6-1,0

4,0-7,0


60-100

0,3-0,5


4,0-5,0

4,0-5,0


Juda  ko'p

1,0  dan 

k o 'p

7.0  dan 



k o 'p

100  dan 

ko'p

0,5 dan 


ko'p

5,0  dan 

k o'p

5,0  dan 



ko‘p

E.K.  Kruglova  m a ’lumotlariga  asosan,  bir  turga  mansub  tuproq- 

larda  ham  turlicha  bo'lishi  mumkin.  Shu  nuqtayi  nazardan,  har  bir 

tu m a n   va  xo'jalik  b o 'y i c h a   m ikroelem entlar  m iqdorini  aniqlab, 

agrokim yoviy  x a rita n o m a la r   tuzish  va  mineral  o ‘g ‘itlarni  aynan 

xaritanomalar  asosida  tupro q qa  solish  maqsadga  muvofiqdir.  Tuproq 

tarkibidagi  m ikroelementlar  miqdorini  bir  m e’yorda  ushlab  turish 

u c hun   dalalarni  organik  o'g 'itla r  (go'ng)  bilan  o ‘g ‘itlab  turish  yaxshi 

natija  beradi.  Chunki,  g o ‘ng  tarkibida  deyarli  ham m a  turdagi  makro 

va  mikroelementlar  mavjud.  Tajribalar  shuni  ko'rsatadiki,  aksariyat 

k o ‘p  hollarda  go‘ng  solinm ay  makroolg‘itlar  katta  miqdorda  berilib, 

yuqori  hosil  olish  moMjallangan  dalalarda,  o ‘simliklar  va  tuproqning 

mikroelementlarga  bo'lgan  muhtojligi  yaqqol  seziladi.

Bor  (B ). 

Adabiyotlardan  m a ’lumki,  yengil  mexanik  tarkibli  chim- 

podzol,  chim-gleyeli,  botqoqlangan  tuproqlarda bor juda  kam bo'ladi. 

T u n d ra  tuproqlarining tarkibida  1—2  mg/kg, chim  podzol tuproqlarda

2  —5  mg/kg bor uchraydi.  Agar  noqoratuproq  zonada  1  kg tuproqdagi 

horning  miqdori  0,2—0,5  mg  dan  ko‘p  bo‘lsa,  borli  mikroo‘g‘itlar 

solish  tavsiya  etilmaydi.  A m m o   bu  ko'rsatkich  qora  tuproqlar  uchun


0,3—0,65  ni,  0 ‘rta  Osiyoning  b o ‘z  tuproqlari uchun  0,45—2,0  mg/kg 

ni  tashkil  etadi.

Bori  kam   bo'lgan  bu  xil  tu p ro qlard a  uni  o'g'it  sifatida  solish  har 

gektar  yer  hisobiga  zig'ir  tolasini  2—3  s,  qand  lavlagisini  45  s  ga 

oshirib, bir yo'la keyingi ekinning ildiz  mevasidagi shakarning miqdorini 

ham   0,3—2,1%  ga  oshishiga  sababchi  bo'ladi.  Borli  o 'g 'itla r  qo'llash 

natijasida  zig‘ir  va  paxtadan  gektariga  q o ‘shimcha  2—3  s  hosil  olish 

mumkin.  Tuproq  tarkibida  b o ‘r  m iqdori  30  mg/kg  dan  oshib  ketsa, 

o ‘simliklarda  zaliarlanish  alomatlari  paydo  bo'ladi:  poyaning  pastki 

qismidagi barglar sarg'ayadi, kuyadi,  to'kiladi.  Borning serobligi  chorva 

mollari  salomatligiga  ham  salbiy  t a ’sir  k o ‘rsatadi.

Mis  (Cu).  Misning  umumiy  m iqdori  har  xil  tuproqlarda  a n ch a 

keng  chegaralarda  o'zgarib  turadi  va  bir  kg  tuproq  hisobida  0,1  mg 

dan  150  mg  gacha  bo'lgan  miqdorni  tashkil  etadi.

Misga torfli tuproqlar,  Boltiq b o'yining chim-karbonatli tuproqlari, 

botqoq  va  botqoqlangan  tuproqlari,  q u m   va  qumoq  tuproqlari  juda 

kambag'al bo'ladi.  Nordon tuproqlarni ohaklash o'simliklarga tu p ro q - 

dan  misning  kelib  tushishini  kamaytiradi.  Ohak  misning  adsorbenti 

sifatida  ta ’sir  etadi  hamda  ishqorlash  yo'li  bilan  kompleks  birikma 

hosil  bo'lishi  uchun sharoit  yaratadi.  Xuddi  shu  vaqtda o'sim lik  misga 

nisbatan  tanqislikni  sezadi,  tu p ro q d a   esa  mis  miqdorining  kamligi 

kuzatiladi.

N oqoratuproq  zonada  misning  m iqdori  har  kg  tuproq  hisobiga

1,5—3,0  mg  dan,  qora  tuprqlarda  2,0—5,0  mg  dan,  O 'rta  Osiyoning 

bo'z  tuproqlarida  1,5—4,0  mg  dan   kam   bo'lgan  hollarda  o'sim liklar- 

ning  misga  bo'lgan  ehtiyoji  kuchayadi.

M arganes  (M n).  Tuproqda  m arganesning  miqdori  bir  m u n c h a  

yuqori  bo'lishiga  (sariq  tuproqlarda  1%  gacha  va  undan  ziyod,  chim  

podzol  tuproqlarda  va  qora  tuproqlarda  0,1—0,2%)  qaramay,  bu  ele- 

m entning  k o'p  qismi  tuproqda  qiyin  eriydigan  oksid  va  gidrooksidlar 

tarzida bo'ladi.  Neytral reaksiya atrofida (pH   6 dan 8 gacha)  o'simliklar 

unga  nisbatan tanqislik sezishi  m u m k in ,  chunki  bu  m uhitda  m arganes 

qiyin eriydigan birikma shaklida bo'ladi.  Marganesning miqdori n o q o ra ­

tuproq  zonada  1  kg  tuproqda  25—55  mg,  qora  tuproqda  40—60  va 

bo'z  tuproqda  10—50  mg  bo'lganda  yaxshi  samara  beradi.

Tuproqda  marganes  kam bo'lgan  hollarda  (yoki  u m u m a n   bo T m a - 

ganda)  oziqlanish  balansidagi  elem entlarning  nisbati  buziladi,  chu nk i 

u  kalsiy  singari  tashqi  muhitdan  ionlarni  tanlab  singdirilishida  o 'z in i 

antogonist  sifatida namoyon qiladi.  M arganes reutilizatsiya jarayonini


tartibga  solib  turuvchi  elem ent  sifatida  ham  muhim  o'rin   tutadi.  U 

o ‘simlik hujayralarining suv tutish qobiliyatini oshiradi va hosil element- 

larining  ko'proq  saqlanishiga  yordam  beradi.  Tuproqda  marganes 

m iq d o r i  1%  gacha  y e ta d i,  lekin  uning  asosiy  qismi  o ‘simliklar 

to m o n id an   qiyin  o'zlashtiriladigan  shakldadir.

Marganesga  bo'lgan  ehtiyoj  M DH  davlatlarining  asosan  Ukraina, 

0 ‘rta  Osiyodagi  mamlakatlar  hamda  Kavkaz  bo‘yi  davlatlari  tuproq- 

larida  seziladi.



M olibden  (M o ). 

T up roqdagi  umumiy  molibden  miqdori 



kg 


tuproq  hisobiga 0,20 dan  2,4  mg gacha,  harakatchan shakldagi miqdori 

esa  0,10  dan  0,27  mg  gacha  bo'ladi.  Odatda,  tuproqning  haydalma 

qatlamida  harakatchan  shakldagi  molibden,  umumiy  molibdenning 

8—17  foizini  tashkil  etadi.  Yengil  mexanik  tarkibli,  kam  chirindili 

tuproqlar  tarkibida  m olibden  eng  kam  miqdorda  uchraydi.  Molib­

denning  eng  kam  miqdori  podzol  va  qum  tuproqlarda  (1  kg  ga  0,005 

mg)  uchraydi.  Umumiy  harakatchan  shakldagi  molibdenga  eng  boy 

bo'lgan  tuproqlar,  qora  tu proqlar hisoblanadi.  Demak,  bu  o ‘z -o ‘zidan 

bu  tuproqlarning  biologik  akkumulatsiya  qobiliyati  borligidan  dalolat 

beradi.


Odatda,  tuproqda  m olibden  oksidlangan  holatda  kalsiy va  boshqa 

m e ta lla rn in g   m olibdatlari  tarzida  uchraydi.  N o rd o n   tuproqlarda 

molibden,  aluminiy,  ternir va  marganes bilan qiyin eriydigan birikmalar 

hosil  qiladi.  Ishqoriy  tuproqlarda  esa  oson  eriydigan  natriy  molibden­

ga aylanadi.  Tuproq eritmasining  nordonligi  pasaytirilsa,  molibdenning 

suvda  eriydigan  shakli  orta d i.  Ohaklash  natijasida  m olibdenning 

o'simliklar  tomonidan  yutilishi  kuchayadi,  lekin  pH  7,5—8  bo'lgan 

tuproqlarda  karbonatlarning  miqdori  ko‘payganligi  sababli  pasayadi. 

Molibdenning tanqisligi chimli-podzol,  quritilgan nordon torf tuproqlar 

va  qora  tuproqlarda  kuzatiladi.

Gumusga  boy  tuproqlar  o ‘z  tarkibida  molibden  yalpi  miqdorining 

ko'pligi  bilan  ajralib  turadi.  Molibden  bilan  yaxshi  t a ’minlangan 

tuproqlarda  o'simliklar  azot,  fosfor  va  kaliyni  yaxshi  o'zlashtiradi. 

Azot  oqsil  tarkibiga  to'liq  o 'ta d i,  natijada sabzavot  va  poliz  ekinlarida 

azotning  nitrat  shaklida  to'planishining  oldi  olinadi.  Shuning  uchun 

molibdenni  dukkakli  ekinlarga  fosfor va  kaliy  bilan,  boshqa  ekinlarga 

esa  azot  bilan  birga  qo'llash  tavsiya  etiladi.

Rux 


(Z n ). 

Ruxning  u m u m iy   miqdori  qora  tuproqlarda  1  kg  tup- 

roqqa  nisbatan  24,90  mg,  tun d ra  tuproqlarida  55,76  mg  ni  tashkil 

etib,  uning  kam  miqdori  c h im   podzol  tuproqlarida  20,67  mg  ga  teng



bo'ladi.  Rux  tanqisligi ko ‘pincha  neytral va  kuchsiz  ishqoriy karbonat 

tuproqlarda  uchraydi.  Nordon  tuproqlarda  rux  ko'proq  h a ra k a tc h a n  

va  o'simliklar  tomonidan  o‘zlashtiradigan  holatda  bo'ladi.  Y a n a   rux 

tanqisligi  nordon,  kuchli  podzollangan,  yengil  tuproqlarda  harn,  ruxi 

kam karbonatli  tuproqlarda va yuqori  darajadagi  chirindili tu p ro qlarda 

ham  nam oyon  bo ‘lishi  mumkin.

Ruxli  o ‘g‘itlarni  noqoratuproq  zonasining  tuproqlarida  h a ra k a t­

chan  ruxning  miqdori  har  bir  kg  tuproq  hisobiga  0,2— 1,0  m g,  qora 

tuproq  zonasida  0,3—2,0  mg  va  Markaziy  Osiyoning  b o ‘z  va  kashtan 

tuproqlari  uchun  esa  1,4— 1,8  mg  dan  kam  bo'lgan  holatlarda  qo'llash 

lozim.  0 ‘ita Osiyoning mo'tadil va kuchsiz ishqoriy tuproqlarida  ruxning 

tanqisligi  kuzatiladi.  Mintaqamiz  tuproqlarida  rux  miqdori  1,4— 1,8 

mg/kg  dan  kam  bo'lganda  ruxli  o 'g 'itla r  qo'llashga  to 'g 'ri  keladi.

Kobalt  (Co).  Kobalt  tutuvchi  o'g'itlarni  noqora  tup roqlarda  har 

bir kg tuproqda  1,0— 1,1  mg,  qora  tuproq  zonasida 0,6—2,0,  M arkaziy 

Osiyoning bo'z va kashtan tuproqlarida  1,0— 1,5  mg bo'lganda  qo'llash 

yaxshi  samara  beradi.  Bo'z  tu p ro q la r  tarkibida  kobalt  m iqdori  1,0 

mg/kg  dan  kam  b o lsa ,  kobaltli  m ikroo'g'itlar  q o ila n ish i  m um kin. 

Lekin  chorva mollari uchun sifatli oziqa yetishtirish  m aqsadida tuproq 

tarkibidagi  kobalt  miqdori  2,0—2,5  mg/kg  bo'lganda  h a m   kobaltli 

mikroo'g'it  qo'llash  mumkin.  Yem-xashak  tarkibida  kobalt  miqdori 

0,07 mg/kg dan  kam bo'lsa, chorva mollarida akobaltos xastaligi yuzaga 

keladi.

Qishloq  xo‘jaligida  qoMlaniladigan  mikroo‘g‘itlar



Borli o ‘g ‘itlar.  Borli  mikroo‘g ‘itlar har xil  tuproqlardagi  turli o 's im ­

liklar  u c h u n   jud a  zarur  o‘g ‘itlard a n   biri  hisoblanadi.  B u n d a   b or 

birikmalari  juda  kam  miqdorda  (1  gektar  yerga  1 — 1,5  kg)  solinib, 

ko'pincha  juda  yaxshi  natijalarga  erishiladi.  Bor  kislotasidan  borli 

mikroo‘g‘it  sifatida  foydalanilsa  b o ‘ladi.  Bor  kislotasi  b a ’zi  issiq  buloq 

suvlarida,  neft  skvajinasi  suvida va  barcha  toshko‘mir  kullari  tarkibiga 

kiradigan  natriy  bor  tuzida,  shuningdek  borning  boshqa  tabiiy  birik- 

malarida  uchraydi.

Bor  magniyli  o ‘g‘it—bor  kislotasi  korxonalari  chiqiti  en g   k o ‘p 

tarqalgan.  Bu  o ‘g‘itning  afzalligi  shundaki,  tuproqqa  birdaniga  2  xil 

kimyoviy element-o'simlik uchun  zarur bo'lgan bor va magniy solinadi. 

Bundan  tashqari,  bor  yog'och  kulida,  torfda  va  go'ngda  a n c h a   k o ‘p 

boMadi.


V.R.  Vilyams nomidagi yem-xashak instituti xodimlari azot, fosfor, 

kaliyli o'g'itlar solingan  qu m o q —ohakli tuproqlarda tajriba o ‘tkazdilar. 

Bor  birikmalari  ishlatilmaganda,  1  gektar  yerdan  0,5  sentner  beda 

urug'i  olindi.  Gektariga  1,5  kg  bor  birikmasi  solingan  daladan  esa  3 

barobar  ko'p,  ya’ni  1,7  sentnergacha  hosil  olindi.  Xuddi  shunday 

sharoitda  2  marta  ziyodroq  b or  solinganda,  gektaridan  0,8  sentner 

o ‘rniga  4,7  sentner,  ya’ni  6  m arta  ko'proq  beda  urug‘i  olindi.

M.V.  Katalimov  tajribalaridan  birida  borli  o'g'itlarni  ishlatmay 

gektaridan  5,4  sentner,  bor  o'g'itini  ishlatib  esa  11,6  sentnergacha 

karam  urug'i  hosili  olingan.

Ohakli  va  ohaklangan  tuproqlarga  borli  o'g'itlar juda  yaxshi  ta ’sir 

ko'rsatadi.  Masalan,  zig'ir  ekilgan  tuproq  ohaklanganda  ko'pincha  u 

bakterioz  kasalligi  bilan  zararlanadi  (ohak  tarkibida  kalsiy  bo'lib  u 

bakteriyalarning  rivojlanishini  kuchaytiradi).  Olimlar  o'simlik  bor 

mikroelementiga  kuchli  muhtoj  bo'lganda  bakterioz  kasalligi  sodir 

bo'lishini  aniqladi.  Bor  bakterioz  kasalini  qo ‘zg‘atuvchilarga  qarshi 

kurashib,  o'simliklarga yordam beradi.  Yana bir inisol,  zig'ir ekiladigan 

dalalarga  yetarli  m iqdo rda   m ineral  o 'g 'itla r  (azot,  fosfor,  kaliy) 

solishlariga  qaramasdan  zig'irdan  ko‘p vaqtgacha yuqori  hosil olinma- 

gan,  buning  ustiga  o'simlik  bakterioz  bilan  kasallanib,  uning  yuqori 

qismi  quriy  boshlagan.

Ya.V.  Peyve  tuproqqa  ozgina  miqdorda  borli  o'g'itlarni  solishni 

tavsiya  etdi.  Natijada  keskin  o ‘zgarish  yuz  berdi.

Urug‘  hosili 2 martadan ziyodroqqa ko'paydi,  tola sifati yaxshilandi. 

Bundan   tashqari,  mikroelement  q o ‘llangan  uchastkalarda  zig‘ir  erta 

gulladi  va  tezroq  pishib  yetildi.  Keyinchalik  bunday  tajriba  ko'pchilik 

xo'jaliklarga  tarqaldi  va  oldingi  yillarga  qaraganda  zig'ir  urug'i  va 

tolasidan  yuqori  hosil  olina  boshlandi.

B orning  yana  bir  ajoyib  xususiyatlaridan  biri  tup roqqa  oziq 

elem entlar  (N:P:K)  n o to 'g 'ri  nisbatlarda  solinsa,  bor  birikmalari  bu 

tengsizlikni barobarlashtiruvchi  sifatida ta’sir etadi.  Azotli  almashinish 

tiklanadi.  Shu  narsa juda  m uhim ki,  bor birikmalari  va  ohak  solingan 

uchastkalarda  o'stirilgan  zig'irning  urug'i  birinchi  yildagina  emas, 

balki  bundan  keyingi  yillarda  ham   yuqori  hosil  berish  imkoniyatiga 

ega  bo'ldi.

Z ig 'ir d a n   boshqa  e k in larg a  ham  bu  m ik r o o 'g 'it  ijobiy  t a ’sir 

ko'rsatadi.  Ko'pgina  hollarda  qand  lavlagisi  «o'zak  chirishi»  kasalligi 

bilan  kasallanib  turadi.  Bu  kasallik  boshlanish  paytida  o'simlikning 

o 'r ta   qismida  joylashgan  yosh  barglar  so'liydi  va  o'rala  boshlaydi,


so‘ng  qorayib  qurib  qoladi.  Natijada  barg  bandining  o ‘zi  qoladi. 

Ko'pgina  hollarda  tuproqda  o ‘simliklar  oson  o ‘zlashtira  oladigan  bor 

birikmasi  kamayib  ketsa,  bu  kasallik  yuzaga  keladi.

Borli  o ‘g'itlar  q o ‘llangan  dalalarda  lavlagining  ham rna  tuplari 

sog4om  o ‘sadi.  Bundan  tashqari,  bor  birikmalari  bilan  ishlash  hosilni 

yanada  oshiradi.

Boltiq  b o ‘yi  respublikalari  tuproqlarida o ‘simlik to m o n id a n  yaxshi 

o'zlashtiriladigan  borli  birikmalar  miqdori  ju d a   k am   bo'ladi.  0 ‘rta 

Osiyo  tu p ro q la rid a   b u n d a y   b irikm a lar  n i s b a t a n   k o 'p   b o 'lsa d a , 

sug'oriladigan  sharoitda  yuqori  hosil  olish  uch u n   yetarli  emas.

Bor yetishmasligi  natijasida  kartoshka  o'simligi  ham   «parsha»  deb 

nomlangan kasallikka  chalinadi.  Borli o ‘g‘itlar qo'llanilganda esa bun­

day  kasallik  batam om   yo'qoladi.

Borli  mikroo'g'itlar  jumlasiga  borat  kislota,  bor-magniyli  o'g'it 

va  borli  superfosfatlar  kiritiladi  (50-  jadval).

50-jadval

Borli  m ikroo‘g ‘itlar



( B . Y a .   Y a g o d in )

0 ‘g‘it

Suvda eriydigan  bor miqdori,  %

Borat  kislota

17,3

Bor-magniyli  o ‘g‘it



2,27

Borli  superfosfat

0,2

Borli  superfosfat 

tarkibida  0,2%  bo ‘r  b o ‘lib,  asosan  qand  lavlagi, 

ozuqabop ildizmevalilar,  boshoqli  don ekinlari, grechixa kabi ekinlarga 

tuproqni  ishlash  paytida, gektariga 2—3 s,  ekish  oldidan  qator oralariga 

1— 1,5  s  miqdorda beriladi. Tarkibida  2,2%  b o 'r  tutgan  bor—magniyli 

o ‘g ‘it  ham  asosan  yuqorida  aytib  o'tilgan  e k in la r  va  zig‘ir  uchun 

gektariga  20  kg  miqdorida  beriladi.

B orat  k islota 

tarkibida  17,3%  bor  m avjud  va  u n d a n   asosan 

o'simliklarni  ildizdan  tashqari  oziqlantirishda  foydalaniladi  (0,5—0,6 

kg/ga).  Bir  sentner  urug'ni  100g  borat  kislota  bilan  aralashtirib  ekish 

ham   yaxshi  natija  beradi.  Borli  o'g'itlarni  q o ‘llash  natijasida  zig'ir 

(tola)  va  paxtadan  gektariga  2—3  s  gacha  q o 's h im c h a   hosil  olish 

mumkin.  Qand  lavlagi  hosildorligi  45  s/ga  oshib,  tarkibidagi  qand 

moddasi  0,3—2,1%  ga  ko'payadi.



M olibdenli  o ‘g ‘itlar. 

M olibden  ko‘proq  dukkakli  don  ekinlari 

tarkibida  (0,5—20,0  mg/kg)  uchraydi.  Boshoqli  don  ekinlari  0,2—1,0 

mg/kg atrofida  molibden tutadi.  Molibden o ‘simliklarda aminokislotalar 

va  oqsil  hosil  qilishda,  nitratlarning  amiakka  aylanish  jarayonlarida 

qatnashadi.

U  nitratreduktaza fermenti  tarkibiga  kiradi.  Molibden bilan yaxshi 

ta ’minlangan  tuproqlarda  o ‘stimliklar  N P K   ni  yaxshi  o ‘zlashtiradi. 

Oqsil  azot  tarkibiga  to'liq  o'tadi,  natijada  sabzavot  va  poliz  ekinlarida 

azotning  nitrat  shaklida  to'planishining  oldi  olinadi.

Shuning  Lichun  molibdenni dukkakli ekinlarga fosfor va kaliy bilan, 

boshqa  ekinlarga  esa azot bilan birga qo‘llash tavsiya etiladi.  Molibden 

o ‘g‘it  sifatida  kislotali  va  karbonatli  tuproqlarda  ijobiy  natija  beradi, 

paxta  hosildorligini  3—3,5  s  gacha  oshiradi,  beda  pichanining  sifati 

va  oqsil,  tarkibini  yaxshilaydi.

Molibdenli  o ‘g‘it sifatida tarkibida 53%  molibden bo'lgan ammoniy 

molibdat  qo'llaniladi.  Molibdenli  mikroo'g'itlarning  turi  ko'p  b o ‘lsa 

ham,  s a n o atd a   ko'p roq  tarkibida  52—53%  molibden  saqlaydigan 

ammoniy  molibdat  ishlab  chiqariladi  (51-jadval).

5 1-ja d  va I

Molibdenli  m ikroo‘g ‘itlar

0 ‘g‘it

T a ’sir  etuvchi 



modda

T a’sir  etuvchi 

modda m iqdori,  %

A m m o n i y   m o lib d a t

M o

5 2

N u r q u w a t -   c h iro q   sanoat  c h iq in d is i

M o

5 - 8

M o l i b d e n l i   o d d i y   superfosfat

P A

M o

2 0 , 0

0,1

M o l i b d e n l i   q o ‘sh  superfosfat

P A

M o

4 3 , 0

0,2

N u r q u w a t  sanoati  chiqindilari  o ‘z  tarkibida  5—8%  molibden  tut- 

gani uchun  ulardan  mikroo‘g‘it sifatida foydalanish mumkin.  Molibdenli 

oddiy  va  q o ‘sh  superfosfatlar  tayyorlash  ham   y o ‘lga  qo'yilgan. 

Molibdenli  m ik ro o 'g 'itlar  bir  necha  usulda  qo'llanilishi  m umkin 

(52-jadval).



Molibdenli  o ‘g ‘itlarni  q o ila s h   usullari va m e ’y orlari

o ‘g ‘it


Ekin tu ri

0 ‘g‘it  dozasi

Q o'llash usuli

M o li b d e n li

q o 'sh

superfosfat

D o n li   ekinlar

Ekish  b ilan  birga 

5 0   k g / g a

T up ro q qa

kiritiladi

A m m o n i y

m o lib d a t

N o ‘xat,  vika, 

s o ‘ya  va  bo shq a 

yirik urug'lliar

2 5 - 3 0   g  o ‘g ‘it  su v d a  

eritiladi  va 100  kg   urug' 

n a m la n a d i

U rug'lar  ekish 

old id a n  

ishlanadi

A m m o n i y

m o lib d a t

Beda  v a   sebarga

5 0 0 - 8 0 0   g  o ‘g ‘it  3  1 

suvdaeritiladi  va 100  kg 

urug'  n am la n a d i

U r u g i a r   ekish 

o ld id a n  

nam lana di

A m m o n i y

m o lib d a t

N o 'x a t,  xashaki 

du kkakliiar, 

b ed a , 

sabzavotlar

2 0 0   g  o' g'i t  100  1  su v d a 

eritiiib,  aviats iya 

y o r d a m id a   se p ila d i

S h onalash , 

g ullash   davrida 

ild iz d a n   tashqari 

oziqlantirish

A m m o n i y

m o lib d a t

K o ‘p  yillik 

m ad an iy  

o'tlo q la r

2 0 0   g  o ‘g ‘it  100  1  su v d a 

eritiiib,  avia tsi ya  

y o r d a m id a   s e p ila d i

Ild izda n

tashqari

oziq lan tirish

U rug ‘larni  ekish  oldidan  m olibdenli  m ikroo‘g ‘itlar  bilan  ishlash, 

o ‘g ‘it  q o ‘llashning  samarali  usuli  hisoblanadi.  B uning  uchun  1  s  yirik 

uru g'lar  uchun  25—50  g,  bedaning  mayda  u rug'lariga  500—800  g 

am m oniy  molibdat  olinadi,  2—3  1  suvda  eritiiib,  aralashtiriladi.

Ildizdan  tashqari  oziqlantirishda,  1  ga  m aydondagi  nihollarga 

200—600 g am m oniy molibdat  ishlatiladi.  50  kg  m olibdenli superfosfat 

bilan  tuproqqa  50— 100  g  m olibden  kelib  tushadi.  D onli  ekinlarga 

ekish  bilan  birga  gektariga  50  kg  m o lib d en li  q o ‘sh  superfosfat 

beriladi.N o'xat,  vika,  soya va  boshqa ekinlar ekishdan  oldin  ishlanadi. 

25—50  g  am m oniy  molibdat  o ‘g‘iti  suvda  eritiladi  va  100  kg  urug' 

nam lanadi.  Beda  va  sebarga  urug'lari  ham  ekish  oldidan  ishlanadi. 

Buning  uchun  500—800  g  o ‘g‘it  3  1  suvda  eritiladi  va  100  kg  urug' 

nam lanadi.

N o ‘xat,  xashaki dukkakliiar,  beda, sabzavotlar,  shonalash va gullash 

davrlarida  ildizdan  tashqari  oziqlantiriladi.  B u n in g   u ch u n   200  g 

am m oniy  molibdat  o ‘g‘iti  100  1  suvda  eritiiib,  aviatsiya  yordam ida 

se p ila d i,  y a ’ni  sh o n a la sh   va  gullash  d a v rid a   ild iz d a n   tash q ari 

oziqlantiriladi.


K o‘p  yillik  madaniy  o'tloqlar  uchun  ham  shu  o ‘g‘it  va  shu  usul 

qo'llaniladi.



M arganesli  o ‘g ‘it!ar. 

Asosiy  marganesli  o ‘g‘itlar:  m arganes  sulfat 

(20%  M n )  va  m argeneslangan  do n ado r  superfosfat  (1—2%  M n) 

hisoblanadi  (53-jadval).



53 -ja d va l

M arganesli  mikroo‘g ‘itlar

0 ‘g ‘it

T a’sir  etuvchi 

modda

T a ’sir etuvchi 



modda  m iqdori,  %

M a r g a n e s   sulfat

M n S 0 4

70

M n  li  supe rfosfat

M n

20

1-2

M n   li  ruda  c h iq in d is i

M n

17-18

M arganesli  o 'g ‘it  sifatida  m arganes  ishlab  chiqaruvchi  sanoat 

korxonasining chiqindilari  liarn  ishlatiladi.  Chiqindilar  tarkibida  ko'pin- 

cha  10— 18%  gacha  marganes  bo ‘ladi.  Qim mat  turadigan  marganes 

sulfat asosan  issiqxona sabzavotchiligi uchun  ishlatiladi.  M arganesning 

fosforli  o ‘g ‘itlar  bilan  birga  yaxshi  sam ara  berishini  hisobga  olib, 

m arganeslangan  superfosfat  ishlab  chiqarish  maqsadga  muvofiq.

T uproqqa  solinadigan  marganesning  miqdori  1  ga  yerga  elem ent 

hisobida  2,5  kg  ni tashkil etadi.  Qishloq xo‘jaligi  uchun o ‘sim liklam ing 

ildizdan  tashqari  oziqlantirilishi  va  u ruglarga  ishlov  berilishi  uchun 

30%  ga  yaqin  marganesli  o ‘g‘itlar  ishlatiladi.

Marganesni qo'llash usullaridan  biri urug‘larga ishlov berishdir.  Bunda

50— 100  g  m arganes  sulfat  1  s  urug‘  bilan  aralashtiriladi  (qand  lavlagi, 

byg‘doy,  m akk ajo‘xori,  n o ‘xat).  Dala  ekinlarini  ildizdan  tashqari 

oziqlantirishda  har  ga  yerga  200  g  marganes  sulfat  ishlatiladi,  mevali 

daraxtlarni  purkash  uchun  har ga  yerga  600— 100  g  dan  ishlatiladi.

M arganes  sulfat  suvda  yaxshi  eriydi,  nam  tortib  m ushtlashib  qol- 

maydi,  ekin  dalalariga  3—3,5  kg  dan  sepiladi.  Marganesli  m ikroo‘g ‘it 

ayniqsa,  ishqoriy,  neytral  va  karbonatli,  mexanik jihatidan  yengil  tup- 

roqlarda  ijobiy  natija  beradi.  M arganesli  o ‘g‘itlar  q o ‘llash  hisobiga 

qand  lavlagidan  23,7,  bug‘doydan  2,2,  m akkajo'xoridan  11,8  va  arpa- 

dan  3,0  s/g a  q o ‘shim cha  hosil  olinadi.  So‘nggi  yillarda,  m arganes 

nitrofoska  (0,9% )  yoki  superfosfat  tarkibiga  kiritilib,  fosforli  o 'g 'itla r 

bilan  birga  qo'llanilm oqda.



Shuningdek,  ekinlarning  u ru g ‘  yoki  chigitlarga  ekish  oldid an 

m arganesli eritm alar yoki kukunlari bilan ishlov berilm oqda.  M asalan, 

1  s  bug‘doy,  m akkajo'xori  va  n o ‘xat 

urug'i  ekishdan  oldin  50  g 

m arganes  sulfat  bilan,  zig‘ir  100—200 g,  qand  lavlagi  urug‘i  esa  100— 

450 g marganes sulfat bilan aralashtiriladi.  Blinda  150—200 g m arganes 

sulfat  100  litr  suv  bilan  aralashtirilib  traktorlar  yordam ida  barglar 

orqali  oziqlantiriladi.  M arganes  tanqisligi  torfli,  karbonatli,  qum li, 

qayir  va  o 'tloq i  qora,  neytral  va  ishqoriy  tu proq lard agi  ekinlarda 

keskin sezilishi mumkin.  M arganes tanqisligi ayniqsa tem irning eruvchan 

birikmalari  ko'p  b o ‘lgan  tuproqlarda  yaqqol  seziladi.  O 'sim liklarda 

m arganes  tanqisligi,  uning  kam   harakatchanligi  tufayli  ko ‘proq  yosh 

barglarda  seziladi.  G 'o 'z a   bargining  qum q  massasida  240  mg  gacha 

marganes bo ‘ladi.  Marganes tanqisligi  ko'pgina o'sim liklarda kuzatiladi. 

M asalan:  paxta  barglarida  o q ,  sariq  rangli  dog'lar  paydo  b o ia d i  va 

to 'k ila   boshlaydi.  K artoshka,  suli,  n o 'x at,  loviya,  lavlagi,  karam , 

shaftoli, olcha,  olxo'ri,  olm a,  o ‘rik,  limon  kabi  ta ’sirchan o'sim liklarda 

ham   marganes  tanqisligi  tez  seziladi.

Ruxli  o ‘g‘itlar.  Ruxli  o‘g 'it  sifatida  ba’zi  sanoat  chiqindilari,  rux 

sulfat  (ruxning  m iqdori  22%)  va  polim ikroo‘g‘it  (P M O ‘—7),  ruxli  oq 

b o ‘yoq  ishlab  chiqaruvchi  zavodlarning  chiqindilari  ishlatiladi  (54- 

jadval).


54-judval

Ruxli  mikroo‘g ‘itlar

0 ‘g‘it


T a ’sir etuvchi 

modda


T a ’s ir   etuvchi  modda 

m iqdori,  %



Rux sulfat

Z n

2 1 , 8 - 2 2 , 8

P o li m i k r o o ‘g ‘it  ( P M O ‘-7)

Z n

2 - 5

Ularning  tarkibida  19,6%  rux  oksidi,  17,4%  rux  silikati,  21,1% 

alum iniy  oksidi  ham da  bir  oz  m iqdorda  alum iniy,  mis  va  marganes 

bo'ladi.  M akkajo'xoriga  P M O ‘-7  ekish  vaqtida  q a to r  orasiga  (1  ga  ga 

20  kg  dan)  solinadi.  Tldizdan  tashqari  oziqlantirishda  rux  sulfat  (I  ga 

ekin  maydoniga  150—200  kg)  ishlatiladi.  O ziqlantirish  ko‘p  ekinlar 

u c h u n   shonalash  p ay tida  yoki  o 'sim lik   g u lla sh in in g   b o sh lan ish  

fazalarida  amalga  oshiriladi.

M evali  daraxtlarni  o ziq lan tirish   uchun  b a h o rd a   hosil  bo 'lgan 

barglarga  o'g 'it  (100  1 suvga  200—500  g  rux  sulfat  solinadi,  unga  0,2—



0,5%   so 'n d irilg a n   ohak  q o ‘shib,  barglar  kuyib  qolm asligi  uch u n  

neytrallanadi)  purkaladi.  1  s  donga  ishlov  berish  uchun  4  litr suvda  4 

g  rux sulfat  eritiladi.  M akkajo'xori  urug‘ining  1  sentnerini  polim ikro- 

o 'g 'it  (P M O ‘-7)  ning  400  grami  bilan  kukunlashtirib,  ishlov  beriladi. 

Shuningdek,  am m ofos  0,3—0,5%  gacha  rux  bilan  boyitilib,  uni  ekin 

dalalariga  ekishdan  oldin  shudgor ostiga,  gektariga  3—4  kg  dan  sepish 

m um kin,  yoki m ikroo‘g‘itlarga aralashtirib, gektariga  1—2 kg m e’yorda 

paxtaning  shonalash  davrida  berish  tavsiya  etiladi.

Urug'ni  ekishdan oldin  rux sulfatning konsentrlangan  (0,03—0,04% 

li)  eritmasi  bilan  10—12  soat  davomida,  2:1  nisbatda  nam lash  ham  

ijobiy  natija  beradi.  Rux  yengil  (qum li),  neytral,  kuchsiz  ishqoriy, 

karbonatli  past  unum dor tuproqlarda  va shuningdek,  bo‘z tuproqlarda 

ijobiy  natijalar  beradi.

Kuchsiz  kislotali  muhitga  ega  bo'lgan  podzol,  torfli  va  chim li— 

podzol,  chim li—gleyli  tuproqlar  ruxli  mikroo‘g‘itlarga  nisbatan  unchali 

tanqislik  sezm aydi.  0 ‘rta  Osiyo  hududidagi  bo'z  tuproqlarda  ruxli 

m ikroo‘g‘itlarni  qo ‘llab,  har  gektaridan  paxtadan  2—4,  makkajo'xori- 

dan  5—7 va bug'doydan  1,5—2 s gacha qo'shim cha hosil olish mumkin.



M isli  o ‘g ‘itlar. 

Qishloq  xo'jaligida  keng  q o ‘llaniladigan  misli 

m ikroo‘g ‘itlar jumlasiga  mis  kuparosi,  misli  kukun  va  mis  kolchedani 

kiradi  (55- jadval  ).



55-jadval.

Misli m ikroo‘g‘itlar

O lg ‘it

T a ’sir etuvchi 

modela

T a ’sir  etuvchi 



modda  m iqdori,  %

M i s   ku porosi

Cu  S 0 4  ■  5 

H ,0  


Cu

9 2 , 0 - 9 8 , 0

2 3 , 4 - 2 4 , 9

M is li   ku k u n

Cu  S O .

4

Cu



1 4 . 0 - 1 6 , 0

5 . 0 - 6 , 0

M i s   k o l c h e d a n i

Cu

K20


2 5 , 0

5 8 , 6

50— 100  g  mis  kuporosi  bilan  1  s  urug‘  aralashtirilib  ekilsa  yaxshi 

samara beradi.  Ildizdan tashqari oziqlantirishda 200—300 g mis kuporosi

1  ga  m aydondagi  nihollarga  purkaladi.  Mis  kuporosi  o ‘z  tarkibida 

25,0%  ga  yaqin  mis  tutadi.  Hozirgi  kunda  Olmaliqdagi  «Ammofos» 

ishlab  chiqarish  birlashmasida  tarkibida  mis tutgan  (0,25—0,30%  Cu) 

am m ofos  ishlab  chiqarish  yo‘lga  qo'yilgan.


M is  kolched an i  m ahalliy  aham iyatga  ega  b o 'lg a n   m ik ro o ‘g ‘it 

hisoblanadi  (0,2—0,3%  Cu)  va  uni  tuproqqa  h a r  5  yilda  1  m arta 

500—600  kg/ga  m e’yorda  kuzgi  shudgorlash  vaqtida  beriladi.

Kobaltli mikroo‘g‘itlar. 

Kobaltli  m ikroo'g'itlardan foydalanish hosil- 

ning  sifatini  faqatgina  o'sim iik  to m o n id an   m u ayyan  elem entning 

to'planishi bilangina oshirib qolmay, baiki boshqa ko'rsatkichlar bo‘yicha 

liarn  oshishiga  sabab  bo'ladi.  Masalan:  kobaltli  o 'g 'itla r  qand  lavlagisi 

ildizmevasining  hosilinigina  oshirib  qolmay,  balki  mevasi  tarkibidagi 

qandning  ham   m iqdorini  oshiradi.  0 ‘simliklar  kobaltni  molibdenga 

nisbatan  300 m arta kam  talab  qiladi va bakteriva ham d a  ferm entlarning 

faoliyatiga  ijobiy ta ’sir ko'rsatadi.  O'simliklarda  kobalt  50%  ion  tarzda, 

20%  karbamid  va  vitamin  1312  birikmalari  tarzida  uchraydi.

Shuni  alohida  ta ’kidlash  lozimki,  hayvonlar  u c h u n   to 'la   qimmatli 

ozuqa  va  oziq-ovqat  m ahsuloti  sifatida  ekiladigan  ek inlar  uchun  har 

kg  tu pro qda  kobaltning  m iqdori  2,0—2,5  mg  b o ig a n d a ,  kobaltli 

o ‘g‘itlarni  q o ila sh  kerak bo'ladi.  Asosiy kobaltli  m ik ro o 'g 'itla r sifatida 

kobalt  sulfat,  kobalt  nitrat  va  kobalt  xlorid  tu zlaridan  foydalaniladi.

SANOAT  CHIQINDILARIDAN  M IK R O O ‘G ‘IT 

SIFATIDA  FOYDALANISH

Qishloq xo‘jalik ekinlarining hosildorligini  oshirishda  m ikroelement- 

larning  muhim  ahamiyati  va  ularga  b o‘lgan  talabning  tobora  oshib 

borishi,  sanoat  oldiga  qishloq  xo‘jaligini  istiqbolli  m ik ro o ‘g ‘itlar bilan 

ta ’m inlash  vazifasini  q o 'y a d i,  bu  o ‘g ‘itlarni  o ‘sim lik   to m o n id an  

samarali  foydalanish  im koniyatini  yaratishi  lozim.

Mikroelementning mutloq yetishmasligi, ayniqsa ulam ing tuproq tarki­

bidagi  o ‘simlik  tom onidan  o ‘zlashtiriladigan  m iq d o rin in g   kamligi 

o ‘simliklar  hosildorligining  pasayib  ketishiga  olib  keladigan 

asosiy 


omillardan biri bo'lib xizmat qilishi  mumkin.  Bu xildagi tanqislikka misol 

tariqasida  tortli  tuproqlarda  misning,  nordon  chim li-podzol  va  sur  tusli 

o'rm on  tuproqlarida  molibdenning,  karbonatli  va  qum oq  tuproqlarda 

marganes,  ternir va  ruxning  tanqisligini  keltirib  o'tish  m umkin.

Qishloq  xo‘jaligini jadal  ravishda  kim yolashtirish  sharoitida  ekin- 

larning  hosildorligini  oshishi  m inerai  oziq  e le m e n tla ri,  ju m ladan  

m ikroelem entlarning  ham  k o ‘p  m iqdorda  tu p roqdan  olib  ketilishiga 

sabab  bilan  bo'lib,  bu  narsa  m ikroelem entlardan  foydalanishga  oid 

ta la b   m e z o n in i  iz d a n   c h iq a r a d i.  T u p r o q d a   a lo h i d a   o lin g a n  

m ikroelem entning  yetishmasligi  azotli,  fosforli  va  kaliyli  o ‘g‘itlarning



samarasini to ‘liq nam oyon bo‘lishiga yo‘l qo'ymaydi.  M ikroo‘g‘itlardan 

f o y d a la n is h   esa  o 's im lik   o z iq a s in in g   asosiy  e le m e n tla r in in g  

sam aradorligini  oshishiga  sabab  b o ‘ladi.

Q ator tadqiqotlar shuni ko'rsatadiki,  m ikroelementlar bilan boyitil- 

gan o 'g 'itla rn i, jum ladan  kompleks o'g'itlarni  ishlab chiqarishni yo‘lga 

qo'yish  va ulardan  foydalanish maqsadga muvofiqdir.  Ishlab chiqarish 

sharoitida  m ikroelem entli  o 'g 'itla rn i  sinab  ko'rish  (ishqorlangan  qora 

tuproq  va  chim -podzol  tuproqlarda)  shuni  ko'rsatadiki,  faqat  bor 

hisobida  nitroam m ofosdan  olinadigan  qo'shim cha  hosil  har  gektar 

m aydonga qand  lavlagisining ildizlari bo'yicha 30—40 sentnerni,  karam 

urug'i  b o ‘yicha  2,3—2,9  sen tn ern i,  n o ‘xat  doni  bo'yicha  2,1—3,7 

se n tn e rn i  tashk il  qiladi.  C h im -p o d z o l  tuproqlarga  superfosfatga 

m olibdenni  qo'shib  solish  pichan  uchun  ekilgan  dukkaklilar  bo'yicha 

qo'shim cha ravishda har gektariga 5—6 sentner hosil olish  imkoniyatini 

yaratadi.

•Misning  keskin  tanqisligida  qo'llanilgan  bir  qator  (torf,  chim - 

botqoq  tuproqlarida)  asosiy  o 'g 'itla r  fonida  boshoqlilar  deyarli  don 

berm aydi,  mis  bilan  boyitilgan  kaliy  xlor  solinganda  esa,  arpaning 

hosilini  15— 18% ga,  sabzavotlarning hosilini  20% ga oshishiga erishish 

im konini  yaratadi.

M ikroelem entlarni  asosiy  o 'g 'itla r  bilan  birga  qo'shib  qo'llash 

iqtisodiy  jih a td a n   ham   a n c h a   qulay  hisoblanadi.  M asalan,  qand 

la v la g ig a   n i tr o a m m o f o s n i   b o 'r   b ila n   q o 's h ib   b e r i l g a n d a , 

m ikroelem entlardan  foydalanish  tufayli  qo'shim cha  hosil  qiymati  90 

so 'm n i,  shartli  toza  darom ad  esa  gektariga  66  so'm ni  tashkil  etadi. 

M ik ro e le m e n tla rn i  m in erai  o 'g 'itla r   fonida  q o 'lla g a n d a,  g 'o 'z a , 

bug'doy  va  bedaning  ham   hosildorligi  oshganligi  kuzatilgan.

Q is h lo q   x o 'ja lig in in g   m ik ro e le m e n tla rg a   b o 'lg a n   ta la b in i 

q o n d irish   60—70%  holatlarda  ularni asosiy  o 'g 'it  tarkibiga  kiritilish 

orqali va  30—40%  holatlarda  ildiz  orqali  amalga oshiriladigan ham da 

e k ish d an   o ld in   am alga  osh irilad ig an   oziqlantirish  orqali  am alga 

osh irilish i  lozim .

Q ishloq  xo'jalik  ekinlaridan  mumkin  qadar  sifatli  va  yuqori  hosil 

yetishtirish,  o'sim liklarni  m utanosiblangan  tarzda  oziq  elem entlari 

bilan  t a ’m in lash   yoki  m ik ro o 'g 'itlard a n   foydalanishga  differensial 

yondoshishnigina  talab  qilib  qolm asdan,  balki  tuproqlarning  m ikroe­

lem entlar  bilan  ta ’m inlanganlik  darajasini,  tuproq  iqlim  sharoitlarini, 

ekinlarni  oziqlanishga  bo'lgan  talabi  va  boshqalarni  e ’tiborga  olishni 

talab  etadi.


M ikroelem entlarning  tuproqdagi  harakatchanligi  va  o'sim liklar 

to m o n id a n   o 'zlashtirilish  darajasiga  tu p ro q   m u h itin in g   fiziologik 

nordonligi yoki mineral o ‘g‘itlarning ishqoriyligi k atta t a ’sir ko'rsatadi.

Organik  o ‘g‘itlarni  yuqori  m e ’yorda  q o ila s h ,  od atd a,  mikroele­

m entlarning tuproqdagi zaxirasini va harakatchan  shakldagi  miqdorini 

oshishiga sabab bo ‘ladi.  Sanoat  chiqindilaridan  m ahalliy o ‘g‘it sifatida 

fo y d ala n ish ,  sh a h arn in g   ax la t  k o m p o stla rid a n ,  o q a r  suvlarning 

ch o 'k m a larid an   va  h o k azo lard an   foydalanish,  o d a m ,  o ‘sim lik  va 

hayvonlar uchun toksik bo'lgan  alohida m ikroelem entlarning tuproqda 

yig'ilishiga olib keladi.  Bu  kabi  chiqindilarni alohida ishlov berilgandan 

keyingina  q o ila sh   tavsiya  etiladi.

Azotli 


0'g‘itlardan  foydalanish  sur'atining  doim iy  ravishda  oshib 

borishi  sharoitida,  m ikroelem entlardan  foydalanishga  alohida  e’tibor 

b e rish   va  bu n d a  n itra t  h a m d a   azo t  o ‘z la s h tirilis h in in g   boshqa 

jarayonlarining samaradorligini  oshirishga qaratilgan  harakatlar qishloq 

xo'jalik  mahsulotlarida  nitratlarning to'planishi va ular bilan suvlarning, 

ayniqsa  ichimlik  suvining  ifloslanishining  oldini  olishga  yo'naltirilgan 

bo'lishi  lozim.

K o‘p tadqiqotlarda m olibdenning o ‘g‘it va tuproq tarkibidagi azotni 

o'zlashtirilishini yaxshilashi isbotlangan.  M ikroelentlardan o ‘g‘it sifatida 

fo y d alan ish g a  q aratilg an   ta d q iq o tla r   d e h q o n c h ilik d a   m ik ro e le ­

m entlardan foydalanishining am aliy jihatlarini ishlab chiqishga,  ulardan 

foydalanishning  agrokimyoviy  va  iqtisodiy  sam aradorligini  oshirishga 

qaratilgan  bo‘lm og'i  zarur.  U la r jumlasiga:

1)  tuproqni  agrokimyoviy  tahlil  qilish  asosida  m ikroo'g'itlarning 

sam aradorligini  aniqlovchi  uslublarni  ishlab  chiqish;

2)  har  xil  tuproq  sharoitida  uzoq  davom  etadigan  dala  tajribalari 

o'tkazish  yo'li  bilan  makro  va  m ikroelem entlarning  m utanosibligini 

tatbiq  qilish;

3)  o'sim liklardagi  oziqlanish  va  m oddalar  alm ashinuvi jarayonida 

m akro va m ikroelem entlarning o ‘zaro ta ’sirini,  tu p ro q   ham da o ‘g‘itlar 

ta rk ib id a g i  asosiy  o ziq   e le m e n tla r d a n   fo y d a la n is h i  va  e k in la r 

mahsuldorligiga mikroelementlar (mikroo‘g‘itlarning) ta ’sirini o ‘rganish.

Y uqorida  ko‘rsatilgan  y o 'n alish larn in g   birin ch isi  b o 'y ich a  olib 

boriladigan  tadqiqotlar  tup roq   va  o'sim liklar  tarkibidagi  m ikroele­

m entlarning  chegaraviy  m iqdorini  aniqlashga,  tuproqdagi  m ikroele­

m entlarning o'sim lik tom onidan o ‘zlashtiriladigan shakldagi  miqdorini 

aniqlashning mukammal uslublarini ishlab chiqarishga qaratilgan boMib, 

a lo h id a   tu p ro q -iq lim   z o n a la ri,  tu m a n la r  m iq y o sid a   ek in larn in g



oziqlanish xususiyatlariga,  organik va m ineral  o ‘g‘itlardan foydalanish 

darajasiga,  suv bilan ta’minlanish holatiga qarab o ‘rganishga asoslanadi.

Ilgari agrokimyoviy nuqtayi  nazardan o ‘rganilmagan m ikroelem ent 

(yod,  litiy,  alum iniy,  vanadiy,  titán,  selen,  rubidiy,  brom   va  ftor) 

ham da  alohida  olingan  m ikroelem ent  (masalan,  mis,  ftor,  mishyak, 

xrom ,  q o ‘rg'o shin)  larning  texnologik  ifloslanish  va  atrof-m uhitn i 

m uhofaza  qilish  nuqtayi  nazaridan  o‘rganishga  alohida  e ’tibor  berish 

lozim.  S an o at chiqindilaridan  m ikroo'g'it sifatida foydalanish bo'yicha 

O 'zbekistonda  ham  b irq an ch a ishlaram alga oshirilmoqda.  M a’lumki, 

O 'zbekistonda  qazilma  boyliklar juda  k o ‘p  bo'lib,  ularni  qayta  ishlash 

jaray o n id a  ju d a   ko‘p  chiqindilar  hosil  bo'ladi.  Bu  chiqindilarning 

ta rk ib id a   esa  k o 'p lab   m ik ro e le m e n tla r  mavjud.  C h iq in d ila rd a n  

foydalanishning  afzalligi  shundaki,  ular  arzonga  tushadi.  Paxtachilik 

ilmiv  ishlab  chiqarish  birlashmasining  m a’lumotlariga  qaraganda,  bu 

chiqindilar paxtaning o ‘sishi va  rivojlanishiga samarali ta ’sir ko'rsatadi, 

k o 'sak lar  so n in i  ko'paytirib,  hosilni  oshiradi,  tolaning  sifatini  esa 

yaxshilaydi.  M asalan,  Oxangaron  sement  zavodining  chiqindisi  paxta 

dalasiga  3  yil  davomida solinganda,  paxta hosili  1,2—3,8 s/ga,  Olmaliq 

va  O ltin  to p g an   zavodlarining  chiqindisi  esa  hosilni  1,8—3,7  s/ga 

osh irgan.

S an o at  chiqindilarini  ayniqsa  aralash  holda  q o ila s h   ju d a   yaxshi 

sam ara  b erad i.  M asalan,  O lm aliq  va  Oltin  topgan  zavodlarining 

chiqindisi  alohida-alohida gektariga  500  kg dan solinganda,  hosildorlik 

3,6  va  2,7  s /g a ,  ular  aralashtirilib,  birgalikda  q o 'lla n ilg a n d a   esa 

hosildorlik  5,5  sentnerga  oshgan.  Shuningdek,  bu  chiqindilar  faqat 

tuproqqa  solingan  yildagina  hosilni  oshirib qolmasdan,  ularning ta ’siri 

keyingi  2—4  yillarda  ham  davom   etgan.  Dem ak,  bu  chiqindilarni 

3—4  yilda  1  m arta  q o ila sh   m aqsadga  muvofiqdir.

Sanoat chiqindilari yerni shudgorlashdan  yoki chigit ekishdan oldin 

tuproqning  16—18  sm  chuqurligiga  gektariga  400—500  kg  hisobidan 

beriladi.  A yniqsa  bu  chiqindilar  ularga  yaqin  hududlarda  mahalliy 

o 'g 'it  sifatida  ishlatilsa,  iqtisodiy  samarasi  yanada  yuqori  bo'ladi.



M IK R O O ‘G‘ITLARNING  Q ISHLO Q  XO‘JALIK  EKINLARI 

HOSILDORLIGIGA  TA’SIRI

M ik roo ‘g ‘itlarni  qishloq  xo'jalik  ekinlari  hosiliga  ta ’siri,  ularning 

hosildorlikni  oshirishdagi  roli  haqida yuqorida aytib o ‘tildi.  Biz respub- 

likam izning  asosiy  qishloq  x o ‘jalik   ekinlaridan  hisoblangan  paxta



hosildorligiga  mikroo‘g‘itlarning  ta’siri  haqida to‘xtalib  o ‘tishni  lozim 

deb  topdik.

M ik ro o 'g 'itla rn in g   paxta  hosiliga  ta ’sirini  te k sh irish   b o 'y ic h a  

respublikam izda bir qator tajribalar o'tkazilgan bo‘lib, bu tajribalarning 

ko'rsatishicha,  m ikroelem entlar  paxta  hosilini  oshirishda  m uhim   aha- 

miyatga ega.  M asalan,  m ikroo'g'itlarning paxta hosiliga  ta ’siri bo'yicha 

B.  Isayevning  m a’lum otlariga  k o ‘ra  rux  elem en tini  q o 'lla b   o 'tk a - 

zilgan  2  ta  tajribada  paxtadan  olingan  qo'shim cha  hosil  o 'rta c h a   3,6 

s/ga  ni  tashkil  etgan.

Mis  o 'g 'itin i  qo'llab  o'tkazilgan  16  ta  tajribada  paxta  hosilidan 

olingan  qo'shim cha  hosil  o 'rta c h a   2,9  s/ga  ni,  M o  bilan   olib  borilgan

11  ta  tajribada  2,8  s/ga  ni,  bor  q o'llab  o'tkazilgan  8  ta  tajribada  2,3 

s/ga  ni,  m arganes  qo'llab  o'tkazilgan  8  ta  tajribada  2,4  s/g a  ni,  Co 

m ikroelem entni  qo'llab  o'tkazilgan  8  ta  tajribada  esa  3,1  s/ga  ni 

tashkil  etgan.

M ik roelem entlar  bilan  ch ig itn i  ekish  oldidan  yoki  vegetatsiya 

davrida  nam lash,  paxtani bargi orqali  oziqlantirish,  shuningdek ,  ularni 

m ikroo'g'itlar bilan birga berish  lozim.  Masalan,  chigit b or kislotasining

0,25%  li  eritm asi,  marganes sulfatning 0,05%  li,  mis,  rux va  m olibden 

tuzlarining  0,01—0,04%  eritmasi  bilan  nam langanda,  un in g   unib  chi- 

qishi  17—22% ga tezlashgan. Yosh  nihollar tez ildiz otgan.  Rivojlanishi 

yaxshi  bo 'lg an  va  um umiy hosildorlik  gektariga  1,5—3,0  s /g a  oshgan.

Paxtachilik  ilmiy-ishlab  chiqarish  birlashm asining  eksperim ental 

bazasida b o 'z tuproqlarida o'tkazilgan tajribalar natijasiga k o 'ra ,  chigit 

ekishd an  o ld in   nam lanib,  tu p ro q q a   m olibden,  b o r  va  m argan es 

m ikro o'g'itlari  solinganda,  paxta  hosili  1,7—3,4  s/g a   oshgan.  Vilt 

kasalligi  esa  50%  ga  kamaygan.  Tajriba  natijalariga  k o 'ra ,  m ikroele­

m entlar  paxta  hosilini  8,6%  dan  25%  gacha  ko'paytiradi,  vilt  kasalli- 

gining  ta ’sirini  sezilarli  darajada  kamaytiradi.

M ikroelem entlarning  texnik  tuzlarini  gektariga  0 ,1 —6  kg  dan  (sof 

h olda)  solish  tavsiya  etiladi.  L ekin  hozirgi  kunda  b u n d a y   kichik 

m e ’yordagi  o'g 'itlarn i  sepuvchi  texnikalarining  bo'lm aganligi  sababli, 

O 'zbekiston  Respublikasi  Fanlar  ákadem iyasining  kim yo  institutida 

m ikroelem entlarni  zavodlardayoq  azotli,  fosforli  o 'g 'itla r   tarkibiga 

kiritish  uslubi  ishlab  chiqilgan  va  bu  usul  o'zining  ijobiy  sam arasini 

berm oqda.  M asalan,  mis  m ikroelem enti  bilan  boyitilgan  am m ofos 

o 'g 'iti  Paxtachilik  ilmiy-ishlab  chiqarish  birlashm asining  dalalarida 

q o 'llan ilg and a,  kontrolga  nisbatan  gektariga  2,9—3,8  s  k o 'p   hosil 

olingan.  F arg'o n a  viloyati  tum anlari  dalalarining  birida 

m is  bilan

17  -   A g r o k i m y o



257

boyitilgan  am m ofos  q o ila n ilg a n d a ,  hosildorlik kontrolga  nisbatan 2,0 

s/ga  ortgan.  Shuningdek,  Paxtachilik  ilmiy  ishlab  chiqarish  birlash- 

m a sin in g   eksp erim en tal  b azasid ag i  b o ‘z  tu p ro q la rid a   m is  bilan 

boyitilgan  am m ofos  sepilganda  ham   ijobiy  n atijalar  olingan.  Mis 

q o 's h ilm a g a n   am m ofos  sh o n a la sh   oldidan  solinganda  (n azo rat), 

hosildorlik  1  yili 41,4 s/ga ni,  2-yili 42,5 s/ga ni tashkil etgan.  2 kg mis 

q o ‘shilgan am m ofos (shonalash oldidan) berilgan variantda hosildorlik

1  yili  43,4  s/ga  ni,  2-yili  45,5  s/g a  ni,  qo'shim cha  hosil  esa  1 -yili  2,0 

s/ga  ni  2-yili  3,0  s/ga  ni  tashkil  etgan.  Mis  qo‘shilm agan  ammofos 

chigitni  ekish  bilan  birga  solinganda  (nazorat),  hosildorlik  41,7  s/ga 

ni  tashkil  etgan.  2  kg  mis  q o ‘shilgan  ammofos  chigitni  ekish  paytida 

solinganda,  hosildorlik  45,5  s/g a  ni,  qo ‘shimcha  hosil  esa  3,8  s/ga  ni 

tashkil  etgan  va  h.k.

A m m ofosni  mis m ikroelem enti bilan boyitish texnologiyasi  Olmaliq 

kim yo  zavodida  joriy  etilgan  b o iib ,  kompleks  o ‘g‘itning  narxi  sof 

am m ofos o'g'itining narxiga nisbatan balandroq,  lekin  undan kelayot- 

gan  foyda  esa  xarajatga  nisbatan  bir  necha  marta  yuqori.

M ikroelem entlarning  organik  birikmalari  suvda  yaxshi  eruvchan 

b o iib ,  o ‘sim liklar  tom onidan  oson  o ‘zlashtiriladi.  Organik  birikma 

holidagi  m ikroelem entlarning  biologik  ta ’siri  ham  juda  yuqori  b o iib , 

oddiy  anorganik  tuzdagi  m ikroelem entlarga  nisbatan  o ‘simliklarga 

ijobiy  ta ’sir  etadi.

B u n d a y   holda  m ik ro e le m e n tla r  tuproqqa  solinganda  o ‘sim lik 

fo y d alan a  olm aydigan  b irik m ag a  aylanm aydi.  S huning  uch u n   ham   I 

b u n d a y   birikm alardagi  m ik ro elem en tlarn i  g‘o ‘zaga  solish  m e ’yori, 

o d d iy   tu z la rd a g i  m ik ro e le m e n tla rn in g   m e’yoriga  n isb a ta n   kam   ! 

b o i a d i .

B o ‘z tuproqlarda bor va m arganes mikroelementining paxta hosiliga 

ta ’siri  bo'yicha  bir  qator  ilm iy  ishlar  o ‘tkazilgan  va  ular  m e’yorda 

b e rilg a n d a ,  bor  paxta  h o s ilin i  gektariga  1,3—4,7;  m arganes  esa

0 ,7 —3,7  s/g a  oshirganligi  aniqlandi.

0 ‘zbekiston  ilmiy  tekshirish  institutlarining  m aiu m o tlarig a  ko'ra, 

paxta  ekiladigan  zona  tupro q larid a  bor,  marganes,  m olibden,  mis, 

kobalt kabi m ikroelementlar yetarli emas.  M ikroelementlarning o'simlik 

faoliyatidagi  ishtirokini  o ‘rganish  b o ‘yicha  ham   m axsus  tajribalar 

o'tkazilg an.  Tajribalar shuni  k o ‘rsatadiki,  bor va  m arganes berilmagan 

v ariantlarda  o'sim likning  vegetativ  massasi  ortsada,  paxta  hosildorligi 

kontrolga nisbatan keskin  kam aygan.  Bundan shu narsa aniq bo iad ik i, 

m ik ro elem en tlarn in g   yetishm asligi  sababli,  organik  m oddalarning


sintezlanish jarayoni  buzilib,  natijada  paxta  hosilining  oshishi  o ‘rniga 

uning  ildiz,  poya  sistemasi  yaxshi  rivojlangan.

G.A.  Rafiqova  o ‘z  tajribalarida  M n  t a ’sirida  tola  chiqishi  1,3% 

ga,  1000  dona  chigitning  vazni  5,2  ga  k o ‘paytirilganligini,  b arch a 

turdagi  m ikroelem entlar  qo‘llanilganda,  to lan in g   1,3  mm  dan  1,8 

m m   gacha  uzayganligini,  paxta  h o sild orlig inin g  esa  0,2—5,8  s /g a  

oshganligini  aniqlagan.

G.A.  Rafiqovaning  dala  tajribalarida  paxtaning  shonalash  davrida 

liar  gektar yerga  4  kg  rux,  6  kg  b o ‘r,  10  kg  m olibden  va  ularning  h a r 

xil  aralashm alari  berilgan.  Natija  shuni  k o 'rsatad ik i,  eng  yuqori  hosil 

marganes va  rux berilgan variantlarda  olingan.  M ikroelem entlar yaqin 

yillargacha  qishloq  xo'jalik  ekinlariga  q o'llanilm asdi.  C hunki  uning 

tuproqdagi  m iqdori  qishloq  xo'jalik  ekinlari  u ch u n   yetarli  hisoblanar 

edi.  So'nggi yillarda dehqonchilik va paxtachilik m adaniyatining oshishi 

bilan hosildorlik ham  sezilarli darajada ortdi,  am m o tuproqdagi m ineral 

m oddalar  m iqdori  kamayib  ketdi.

H ar  yili  solingan  m akroo‘g‘itlar  hisobiga  ularning  o ‘sim liklarni 

tuproqdan oigan hissasi to ld irilib  borildi.  M ikrelem entlarning m iqdori 

esa  tashqaridan  q o 'sh im ch a  berilm aganligi  sababli  kamayib  bordi. 

Shu sababdan ham  hozirda 0 ‘zbekistonning asosiy ekin m aydonlarining 

anchagina  qism ida  m ik ro elem en tlarnin g,  ayniqsa  rux  va  m isning 

yetishmasligi aniqlangan.  Demak, bunday tuproq lard a paxtadan yuqori 

hosil  olish  uchun  m ikroo‘g‘itlarni  q o ‘sh im cha  tarzda  berilishi  talab 

etiladi.


Sinov  savollari

1.  Q anday  m ikroo'g'itlarni  b ila s iz ?

2.  B o'rn in g  o ‘s im lik la r   ta r k ib id a g i  m iq d o r i  va   fiz io lo g ik   a h a m iy a ti 

to'g'risida  n im aiarn i  bilasiz?

3.  Bo'rli  o ‘g ‘itlarning  shakllari,  qo'llash  d o za si,  m u ddatlari  va  usullarí 

t o ‘g ‘risida  n im aiarn i  bilasiz?

4.  Mis  yetish m asa  o ‘sim liklarda  qan aqa  ta sh q i  o ‘zgañ sh lar  k u za tila d i?  

M isli  o'g'illarn in g  asosiy  vakillari  q a y sila r?

5.  M a rg a n es  o z iq   m o d d a la r n i  ta n la b   s in g d ir ilis h i  va  r e u tiliz a ts iy a  

ja ra y o n la ríd a   q a n d a y  vazifani  ba ja ra d i?

6.  M arganesli  m ik r o o ‘g ‘itlar  qan day  u su llarda  q o ‘llan adi?

7. 


Nima  uchun  m olibden  «azot  alm ashinuv  ja r a y o n i  mikroelementi»  deb 

y u ritila d i?

8.  Ruxning  o ‘sim lik la r  hayotidagi  roli  h a q id a   n im aiarn i  bilasiz?  Ruxli 

o'g'illarning  a sosiy  vakillari  q a ysilar?

9.  O ‘sim liklar  tarkibida  kobalt  qan aqa  sh a k lla rd a   u chraydi?

K o m p lek s  o 'g 'i t l a r   deb,  ikki,  u ch  va  u n d a n   k o 'p ro q   oziq 

elem entlarini:  azot,  fosfor,  kaliy,  magniy  va  m ikroelem entlarning 

m a’lum  nisbatda  va  xilma-xillikda  saqlovchi  o ‘g‘itlarga  ayliladi.

U larni  ikki  elem entli  (fosforli-kaliyli,  azotli-fosforli,  azotli-kaliyli 

kom ponentdan  iborat  bo'lgan) va  uch elem entli  (azotli-fosforli-kaliyli) 

larga bo'linadi.  Olinish  uslublariga  qarab  kompleks o 'g'itlar murakkab, 

m urakkab-aralash  va  aralash  ham da agregat  holati  bo‘yicha  esa  qattiq 

va  suyuq  holatdagi  xillarga  bo'linadi.

M urakkab  o 'g 'itla r  yagona  kimyoviy  jarayonda  amm iak,  fosfat, 

nitrat,  sulfat  kislotalar,  suyuq  am m oniy,  nitrat,  fosforit  yoki  appatit, 

kaliyli  tuzlar  va  boshqa  xomashyo  kom ponentlardan  olinadi,  kamida 

ikki  oziq  elem entlaridan  tashkil  topgan  o 'g 'itla r  hisoblanadi.

M urakkab-aralash  o 'g 'itlarn i  tayyor  oddiy  o'g'itlarga  suyuq  va 

gazsimon  m ahsulotlarni singdirib olinadi.  M urakkab-aralash o'g'itlarni 

oddiy superfosfatni  ammonizatsiyalash  yo'li  bilan  yoki  nitrat  kislotali 

yoki  kaliyli  tuzlarga  fosfat  yoki  sulfat  kislota  qo'shib  olinadi.

A ralash  o 'g 'itla rg a   ikki  yoki  undan  k o 'p ro q   oddiy  o 'g 'itla rn i 

aralashtirish  yo'li  bilan  olingan  o 'g 'itlar  kiradi.

Komleks o 'g 'itla r ishlab chiqarishning ko'p texnologik jarayonlarini 

to 'rtta   guruhga  um um lashtirish  mumkin:

1)  m urakkab o 'g 'itla rn i  fosfat va polifosfat  kislotalari  asosida olish;

2)  fosfat  va  polifosfat  kislotalar  asosida  suyuq  komleks  o 'g 'itla r 

tayyorlash;

3) tabiiy fosfatlarni  nitrat kislota asosida parchalab,  qattiq  murakkab 

o 'g 'itla r  olish;

4)  aralash  va  m urakkab-aralash  o 'g 'itla r  olish.

Oziq  m oddalarni  yuqori  konsentratsiyasi  va  bir yo'la  bir  necha  xil 

oziqa elem entlarini  bo'lishi  komleks o'g'itlarning ustuniigini belgilaydi. 

M asalan,  am m ofos,  diam m ofos,  amm oniylashgan  superfosfat,  kar- 

boam m ofos,  nitrofoslar  ikkitadan  oziqa  moddasiga  ega;  nitrofoska, 

nitroam m ofoska,  karboam m ofoskalar-uchtadanga  ega.


B a’zi  m urakkab  o ‘g‘itlar tarkibiga  m ikroelem entlar  ham   k ira d i.

H isoblar shuni  ko'rsatadiki,  oddiy  o ‘g ‘itlardan  2—3  m arta  a lo h id a  

foydalanish,  ularni  tayyorlash  va  tu p ro q q a   solishdagi  x a ra ja tla rn i 

kompleks o'g'itlarga nisbatan  1,5—2  m artaga oshirar ekan.  Buni u stig a  

k o'pin cha  oziqa  moddalarining  optim al  nisbati  ham  buziladi.

O 'g'itlarda oziq elementlarining m iqdorini  10% ga oshishl tra n s p o rt 

uchun  5  mln tonna/kilom etr iqtisod qilish imkoniyatini yaratadi.  T a jri- 

balar shuni  ko'rsatadiki,  azot,  fosfor va  kaliy bilan oziqlanishni  a lo h id a  

amalga  oshirilsa,  birgalikda  solishga  nisbatan  (alohida,  ildiz  tiz im i 

orqali)  m akkajo'xori  yomon  rivojlanadi  va  ildiz  tizimi  orqali  P 20 5  ni 

kam  o'zlashtiradi.

Fosforni azot va kaliylar bilan birgalikda solganda,  lining o 'sim lik lar 

tom onidan o ‘zlashtirilishiga oid dastlabki tajribalarning ijobiy hu losalari 

kompleks  o 'g 'itla r  bo'yicha  olib  borilgan  tadqiqotlar  natijasida  h a m  

tasdiqlangan.

K om pleks  o ‘g ‘itlardan  foydalanish  ildiz  tizimi  to m o n id an   o ziq  

m oddalarini  yaxshiroq  o ‘zlashtirilish  darajasini  kuchaytiradi.

Murakkab  o ‘g‘itlardan  foydalanish  o'simliklarning  oziqa  m o d d ala - 

riga  bo'lgan  talabini  qondirib  qolm ay,  balki  tashish,  o m b o rx o n a lar 

qurilishi,  ortish,  tushirish  va  tuproqqa  solish  ishlariga  m exanizatsiya 

vositalarini ishlatish bilan bog'liq xarajatlarni iqtisod qilish imkonini beradi.

H ar xil  turdagi kompleks o 'g 'itla rn i  ekvivalent oddiy o ‘g ‘itlar b ila n  

solishtirish  shuni  ko'rsatadiki,  alm ashlab  ekishda  qatnashgan  h a m m a  

ekinlarning rivojlanishi va hosilining shakllanishiga komleks o 'g 'itla rn in g  

ijobiy  ta ’siri  ko 'p ro q  bo'lar  ekan.

K o'p tadqiqotchilarning m a’lum otlariga ko'ra, ko'p hollarda  k o m p ­

leks o 'g 'itlar oddiy o'g'itlarga nisbatan qishloq xo'jalik m ahsulotlarining 

sifatiga  ko'zga  tashlanarliroq  ta ’sir  k o'rsatadi.  Kompleks  o 'g 'itla rd a  

oziq  m oddalarining  o'zaro  nisbati  q an d ay   bo'lishi  kerak?  T aj riba 

natijalarini umulashtirish asosida bu m a ’lum otlar 56-jadvalda keltirilgan.

MURAKKAB  0 ‘G ‘ITLAR

M urakkab  o 'g 'itla r  jumlasiga  tark ib id a  2  ta  elem ent  saq lo v ch i 

(am m oniy  polifosfat,  ammofos,  diam m ofos,  nitrofos,  karboam m ofos, 

siydikchil  fosfatlar,  fosfor-kaliyli)  va  3  ta  saqlovchi  (n itro fo s k a , 

nitroam m ofoska,  karboammofoska)  o 'g 'itla r  kiradi.

Ammofos N H 4H 2P 0 4 — bir alm ashingan  am m oniy fosfat.  Bu  tu z n i 

tashkil  qiluvchi  ionlar  (am m oniy  va  fosfat)  barcha  o'sim liklar  u c h u n


K

ompleks 


o

‘g

‘i



tl

a

rd



a

g



oz

iq

 



m

o

d



d

a

la



rin

in

g



 

o'

za



ro

 

n



is

b

a



ti

 

v



a

 

ular



nin

u



m

u

m



iy

 

mi



qd

org


ni

sba



ta

u



lu

sh

i



s*

О

И

-O



В  •£ 

а  c 


E

S

в



О

t-f


О

Pu"


Z

i r


С ТЗ

гс

>  « 



w.  Е

л  я


I   с

Ё Jo


“л   °  

О Xi


О..Е

£  


^

 

£ %  

=  я

X i


0   с  

5 0   &  

g   Dû

1   ■


J l  


t -   «  

С

га 



. 

.2?  о 


■5

га  -с


—  Ç/5

:

е



 

с

Je



ос  С

2

  с


N   rt

о  

> .   я


I I

га  O' 


>   С

I I


_га  — 

о-  6- 


Р  -С

ï:  сл 


С .  О

5

«  "§ 



©Ь  Е

т"  га 


с   Æ

X! 


I I


- *   га 

• Ь _ с


1/5

2

*0

О



о .

i  с  


г   о 

о   -о


>  £

È

  га 


г -   00 

О  

'-Б

^

  уз 


=3  О

—  00 


> ч  'м

га  я 


ад go 

*5  га 

& £ 


Ё З

J3  Е

N   '< л 

= = 

й Я


о  “  

■“   я  


с   “ > 

.£'2 


я   и 

я

<*•  ро

га  к—

 

>  iS



га  п-

ÊPS


iS 

с .


Р 

£■ « 


3  00 

w  с  


с   га

8»  о


Ъ  ?  

. с   ^


га  Н?

■5  «

г а  


v. 

I   О


«  -с

• =  


С

С  


S j  

> »   га


ЕН  £

га  — 


о

•п  х:


я  •—

 

ад  о- 



с  с 

О  га 


*о  w 

оо 


га  с

£  с


с-  >*

г>  ’О


*  7

О   e t


га  с 

>,  га


J2  £

•—  W5


>  га 

>*•* 


-5  £

с

  га 


га  р

Л/1  Е.


'  & 

» >1 



:  ь

>■  га 


га  > 

2   .>• 




Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   24   25   26   27   28   29   30   31   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling