0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet31/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   ...   59

1

M n S 0 4

5 ,0

0 , 9 7 5 - M n

20

2

Z n S O ,

0,5

0 , 1 0 8 - Z n

30

3

C u S 0 4

0,8

0 , 1 7 2 - C u

30

4

C

o

( N O , ) 2  6 H 20

-

0 , 2 0 0 - C o



30

5

( N H 4)6M

o

70 246 H 20

0,2

0 , 0 4 3 2 - M o

30

6

H . B O ,

0,4

0 , 0 8 6 3 - B

30

7

ham m as i

-

1 , 5 8 5



20

Deyarli  ham m a  suyuq  kompleks  o ‘g‘itlar va  suspenziyalar  ikki  xil 

sxema asosida: murakkablari—reagentlarning kimyoviy ta ’sirlamshi (issiq 

aralashtirish) va aralashlari  oraliq  eritm alardan  sovuq  holatda  aralash- 

tirish  yo‘li  bilan  olinadi.

MURAKKAB  ARALASH  0 ‘G ‘ITLAR

Bu guruhga  kiruvchi  kompleks o 'g 'itla r  tayyor o ‘g ‘itlar  (ammofos, 

diam mofos h.k.)  ni  am m iak,  am m iakat  va  kislotalar bilan  ishlov berish 

va  keyinchalik  granulatsiya  qilish  asosida  olinadi.  Bu  o ‘g ‘itlar  ancha 

bir  xil  granulom etrik  tarkibli  (granulalarning  kattaligi  1—3,2  m m — 

90%)  boMadi.



ARALASH  0 ‘G‘ITLAR

Aralash  o ‘g‘itlar  ikki  xil:  qattiq  va  suyuq  b o ‘ladi.

Qattiq o ‘g‘itlarni  ishlab chiqarish uslubiga bog'liq holda ikki:  mexanik 

aralash  holatdagi  va  m urakkab—aralash  o ‘g‘itlar  xillariga  bo'linadi. 

Mexanik  aralashmalarni  olishda  kom ponetlar  u n c h a   chuqur  kimyoviy 

o'zgarishlarga  uchraydi.  O 'z  navbatida  bu  aralashm alar  kukunsimon 

va  granula  holdagi  xillarga  bo'linadi.  G ran ula  holidagi  quruq  o 'g 'it-


lam ing   afzalligi  sh u n d ak i,  ularni  oziqa  m oddalarini  h a r  qan d ay  

nisbatida  ham   hosil  qilish  mumkin.

M urakkab—aralash  granullalangan  o ‘g‘itlarni  o ‘g‘itlarga  am m iak 

va  anorganik  k islo tala r  (H 2S 0 4  va  H ,P 0 4)  ni  q o ‘shish  va  so 'n g  

granulalash  y o ii  bilan  olinadi.  Odatda  m urakkab—aralash  o 'g 'itlarn i 

oddiy  superfosfat,  azotli  tuzlar,  amm iakat  (yoki  kristallik  holdagisini) 

va  kaliyli  tu zla rn i  aralashm asini  am m oniylash  y o ii  bilan  olinadi. 

M urakkab—aralash  o 'g itla rn in g   besh  xilini  ishlab  chiqarish  nazarda 

tutulgan.

Ham ma rusum li  o 'g itla r granulalarining mustalikamlik ko'rsatkichi

2  MPa  (20  k g m /sm 2)  dan  kam  boim aslig i  lozim.  G ranulom etrik  

tarkibi:  k attalik   jih a td a n   1—3,2  mm  o ralig id a g ila r  90% dan  kam  

bo im agan  m iqdorda,  1  mm  dan  kichigi  5%  dan  oshiq  b o im a g a n  

m iqdorda  b o iis h i  talab  qilinadi.

O 'g itla r n in g   m exanik  aralashm asini  tayyorlash  jaray o n i  besh 

bosqichga  b o iin a d i:

1)  o ‘g‘itlarni  aralashtirish  uchun  tayyorlash;

2)  kom p on entlarn i  o ‘g‘it  aralashtim vchi  qurilmaga  yo'naltirish;

3)  dozalashtirish;

4)  aralashtirish;

5)  o 'g 'it  aralashm asini  tashish  uchun  transport  vositasiga  yuklash, 

bunker  yoki  om borga  yuborish.

G ranulalangan  o 'g i t   aralashmasiga q o ‘yiladigan asosiy talab—  ular 

yaxshi  sochiluvchan,  yopishmaydigan,  mexanizatsiya  bilan  sochishga 

yaroqli  b o iis h i  kerak.  62-jadvalda  har  xil  rusumli  m urakkab—aralash 

o'g'itlar  tarkibidagi  oziqa  modalarining  m iqdori  keltirilgan.



62-jadval

H a r  xil  rusum li m urakkab-aralash o ‘g‘itlarning tarkibidagi 

oziqa moddalarining  miqdori

N PK



nisbati

O ziqa moddalarining miqdori  (% 

hisobida)

Suvda  eriydigan  P 2O s 

ning o ‘zlashtiriladiganga 

nisbati(%   hisobida)

N

0 ‘zlashtiriladigan



P A

K .O


1

1:1:1


10-11

10-11


10-11

85

2



0:1:1,5

0

13-14



19-20

85

3



1:0,7:1

12-13


8-9

12-13


85

4

1:1:1,5


9-10

9-10


14-15

85

5



1:1,5:1

8-9


12-13

8-9


85

6

1:1,5:0



10-1

1

15-16



0

85

7



1:2:2

8-9


17-18

17-18


85

0 ‘g ‘it  aralashm alarining  fizik-kimyoviy  xossalariga  oid  talablar 

q ator  om illar  orqali  belgilanadi,  ular  jumlasiga:  o 'g 'i t   aralashtirish 

hajmi,  ularni  tayyorlash  m uddatlari  va  uslublari,  o 'g 'it  aralashm asini 

dalaga  qarab  yo'naltirish  va  h.k.  kiradi.  O 'g 'it  aralashm asini  hosil 

qilishning  ikki xil  uslubi  bor:  birdaniga aralashm ani  hosil  qilib,  peshma- 

pesh  dalaga  solish  va  uni  tayyorlab  q o ‘yib,  saqlash.

Foydalaniladigan  quruq o ‘g ‘it  aralashmasi  bir to m o n lam a  va tarkib 

jih a td a n   m uvozanatlanm agan  o 'g 'itla r  b o 'lib ,  m axsu s  vagonlarda 

tashilganda,  ortib-tushirganda  va  6  oy  m uddatda  saqlaganda  sochi- 

luvchan,  yopishib qolmaydigan  va  uning granulom etrik  tarkibi  o'zgar- 

m aydigan  bo ‘lishi  kerak.

N am ning  miqdori  mochevina  va  am m oniy  selitrada  0,12%  dan, 

am m ofos,  diammofos  va  kaliy  xloridda  1%  dan,  ikkilam chi  super- 

fosfatda 3,5% dan  (1% oshmaydigan erkin  kislotalikda)  ortmasligi  lozim. 

0 ‘g‘itlardagi  1—3  mm  li  kattalikdagi granulalarning m iqdori  90% gacha, 

ular orasida  2—3  mm  liklari  50%  dan  kam  bo'lm asligi,  1  mm  liklari  esa 

1%  dan  oshmasligi  talab  qilinadi.

G ranulalarni  aralashtirish jarayonida  buzulishi  3%  dan  oshmaydi,

1  mm  dan  kam  bo'lm agan zarrachalari  zarrachalarning  m ustahkamligi

2  M P a  (20  kgs/sm2)  dan  kam  emas.

Kimyoviy sanoat  tom onidan  ancha  keng  assortim entdagi  granula- 

langan  o 'g 'itla r  ishlab  chiqariladi,  ular  o 'g 'it  aralashm alarin i  tayyor- 

lashda  ishlatiladigan:  m ochevina,  am m oniyli  selitra,  ikkilam chi  va 

oddiy  superfosfat,  amm ofos,  kaliy  xloridlardir.

0 ‘g‘it  aralashm alarining  fizik  xossalarini  yaxshilash  m aqsadida 

neytrallovchi  qo'shim chalar:  b o 'r,  ohaktosh,  fosforit  unini  qo'shish 

mumkin.


Ikki  xil o 'g 'it aralashm asini  tayyorlashning texnik  sharoitlari  ishlab 

chiqilgan,  ular:  M PTU   6—08— 141—69  rusumli  kukunsim on  superfos- 

fatga  fosforit  unini  1:1  nisbatdagi  aralashm asidan  iborat  bo'lgan  va 

kristall  kaliy xlorid  va oddiy superfosfat  aralashtirib  olinadigan  hamda 

presslash  yo'li  bilan  granulalanadigan  ikkilamchi  fosforli-kaliyli  TU


6—08—336—75  rusumli  o ‘g ‘itlar  hisoblanadi.  Bu  o ‘g‘itdagi  granu- 

lalarning  1 —4  mm gacha bo'lgan xillari  90%  dan  kam  emas,  4 —6 m m  

li  xili  5%  dan  k o 'p   emas  va  1mm  dan  kam  bo'lm aganlari  5%  dan 

ko'p  em as  b o ig a n   talab  darajasida  bo'ladi.

G ranu lalarnin g  mexanik  mustahkamlik  darajasi  3,5—4  M Pa  (35— 

40  kgs/sm 2)  bo'ladi.

Daslabki  o ‘g ‘itlarning  fizik-kimyoviy  xossalari  ularning  aralashib 

ketish  im koniyatlarini  chegaralab  q o ‘yadi.

M asalan,  am m iakli selitrani superfosfat bilan aralashtirganda,  nitrat 

kislota  yoki  azot  oksidining  b u g ia ri  ajralib  chiqishi  mumkin:

NH,NO,+  FLPO, 

NH,H,PO,  +  HNO,

4

3

 



3

4

 



4

2

4



 

3

Kalsiy  n itratn in g   'hosil  boMishi  aralashm aning  gigroskopikligini 



oshiradi:

2N H 4N O ,  +  C a(H 2P 0 4)2  ->   2 N H 4H 2P 0 4 +  C a (N 0 ,)2+ n H 20 ;

Ishqoriy  reaksiyali  va  tarkibida  erkin  kalsiy  oksidga  ega  bo'lgan 

kalsiy  karbonat  va  bikorbonatlarni  ammoniyli  selitra  yoki  am m oniy 

sulfatga  aralashtirish  mumkin  em as,  shuningdek  am m oniy  fosfatni  va 

uning  polifosfatlarini  amm iak  holatida  yo'qotish  mumkin  bo‘lganligi 

sababli  o ‘zaro  aralashtirib  bo'lm aydi:

C aO   +  (N H 4)2S 0 4  - »   2 N H ,  +  C a S 0 4  +  H 20

Fizik-kim yoviy xossalari yaxshilangan bir qancha kom ponentlardan 

foydalanish  uzoq  m uddat  saqlash  uchun  yaroqli  b o ig an   kompleks 

aralash  o ‘g ‘itlar  tayyorlash  im konini  beradi.

M asalan,  neytrallovchi  qo ‘shim chalar (dolomit, suyak yoki fosforit 

uni)  ni  h a m d a   am m oniylangan  superfosfatni  qo‘shish  nitrat  kislota 

hosil b o iis h in i,  monokalsiyfosfatni  dikalsiyfosfatga aylanishining oldini 

oladi,  o ‘g ‘itning  fizikaviy  xossalarini  yaxshilaydi.

Superfosfatni  to 'liq  neytrallash  yoki  uning  tarkibidagi  erkin  P20 5 

va  nanilikni  (oddiy  superfosfatda  4%  gacha,  qo‘sh  superfosfatda  3% 

gacha)  n iiq d o rin i  kam aytirishi  1:1:1  nisbatdagi  karbam id  o ‘g ‘itli 

aralashm a  olish  imkonini  beradi.

A m m ofosning  kaliy  xlorid  bilan  aralashtirilib  superfosfatlar  va 

am m oniy  sulfatlar  bilan  neytrallanishi  orqali  hosil  qilingan  andozaviy 

granullangan  aralashm asi  yaxshi  fizik  xossalarga  ega  b o ia d i,  gigros- 

kopikligi  kuchsiz  boMishi  esa  ularni  uzoq  m uddat  om borlarda  saqlash 

im konini  beradi.



Aralash  o ‘g‘itlarning  sifatiga  q o ‘yiladigan  asosiy  talab  ular  granu- 

lom etrik  tarkibining  bir  xilligi  b o ‘lib,  bunda  aralashm aga  kiradigan 

dastlabki o ‘g‘itlar granulalarining kattaligini bir xil b o 'lish in i ta ’m inlash 

orqali  erishiladi.

Quyida o ‘g‘itlarning aralashtirish  m um kin yoki yo'qligini ifodalovchi 

diagram m a  keltirilgan:

Am m oniy  selitra 

1  0


Karbam id 

2  1  1


A m m oniy  sulfat 

3  1 1 2  

Neytrallangan  superfosfat

(oddiy  va  qo‘sh) 

4  1 1 2   2

Presipitat 

5  1 1 2   2  2

Fosforit  uni 

6  0  1  0  0  0  2

Metalllurgiya  shlaklari 

7  1 1 2   2  2  2  0

Ammofos 


8  1 1 1 1 1 1 1 1

Kaliy  xlorid 

9  1  1 2 2 2 2 2 2 2

Kaliy  sulfat 

10  1 2 3 4 5 6 7 8 9   10

Shartli  belgilar:  0  — aralashm aning xossalari  a n ch a yom onlashadi; 

1  —  aralashm alam i  uzoq  m u d d atd a  saqlab  b o im a y d i;  2—  oldindan 

aralashtirib  bo'lmaydi.



Q U R U Q   0 ‘G ‘I T L A R N I   A R A L A S H T I R I S H

0 ‘g‘itlarni  quruq  holda  aralash tirish —kom pleks  o ‘g ‘itlarni  olishda 

eng oddiy va  iqtisodiy jihatdan  foydali  uslub  b o ‘lib,  oziq  elem entlarini 

m aqsadga  muvofiq  ta ’minlash  im konini  beradi.

Am aliyotda  quruq  aralashm a—o ‘g‘it  olishning  ikki  xil  yo‘li  tatbiq 

etilgan:


1)  Aralashmalami  ko‘chm a  o ‘g ‘it  aralashtirish  qurilm alari  ham da 

m ashinalaridan  (MVS—3M,  D —665)  foydalanib,  x o ‘jaliklarni  o ‘zida 

tayyorlash;

2)  Yuqori  darajadagi  ishlab  chiqarish  sam aradorligiga  ega  bo'lgan 

qurilm alardan  (40—60 t/soat)  foydalanib aralashm a—o ‘g ‘it tayyorlash, 

bu  qurilm alar  bir  tum anning  b arch a  x o ‘jaliklarini  yoki  bir  y o ‘la  bir 

necha  tum anlar  xo‘jaliklariga  xizm at  qilishi  m um kin.

0 ‘g ‘it  ishlab  chiqarish  san o atin in g   eng  m uhim   y o ‘nalishlaridan 

biri  konsentratlangan  oddiy  va  kom pleks  m ineral  o ‘g ‘itlar  ishlab 

chiqarishni  har  tom onlam a  rivojlantirish  hisoblanadi.



K om pleks  o ‘g‘itlarning  sifat  va  samaradorligini  oshirish  uchun 

u larn in g   tarkibiga  m agniy  h a m d a   m ikroelem entlarni  qo'shg and a, 

q is h lo q   x o 'ja lik   e k in la ri  va  u la r  o ‘s tirila d ig a n   tu p ro q   x illari 

x u su siy a tla rin i  hisobga  olishg a  alohida  e ’tibor  berish  m aqsadga 

rnuvofiqdir.

Yaqin  kelajakda  o'sim liklarning  tuproqdan  oziqlanishining  asosiy 

m uam m olari o ‘z yechimini  topishi  e ’tiborga olib,  kom pleks o ‘g‘itlarni 

qo'llash sam aradorligini am alga oshirishda olib boriladigan tadqiqotlar 

ulardan  foydalanish  tam oyillarini  tubdan  o ‘zgartirishga,  tuproqdagi 

oziqa  elem entlarining  h arak atch an   shaklga  o ‘tish  tezligini  program- 

m alashtirish  masalalarini  liai  qilishga  qaratiladi.

Bunday o ‘g'itlarni qo'llashga qaratilgan  izlanishlar, jum ladan,  ularni 

uzoq  m uddat  ta ’sir  doirasini  aniqlash  ulardan  har  xil  tuproq—iqlim 

zonalarida  turli  xil  ekinlar  u c h u n   foydalanish  tizimini  ishlab  chiqish 

im konini  beradi.

0 ‘g ‘itlarning  yangi  shakllaridan  foydalanish  o'sim lik  tom onidan 

o ‘g ‘it  h a m   tuproq  tarkibidagi  zaxira  holdagi  oziqa  elem entlarini 

toMaroq  o'zlashtirish  im konini  beradi.

A lbatta  bu  narsa  qishloq  x o ‘jalik  mahsulotlarini  arzonlashtirish  va 

atrof-m u h itn ing   ifloslantirishni  oldini  olish  imkonini  yaratadi.



Sinov  savollari

1.  K om pleks  o ‘g ‘itlarning  ta rk ib i  va  olinish  usullari  qanclay?

2.  K o m p le k s   o ‘g ‘itla rn in g   o d d i y   m in era i  o ‘g ‘itla r d a n   u stu n lig i  va 

kam chiligi  nim alarda  n am oyon   bo'ladi?

3.  A m m ofos  va  diam m ofos  q a n d a y   o'g'it?

4.  S u yu q  kom pleks  o'gitlarning  olinish  usullarini  bilasizm i?

5. 

0 ‘g ‘itlarni  aralashtirish da  nim alarga  e ’tibor  beriladi?

0 ‘zbekiston  Respublikasi  dehqonchiligida  organik  o ‘g ‘itlarn i  keng 

ishlatish  katta  ahamiyatga  egadir.  Respublikam izning  su g 'o rilad ig an  

tuproqlari,  ayniqsa,  sahro  tuproqlarida  organik  m odda,  y a 'n i  c h irin d i 

juda  kam.

Shuning uchun  qishloq xo'jalik ekinlaridan yuqori  hosil yetishtirish 

va  tuproq  unum dorligini  oshirishda,  ularni  organik  m o d d a la r  bilan 

boyitish  uchu n   uni  su n ’iy  ravishda  ko'paytirish,  o ‘g‘it  solish  yoki 

ham m a  tuproqlarda  almashlab  ekishni  keng joriy  etish  tavsiya  etiladi.

Organik  o ‘g 'it  qo'llanilganda  tuproqning  agrokimyoviy  va  agro- 

fizikaviy  xossalari  ijobiy  to m o n ga  o 'zg arad i,  tuproqdagi  m ik ro o r- 

g anizm lar  faoliyati  yaxshilanadi  va  o ‘sim liklarning  m o 'ta d il  o 'sib  

rivojlanishi  liam da  oziqlanishi  u c h u n   qulay  sharoit  yaratiladi.

O rganik  o ‘g ‘itlarga  g o 'n g ,  k u n ja ra ,  hayvon  q o ld iq la ri,  y ash il 

o ‘g‘itlar,  sanoat  va  shahar xo'jalik chiqindilari,  go'ng bazasida  tay y o r- 

langan  turli  xil  kompostlar,  d araxtlarning  xazonlari  va  ariq  loyqalari 

kiradi.  Bularning  hammasi  m ahalliy  o 'g ‘itlar  hisoblanadi.  O rg an ik  

o 'g 'itla r  tarkibida  o'sim lik  uchun  zaru r  bo'lgan  oziq  e le m e n tla r-a z o t, 

fosfor,  kaliy,  kalsiy,  magniy,  oltingugurt  va  m ikroelem entlar  m avjud.

Tuproqdagi  organik m oddaning chirishi  natijasida  karbon  kislotasi 

ajralib  chiqadi.  Bu  kislota  tu p ro q d ag i  m ineral  m oddalarni  e rita d i. 

T uproqning ustki  qismida karbon  kislotasining ko'payishi  o 'sim lik d ag i 

fotosintez  jarayonini  yaxshilaydi.  O rganik  o ‘g‘itlar  tufayli  tu p ro q d a  

k o 'p   m iqdorda  m ikroorganizm lar  to 'plan adi.  U lar  o ‘sim likning  oziq 

moddalarini o ‘zlashtirishni yaxshilaydi.  Organik o ‘g‘itlar tuproq d a  n am - 

likni  uzoq  vaqt  davomida  saqlab  turishga  yordam   beradi.  O rg a n ik  

o ‘g‘itlar  tuproqdagi  m ikroorganizm lar  uchun  energetik  m anba  h is o b ­

lanadi.  U ndan  tashqari,  tuproqqa  k o ‘p  m iqdorda  m ik ro o rg an izm lar 

tushadi.  Buning  natijasida  tuproqqa  azot  to ‘plovchi  bakteriyalar,  n it- 

rifikatorlar,  am m oniyfikatorlar 

va  boshqa  guruh  b a k te riy a larn in g  

tuproqdagi  hayot  faoliyati  kuchayadi.


Ilmiy  tadqiqot  institutlarining  m aium otlariga  qaraganda,  30—40 

t organik o ‘g‘itlarning parchalanishi natijasida har kuni gektariga o ‘g‘it- 

lanm agan  yerlarga  nisbatan  100—200  kg  karbonat  angidrid  k o ‘proq 

to 'p la n a d i.

Ilmiy tadqiqot  ishlari  shuni  ko'rsatadiki, gektaridan  25—30  s g‘alla 

yetishtirish uchun har kuni  100  kg C 0 2, 40—50 t  kartoshka va sabzovot 

u ch u n   200—300  kg  C O ,  talab  qilinadi.

Organik  o 'g 'itlar  m inerai  o ‘g ‘itlar bilan  birgalikda  to ‘g'ri  nisbatda 

ishlatilganda, qishloq xo'jalik ekinlaridan yuqori hosil yetishtirish uchun 

yaxshi  imkoniyat  yaratiladi.

Yengil  mexanik  tarkibli  tuproqlarda ozuq  elem entlarining biologik 

sin g d irish   qobiliyatini  k u c h a y tira d i  va  ularni  tu p ro q d a n   yuvilib 

ketishidan  saqlaydi.

G O ‘NG


0 ‘zbekiston  Respublikasida  to ‘planadigan  mahalliy  o ‘g‘itlarning 

asosiy qismini  qoram ol go'ngi  tashkil qiladi.  Qishloq xo'jalik ekinlarida 

uni  q o ilash n in g   ko‘p  to m o n lam a  afzalliklariga  qaram asdan  u  m am la- 

katim izda  kam  m iqdorda  to'planm oqda.

G o ‘ng  organik  o ‘g‘itlarning  eng  asosiy  turi  b o'lib,  uning  sifati 

k o ‘p  jih a td a n   to ‘g ‘ri  ja m g ‘arilishi  va  saqlanishiga  bog‘liq.  G o ‘ng 

tarkibida  o'sim liklar  uchun  zaru r  bo‘lgan  barcha  (m akro  va  mikro) 

oziq  elem entlar  mavjud.

M asalan,  qoram olning  h ar  bir  tonna  quruq  go‘ngidan  tuproqqa 

20  kg azot  (N ),  10  kg fosfor ( P , 0 5),  24  kg kaliy (K ,0 ),  28  kg  (CaO ),  6 

kg  magniy (MgO),  4 kg oltingugurt  (S 0 3),  25 g bor (B),  230 g marganes 

(M n ),  20 g  mis  (Cu),  100 g  ruh  (Zn),  1,2 g  kobalt  (C o),  2  g  m olibden 

(M o ),  0,4  g  yod  (J)  va  boshqa  elem entlar  tushadi.

Bunday  o ‘g ‘it  to ‘liq  o ‘g ‘it  deb  yuritiladi.  G o ‘ng  sug'oriladigan 

tu p ro q larg a,  ayniqsa  c h o ‘l  m intaqasida  tarqalgan  tuproqlarga  har 

to m o n lam a  ijobiy  ta ’sir  ko‘rsatadi.

D em ak,  go‘ng  o ‘sim likning  oziqlanishi  uchun  eng  m uhim   oziq 

m o dd alar  saqlaydigan  o ‘g ‘it  hisoblanadi.

20—30  t  go'ng  bilan  tu p ro q q a   1  to n n a  kul  tushadi  va  undan 

dehqonchilikda foydalanish  oziq elem entlar balansini  tartibga solishda 

k atta  aham iyat  kasb  etadi.

M am lakatim izda  m inerai  o ‘g‘itlar  qanchalik  ko‘p  ishlab  chiqaril- 

m asin,  baribir  go‘ng  o ‘z  aham iyatini  yo‘qotmaydi.


G o ‘ngning  aham iyati haqida  D .N .  Pryanishnikov shunday  degan: 

«M am lakatda  m inerai  o ‘g‘itlar  q anchalik  k o ‘p  ishlab  ch iq a rilm a sin , 

go‘ng  h ech   q ach o n   o 'z  aham iyatini  y o ‘qotm aydi  va  d e h q o n c h ilig i- 

mizda  asosiy  o 'g 'itlard an   biri  bo'lib  qolaveradi».

Respublika  ilmiy  tekshirish  in stitutlarining  m a’lum otlariga  q a ra - 

ganda,  gektariga  20—30  tonna  g o 'n g   berilgan  yerlardan  b irin c h i  yili 

ekinlar  tu rig a  qarab  6—7  s  dan   60 —70  s  gacha  va  u n d a n   o rtiq  

qo'shim cha  hosil  olish  mumkin.

Uning  t a ’siri  2—3-yillarda  ham   davom   etadi.  G o ‘ng  va  b o sh q a  

o'g 'itlard an   foydalanish,  ayniqsa,  R espublikam izning  yangi  o 'z la s h - 

tirilgan,  m exan ik  tarkibi  yengil  tu p ro q la ri  uch un   ju d a   a h a m iy a tli 

hisoblanadi,  chunki bu tuproqlar chirindi va o'sim liklar o ‘zlashtiradigan 

oziq  elem entlarga  boy  emas.  Shu  sababli  bu  yerlarda  ekilgan  q ishlo q 

xo'jalik ekinlaridan yuqori va sifatli  hosil  yetishtirish uchun  m u n ta z a m  

ravishda  g o‘ng  va  boshqa  organik  o ‘g ‘itlardan  foydalanish  m aqsad ga 

muvofiq  b o'ladi.

G o ‘ng  tu p ro q n i  chirindiga  boyituvchi  m anba  bo'lib,  tu p ro q d a g i 

fiziologik  jaray onlarni  tezlashtiradi.

0 ‘z b e k isto n   P axtachilik  ilm iy  te k s h iris h   in stitu tid a   o 'tk a z ilg a n  

tajrib a la r  sh u n i  ko 'rsatad ik i,  p a x ta n i  b irin c h i  s u g 'o ris h d a   g o 'n g  

so lin m agan   v a ria n tla rd a   h a r  g e k ta r  y erg a  b ir  so atd a  120  m 3  suv 

shim ilgan  b o 'ls a ,  h a r  yili  g o 'n g   so lin g a n   v a ria n tla rd a   esa  2 0 0   m 3 

suv  sh im ilgan.  20  yil  davom ida  g o 'n g   so lin g a n   s u g 'o rila d ig a n   tip ik  

b o ‘z  tu p ro q la rn in g   haydalm a  q a tla m id a   g o 'n g   s o lin m a g a n   v a - 

rian tlarg a  n isb a ta n   uglerod  70% ,  u m u m iy   azot  m iq d o ri  esa   88%  

ga  k o 'p a y g a n .

O 'z b e k isto n   Respublikasi  Y e rg e o d ez k a d a str  D avlat  q o 'm ita s i 

T uproqshunoslik  va  agrokimyo  in stitu tin in g   m a ’lum otlariga  q a ra - 

ganda,  yangi  o'zlashtirilgan  sur  tusli  q o 'n g 'ir   va  taqirli  tu p ro q la rd a  

o'tkazilgan  tajribalardan  ko'rinib  tu rib d ik i,  40  to n n a  g o 'n g   b e rilg a n  

variantlarda  c h irin d i  miqdori  46%  ga,  azo tnin g  um um iy  m iq d o ri 

esa  25%  ga  oshgan.



G O ‘N G N I N G   T A R K IB I

O txona,  m olxona va  qo'ralardan  ch iqqan  ho'l  go'ngning  ta rk ib id a  

o'sim likka  zaru r  bo'lgan  m oddalarni  ham m asi,  m asalan,  75%   suv, 

21%  organik m oddalar,  0,5%  azot,  0,25%   fosfor,  0,6%  kaliy va  b o sh q a  

elem entlar  bor.


G o ‘ngning tarkibi  va o 'g 'itlik  xususiyati  chorva  m ollarining turiga, 

ovqatining  xiliga  va  m ol  tagiga  solinadigan  to'sham aga  bog‘liq  (63- 

jadval).

63-jadval

G o 'ngning  kimyoviy  tarkibi



(%  hisobida)

G o'ngning 

tarkibiy qismi

Q o ra - 

11)01

C h o ‘ch-



qa

Q o‘y,


echki

Ot

A ral ash



g o 'n g

Torfli


to'sham adagi

go'ng


qora-

mol


O t


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling