Abdunazarov Zoxid Rustamovichning bitiruv malakaviy ishI

X 100(V

2

-V

1

)K 

 

Bu yerda: 100 – buferlikka o’tkazish uchun shartli koeffisiyenti;  

V

1

 V

2

 – NaOH fenolftaleinli va timolftaleinli suyuqliklarni neytrallash uchun sarf 

bo’lgan miqdori  

K – to’g’rilash koeffisenti. 

 

Parallel  o’lchovlar  orasidagi  farq  10

0

S  dan    oshmasligi  kerak  va  ularning 

arifmetik formulalaridan foydalaniladi.         

5.5.Mineral moddalarni aniqlash usullari. 

 

  To’qima  xujayralarining    tabiiy  tarkibiy  qismiga  mineral  moddalar  kiradi. 

Makroelementlar  Ca,  Na,  K,  Mg,  P,  Cl

2

, S

2 

dan  tashqari  –  ko’rg’oshin,  yod,  mis, 

temir,  kobolt,  rux,  nikel,  vannadiy  kabi  mikroelementlar  ham  uchraydi.  O’simlik 

va  hayvon  mahsulotlarida  ularning  miqdori,  turiga,  navi,  agrotexnikasi,  klimatiga 

qarab qayta ishlash texnologiyasiga bog’liq. 

  

Mineral  moddalar  haqida  umumiy  ma’lumotni  kul  miqdori  beradi.  Ko’plab 

oziq-ovqat  mahsulotlari  uchun  kul  miqdori  me’yorlashtiriladi.  Tekshirilayotgan 

mahsulotning 5-25 g tortmasi o’zgarmas massagacha qizdirilgan tigelga joylanadi 

(tigelni    500

0

S  da  qizdiriladi.),  suv  hammomida  quruq  qoldig’i  kolguncha 

bug’latilib, quritish shkafida 100-105

0

S quritib, elektr plitada yoki infra kizil lampa 

ostida  kuydiriladi  yoki  mufel  pechda  500-550

0

S  kuydiriladi.  Namuna  bilan 

ishlayotganda  uni  yonib  yoki  sachrab  ketmasligiga  yo’l  qo’ymaslik  zarur.  Ko’p 

bo’lishini  tezlatish  uchun  tigel  sovitilgandan  so’ng  bir  necha  tomchi  N

2

O

2 

  (50 

---

g/dm

3

)  qo’shib,  quritish  shkafida  90-100

0

S  ga  chiqarib,  mufel  pechda  to’la  kul 

bo’lguncha quritish mumkin. 

 

Olingan  kul  uqalanadigan,  oq  yoki  och  kulrang  ko’mir  qismi  bo’lmasligi 

kerak. 

 

Kulning umumiy miqdorini X

k

 quyidagi formula asosida topiladi:  (%)  

X 100(m

1

-m)/m

2

 

Bu  yerda:  m

1

–kul  bilan  tigel  massasi,  gr;  m–  tigel  og’irligi  gr;  m

2

  –  tortma 

og’irligi,  gr.  Kulning  ishqorligini  aniqlash  uchun  0,5  sm

3

    NSl  (0,1mol/dm

3

) 

eritmasi  va  1  min.  tigelni  oyna  bilan  yopib,  chayqatiladi  Hosil  bo’lgan  eritma 

300sm

3

  li konik kolbaga distillangan suv yordamida solinib,  NaOH (0,1 mol/dm

3

) 

fenoftalein bo’yicha titrlanadi.

  

 

Kulning  ishqoriyligi  HCl  (1  mol/dm

3

)  eritmasini,  100  g  namunani  titrlash 

uchun sarflashni quyidagi formula asosida topiladi: