0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet50/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   46   47   48   49   50   51   52   53   ...   59

z

1

t



CO

1

CN^



I

fN

1



i

in

1

o "


z

oc

40

CO



1

3

,6



OO

«n

28,2



sO

00

o



7

,5

1



4,

3

O



zi

a



ra

la

s



h

m

a



 

m

u



a

ll

if



i

K

n



o

p

G



e

lr

ig



e

l

P



ry

a

n



is

h

n



ik

o

v



B

e

lo



u

s

o



v

S

in



s

a

d



z

e

T



o

tt

in



g

e

y



m

X

o



g

la

n



d

U

o



ll

e

s



X

yui


tt

C

h



e

s

n



o

k

o



v

P

u



d

e

ls



k

iy


0 ‘simlikka birgina azotning o ‘zi  H N 0 3,  N H 4N 0 3,  K N 0 3,  N a N 0 3, 

C a ( N 0 3)2,  (N H 4)2S 0 4,  va  N H 4C1  sh a k lla rid a   berilishi  m u m k in . 

ßularnin g  ichida  K N 0 3,  C a ( N 0 3) 2  va  N H 4N 0 3  sezilarli  d arajad a 

ustunlikka  ega.

O 'sim liklarning  o ‘sishi jaray o n ida  n itra t  kislota  tuzlari  oziq  a ra - 

lashm a  m uhitini ishqoriylashtirsa,  am m oniyli  tuzlar nordonlashtiradi. 

Faqat  N H 4N 0 3  gina  kuchsiz  n o rd o n lash tirish   xususiyatiga  ega.

Oziq aralashm alar uchun tuz tanlashda  ularning yuqorida aytilgan 

xususiyatlari  va  o ‘sim liklarning  ularga  m u n o sab ati  hisobga  olinishi 

shart.


Fosforli tuzlarning xususiyatlari ularning tarkibiga kiruvchi k atio n - 

larga  bog'liq  b o iib ,  N H 4,  K,  N a, 

C a  va  M g  tuzlari  ham da  s o f 

H 3P 0 4  holatida  ishlatish  m um kin.  Fosfat  kislota  tarkibidagi  b itta  

vodorod  o 'rn in i  kation  egallashidan  hosil  b o ‘ladigan  tuzlar  n o rd o n  

reaksiyaga,  ikki  yoki  uchta vodorod  o 'rn in i  kation  egallashidan  hosil 

bo ‘lgan  tuzlar  esa  kuchli  ishqoriy  reaksiyaga  ega.

Kislota  tarkibidagi  ikkita  vodorod  o ‘rnini  C a,  egallagan  tu z la r 

suvda  qiyin  eriydi.  D .N .  Pryanishnikov  oziq  aralashm asi  tarkibiga 

kuchsiz  ishqoriy  tuz  —  C a H P 0 4  va  kuchsiz  nord o n   tuz  —  N H 4N 0 3 

kiritilgan.

Bu  ikki tuzning o'zaro  ta’siri aralashm ada barqaror kuchsiz n o rd o n  

m uhit  (pH  6,5—5,8)  ni  yuzaga keltiradi.  0 ‘sim liklar ildizi  to m o n id an  

N H 4+ yutilgach,  m uhitda erkin holatda qoladigan N 0 3 kalsiy fosfatning 

erishi  uchun  qulay  sharoit  yaratadi.  Oziq  aralashm alar  m uhitining 

nordonlashib  ketishining  oldini  olish  u c h u n   b a ’zi  suvda  juda  qiyin 

eriydigan  fosforli  tuzlardan  ham   foydalaniladi.

Kaliy  oziq  aralashm alarda  n itra t,  sulfat,  xlorid  va  k am d an -k am  

hollarda  karbonat  tuzlari  shaklida  ishlatiladi.  X lor  anioni  k o ‘p ch ilik  

o'sim liklarga  salbiy t a ’sir  ko‘rsatishi,  k a rb o n a tla r aralashm a  n o rd o n - 

ligini  kuchaytirishi  bois  kaliy  asosan  n itra tla r  va  sulfatlar  shaklida 

qo'llaniladi.

Oziq  aralashm alarda  kalsiyning  asosan  nitratlari  va  fosfatlaridan 

foydalanish  tavsiya  etiladi.  B a’zan  g ip s—C a S 0 4  2 H 20   d a n   h a m  

foydalanishga  to ‘g ‘ri  keladi (Pryanishnikov,  C hirikov,  Kossovich  oziq 

aralashmalari).

Magniyni  M g S 0 4-  7 H 20   yoki  m agniy  n itra t  shaklida  q o ‘llagan 

m a’qul.


Oltingugurt yuqorida aytib o ‘tilgan tuzlarning aksariyatini tarkibiga 

kirgani  bois  alohida  tuz  sifatida  qo'llanilm aydi.



Oziq  aralashm alar  tayyorlashda  eng  nozik  m asala-Fe  masalasidir. 

Tem irni  F e P 0 4,  F e ,( P 0 4)2,  Fe2  (S 0 4)3,  F e S 0 4  •  FeC l3,  C6H 50 7  Fe 

(ternir  lim onit)  va  M or  tuzi  —  F e S 0 4 (N H 4)2S 0 4 •  6H 20   shakllarda 

ishlatish  tavsiya  etilgan.

Lekin aytib o 'tilg an   oson  eriydigan tuzlarning ko‘pchiligi  eritm ada 

ternir  fosfatlarni  hosil  qilib,  cho ‘kmaga  tushib  qoladi  va  o'sim liklarda 

xloroz  alom atlari  yuzaga  keladi.  Keyigi  paytda  buning  oldini  olish 

uchun  xelatlar  —  tem irning  etilendiam intetrasirka  kislotali  tuzi  — 

Fe—ED TA   va  gidrooksietilendiam intetrasirka  kislotali  tu z i—F e — 

N ED TA   lardan  foydalanilm oqda.

M ikroelem entlar oziq  aralashmalarga  ko ‘proq  sulfat,  xlorid,  nitrat 

tuzlari  shaklida,  M n  va  B  —  0,1 —1,0;  Cu  va  M o  —  0,01—0,1;  Z n —

0,02—0,2  mg  dozada  1  kg  qum  yoki  1  1  eritm aga  qo‘shiladi.

Xogland  va  Snayder  tom onidan  tavsiya  etilgan  m ikroelem entlar 

omixtasi  —  «A— Z»  deb  nom lanadi  va  1  1  eritm a  yoki  qumga  1,5  ml 

miqdorda  aralashtiriladi.

Lekin  m ikroelem entlarni  qoilash  dozalari  to ‘g‘risidagi  m uam m o 

shu  kungacha  uzil-kesil  hal  etilmagan.

3. 

Oziq  aralashm alarning m uhiti  (pH)  butun  am al davri  davomida 



talab  darajasida  saqlanishi  lozim.  Aralashmalarning  boshlang‘ich  pH i 

tuz  tarkibiga  kirgan  an ion  va  kationlarning  xossalariga  b o g iiq d ir. 

Masalan,  Gelrigel  oziq  aralashmasi  pHining  3,6  ga  teng  b o iish i  unda 

nordon  m u hitn i  yuzaga  keltiruvchi  K H 2P 0 4  va  F eC l3  tuzlarining 

mavjudligi  bilan  izohlanadi.

Ekinlarni yetishtirish  paytida oziq aralashm a pH  ining o'zgarishiga 

tuzlarning fiziologik  reaksiyasi(kation va anionlarning ildiz tom onidan 

bir  xilda  o'zlash tirilm aslig i  natijasida  kelib  chiqadi)  kuchli  ta ’sir 

ko'rsatadi.  T uzlar fiziologik reaksiyasining o'zgarishi birinchi  navbatda 

azotli  tuzlar  shakliga  bog‘liq,  o'sim liklar  azotni  boshqa  elem entlarga 

nisbatan  ko‘p  m iqdorda  o'zlashtiradi.

Agar  azot  m uhitga  amm oniyli  tuz  shaklida  kiritilsa,  pH  nordon- 

lashadi,  nitratli  tuz  shaklida  kiritilsa  ishqoriylashadi.

M asalan,  G elrigel  va  K nop  oziq  aralashm alarida  C a ( N 0 3)2  — 

fiziologik  ishqoriy  va  K H 2P 0 4 —  gidrolitik  nordon  tuzlar  olingan. 

C hunki  o ‘sim liklarning  faoliyati  natijasida  fiziologik  ishqoriy  m uhit 

yuzaga keladi va tez orada aralashmaning pH i 7,05  —  7,23  (m o'tadilga 

yaqin)ga tenglashib  qoladi.  Xogland  —  Snayders oziq aralashm asining 

boshlang'ich nordonligi  5,5—5,6 ga teng,  chunki  K N 2P 0 4 —  kimyoviy 

jihatdan  nordon,  nitratlar  esa  fiziologik  ishqoriy  tuzlardir.



Oziqlanish jarayonida  ular tarkibidagi N O ,” o ‘sim liklar tom onidan 

K+  va  C a 2+  ga  n isb a ta rt  te z   y u tila d i  va  a ra la s h m a   a s ta -s e k in  

ishqoriylashib  boradi.

Kuchli  kislotalarning  am m oniyli  tuzlari  h a m   fiziologik  nordon 

hisoblanadi,  chunki  ularning  tarkibidan  o ‘sim liklar  am m oniy  kation- 

larini  tezroq  o'zlashtirib,  H +  ni  ajratishi  hisobiga  m uhit  nordonlashib 

boradi.

O 'sim liklar  uchun  p H   ning  chegarasi  shartli  hisoblanib,  ularning 



ayrimlari  am m oniyli  tuzlar  bilan  oziqlantirilganda  ishqoriy,  nitratli 

tuzlar  bilan  oziqlantirilganda  esa  nordon  m u h itn i  talab  qiladi.

Oziq aralashmalarning reaksiyasiga aralashm aning buferlik qobiliyati 

kuchli  ta ’sir  k o ‘rsatadi.

Agar  eritm a  bufer  tiziiniga  ega  b o'lm asa,  m uhit  reaksiyasining 

barqarorligi  susayadi.  Aralashm alarda  bufer,  o d a tta ,  fosfatlar bajaradi.

M asalan,  Pryanishnikov  oziq  aralashm asida  bufer tizimi vazifasini 

N H 4N 0 3  C a H P 0 4-2H20   o'taydi.

B u n d a  N H 4N 0 3  n a m o y o n   q ila d ig a n   f iz io lo g ik   n o r d o n lik  

C a H P 0 .-2 H ,0   tom onidan  kuchsizlantiriladi.

2

4. 



Oziq  a ra lash m a la r  k o n sen tratsiyasi  o ‘sim lik lar  to m o n id a n  

elem entlarning  yutilishiga  kuchli  ta ’sir  k o ‘rsatad i.  A ralashm aning 

konsentratsiyasi  past b o ‘lsa,  oziq m oddalarning yetishmasligi oqibatida 

o'sim liklar  sekin  rivojlanadi.

Tuzlar  konsentratsiyasining  ortib  borishi  bilan   elem entlarning 

o'sim liklar tom onidan  o'zlashtirilishi ham  kuchayadi,  lekin juda yuqori 

konsentratsiya ildiz tom onidan suvning yutilishiga salbiy ta ’sir ko‘rsatadi 

va  o'sim liklarning  nobud  bo'lishiga  sabab  bo'lad i.

Oziq  aralashm alarning  u  yoki  bu  turini  tanlash da  o'sim liklarning 

oziq  elem entlar  va  ularning  konsentratsiyasiga  b o ig a n   talabi  hisobga 

olinishi  lozim.

Ko‘p  hollarda  oziq  aralashm alarning  konsentratsiyasi  milliekviva- 

lentlarda  (m-ekv/1)  ifodalanadi.  Eng  past  konsentratsiya  (2  m ekv/1) 

Pryanishnikov  va  G elrigel  oziq  aralashm alariga,  eng  yuqori  konsent­

ratsiya  (100  m-ekv/1)  esa  Tottingeym   va  Shayv  oziq  aralashm alariga 

xosdir.


O datda,  suvli  m uhitda  past  konsentratsiyali,  qum li  m uhitda  esa 

y u q o ri  k o n s e n tra ts iy a li  o z iq   a ra la s h m a la r  q o 'lla n ila d i.  Bir  xil 

konsentratsiyali  oziq  aralashm alardan  o'sim liklar suvli  m uhitda qum li 

muhitdagiga  nisbatan  ko'proq  oziq  elem entlarni  o'zlashtiradi  (125- 

jadval).


Bodring  tom onidan  qumli  va  suvli  m uhit  tajribalarida  oziq 

elementiarning  o ‘zlashtirilishi

M uhit

Oziq araiashm a 



konsentrasiyasi, 

mmol/I


0 ‘simlik  tom onidan  o ‘zlashtirilgan 

oziq  elem entlar,  mg

N

P A


K 20

Q um li


3,0

6,9


1,7

4,1


Suvli

3,4


84,0

25,1


61,2

Q um li


7,7

22,4


5,4

12,6


Suvli

6,9


114,2

31,1


115,1

Q um li


15,3

59,7


15,5

43,5


Suvli

14,9


117,1

31,6


126,3

5. 


Oziq  a ra la sh m a la r  tarkibidagi  o ziq  elem entiarning  nisbati 

o'sim liklarning  o ‘sishi  va  rivojlanishiga  sezilarli  ta ’sir  ko'rsatadi.  H ar 

bir  ekin  turi  rivojlanishning  turli  davrlarida  turli  nisbatdagi  oziq 

elem entlarni  talab  qiladi.

Shuning  u ch u n   ham   o'sim liklar  rivojlanishining  turli  davrlarida 

elem entlar  nisbatini  tabaqalashtirib  berish  lozim.  0 ‘simlik  organiz- 

mining  m e’yorida  faoliyat  ko‘rsatishi  uch u n  oziq  aralashm asida  bir 

va  ikki  valentli  katio nlar  muvozanatga  keltirilgan  bo ‘lishi  kerak.

Faqat  bitta  oziq  elem entini  tutgan  tuz  eritm asida  o'sim liklar juda 

sekin  rivojlanadi.  lo n la r  alohida  olinganda  o ‘simlikka  nobud  qilarli 

darajada  ta ’sir  qiladi,  tuzlar  aralashm asida  esa  ularning  zararli  ta ’siri 

qirqiladi.

Bu  hodisa  io n la r  antagonizm i  deb  yuritiladi. 

A ralashm alarda 

kalsiy asosiy an tagonist hisoblanadi.  Oziq aralashm ada kalsiy konsen- 

tratsiyasi  y etarli  b o 'lsa ,  o 'sim lik lar  e ritm a n in g   n ord o n   m uhitiga 

chidamli  bo'ladi.

Kaliy  va  kalsiy,  fosfat  ham da  sulfatlarning  muayyan 

konsent- 

ratsiyalarida  ion lar  sinergizmi  deb  nom lanadigan  hodisa  kuzatiladi, 

bunda  bir  ionning  o ‘zlashtirilishi  ikkinchi  ion  ishtirokida  tezlashadi.

Tabiiy  ichim lik suvlar (daryo,  ko‘l, hovuz va quduqlarning suvlari) 

m o'tadil  tupro qlarn ing   eritm alari  kabi  fiziologik  jihatdan  m uvoza- 

natlashgandir.

Distillangan  suv  faqatgina 

H +

  ni  tutgani  sababli  o'sim liklarni 

uzoq  m uddat  sug‘orish  uchun  yaramaydi.


M uvozanatlashtirilgan  oziq  aralashm alar  tark ib id a g i  kation  va 

anionlarning yig‘indi konsentratsiyalari taxm inan 30  m m o l/1  ni tashkil 

qilishi  kerak.

Oziq aralashmasida C a va M g ning b o iish i o ‘sim lik ildiz tizimining 

m e ’yorida  faoliyat  ko‘rsatishi  uchun  zarurdir.

Oziq elem entlar konsentratsiyasi,  odatda,  N   :  P 2O s :  K 20  nisbatda, 

mg/1 birlikda ifodalanadi.  1  m-ekv N   =   14 mg;  1  m-ekv  P2O s  =   23,7  mg 

va  1  m-ekv  K20   =  47,1  mg ekanligini e ’tiborga olin sa,  126-jadvaldagi 

natijalar  kelib  chiqadi.

Suvli  m uhit  tajribalarida oziq  elem entlarni  o 'sim lik lar  tom onidan 

o ‘zlashtirilish  koefFitsienti  masalasi  qo ‘yilm aydi,  ch u n k i  aralashm ada 

ularning barchasi o ‘sim liklar to m o n id an  oson o ‘zlashtiriladigan shakl- 

dadir  (agar  cho'km aga  tushm agan  b o ‘lsa).

Qum li  m uhitda  esa  fosfor  va  kaliy  azotga  n isb atan   birm uncha 

qiyin  o ‘zlashtiriladi.  Q attiq  substratda  ekinlar  yetishtirishda  eritmalar 

konsentratsiyasi  suvli  muhitdagiga  nisbatan  bir  n e c h a   bor  oshiriladi 

va  tarkibidagi  elerrentlarning  nisbatiga  ham   tegishlicha  tuzatishlar 

kiritiladi.



QUM LI  VA  SUVLI  M UHITDA  TAJRIBALAR  0 ‘TKAZISH 

TEXNIKASI.  QUM LI  M U H IT

Qum li  m uhitda  tajribalar  o'tkazish  uchun  quyidagi  material  va 

asbob  an jo m lar  talab   etiladi:  kvars  q u m ,  k im y o v iy   to za   tuzlar, 

texnokimyoviy va analitik tarozilar, vegetatsiya idishlari,  drenaj  uchun

3—4  sm  diametrli  shag‘al  yoki  shisha  siniqlari,  shisha  naylar,  doka, 

sirlangan  tog'ora,  urug‘lar,  urug‘larni  undirib  olish  u c h u n   kyuvetalar 

va  term ostat,  o ic h o v   silindrlari,  pipetkalar,  qisqich,  sinch  (karkas), 

qog‘oz  xaltachalar.

Q um li  m uhitda  tajribalar  o ‘tkazish  texnikasi  tup ro q li  m uhitda 

o'tkaziladigan  tajribalarga  o ‘xshash.



Qumni  tayyorlash. 

Qumli  m uhit  tajribalarida  substrat  vazifasini 

zarrachalarining diam etri  0,2—0,4  m m , t o i a  nam  sig‘imi  25%  b o ig an  

kvars  qum   bajaradi.

Q um ning  nam  sig'im i  26%  dan  oshib  ketsa,  yoki ju d a   m ayda  qum 

ishlatilsa,  idishning  quyi  qism ida  anaerob  sharoit  yuzaga  keladi  va 

natijada  o ‘simlikning  ildiz  tizimi  yaxshi  rivojlanm aydi.  C hinni  yoki 

oyna  zavodlarida  ishlatiladigan  qum lar  tajriba  talablariga  to ‘la javob 

beradi.


Ay

 

rim



 

oz

iq



 

a

ra



la

sh

m



a

la



ta

rk

ib



id

a

g



as

o



si

y

 



o

z

iq



 

e

le



m

e

n



tl

a

rn



in

g

 



do

za

 



va

 

n



is

b

a



tl

a

ri



(N 



P

20





K

20 

=

1

0

0

%

 

de



o

li

n

g

a

n

 

va

 

C

a

O

,

M

gO

 

va

 

SO



la



miq

do

ri 

sh



y

ig

'i

n

d

ig

a

 

n

is

b

a

ta

n

 

h

is

o

b

la

n

g

a

n

)

£



Nisb

at

О

cn

9

9



1

1

6.

0

О

o '



00

4

.0

77

,5

6

0

,4

1

8

,5

8

5

,8

8

0

,6

©

ON

5



,9

M

gO

13

,2

8

,0

o_

QO



2

,0

18,0

3

0

,3

ON

ОС



15,

6

1

0,9

3

,0

C

a

O

5

5

.0

6

7

,4

6

7

,4

4

1

,6

5

8

,5

4

1

,8

1

9

,4

13

,7

4

7

,7

5

0

,3

6,1

О

4

5

,5

3

7

,8

3

7

,8

3

9

,3

50,1

3

1

,8

5

4

,5

1

5

,6

3

9

.9

5

0

,4

6

5

,7

о "

дГ

Y

M



2

8

,4

2

8

,4

3

9

,7

3

4

,7

Г~-"


Tl*

1

6

,4

6

,2

2

4

,3

1

9

,0

1

4

,6

z

3



3,

1

3

3

,8

3

3

,8

CM



2

0

,5

29

,1

18

,2

3

5

,8

3

0

,6

1

9

,7

D

o

za



m

g

/1

о

162

9

4

9

4

3

5

8

4

6

2

6

1

3

47

1

4

6

5

156

2

3

0

6

6

5



О



f t ,


7

6

r- -


3

6

2

3

2

0

9

2

0

142

00

9

5

8

7

148

00

84

84

1

92

1

4

0

3

9

6

2

5

2


1

40

1

4

0

©

©

ГМ

O



zi



a

ra

la

sh

m

a

 

m



u

al

li

fi

К

п

о

р

G

e


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   46   47   48   49   50   51   52   53   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling