Iqtisodiyot nazariyasi

D ifferen sial 
re n ta ~ II 
t u p r o q n in g  
iqtisodiy 
hosildorligi 
natijasida 
hosil 
bo'ladi. 
Iqtisodiy 
hosildorlik 
d e g a n d a , 
y e rg a  
q o 's h i m c h a   m a b la g '  sarflab,  u n g a   ishlov  berib  hosildorlikni  su n 'iy  
rav ish d a  oshirish  tushuniladi.  M a z k u r   tad b ir  natijasida  x o 'ja lik la m in g  
m a h s u lo t 
biriigi 
h iso b ig a  
q ila y o tg a n  
sarf — harajatlarining 
ular 
o la y o tg a n   d a r o m a d g a   n isb atan   kain ayishi  kuzatiladi.  M a'lum ki, 
q ish lo q   x o'jaligi  m a h s u lo tla rin in g   narxlari  bir  xil  bo 'lg an lig i  sababli, 
y e rg a   yaxshi  ishlov  b e r g a n   xo  jaliklar  yaxshiroq  d a ro m a d   oladilar. 
Ya'ni, 
ular  o'z lari  qilgan  sarflariga  nisb atan   olg an   u sta m a   d aro m ad  
( g o 's h im c h a   ig tiso d iy   foyda)  differensial  r e n t a —II  ni  hosil  qiladi.
O 'z b e k is to n   R esp u b lik a sin in g   bozor  m u n o sa b a tla rig a   o'tish 
davrida  differensial  r e n t a —II  n in g   bir  qismi  davlat  fondiga  jalb 
qilinishi  ijobiy  sa m a ra   beradi.  Davlat  y erla rn in g   holatini  y axshilashga 
va  p irovard  o q i b a td a   bu  r e n ta n in g   hosil  b o 'lis h ig a  o'z   hissasini 
q o 's h a d i.  Davlat  o 'z in in g   u stu v o r  igtisodiy  inaqsadlariga  mos  ravishda 
tra n sp o rt  yo'llari  qurilishiga,  irrigatsiya — melioratsiya  ishlarini  y o 'lg a  
q o y i s h g a   k a p ita l  m a b la g 'la r   sarflaydi,  fexnikalar,  kadrlar,  mineral 
o 'g 'itla r   y e tk a z ib   beradi.  S h u n d a y   qilib,  diflerensial  re n ta  —I  va  II  y er 
eg a si  b o 'l g a n   dav lat  bilan  xo 'jalik   yurituvchi  s u b y e k tla r  o 'rtasid a 
taqsim lanadi.
M o n o p o l  renla  o 'z ig a   xos  tabiiy  sharoitga  ega,  qish lo q   xo'jaligi 
m ah su lo tlari  ( u z u m n in g   a lo h id a   navlari,  sitrus  ekinlari,  c h o y   va 
h .k .la rjn in g   n o y o b   tu rlarini  yetishtirish  im koniyatini  b e ra d ig a n   yer 
u c h u n   u n in g   e g a s ig a   to 'la n a d ig a n   rentadir.  B u n d ay   e rlarn in g   taklifi 
ju d a  oz  bo'lib,  a k s in c h a   talab  j u d a   k atta  bo'ladi.  M a z k u r  yerlarda 
m a h s u lo t  n a rx la rin in g   yu q o ri  bo'lishi  k o 'p in c h a   to 'l o v g a   qobil  talab 
d arajasi 
bilan 
belgilanadi. 
N a tija d a   m o n o p o l 
n a ix la r  s h u n d a y  
m ahbulotJam im j  in d v id u a l  q iy m a tid a n   ancha  yuqori  bo'lishi  tabiiydir 
va  u  ishlab  c h iq a r is h g a   k e t g a n   x a ra ja tla rd a n   a n c h a   y u q o ri  b o 'la d i  va 
p iro v a rd id a   y e r  eqalari  m o n o p o l  re n ta   olish  im k o n ig a   e g a   b o ’ladilar, 
M o n o p o l  r e n ta   ijara  h a g in in g   yuqoriligida  ham   o ’z  ifodasini  topadi.
F a q a t  q ish lo q   -xo'jaligida  emas,  balki 
u n d irm a   sa n o a td a   ham- 
g o 's h i m c h a   d a r o m a d   olinadi.  M a'lum ki,  foydali  qazilm a  konlari 
j o y l . i s h n v i   j i h a t i d a n   h a m ,   k c m n m g   b o y l i g i   j i h a t i d a n   v a   q a z i b   oli sl i 
s h a r o i f l a r i n i n g   o ' z i g a   x o s l i g i   b i l a n   h a m   b i r  —b i r i d a n  
farq  qiladi,

X u d d i  qishloq  h o 'jalig id ag i  singari  o 'rta   va  yaxshi  k o n la rd a g i 
k o rx o n alar  q o 's h im c h a   foyda  oladilar,  u  ham   re n tag a  aylanadi.
Q urilish  u ch astk alari  u ch u n   to 'la n a d ig a n   r e n ta —  y e rla rd a n  
qurilish  obyektlarini  joylashtirish  u c h u n   t o 'la n a d ig a n   renta.  Yer  bilan 
qurilishni  ajratib  b o 'lm ay d i,  h a r  q a n d a y   bino  yer  ustida  g a d   g o 'tarad i. 
Ammo,  qurilish  u ch a stk a la ri  u c h u n   o lin ad ig an   r e n ta n in g   o 'z ig a   xos 
xususiyati  shundaki,  m a z k u r   r e n ta   b o s h g a   ren talarg a  n isb a ta n   yugori 
bo'lishi  talab  etiladi.  A y n an   shu  taiab  bajarilgan  ta g d ird a g in a   u sh b u  
yerlar  ijaraga  beriladi  Qurilish  u ch a stk a la rid an   u n d irila d ig a n   re n ta  
u s h b u   y e rla rn in g   g eo g rafik   o'rni,  tran sp o rt  y o lla ri,  a lo q a  vositalari, 
suv  obyektlari,  so g 'lo m lash tirish   m askanlari,  issiqlik  q u v u rla rig a  
b o g 'liq   b o 'la d i  va  y e rn in g   sifati  bu  jo y d a   rol  o 'ynam aydi.
3.  A grob izn es  va  u n in g  turlari
A grob izn es 
d e g a n d a , 
q ish lo q  
xo'jaligi 
so h a sid a g i 
biznes 
tu sh u  —niladi  va  u  bozor  tizim ining  tarkibiy  qism laridan  birini  tashkil 
etadi.
Bozor 
m u n o sa b a tla ri 
s h a ro itid a  
ag ro b iz n e sn in g  
q u y id a g i 
xususiyatlari  mavjud:
❖ 
bu  so h a d a   ishlab  ch iq a rila y o tg a n   m a h su lo tla rn in g   n isbatan 
bir  xilligi;
♦> 
b u   s o h a d a   m u staq il  m a h s u lo t  ishlab  ch iq aru v c h ila rn in g   o 'ta  
k o'pligi 
va 
shu 
sababli 
u la rd a  
ishlab 
ch iq a rila y o tg a n  
m a h su lo tla rn in g   y u g o ri  ragobatbardoshligi;
❖ 
qishloq  xo'jaligi  ishlab  c h iq a rish n in g   d o im o   bir  xil  em asligi 
sababli  u n d a g i   b o z o r  k o n y u k tu ra s in in g   beqarorligi;
❖ 
agrar  s o h a d a   tad b irk o rlik   xavf — x atarin in g   yuqoriligi;
❖ 
bozor 
m u v o z a n a tin i 
u sh lab  
turish 
m a q s a d id a  
davlat 
ara la sh u v m in g   m avjudligi  va  boshqalar.
A grobiznes  rivojlangan  bozo r  iqtisodiyoti  m a m a la k a tla rig a   xos 
bo'lib,  u n g a   qishloq  x o 'ja lig in in g   o'zi,  shu  soha  m ahsu lo tlarin i  q ay ta 
ishlash  va  is te 'm o lc h ig a   y e tk a z ib   berish   bilan  b o g 'liq   ta dbirkorlik 
faoliyatlari  kiradi.
A g robiznesning 
m a q sa d i 
iste'm ol 
bozorm i 
to'la —to'kis 
ta'm in lash   orqali  foyda  k o ’rish d an   iborat.  A grobiznes  ishtiiokchilari -  
tad b irk o r  fermerlar,  q ish lo q   xo'jaligi  m ahsulotlarini  q a y ta   ishlovchi 
s an o at 
tadbirkorlari 
va 
n ih o y a t 
shu 
m a h su lo tn i 
sotish 
bilan 
s h u g 'u llan u v c h i 
tijoratchilardir. 
B ulardan 
tashqari, 
ag ro b iz n e s 
d oirasiga 
b anklar,  s u g 'u r t a   va  moliya  kom p an iy alari  h a m   jalb 
qilinadi
132

A g ro b izn es 
a w a ila r i 
qishloq 
xo'jaligi 
biian 
cheklansa, 
k e y in c h a lik  
u 
a g ro s a n o a t 
integratsiyasi  n atijasida 
ag ro san o at 
k o m p le k sin i  q a m ra b   oladi.
A g ro b iz n e s n in g  
en g  
t a rq a lg a n  
turi 
ferm er 
xo'jaliklari 
hisoblanadi.
« Ferm er  xo'jaligi  o'zig a  uzoq  m u d d a tli  ijaraga  berilgan  yer 
u c h a s tk a la r id a n   fo y d a la n g a n   ho ld a  tovar  qishloq  xo'jaligi  ishlab 
chiqarish) 
b ila n  
s h u g 'u ll a n u v c h i 
ferm er 
xo'jaligi 
a'zo larin in g  
b irg alik d ag i  faofiyatiga  asoslangan,  vurid ik   shaxs  h u q u q la rig a   e g a  
b o 'l y a n   m u staq il  xo'jalik  yurituvchi  s u b y e k td ir » 1.
F e rm e r 
xo'jaliklari 
iqtisodiy 
a d a b iy o tlarn in g  
k o 'p ch ilig id a  
«ferma», 
«oilaviy  ferma»  d e b   talqin  etiladi.  Rivojlangan  bozor 
iqtisodiyoti  sh a ro itid a   oilaviy  ferm er  xo'jaliklari  k e n g   tarqalgan.  Ular 
y u k s a k  
d a ra ja d a  
ixtisoslashgan 
va 
zam onaviy 
f a n —tex n ik a 
y u tu q la rig a   ta y a n g a n   xo'jalik  hisoblanadi,  ular  ymksak  m e h n a t  u num i 
va  sifatli  u i e h n a t n i   ta 'm in la s h g a   q o d ir  b o 'la d i  Shu  n u q ta i  n a zard an  
q a ra g a n d a ,  ayrim  olimfar  u n g a   «...  ferma  yoki  oilaviy  ferma  xu su siy  
q ishloq  x o'jaligi  k o rx o n a si  bo'lib,  u n in g   m aq sad i  foyda  shaklidagi  pul 
d a ro m a d i  olishdir.  F e rm a la r  aso san   shaxsiy  va  ijaraga  olingan 
y e rla rd a   faoliyat  ko'rsatad ilar»   d e b   l a ’rif  b e rilg a n 2.
F e r m e r   x o 'ja iik la rig a   q a n d a y   ta'riflar  berifishiga  qaram asdan, 
u la r n m g   piro v ard   m a q sa d i  d a ro m a d   d i s h   hisoblanadi.
M asalan. 
A Q S H  
ferm er 
xo'jaliklari 
bir 
n e c h a  
tashkiliy 
sh ak lJard an   iborat  B unday  holat 
Y e v T o p a  
m a m lak atlarin in g   ferm er 
xo  jaliklariga  h a m   xos.  Bular  shaxsiy  oilaviy  fermalar,  sherikchilik  va 
q ish lo q   x o'jaligi  korporalsiyalaridir.
Siiaxsiy  (indviduafj  fermafar  u larn in g   e n g   o m m a la sh g a n   turi 
hisoblanadi.  B u n d a y   x o ’jalik la rg a   A Q S H   ferm er  x o 'jaliklarining  9/10 
qismi  to'g  ri  keladi.  Bu  former  xo'jaliklari  yerlarining  70  foizini 
e g a lla g a n i  ho ld a  q ish lo q   xo'jaligi  m ahsulotlarining  60  foizini  ishlab 
chiqaradi.
F e r m e r   x o 'jalik larin in g   b o s h q a   bir  shakli  sherikchilik  bo'lib,  u 
o 'z id a   bir  oilaning  turli  avJodlarini  birlaslitiradi.  Foyda  va  zararni 
ia q s im la s h d a   avval  q o 'y ilg a n   m a b la q 'la rn in g   s a lm o g 'ig a   qaraladi. 
.Sheiikt  hiiik 
q a rin d o s h la m in q  
y e n , 
moliyaviy, 
m o d d iy  
m e h n a t 
resursl.uini 
biriashtiribh 
im koniyatini 
betib, 
pirovardida  qishloq 
x o ’jaligi  sa m a ra d o rlig in m g   o sh ish ig a   olib  keladi.
F e n iie rc h ilik n in g  
y a n a  
bir 
shakli 
qishloq 
xo'jaligi 
k orporatsiyalaridir.  K orporatsiyalar  m ustaqil  yurid ik   - shaxs  bo'lib,
: 
O z b e k is to n   Re.>m ibiikasm ing  «Form er  x o 'jalig i  to 'g 'risid a g i»   a o n u n i, 
I —
 m odda,  l9 9 8 --y il
• ! 0 - л р , е 1
2  К ем пбелл  P  М лкк.оннелл.  С т ен л к   f ‘  Крто 
Э
к о н о м и к с
 
T.I.  —М  ..  1992,  стр.  238
13

cheklangan  m a'suliyatga  eg a   qo'rchilar  (paychilar,  hissadorlar)dan 
iborat  bo'ladi.
O 'zbekiston  Respublikasida  fermer  xo'jaliklan  tezlik  bilan 
ko'payib  bormoqda,  natijada  1 9 9 9 - y ild a   termer  xo'jaliklar  soni  23 
m ingdan  ziyodni  tashkil  etdi, 
ularning 
10  m ingdan  ortiqrog'i 
rhorvachilikka  ixtisoslashgan.
1998— 1999 — yillarda  R e sp u b lik a d a   yetishtirilgan  g o 's h tn i n g   90 
foizi,  s u tn in g   92  foizi,  k a r to s h k a n in g   76  foizi  sa b z a v o tn m g   70  foizi, 
m e v a n in g   61  foizi,  poliz  m ah su lo tla rin in g   53  foizi,  u z u m n in g   50  foizi, 
d e h q o n   xo'jaliklari  t o m o n id a n   tay y o rlan d i
Iqtisodiy 
islohotlar 
ja ra y o n id a  
qish lo q  
xo'jaligida 
ishlab 
ch iq arish   tarkibim   ta k o m illa sh tirish g a   k a tta   e ’tib o r  berildi
Paxta  e k ila d ig a n   m a y d o n la r  tegishli  s u ra td a   qisqartivilib,  donli 
ek in la r  m a y d o m   kengaytirildi.  U m u m iy   e k i n   m a y d o n la rid a   d onli 
ek in lar  salm o g 'i  1 9 9 1 - y i l d a   18,8  foizni  tashkil  e tg a n   bo'lsa,  1998 
yild a  35,9  foizga  o ' s d i 1.  B u gungi  k u n d a   re s p u b lik a m iz d a   85,5  m ing 
ferm er  xo'jaligi  faoliyat  k o 'r s a tm o q d a   va  a y n a n   ular  hozirgi  k u n d a  
m u h im   qishloq  xo'jaligi  ekinlarini  y e tis h tira d ig a n   asosiy  ishlab 
ch iq a ru v c h ila rg a   a y lan m o q d a.  Prezid en tim iz  I.A.Karimov  Oliy  Majlis 
Q o n u n c h ilik   palatasi  va  S en atin in g   q o 's h m a   majlisida  «Bizning  bosh 
n i a q s a d im iz —  jam iyatni  d e m o k ra tla s h tiris h   va  yangilash,  m am lak atn i 
m o d e r n i z e
tsiya  va  isloh  etishdir»  m avzusidagi  n u tq la rid ;  iqtisodiy 
so h a d a g i 
m u h im  
u stuvor 
vazifalarga 
to'x tahb, 
2 0 0 4 - y i l d a  
m am lakatim iz 
iqtisodiyotini 
rivojlantirishning  asosiy  y akunlarini 
k o 'rs a tib   o 'td ila r  Jum lad an ,  q ish lo g   x o'jaligi  m ahsulotlari  ishlab 
ch iq arish   hajmi  o  tg an   yili  10,1  foizga,  b o sh o q li  d o n   e k in larid an   5 
mln.  t o n n a g a   yaq in   hosil  olindi  Paxta  x o m ash y o si  yetishtirishda  eng 
k a tta   natijaga,  y a 'n i  3,5  mln  t o n n a g a   erishilganligini  va  zarar  ko'rib 
is hlayotgan 
va 
past 
rentabelli 
shirkatlarni 
ferm er 
x o ’jaligiga 
aylantirish  borasida  2005 -  2007 -  yillarda  1100  ta  jum ladan,  2 0 0 5 - y i l  
406  ta  shirkat  xo'jaligi  q a y ta   tashkil  e tish   vazifasi  b elg ila n g a n   yan g i 
d a s tu r  h a q id a  
t a ’kidlab  o 'td ila r 2. 
F e rm e r  xo 'jalig id an   tashqari 
ag ro b izn es  turlari  ham   bor.  U lardan  biri  agrofirmadir.  Agrofirma 
m uay y an   tu rd ag i  qishloq  xo'jaligi  m ahsulotini  yetishtirish  va  uni 
s a n o a t  usulida  q ay ta  ishlashni  q o 'sh ib   olib  borad ig an   korxonadir. 
A gro lirm alam in g   quyidagi  о  ziga  xos  xususiyatlari  bor:
❖ 
Bu  y e r d a   qish lo q   xo'jaligi  va  s an o at  resurslari  birlashadi;
❖ 
Y agona 
ishlab 
chiqarish 
siklida 
agrar 
va 
industrial 
texnologiyalarning  u y g 'u n la s h u v ig a   erishiladi;
1  Kuiomov 
S., 
Usm onov 
Q . 
MusUiqillik  O 'zb e k islo n g a   nim a  berdi. 
—Т ., 
2000 —у.  48 —49 —betlar.
2 K arim ov  I. 
A. 
O liy  Mcijlis;  Q ouu n ch ilik   paldUisi  va  S».*naliiiiiicj  q o 'slu n a   m ajlisidayi  nia'rir/.usi //
«fTurkislon»  vf'Vnomnsi.  '2е) 01  200Л,  N-'-P.
134

*C* 
T arm oqluraro  ishlab  chiqarish  aloqalarining  jadallashuvi 
kuzatiladi;
❖ 
Bozor  in trastru k tu rasi  agrar,  sail oat  va  savdo  firmalari  va 
u la rn in g  
x o 'ja lik la ra ro  
k om m unikatsiyalari 
talablariga 
m o slash ad i  va  h.k.lar.
A g ro b izn esn in g   y iriklashgan  turi  b u   a g ro sa n o a t  birlashmalaridir. 
Bunrlay  b irlash m a  bir  n e c h a   xo'jalik  va  k o rx o n a la r  faoliyatini 
integratsiyalashtiradi.  Bn  y e rd a   ishlab  c h iqarishning  bir  n e c h a   o'zaro 
b o g 'la n g a n   turlari,  u la rg a   xizm at  k o 'rsa tu v c h i  va  tijorat  ishi  bilan 
s h u g 'u ll a n u v c h i  k o rx o n a la r  birlashadi.  F erm cr  xo'jaligidan  farqliroq, 
b irlash m alar  ta n h o   (individual)  xususiy  m u lk k a   asoslanmaydilar. 
Birlashma  ish tiro k ch ilarin in g   m ustaqil  shaxsiy  (individual)  mulki 
bilan  b irg alik d a  u m u m iy  j a m o a —korporativ  m ulki  ham  bo'ladi.
A g ro b izn es  ishiga 
ferm erlar  assotsiatsiyasi 
(uyushmasi)  va 
itt.iioqlari  ham   xizm at  qiladi.  Ular  ko'n qilli  va  paychilik  m a b lag 'ig a 
a so sla n g a n   u y u s h m a   bo'lib,  o'z   a'z o larig a  xizmat  ko'rsatadi,  ularning 
m anfaatini  him oya  qiladi.
4.  A grosan oat  in teg ra tsiy a si.
A g ro sa n o a t  m ajm uasi  va  uning  tarkibi
M a m la k a t  iste'm ol  b o z o rid a   qishloq  xo'jaligining  o'rni  va 
a h am iy ati  boqiyosdir.  T a rm o q n in g   m aqsadi  aholiniug  oziq — ovqat 
inah su lo tlarig a  b o 'l g a n   ehtiyojlarini  q o n d irish g a   q a ratilg an   M azk u r 
m a q s a d la rg a   erishish  esa  u n i  sanoat,  savdo  va  b o sh q a  tarm oqlar  bilan 
ham  m u s ta h k a m   a l o q a d a   b o 'l is h in i  va  bu  tarm oqlar  bilan  u y g 'u n  
rivojlanishini  talab  etadi.  Ya'ni  zam onaviy  q ishloq  xo'jaligi  ishlab 
c hiqarishini  yuritish 
a g ro s a n o a t 
in tegratsiyasi  doirasida 
am alga 
oshiriladi.
O 'z b e k is to n   R espublikasi  Prezidenti  I.A.Karimov 
«Q ishloq 
joylarida 
za m o n a v iy  
te x n o lo g iy a g a  
eg a  
harakatchan 
kichik 
korxonalar  o c h ish   h iso b ig a   y a n g i  ish  joylari  tashkil  etish   en g  
inuhim   vazifalardan  biridir.  Q ish loq d a  m utlaqo  y a n g i  tarmoqlarni 
ish la b   ch iq arish   va  ijtim oiy  infrastrukturani,  kom m unikatsiyalar 
tarinog'im ,  za m on aviy  m aish iv  va  servis  xizinatini  ko'rsatishni 
barpo  e tish   va zifa sin i  o lg a n in iz » 1  deb  la'kidlagan.
Bu 
tad b ir 
a m a lg a  
oshirilsa, 
q ish lo q d ag i 
ishlashni 
xohio v ch ilarn in g   h am m a sin i  ish  bilan  ta 'm in la sh   m umkin.
«A grosanoat  in teg ratsiy asi--  q ishloq  xo'jaligi  bilan  unga  xizmat 
qiluvchi 
va 
m ah su lo tn i  iste 'm o lc h iq a ~   yetkazib  beruvchi  tutasli
К  i 1;  ,  ..  I .A.   0 7 b i j k i : ; t n n   X X I   .:tsr  - 
У . . , ; :. r : ! 
x a v f i i z l j k k d   t . u h d i d   i
. r s h a r t i a r i   v a
lGr.').:jfriyo*  k a f o I d t l лч-j>-■ 
-  T  
« ( ) V b e k i s ! ' c i : >  
:  9 0 7  - ■
 y.  2 0 3   — 2 0 4   -   bc-tltir.
I  *5

ta rm oqlar  o 'rta s id a   ishlab  ch iq arish   a lo q alarin in g   rivojlanishi  h a m d a  
ularni  uzviy  birikishi  jaray o n id ir» 1.
A g ro san o at  integratsiyasi  k o 'p   qirrali,  o'z iga  xos,  m u ra k k a b  
iqtisodiy  jarayon.  A grosanoat  in teg ratsiy asin in g  
q a n d a y   d a ra ja d a  
e k an lig i  uning  m a m la k a t  k o 'lam id a,  m in ta q a   yoki  k o r x o n a   doirasida 
yuz  berishiga  uzviy  b og'liqdir.  Yuqori  d ara ja fb u tu n   m a m la k a t  va 
m in ta q a la r 
k o 'la m ijd a g i 
a g ro s a n o a t 
integ ratsiy asi 
q ishloq 
x o 'ja lig in in g  
tarm oqlararo  alo q alari  kuch ay ish id a,  xatq  xo'jaligi 
oziq —ovqat  (tarmoq)  va  m in ta q a   a g ro s a n o a t  m ajm u a la ri  tashkil 
bo'lishi  va  rivojlarnshida  o 'z   aksini  topadi.
A g ro san o at  m ajm uasi  q ish lo q   x o'jaligi  m ahsulotlari  yetishtirish, 
saqlash,  q a y ta   ishlash  va  iste 'm o lc h ila rg a   y e tk azib   berish   bilan 
sh u g 'u lla n u v c h i  xalq  xo'jaligi  ta rm o q la ri  majm uasidir.
ASM  q u y id a g i  ta rm o q la rd a n   iborat: 
g ishloq  xo'jaligi;
q ishloq 
xo'jaligi 
u c h u n  
m a s h in a  
va 
jihozlar 
yetkazib 
b e r a d ig a n  
s an o at 
tarm oqlari 
h a m d a  
ularga 
x izm at 
k o 'r s a ta d ig a n   tarmoqlar:
qish lo q  
xo'jaligi 
m ah su lo tlarin i 
is te 'm o lc h ig a  
yetk azib  
berishni  ta 'm in la y d ig a n   ta rm o q la r  (tayyorlash,  q a y ta   ishlash, 
saqlash,  tashish,  sotish);
o d a m la r 
rnyoti 
va 
faoliyatining 
u m u m iy  
sharoitla,  ni 
ta 'm in la y d ig a n   in fratuzilm a  (yo'l  tra n sp o rt  xo'jaligi,  aloqa 
m o d d i y —te x n ik a   xizmati  m ah su lo tn i  s aq lash   tizimi,  o m b o r  va 
idishlar  (tara)  xo'jaligi).
Ishlab  chiqarish  infratuzilmasi  bevosita  ishlab  c h iq a ris h g a   xizm at 
q ila d ig a n  
tarm oqlarni, 
ijtimoiy 
infratuzilm a 
o d a m la r 
tu rm u s h  
faoliyatining  u m u m iy   sharoitlarini  t a 'm in la y d ig a n   so h alarn i  ( u y — joy, 
m a d a n iy  — m aishiy  xizmat,  savdo,  u m u m iy   ovqatlanish)  o'z   ichiga 
oladi.
P rezidentim iz  I.A.Karimov  ta 'k id la g a n id e k :  « Q isn lo q n i  y a n g ila s h  
va  q a y ta   q u rish   ch o ra  — tadbirlari  tizimida  ishlab  ch iq arish   va  ijtimoiy 
infratuzilmani  jadal  rivojlantirish  juda  k a tta   a h a m iy a tg a   ega».
R e sp u b lik a d a   2000 — yilg ach a  m o 'lja lla n q a n   q ish lo q   ijtimoiy 
intratuzilmasini  rivojlantirish  h am da 
I 998 — 2000 — yillarda  qishloq 
aholisini  ichim lik  suvi  va  tdbiiy  gaz  bilan  ta 'm in la sh   d a s t u n n i   am a lg a  
oshirish  d a v o m   ettirilm oqda.  F a q a t  1999—yil  d a v o m id a   q ish lo q  
jo ylarida  1965  k m   suv  quvurlari  ta rm o g 'i  ish g a  tushirildi.  4844  km 
qaz 
tarm o q lari  qurildi. 
M a b la q ' 
b ila n   t a ’m in la n a d ig a n   b a rc h a  
m a n b a la r  h is o b id a n   u m u m iy   m ay d o n i  6,83  mln.  kv.  in.  u y  —joy 
binolari 
fnydalanishga 
topshirildi. 
Q ish lo q lard a 
204 
qishloq

shifokorlik  p u n k tla ri  qurildi.  N a tija d a   200  qishloq  aholi  punktlari 
ahoJisi  inalakali  shifokorlar  y o rd am id an   foydalanish  im okniyatiga  ega 
bo'ldi
ASOSIY  TAYANCH  TUSHUNCHALAR
Agrar  inuriosabatlar 
y e rg a   e g a lik   qilish,  tasarruf  etish  va 
u n d a n   foydalanish  bilan  b o g 'liq   b o 'lq a n   m unosabatlar.
Yer  taklifiiiiing  m utlaq  n o e la stik lig i.  Yer  resurslari  m ak o n d a 
tabiiy  ravishda  c h e k la n g a n ,  uni  takror  ishlab  chiqarib  bo'lmaydi.  Yer 
takiifi  yer  n arx in in g   ortishi  bilan  ko'p ayib,  a k s in c h a   kamayishi  bilan 
tushib  ketm ay d i. 
U n in g   shu  xususiyati  y e r  taklifining  mutlaq 
n o elastik lig i  (o'zgarmasligi)  deyiladi.
Yer  ren tasi — 
ijarachining  yer  u c h a s tk a s id a n   foydalanganlik 
u c h u n   lo'Iovi  yoki  y e r   e g a s in in g   daromadi.
U ndirm a  s.in o a td a g i  renta —  y er  q a ’ridagi  qazilm a  boylfklarqa, 
u la rn in q   sifatiga,  qazib  olish  xarajatlariga  qarab   olin ad ig an   renta.
Q urilish   u ch a stk a la ri  uchun  olin a d ig a n   r e n ta —  yerni  faqat 
t u p r o q n i n g   sifa;iga  q a r a b   emas,  balki  u n in g   jo y lash g an   joyini  hisobga 
olib  va  yerni  b o s h q a   u su ld a  ishlatishdan  k o 'ra   k o 'p r o q   foyda  olishga 
q a r a b   u n d irila d ig a n   rentadir.
Ijara  m u n o sa b a t-a r i-   y e r d a n   h a q   lo'lash  sbarti  bilan  ma'lurn  - 
m u d d a t g a   foyd alan ish   y u z a sid a n   kelib  c h iq a d ig a n   iqti.sodiy  aloqalar.
A g r o b iz n e s  
d e g a n d a  
q ish lo q  
xo'jaligi 
sohasidagi 
biznes 
tu s h u n ila d i  va  u  bozor  tizim ining  tarkibiy  qism laridan  birini  tashkil 
etadi.  K eug  tn a ’noda,  b u n g a   q ishloq  xo'jaligi  bilan  b o g 'liq   b o 'lg an  
biznes  turlari  kiradi.