0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet56/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   51   52   53   54   55   56   57   58   59

Variantlar  va  ularni  joylashtirish. 

Dala  tajribasidagi  bir-biridan 

faqat  o'rganilayotgan  bitta  belgisi  bilan  farqlanadigan,  lekin  bir  xil 

yuzaga  ega  bo'lgan  b o ‘lakchalarga  tajriba  variantlari  deyiladi.

Tajriba variantlarining soni to ‘g ‘ridan-to‘g‘ri  tajribaning tipikligiga 

t a ’sir etm asada,  undagi  xatoliklarga kuclili  ta ’sir ko'rsatadi.  V ariantlar 

sonining  10— 12  tadan  ko‘p  b o ‘lishi,  tabiiyki,  tajriba  m aydoni  yuzasi- 

ning  oshishiga,  bu  esa  o ‘z  navbatida xatoliklar salm og‘ining  oshishiga 

sabab  b o lad i.

Dala  tajribasida  variantlarni  joylashtirish  o ‘ta  m uhim   va  asosiy 

tadbirlardan  biri  hisoblanadi.  U m um an  olganda,  variantlarni joylash- 

tirishning  uchta  usuli  mavjud:

—  andazali  (standart);

—  tizimli  (sisteinali);

—  tasodifiy  rendom izatsiya.

Bu  usullarda joylashtirish  20-rasmda  o ‘z  ifodasini  topgan.



I  

I I  

I II 

IV  

^

^

^

^

----------

'V

—\



1

St

2

3

1

St

4 5

1

St

2 3

I

St

4

1

St

2 3

1

St

4 5

1

St

2

3

1

St

4

5

1

St

I

I I

III

IV

1

2

3 4

5

1

2

3

4

5

1

2

3 4 5

1

2

3

4

5

b

I

I I

III

IV

3

1

4

5 2

4

1

5

3

4

2 5 3

1

3

4

2

5

d

20-rasm.  D ala tajribasida variantlarni joylashtirish  usullari:

a)  andazali;  b)  tizimli;  d)  rendom izatsiyali.

Andazali usulning o ‘ziga xos tom oni h a r  1—2 ta tajriba v a rian tid an  

keyin  albatta  andaza  (standart)  variantning  joylashtirilishidadir.  B u 

usulda  joylashtirishning  yaxshi  va  yom on  to m o nlari  mavjud  b o ‘lib , 

rasm da  ko‘rinib  turganidek,  tajriba  m aydoni  yuzasining  oshib  k etish i 

tadqiqotchidan  k o ‘p  kuch-g'ayrat  talab  qiladi.  Yaxshi  to m o n i  h a r  

ikki  tajriba  variantidan  keyin  andaza  v arian tn i  joylashtirib,  u larn in g  

natijalari  o'zaro taqqoslaganda,  tuproq  unum dorligidagi olachalpoqlik 

asosida  yuzaga  keladigan  xatoliklar  an cha  kam ayadi.

Agar tajriba variantlari barcha takrorliklarda  bir xil tartibda jo y lash - 

tirilsa,  bu usul  variantlarni tizimli joylashtirish  deb nom lanadi.  B unday 

joylashtirishning turli-tum an ko‘rinishlari  m avjud bo‘lib,  bizda ko‘p ro q  

bir yarusli va k o ‘p yarusli usulda joylashtirish  q o ‘llaniladi.  V arian tlarn i 

tizimli joylashtirish soddaligi va qo‘llashga osonligi bilan ajralib tu rsada, 

tajribadagi  x a to lik la rn i  statistik  ishlash  va  b ah o lash d a  b ir  q a to r  

qusurlarni keltirib chiqaradi.  Shuning uch u n   ham   hozirgi paytda xorijiy 

m am lak atlarda  v arian tlarn i  jo y la sh tirish n in g   rendom izatsiya  y o k i 

tasodifiy  usulidan  keng  foydalanilmoqda  va  bu  usul  bizda  ham   rasm  

bo'lib  borm oqda.

Tasodifiy  usul  b o ‘yicha  joylashtirishning  eng  sodda  k o ‘rin ish id a 

variantlarning  tartib  raqamlari  qog'oz  b o ‘lakchalariga  yozib  ch iqilad i 

va  ular  yaxshilab  aralashtiriladi.  S o‘ngra  b itta-b itta   olinadi  (x udd i 

loto  o ‘yinidagi  kabi)  va  undagi  raqam lar  yozib  boriladi.

Olimlar  o 'rtasida  variantlarni  rendom izatsiya  usulda joy lash tirish ­

ning  sam aradorligi  bo'yicha  turli  fikrlar  m avjud.  V.N.  P eregu do v 

rendom izatsiya usuliga yuqori baho berib,  v ariantlarni tasodifiy usu ld a 

joylashtirish tajriba natijalarining aniqligi va  haqqoniyligini  ta ’m inlaydi 

deb  hisoblaydi.  Shuningdek,  N.A.  Ploxinskiy,  R.A.  Fisher,  G .  San ders 

kabi  taniqli  olim lar  ham   ushbu  fikrni  q o 'lla b   quw atlaydilar.  A yrim  

agronom iya  y o ‘nalishida  ish  olib  boruvchi  tadqiqotchilar  re n d o m i­

zatsiya  usulini  ilm iy  asoslanmagan  deya  e ’tiro f etadilar va  uni  tavsiya 

etm aydilar.  V ariantlarni  rendomizatsiya  usulida  joylashtirish  ilk  b o r 

ingliz olimi R.A.  Fisher tomonidan taklif etilgan.  Hozirgi kunda ren d o - 

m izatsiyaning  turli-tu m an   shakllari  tavsiya  etilgan.

Lotin  kvadrati  va  t o ‘rtburchagi. 

Lot in  kv adrati  usulini  q o 'lla s h  

ta jr ib a   n a tija la r ig a   tu p ro q   u n u m d o r lig id a g i  f a r q la r   t a ’s i r i n i  

kam aytiradi.  B u n d a  kvadrat  yoki  t o ‘rtb u rc h a k   shakldagi  m a y d o n  

tajriba varian tlari  soniga  teng  q ato r  va  u stu n la rg a   ajratiladi.  T a jrib a  

lotin  kvadrati  u sulida  joylashtirilganda,  v a ria n tla r  va  ta k ro rlik la r 

soni bir-biriga teng ,  b o ‘laklar soni  esa v a ria n tla r sonining  kvadratiga


3

1

2

4

1

2

4

3

2

4

3

1

4

3

1

2

2 3 5

1 4

4 2 3 5

1

5

1 4

2 3

1 4

2 3

5

3 5 1 4

2

5 1 4 6 3 2

1 3 5 2

6

4

6 4 2 1 5 3

2 5 3 4 1 6

4 6 1 3

2

5

3 2 6 5 4

1

3 6 1 2 7 5 4

1 3 6 5 4 2

7

7 2 3 4 6 1 5

2 4 5 6 1 3

5 7 4 1 2 3 6

6 1 7 3 5 4 2

4 5 2

7 3 6

1

3 4 1 6 5 8 2 7

5 2 6 1 8 7 3 4

2 1 7 5 4 6 8 3

7 5 8 4 3 2 1 6

1 8 3 7 6 5 4 2

4 6 5 8 2 3 7 1

8 3 4 2 7 1 6 5

6 7 2 3 1 4 5 8

1

3

4

2

2

4

3

1

4

2

1

3

3

1

2

4

5  variant (5x5)

6  variant  (6x6) 

2

6 4 1 3 5 2

1 5 4 6 2 3

4 2 6 5 3

1

3 1 5 2 4

6

2

6 3 4 1 5

5 3 2

1 6

4



variant (7x7) 

2

1 4 3 5 2 6



7

5 2 7 1 3 4 6

6 5 1 3 4 2

2 1 4 6 7 3

7 6 2 4 1 3 5

3 7 6 2 5 1 4

4 3 5 6 2

1

8 variant (8x8) 

2

2 5 6 4 8 7 3 1

4 7 8 3 2 6 1 5

3 6 1 8 5 4 2 7

8 4 6 1 3 5 2

7 2 4 1 6 5 8 3

1 3

2 4 8 7 6

5 8 2 3 1 6 4

6 1 3 7 2 4 8

4

2

1

3

3

1

2

4

2

3

4

1

1

4

3

2

3

5 1 4 2

5 2

1 4 3

4

7

2 5 3

2

4 3

1 5

2 4 5 3 1

4

3 5 2

1

1 3 4 2 5

3

1 2

5

4

5 2

3 1 4

1 5 4 3 2

1 2 6 4 5 3

3 4 2

5 1 6

6 5 3 1 4 2

4 3 5 6 2

1

2

1 4 3 6 5

5 6 1 2 3 4

4

7 6 3 5 2

1

5 1 4 6 7 3 2

3 6 5 7 2 1 4

2 3

7 1 4 6 5

1 5 2 4 6 7 3

7 4 3 2 1 5 6

6 2 1 5 3 4

7

4 2 8 7 1 5 3 6

1 6 5 4 7 2 8 3

5 8 7 3 6 4 2 1

7 1 6 8 4 3 5 2

2 7 4 6 3 8 1 5

8 3 1 5 2 6 7 4

6 5 3 2 8 1 4 7

3 4 2 1 5 7 6 8

21-rasm.  4 —8  variantli  dala  tajribalarini  lotin  kvadrati 

usulida joylashtirilishi.

teng  b o'lad i.  M asalan ,  4  variantli  tajrib a d a   b o 'la k la r  soni  16  ga,  5 

variantli  tajribada  25  ga  tengdir  (2 1 -ra sm ).

Bu jadvaldan  quyidagicha  foydalanish  m um kin.  Misol:  6  variantli 

tajribani  4  ta  takrorlikda  joylashtirish  lozim .  V ariantlar  1,2,3,4,5,6 

raqam lar  bilan  belgilanadi  va  ular  liar  bir  takrorlikda  joylashtiriladi. 

Buning  uchun  jadvalning  bironta  ustuni  (m asalan ,  10-ustun)  d a n  

birinchi  raqam ni  (6)  olam iz  va  shu  u stu n   b o ‘ylab  pastga  to m o n  

harakatlanam iz  ham da  6  dan  boshqa,  u n d a n   kichik  raqam lar  yozib 

olinadi:  6;  3;  5;  2;  1;  4.  Demak,  birinchi  takrorlikda  variantlar  shu 

tartib d a  joylashadi.  Ikkinchi  tak ro rlik n in g   b irin c h i  b o 'lak ch asi  4 

raqamidan  boshlanadi  va  ustun  bo'ylab  pastga  tushib  boriladi  ham da 

takrorlikdagi  variantlarning joylasliish  tartibi  aniqlanadi:  4;  5;  2;  3;  6;  1.

va  4-takrorliklardagi  variantlarning joylashishi  ham   shu  tahlitda 



topiladi.  Hozirgi  kunda  rendom izatsiyalash  u ch u n   zamonaviy  usul. 

Variantlarni  rendom izatsiya  usulida jo y lashtirishning  bundan  tashqari 

juda  ko‘p  ko'rinishlari  mavjud.

Dala  tajribalaridagi  takrorliklar  va  ularni  joylashtirish  usullari. 

Dala tajribalarining aniqligi ularni zam onda  (ya’ni  m a’lum vaqt ichida) 

va  m akonda  (m aydonda)  to'g'ri  takrorlanishiga  bog'liqdir.

Dala  tajribalarining  turlari  haqida  so ‘z  ketganda,  o 'g 'itla r  ustida 

o ‘tkaziladigan dala tajribalari kamida 3—4 yil  davom   etishi,  boshqacha 

aytganda,  takrorlanishi  shart  deyildi.  Bu  bevosita  tajribani  o ‘tkazish 

jarayonida  iqlim  sharoitlarining  turlicha  b o 'lish i  bilan  izohlanadi.

Dala  tajribalaridagi  variantlar  m aydon  (m akon)  ning  o ‘zida  bir 

necha  marta takrorlanadi  va  bu  bilan  tu p ro q  unum dorligidagi  olachal- 

poqlik  hisobiga  yuzaga  keladigan  xatoliklar  kam aytiriladi.

Tajriba ishlari  uslubiyotida takrorliklarni joylashtirishning turli  k o ‘- 

rinishlaridan  foydalaniladi:

—  yig'm a  usulda joylashtirish;

—  sochm a  usulda joylashtirish.

22-rasmda  o ‘z  ichiga  beshta  variantni  oigan  dala  tajribasini  t o ^ t a  

takrorlikda joylashtirishning  ikkita  usuli  ham   ko'rsatilgan.  Rasm ning 

«a,  b  va  d»  bandlarida  takrorliklar yig‘m a  usu ld a joylashtirilgan,  y a ’ni 

barcha  takrorliklar  bitta  m aydonda  yaxlit  joylashtirilgan.  U lar  bir- 

birlaridan  faqat  bir va  ikki  yarus  ko‘rinishida joylashganligi  bilan  farq 

qiladi.  Sochm a  usulda joylashtirilganda esa  (22-rasm ning  «d»  bandiga 

e ’tibor  bering),  takrorliklar  bitta  m aydonning  turli  joylarida  va  h a tto  

boshqa-boshqa  m aydonlarda  ham  joylashtirilishi  m um kin.  Agrokim -



í 

"ir

22-rasm.  D ala tajribasida takrorliklarni joylashtirish usullari:

a,  b,  d-yig'm a;  e-soch m a.

yoviy  tadqiqotlarda  joylashtirishning  bunday  usulidan  kam dan-kam  

hollarda  foydalaniladi.

M asalan,  turli  darajada  eroziyaga  chalingan  tuproqlarda  o 'g 'itla r 

samaradorligi  o ‘rganiladigan tajribalarda takrorliklarni soclima usulda 

joylashtirishga  to ‘g 'ri  keladi.  Shuningdek,  yangi  agrotexnikaviy  tadbir 

yoki  navlarni  turli  tu pro q   sharoitlarida  o ‘rganish  rejalashtirilgan  dala 

tajribalarida  ham   qo'llaniladi.



Tajriba  boM aklarining  y o ‘nalishi  va  sh ak li. 

T ad q iq o tlarn in g  

haqqoniyligi  k o ‘p  jih a td a n   tajriba  b o 'lak c h a la rin in g   yo 'n alish ig a 

bog'liqdir.

Tajriba bo'lakchalari tuproq unumdorligining o'zgarib borish yo'na- 

lishida  joylashtirilsa,  taqqoslanadigan  v ariantlar  to ‘g‘ri  joylashgan 

hisoblanadi.

Shunday yo‘l  tutilganda,  barcha variantlar bir xil sharoitga tushadi. 

Bo‘lakchalarning boshqa har qanday yo‘nalishida joylashtirilishi tajriba 

natijalariga  kuchli  t a ’sir  ko ‘rsatadi  (23-rasm).



23-rasm.  D ala  tajrib asid a  bo'lakchalarning  to ‘g ‘ri  (1 )  va  n o to ‘g ‘ri  (2  va  3) 

joylashishi  (tuproq  unumdorligi  nuqtalarning  quyuqlasliishiga 

mos  ravishda  ortib  boradi).

U num dorlik  jih atd an   bir  jinsli  yoki  shunga  yaqin  m aydonlarda 

qo'yiladigan  tajribalarda  bo'lakchalarning  yo'nalish i  tadqiqot  natija- 

lariga  sezilarli  ta ’sir  ko'rsatm aydi.

Tajriba bo'lakchalarining shakli  deganda,  ulam ing uzunligining eniga 

nisbati  tushiniladi.  Tom onlar  nisbati  1  (5  x  5  m;  10  x  10  m)  ga  teng 

bo'lsa,  tajriba  bo'lakchasi  kvadrat  shaklda,  1  dan  katta  10  dan  kicliik 

bo'lsa, to‘g‘ri to‘rt burchak,  10 dan katta bo'lsa, c h o ‘zinchoq hisoblanadi.

Tadqiqotlar  natijalarining  ko'rsatishicha,  c h o ‘zinchoq  shakldagi 

tajriba  b o ia k c h a la ri  tuproq  unum dorligidagi  olachalpoqlikni  t o i a  

qam rab  oladi,  qaysiki,  tajriba  natijalari  haqqoniyligini  oshiradi.

Statsionar dala tajribalarining  aksariyatida  bo'lakchalarning  yuzasi 

20—200  m 2,  to m o n lar  nisbati  5—10  ga  teng  b o 'lad i,  yuzasi  undan 

katta  bo'lgan  bo'lakchalarda  tom onlar  nisbati  10—20  ni  tashkil  etishi 

kerak.  Sug'oriladigan  sharoitlarda  qator  oralari  ishlanadigan  ekinlar 

ustida amalga oshiriladigan dala tajribalarda bo'lakchalarning eni  ishlov 

berish  texnikasining  qam rov  kengligiga  (2,4;  4,8  yoki  7,2  m)  karrali 

qilib  olinadi.  V ariantlar  soni  kam  (8  tagacha),  yuzasi  kichik  (100  m 2) 

bo'lgan tajribalarda bo'lakchalar shaklining to 'g 'ri to 'rt burchak shaklda 

bo'lishi  tadqiqotlar  aniqligining  yuqori  bo'lishiga  im kon  yaratadi.

Him oya  y o 'lak c h a la ri.  Yuqorida  ta ’kidlab  o 'tilg a n id e k ,  tajriba 

variantlari  faqat  o'rganiladigan  bitta  belgisi  bilan  farqlanadi.

Lekin  v arian tlar  o 'rta sid a   him oya  y o 'la k c h a la ri  qoldirilm asa, 

m a’lum  m uddatdan  keyin  variantlarga  qo'llanilay otg an  o 'g'itlarnin g 

bir variantdan  ikkinchi variantga  «o'tib qolishi»  kuzatiladi.  Shu sabab- 

d an   ham   tajriba  v aria n tla ri  o 'rta s id a   k a m id a   b ir  m etrli  h im o y a 

yo'lakchalari  qoldiriladi.


Shuningdek,  tajriba m aydonchasining bosh!ang‘ich va quyi qismla- 

ridan  ham  him oya  y o iak c h a la ri  qoldiriladi.  Bularning  eni  odatda

4—5  m  atrofida  b o 'lib ,  birinchidan,  ekinlar  qator  oralarini  ishlash  va 

oziqlashtirishda  texnikaning burilib  olish joyi  hisoblansa,  ikkinchidan, 

tajribadagi ekinlarni chigirtkalar,  qushlar va chorva  mollari tom onidan 

payhon  qilinishidan  saqlaydi.



Hisobga  olinadigan  qatorlar va o ‘simliklar. 

Tabiiyki,  yirik bo‘lmali 

dala tajribalarida  mavjud b o ig an  barcha o'sim liklar ustida kuzatishlarni 

olib  borib  b o im a y d i  va  bunga  hojat  ham   yo‘q.

Faraz  qiling,  tajriba  variantida  12  ta  qator  mavjud.  O datda,  shu

12  qatordan  o ‘rtadagi  8  ta  qator  hisobga  olinadigan  va  chetdagi  4  tasi 

(2 ta o iig  va 2  ta  chap tarafda)  hisobga olinmaydigan qator hisoblanadi. 

Chunki  chetdagi  qatorlar  bir  muncha  qulay  sharoitlarda  (suv,  oziq, 

yorugiik)  b o ig an lik lari  sababli  o'rtadagilarga  qaraganda  yaxshi  rivoj- 

lanadi, shu sababdan  ularning ko‘rsatkichlaridan foydalanib b oim ayd i.

Dala  tajribalarida  hisobga  olinadigan  qatorlar  ichidan  hisobga 

olinadigan  o ‘sim liklar  tanlanadi  va  ularga  yorliqlar  osib  chiqiladi. 

Donli va dukkakli-don ekinlari,  shuningdek o ‘tsim on o ‘simliklar bilan 

ish  olib  b o rilg an da,  m a ’lum   yuzaga  ega  b o ig a n   m aydonchadagi 

o'sim liklar  ajratib  olinadi  va  ular  ustida  kuzatishlar  olib  boriladi.

24-rasm da  g ‘o ‘za  navlari  ustida  yetti  variantli  to ‘rtta  takrorlikda 

amalga  oshiriladigan  dala  tajribasi  tasvirlangan  b o iib ,  himoya  y o ia k ­

chalari,  hisobga  olinadigan  va  olinmaydigan  qatorlar  aks  ettirilgan.



VARIANTLAR 

VARÍA NTLAR

a-hisobga  olinmaydigan 

b-hisobga  olinadigan 

qatorlar

2  3  4  5  6  7

24-rasm.  D ala  tajribasida  variant,  hisobga  olinadigan  qatorlar va  himoya 

yoMakchalarining joylashishi.

himoya yo'lagi

108-4

c-4727 g ‘olib-1 an-402

¿a

5 ,



g'olib-1 108-0

an-402 c-4727

1

§ ,


o

■£

c-4727 an-402



108-0 g‘olib-1

1

e

an-402 g ‘olib-1 c-4727



108-0

-s:


himoya yo ‘lagi

DALA  TAJRIBALARINI  JO Y LA SH TIRISH   VA 

0 ‘TKAZISH  TEXNIKASI

Dala tajribasi uning oldiga qo'yilgan barcha talablarga am al qilingan 

taqdirdagina  to ‘g ‘ri  natijalarni  beradi.  Tajribaning  istalgan  bir  bosqi- 

chida yo'l  qo'yilgan kichkinagina texnikaviy xarakterdagi xato  (tajriba 

m aydonchasini bo'lish, tuproqni  ishlash,  o ‘g‘itlash, ekish,  parvarishlash, 

hosilni  yig‘ishtirib olish)  tajribaning aniqligiga,  h a tto  tajribaning o'ziga 

katta  zarar yetkazishi  muinkin.  K o‘p  hollarda  bu n d ay   xatoliklar  hech 

qanaqa riyoziyot  usuli bilan ham  to ‘g‘rilanmaydi va tajribaning qadrsiz- 

lanishiga  olib  keladi.

Tajriba  dalasini  boMish.  Tajriba  dalasini  b o iis h   uch u n   tadqiqot- 

chining  q o ‘l  ostida  bir  qator  asbob-anjom lar  b o ‘lishi  kerak:  teodolit 

yoki ekker,  po'latdan yasalgan o'lchov tasmasi yoki  ruletka,  mustahkam 

ki.nop  yoki  su n ’iy  toladan  tayyorlangan  ip,  4  ta  m ustahkam   1,5  m  li 

tem ir qoziqlar (tajriba  m aydonining to'rtta chekka  nuqtalarini  m ustah- 

kamlash  uchun)  va  ko'p  m iqdorda  yog‘och  qoziqlar.

Tajriba  m aydonchasining  to 'rt  tom onidan  alb atta  him oya  yo'lak- 

chalari  qoldiriladi  (ularning  eni  4 —5  m  dan  kam   bo'lm asligi  kerak).

Tajriba dalasini b o ‘lish tizimi 25-rasmda o ‘z ifodasini  topgan bo'lib, 

birinchi  navbatda  kanop  ip  yordam ida 



A j  B l

  y o ‘nalish  topiladi. 

Keyin 

A t

  nuqtadan  5  — 10  m   ichkariroqdan 



A

  n u q ta   uchun  qoziq 

qoqiladi  va  shu  nuqtadan  boshlab 

A :  Bt

  yo‘nalishidan 



B

  nuqtaning 

joyi  aniqlab  olinadi.  Keyingi  qilinadigan  ish  te o d o lit  yoki  ekker 

yordam ida 



AD

 va 


BC

 yo‘nalishlarni  aniqlash  va  C  h am d a  



D

  nuqtalar 

o 'm in i belgilash hisoblanadi.  Tajribaning um um iy k o n tu ri  tayyor bo'l- 

gach undagi variantlarning maydonlari aniqlanadi.  Bu  ish  ip va o'lchov 

tasm alar  yordam ida  bajariladi.

Tajriba  dalasi  bo‘lib  chiqilgandan  keyin,  uning  asosiy  chegaralari 

tem ir qoziqlar yordamida  m ustahkamlab chiqiladi.  T o 'r tta  asosiy nuqta 

(A, B, C, D)

  keyingi  yillarda  «yo'qolib  qolmasligi»  u c h u n   ularga  tegishli 

b o 'lg an  

A r   Bp  C p

  va 


D t

  nuqtalarga  baquvvat  q o ziq lar  qoqiladi, 

oralaridagi  m asofalar  tajriba  jurnaliga  yozib  qo'y iladi.

TAJRIBA  MAYDONCHASIDAGI  DALA  ISH LA R I

Dala  tajribasidagi  barcha  tadbirlar  o 'z   vaqtida,  qisqa  m uddatda 

am alga  oshirilm og'i  kerak.  Rejalashtirilgan  tad b irn ing   bir  kun  ichida 

tugallanishi  maqsadga muvofiq  hisoblanadi. Agar b u nin g iloji  bo'lmasa,

34  —  A g ro k in iv o




Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   51   52   53   54   55   56   57   58   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling