Geografiyasi

Q ora  va  rangli  metallurgiya.  G F R   ning  rangli  m etallurgiyasi,  asosan, 
c h e td a n   keltirilgan  va  ikkilam chi  x om ash yo   (rangli  metall  parchalari)  da 
ishlaydi.  K orxo n a la r  joylashishining  bosh  omili  —  energiya  resurslari  bilan 
t a ’m in lan g a n lik   va  xom ashyoni  olib  kelishdagi  qulaylik.  A lum iniyni  eritish 
b o ‘yicha  G e r m a n iy a   G 'a r b iy  Y evropada  faqat  N orvegiyadan  keyingi  ikkinchi 
o ‘rinni  egallaydi.  Asosiy  z a vo d la r  S h im o liy   Reyn  —  Vestfaliya  yerining 
hududida,  shuningdek,  G a m b u rg  va  Bavariyada joylashgan.  Q ora  misni  eritish 
G a m b u rg  va boshqa shaharlarda amalga oshiriladi.
M ashinasozlik  va  metallga  ishlov  berish  —  G F R   sano atinin g  eng  rivoj­
langan  tarm o q la rid a n   biri.  M a m la k at  sanoat  m ahsulotlari  va  eksportining 
yarm iga  yaqin  qismi  m ashinaso zlik ka  t o ^ r i   keladi.  Eng  yirik  m a rk a zla r 
quyidagilar:  M yunxen,  Leypsig,  N y urn b erg ,  M an g ey m ,  Berlin,  G a m b u rg . 
M a s h i n a s o z l i k   ishlab  c h i q a r i s h i   e n g   k o ‘p  r iv o jla n g a n   ye rla r:  B a d e n -  
Vyurtem berg  va  Shim oliy  Reyn-Vestfaliyadir.
Avtomobil  ishlab chiqarish b o ‘yicha  G e rm a n iy a  du ny o d a  A Q S H   va Y apo- 
niyadan  keyingi  uchinchi  o ‘rinni egallaydi.  „Volkswagen44,  „M ersedes-B enz44, 
„B M W 44,  „Ford-Verke44,  „O pel44  kabi  firm alar  avtom obil  ishlab  chiqaradi. 
A vtom obilsozlikning  eng  yirik  m arkazlari  —  Volsburg,  S htuttgart,  Kyoln, 
R yusselxaym ,  M y u n x e n   s h a h arlarid ir.
D engiz  kem asozligining  asosiy  m arkazlari  —  Kil,  G a m b u rg ,  B rem en, 
E m d e n ,  Rostok  hisoblanadi,  daryo  kem asozligining  m arkazi  —  Duysburg 
shahridir.  Optik  m exanika  k o rxonalarining  eng  k o ‘p  to 'p la n g a n  joyi  B ad en- 
V y u rtem b e rg   va  T yu ring iya  yerlaridir.  S a m o ly o ts o z lik   s a n o a tin in g   yirik 
m ark azlari  —  M y u n x e n ,  Aersburg,  G a m b u rg ,  B rem en  va  shu  sh a h a rla r 
atrofidir.
G e rm a n iy a   kimyo sanoatining asosiy  rayoni  bu  Shim oliy  Reyn-Vestfaliya 
yeridir  (b utu n  m ah su lo tn in g   2/5  qismi).  Eng  yirik  m arkazlari  quyidagilar: 
L everkuzen  („ B a y e r 44  k o n s e r n i ) ,   K yoln,  D a rm a g en ,  F ra n k fu rt-M a yn  
(„ H o e c h st44  konserni),  Lyudvigsxafen  ( „ B a s f 4  konserni).
Transporti.  T ransp ort  y o ila r in i n g   zichligi  b o lyicha  G e r m a n iy a  j a h o n d a  
oldingi  o ‘rinlardan  birini  egallaydi.  Yevropa  kengashi b o lyicha  sheriklari  bilan 
b o l g a n   iqtisodiy aloqalarning jadalligi  va Y e vropaning  m arkazida joylashgani 
bilan  b o g l i q   h o ld a   t r a n s p o r t n i n g   b a r c h a   tu rlari  rivo jlang an.  T r a n s p o r t  
t a r m o g l n i n g   asosini  t e m i r y o l l a r   tashkil  qiladi  (44  m ing   km.  ga  yaqin), 
shulard an   90  %  i  elektrlashtirilgan.
U m u m iy   yuk  a y la n m as id a   asosiy  o ‘rinni  a vto m obil  tra n s p o rti  (60% 
atrofida)  egallaydi,  keyingi  o ‘rinlarda  t e m i r y o l   transporti  (20% ),  ichki  suv 
(15%)  va  qu vu r  transportlari  turadi.  Y o l o v c h i   tashishda  avtom obil  trans- 
po rtining  hissasi  y anada  yuqori  (90%  ga  yaqin).  Oliy  darajadagi  avtom obil 
y o ila r in in g   u m u m iy   uzunligi  11  m ing  k m .d a n   ortiq.
K o n te y n e r  tashuvchi  k em alarnin g   tonnaji  b o kyicha  G e r m a n iy a   AQSFI, 
P a n a m a ,  Tayvandan  keyingi  4 - o ‘rinni  egallaydi.  M am lak atning dengiz  portlari 
yuk  a ylanm asi  b o ‘yicha  Y evropa  dav latlarin ing  yirik  p o r tla rid a n   p astroq

o ‘rin larni  egallaydi.  Eng  yirik  d en giz  portlari  G a m b u r g ,  Vilgelm sxafen, 
B rem en ,  E m d e n ,  Rostok  hisoblanadi.  M a m la k at  tashqi  a loqalarida  dengiz 
transporti  qa torid a   havo  tra nsporti  h a m   m u h im   aha m iy atg a   ega.  Barcha yirik 
y arm a rk a   m arkazlarida  a e ro p o rtla r  mavjud.  Ja m i  G e r m a n iy a d a   16  ta  xalqaro 
a e ro p o rtla r  b o r   b o 'lib,  Fran k fu rt  aerop o rti  Y evro pada  yuk  tashish  b o 'y ic h a  
birinchi  va  yo 'lovchi  tashish  b o 'y ic h a   u c h in c h i  o 'r in n i  egallaydi.
Tashqi  iqtisodiy  aloqalari. 
Tashqi  savdoning  u m u m iy   hajm i  b o ‘yicha 
G e r m a n iy a  A Q S H   dan  keyin  2-  o 'r in d a   turadi.  Tashqi  savdo  balansi  uzluksiz 
ravishda  ijobiy b o i i b   kelm oq d a.  Tashqi  savdoning to v ar va geografik  tuzilishi 
m a m la k a tn in g   xalqaro  m e h n a t  taqsim otidagi  ishtirokini  aks  ettiradi.  G F R  
avvalo  sano ati  rivojlangan  davlatlarga,  birinchi  o 'r in d a   Y evropa  kengashi 
b o 'y ic h a   sheriklariga  q arab  ish  tutadi.  Tashqi  savdo  a y lan m asin in g  50  foizi 
va  olib  chiqilayotgan  sa rm o y a n in g   asosiy  qismi  shu  davlatlarga  t o 'g 'r i  keladi. 
Y e v r o p a n in g   k o 'p   m a m la k a t la r i   u c h u n   G e r m a n i y a   b o s h   savdo   sherigi 
hisoblanadi.
Xalqaro  bozorda  G e rm a n iy a   yuqori  sifatli  m ahsulotlar  bilan  ta'm inlo vchi 
davlat sifatida tan olingan.  Eksportning  90%  dan ortig'ini  sanoat  mollari tashkil 
e ta d i .  G e r m a n i y a n i n g   b a r c h a   y irik  s a n o a t   k o m p a n i y a l a r i   t r a n s m i l l i y  
k o r p o ra ts iy a la r d ir .  S h u l a r n i n g   b a ’zilari,  a y n iq s a ,  x a lq a r o   ix tisosla sh ish 
tarm oqlarining  korporatsiyalari ja h o n n in g  eng yirik  korporatsiyalari  hisoblanadi 
(kimyo  sanoatida  — 
,,Bayer“,  ,,Xyoxst“,  ,,B asf‘ 
kom paniyalari,  elektronikada
—  „Siem ens44, 
a v to m o b ils o z lik d a   — 
,,Daimler-Benz“ ). 
O r g a n ik   kim y o  
m ahsulotlarini  chetga  chiqarish  bo 'y ich a  m am lak at  j a h o n d a   birinchi  o'rin ni 
egallaydi,  stanoklarni  va  bosh q a  ishlab  chiqarish  jihozlarini  eksport  qilish 
b o 'y ich a   birinchi  o 'rinn i  egallash  uch un   Yaponiya  bilan  m usobaqalashm oqda.
X alqaro  h iso b-k itob d a  to 'lo v   vositasi  sifatida  foydalaniladigan  valutalar 
orasida  nem is  valutasi  (m a rk a)  d ollard an  keyingi  ikkinchi  o 'r in n i  egallaydi. 
G e r m a n i y a — ja h o n d a g i  eng  yirik  investorlardan  biri.  U  o 'z   sarm oyalarini 
k o 'p g in a  davlatlarning sanoati  va xizm at  sohasiga sarflam oqda.
O 'z b e k i s t o n   d a v la t  m u sta q illig i  y illarid a   G F R   va  b o s h q a   Y e v ro p a  
m a m l a k a t l a r i   b ila n   x a lq a r o   m u n o s a b a t l a r n i n g   k o 'p   s h a k lla ri  b o 'y i c h a  
h am korlik shartnom alarini  imzolagan.  Shularning  ichida savdo aloqalari  ustun 
a h a m iy a tg a   ega.  O 'z b e k is to n   R e spublikasining  ja m i  to v ar  a y la n m a s in in g  
deyarli  1/8  qismi  h a m d a   im p ortning   1/7  qismi  G F R   ga to 'g 'ri  keladi.  Yevropa 
m am lak atlaridan   Shveysariya,  Buyuk  Britaniya va  Italiya bilan  h am   respublika 
salm oqli  e k s p o rt-im p o rt  aloqalariga  ega.
G e r m a n i y a n i n g  
„Siem ens44 
va 
„Alkatel44 
k o m p a n i y a la r i   i s h tiro k id a  
O'z bekistonning telekommunikatsiya tarmoqlari  qayta t a ’m irlanm oqda.  Buxoro 
(Q o ravu lb oz or)  neftni  qayta  ishlash  m ajm uasi  esa  Fransiya  k o m p an iya sining 
faol  ishtiroki  natijasida  ishga  tushirildi.
~y  Savol  va  topshiriqlar
1.  S a n o a t  —  G e r m a n i y a   x o 'jalig in in g   negizi.  U n in g   yetakc hi  ta rm o q la r i  h a m d a  
u la rn in g   tu tg a n   o 'r n i   t o ‘g 'ris id a  s o 'z la b   bering.
2.  R u r   —  G e r m a n i y a n i n g   iq tiso d iy ,  m o liy a v iy ,  m a d a n i y   va  ilm iy   m a rk a z i 
e k a nligini  asoslab  bering.

3.  G e r m a n i y a   intensiv  rivojlangan  qishloq  xo'jaligi  ishlab  ch iq arish ig a  ega  e k a n ­
ligini  q a n d a y   asoslab  b era  olasiz?
4.  G e r m a n i y a d a   tran sp o rt  t a r m o g i   q a n d a y   rivojlangan?
5.  G e r m a n i y a n i n g   ta sh q i  iq tisodiy   alo q a la rin i  b a h o l a b   bering.
3 3 -  § .  Rossiya  Federatsiyasi:  tabiiy-demografik  salohiyati
Rossiya  —  m aydoni  jih a tid a n   yer  yuzidagi  eng  yirik  davlat.  U  Yevrosiyo 
m aterigining shim oliy qism ida joylashgan  (ta x m in a n   1/3  qismi  —  Y evropada, 
2/3  qismi  —  Osiyoda).
Rossiya  chegaralarining  u m u m iy   uzunligi  d u n y o d a   eng  katta  b o i i b ,   u 
58,6  m in g  km   ni  tashkil  qiladi.  B u n da   d engiz  orqali  o i g a n   c h e g a ra la r 
quruqlikdagi  cheg aralard an  deyarli  ikki  b a ro b a r  uzun.
Rossiyaning  quruqlikdagi  chegaralari  ham  j u d a   uzoq qa  c h o ‘zilgandir  (20 
m ing  km  dan  ortiq).  Ittifoq  p a rc h a la n g a n d a n   s o 'n g   Rossiya  q o 'sh n ila rin in g  
soni  rasm an  o 'zg arm ad i.  U  16  davlat  bilan  c h egaradosh,  dunyodagi  boshqa 
he c h  qaysi  davlatning  b u n c h a lik   k o ‘p  q o ‘shnisi  yo'q.
Rossiya  —  Federativ  Respublika.  Davlat  rahbari  Prezidentdir.  H u k u m a t 
ijro  etuvchi  organ  hisoblanadi.
Rossiya  Federatsiyasi  m ineral  resurslarning  turlari  va  zaxiralari  b o 'y ic h a  
jah o n d a g i  eng  boy  m am la k a tla rd an   biridir.
Rossiya  mis,  q o 'r g 'o s h in ,  rux,  volfram,  m olibden,  qalayi,  nikel,  boksit, 
nefelin  rudalariga  boy.  O ltin,  k u m u sh,  platina,  olm os  qazib  olinadi.  Osh  va 
kaliy  tuzlarining  zaxiralari  ulkan.
Rossiyaning  b arch a  h udu d larid a,  ayrim   arktika  va  subarktika  rayonlari- 
d a n  tashqari,  doim iy aholi  mavjud,  biroq  u j u d a   notekis joylashgan.  Aholining 
o 'r ta c h a   zichligi  1  k m 2ga  8,5  kishini  (Rossiyaning Y evropa  qism ida  1  k m 2 ga 
27  kishi,  Osiyo  qism ida  esa  tax m in a n   2  kishi  t o ‘g ‘ri  keladi)  tashkil  etadi. 
Aholi  eng  zich  joylashgan  yerlar  (bu  zichlik  shim olga  va  sharqqa  t o m o n  
kamayib  boradi)  M arkaziy  Rossiyadadir.  Rossiya  Federatsiyasi  aholisining 
soni  2 0 0 1 - y iln in g   boshida  144,7  mln.  kishini  tashkil  etdi.  Rossiyaning  d e ­
mografik  rivojlanishining  hozirgi  bosqichiga tu g ilis h   va  aholi  tabiiy  ko'payishi- 
ning 
qisqarishi  xosdir.  Aholi  so nining  tabiiy  kamayishi  m a i u m   darajada 
davlatlararo  migratsiya saldosi  hisobiga  qo p lan m oqda.
Rossiya  aholisining  milliy  tarkibi j u d a   xilm a-xildir  (100  d a n   ortiq  millat 
va  xalqlar  yashaydi).  Aholisining  k o 'p   qism ini  ruslar  tashkil  etadi  (80%  dan 
ortiq),  k o 'p   sonli  xalqlar  qa to rida   tatarlar  (5  mln.  kishidan  ortiq),  uk rain lar 
(4  m ln .d a n   ortiq),  chuvashlar  va  boshqalarni  ajratish  m u m k in .
Qishloq  aholisining joylashishi  tabiat  zonalari,  x o ‘jalik  faoliyati  u c h u n  
mavjud  b o i g a n   shart-sh aro itlar,  xalqlarning  urf-odatlari  va  a n ’analari  bilan 
b o g iiq   holda farqlanadi.
1.  Rossiya  m a y d o n in in g   kattaligi,  c h e g a ra la r in in g   uzunligi jih a t d a n   j a h o n   m a m ­
lakatlari  ic h id a  qaysi  o 'rin l a r n i  egallaydi?
2.  Rossiya  q a n d a y   davlat,  u n in g   tark ibig a  qaysi  respublikalar,  oblastlar,  okru g lar 
kiradi?
Savol  va  topshiriqlar
101

3.  M a m la k a t  iqlimiga  xcVjalik  ta ra qqiyoti  n u q ta y i  n a z a r id a n   b a h o   bering.
4.  Rossiya  q a n d a y   m in e ral  resurslarga  boy?
5.  M a m l a k a t   a h o lis in in g   so ni  q a n c h a ,   u n in g   qisqarishi  q a n d a y   o m il la r   bilan 
b o g i a n g a n ?
6.  Rossiya  a h olisining  milliy  tark ibi  to 'g 'r is i d a   s o 'z la b   bering.
3 4 -  §.  X o‘jaligi,  transporti  va  tashqi  iqtisodiy  aloqalari
Rossiya  Federatsiyasi  —  M ustaqil  D avlatlar  H a m d o ‘stligi  m a y d o n in in g  
kattaligi  va  ah olisin in g   soni  b o 'y ic h a   eng  yirik  suveren  davlatdir.  U  ulk an 
tabiiy,  iqtisodiy  va  ilmiy  im k o n iy atlarg a   ega.  Y A IM n in g   60  foizi  va  s a n o at 
ishlab  chiq arish in ing   2/3  qismi  Rossiyaga  t o kg bri  keladi.  Rossiya  xalq  x o ‘jaligi 
keng tarm oqlidir.  Sanoat  m ahsuloti  hajm ining  1/3  qismini  y o q ilg i-e n e rg e tik a  
m ajm u y i  ta rm o q la rig a   t o ‘g bri  keladi.  E ne rgetik a   t a r m o g ‘i  ishlab  c h iq a rish  
k u c h la ri  riv o jlan ish in in g ,  ja m iy a t   m o d d iy - te x n i k a   bazasin i  y a ra tis h n in g  
asosi  hisoblanadi.  Rossiyaning  y o q ilg l  energobloklari  strukturasida y o q ilg in i 
qazib  c h iq a rish   va  ish latishn in g  ta x m in a n   70  foizi  neft  va  gazga  t o kg bri 
keladi.
2000-  yilda  400  mln.  to n n a   neft  va  salkam  600  mlrd.  kub  m e tr  tabiiy gaz 
ha m d a   280  mln.  to n n a   k o ‘m ir qazib  chiqarildi.  Neft,  gaz va  k o 'm ird a n   tashqari 
Rossiyaning b a ’zi  h ud u d larid a  to rf va yonuvchi  slaneslar energetikada  m u h im  
o ‘rin  tutadi.
N eft  sanoati.  K on la rd a n   qazib  olingan  neftning  katta  qismi  m am la k a t 
ichkarisidagi  uzunligi  70  m ing  km  ga  yaqin  b o 'lg an   neft  quvurlari  orqali 
tashiladi.  Bu  quvurlar  neft  qazib  oluvchi  rayonlarni  davlatning  b o sh qa ba rc ha  
h u d udlari  bilan  b o g l a b   turadi.  Neft  M D H   davlatlariga,  Sharqiy  va  G karbiy 
Yevropa  m am lakatlariga  eksport  qilinadi.  So'nggi  yillarda  o ‘rta c h a   hisobda 
yiliga  90  mln.  to n n a d a n   120  mln.  t o n n a g a c h a   neft  eksport  qilin m o qd a.
Gaz  sanoati.  Rossiya  tabiiy  g azning  sanoat  zaxiralari  va  uni  qazib  olish 
hajmi  b o 'y ic h a   d u n y o d a   birinchi  o 'r in n i  egallaydi.  Bu  x o m ash y o n in g   asosiy 
qism i  G ‘arbiy  S ibirning  s h im o lid a ,  S h im o liy   K avkazda,  Ural  ray o n id a , 
V olgabo'yida,  Kom i  Respublikasida,  Y akutiyada,  Saxalinda  qazib  olinadi. 
U n in g   asosiy  qismi  G 'a r b iy   Sibirga  t o kg'ri  keladi.
Magistral  quvurlarining  asosiy  tizimlari  —  G ‘arbiy  Sibirdagi  gazga  boy 
yerlardan ,  V olgabokyidan,  U ra ld a n ,  Shim oliy  K avkazdan  gazni  M arkaziy 
Rossiyaga  h a m d a  xorijga yuboradi.
K o‘mir  sanoati.  R ossiyada 
t o s h k o 'm i r   h a m ,  q o kn g kir 
k o 'm i r   h a m  
qazib  olinadi.  2000-  yilda  290  m ln.  t o n n a   k o ‘m ir  qazib  olindi.  B u n d a n   30 
m ln  to n n asi  chet  el  davlatlariga  eksport  qilindi.
Elektr  energetikasi.  Elektr  energiya  ishlab  c hiqarish  b o 'y ic h a   Rossiya 
d u n y o d a   A Q S H   dan  keyingi  ikkinchi  o ‘rinda  turadi  ( 2 0 0 0 - yilda  910  mlrd. 
kVt/s).  Elektr quvvatining eng katta qismi  issiqlik stansiyalarida ishlab chiqariladi 
(70%  dan   ortiq).  Elektr  balansida  gidravlik  elektr  stansiyalarning  hissasi  — 
18%  ga,  a to m   elektr  stansiyalarning  hissasi  12%  ga  teng.
Qora  metallurgiya.  2000-yilda jam i  80,0  mln.t.  te m ir  rudasi  qazib  olindi. 
Qora  metallurgiyaga zaruriy b o ‘lgan  k o k sla n a d igan   k o 'm ir  Kuzbass va  Pechora 
havzalaridan  keltiriladi.

2000-  yilda atigi  42  mln.t  ch o 'y a n ,  51,6  mln.t  poMat eritildi.  Bu  ko'rsatkich 
b o 'y ic h a   Rossiya  Y a poniya,  Xitoy  va  A Q S H d a n   keyin  t o ‘rtinchi  o 'r in n i 
egallaydi.  Rossiyada  qora  m etallarni  ishlab  chiqarish,  asosan,  u c h ta   m u h im  
q ora  m etallurgiya  markazlari  —  Ural,  M arkaziy  q o ratu p ro q   va  G^arbiy  Sibir 
iqtisodiy  rayonlarida  jam la n g a n .  Yirik  markazlari:  Nijniy  Tagil,  M a g n ito ­
gorsk,  Chelyabinsk,  N ovotroitsk,  N o vo k u zn etsk,  C herepoves,  Stariy  Oskol 
va boshqalar.
R angli  m etallurgiya.  Q o kr g lo s h i n - r u x   s a n o a ti  ishlab  c h i q a r i s h n i n g  
joylashishi  murakkabligi  bilan  xarakterlanadi.  Polimetall  rudalari  Shim oliy 
Kavkaz,  Zabaykalye,  U zoq  Sharq  va  Prim o ryed a  qazib  olinadi.  X om ashyo n i 
m etallu rg ik  q ay ta  ishlash  o d a td a   b o s h q a   ray o n la rd a   am alga  oshiriladi  ( 
q o 'r g 'o s h in - r u x   konsentratlari  tashish  u c h u n   qulay).
A chinsk,  Bratsk,  Boksitogorsk,  Volxov,  Volgograd,  K a m e n sk -U ra ls k , 
K a n d a lak sh a ,  Krasnoyarsk,  N o v o k u z n e tsk ,  Shelexov  a lu m in   sa n o a tin in g  
asosiy  m arkazlaridir.
M ashinasozlik  Rossiyaning  b a rc h a   h u d u d larida   bir tekis  tarqalgan.  Lekin 
b a ’zi  ra y o n la rd a   u  asosiy  t a r m o q   h iso b la n s a ,  b o s h q a   ra y o n la rd a   ichki 
ehtiyojlarni  qondirishga  qaratilgan,  xolos.
Energetika  mashinasozligi  korxonalarida  b u g 1  qozonlari,  b u g 1  tu rb in a la - 
ri  va  g en eratorlar,  g idroturbinalar,  dizel  va  elektro  dvigatellar  tayyorlanadi. 
Bunday  korx on alar  Biysk,  Barnaul,  Taganrog,  Belgorod,  S a n k t-P e te rb u rg , 
Novosibirskda  ishlab turibdi.
Stanoksozlik  korxonalari  b irm u n c h a   tekis tarqalgan.  Biroq  m ah su lo tn in g  
katta  qismi  Markaziy,  Sh im o li-g 'a rb iy   iqtisodiy  rayonlarda  va  U ralda  ishlab 
chiqariladi.
Rossiyaning  avtom obil  sanoati  yengil  av to m ashinalar,  yuk  m ashinalari, 
avtobuslar,  trolleybuslar  ishlab  chiqaradi.  Bu  ta r m o q n in g   ilk  yirik  k o rx o n a ­
lari  Moskva,  Yaroslavl  va  Nijniy  N o v g o ro d d a   qurilgan  edi.  Hozirgi  vaqtda 
Nijniy  N o vg o ro d,  Ijevsk,  Miass,  Ulyanovsk,  Moskva,  Tolyatti  shaharlari- 
dagi  k o rxo nalarda  yengil  av to m o b illar  ishlab  chiqariladi.  Pavlovo  (Nijniy 
N ov go rod   oblasti)  va  Likino  (M oskva  oblasti)  shaharlarida  avtobuslar  ishlab 
c h iq a r ila d i.  Y u k   a v to m o b illa r i  M osk v a,  N ijn iy   N o v g o r o d ,  U ly a n o v s k , 
Naberejniye  Chelni  shaharlarida  ishlab  chiqariladi.  Shu  bilan  bir  q atorda 
m o to r la r   va  dizellar  ishlab  c h iq a ru v ch i  m axsus  k o rx o n a la r  h a m   faoliyat 
ko'rsatib   turibdi. 
Engels  s h a h rid a   (Saratov  oblasti)  trolleybuslar 
ishlab 
chiqariladi.
T e m iry o 'l  m ashinasozligining  yirik  korxonalari  Nijniy  N ovg oro d ,  Sankt- 
Peterburg,  U la n - U d e ,  N ijniy  Tagil,  K o lo m n a ,  Kaluga,  Lyudinov,  M u ro m , 
N ovocherkassk shaharlarida  joylashgan.  Vagonlar  Bryansk,  M itishche,  Nijniy 
Tagil,  Tver  h a m d a   A bakan,  Altaysk,  S a n k t-P e te rb u rg ,  U s t-K a ta v   va  boshqa 
shaharlarda  ishlab  chiqariladi.
D e n g iz   va  d a r y o   k e m a s o z li g i,  k e m a   t a ’m ir la s h   S a n k t - P e t e r b u r g ,  
A stra x a n ,  N ijn iy   N o v g o r o d ,  T y u m e n ,  K ra sn o y arsk ,  X abarovsk,  B lago­
v e s h c h e n s k ,   K o m s o m o l s k - A m u r ,   A r x a n g e ls k ,  M u r m a n s k ,   Y a r o s la v l, 
Ribinsk,  Z e lenodolsk shaharlarid a  am alga  oshiriladi.
103

Sam olyotsozlik  M oskva,  Q o z o n ,  Sam ara,  V oronej,  Saratov,  Sm olensk, 
R o s to v -D o n ,  T aganro g   kabi  yirik  sanoat  m arkazlarid a  rivojlangan.
Kimyo sanoati 
Superfosfat  sa n oatining  eng yirik  korxonalari  Voskresensk 
(M osk va  oblasti),  S a n k t-P e te rb u rg ,  K ingisepp  (L enin grad  oblasti)dagi  k o m - 
binatlardir.  Azot  o ‘g ‘itlarini  ishlab  chiqarish  b o 'y ic h a   esa  D zeijinsk  (N ijniy 
N o v g o ro d   yaqinida),  Berezniki  (U ral),  N ovom osko vsk  (Tula  oblasti),  N e v in - 
n o m is k   (S ta v ro p o l  o i k a s i ) ,   K e m e ro v o   s h a h arlarid a g i  k o m b in a tl a r   k atta 
ahamiyatga ega.  Uralda  (Solikamsk,  Berezniki)  kaliy o 'g itla ri  ishlab chiqariladi. 
So'nggi  yillarda  organik  sintez  kim yosining  aha m iy ati  o ‘sib  b o rm o q d a .
S u n ’iy  va  sintetik  tola  yetkazib  beruvchi  kim yo  korxonalari  Tver,  R y a ­
za n ,  Balakov  (Saratov  oblasti),  B arnaul,  Kursk,  Engels,  Voljskiy,  K ra s ­
noyarsk  kabi  shah arlard a  joylashgan.
0 ‘rmon sanoati. 
Bu tarm o q juda  katta ahamiyatga ega.  Rossiya o ‘rmonlarga 
j u d a  boy va  ular hudud  b o 'y ic h a   keng tarqalgan.  U m u m iy   o 'r m o n   m aydonlari 
766  mln.  ga  ni tashkil  etadi.
S e llu lo za -q o g 'o z   sanoati  k orxonalarini  joylashtirish da  x o m ash y o   om ili- 
ning  aha m iy ati  j u d a   katta.  Hozirgi  v aqtda  bu  t a r m o q n in g   asosiy  m arkazlari 
Shim oliy ray o n d a   (K o n d o p o g a ,  Arxangelsk,  Kotlas,  Siktivkar),  U ralda  (Kras- 
n o k a m s k ,  K rasnovishersk,  So likam sk),  V olga-V y atka  ray o n id a   (B alaxna, 
Pravdinsk,  Voljsk)  joylashgan.  Sibirda  (K rasno yarsk,  Bratsk,  U s t-llim s k , 
Selenginsk,  Baykalsk)  va  U z o q   S ha rq d a   yirik  k o m b in a tla r  ishlaydi.
Yengil sanoat. 
So'nggi  yillarda  bu  ta r m o q d a  jiddiy vaziyat  yuzaga  kelgan. 
R F  sanoati  tizimidagi  un ing  salm og'i  sezilarli  kam aydi.  S h u n g a  q a ra m a s d a n , 
hozirgi  v aq tda  tez  s u r'a tla r  bilan  rivojlanm oqda.  Yirik  t o lq im a c h ilik   sanoati 
m arkazlari  qatoriga  Ivanovo,  M oskva,  Yaroslavl,  O re x o v o -Z u y ev o ,  N oginsk, 
Tver, j u n  gazlam a t a r m o g i   markazlariga  M oskva,  Tver,  zig'ir gazlam a  sanoati 
m arkazlariga 
K o stro m a ,  Vyazniki,  ip a k   gaz la m a   m arkazlariga  M oskva, 
N a r o - F o m i n s k   shaharlari  kiradi.
Qishloq  xo ‘jaIigi. 
Rossiya  katta  yer  fondiga  ega  —  1705  m ln.ga,  biroq 
qishloq  x o ‘jaligida  foydalaniladigan  yerlar  atigi  209,0  m ln.  g ektarni  tashkil 
etadi  (qishloq  xo'jaligi  yerlarining  m ay d o n i  b o ‘yicha j a h o n d a   Xitoy,  A Q S H  
dan   keyingi  3-  o 'r in n i  egallaydi).
Qishloq  xo'jaligi  ikki  asosiy  d e h q o n c h ilik   va  chorvachilik  ta r m o q la rid a n  
iborat.  Rossiyaning  h a r   bir  rayo n ida  qishloq  x o ‘jaligi  m ah sulo tlari  tu rinin g 
m a i u m   t o ‘plam i  joylashgan  b o i i b ,   u  ushbu  rayon  ixtisosligini  belgilaydi. 
Farqli  to m o n la ri  tabiiy sharoitga  (o 'sim lik larnin g y o r u g ii k ,  issiqlik va  nam lik 
bilan  t a ’m inlangan ig a)  b o g i i q   b o i a d i .
Oziq-ovqat  sanoati. 
Bu  s a n o at  aholini  o z iq -o v q a t  m ahsu lotla ri  bilan 
t a ’m inlov ch i  ta rm o q la rn i  o 'z   ichiga  oladi.  O z iq -o v q a t  sanoati  k o rx o n ala ri­
ning  rivojlanishi  va joylanishi  quyidagilar  bilan  belgilanadi:  ah o lin in g  joyla- 
shishi  (iste ’m o lch ilar),  qishloq  xo'jaligining  ixtisosi  (xom a sh y o   m a n b a la -  
ri),  tayyo r  m ah su lo tn i  tra n s p o rtd a   tashish  sharoitlari.
Rossiyada