0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet32/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   28   29   30   31   32   33   34   35   ...   59

Suv

77,3

7 2 , 4

64 ,6

71,3

7 5 ,0

77,5

6 7 ,0

Organik

m odd alar

2 0 , 3

2 5 , 0

31,8

2 5 , 4

2 1 , 0

-

-

U m u m i y   azot

0 , 4 5

0 , 4 5

0,83

0,5 8

0 , 5 0

0 ,6 0

0,8 0

A m m o n iy l i   azot

0 , 1 4

0 , 2 0

-

0 , 1 9

0 , 1 5

0 ,1 8

0 ,2 8

Fosf or  ( P , 0 , )

0 , 2 3

0 , 1 9

0,23

0,28

0 , 2 5

0 ,2 2

0 ,2 5

Kaliy   ( K , 0 )

0 , 5 0

0 , 6 0

0,67

0,63

0 , 6 0

0 ,4 8

0,5 3

Hayvonlarning  qattiq  va  suyuq  holatdagi  ajratm alarining  tarkibi 

tu rlic h a   bo'ladi.  H ay v o n larg a  beriladigan  yem -xash ag idan   g o ‘ng 

tarkibiga  o'rtacha  40%  organik  modda,  80%  fosfor,  50%  azot  va  95% 

gacha  kaliy  o'tadi.

Lekin  hayvonning  yoshiga  va  ovqatining  xilma-xilligiga  qarab, 

g o ‘ngga  o'tadigan  m oddalarning  m a’lum  m iqdori  o'zgarib  turadi.

Hayvonlarga  yuqori  konsentrlangan  yem -xashak  berilsa,  ularda 

oqsil  moddasi  shunchalik  k o ‘p  bo'ladi.  N atijada  go‘ngning  tarkibida 

azot  va  fosfor  ko'p  to 'p lan ad i.

Ilm iy  tadqiqot  in stitu tla rn in g   m a’lum otlariga  qaraganda  (sobiq 

V IU A )  hayvonlarga  b erilay o tg an   yem larning  m iqdori  va  sifatiga 

qarab   ulardan  olinadigan  qattiq  va  suyuq  ajratm alar  har  xil  m iqdorda 

b o 'la d i  (64-jadval).



B ir  kecha-kunduzda  h a r  b ir  hayvondan  olinadigan 

q attiq  va  suyuq  ajratm aning  m iqdori  va sifati

H ayvonlar  tu ri

B ir kecha-kunduzdagi  ajratm a

Q attiq  va su y u q  

ajratm alar 

nisbati

Qattiq  ajratma, 

(kg)

S u y u q   ajratma, 

(1)

Q o r a m o l

2 0 - 3 0

1 0 -1 5

2 ,0

Ot

1 5 - 2 0



4 - 6

3,5

Q o ' y - e c h k i

1 . 5 - 2 , 5

0 , 6 - 1 , 0

2 , 5

C h o 'c h q a

1 , 2 - 2 , 2

2 , 5 - 4 , 5

0 ,5

Ot,  q o ‘y-echki  va  qoram ollarda  q attiq  ajratm alar  suyuq  qism iga 

nisbatan  ko‘p  to ‘planadi.  C h o 'ch q alard a  esa  buning  teskarisi-qattiq 

qismiga  nisbatan  suyuq  ajratmalari  ikki  m arta  ko‘p  bo‘ladi.

Q oram olning  ajratm alarida  q u a iq   qoldiq,  azot,  fosfor,  kaliy  va 

boshqa elem entlar boshqa hayvonlarning ajratm alariga nisbatan  a n c h a  

kam bo ‘ladi  (65-jadval).  Ot  va q o ‘y-ech kilarning go'ngi quruq m o d d a, 

azot,  fosfor  va  boshqa  elem entlarni  k o ‘p   tutishi  sababli  to 'p la n g a n  

joyida  o ‘zidan  ko‘p  issiqlik  ajratib  chiqaradi.  Bu  go‘ng  «issiq»  g o ‘ng 

deyiladi.

Bunday go‘ng  parniklami  isitishda va parchalangan organik o ‘g‘itlar 

tayyorlashda  ishlatiladi.

Qoram ol  va  c h o ‘chqa  ajratm alaridan  hosil  bo'lgan  go‘ng  tarkibida 

suvni  ko‘p  tutishi  va  oziqa  elem entni  kam   tutishi  sababli  u  sekin 

parchalanadi.

H arorat  sekinlik  bilan  ko‘tarilishi  sababli  u  «sovuq»  g o iig   d eb 

ataladi.

6 5 -ja d va l

H a r xil  hayvonlar ajra tm a larid a  quruq  qoldiq, 

azot  va  kul  elem entlarining  m iqdori  (%)

H ayvonlar

turi

Q u ruq


modda

N

p2o5



k

2

o



C aO

M gO


so4

Q attiq ajratm alar



Q o ra m o l

16

0 ,2 9

0 , 1 7

0 , 1 0

0 , 3 5

0 , 1 3

0 , 0 4

19  —  A g r o k i m y o



289

Ot

24

0,44



0,35

0,35


0,15

0,12


0,06

Q o ‘y -e ch k i

35

0,55



0,31

0,15


0,46

0,15


0,14

C h o 'c h q a

18

0,60



0,41

0,26


0,09

0,10


0,04

Suyuq ajratm alar



Q o ra m o l

6

0,58



0,01

0,49


0,01

0,04


0,13

Ot

10



1,55

0,01


1,50

0,45


0,24

0,06


Q o ‘y -e ch k i

13

1,95



0,01

2,26


0,16

0,34


0,30

C h o 'c h q a

3

0,43



0,07

0,83


0,01

0,08


0,08

G o ‘ngning  m e’yori  uning sifatiga va  m iqdoriga,  ekiladigan  ekinlar 

turiga  va  tuproq  unum dorligiga  bog'liq.  0 ‘tkazilgan  tajribalar  shuni 

ko ‘rsatadiki,  go‘ng  bilan  azot,  fosfor,  va  kaliyni  birga  q o ‘shib  ishlatil- 

ganda  hosildorlik  20—60%  ga  oshgan.

G o ‘ng  tarkibidagi  quruq  organik  m oddaning  gumusga  aylanish 

koeffitsientini  0,2%  deb  olsak,  namligi  70%  bo'lgan  1  tonna  go‘ng 

tuproqda 60  kg chirindi  hosil  bo'lishini ta’minlaydi.  K o‘rinib turibdiki, 

tupro qd a  chirindi  tanqisligini  bartaraf  etishda  g o ‘ng  eng  samarali, 

boy  m anba  hisoblanadi.

Biroq  sug‘oriladigan  har  bir  gektar  yerda  kam ida  1000—1200  kg 

chirindi  bo'lishini  ta ’m inlash  va  qishloq  xo‘jalik  ekinlaridan  yuqori 

hosil  yetishtirish  uchun  h ar yili  gektariga  18—20  t  dan  go'ng solinishi 

kerak  bo ‘ladi.  U n d a n   tash q ari,  tuproqda  ch irind i  yetishm asligini 

b artaraf qilishda  p axta-beda  almashlab  ekishni  joriy  etish  yo‘li  bilan 

bu  m uam m oni  hal  qilish  m um kin  bo'ladi.



T O ‘S H A M A L I  G O ‘N G

G o ‘ngning tarkibi  hayvon  turi  va  ishlatiladigan to ‘shamaga bog'liq 

b o ‘ladi.  T o'sham aning m iqdori va sifati ot go'ngi,  qoramol va ch o'chqa 

go'ngiga  nisbatan  azot  va  fosforga  boy  bo'ladi.

Hayvon  tagiga  solingan   to 'sh a m a   hisob idan  go 'n g   m iqdorini 

3 0 —40%  ga  osh irish   m u m k in ,  bu  undagi  azot  ham da  suyuqlik 

m iqdorini  isroflanishdan  saqlaydi.

Bir  k e c h a-k u n d u zd a  har  bir  qoram ol  va  ot  tagiga  3  kg,  q o 'y  

ham da echkilarga 0 ,5 — I  kg,  cho'chqaga  1—3  kg to'sham a solish  kerak


b o ‘ladi  (66-jadval).  R espublikam iz  viloyatlarida  to 'sh a m a   sifatig a 

som on,  poxol,  qipiq,  g‘o ‘zapoya,  daraxt  barglari,  kesilgan  q a m ish   va 

boshqa  o'sim lik  qoldiqlarini  ishlatish  m unikin.

Xorazm  viloyati sharoitida  m ol  tagiga solish uchun quruq to 's h a m a  

sifatida  qum   va  tuproqdan  foydalaniladi.  Ayrim  sharq  m am lak atlarida 

to'sham a  sifatida  chirindili  tuproqlar  ham   ishlatiJadi.

T o 's h a m a la r  m ol  tagini y u m sh o q   va  q u ruq  saqlab,  s h a r o itla r n i 

yaxshilaydi  h am d a  ag ronom ik  a h a m iy a t  kasb  etad i.  Bu  x ild a g i 

g o ‘ng  tra n sp o rtd a   tashish  va  tu p ro q q a   solish  uch u n   a n c h a   q u la y  

b o 'la d i.



6 6 -ja d v a l

B ir kecha-kunduzda  hayvon  tagiga  solinadigan 

to'sham a  m iqdori,  (kg)

H ayvonlar  tu ri

S o m o n

T o rf


Q o r a m o l

3 - 6

7 - 2 0

B u z o q

2 - 3

3 - 1 0

Ot

3 - 5



4 - 1 0

C h o 'c h q a

1-3

0 , 5 - 3

Q o ‘y - e c h k i

0 , 5 - 1

-

T o 's h a m a   bilan  g o‘ng  tark ib ig a  to 'p la n g a n   q o 's h im c h a   o z iq  



elem entlar  mikrobiologik  jaray o n lar  t a ’sirida  o'sim liklar  o ‘z la sh tira  

oladigan  holatga  o ‘tadi.

T o 'sham a  hayvonlarning suyuq  chiqindisini shimib olib,  a m m o n iy  

azotini  saqlab  qolishga  imkon  yaratadi.

Mol  tagiga  sepilgan  to'sham a  g o 'n g n in g   fizik,  ftzik-kim yoviy  va 

biologik  xossalarini  yaxshilaydi.  U ni  h am m a  m olxonalarda  ish latish  

niaqsadga  muvofiq  bo'ladi.

T o 'sham a  uchun  asosan  som on  va  to rf ko'proq  ishlatilsa,  u la rd a n  

sifatli  go'ng  olish  m um kin  bo'ladi  (67-jadval).

G o 'n gn ing   m iqdori  va  uning  sifati  k o 'p   jihatdan  g o 'n g   saqlash  

jihatiga  bog'liq.

G o'ngni  saqlash  davrida  uning  tarkibidagi  azot  va  azotsiz  o rg an ik  

m oddalar  m ikroorganizm lar  ta’sirida  parchalanadi.  A w alo,  h a y v o n ­

larning quruq ajratmasi  tarkibidagi  m ochevina va boshqa organik b irik - 

malar  parchalanadi.


To‘shamadagi  o'rtacha  oziqa  moddalar  miqdori 

(%   hisobida)

T o ‘sham a turi

N

P A


k

2

o



C aO

Nam ligi,  %



B u g 'd o y   s o m o n i

0 , 5 0

0,2 0

0,9 0

0 , 3 0

14,3

T o r f

0 ,8 0

0,10

0,07

0 , 2 2

2 5 , 0

O ip iq

0 , 2 0

0,30

0,74

1,08

2 5 , 0

S ul i  so m o n i

0 , 6 5

0,35

1,60

0 , 4 0

14,0

S h o l i   po xoli

0 , 4 5

0,18

1,20

0 , 5 0

14,2

X a z o n la r

1 ,1 0

0,25

0,3 0

2,0 0

14,0

M ochevina  ureaza  ferm en tlari  ta ’sirida  am m o n iy   karbonatga 

aylanadi:

C O (N  H 2)2+ 2 H 20 = ( N H4)2C 0 3

A m m oniy  karbonat  tezlik  bilan  amniiak,  karbonat  angidrid  va 

suvga  parchalanadi:

(N H 4)2C 0 3  =   2N H 3  +  C 0 2  +  H 20

Hayvonlarning qattiq ajratm asi  tarkibidagi azotli  birikmalar,  asosan 

oqsil  am m iakkacha  parchalanadi,  lekin  bu jarayon  sekin  o ‘tadi.  Hosil 

b o ‘lgan  amm iak  m ikroorganizm lar tom onidan  to ‘liq  o'zlashtiriladi.



T O ‘S H A M A L I  G O ‘N G N I   S A Q L A SH   JA R A Y O N ID A   Y U Z  

B E R A D IG A N   O 'Z G A R IS H L A R

Mikroorganizmlar ishtirokida go'ngni saqlash jarayonida hayvonning 

qattiq  axlatlari va to ‘sham alam ing parchalanishi  natijasida ancha oddiy 

m ineral  birikm alar  (xususan,  ancha  murakkab  oqsil  m oddalardan 

am m iakli  azot)  ning  hosil  bo'lishi  va  ikkilamchi  sintez jarayonlarining 

ro 'y o b g a   chiqishi,  m asalan,  amm iakli  azotning  m ikroorganizm lar 

oqsillariga  aylanishi  yuz  beradi.  Ammiakli  azotning  bir  qismi  amid 

shakliga  o ‘tadi.

Hayvonlarning suyuq  ajratm alari tarkibida  m ochevina C 0 2(N H 2)2, 

gip p u r  kislota  C 6H 5C O N H C H 2COOH  va  siydik  kislota  C 5H 4N 40 3 

boMadi.  U lardan  g o 'n g n i  va  shaltoqli  go ‘ngni  saqlash  jarayo n ida


m o ch evin a  tez  p a rc h a la n a d i,  u n d a n   biroz  se k in   g ip p u r  kislota, 

u n d a n   h am   sek in ro q  siydik  kislotasi  p a rc h a la n a d i.  M o ch ev in a 

uro bak teriyalar  to m o n id a n   ishlab  ch iqariladigan  u re a z a   ferm enti 

ta ’sirida  tezda  am m on iy   k arb on atg a  aylanadi:

C O (N H 2)2  +   2 H 20   =   (N H 4)2C 0 3

A m m oniy  karbonat  b e q a ro r  birikm a  b o ‘lib,  u  te z d a   am m iak, 

karbonat  angidrid  va  suvga  parchalanadi:

(N H 4)2C 0 3  -» 

2N H ,  +  C 0 2  +   H 20

G ip p u r  kislota  dastlab  benzoyt  kislota  va  a m in o sirk a  kislotaga 

parchalanadi:

C5H 5C O N H   -   C H 2COOH  +  H 20   ->

-»  С Н Х Ю О Н   +  C h L N H ,—C O O H

о 



¿ 

I

Hosil  bo‘lgan  am inosirka  kislota,  o 'z  navbatida,  am m iakn i  ajratib 

sirka  kislota  yoki  oksisirka  kislotaga  parchalanadi:

c h


2-

n h


2-

c o o h


  +  

h

2



o

 

-»  C H 2O H - C O O H   +   N H 3



Siydik  kislotani  alm ashinuvi  oldin  m o ch ev in a  va  keyinchalik 

am m o n iy   karbonat  hosil  b o 'lish i  orqali  yuz  beradi:

C 5H4N 40 3  +   О  +   H 20  

->  C4H 6N 40 3  +   C 0 2;



A lla n to in   yok i  g lio k s ild iu r s id

C4H 6N 40 3  + 2 H 20   -»  2 C O (N H 2)2  +  H - C O - C O O H ;



G l i o k s i l   k islo ta

C O (N H 2)2  +  2 H 20  

->  (N H 4)2C 0 3;

(N H 4)2C 0 3  ■-» 

2 N H 3 +  C 0 2 +  H 20

Shunday qilib,  hayvonlarning suyuq ajratm alarini  azotli birikmalari 

alohida  yoki  go‘ng  bilan  birgalikda  saqlash jarayonida  erkin  am m iak- 

gacha  parchalanishi  m um kin.  G o ‘ngni  n o to ‘g ‘ri  saqlaganda  yanada 

k o 'p   yo'qotiladi.  Torfli  to 'sh am ad an   foydalanilganda,  hosil  b o ‘lgan 

am m iak  to rf tom onidan  yutilishi  mumkin:

[torf|  H  +   N H 3  =   [torf]  N H 4  yoki 

[torf]  H  +  N H 4O H   =   [torf]  N H 4  +   H 20



T o'sh am ali  go'ngning  parchalanishi jarayonida katta yutilish sig'i- 

miga  ega  bo'lgan   organik  kislotalar  ham da  chirindi  m oddalari  hosil 

bo'ladi.  Bu  m oddalar  xususan  am m iakni  yutadi  va  shu  y o 'l  bilan 

uning  bug'lanib chiqib ketishining oldini oladi.  G o ‘ngda organik kislota 

ko‘p  m iq dord a  to'planishi  uning  parchalanishi  jadal  b o ‘lm aganida 

kuchli  bo'ladi.

Parchalanish  ancha jadal  yuz  berganda,  masalan,  aeratsiya  kuchli 

bo'lganda,  go'ngda  ammiakni  ushlab  qoluvchi  m oddalar  kam   qoladi.

G o 'n g d a   parchalanish  jaray on id a  ajralib  chiqadigan  k arb on at 

angidrid  ham   erkin  ammiak  hosil  bo'lishini  kamaytiradigan  m uhim  

omil  hisoblanadi.  Yuqorida  qayd  etilganidek,  go'ng  tarkibidagi  m ik- 

roorganizm larning  faoliyati  natijasida  hosil  bo iadigan  am m iakli  azot 

qism an  organik  birikmalar  tarkibiga  o'tadi.  Shuning  uchun  m ikroor- 

ganizm larning  sintetik  faoliyatini  kuchaytirishga  oid  sharoit  yaratish 

(m asalan,  to'sham a  m iqdorini  ko'paytirish) go'ngni  saqlash jarayonida 

yuz  beradigan  azotning  yo'qolish  m iqdorini  kamaytiradi.

M olxonalarda  to'sham ani  odatdagi  m e’yori  solinganda,  u  tom o- 

nidan  suyuq  ajratm alarning  hainmasi  vutilinaydi.  Yutilm agan  suyuq 

ajratm alarni  shaltoq  to'plovchi  chuqurlarga  to'plash  zarur.

M ustahkam   yopiladigan  shaltoq  to'plovchi  chuqurchalarda  havo 

kam bo 'lg an sharoitlarda va uning  karbonat angidrid ham da suv bug'lar 

bilan  to 'y in ish   darajasi  yuqori  bo'lgan  sharoitda  shaltoq  va  shaltoq 

chuquri  q o p q o g 'i  o'rtasidagi  oraliqda  am m iakni  yo'qolish  m iqdori 

ancha  kam   bo'ladi.

Axlat  va  to 'sh am a  organik  m oddalarining  parchalanish  tezligiga 

qarab,  ikki  guruhga  bo'lish  m uinkin.  Birinchi,  ulush  jihatidan  kam 

m iqdorni  tashkil  qiladigan,  o'ziga  oson  parchalanuvchi  m oddalarni: 

shakar,  kraxm al,  peptozalar,  pektin,  organik  kislotalarni  biriktiradigan 

guruh  hisoblanadi.  Bu m oddalarning parchalanishi  kislorod  ishtirokida 

juda  tez  yuz  beradi  va  harorat  60—70°C  gacha  ko'tariladi.  Ikkinchi 

g u ru h n in g   ta rk ib i  k letc h atk a   va  bosh q a  shunga  o 'x sh a sh   sekin 

parchalanuvchi  organik  m oddalardan  iborat  bo'ladi.  Birinchi  guruh 

m o d d ala rin in g   m iqdori  q an ch a  k o 'p  b o 'lsa  parchalanish  tez  yuz 

beradi.


G o'ngdagi  azotsiz organik  m oddalarni parchalanishi asosan saqlash 

ja r a y o n id a ,  tu p ro q q a   solish gach a  yuz  berishi  a n c h a   in u h im d ir. 

A ksincha,  azo tn in g   m ikroorganizm lar  to m on idan  kuchli  biologik 

yutilish  xavfí  tug'iladi  va  shunga  bog'liq  holda  o'sim likning  azotli 

oziqlanishi  yom onlashuvi  yuz  beradi.


G o'ngning azotsiz organik m oddalari  kislorodning m oiligida (aerob 

bakteriyalar  ta ’sirida)  karbonat  angidrid  va  suvga  parchalanadi:

(C bH 10O 5)n  +  n 6 0 2  +  n H 20   ->  n ( 6 C 0 2  +   5H 20 )

Kislorodsiz sharoitda (anaerob m ikroorganizm lar ishtirokida) azotsiz 

m oddalar  m etan  va  S 0 2  gacha  parchalanadi:

(C 6H 10O s)n  +  n H 20   ->  n (3 C H 4  +  3 C 0 2)

Aerob  sharoitda  go'ngdagi  organik  m oddalarnin g  p archalanishi 

kislorodsiz  sharoitga  nisbatan  tezroq  vuz  beradi.

G o'ngning miqdori uni saqlash jarayonida karbonat angidrid, m etan, 

suv  bug'larining  ajralishi  va  havoga  chiqib  ketishi  tufayli  kam ayadi. 

Bunda quruq m odda miqdorining kamayishi azotning kamayishiga nisba­

tan  tezroq  yuz  beradi.  Shu  narsaga  bog'liq  holda  parchalanish  tufayli 

go'ngda  faqat  fosfor va  kaliyninggina  foiz  m iqdori  ko'payib  qolm asdan 

balki,  azotning  foiz  miqdori  ham   ko'payadi  (68-jadval).



68-jadval

G o'ngning  parchalanish  d arajasining  uning  tarkibiga 

ta ’siri  (%   hisobida)

G o ‘ng



tarkibidagi

moddalar


Yangi

go'ngda


Ikki  oy

saqlangandan

so ‘ng

T o ‘r t  oy



saqlangandan

s o ‘ng


5 - 8   oy 

saqlangandan 

s o ‘ng

1

Suv



72,0

75,5


74,0

68,0


2

Organik m oddalar

24,5

19,5


18,0

17,5


3

U m um iy  azot

0,52

0,60


0,60

0,73


4

Oqsil  azoti

0,33

0,45


0,54

0,68


5

A m m iak azoti

0,15

0,12


0,10

0,05


6

Fosfor  ( P ,0 .)

0.31

0,38


0,43

0,48


7

Kaliy  (K 20 )

0,60

0,64


0,72

0,84


T o'sham ali  go ‘ng  parchalanishining  dastlabki  bosqichida  azo tn in g  

ikki  xil  shakli:  oqsil  va  am m iak  a z o tlari  te n g   m iqd orda  b o i a d i . 

K eyinchalik  g o 'n g n in g   p arch alan ish   d a ra ja si  o shishi  bilan   o qsil 

azotining  m iqdori  oshib  boradi,  am m iak  azoti  esa  kamayib  boradi. 

Yangi,  kam  parchalanadigan go'ngda nitrifikatsiya bo'lm aydi va  n itra t


ham  hosil bo‘lmaydi.  N itratlarning yo‘qligini go ‘ngning aerob sharoitda 

parchalanishi  tufayli  nitrifikatsiya  bakteriyalarining  yuqori  haroratda 

o ‘lib  ketishi,  anaerob  sharoitlarda  esa  ular  q a t’iy  aerob  bo'lganliklari 

tufayli  um um an  rivojlanm asliklari  orqali  tushuntirish  mumkin.

To'sham ali  g o 'n g d a  kletchatkaning  m iqdori  ko‘p  bo'lishi  tufayli 

uni  parchalovchi  bakteriyalar m ineral holga  kelib qolgan azotni kuchli 

ravishda  o ‘zlashtiradilar.  Yangi  va  kam  parchalangan  go'ngni  saqlash 

jarayonida  nitratlarnin g  bo'lm asligi  tufayli  denitrifikatsiya  jarayoni 

ham   sodir  bo'lm aydi.

N itratli  azot  g o 'n g n in g   tarkibida  uning  gum ifikatsiyasi  yuz  bera 

b oshlaganda  hosil  b o ‘la  boshlaydi.  P a rch a lan ish i  a n c h a   yakun- 

lanuvchi  darajaga  b orib  qolgan go'ngda  (m asalan,  sochiladigan  holga 

kelgan  c h irin d id a )  o q sil  va  am m iak  az o ti  b ila n   birga  kam ro q  

m iqdorda  n itratli  azo t  (um um iy  azotning  foiz  m iqdorini  o 'n d a n  

bir  ulushi  hisobida)  ham   uchraydi.

G O 'N G N IN G   PARCHALANISH  DARAJASI

H ar  xil  d arajad a  p arch alang an   to 'sh am ali  g o ‘ng  parchalanish 

d arajasig a  qarab :  y a n g i,  y arim   c h irig a n ,  c h irig an   g o 'n g la r  va 

chirindilarga  farqlanadi.  T o 'sham a  sifatida  som on  ishlatilgan  yangi 

yoki yarim  parchalangan g o ‘ng deb  hali  som oni  o'ziga xos rang  (sariq) 

va  barqarorligini  saqlagan  go'ngga  aytiladi.

Yarim  chirigan  g o ‘ng  va  som on  barqarorligini  y o'qota  boshlaydi 

ham da  to ‘q  jigarrangga  o ‘tadi.

Bunday  go‘ngdan  tayyorlangan  suvli  eritm a  quyuq,  to ‘q  rangli 

bo'ladi.  Yarim  chirigan  go'ngning  massasi  yangi  go'ngning  massasiga 

nisbatan  20—30%  ga  kam ayadi.

Chirigan  yoki  kuchli  parchalangan  g o'n g -q o ra  yopishqoq  massa 

hisoblanadi, tashqi  k o 'rin ish d an  alohida somon  bo'laklari  (yoki boshqa 

xil  to'sham a  turlarini  fizik  elem entlari)  sezilmaydi.  Bunaqa  go'ngdan 

tayyorlangan  suvli  eritm a  rangsiz  bo'ladi  va  chirigan  go'ng  massasi 

dastlabki  go'ngning  50%  ini  tashkil  qiladi.

S aqlash  ja r a y o n id a   z a ru ra t  b o 'lm a g a n   h o lla rd a   g o 'n g n i  bu 

parchalanish  bosqichlaridan  o'tkazish  va  uni  chirindiga  aylantirish 

shart  emas.  Bu  n arsa  organik  m oddalar  tarkibidagi  azotning  k o'p 

m iqdorda  yo'qotishga  olib  keladi.

O datda,  tu p ro q -iq lim i  sharoitlarini  hisobga  oigan  holda,  to 'liq  

ch irind ig a  aylangan   yoki  yarim   chirindiga  aylangan  g o 'n g lard an



t’oy d alan ilad i.  Q urg'oqchil  iq lim li  su g ‘orilm ay dig an  s h a ro itla rd a , 

tupro qn i  qurib  qolishining  o ld ini  o lish  m aqsadida,  b a h o rd a   yerga 

solish uchun to iiq  chirindiga aylangan g o 'n g  ishlatiladi.  N am ligi yetarli 

b o ig a n   hududlarda,  yarim  chirindiga  aylangan  go'ngdan  foy dalanish 

maqsadga  muvofiq.

T uproqqa oldindan vegetatsiya davri  a n ch a uzun  bo‘lgan  ekinlarga 

solinganda bu hududlarda hatto yangi g o ‘ngni solish  ham  yuqori  sam ara 

beradi.


G o 'n g   tarkibidagi  azotsiz  organik  m oddalar,  asosan  k letc h atk a   va 

oson  parchalanadigan  boshqa  organik  birikm alardan  iborat  b o ‘ladi. 

G o 'n g  qanchalik sersomon  bo'lsa,  tarkibidagi  organik m odda  sh u n c h a  

ko'p  b o'ladi,  uning  o'g'itlik  sifati  sh u n c h a   yaxshilanadi  va  tu p ro q q a  

solinganda  tez  parchalanadi.  1  kg  som onli  to ‘shama  o ‘zida  2 —3  kg 

suvuqlikni,  0,8—3,7  g  am m oniy  azotini  saqlasa,  shuncha  m iqdordagi 

to rf to ‘sham asi  10—15  kg suyuqlik  va  8— 10  g  am m oniy  azo tin i  y utar 

ekan.



Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   28   29   30   31   32   33   34   35   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling