Iqtisodiyot nazariyasi

4.  Pul  m u om alasi  va  u n in g   am al  q ilish   q onuniyatlari
Pul  tovarlar  a y la n ish in in q   unium iy  okvivalentidir. 
Demak, 
tovarlar  o 'z   q iy m atlarim   p u l d a   ifodalaydi  va  o'z   b a h o sig a   e g a   bo'ladi. 
Pul  ln u n o sab atlari  lste'n iol  qiym ati  sifatida  n am o y o n   bo'ladi,  sabab

istalgan  v a q td a   x o h la n g a n   sharoitda,  x o h la n g a n   tovar  qiyrnatiga 
aylanadi.  Demak,  pul  u m u m iy   ehtiyoj  p r e d m e ti  b o 1 Lib,  um um iy 
iste'm ol  qiymatini  ifodalaydi.  Pul  h a q i q a t d a   a lo h id a   o'ziga  xos 
iste 'm o l  q iy m a tg a   ega  bo ‘lib,  a lo h id a   m ax su s  ideal  uinum iy  qiym at 
bo  lib  xizm at  qiladi.
Hozirgi  pul  va  b a n k   h u jjatlarin in g   q u y id a g ic h a   tavsifi  mavjud: 
■bitishuvlar  u c h u n   pul  (M l).  Bular  joriy  hisoblari  (om onal 
b a n k la rid a n   «yo'qlab»  o lg u n ch a)  b o i g a n   q o g ‘oz  va  m etal  pullar, 
n a q d   q o g 'o z   pullar.
■pul  (М2),  u n g a   M l   pullari,  s h u n in g d e k ,  m u d d a tli  hisoblarga 
]oylashtirilgan,  y a 'n i  b e lg ila n g a n   m u d d a t   in o b ay n id a  (bir  n e c h a  
o y d a n   tortib  u n d a n   oshiq  m u d d a tg a )   b a n k   va  o m o n a t  b a n k la r d a n   olib 
b o 'lm a y d ig a n   pullar  kiradi.
Pul 
m u o m alasi 
bu 
tovarlar 
a y la n ish ig a  
h a m d a  
notovar 
x a ra k te rid ag i  to'lovlai  va  h iso b la rg a   x izm at  qiluvchi  n a q d   pullar  va 
u n g a   te n g la sh tirilg a n   aktivlarning  h a rak atid ir.  N a q d   pul  m u o m a la sig a  
b a n k n o tla r  va  m etal  ta n g a la r  xizm at  qiladi.  N a q d   pulsiz  hisoblar, 
cheklar, 
k re d il 
kartochkalari, 
veksellar, 
akkreditivlar, 
to'lov 
ta lab n o m alari  kabilar  y o rd a m id a   a m a lg a   oshiriladi.  t .lam ing  h am m asi 
pul  a g re g a ti  d e b   yuritiladi.
V e k se l  b u   m u a y y a n   m iq d o r d a g i  q a rz n i  b e lg ilan g an   m u d d a t d a  
g a t'iy   t o ' l ' s h   m ajburiyati  y u k la n g a n ,  q o n u n   bilan  tai  liq la n g a n  
h o latd a  to'ldirib  rasm iylashtirilgan  q a rz d o rlik   tilxatidir.  Veksel,  eng 
a w a lo ,  bir  shaxs  to m o n id a n   ik k in c h is ig a   yozib  berilgan  qarz 
m ajburiyatini  ifodalovc.hi  qim m atli  q o g 'o z n i n g   bir  shaklidir.  Vekselni 
har  g a n d a y   to'lovga  qobil  k o r x o n a   va  ta s h k ilo t  yozib  berish   h u q u q ig a  
ega.  Shu  ta riga  savdo  bitimi  n a q d   pul  yoki  c h e k   emas,  balki  kredit 
hujjati  va  v ek sel  vositasida  am alg a  oshiriladi,  u  veksel  sohibiga 
k o 'rsatilg an   m u d d a t  tu g a g a n i d a n   s o 'n g   v e k s e l  b e r u v c h id a n   u n d a  
k o 'rsa tilg a n   pulni  talab  qilish  h u q u q m i   beradi.
V eksellar  ikki  xil  bo'ladi:  o d d iy   va  o ’tkazma.  O d d iy   v ek sel  qarz 
oluvchi  to m o n id a n   k re d ito rg a   b e rilg a n   q a rz n i  to 'la sh   m ajburiyatidir. 
O'tkaz.m a  veksel  k reditor  to m o n id a n   yozilib,  u  k o 'rsa tilg a n   m u d d a td a  
m u a y y a n   m iq d o rd a g i  pulni  u c h in c h i  sh ax sg a.  to'lashni  ko'rsatadi. 
V eksellardan  foydalariish  tn a'lu m   < h e g a t a g a   ega.  Vekselni  taqdim 
e tu v ch i  shaxs  qarzm i  o'z   v a q tid a   t o l a b   olishiga  ishonch  mavjud 
b o ’lg an   h o ld a g in a   ular  tovarga  h a q   to 'la s h   c h o g ’ida  qab u l  qilib 
olinadi.
O 'z b e k is to n   Respublikasi  Vazirlar  M a h k a m a s in in g   1995 —yil  2 — 
i y u n d a   q a b u l  qilin g an   « O 'z b e k isto n   R e spublikasi  xalq  x o 'jaligida 
veksellarni 
qo'llash 
t o ‘g 'risida»qi 
qarori 
R e spublikada 
veksel 
m u o m a l a s i n i   t a s h k i l   o t i li s h i n L n g   b f i i c l i a   o ' z i g a   x o s   x u s u s iy a 1 .in im i  
o ' z i d a   m u j a s s a m l a s h t i r g a n .   O ' z b e k ' i s t o n d a   v e k s e l   m u o m a l a s i   t a s h k i l
116

el.iiislnning  yana  bn  o'zig a  xos  xususiyati  shundaki,  m u o m a la g a  
c h iq arilg an   b a r  bir  veksel  o ld in d a n   e in ite n tn in g   to'lov  qobiliyatini 
aniqlab,  b a n k la r  t o m o n id a n   r o 'y x a td a n   o'tkaziladi.
Garov  sh a h o d a tn o m a si. 
U  savdo  va  tijorat  operatsiyalarini 
am alga  oshirish  u c h u n   foydalanish  m u m k in   b o 'lg a n   k o 'c h m a   va 
k o 'c h m a s   mol — m u lk n in g   q a rz d o r  to m o n id an   garovga  qo'yilishi 
liaqidagi  k red it  hujjatidir.  X ususan,  garo v   s h a h o d a tn o m a s i  asosida 
b a n k d a n   n a q d   pul  bilan   k re d it  yoki  ssu d a  olish  m umkin,  sh u n in g d e k , 
xarid  q ilin a d ig a n   h a g   to'lash  u c h u n   foydalansa  bo'ladi.
Kredit  kartochkalari.  U  kichik  o 'lc h a m d a g i  plastik  yoki  metall 
k a rto c h k a   k o 'rin is h id a g i  hujjat  bo'lib,  b a n k d a g i  hisob  sohibining 
shaxsini 
tasd iq la y d i  va  u n g a   n a g d   p u lla r  vordarnisiz  mol  va 
k o 'rsa tilg a n  
x i/ m a t g a  
h a g  
to'lash 
h u q u q in i 
beradi. 
Jah o n d a g i 
i ivojlangan 
m a m ia k a tla r n in g  
k o 'p c h ilik  
savdo 
markazlari, 
d o 'k o n Ja rid a   k re d it  k a rto c h k a la ri  y o rd a m ia a   bitim ga  kelishish,  xarid 
q i l i s h  
u c h u n   m o 'lja lla n g a n   m a x su s  b ankom atlar,  k o in p y u te r  tizimlari 
mavjud,  k o 'c h a la r d a   avtom obil  m anzilgohlari,  m u assasalarida  kredit 
k artochkalari 
so h ib la rig a  
n a q d  
pul 
b e ra d ig a n  
b a n k o m a tla r 
o 'm a tilg a n .  AQSHcla,  m asalan,  80 — yiilar  oxirida  m u o m a la d a   barcha 
tiplardagi  200  m illio n d a n   ortiq,  B uyuk  Britaniyada  salkain  30  inln. 
kredit  k a rto c h k a s i  b o 'lg a n .  M D H   m a m la k a tla rid a   ular  .  hozircha 
salkain  30  rning  dona. 
- 
•*
Pul  m uom alasi  o'/.iga  xos  q o n u n la r g a   a so slan q an   holda  am alga 
oshiriladi.  Eng  a sosiy  q o n u n la r id a n   biri  m uomaJa  u c h u n   zarur  bo'lgan 
pul 
m iqdorini 
a n iq la sh  
va 
s h u n g a  
niuvolig 
m u o m a la g a  
pul 
< hiqarislidir.
Pul  m u o m alasi  n isb a ta n   m u stag il  bo'lib,  o'z  q o nuniyatlariga 
liinoan  am al  qiladi.
7'ovar  m u o m a la sin i  ta 'm in la s h   u c h u n   zarur  b o 'lg an   pul  miqdorini 
q u y id ag i  om illar  belgilaydi:  sotish  u c h u n   taklif  etilayotgan  tovar  va 
xi/.matlar  hajmi,  u la rn in g   narxlari,  k re d it  u c h u n   to 'la n a d ig a n   suniina, 
k re d itn in g   q a y ta rib   berilishi  va  n ih o y at  pul  aylanishining  tezlicji. 
M a z k u r  holatlarni  h is o b g a   o lganda,  m uom ala  u c h u n   zarur  bo'lgan 
pul  m iqdori  q u y id a g i  form ula  b o ’yicha  aniglanadi:
Tb 
Xk  +  Xt
P m = ----------------------- ;
At
bun da:
Pm  —  m u a y y a n   d a v rd a   m uom ala  u c h u n   zarur  bo'lgan  pulning
m i q d o r i ;
Tb  -■  sotilislu  lozim  b o 'lg a n   tovarlar  bahosinjng  suminasi;

Х к  
— 
haqi 
sotish 
d a v rid a n  
b o s h q a   v a q td a  
t o 'la n a d ig a n  
b a h o s in in g   summasi;
Xt  —  haqi  to'lash  m u d d a ti  k e lg a n   tovarlar  b a h o sin in g   summasi;
At  —  p u l  aylanishi  tezligi.
M a z k u r  form ula  pul  m u o m alasi  q o n u n in i  ifodalaydi.  M u o m a la d a  
b o 'l g a n   pul  birligi  m iq d o rin in g   tovarlar  bahosi  su m m a s id a n   oshib 
ketishi  va  b u n in g   n atijasida  tovarlar  bilan  t a ’m in la n m a g a n   p u ln in g  
p a y d o   b o i i s h i   inflyatsiyani  bildiradi,  (inflyatsiya  va  u n in g   oqibatlari 
16 —m a v z u d a   to 'liq   berilganj.
O 'z b e k is to n   R espublikasi  1994 — yil  1 —iyuldan  b o sh la b   milliy 
o 'z b e k   so 'm in i  m u o m a la g a   chiqardi.  Birinchidan,  milliy  v alu ta n in g  
m u o m a la g a   chiqarilishi  O 'z b e k is to n   davlatining  o'z   milliy  valutasini 
e 'tirof  etishi  bo'lsa,  ikkinchidan,  iqtisodiy  m u s ta q ilh k n i  tiklaslidagi 
e n g   m u h im   h a m   siyosiy,  h a m   iqtisodiy,  h a m   m a 'n a v iy   y o 'n a lis h d a g i 
y u tu q   bo'ldi.
O 'z b e k is to n   Respublikasi  so'm i  m a m la k a t  ich k arisid a  x o n jiy  
v a lu ta g a   erkin  ayirboshlashni  ta 'm in la sh d ir  Bu  m u a m m o   hal  etilib, 
M ark aziy   Bank  bilan  19  b a n k   valuta  birjasida  q a tn a s h m o q d a la r. 
O 'z b e k   so 'm i  c h e t  el  valuta  birliklariga  erkin  a lm a sh tin lm o q d a .
Davlat  M arkaziy  Bank  bilan  p u l —k re d it  tizim idagi  rezervlar 
m iqdorini  o'zgartirisli  bilan  h a m   p u ln in g   taklif  va  talabiga  ta'sir  etadi. 
Rezervlar 
m iq d o r 
o'sishi 
pul 
taklitini 
qisqartiradi, 
aksinchn 
b a n k la rn in g   rezervlardagi  pul  m iqdorini  kam aytirish  siyosati  pul 
taklifining  o'sishiga  sabab  bo'ladi.  Shu  y o 'n a lish la rd a g i  tadbirlar 
asosida  davlat  milliy  v a lu ta   barqarorligini  ta 'm in la s h   choralarini 
a m a lg a   oshirdi.
O 'z b e k  
so'm ini 
m u s ta h k a m la s h  
u c h u n  
davlat 
bozorlarni 
tovarlarga  b o 'lg a n   talab  va  taklif  m uvozanatini  v u ju d g a   keltirish 
u c h u n   ta d b irk o rlarg a  k red it  berish   va  milliy  tovarlar  m iqdorini 
k o 'p ay tirish   choralari  ko'rilm oqda.
Valuta  zahirasini  k o 'p a y tiris h   va  m u s ta h k a m la s h g a   erishish, 
e k sp o rt  im koniyatini  kengaytirish, 
ja h o n   bo zo rig a  m a h s u lo t  olib 
chiquvchi  k o rx o n alarn i  rag'b atlantirish,  inflyatsiyaga  q arshi  choralar 
ko'rish  va  u n in g   darajasini  pasaytirish,  o 'z b e k   s o 'm in in g   q u w a t m i  
oslurish  inutaqillik  istiqboli  u c h u n   xizm at  qildinslidii.
6.  K reditning  m oh iyati,  shakllari  va  vazifalari.
K r e d i t — 
egalari 
q o 'lid a  
v a q tin c h a  
b o s h  
tu rg a n  
pul 
m a b lag 'larin i  ssu d a  londi  shaklida  to 'p la s h   va  m a 'lu m   m u d d a t g a  
h a q  
to'lash  sharti  bilan  qarzg a  olishi 
v a  
qaytarib  berishi  y uzasidan 
k e l i b  
c h i q q a u   l n u n o s a b a l l a r d u .   k r e d . l   u u i n o s c i b a l i   i k k i   s u b y e k l  
o ' r t a s u l a ,  
p u l   e g a s i ,   q a r z   b e r u v c h i   va  q n r /   o l u v c l i i   o ' r t a s i d a   y u z a g a   k e l a d i .
148

Kredit 
m u n o sa b a tla ri 
sub y ek tlari 
k o rx o n alar 
(firmalar), 
lashkilotlar,  davlat  va  u n in g   muassasalari,  aho lin in g   tadbirkorlik  bilan 
laoliyat  qiluvchi  qism idir  Bu  s u b y e k tla r  bir  v aq tn in g   o'zida  ham   qarz 
olu vchi  va  ham   q arz  b eru v c h i  bo'lishi  mum kin.
Kredit  m u n o s a b a tla rin in g   obyekti  k o r x o n a la m in g   ish  haqi 
b erilguncha, 
tovar 
s o tilg u n c h a  
v a q tin c h a  
bo'.sh 
turgan 
pul 
m ablag'lari;  asosiy  kap italn i  (asosiy  fondni)  tiklash  u c h u n   ajratilgan 
amorlizaLsiya 
ajratmalari, 
k o rx o n a la m in g  
ishlab 
chiqarishni 
k e n g a y tiris h g a   va  rek o n stru k siy a   qilishga  bo g 'liq   bo'lib  jam g 'a rilg a n  
mablag'lari,  a h o lin in g   o m o n a t  b a n k la rid a   ja m g 'a rilg a n   ja m g'a rm alari, 
k e ig u si  ishlab  ch iq arish   ja ra y o n ig a c h a   b o 'lg a n   d a v rd a   vaqtincha 
b o 's h   tu rg a n   a y la n m a   m a b la g 'la r in in g   bir  qisnii  sifatida  korxona  pul 
resurslari,  d a v la tn in g   ja m g 'a rilg a n   pul  resurslari,  c h e t  el  davlatlari  va 
b o sh q a   s u b y e k t l a r n m g   pul  resurslari  va  hokazolar.
K redit  q u y id a g i  vazifalami  bajaradi:
1. 
P ulga  tengfashtirilgan  to 'io v   vositalarini  (masalan,  veksel, 
chek,  sertifikatlar  va  hokazo)  yuzaga  chiqarib,  ularni  xo'jalik 
a m aliy o tig a   joriy  etadi.
2. 
Bo's h 
pul 
m a b l a g ’larini 
harakaldagi, 
ishdagi 
kapitalga 
aylantiradi.
3. 
Q arz  berish  orqali  pul  m a b lag 'larin i  turli  tarm o q iar  o ’rtasida 
qayla  t a q s i r d a s h   bilan  ishlab  chiqarish  resurslarining  ko'chi', 
turishini  ta'm inlaydi.
1. 
Q a r z   b e r i s h ,   q a r z n i   u n d i r i s h   v o s i t a l a r i   o r q a l i   i q t i s o d i y   o ' s i s h n i  
t a ' m i n l a y d i .
5. 
К rod it  o'z   m uassasalari  orqali  iqtisodiy  s u b y e k tla r  faoliyati 
u s tid a n   n a zo rat  qiladi,  iqtisodiyotni  tartibga  soladi,  kredit 
u c h u n   foiz  stavkalarini  ta baqalashtirib,  davlat  tom onidan 
k afo latlar  va  im tiyozlar  beradi.
Kredit  berish  m a l u m   q o id a  — tam oyillarga  asoslanadi.  Ya'ni 
k red it  o'z   e g a s ig a   qaytarilishi  shart,  kredjt  m a'lurn  bir  m aq sad   u c h u n  
ma  lum  m u d d a t g a   berish,  foiz  to 'lash   shartlaridan  iboratdir.
K re d itn in g   asosiy  shakllan:  b a n k   krediti  va  tijorat  krediti.
Bank  krediti  o b y ek ti  pul  kapitalidir.  Bank  krediti  o'/.ining 
m u d d a t i ,  
m aq sad li  berilishi 
v a  
b oshqa 
C( Oi da 
va  imtiyozlaii  asosida 
M j o i a t  
k re d itid a n   farq  qiladi.
Bank 
k re d iti 
kapital 
jam g 'arish , 
aholi 
va 
firmalar 
pul 
m ablag'larini  k a p ita lg a   aylantirish  kabi  vazifani  bajaradi.
Tijorat  krediti  bir  k o rx o n a n in g   ik k in ch i  k o rx o n a g a   sotilgan  tovar 
u c h u n   m u d d a ti  k e c h ik tin lg a n   tcr'lov  k o 'rin is h id a   am alga  oshadi. 
Tijorat  k re d itin in g   asosiy  vositasi  vekseldir.  Tijorat  krediti  tovar 
aylaiuslimj 
lezlatib, 
u n d a n  
k e la d ig a n  
io y d an i 
o'zlashtirislidir.
149

Rivojlangan  davlatlarda  bank,  va  tijorat  kreditlari  bir —birlari  bilan 
q o'shilib  ketgan.
Iste'm o lch ilik   krediti  b a n k d a n   s s u d a la r  berish   a so sid a  xususiy 
shaxslarga  uzoq  m u d d a t g a   is te 'm o l  q ilin a d ig a n   tovarlarni  xarid  qilish 
u c h u n   (mebel,  avtomobil,  televizor)  m a 'lu m   m u d d a t g a   beriladi. 
Iste'm olchilar  k re d itig a   c h a k a n a   s a v d o —sotiq  qiluvchi  d o 'k o n la r n in g  
to'lovi  kech ik tirilg an   savdosi  k o 'r in is h id a   bo'ladi.  Iste'm o lch ilar 
krediti  asosan  3  yil  m u d d a t g a   beriladi.  O 'z D E U   av to k o m p a n iy a si 
m ahsulotlari  7  yilga  b e rilm o q d a .  Iste'm o lch ilik   k re d itin in g   foiz 
stavkasi  a n c h a   y u q o ri  bo'ladi.
Ip otek a  krediti  k o 'c h m a s   m u lk la r  (yer,  bino)  Insobiga  uzoq 
m u d d a tli  ssudalar  sh a k lid a   beriladi.  B u n d a y   ssu d alar  berish  vositasi, 
ba n k la r  va  k o rx o n a la r  c h i q a r g a n   i p o te k a   obligatsiyalari  hisoblanadi.
K reditning  y a n a   bir  sh ak li  d a v la t  kreditidir.  B u n d a   qarz 
oluvchilar  davlat  va  m ahalliy  h o k im iy a t  tashkilotlaridir.  Ular  qim m atli 
q o g 'o z la r  bozorida 
m oliya — k red it  tashkilotlari 
orqali  zayom lai 
c.hiqarib, 
pul 
m a b la g 'la rin i 
t o 'p la s h n i 
bajaradi. 
O 'z b e k is to n  
Respublikasi  m ustaqillik  y illarida  d a v la tn in g   k re d it  b e rish   faoliyati 
kengayib, 
uy —joy  gurilishi, 
q ish lo q   xo'jalik   ishlab  chiqarislm i 
jadallashtirish, 
b o z o r 
infratuzilm asini 
rivojlantirish 
m a q s a d id a  
k r e d itd a n   k e n g   foy d alan ilm o q d a.
X alqaro  kredit  m am lak  ;tlar  o 'rta s id a   s s u d a   k ap ita lin in g   xalqaro 
iqtisodiy  m u n o s a b a tla r  s o h a s id a g i 
h a ra k a tid a   n a m o y o n   bo'ladi. 
X alqaro  v alu ta   londi,  X alq aro   t a ra q q iy o t  va  Tiklanish  banki,  Jahori 
b a n k i  turli  m a m la k a tla rg a   k r e d it  b e ris h n in g   m arkazlaridir.  X alqaro 
k red it  tovar  yoki  p u l  (valuta)  s h a k lid a   beriladi.  K red ito r  va  qarz 
olu vchilar  banklar,  xu su siy   firmalar,  davlat,  x alq aro   va  m in taq av iy  
tashkilotlardir.
Kredit  iq tiso d iy o td a  bir  q a to r   vazifani  bajaradi.  J u m la d a n ,  pul 
m ablag 'larin i 
q a y ta  
taq sim la sh  
vazifasini: 
aholi, 
korxonalar, 
davlatn in g  
v a q tin c h a  
p u l 
resurslarini 
ssu d a 
kapitali 
tarzida 
iqtisodiyotning  zarur  b o 'l g a n   tarm oqlarini,  k o rx o n alarin i  rivojlantirish 
u c h u n   q a y ta   taqsim lanishidir.
K reditning  y a n a   bir  vazifasi  k a p ita ln i  bir  jo y g a  to 'p la n is h i  va 
m aik azlash u v m i  te zlashtiiadi.  Kredit  m u o m a la   xarajatlarini  lejash 
vazifasini  bajarib,  pul  b a n k n o tla r i  o 'r n i g a   veksel,  chek,  b a n k n o t   kabi 
hisob —kitob  h a m d a   p u l  o  tk a z ish   s h a k lid a   m u o m a la   bilan  pul 
m uom alasini  tezlashtiradi.  K re d itd a n   iqtiso d iy o tn i  ta rtib g a   so lish d a 
d astak   sifatida  foydalaniladi.
Q a rz g a   berilg an   p u l  h iso b ig a  o lin a d ig a n   d a r o m a d   foiz  yoki  foi/.li 
d a r o m a d   deyiladi.  O lin g a n   foizli  d a ro m a d n in g   q a rz g a   b e rilq a n  
p u l  
s i u r u i i d s i g a   n i s b a t i   v a   y u z g a  
k o ' p a y t m a s i   f o i z  
s t a v k a s i  
y o k i  
foiz 
m e 'y o ri 
d e y i l a d i .

Kredit 
asosida 
jarniyat 
uchun 
m uliim  
bo'lgan 
sohalar 
taraqqiyotim  ta'ininlash  va  tadbirkorlar  faoliyatini  tartibga  solib 
turadi. 
Jamiyatda 
iqtisodiyotning 
eng 
dolzarb, 
umumdavlat 
ahamiyatiga  ega  bo'lgan  sohalarning  taraqqiyotini  jadallashtirish 
im koniyatlarini  yuzaga  keltiradi  va  ta'minlaydi.
6.  Bank tizimi  va  ularning  asosiy vazifalari.
Bozor  lqtisodiyotining  negizini  bank  tizimi  tashkil  etadi.  X ilm a -  
xil  bo'lgan  bank  tizimi  o'z  ichiga  bank  tartibotlaridan  tashqari,  bozor 
laoliyati  jarayonida  shakllanadigan,  kredit  berish,  qim m atli  qog'ozlar 
oldi — sotdisi,  moliyaviy  xizmatlarni  amalga  oshirish,  investitsiyalar, 
ssuda  va  hokazolar  borasidagi  iqtisodiy  munosabatlarning  deyarli 
butun  m ajm uini  oladi.
Banklarning  bir  necha  tun   mavjud.  Ular  ichida  eng  keng 
tarqalgani— 
tijorat  banki, 
uning  asosiy  vazifalari—  aholining, 
korxonalarning  omonati  sifatida  kelib  tushadigan  pullarni  jamg'arish, 
kredit  berish,  turli  xil  moliyaviy  xizmatlar  k o ’rsatishdir.  M D H  
niamlakatlarida  hozirdanoq  salkam  200  mingta  davlatniki  bo'lmagan, 
aksiyali  va  xususiy  tijorat  banklari  mavjud.  Investitsiya  banki  bozor 
xo'jaligining  barcho  tarmoqlariga  m uddatli  kredit  berish  va  ularni 
investitsiya! bilan 
sh ug ’ullanadi, 
shuningdek, 
qn-.matbaho 
qog'ozlar—  aksiyalar,  obligatsiyalar,  xazina  biletlari,  banknotlar, 
kuponlar va  hokazolar  bilan  operatsiyalar  o'tkazadi.
Odatda  investitsiya 
banklari  lond 
birjasi  bilan  yaqilldan 
bog'langan  bo'ladi,  bunday  birjada  portlel  investitsiyalari  amalga 
osliiriladi,  ya'ni  egallab  olish,  ishlab  chiqarishni  qayta  qurish,  yangi 
tovarlarni  ishlab  chiqarish  va  xizmat  ko'rsatishni  yo'lga  qo'yish 
maqsadida  biror  korxonaning  aksiyalari,  obligatsiyalari  solib  olinadi 
ham da  sotiladi.  Investitsiya  banklari,  shuningdek,  mijozlarning 
buyurtmalari  b o’yicha  qim m atbaho 
qog'ozlar  bilan  bo'ladigan 
operatsiyalar bilan bnga  turlicha  dallollik  xiz.matlarini  ko'rsatadi.
Ixtisoslashtirilgan  banklar  muayyan  tarmoqlar  korxonalari  yoki 
faoliyat  sohalariga  kredit  beradi  va  ularni  mablag'  bilan  ta'minlaydi. 
Ni.isalan,  qishluq  xojalik,  C|unlish,  tashgi  savdo  va  boshqa  banklar 
mavjud. 
lpoteka 
banki 
(yunoncha 
" ipoteka"  - garov) 
ixtisoslashtirilgan  bankning  alohida  tun  bo'lib,  uning  asosiy  vazifasi 
turli  ko'chmas  m u lk n i-  
yer,  imoratlarni  garovga  olib  ssuda 
berishdan  iborat.  lpoteka  banklari  asosan  fermerlik  rivojiangan 
mamlakatlarda tarqalgan.
Markaziy  (yoki  davlat)  banki  davlatning  mulkidir.  U  pul,
i Л.-liyalsiya  emissiyasi  (cliiqurilishi)  bilan,  .shuningdek,  niam lakatnm g 
butun  b a n k   tizim ini  bo.shqaiish,  nazorat  qilish  bilan  shug'ullanadi.

Masalan,  Federal  Rezerv  Tizimi  (FRT)  deb  ataladigan  A Q SH  
markaziy  banki  tijorat,  investitsiya  va  ixtisoslashtirilgan  banklarga 
kredit  beradi,  ularning  faoliyatini  sug'urtalaydi,  boshgaradi,  davlat 
obligatsiyalari,  xazina  biletlarini  sotib  oladi  va  sotadi.  Markaziy  bank, 
odatda,  ijrochi  hokimiyatga  (prezident,  hukumatga)  qaram  bo'lmaydi, 
uning 
faoliyatini 
faqat 
m am lakat 
parlamenti 
boshgaradi 
O lm on iy ad a-   Bundesbank,  Fransiyada —  Fransiya  milliy  banki, 
Italiyada— 
Italiya 
davlat 
banki, 
O 'zbekistonda— 
O'zbekiston 
Respublikasi  M illiy banki  markaziy bank  hisoblanadi.
O'zbekiston  Respublikasining 
"Banklar  va  bank  faoliyali" 
to'g'risidagi  gonunda  belgilanishicha,  tijorat  banklari  va  aksiyaJi  pay 
asosida  tashkil  topgan  xususiy  banklar  bo'ladiki,  ular  “kredit  hisob  - 
kitob  va  o'ziga  xos  bank  xizmatini  ko'rsatadilar".  Tijorat  banklari 
faoliyatining  asosiy  magsadi  foyda  olishni  ko'zda  tutadi.  Tijorat 
bankining  daromad  manbai  mijozlarning  bank  xizmati  uchun  to'lagan 
va  aktivlaridan—  zayom,  kredit,  qim m atli  qog'ozlardan  olinadigan 
foyda  hisoblanadi.  Shuningdek,  O'zbekistonda  ko'plab  ixtisoslashgan 
tijorat  banklar  iqtisodiyotning  turli  sohalarida  tijorat  tamoyillarida 
kredit —pul  operatsiyaiarining  muayyan  turlarini  amalga  oshirmogda. 
Sanoat  gurilish  b a n k i-   sanoat,  transport,  aloqa  va  moddiy -  texnika 
ta’minoti  sohalarida  Zamm, 
G'alla, 
Paxta 
banklar  agrosanoat 
kompleksi  tarmoglari  va  boshqa  sohalarida;  Tadbirkor  banki  mayda 
va  o'rta  biznes,  kooperativ  va  yakka  tartibdagi  mehnat  faoliyati 
sohasida  kredit —pul  operatsiyalarini  amalga  oshiradi.
Xalg  b a n k i—  mamlakatda  omonat  ishlarini  bajaradi,  nagd  pulsiz 
hisob —kitob  gilishni  va  aholi  uchun  kassa vazifasini  amalga  oshirishi, 
aholiga 
shaxsiy 
ehtiyojlariga 
kredit 
berishi 
va 
shu 
kabi 
operatsiyalarni  amalga  oshiradi.
Tashgi 
iqtisodiy 
faoliyat 
m illiy 
banki 
eksport — import 
operatsiyalarini  amalga  oshiruvchi  korxona  va  muassasalarga  kredit 
beradi,  aralash  qo'shma  korxonalarga  kredit  berishda  katnashadi, 
to'plangan  valuta  rejasining  ijarasini,  valuta  resurslaridan  tejab, 
samarali  foydalanishini  nazorat  qiladi,  shu  biian  birga,  tashgi 
iqtisodiy  operatsiyalarga  oid  hisob — kitoblarni  tashkil  qiladi  va 
anmlga  oshirishni  ta'minlaydi.
Ixtisoslashgan  investilsion  va  lpoteka  banklai  —  maxsus  kredit 
muassasalari  bo'lib,  ular  operatsiyalanga  obligatsiya  hamda  qarz 
majburiyatlari  boshga  turlarini  chiqarish  yo'li  bilan  uzoq  m uddatli 
ssuda  kapitalini  jalb  giladi  va  ulam i  mijozlarga  tavsiya  etadi. 
Investitsion  kompaniyalar,  qimmatbaho  qog'ozlar  chiqarish  va  sotish 
yo'li  bilan  huquqiv  investorlar  pul  resurslarini  to'playdi  va  ularni 
Korxoualar,  aksiya  va  obligatsiyalarga  joylashtirib  foyda  olisluii 
ko'zlaydi.

Ipoteka  b an klar—  bu  ko'chmas  mulk  (yer  va  inshoot)  hisobiga 
uzoq  m uddatli  ssuda  berishga  ixtisoslashgan  kredit  muassasalar. 
Ipoteka  bankining  pul  resurslari  o'zlarining  ipoteka  obligatsiyalari 
liisobiga  shakllanadi.  Ipoteka  bankidan  olingan  ssuda  uy — joy  va  har 
xil 
inshootlar  qurish,  korxonalarni  rekonstruksiya  etib 
ishlab 
chiqarish  quvvatini  oshirish  uchun  loydalanadi.
Banklar  ikki  x il—  passiv  (sust)  va  aktiv  (faolj  operatsiyalarni 
amalga  oshiradi.  Passiv  (sust)  operatsiyalar  yordamida  pul  resurslari 
jamlanadi,  aktiv  (taol)  operatsiyalar  yordamida  ular  joylashtiriladi  va 
taqsimlanadi.  Bankda  pul  resurslari  o'zining 
va  jalb  etilgan 
mablag'lar  hisobiga  shakllantiriladi.  Bankni  ta'sis  etish  cliog'ida 
ltd1 sis  kapitali),  shuningdek,  foyda  va  daromad  olish  asosida  hosil 
bo'ladigan  kapital  o'zining  mablag'lariga kiradi.
Pul  resurslarimng  asosiy  qismi  esa,  jalb  etiladigan  omonatlar 
(depozitlar)  va  boshqa  banklardan  kelib  tushadigan  mablag'lar 
hisobiga  shakllantiriladi.  Depozitlar  ikki  xil  bo'ladi:  yo'qlab  olinuvchi 
va  muddatli.  Birinchisi—  oinonatchi  tomonidan  istalgan  paytda 
yo'qlab  olinishi  m um kin  bo'lgan  joriy  hisoblardagi  mablag'lar. 
Odatda  ularga  eng  kam  toiz  to'lanadi.  Bank  o'z  xarajatlarini  mijoz, 
omonatchi  o'z  hisobida  mavjud  bo'lgan  pul  mablag'laridan  to'liq 
foydalaninasligi  evaziga  qoplaydi.  Bunda  qat'iy  kassa  qoldig'i  hosil 
bo'Vadi,  uni  bank  turli  iqtisodiy  subyektlarga  ssudr-va  kredit  silatida 
beradi.
Ikkinchi  holdagi  depozitlar  ko'rsatilgan  muddattarga  qo'yiladi,  u 
tugamaguncha  mijoz  pulini  talab  qilib  olishga  haqli  emas  Bunday 
holda  omonatchilarga  yo'qlab  olinuvchi  omonatlarga  qaraganda 
ancha  katta  foiz  to'lanadi.
Yuqorida  takidlanganidek,  bank  boshqa  banklardan  ssuda, 
kredit  olish  yo'li  bilan  pul  resurslarini  jalb  etishi  mumkin.  Xususan, 
markaziy  bank  tijorat  banklariga,  agar  ular  o'zlarining  to'lovga 
qobilliklari  va  ishonchliliklari  xususida  kafolat  bera  olsalar,  muayyan 
hisob  foizi  bilan  kredit beradi.
ASOSIY TAYANCH  TUSHUNCHALAR
M o liy u — 
pul 
londlarinmg 
shakllanishi, 
taqsimlanishi 
va 
foydalanishini 
tartibga 
solish 
bilan 
vujudga 
keladigan 
munosabatlardir.
Moliya  tizim i— 
turli  darajadagi  nioliyaviy  muassasalar  bo'lib 
moliyaviy  munosabatlarga xizmat  qiladi.
D avlat  budjeti -   davlat  tomonidan  o'z  funksiyalarini  amalqa 
oshirish  uchun  sarllanadigan  m arkazlashtinlgan  pul  lo n d id n .
153

Budjet  taqchilligi 
—  budjet  daromadlari  bilan  xarajatlarining 
nomuvotiqligi  bo'lib,  xarajatlaming  daromadlardan  ortiqcha  bo'lqan 
farq.
Davlat  qarzlari 
—  budjet  taqchilliqini  qoplash  maqsadida  davlat 
tomonidan  jalb  qilingan  moliyaviy resurslar.
Budjet  balansi 
—  xarajatlar va  daromadlarning  teng  bo  lishidir 
Soliqlar 
—  jamiyatda  yaratilgan  sol  darom adning  m a'lum   bir 
qismini  budjetga  olish  uslubi.
Pul  muomalasi 
— 
naqd 
pul  bo'lib,  tovarlar  aylanishi  va 
notovarlar  harakati  uchun  to'lov  va  hisoblarga  xizmat  qiladi.  Aynan 
bir jarayonining  doimo  bir  xilda  takrorlanishidir.
Pul  tizimi 
—  tovar  muom alasining  rivojlanishi  natijasi  bo'lib, 
davlatlar 
tomonidan 
qonunchilik 
asosida 
mamlakatda 
pul 
muomalasini  tashkil  qilish.
Kredit— 
bankda  bo'sh  turgan  pullarni  qarzga  berish.
B ank— 
(ital’yancha  "sarroflik  do'koni")  pul  va  pul  kapitalini 
safarbarlash,  jamg'arish,  harakatlantirish  va  taqsimlashni  amalga 
oshiradigan  tashkilotdir.
Bank  foydasi  (marja) — 
olingan  va  to'langan  loiz  summasi 
o'rtasidagi  farq,
TAKRORLASH  UCHUN  SA*  OLLAR
1. 
M oliyaning  iqtisodiy  mazm unini  tushuntiring  va 
iqtisodiy 
vazifalan  nim adan  iborat?
2. 
O'zbekiston 
Respublikasi 
davlat 
budjeti 
m ablag'larining 
shakllanish  va  taqsimlanish  xususiyatlarj  haqida  mulohaza 
qiling.
3. 
Davlat  budjeti  miliy  daromadni  taqsimlash  va  qayta  taqsimlashda 
qanday  rol  o'ynaydi?
4. 
Budjet  taqchilligi  nima?
5. 
Soliqning  eng  ko'p  tarqalgan  turlarini  aniqlanq.
6. 
M ahalliy  budjet  daromad  va  xarajatlarining  asosiy  moddalarini 
sanab  chiqing
/ 
Pul  muomalasining  mazmunini  va  miiomala  uchun  /.ami  bo'Igan 
pul  m iqdorm i  aniqlashni  tushuntiring.
8. 
Kreditni  nima  zarur  qilib  qo'yadi?  Kredit  tushunchasinmg 
m azmunini  bayon  qiling.
9. 
Kreditning  asosiy  turlarini  sanab  ko'rsating  va  ularning  asosiy 
vazifasi  nima?
10.  Markaziy  bankninq vazifasi  qanday?
I  I.  Tijorat  banki  bilan  mvestitsiya  bankim   taqqosiany.

XV I  Bob.  INFLYATSIYA.  INFLYATSIYANI  OLDINI 
OLISH TADBIRLARI.
1.  Inflyatsiya  tushunchasi.  Inflyatsiya  turlari.
2.  Talab  va  taklil  inflyatsiyasi.  Hozirgi zamon inflyatsiyasi.
3.  Inflyatsiya  oqibatlari.  Inflyat.siyaga  qarshi  siyosat.
1.  Inflyatsiya  tushunchasi.  Inflyatsiya  turlari.
Ijtimoiy  ishlab  chigarish  jarayonida  talab  bilan  taklif  o'rtasida 
nomufanosiblik  bo'lib  turadi.  Bu  nomufanosiblik  narxlarning  o'sishiga 
olib  keladi.  Narxlarning  o'sishi  esa  inflyatsiyani  kelfirib  chiqaradi.
Inflyatsiya- 
pulning  tovar  va  xizmatlarga  nisbatan  keragidan 
ortiqcha  chigarilishi  yoki  tovar  va  xizmatlarning  pul  massasiga 
nisbatan  kamayib  ketishi  natijasida  narxlarning  o'sishi  va  pulning 
gadrsizlanishidir
Davlat 
tom onidan 
muomalaga 
keragidan 
ortiqcha 
pul 
chiqariladi,  ya'ni  pul  emissiyasi  amalga  oshiriladi,  natijada  bozorda 
narxlar  o'sib  ketadi  va  pul  qadrsizlanadi,  ya’ni  inflyatsiyaga uchraydi.
Ishlab  chiqaruvchilar  ham  inflyatsiya  sabachisi  bo'ladilar.  Ular 
tovar  va  xizmatlarni  ishlab  chiqarishn.'  qisqartirib  yuboradilar, 
natijada  tovar  taqchilligi  kclib  chiqadi  va  narxlar  o'sib  ketadi. 
Kerakligidan  ortiq  pullarning  paydo  bo'lishi  va  narxlarning  o'sishi 
inflyatsiyaning 
tashqi 
ko'rinishi 
bo'lsa, 
m illiy 
xo'jalikning 
nomutanosibligi  va  um um iy  inuvozanalning  buzilishi  uning  asl 
mohiyatini  tashkil  etadi.  Jahon  iqtisodiy  adabiyotlarida  milliy 
xo'jalikni  nomutanosiblikka  olib  keladigan  uchta  asosiy  kuch  ajratib 
ko'rsatiladi.
*  davlat  tomonidan  o'z  vazifasini  ado  etish  uchun  q o g 'oz—pul 
emissiyasiga,  tashqi  savdoga,  noishlab  chiqarish,  awalainbor, 
harbiy va  boshqa  xarajatlarga  monopoliya  o'rnatilishi;
*  kasaba  uyushmasining  ish  haqi  darajasi  va  m uddatini  belgilash
m onopoliyasi;
■
  narxni 
va 
xnrajatlarni 
bclgilnshqn 
yirik 
firm alarning 
monopoliyasi.
Yuqorida  ko'rsatilgan  uchta  kuch  b ir- b iri  bilan  o'zaro  bog'liq 
va  har biri  alohida  talab  va  taklifning  o'sishiga  yoki  pasayishiga,.ular 
o ’rtasidagi  muvozanatning buzilishiga  sababchi bo'lishi  mumkin.
Inflyatsiya  turlari. 
Iqtisodiyotda  inflyatsiyaning  bir  nechta
turlari 
ma\jud 
Bulaiga: 
ochiq 
inflyatsiya, 
yashirin 
inllyaisiya, 
m uvozanatlashgan  va  m uvozanatlashm agan  inflyatsiya,  k u tilad ig a n   va 
ki.itilm ay'ligan  inflyatsiya  kiradi.

O chiq  inflyatsiya  talab  bilan  taklifning  o'zaro  munosabati 
natijasida  narxlarning  cheksiz  o'sishi  sababli  yu/.aga  kelad)  Bunday 
inflyatsiya  iqtisodiyoti  bozor  iqtisodiyotiqa  asoslangan  mamlakatlarga 
xosdir.
Yashirin  inflyatsiya  narxlar  va  daromadlar  ustidan  m a’m uriy- 
buyxuqbozlik  nazorati  o'rnatilgan  mamlakatlarga  xosdir.  Narxlar 
ustidan  kuchli  nazorat  qilish  natijasida  narxlar  yuzaki  qaralganda
o zgarmas  bo'ladi,  lekin  pul  massasining  kerakligidan  ortib  ketishi 
tovar  taqchilligini  keltirib  chiqaradi.  Natijada  talab  taklifdan  ortib 
ketadi va  ular o'rtasidagi  muvozanat  buziladi.
Tovar  tagchilligi  sharoitida  qog'oz  pullarga  tovarlarni  faqat 
«qora  bozorda»  sotib  olish  mumkin,  lekin  bunday  bozorda  narxlar 
davlat  tomonidan  belgilangan  gat'iy  narxlardan  bir  necha  barobai 
yuqori  bo'ladi.  Natijada yashirin  inflyatsiya yuzaga  keladi.
Muvozanatlashgan 
va 
muvozanatlashmagan 
inflyatsiya. 
Muvozanatlashgan  inflyatsiya  sharoitida  har  xil  tovar  guruhlarining 
bir —biriga  nisbatan  narxi  o'zgarmaydi.  Bunday  inflyatsiya.  biznes 
uchun  xavfli  emas,  lekin  vaqti — vaqti  bilan  narxlarni  oshirib  turish 
kerak.
Muvozanatlashmagan  inflyatsiyada  turli  tovarlaming 
narxi 
muntazam 
ravishda 
va 
har 
xil 
nisbatlarda 
o'zgarib 
turadi 
Muvr zanatlashmagan  inflyatsiya  biznesga  katta  z irar  yetkazadi. 
Kapitalm  unum li  joylashtirish  m um kin  bo'lgan  sohalarni  tanlash  juda 
qiyinlashadi.
Kutiladigan 
va 
kutilmaydigan 
inflyatsiya. 
Kutiladigan 
inllyatsiya  bu  oldindan  bashorat  qilinadigan  va  hisoblanadigan 
inflyatsiyadir,  kutilm aydigan  inflyatsiya  buning  aksidir.
Muvozanatlashgan  va  kutiladigan  inflyatsiya  kombinasiyalari 
iqtisodiyotga  katta  zarar  yetkazmaydi 
Muvozanatlashmagan  va 
kutilmaydigan  inflyatsiya  iqtisodiyot  uchun  o'ta xavflidir.
Narxlarning  o'sish  sur’atiga  qarab  inflyatsiyaning  uch  tun 
mavjud:
■ oddiy  yoki  o'rmalovchi,  inflyatsiya  sur’ati  yiliga  2 — 3  foiz 
bo'ladi
■ suzib  yuruvchi  mflyat.siya,  bunda  narxlar  tez  o ’sa  boshlaydi, 
yiliga  10  foiz atrofida.
■ yuguruvchi  inllyatsiya  yoki  giperinflyatsiya,  narxlar  oyiga  40 — 
50  foiz  atrofida  o'sadi,  ish  haqi  bilan  narxlar  o'rtasida  farq  juda  katta 
bo'lib,  aholining  turmush  darajasi  pasayib  ketadi,  yirik  korxonalar 
zarariga  ishlaydi  va  inqirozga  uchraydi,  iqtisodiy aloqalar buziladi.
Iqtisodiy  tanglik  bilan  inflyatsiyaning  birqalikda  yuz  berishi 
stay fly a tsi у a  d ey i I adi.
156

Iqtisodiyotning  turg'unlik  holatiga  tushib  qolishi 
stagnatsiya 
deb  ataladi.
2.  Talab  va  taklif inflyatsiyasi.  Hozirgi  zamon  inflyatsiyasi.
Talab  inflyatsiyasi  jam i  talabning  o'zgarmas  jami  taklifga 
nisbatan  tez  o'sib  borishida  sodir  bo'ladi.  Lekin  jami  talabning  ishlab 
chiqarish  hajmiga,  ish  bilan  bandlilikka  va  narxlar  darajasiga  bo'lgan 
nisbati  murakkab  jarayondir.  Masalan,  jami  talab  oshsa,  ishlab 
chiqarish  hajm i  kengayadi,  ishsizlik  kamayadi,  narxlar  sekin-asta 
ko'tariladi. 
Ishlab 
chiqarishning 
kengayishiga  garab, 
zahiralar 
kamayib 
boradi, 
zarur 
bo'lgan 
iqtisodiy 
resurslarni 
izlash 
qiyinlasliadi.  Ishlab  chiqarishga  m alakali  kadrlarni  jalb  qilish,  ularga 
baland  ish  haqini  to'lashni  zarur  qiiib  qo'yadi.  Natijada  ishlab 
chiqarish  xarajatlari  oshib  ketadi va  narxlar ko'tariladi.
Talab  inflyatsiyasining  kelib  chiqish  shartlari:
■  ish  bilan  bandlikni  va  ish  haqini  o'sishi  natijasida  aholi 
tom onidan  talabning  o'sishi:
■  iqtisodiy  o'sish  davrida  investitsiyalarning  kengayishi  va 
kapital  tovarlariga  talabning  ortishi;
■  davlat 
xarajatlari 
o'sib 
borishi 
(harbiy 
va 
sotsial 
buyurtmalarning  o'sishi).
Taklif  inflyatsiyasi 
ishlab  chiqarish  harajatlarining  narxi 
oshganda  sodir  bo'ladi.  Keyingi  paytlarda  jami  talabning  pasayishi 
sharoitida  narxlarning  o'sishi  natijasida  paydo  bo'lgan  inflyatsiya  turi 
jahon  tajribasida  tez  uchrab  turibdi.
Mahsulot  birligiga  sarf  qilm gan  xarajatlarning  orlib  borishi 
ishlab  chiqarish  hajm ini  va  daromadni  qisqartirib  yuboradi.  Natijada 
taklif  etilgan  tovarlar va  xizmatlar  hajmi  qisqaradi,  narxlar ko'tariladi. 
Demak,  bunday  holda  talab  ernas,  balki  ortiqcha  ishlab  chiqarish 
xarajatlari  narxlarni  oshirib  yuboradi.  Taklif  inflyatsiyaning  asosiy 
manbai  bo'lib  xoni  ashyo  va  energiyaning  qimmatlashuvi  natijasida 
narxlarning  va  ish  hagining  o'sishiga  xizmat  giladi.
Inflyatsiyaning  sabablari. 
X X   asr  o'rtalariga  kelib  industrial 
rivojlriiigan  mamlakallarda  shakllangari  bo/o i  inexanizmiga  intlyasion 
lendensiyalai  xos  bo'lib  goldi.  Bunga  lkki  asosiy  oiml  sabab  bo ldi: 
moliya  va  pul —kredit  tizimini  tubdan  gayta  tashkil  etilishi  va 
iqtisodiyotning  ohgopolistik  tuzilishining  shakllanishidir.
Tadbirkorlarnmg  yuqori  foyda  olish  maqsadida  narxlarni 
oshirishni  erkin  raqobat  cheklab  turqan.  Pulning  aylanishini  va 
narx 
— navoning 
nisbiy 
bargarorligini 
oltin 
tangalar 
standarti 
la'm m la b   turgan.  B a n k n o tla m m g   oltin  langalariga  erkin  alm asiunuvi 
pul  qadrsizlaiiishining  old mi  olgan.  B ulardan  tashqari,  banklar

muomalaga  banknotlarni  o'zidayi  oltin  zahiralari  qiymatimng  liajmi 
m iqdorida  chiqara  olganlar.
Narxlarning  o ’zgarishida  iqtisodiyotning  hozirgi  zamonaviv 
bosqichi  tub  burilisliga  olib  keldi.  Pul  muomalasida  qog'oz  pullar 
oltinni  butunlay  siqib  chiqardi,  p u l—kredit 
mexanizini  esa  pnl 
massasining  ko'payishiga  qulay  sharoit  yaratib  berdi
Iqtisodiyotning 
ko'pgina 
tarmoqlari 
oligopolistik 
tuzilish 
ko'rinishiga  ega  bo'ldi.  Buni  biz  yirik  biznes  tomonidan  bir  xi! 
turdagi  mahsulotlarga  narxlarni  o'rnatish  siyosatini  olib  borishda 
kuzatishimiz.  mumkin.
XX   asrda  narxlar  o'sishining  yangi  tendensiyasi  rivojlana 
boshladi,  lekin  asrning  birinchi  choragida  narxlarning  o'sishi  vaqti - 
vaqti  bilan  iqtisodiy  inqirozlar bilan  uzilib  turdi
Ikkinchi 
jahon 
urushi 
davrida 
deyarli 
barcha 
bo/or 
igtisodiyotiga  asoslangan  mamlakatlarda  narxlarning  o'sishi  kuzatildi. 
Bu 
davrda 
inflyasion 
jarayonlarning 
asosini 
ishlab 
chiqarish 
kuclilarining  buzilishi  tashkil  etdi. 
Ishlab  chiqarishdagi  salbiy 
o'zgarishlar  moliya  va  pul  muomalasi  sohalariga  ta'sir  ko'rsatdi: 
budjetdagi  kamomad,  davlat  qarzi  o'sib  ketdi  va  pul  emissiyasi 
kuchayib  ketdi.
Urushdan  so'ng  narxlarning  o'sib  borish  tendensiyasi  saqlariib 
qoldi.  Narxl-:' 
muntazam  ravishda  barcha  mamlakatlard  ■
  o'sa 
boshladi.  X X   asrning  /0 —yillarida  inflyatsiya  o'sishining  inuliim 
omili,  ishlab  chiqarish  sur'atlarminq  pasayishi  bo'ldi.  Shu  bilan  birga 
inflyatsiyaning  o'sishiga  tashqi  omillar  ham  ta'sir  etdi.  Bular 
dollarning  devalvatsiyasi  va  jahon  bozorida  xomashyo  narxining 
ko'tarilishi
Hozirgi  zamon  inflyatsiyasi  bir  nechta  xususiyatlarga  ega: 
Birinchidan, 
avvallari 
inflyatsiya 
ayrim 
yoki 
bir 
nechta 
mamlakatlarda  sodir  bo'lgan  bo'lsa  hozir  esa  narxlarning  o'sishi 
butun  jahon  xarakterini  olgan.
Ikkinchidan,  inflyatsiya  har  xil  mamlakatlarda  har  xil  sur'atlar 
bilan  notekis  va  sakrash  yo'li  bilan  sodir b oim ogda.
Uchinchidan,  zamonaviy  inflyatsiya  onda —sonda  emas.  balki 
surunkasiga  bo ‘linoc|da.
1 o'rt inchidan, 
inllyatsiyaning  x