Baqo umarov


Download 24 Kb.
Pdf ko'rish
bet33/35
Sana26.09.2017
Hajmi24 Kb.
#16530
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   35

H
H

11.  Quyidagi birikm alam i qaysi biri nitrolanisn reaksiyasiga oson  kirishadi? 
U lam i  shu  tartib d a joylashtiring:  piridin,  m -dinitobenzol,  tiofen,  p-ksilol, 
benzol.
12.  Quyida ko‘rsatilgan birikm a juftliklari orasida hosil bo'ladigan vodorod 
bog'larini yozib bering:  a)  im idazol-im idazol;  b) indol-im idazol;  d)  adenin- 
tim in;  e)  guanin-sitozin.
13.  M onom etilindolning barcha izom erlari  formulalarini yozing va ularni 
nom lang.
14.  N uklein kislotalari  nim adan tarkib topgan?
15.  R N K  va D N K  m olekulalari orasidagi farqni ko'rsating.
16.  R N K  m olekulalarining tirik organizmda bajaradigan funksiyasini aytib 
bering.
17.  M olekulyar biologiyadagi  ”gen  m uhandisligi”  nim ani  o 'rgatadi?
18.  D N K  m olekulalari ferm entativ jarayonda qanday vazifani bajaradi?
Adabiyotlar
1.  Грандберг И .И .  О рганическая хим ия.-  М осква,-  “Д р о ф а ” .-  2002 
.-  С.  5 1 6 - 5 4 5 .
2.  Pirm uxam edov I. Organik ximiya.  — Toshkent.  — “M editsina”  —  1987.
-   304-332-  betlar.
3.  Вивю рский  В.Я.  Вопросы, упраж нения и задачи п о органической 
хим ии  с  ответам и  и  р еш ен и я м и ,-  М.:  “ В ладос” ,-  1999.-  С.  80-81.
O R G A N IK   B IO F A O L   УА  0 ‘S T IR U V C H I  M O D D A LA R  
ALKALOIDLAR
Azot atom i tutgan asosli xossaga ega m urakkab geterotsiklik birikm alarga 
alkaloidlar deyiladi.  U lar hayvonlar va inson  organizmiga o'zlarining fiziologik 
va farm akologik faol ta ’sirlari bilan ajralib turadilar. Alkaloid lotincha alkali- 
ishqor  oides -  sim on so'zlarini anglatadi.  O 'sim liklam ing ko'knorguldoshlar, 
dukkaklilar,  ituzum guldoshlar,  zirkguldoshlar,  ayiqtovonguldoshlar  singari 
oilalari  alkaloidlarga boy.  U larning  mevasi,  urug'i,  ildizi  va  yaproqlaridan 
olinadigan  ekstraktlar,  dam lam a  va  qaynatm alam ing  turli  biologik  faol 
xususiyatlari,  shifobaxsh va zaharli xossalari  qadim  zam o nlard an insonlarga 
m a ’lum  bo'lgan.  1886-yilda birinchi koniin alkaloidining tuzilishi  aniqlangan 
b o ‘lsa-da,  organik  kim yo  fanining  bu  sohadagi  yutuqlari  tez  rivojlandi. 
A lkaloidlar  o'sim liklardagi  m oddalar alm ashinuvi jarayonida  hosil  b o'lad i.

Alkaloidlarni  o'sim lik  tarkibidan  ajratib  olish ju d a  qiyin jaray on lardan  
biri,  chunki  u lar doim o aralashm a holida bo'ladi va yom on  kristallanadilar. 
D astlab ekstraksiya usuli bilan ajratilgan alkaloidlar yig'indisi  xrom atografik 
usullar majmuasi  yordamida alohida individual moddalarga  ajratiladi.  Bizning 
yurtim izda  o'sad igan  nabotot  dunyosi  ayrim   vakillari  alkaloidlarga  boy 
hisoblanadi  va  ulardagi  bu  shifobaxsh  m oddalarni  ajratib  olish,  xossalarini 
o'rganish  ilmiy asosda keng yo'lga qo'yilgan.  A lkaloidlar o'sim lik lardan  tuz 
yoki asoslar shaklida  ekstraksiya yo'li bilan ajratiladi.  B unda alkr.loidlarning 
tuzlari  suv  va  spirtda  yaxshi  erib,  boshqa  organik erituvchilarda  erimasligi, 
alkaloidlaming o'zi esa aksincha, suv va spirtda erimasdan organik erituvchilarda 
yaxshi  erishidan  foydalanadilar.
Hozirgi  kunda  3000  dan  ortiq  alkaloidlar  m a’lum   b o 'lsa,  ularning  700 
dan ortig'ini m ashhur olimimiz akademik S.Yu.  Yunusov va uning shogirdlari 
ajratib olishgan va tuzilishini aniqlashgan.  Bu  olim lar guruhi bugungi  kunda 
O'zbekiston  Respublikasi  F anlar akademiyasining o'sim lik m oddalar kimyosi 
institutida  faoliyat  ko'rsatishadi.  Ajratib  olingan  m o ddalarning  ko'pchiligi 
dorivor preparatlar sifatida tavsiya qilingan va hozirgi kunda tibbiyotda qo'llanib 
kelinm oqda.  Vatanim izdagi alkaloidlar va ulam i  o'rganish b o 'y ich a ikkinchi 
katta m aktab akademik O.S.  Sodiqov tom onidan yaratilgan.  Respublikamizdagi 
ikkinchi yirik m aktab nam oyandalari O 'z R  FA bioorganik kimyc.  instituti va 
M irzo  U lug'bek  nom idagi  O 'zM U   kimyo  fakultetida  ishlab  kelishm oqda. 
Ustozim iz professor R.A.  Shoymardonov ham  S.Yu. Yunusov boshlab bergan 
ishlam ing davom chisi hisoblanadi.  U  ilmiy faoliyati davom ida va hozirgacha 
bir qator yangi alkaloidlarni  ajratib, ularning tuzilishi va xossalarini o'rganib 
kelmoqda.
Gigrin—  gidrogenlangan  pirrol  hosilasi,  eng 
,_CI-I2_g_C}-I3 
oddiy alkaloid, Janubiy A m erikada o 'srd ig an   koka 
] s j /  
(5 
bargidan  ajratib  olingan.  G igrinning  k atta  dozasi

zaharli  va  oz  m iqdori  um um iy  shifobaxsh  ta ’sir
СНз 
ko'rsatadi.
a .
Kortiin -  piperidin sinfigam ansub alkaloid, juda 
zaharli modda bo'lgani uchun dorivor m cdda sifatida

CH2-C H 2-C H 3 
ishlatilmaydi.
H
N ikotin.  Tam aki bargida 8% g acha uchraydi va 
~) 
undan olinadi, olm a,  lim on kislotadan ham  olinishi
1^  Jl 

m um kin.  U m um an ,  tam aki  bargida  o 'n d a n   ortiq

CH3 
alkaloidlar  uchraydi.  N iko tin   m oysim on  suyuqlik

bo'lib,  havoda tezda oksidlanadi,  kuchli  zaharli  m odda.  Qishloq xo'jaligida 
insektitsid sifatida zararkunandalaiga qarshi ishlatiladi.
Anabazin  —  rangsiz  m oysim on  suyuqlik,  u 
o'zining  izomeri  nikotinga  o'xshab  ju d a   zaharli 
m odda.  1929-yiIda Anabasis aphylla deb ataluvchi 
zaharli  o'sim likdan  ajratib  olingan.  A nabazinni 
oksidlaganda  nikotin kislota,  degidrogenlanganda 
a - ,  р-dipiridil,  gidrogenlandaesaa-, (3—di pi peridil 
hosil bo'ladi.
О
H3C
N -СНз


N
Kofein —  purinning asosi  hisoblanadi,  hidsiz, 
achchiq ta ’mli  oq kristall  m odda.  C h oy  bargida, 
kofe urug'ida,  какао,  kola yong'og 'ida uchraydi. 
Nikotin va anabazindek zaharli emas. Yurak ishini 
faollashtiradi,  markaziy asab tizimiga kuchli ta ’sir 
ko'rsatadi.
Teobromin  — hidsiz,  achchiq t a ’mli  oq kristall  m odda.  Kofein  kabi  choy 
bargida  va  какао  donalarida  uchraydigan  alkaloid.  Am aliy  tibbiyotda  qon 
tom irlarini  kengaytiruvchi va spazmolitik vosita sifatida qo'llaniladi.
Xinin  —  1820-yilda  xin  daraxti  po'stlo g 'id an   ajratib  olingan,  bundan 
tashqari,  20  ga  yaqin  alkaloidlar  ham   shu  m anbadan  olingan.  X inin  suvda 
oz,  spirt va efirda yaxshi eriydigan  rangsiz kristall  m odda,  tibbiyotda bezgak 
kasalligini davolashda ishlatiladi.  Uning tarkibida ikkita geterohalqali birikmalar: 
xinolin va xinuklidin o 'z a ro  bog'langan:
ANTIBIOTIKLAR
M ik ro o rg a n iz m la r  to m o n id a n   ishlab  ch iq ilib ,  o 'z i  b o sh q a   m ik ro - 
organizmlaming rivojlanishini to'xtatuvchi yoki ularni  o'ldiruvchi birikmalarga 
a n tib io tik la r  n o m i  b erild i.  A n tib io tik larn in g   d o riv o r  m o d d a  sifatid a

q o 'llan ish id a  Flem ing  va  Flori  xizm atlari  deb  e ’tiro f etishsa  h am ,  aslida, 
antibiotiklardan penitsillin tibbiyotda birinchi m arta ulug‘ allom a va hakim imiz 
Abu  Ali  ibn  Sino  tom onidan  qo'llangan  ham da  uning  olinishi  va  xossalari 
yozib  qoldirilgan.
Hozirgi  zam onda  turli  yuqum li  kasalliklarni  davolashda ju d a   k o ‘p  a n ti­
biotiklar keng qo'llanilm oqda.  Inson va jonivorlar u chu n bu  preparatlam ing 
salbiy  t a ’siri  an cha  past  bo'lganligi  uchun  ilgari  qo'llanilgan  qism an  kishi 
sog'ligi  u ch u n   katta  zarar yetkazadigan  dorivor  m o ddalar  o 'rn m i  egalladi.
Bugungi  kunda yarim sintetik antibiotiklar ishlab chiqarish om m alashdi. 
S h u n d ay   p re p a ra tla m in g   m u h im  
bir  guruhi:  p en itsillin ,  te tra tsik lin , 
streptom itsin  va hokazolar ustida  unum li  izlanishlar am alga oshirildi.  Y ana 
bir turkum   antibiotiklar m og‘or zam burug‘idan ajratib olingan  penitsillium  
asosida 6-am inopenitsillin kislotasi  hosilalarini tashkil  etdi.  Bu yarim  sintetik 
preparatlar:  am pitsillin,  m etitsillin,  oksatsillin,  nafsillin,  kloksatsillin  va 
boshqalardir.  K o‘p antibiotiklar turkum laridan foydalanishning asosiy sababi 
h ar  xil  bakteriyalarning  shtam m lari  antibiotiklar t a ’siriga  chidam li  b o 'lad i 
va  bu preparatlam ing dorivor xususiyati  qolmaydi. A ntibiotiklam ing tuzilishi 
a n c h a   m u rak kab  b o 'lib ,  ularn ing  asosini  gidrogenlangan  geteroh alq ali 
b irikm alar sinfi  tashkil  etadi.  U  ularning  ayrim   vakillari  bilan  tanisham iz.
Levom itsetin  (xlorm itsetin)
Levom itsetin  1947-yilda  olinib,  am inoglikozid  antibiotiklar  turkum iga 
kiruvchi  streptom itsin o'rniga ishlatilm oqda.  S treptom itsinning qo 'sh im ch a 
ta ’sirlari  k o 'p  bo'lgani  uchun  u faqat sil  kasalligiga qarshi  ishlatilm oqda.  Bu 
antibiotiklar turkum i  feniletilam in hosilalaridir.  Bugungi  kunda b v om itsetin 
va  uning  ratsem ati  sintom itsin  sanoat m iqyosida  ishlab  chiqarilm oqda.  Bu 
p rep aratlar  brutselluoz,  tif,  paratif,  ichburuq  kabi  bir  qato r  kasalliklarini 
davolashda sam arali yordam  beradi:
P enitsillinlar
B archa  penitsillinlar  tarkibida  tiazolning  gidrogenlangan  halqasi  bilan 
to 'rt a ’zoli laktam  halqasi tutashgan bo'ladi:
OH 
N H C O C H C I
3
R -C O -b

H
ООН

Yuqorida keltirilgan formula tarkibidagi R-radikali tabiatiga qarab antibiotiklar 
turlicha nom lanadi.  M asalan, agar penitsillinning yon zanjiridagi  R  
C 6H 5— 
O —C H 3  bo'lsa, bu preparat fenoksim etilpenitsillin  deyiladi.
T e t r a t s i k l i n l a r
Bu turkum ga m ansub barcha antibiotiklam ing (tetratsiklin,  aureom itsin, 
terram itsin, biom itsin, xlortetratsiklin) m olekulasida to 'rtta  chiziqli tutashgan 
olti  a ’zoli  karbohalqalar  zanjiri  bor.  1948-1949-  yillardan  b o sh k b   te tra ­
tsiklinlar  pnevm oniya,  brutselloz,  ich  burug'i,  skarlatina  kabi  kasalliklarni 
davolashda keng ishlatiladi.  U lar kuchli  antibiotik xususiyatlarga ega bo 'lib 
qolm asdan,  ayrim virusli kasalliklarni davolashda ham  katta foyda beradi.
U larning terram itsin va biom itsin kabi vakillari  qishloq xo'jaligi  m ollari 
va tovuqchilikda m ikroozuqa sifatida unum li foydalaniladi.
N(CH3)i
U g l e v o d l i   a n t i b i o t i k l a r
Ayrim  antibiotiklam ing tarkibida n o an a’naviy qand  m oddalari  uchraydi 
yoki ularning o ‘zi m urakkab tuzilishdagi tri- va tetrasaxarid shaklidagi qand- 
sim on  m oddalardir.  Shulardan  biri 
s t r e p t o m i t s i n d i r .
  U ning  m olekulasidagi 
u c h ta   uglevod  qoldiqlarida  gidroksil  guruhlari  qism an  am inoguruhlarga 
alm ashingan.  Bu  antibiotik  sil  kasalligi  va  boshqa  bakterial  infeksiyalam i 
davolashda ishlatiladi.
N e o m i t s i n
 nom li preparat ham  streptom itsinga o'xshash bo'lib,  yong'inda 
va boshqa sabablaiga ko'ra kuygan kasallami davolashda surtm a dorilar tarkibiga 
qo'shiladi.
E r i t r o m it s in   —
 lakton halqasi tutgan makrolid antibiotikdir, uning tarkibida 
14-a’zoli  halqa m avjud va u  1952-yildan boshlab ishlatilib kelinayapti.
VITAMINLAR
V i t a m i n
  s o 'z i, 
«v/ta»-hayot 
va 
« a m in »
  s o 'z id a n   kelib  ch iq q an - 
am inoguruhlar tutgan moddalardir.  Organizmning hayot faoliyati va m oddalar 
alm ashinuvi jarayonida vitam inlar katta aham iyatga ega.  U lar  100  dan ortiq

ferm ent va koferm entlar tarkibida bo'ladi. V itam inlar tirik organizm da sintez 
qilinm aydi,  sintez qilinganda ham  kam   m iqdorda hosil b o 'lad i.  O 'sim lik  va 
go'sht  m ahsulotlari iste’mol  qilinganda organizm   kerakli v itam inlam i qabul 
qiladi.  Organizm da vitam inlar etarli m iqdorda iste’m ol qilinm asa avitam inoz 
va  gipov itam inoz  holati  vujudga  kelib  kasallik  b oshlanadi.  H ozirg ach a20  
dan  ortiq  tabiiy  vitam inlar  m a’lum ,  ularning  ko'pgina  sintetik  analoglari 
ham  olingan.  Barcha vitam inlar ikki katta guruhga bo'linadi:
-   yog'larda  eriydigan  vitam inlar  (  A,  D ,  E  va  К   guruhlar),
-  suvda eriydigan vitam inlar (  В,  С va  RR  vitam inlar).
Bularning ichida  «В» guruhidagi vitam inlar m uhim   hisoblanadi:  vitam in 
В j  (tiam in ),  vitam in  B2  (riboflavin),  vitam in  B6  (piridoksin),  vitam in  B l2 
(kobalam in).
Vitamin  B t  (tiamin)
V itam in  B,  ikki geterotsiklik birikm alardan tiazol va pirim idining hosilasi 
hisoblanadi:
V itam in  B,  xam irturush,  turli  boshoqli  o 'sim lik lar  d o n id a,  sabzida, 
karam da,  apelsinda,  olm ada,  tuxum da,  hayvon jigarida m avjud.  O vqatda  B, 
vitam inning  bo'lm asligi  organizm da  uglevod  alm ashinuvi  buzilishi,  asab 
sistem asi  kasalligi  (beri-beri)ga olib keladi.
Vitamin  B2  (riboflavin)
Bu vitam in quyidagi tuzilishga ega:
V itam in  B2  ancha  m iqdorda xam irturush,  hayvonlar jigarida,  shp in atd a, 
karam , tuxum  va sutda bo'ladi. Vitamin B2 ning oziq-ovqatda bo'lm asligi yoki 
kamligi yuz-teri kasalligi  (derm atit),  ko'z kasalligi (k o n ’yuktivit) va anem iya 
kasalligiga olib keladi.
H2C -C H (0 H )-C H (0 H )-C H (0 H } -C H 2 0 H

V ita m in   B J p i r i d o k s i n )
  В,  va  B2  vitam inlar  m avjud  bo 'lgan   oziq-ovqat 
m ahsulotlarida  ham   B6  vitam ini  b o'ladi.  O ziq-ovqatda  vitam in  B6  ning 
yetishm ovchiligi  asab sistem asining kasallanishiga olib keladi.
CH2OH
H<
.CHjOH
НзСГ^*
^
V ita m in   A . ( r e t i n o l )
Tuzilishiga k o 'ra vitam in A polien spirtlarga kiradi:
‘СНз
CH2OH
Vitamin A baliq moyi, tuxum  sarig'i, sut va boshqa m ahsulotlarda bo'ladi. 
U organizm ga oziq-ovqat bilan tayyor holda yoki karotin k o'rinish id a qabul 
qilinadi.  Karotin ancha miqdorda sabzi, pom idor va o'sim lik moylari tarkibida 
uchraydi.  Oziq-ovqatda vitam in A ning kamligi odam ning q orong'ida ko'rish 
qobiliyatini  pasaytiradi.
V ita m in   С   ( a s k o r b i n   k i s l o t a )
С  vitam inlarining  eng  m uhim i  askorbin  kislotadir.  U  oq  kristall  m odda 
bo'lib,  kislotali ta ’mga ega. Yangi ho'l  meva va sabzavotlar tarkibida,  ayniqsa, 
sm orodina  va  n a ’m atakda  k o 'p   m iqdorda  uchraydi,  Biologik sin tez ja ra ­
yonida  qatnashib,  asosan,  R N K   hosil  bo'lishida  ishtirok  etadi.  С   vitam ini 
y etish m ag an d a  org an izm d a  singa  kasalligi,  tish la rn in g   tu sh ib   ketish i, 
m ushaklam ing og'rishi, qon yo'qotish avj olacli.  Sanoat miqyosida glukozadan 
olinadigan bu  vitam in quyidagi tuzilishga  ega:
FER M EN TLA R
F e rm e n tla r  y a ’ni, 
e n z i m l a r
  h a r  q an d a y   tirik   o rg a n iz m d ag i  h a y o t 
faoliyatini  t a ’m in lovchi  kim yoviy  jara y o n larn i  tezlash tiru v ch i  biologik
OH

I—
О------1
HO 
-  CH2 -  с -  с - с = с - с = о
н  н  он он

katalizatorlardir.  Barcha fermentlar oqsil m oddalar bo'lib, ular ikkiga bo'linadi: 
faqat oqsildar iborat ferm entlar va oqsil bilan boshqa xil birikm alar turkum i 
tutgan  m urakkab  m oddalar  —  koferm entlar.  F erm en t  tarkibdagi  prostetik 
guruhlar proteidlar yoki boshqa quyi m olekulyar organik birikm alar, b a’zida 
oqsil  molekulasi bilan kompleks hosil qilgan vitam inlar koferm entlar vazifasini 
bajarishi  m um kin.  Ferm entlar  ayrim substratlamigina o'zgarishini boshqarish 
xususiyat-larini  nam oyon qiladi.  Ferm entlar turli  reaksiyalardagi  katalizatorlik 
xossasiga ko'ra oltita katta sinflarga bo'linadi:
-   oksidoreduktazalar,  vodorod  atom i  yoki  elektron lam i  bir  substratdan 
boshqasiga ko'chishi orqali boradigan oksidlanish-qaytarilish reaksiyalarining 
katalizatorlari;
-  transferazalar,  bir substratdan  ikkinchisiga  har xil guruhlarning  ( P 0 43~ 
,  - C H 3,  - N H j   va  b o sh q a la r) 
k o 'c h is h   rea-ksiyasini  te z la sh tiru v c h i 
katalizatorlar;
-   gidrolazalar,  substratlardagi  peptid,  am id,  glikozid  va  m urakkab  efir 
kabi  g u ru h larn in g   ichki  m olekulyar  C -O   va  C - N   b og'larini  gidrolitik 
parchalash  bilan boradigan  reaksiya katalizatorlari;
-   lia za la r,  s u b stra t  tark ib id ag i  h a r  xil  g u ru h la rn in g   n o g id ro litik  
parchalanishi  va  yangi  C = C ,  C = 0 ,  C = S   va  C = N   q o 'sh b o g 'la r hosil  qilish 
yoki  shu  kabi  q o 's h b o g 'la rn in g   uzilishi  h iso b id an   b o ra d ig a n   h ar  xil 
guruhlarnin g  o 'zaro  birikish  reaksiyalari  katalizatorlari;
-   izo m eraza la r,  substratlardagi  har  xil  iz o m e rla n ish   reaksiy alarini 
tezlashtiruvchi birikm alar;
-   ligazalar,  yoki  sintetazalar,  adenozintrifosfat  kislotasi  yoki  boshqa 
nukleozid  trifosfatlar  kabi  substrat  tarkibidagi  difosfat  b og'larining  uzilishi 
va  yangi  ikki  m olekulalarning  hosil  bo'lishi  bilan  boradigan  reaksiyalarni 
tezlashtiruvchi  katalizatorlar.
G O R M O N LA R
O dam  va hayvonlarning ichki  maxsus sekretsiya bezlaridan  ajralib chiqib 
qon, limfalar va to'qim a suyuqliklariga qo'shiladigan organik biofaol  moddalarga 
gorm on la r  deyiladi.  G o rm o n   so'zi  y u n o n ch a  horman  -  q o 'z g 'a ta m a n , 
u y g 'o ta m a n   degan  m a ’noni  ang latadi.  In so n   va  h ay vo nlar  duny osida 
g orm onlar  m oddalar  alm ashinuvi,  jinsiy  rivojlanish  va  shu  kabi  boshqa 
m uhim  jarayonlam i boshqaradi.
Ichki sekretsiya bezlari haqidagi dastlabki tushuncha fransuz fiziologi  Klod 
B ernar  to m o n id a n   kiritilgan.  U lar  endokrin  bezlar  h am   deyiladi.  Bularga 
gipotalam u sn in g   gorm on  yaratuvchi  nerv  yadrolari,  gipofiz  yoki  miya

o'sig'inin g  old b o ‘lagi,  buyrak usti bezlari,  qalqonsim on bez,  jinsiy bezlar, 
oshqozon osti bezining alohida qismi,  dukkaksimon bez (epifiz) ham  kiritilgan. 
B un d an   ta sh q a ri,  b ir  q a to r  a ’zo lar  va  to 'q im a la rn in g   h am   go rm o nal 
funksiyasi m a’lum.  G orm onlam ing sekretsiyasi va ta ’siri markaziy asab tizimi, 
vitam inlar  faolligi  bilan  uzviy  bog'langan.
Kimyoviy tarkibiga  k o 'ra gorm onlar steroidlar (jinsiy va buyrak usti bezi 
p o'stlog'i gorm onlari),  am inokislota va ularning hosilalari  (buyrak  usti bezi 
m ag'iz  qismi  va  qalqonsim on  bez  gorm onlari)  tirozin  —  L—2 - a m in o —3— 
(4—gidroksifenil)  propion  kislotaning hosilalari  va boshqa  polipeptidlar. 
Q uyida biz bir n echa gorm onlam ing tuzilishini  keltiram iz:
Insulin  —  m e’da  osti  bezining  hujayralari  ishlab  chiqaradigan  gorm on. 
U ning oqsil tabiati  haqida am inokislotalar m avzusida gapirgan edik.  Insulin 
am inokislotalar  va  glukozaning  hujayraga  o'tishi  u ch u n   m em branalam ing 
o 'tk a z u v c h a n lig in i,  jig a r  va  m u sh ak lard a  glikogen  sin tezin i  o sh irad i. 
Uglevodlardan yog'  hosil bo'lishini tezlashtiradi.  Insulin adrenalin gorm oni- 
ning antagonistidir.  Inson organizmida insulin yetishmovchiligi qandli diabet 
kasalligiga olib keladi.
A d re n a lin   va  n o ra d re n a lin   b u y rak   usti  b e z in in g   m a g 'iz   q ism id a  
am inokislotalardan hosil  bo'ladi.  Bu  gorm onlar qon  tom irlarini  qisqartirib, 
yurak urishini tezlashtiradi va qon bosimini ko'taradi. Adrenalin qon tarkibidagi 
qand  m iqdorini  oshiradi.
liro ksin   gorm onini  qalqonsim on  bez  ishlab  chiqaradi.  U ning  tarkibida 
70  %  d an   o rtiq   io d   saqlanadi.  Q alqonsim on  bez  faoliyatining  buzilishi
HO
CH(OH) -  CH2 -  NHR
HO
R = H -   noradrenal:n, 
R = СНз  -   adrenalin.
OH
R
estradiol
R = COCH3-   progesteron, 
R  = OH -  testosteron

organizm da asosiy m odda alm ashinuvining o ‘zgarishiga olib k eladi.  B un in g 
o q ib atid a  b o ‘qoq lik   va  bazedov  kasalligi  p a y d o  b o 'la d i.
к __ 
I
Н О —Ю > —   О  —< О ) -  CH2-C H -C H (N H 2)-COO H
V  
У /
X = I  -  tiroksin,  X = H -   3,3',5-triiodtironin
P E ST IT SID L A R
Pestitsidlar  haqida  tushuncha
Inson  dehqonchilik  va  chorvachilik  bilan  shug'ullanib  kelgan  birinchi 
kunidan  boshlab o'sim lik va jonivorlarni  h ar xil  zararku nan dalard an  asrash 
ehtiyoji tug'ilgan.  Bugungi kunda 75  000 dan ortiq hasharotlar insonga zarar 
ko'rsatadi.  Bu  zararkunandalarga  qarshi  kurash  chorasi  sifatida  kim yoviy 
usullaming qo'llanishi dunyoning deyarli barcha mamlakatlarida keng tarqalgan. 
Jam iyatning rivojlanib borishi jarayonida insoniyat atrof-m uhitga faollik bilan 
ta ’sir  etib  biologik  m uvozanatni  buzishga  “erishdi».  B archa  rivojlangan 
davlatlarda bunday ekologik buzilishlar daryo va ko'llam ing, atm osfera va yer 
qatlamining ifloslanishi bilan belgilanadi. O 'z-o'zidan tushunarliki, bu jarayon 
faqatgina  o 'sim lik larn i  him oya  qilish  vositalari  ta ’sirida  ro 'y   beribgina 
q olm asd an ,  balki  insoniyatning  turli  tab iat  hodisalariga  o 'z   “ hissasini 
q o 'sh ish i”  oqibatida sodir bo'ldi.
O'simlik va tirik jonzotlam i kimyoviy himoya qilishni tashkil etish davomida 
biz  bu  m uam m olarni  hech  unutm asligim iz  kerak.  Tabiatga  zarar  etkazish 
a n ch a  oson  ish,  am m o  uni  tuzatish juda  qiyin  va  k o 'p   hollarda  biz  bunga 
erisha olm aym iz. A lbatta. yuqoridagi xulosalardan  keyin biz b arch a him oya 
v o sitalarid an   voz  k ech am iz  deya  olm ay m iz,  ch u n k i  bu  q a ro r  b arch a 
yetishtiriladigan  qishloq  xo'jaligi  m ahsulotlarining  30  %  ni  y o'q o tish   bilan 
tengdir.  S huning  u c h u n   ham ,  kelajakda  turli  kimyoviy  pestitsidlar  o 'rn ig a 
zararkunandalarga qarshi biologik kurash usullarini qo'llash maqsadga muvofiq. 
Shuning u chun ham , pestitsidlar va ulami qo'llash shakllarini  doim o yangilab 
turish  lozim ,  chunki:
-  o 'tk ir zaharlash t a ’siriga ega bo'lm agan pestitsidlar yaratish zaru r,  ular 
qo'llanilganda kam  zaharli va kam  xavfli sanaladi,
-  inson va issiqqonli  hayvonlar u chun  surunkali  zaharli t a ’siri  nihoyatda 
kam   pestitsidlar  sintez  qilish  kerak,

-  yaratilgan pestitsidlar entom ofaglarga salbiy ta ’sir k o ‘rsatm asligi kerak,
-  yangi pestitsidlar yaratishda uning zararini, oiganizmlaming chidamliligini, 
ya’ni  rezistentligini hisobga olish lozim.
Pestitsid  so‘zi 
lotin  tilida  pestis—zararli, 
ifloslik,  yuqum   va  sido  — 
o 'ld ira m a n   m a ’n olaridan  kelib  chiqqan.  Pestitsidlarni  q o ‘llash  bizning 
Vatanimizda  10% ni tashkil etadi.  G 'arbiy Yevropa davlatlarida bu ko'rsatkich 
25%,  A Q SH   da  26%,  Y aponiyada  17%  ni  tashkil  etadi.  Y aponiya  hududi 
jihatdan kichik davlat bo'lsa ham ,  pestitsid sarfi  bizdan bir necha ma*ta ortiq.
V atanim izda o'sim liklarni himoya qilish xizmatini O 'zbekiston Qishloq va 
suv  xo'jaligi  vazirligi  qoshidagi  O 'sim liklarni  kimyoviy  him oya  qilish  bosh 
boshqarmasi  boshqaradi.  Bu borada alohida Davlat komissiyasi  ham  mavjud. 
Bizda ishlatilishi  ruxsat etilgan pestitsidlaming hammasi toksikologik-gigiyenik 
jihatdan o'rganiladi,  so'ngra qo'llash  uchun  ruxsat beriladi.
Toksikologiya  va  zaharlanish  haqida
“Zahar” — shartli tushuncha bo'lib, uning oz miqdori organizmga tushganda 
zaharlashi yoki o'lim ga olib kelishi m um kin. Toksikologiya zaharli  m oddalar 
va ularning tirik organizmga ko'rsatadigan ta ’sirini o'rganuvchi fandi>\  U tirik 
m avjudot  bilan  kim yoviy  m odd alar  o 'rta sid a  bo'ladigan   o 'z a ro   t a ’sirni 
o'rganadi.  Ayrim   m oddalar biron  sharoitda  bir  organizm   u ch u n   zaharli  va 
boshqa organizm  uchun shifobaxsh bo'lishi ham  m um kin.  Qishloq xo'jaligida 
ishlatiladigan  pestitsidlam ing  t a ’sirini  agronom ik  toksikologiya  o'rganadi. 
Z aharlarning toksiklik ta ’sirini  belgilaydigan asosiy om illardan  biri  dozadir. 
Dozani aniq belgilash uchun pestitsid massa birligining oiganizm massa birligiga 
nisbati sifatida ifodalanadi,  ya’ni  m g/g yoki  g/kg.  D ozalar letal,  subletal  va 
boshlang'ich  (porog) dozalariga bo'linadi.  Letal dozadagi pestitsid organizmga 
ta ’sir  etganda,  zaharlab  o'ldiradi.  Subletal  yoki  zaharli  dozada  organizm  
kasallikka  uchraydi,  am m o  bu  zaharlanish  o 'lim  bilan  tugam aydi.  B o'sag'a 
doza ta ’sirida organizmdagi izdan chiqqan fiziologik funksiyalar tezda tiklanadi. 
Turli pestitsidlam ing h ar xil  dozalari qiymatlarini bir-biriga solishtirib ko'rish 
bilan o'sha moddalarning qanchalik zaharli ekanligi aniqlanadi.  Pestitsidlaming 
toksikligi,  odatda,  harflar  bilan  belgilanadi:  O 'D   (o'ldiruv ch i  doza),  LD 
(letal  doza),  O 'K  (o'ldiruvchi  konsentratsiya),  SD  (sam arali  doza)  va uning 
ko'rsatkichi  indeks bilan beriladi.  Masalan:  O 'D ^  — bu tajriba  uchun olingan 
organizm larning  yarm ini  o'ldiradigan  doza,  O 'K 20  -   tajriba  u ch u n   olingan 
organizm ning  20%  ni  o 'ld ira  oladigan  pestitsid  konsentratsiyasi.  O datda, 
pestitsidlam ing  toksikligi  tajriba  yo'li  bilan  aniqlanadi  va  m a ’lum   vaqtdan 
keyin uning sam aradorligi  kontrol  variantga  nisbatan foizlarda  hisoblanadi. 
Qishloq xo'jaligida pestitsidlam ing quyidagi sinflari  keng q o 'llanilad i:

1.  Insektitsidlar
0 ‘simliklaming zararli  hasharotlariga, parazitlar va kasalliklarni tarqatuvchi 
h ar xil  hasharotlarga qarshi ishlatiladigan  kimyoviy vositalarga  insektitsidlar 
deyiladi.  Bularga  tedion,  keltan,  m ilbekslardan  tashqari  valekson,  dilor, 
brom ofos,  karbofoslar ham   misol bo'ladi.  Insektitsidlar o'zining t a ’sir qilish 
qobiliyatiga qarab ajratiladi.  Zararkunanda hasharotlarning tashoi  organlari, 
sirtiga tegishi  bilan zaharli ta ’sir etuvchi  insektitsidlarga ko n ta ktli insektitsid 
deyiladi.  U larni iste’mol qilish bilan hasharotga t a ’sir etsa m e ’da -lch a k orqali 
ta ’sir  etuvchi  insektitsidlarga  ajratiladi.  0 ‘sim liklarning  poyasi,  ildizi  yoki 
bargiga  o ‘tib ,  ularni  iste ’m ol  qiladigan  za ra rk u n a n d a la rn i  o 'ld iru v c h i 
insektitsidlar turkum iga sistem ali insektitsid deyiladi.
Sintetik kontaktli insektitsidlardan  keng qo'llanilgani dastlab ajratib olingan 
poligalogenli  hosilalardir.  D D T   (4,4'-dixlordifeniltrixloretan)  va  G X S G  
(geksaxlorsiklogeksan  yoki  geksaxloran)  hisoblanadi.
Download 24 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   35




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling