0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet29/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   25   26   27   28   29   30   31   32   ...   59
§  ■§ 

& 3


<л  *5  -2

2   3 «  

У j=  -=

я  


- л  

сл

ЕР 



-5 

с 

о 



£

«л  «л


—  о 

О  -О


га  >  


00

_  га  га

3

-   о  о


Я   о.  о.

0   3  3


о

ор

^5



> .

> ,


О   'о 

-   £ 


-   £

00

га



с

га



.29

'•3

-   У


X)  с

ел  ■ »


1-S

I I


<л  (/; 

О  О 


U .  Х>

СО

<

zarur  va  ular  tom onidan  h am m a  tuproqlarda  o ‘zlashtiriladi.  A m m o- 

fosning  tarkibi  11 — 12%  N ,  46 —60%  P 20 5  dan  tashkil  topgan.  U ni 

tark ib id a  o rtiq c h a   m o d d a  b o im a y d i.  A m m ofos  ish lab   ch iq arish  

texnologiyasi juda  oddiy:  am m iak  fosfat  kislota  bilan  neytrallanadi:

N H 3  +  H 3P 0 4  =   N H 4H 2P 0 4

Amm ofosning kamchiligi azo t va fosfor o'rtasidagi nisbat farqining 

katta  (1:4  yoki  hatto  1:5)  b o iish id ir.  Bu  narsa  u n d a n   foydalanish 

im koniyatini  chegaralab  qo‘yad i,  chunki  o ‘g ‘itdagi  azot  va  fosfor 

o'rtasidagi  nisbat  taxm inan  birga  bir  b o iish i  lozim ,  binobarin  k o ‘p 

o'sim liklar  hatto  fosforga  nisbatan  azotni  ko‘proq  talab  qiladi.



Diam m ofos  (N H 4) 2H P 0 4. 

A m m ofos  ishlab  chiqarish  erkin  fosfat 

kislotani  am m iak  bilan  to'yintirishga  asoslangan.  A gar  bu  jarayonni 

davom  ettirilsa,  unda  diam m ofos  hosil  b o ia d i.  D iam m ofosda  azot 

va  fosforning  o ‘zaro  nisbati  1:2,5  ga  yaqinlashadi:

2 N H 3  +  H 3P 0 4  =   (N H 4)2H P 0 4

D iam m ofosda azotning  m iqdori  18%  va undan  k o ‘p roqqa va  P20 5 

ning  m iqdori  50%  ga teng.  Azot va fosforning  diam m ofosdagi  yig‘indi 

m iqdori  70%  dan  oshadi.  Bu  h am m a  m urakkab  o ‘g ‘itlar  ichida  eng 

konsentrlangan xili hisoblanadi.  K onsentrlangan o ‘g ‘itlarga xos b o ig an  

iqtisodiy ustunligi am m oniy fosfatlar ham m a ekinlarni ekish va ko ‘chat 

qilishda  urug‘  materialiga  yaqin  qilib  joy-joyiga,  uyaga  solish  uchun 

qulaydir.  U lar  uncha-m uncha  ortiqch a  q o'shim chaga  ega  em as  (agar 

te r m ik   k is lo ta d a n   ta y y o r la n g a n   b o i s a ) ,   e r i t m a n i n g   y u q o ri 

konsentratsiyada boiishiga,  (joy-joyiga solganda,  oziqa m oddalarining 

kam  dozasi  solinadi)  va  bunda  tu pro q   eritm asining  o sm otik   bosim ini 

oshishiga olib  kelmaydi.  Shu bilan  birgalikda h ar ikkala ion   (am m oniy 

va  fosfat)  o'sim lik  tom onidan  oson   o ‘zlashtiriladi.



Kaliyli  selitra  K N 0 3 

ham   m urakkab  o ‘g‘itlar  jum lasiga  kiradi. 

Tarkibida  13%  azot  va  45%  gacha  K20   b o ia d i,  uning  1  s  m iqdori 

kaliyli  tuzning  1  s va  ammiakli  selitraning  deyarli  0,4  s  o ‘rnin i  bosadi. 

K N 0 3 tarkibida kerak b o im a g a n   oshiqcha m odda u m u m a n  b o im a y d i 

va fizik xossalarining yaxshiligi bilan ajralib turadi.  X lor ioniga nisbatan 

sezgirlikni  nam oyon  qiladigan  ekinlar  uchun  kaliy  m anbayi  sifatidagi 

qim m ati  juda  baland  b o ia d i.  U n in g   kam chiligi  azo t  va  kaliyning 

o ‘zaro  nisbatidagi  farq  katta (1:3,5)  b o iish id ir.  S huning  u c h u n   undan 

foydalanilganda,  tuproqqa  yana  q o ‘shim cha  ravishda  azotli  va  fosforli 

o ‘g itla rn i  ham  solish  lozim  b o ia d i.


F o s fo a m m o f o s m a g n e z iy a  

y oki  m a g n iy - a m m o n iy - f o s f a t 

M gN H 4P 0 4K H 20   —  tarkibida  8%  azot  va  40%  P20 5  tutuvchi  suvda 

kam  eruvchi  murakkab  o ‘g‘itdir.  Tuproq  sharoitida  bu  o ‘g‘itning  am - 

m oniysining 

nitrifikatsiyasi,  am m oniy  sulfat  yoki  am m oniy  nitrat 

kabi  tez  bo 'lib  o ‘tadi.

K atta  m e ’yorlarda  q o ila n g a n d a   ham   asosiy o 'g 'it  sifatida  solishga 

yaroqü  o 'g 'i t   hisoblanadi.  T uzning  tarkibiga  m arganes,  mis,  ruh 

m ikroelem entlarini  ham  kiritsa  bo'ladi.  Bunda azotli-fosforligina emas 

balki  tegishli  m ik ro o 'g 'it  ham   bo'lib  qoladi.  Issiqxonalar  uch u n  

(gidroponika)  m uhim   ahamiyatga  ega  bo'ladi.



N itr o fo sfa tla r  

1908-yildayoq  D .I.  Pryanishnikov  o 'g 'it  olish 

m aqsadida  fosforitga  sulfat  kislota  emas,  balki  nitrat  kislota  bilan 

ta ’sir  etish  maqsadga  muvofiq  degan  tavsiyani  bergan  edi,  chunki 

bunda  b ir  y o 'la   ikki  xil:  azotli  va  fosforli  o 'g 'it  olish  im koniyati 

yaratiladi  (57-jadval).



57-jadval

N itrofosfatlarning  tavsifiy  ko‘rsatkichlari



N itro fo sfa tla r

N

? A

KjO


Suvda  eruvchi 

P 2O s 

li  kislotaning 

o'zlashtiriladigan

P A  

ga nisbati  (%  dan 

kam 

bo'Im agan)



1

A   ru s u m li  nitrofos

2 3 , 5

17

-

5 0

2

B r u s u m l i   nitrofos

24

14

-

5 0

3

A   r u su m li   nitrofo s  - 

c a (  1 6 : 1 6 : 1 3 )

1 6 - 1 7

16-17

13 -14

55

4

B r u s u m l i   nitrofos  - 

c a (  1 3 : 1 6 : 1 3 )

1 2 , 5 - 1 3 , 5

8 , 5 - 9 , 5

1 2 , 5 -1 3 ,5

55

5

B r u s u m l i   nitrofos  - 

c a   ( 1 2 : 1 2 : 1 2 )

1 1 - 1 2

10-11

11- 12

55

N itra t  kislota  bilan  fosforli  xomashyoga  ta ’sir  etishdan  kalsiyli 

selitra  va  prisipitat  (kalsiy  difosfat  chiqindili)  bir  alm ashingan  kalsiy 

fosfat  olinadi.



Lekin  bu  aralashm ani  xali  t o i a   qim m atli  o ‘g ‘it  deb  boim ayd i, 

chunki  kalsiyli  selitra  to m o n id an  suv  b u g ia rin in g   yutilishi  tufayli 

aralashm aning  namligi  yuqoriligi  uchun  yom on  sochiluvchan  b o iad i. 

Shuning  uchun  kalsiyli  selitraning  azotini  bo sh q a  birikm a  holatiga 

o ‘tkazish  lozim.  Bunday  ishlov  berishning  bir  q a n c h a   uslublari  bor.

1.  Hosil  qilingan  aralashm a-pulpaga,  hali  issiq  va  b o iq asim o n  

b o ig a n   (ta ’sirlanishni tezlashtiradi)  paytda a m m o n iy  sulfat qo'shiladi. 

Uning  kalsiyli  selitra  bilan  ta ’sirlanishi  natijasida  am m iakli  selitra  va 

suvsiz  kalsiy  sulfat  hosil  b o iad i:

C a(N O ,)2  +  (N H 4)2S 0 4  =   2 N H 4N 0 3  +   C a S 0 4

Jarayonning  shu  bosqichda,  agar  u ch lam ch i  o 'g 'it  olish  lozim 

b o is a ,  pulnaga  kaliy  xloriddan  zam r b o ig a n   proporsiyada  qo'shiladi. 

U  qism an  ammiakli  selitra  bilan  ta ’sirlanib,  am m o n iy  xlorid  va  kaliyli 

selitra  hosil  qiladi:

KCl  +  N H 4N 0 3  =   N H 4C1  +   K N 0 3

Keyinchalik olingan  mahsulot  quritiladi  va  donador qilinadi.  Har bir 

granulada  C a H P 0 4-  2H 20 ,  C a(H 2P 0 4)2-  H 20 ,   N H 4N 0 3,  N H 4C1,  KCl, 

KNO,,  C a S 0 4 va fosfatli xomashyoda mavjud b o ig a n  chiqindi  uchraydi. 

Bu  o 'g 'it  sulfidli  nitrofoska  deyiladi,  u  yaxshi  fxzik  xossah  b o iad i  va  har 

xil  tuproqlarga  xilma-xil  uslublarda  solish  uchun  yaroqli  hisoblanadi.

2.  Pulpaga  am m iak va sulfat  kislotasi  q o 'sh g an d a,  am m oniy sulfat 

q o ‘shgandagiday  samaraga  erishiladi.  Lekin  am m iak   m ahalliy  ishqor- 

lantirishni  yuzaga  chiqarib,  fosfat  kislotaning  o'zlashtiriladigan  tuzla- 

rining  qism an  retrogradatsiyasini  keltirib  chiqarishi  m um kin.  Buning 

oldini  olish uchun  bir y o ia   kam   m iqdorda  m agniyning  eriydigan  tuzi 

ham   qo ‘shiladi.  Kaliy  xloridning  ta ’siri  sulfatli  nitrofoskaga  tarkib  va 

xossalari bilan o ‘xshash o 'g ‘it  olish  im konini  yaratadi,  lekin  uni  ajralib 

turishi  uchun  sulfatli  nitrofoska  deb  yuritiladi.

Sulfat  kislotadan foydalanish nitrofoska ishlab  chiqarishni qim m at- 

lashtiradi.  Fosfat xomashyosining nitrat kislota ta ’sirida  parchalashning 

ustunligi  sulfat  kislotadan  foydalanishga  b o ig a n   talabni  kamaytiradi 

yoki  um um an  yo‘qotadi.  N itrat  kislota  atm osfera  azotini  sintezi  y o ii 

bilan  olingan  am m iakni  oksidlantirish  y o ii  bilan  olinadi.

3.  Eng istiqbolli  uslub  pulpaga  (rudaga)  am m iak va  fosfat  kislotani 

qo'shish  b o iib ,  bunda kalsiy  nitrat  bir  ham da ikki  alm ashingan  kalsiy 

fosfat  va  ammiakli  selitraga  aylanadi,  bundan  tashq ari  am m ofos  hosil 

b o ia d i:


3 H 20   +   2 C a (N 0 3)2  +   4 H 3P 0 4  +   5N H   =

=   4 N H 4N 0 3+   C a H P 0 4  2H 20   +   C a(H 2P 0 4)2  H 20   +   N H 4H 2P 0 4

Bu nitrofosfatda suvda eruvchi  fosfat  kislotaning eng yuqori ulushi 

(80%  gacha)  b o 'lg an   holda  oldingi  ikki  holatga  nisbatan  o ‘simlik 

o ‘zlashtiriladigani  55%  ga  yaqin  m iqdorni  tashkil  qiladi.

Kaliy  xloridni  kiritish  yana  N H 4C1  va  K N 0 3  ni  beradi.  Pulpa 

(ruda) tarkibida boMgan emvchi kalsiy fosfatlar va fosfat xomashyosidagi 

chiqindilar  h a m   olingan  o ‘g‘itning  tarkibiga  kiradi.  Bu  fosforli  nit- 

rofoskadir.  N itrofoskalar  1—4  mm  kattalikdagi  granulalar shaklida  chi- 

qariladi.  G ran u lalar  m ineral  yog'larni  qo‘shib  kondisionerlanadi,  talk 

yoki m aydalangan ohaktosh bilan changlashtiriladi.  Ular ancha barqaror 

bo'lib,  tashilish  va  saqlash  jarayonlarida  yopishqoq  bo‘lib  qolmaydi. 

Nitrofoska  hajm inining  massasi  1,0  g  ga  teng.

O datda,  nitrofoskaning ta ’siri N P K  larning m iqdori bir-birga yaqin 

b o ‘lgan  sharo itda  o ‘g ‘it  aralashm asidan  kuchli  bo'ladi.

C him —p odzol  tuproqlarda  olib  borilgan  tajribalar  orqali  isbotlan- 

ganki,  azot,  fosfor  va  kaliyning  nitrofoskadagi  o ‘simlik  tom onidan 

o ‘zlashtiru vchan lig i  superfosfat,  am m iakli  selitra  va  kaliy  xloridli 

aralashm alaridagiga  qaraganda  ancha  yuqori  b o ‘ladi.

Bu  narsa  a ñ id a n   kompleks  o ‘g ‘it  granulalarining  tuproqda  tekis 

tarqalishi  tufayli  ro'yobga  chiqsa  kerak.

T uproqda  nitrofoska  fosfatlari  superfosfatnikiga  qaraganda  retro- 

gradatsiyaga kam roq duch kelishi qayd etilgan.  Shuningdek,  nitrofoska 

ta ’sirida  kuzgi  bug‘doyning  ildiz  tizim ini  yaxshiroq  rivojlanishi  va 

uning  adsorbsion  yuzasining  ko ‘payishi  va  natijada  bu  ekin  hosilining 

oshishi  qayd  etilgan.  Kuzgi b o ‘g‘doyning  M ironovskaya  808  navi  ildiz 

m assasining  m iqdori  xlorsiz  nitrofoska  ta ’sirida  nazorat  n a ’m unasida 

13,7%  dan  33%  gacha,  ildiz  va  ildiz  tugunchalarining  uzunligini  ham  

o 'zaro   m os  ho ld a  17,9  va  23,3%  ga  oshishiga  olib  kelgan.

N azorat  variantidagi  kuzgi  bug‘doy  o ‘simliklarning  gullash  bosqi- 

chida  ildiz  tizim ining   ishchi  yutish  yuzasi  0,30  m 2  b o ‘lgan  holda 

xlorsiz  nitrofoska  solingan  sharoitda  0,79  m 2ga  yetadi.

A M M O N IY   FOSFAT  ASOSIDAGI  0 ‘G‘ITLAR

A m m oniy  fosfat  asosidagi  m urakkab  o ‘g‘itlarni  fosfat  va  nitrat 

kislotalarni  am m iak bilan  neytarllash  asosida olinadi.  Bunday o ‘g‘itlar 

oziq  m od d alar  m iqdorining  yuqoriligi  (50—70%)  va  suvda  eriydigan



fosfor  m iqdorining  h a m   yuqoriligi  (90— 100% )  bilan  tavsiflanadi. 

M onoam m oniy  fosfat  asosida,  kaliy  q o 'sh ib   olinadigan  m urakkab 

o ‘g‘it  nitroam m ofoska  deb  nom lanadi.

B unga  m os  h o ld a   d ia m m o n iy fo sfa td a n   d ia m m o n itro fo s   va 

diam m onitrofoska  olinadi.

Bunda  azot,  fosfor  va  kaliyning  h a r  xil  nisbatlardagi  m urakkab 

o ‘g‘itlarini  olish  m um kin  (58-jadval).

58-jadval

M urakkab  o ‘g ‘itlarning tavsifi



0 ‘g‘itlar

Oziq moddalarning m iqdori 

(%  hisobida)

Oziqa


moddalari

nisbati


N

P A


(o ‘zlashtiriladigan)

k

2



o

1.

Nitrofo ska



17,5

17,5

17,5

1:1:1

18

15

18

1:0,  8:1

15

15

23

1:1:1,5

13

19,5

19 ,5

1:1 ,5 :1,5

13

26

23

1:2:1

10,5

21

21

1:2:2

17

14,2

17

1:1:1

17,5

2 0 ,5

17,7

1:0,  8:1

2 0 ,5

14,8

10,2

1:1:0,5

14,8

15

2 2 , 2

1:1:1,5

18

23

18,8

1:0,8:1

11,5

2 2 , 5

23

1:2:2

15

21

15

1:1,5:1

14

27

21

1 : 1 ,5 : 1 , 5

13,5

18,0

13,5

1:2:1

12

17,5

2 4

1:1,5:2

17,5

17 ,5

1:1:1

2.

D i a m m o n i t -

rofoska

15,5

14,7

2 1 . 3  

1 6 ,9

14.4  

12

15,5

22

2 1 ,3

2 5 , 2

3 5 ,7

24

2 3 . 4  

2 2  

10,7 

1 6 ,9

1 1 . 4  

2 4

1:1:1,5  

1:1 ,5 :1 ,5  

1:1:0,5 

1:1,5:1 

1:2,5:1 

1:2:2

Karboamm ofos—suvda eriydigan shaklda b o ‘lgan  am id va am m iak 

ko ‘rinishidagi  azo t,  fosfor  va  tark ib id a  kaliy   h am   b o ‘lgan  o ‘g ‘it 

hisoblanadi.



K arboam m ofoska  m ochevina,  fosfat  kislota,  am m iak  va  kaliy 

tuzlaridan  ishlab  chiqariladi.  U  60%  gacha  oziq  moddalari  (N ,P 20 5 

va  K20 )   ga  ega.

Karboamm ofoska azotning fosfor va kaliyga nisbatini  1:1:1 ;  1,5:1:1 ; 

2:1:1;  1:1,5:1  holatlarida  ishlab  chiqarilishi  mumkin.

Kaliy  q o 'sh m asd an   60%  gacha  oziqa  m oddalari  (N  va  P20 5  30% 

dan) tutuvchi  karboam m ofos olinadi.  Bunda azot va fosforning o ‘zaro 

nisbati  karboam m ofoskadagidek  b o ‘lishi  m umkin.

N itroam m ofosfatlar ammofos  asosida  olinadigan  murakkab  o ‘g‘it, 

bu o ‘g‘itlar va karboam m ofosfatlar granullangan tarzda (granulalarning 

kattaligi  1—3  m m )  chiqariladi  (5 9 -jadval).

59-jadval

Ammoniy  fosfat  asosida  olinadigan  m urakkab  o ‘g ‘itlarning 

tarkibidagi N PK  miqdori

0 ‘g ‘itlar

N

P A


1 ^ 0

1

N i t r o a m m o f o s :   A   rusumli  (1:1) 

B rusumli  (1 : 1 ,5 )

2 3 . 0

2 4 . 0

17.0

14.0

-

2

N i t r o a m m o f o s k a   1  nav 

( N P K   yig'i nd isi   50%)

1 6 , 0 -1 7 .0

1 6 ,0 -1 7 ,0

1 3 , 0 - 1 4 , 0

3

N i t r o a m m o f o s k a   2  nav 

( N P K   y i g ‘indisi  44%)

1 2 , 5 - 1 3 , 5

8 ,5 - 9 , 5

1 2 , 5 - 1 3 , 5

4

K a r b o a m m o f o s

2 0 , 0

20,0

-

5

K a r b o a m m o f o s k a   1  nav 

( N P K   yi g'i n d isi  60%)

20 ,0

20,0

2 0 ,0

M och evin a   fo sfa tla ri. 

M ochevina  fosfat  (issiq)  term ik  fosfat 

kislotani  sintetik  m ochevina  bilan  ta’sirlanishi  natijasida  hosil  bo ‘ladi. 

Uni ishlab chiqarish  mochevinani  fosfat  kislota bilan kompleks birikma 

hosil  qilishiga  asoslangan.  Q o'shim cha  ravishda  ammiak  kiritish  va 

kaliy  xlorid  q o ‘shish  m um kin.  0 ‘g‘it  tarkibida  36%  gacha  N ,  48% 

gacha  P20 5  yoki  24%  gacha  N   va  P20 5  boMishi  mumkin.

Fosfor  amidlari 

—  yuqori  darajada  konsentratlangan  o ‘g‘itlarda 

azot  va  fosforning  um um iy  miqdori  120— 147%  gacha  yetib  boradi, 

bu  m iqdor  am m ofoska  va  diammofoskalarga  qaraganda  deyarli  ikki 

marta  ziyod  m iqdorni  tashkil  qiladi.

Fosfat  angidriddan  fosfat  kislotalarning amidlarini  ishlab chiqarish 

hamda am m oniy  fosfatning degidratlangan  shakllarini  ishlab chiqarish


istiqbolli hisoblanadi, ular ishqorlanmaydi va tuproqqa birikib ketm aydi. 

P20 5 ni N H 3 bilan ta ’sirlanishi azotli fosforll h ar xil tarkibli birikm alarni, 

ju m l a d a n  

d ia m id o p i r o f o s f a t   k i s l o t a n i  

P 2O s( N H 4) 2( O H ) 2, 

m onoam idopirofosfat  kislotaning  ikki  alm ashingan  am m oniyli  tu zin i 

P20 3(N H 4)2( N H 2) 0 H ,  yoki  xuddi  sh u n d a y   polifosfat  k islo ta n in g  

amm oniyli  tuzini  hosil  bo'lishiga  olib  keladi,  bular  fosfor  orqaligina 

emas,  balki  am idoguruhlar (N H )  orqali  h am   amalga  oshadi.

Fosfonitrilamid. 

Tarkibida  93%  P 20 5  va  44%  N   b o iib ,  sa m a ra- 

dorligi  am m oniy  nitrat  va  m onoam m oniyfosfatnikiga  yaqin  b o ia d i. 

A ppatitni  kaliy  xlorid  ishtrokida  sulfat  kislota  bilan  p archalaganda 

fosfo rli-k aliy li  o 'g ‘itla r  o lin ad i.  B u la r  ju m la sig a   su p e rfo sk a   va 

konsentratlangan  superfoskalar  kiradi.



Superfoska. 

Naviga  qarab  o'zida  11— 16%  gacha,  konsentratlangan 

superfoska  esa  18—27%  gacha  o'zlashtiriladigan  fosfat  kislota  tu tad i, 

1-navda  kaliyning  miqdori  12—21%  b o isa ,  2-navda  23—33%  b o ia d i. 

Erkin  kislota  miqdori  5%  dan  ortmaydi,  bu  o'gitlarning  namligi  13— 

14%  boiadi.  Ularni  kukun  tarzida  ishlab  chiqariladi.



Ammoniylashtirilgan superfosfat. 

Uni oddiy superfosfatni am m o n iy  

bilan to'yintirib olinadi.  Buni shuning u ch u n  qilinadiki, erkin kislotani 

neytrallash  lozim ,  bunda  bir  y o i a   o ‘g ‘itnin g  gigroskopikligi  h a m  

kamayadi,  qaysikim  uning  fizik  xossasini  yaxshilaydi.  U lar  b o sh q a  

o ‘g‘itlar bilan yaxshi  aralashadi,  seyalkalar yordam ida yaxshi sochiladi.

Erkin  fosfat  kislota  bilan  superfosfat  va  am m iak  birikib,  am m o fo s 

hosil  qiladi.

Lekin  neytralizatsiya  uchun  am m iak n i  k o 'p ro q   kiritilsa,  fosfat 

kislotaning  retrogradatsiyasi  boshlanib,  kalsiy  uchfosfat  hosil  b o ia d i. 

Bunday b o iish i  maqsadga  muvofiq  em as,  chunki  bu  narsa  o ‘sim liklar 

tom onidan fosforning o'zlashtirilishini susaytiradi.  Oddiy kum ushsim on 

superfosfat  6%  gacha  am m iakning  az o tin i  yuta  oladi,  lekin  m o -  

nofosfatning retrogradatsiyasining oldini olish  uchun uni  3—4%  g a c h a  

kiritiladi.

Am m oniylashgan  superfosfatdagi  azot  h am m a  ekinlar  to m o n id a n  

yaxshi o'zlashtiriladi,  lekin o‘sim liklarning azotli oziqlanishini  yaxshi- 

lash  uchun  bu  m iqdor  kamlik  qiladi.

Shuning  u c h u n   am m o n iy lash tirilg an   su p erfo sfatn i  k o ‘p  a z o t 

solish  shart  b o im a g a n   ho llard a  q a to r  o rasig a   urug'  b ilan   b irg a  

solinadi.  Asosiy  o ‘g ‘it  sifatida  s o lin g a n d a   esa  m a iu m   m e ’y o rn i 

hisobga  olingan  ho ld a  azotli  o ‘g litlarn i  q o ‘shib  solish  m aq sa d g a  

m uvofiq  b o ia d i.


Polifosfatlar  —  yuqori  konsentratlangan  m urakkab  o ‘g‘it  b o iib  

hozirgi  kun da  ish lab   c h iq a rila d ig a n   b o sh q a  o ‘g ‘itlard a n   fosfat 

kom ponentini  o ‘ziga  hos  tuzililishga  egaligi  bilan  farqlanadi.  Polifosfat 

anionni  shakllanadigan  zanjir  va  halqalarini  hosil  qiluvchi  makroergik 

P —O —P  b o g i a r   o 's im lik la rd a   sodir  b o ‘ladigan  b a ’zi  fiziologik- 

biokimyoviy jarayonlarga  bu  o ‘g‘itlarning  ta’sir  kuchini  ko'rsatadi.

0 ‘simlikIarning  ildiz  tizim ini  va  tuproq  m ikroflorasining  P—O —P 

bogiarni gidrolizlash qobiliyati  h am dao ‘simliklarning gidrolizlanmagan 

P —O —P  bog 'd an  ham   qism an  yuta  olish  qobiliyatini  b o iish i  bu 

o ‘g‘itlarning  fiziologik  ta ’sir  xususiyatini  belgilaydi.

Polifosfatlarning  gidrolizi  quyidagicha  b o iad i:

2 H P 0 3  +  H 20   - »   H 4P20 7 

H 4P 20 7  +  H 20   ->  2 H 3PO,

H 5P 3O 10  +   2H 20   ->   3 H ,P 0 4  va  h.k.

Harorat  7— 12°C bo ig an d a gidrolizjuda sekin  sodir boiadi,  12—15°C 

da esa kuchayadi.  Tuproqlar o ‘rtasida farqlanish  boiadi,  yuqori darajadagi 

biologik  faollikka  ega  bo'lgan  tuproqlarda  gidroliz  tez  ketadi.

Gidroliz uchun  optim al harorat  30—35°C  hisoblanadi.

Yaqin  vaqtlargacha  konsentratlangan  superfosfat,  presipitat  va 

am m oniy fosfatlarni  ishlab chiqarish ortofosfat kislota manbasida amal- 

ga oshirilar edi,  u  chiqind ilard an  xoli bo'lgan eng toza bo'lgan holatda 

54%  P20 5  ga  ega  b o ia d i.  Hozirgi  kunda  tayyorlanadigan  polifosfat 

kislotalarning  aralashm asida  P20 5  ning  m iqdori  70%  va  hatto  undan 

ham   ko ‘p  (83%)  b o ia d i.  Bu  narsa  yanada  konsentrlangan  kompleks 

o 'g itla r   olish  im konini  yaratadi.

Polifosfat  kislotalarni  olish,  qizdirish  va  vakuum ni  talab  qiladi:

2 H 3P 0 4  —

>  H 4P20 7+ H 20 ;




Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   25   26   27   28   29   30   31   32   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling