J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I

292

Lekin  uch  o ‘sm irn in g   bu  d av an g ir  y ig itla rg a   kuchi 
y etarm id i.  H oldan  ketg u n ch a  olish d ilar.  Q am chilar 
zarbidan  bo sh lari  yorilib,  tepkidan  bellari  bukilib 
k etd i  y ig itc h a larn in g .  Qishi  bilan   d ard   to rtib  
ram aqijon  bo‘lib  qolgan  Xolbek  b ir  tep k i  yeganda- 
yoq  behush  yiq ilg an   edi,  beh u sh   holida  otga 
o ‘n g a rd ila r  uni.
B ug‘doyzorda  boshlangan  qiy-chuv  kechgacha 
to ‘x tam ad i.  A yniqsa,  qo‘li  orqasiga  bog‘langan 
b an d ilarn i  sazoyi qilib,  ko ‘z-ko‘zlab qishloq ichidan 
haydab  o ‘ta y o tg a n larid a   b ir  yo‘la  ham   ota,  ham 
onadan  ayrilib  qolayotgan  o g ‘a-in ilar  ju d a  q a ttiq  
u w o s   to rtib   yuborishdi.  D iydasi  q a ttiq lik d a   nom 
ch iq arg an  Ja rq ish lo q   ellikboshisi  ham  b u   yurak n i 
ezuvchi  bo‘zlash larg a  chiday  olmay:
—  Hoy,  t a ’zirin g n i  Namoz  b e rg u rla r,  —  deb 
xitob  qildi,  —  hech  bo‘lm asa  ayol  k ish in in g   betini 
b erk itib   olsalaring-chi.
N am ozning  qaynotasi  Jav lo n q u l  0 ‘klonda o ‘ziga 
o‘xsh ag an   b ir  b a tra k n in g   uyida  paxsa  urayotgan 
edi,  ammo,  u n in g   qo‘lini  orqasiga  bog‘lash  oson 
bo‘lm adi.  T irik   taslim   b o ‘ladigan  ahm oq  yo‘q,  deb 
tepag a  loy  u zatad ig an   uzu n   sopli  k u rak ch asi  bilan 
naq b ir osh dam lam   fu r s a t o‘tg u n c h a  sherdek olish- 
di.  H am m ayog‘i  qonga  belangan  bu  pahlavonni 
loyxonaga  bosib  qo‘l-oyog‘in i  a ran g   bog‘lashdi.
—  Bek,  bu  qilm ishing  u chun  sen  hali  javob 
berasan,  —  qon  tu p u rib   dedi  Jav lo n q u l,  —  bilib 
qo‘y,  Namoz  tirik   hali.
I l l   b  o b
«KELIN  TUSHDI»
D a ry o   bo‘yidagi  poyonsizdek  tu y u lg an   qamish- 
zo rlar  o rasid a  yuzasi  kichikroq  xirm oncha  keladi- 
gan  Sho‘rte p a   u stid a   N asiba  tik   tu rib d i.  Erkakcha 
kiyinib  olg an...  oyog'ida  tovoni baland  etik ,  egnida 
k a lta   ko ‘ylak,  shohi  belbog‘  bilan  belini  m ahkam
293

siqib  olgan,  tu rm ak lan g an   sochi  u stid a n   oq  su rp n i 
b o stirib   o ‘ra b   o lg an id an   b oshi  x iy la  c h o ‘ziq 
ko‘rin y ap ti.  Qo‘lida  m iltiq,  o‘ng  biqiniga  to ‘ppon- 
cha  osib  olgan.  Ju v o n   h a r  zam on-har  zamonda 
qo‘lini  peshonasiga  soyabon  qilib  cho‘l  e tak larig a 
ko‘z  tashlab  uh   to rta d i.  Oyoqlari  o stida  Namozboy 
o‘tirib d i,  sovg‘aga  olgan  x a n jari  bilan  ikk i  qarich 
cham asi  yo‘g ‘on  tol  tayoqchasini  goh  uch in i  kesib, 
tekislab,  goh  tan ig a  h a r  xil  sh ak llar  o ‘yib  tubsiz 
xayollarga  g ‘a rq   bo‘lib  o‘tirib d i.  Daryo  tom ondan 
b a ’zan  m uzdek  epkin  esib,  sarato n   issig ‘id a  kuyib 
tu rg a n   ta n la rig a   orom  purkab  o‘ta d i,  u ch lari  b ir 
xilda  y iltirab   tu rg a n   qam ish larn in g   boshini  tek is 
silab  qochadi.
—  Ey,  xudoyim -ey,  —  y er  tep in d i  Nasiba.
—  B etoqat bo‘laverm a,  —  deb qo‘ydi  Namozboy.
—  * B etoqat  bo‘laverm a»  em ish.  B uncha  toshba- 
g ‘ir   bo‘lm asangiz.  0 ‘zim  boray  desam   ko‘nm adin- 
giz,  bu  ayol  kish inin g   ish i  em as  em ish,  —  k u tish  
jo n ig a  te k k an id an m i,  issiq   y elk asin i  k u y d irib  
behalovat  bo‘lganidanm i  N asiba  to ‘satd an   javrab  
ketd i.  —  Ayol  kishi  bo‘lsam ,  nega  m eni  cho‘lma- 
cho‘l  sarson  qilib  yuribsiz?
—  Meni  yaxshi  ko‘rg an in gd an   o‘zing  ergashib 
yuribsan.
—  Bilib  qo‘ying,  men  sizn i  hech  qachon  sevgan 
em asm an.
—  Y ig‘lama.
—  Y ig‘lam a,  y ig ‘lam a  em ish.  T oshbag‘irsiz . 
Singlim ni  o‘g ‘irlab   k etish d i,  bu   kishi bo‘lsalar sab r 
qilaylik,  ta g i  ochilib  qolar  deydilar.  K asalm and 
dadam ni  qamab  qo‘yishibdi,  bu   kishi  bo‘lsalar 
Sho‘rtep ad a  yalpayib  o 'tirib   eshakka  xalacho'p 
tay y o rlay ap tilar.  Daf  b o 'lin g   endi.  B itta   dadam  
b o 'lsa  o'zim   q u tq arib   olam an.
N asiba m iltig 'in i q o'lga olib y u g u rib  p astg a tu sh - 
di-yu o tin i egarlay boshladi.  Yo‘q,  hazil qilayotgan- 
ga  o'xsham aydi.  Hazil  pay tid a  bunaqangi  dard li 
yig 'lam ay dilar.  Namoz t o 'r t  x atlab  borib x o tin in in g  
belidan  m ahkam   quchib,  sh arro s  te r  quyilib  tu rg a n  
y u z la rid a n ,  b o 'y n ila rid a n   qaynoq-qaynoq  o ‘pib
294

y u p a ta   boshladi.  «Daf  bo‘ling»  d e r  edi  N asiba 
do‘mboq m u sh tla ri bilan erin in g  ko‘ksiga urib.
—  M enga q ara,  m ening ham   yuragim   tosh  emas- 
ku  a x ir,  men  ham   odam m an-ku,  —  cho‘lni  boshiga 
ko‘ta rib   baqirib  yubordi  Namoz.  Keyin  oppoq  yak- 
ta g in i  sh a rilla tib   y irtd i-y u   ko‘ksiga  m u sh tlad i.  — 
B ag‘rim   ado  bo‘ldi-ku  ax ir.
Uch  kun  bo‘ldi  er-x o tin   o ‘rta sid ag i  dilsiyohlik- 
n in g   boshlanganiga.  Namoz  busiz  ham   d ilg ir  edi 
o ‘sha  kun i.  B ir  tom oni  Morozov  bilan  qilgan  suh- 
b a tid a n   so‘ng  ru h id a   boshlangan  injiqlik,  ikkila- 
nish,  dem ak,  no to ‘g ‘ri  y o 'ld an   borayotgan  ekan- 
m an,  deya  o ‘ksin ish ,  o ‘zidan  ko‘ra   ham  ko‘proq 
orqasidan  ko‘r-k o ‘rona  ergashib  kelayotganlarning 
taq d irig a   achinish  hissi  ezib  tu ra rd i  un i.  Morozov 
b am iso li  qiziq  b ir  n a rs a n i  k o ‘rs a tib   d a rro v  
qo‘ltig ‘ig a  b erk itib   olgandek  edi.  Namoz  o ‘sha 
qiziq  n a rsan in g   ra n g in i,  sh ak lin i  ta s a w u r   qila 
olm ayapti.  B irlash ish  kerak  em ish,  o ‘n ta   otryad- 
n in g  boshini boshiga  qo‘shib bo‘lm ayapti-yu,  b u tu n  
bosh liq   x a lq n i  b irla s h tiris h   o ‘zi  bo‘larm ik an ? 
B irlashib  olgunlaricha  Susanin  h am m alarini  qirib 
ta sh lay d i-k u ?   P a rtiy a   b ilan   b o g 'la n ish   k erak , 
deydi.  Namoz  bu  p a rtiy a   bilan  bog‘lansa:  « 0 ‘zing- 
ku  o‘ris la r bilan  og‘iz-b u ru n   o ‘pishib,  chala  m usul- 
mon  bo‘lib  y u rib san ,  endi  bizni  ham   kopir  qilmoq- 
chim isan»,  deb  y ig itla ri  undan  yuz  o‘girib   ketmay- 
d im i...  N am ozning  boshi  g 'o v lab  tu rg a n   edi. 
B uning  u stig a   G esket  jan o b lari  o ‘tk azg an   kengash 
haqida ketm a-ket vahim ali x a b arlar kela boshladi... 
To‘p lar,  bom balar  bilan  qurollangan  u ch ta  jazo 
o try a d i  qishloqlar  oralab  o ‘ta   boshlaydi,  h a r  joy, 
h a r  joyga  q u rilg an   d o rla r  fu q aro   qalbiga  dah sh at 
solib  tu ra d i.  M ingboshilar,  bo‘lis  hokim lariga  ista- 
g anicha  n av k ar  saqlash  huquqi  berilibdi.  Endi 
y u rtd a n -y u rtg a   o ‘tish   ham   oson  bo‘lm as.  Ikki 
yuzga  yaqin  q urolli  y ig iti  bor  hozir.  Bordi-yu  ham ­
m asini  b ir  joyga  jam lab  jazo  o try ad larig a  qarshi 
ja n g g a  
k irish sa -c h i?  
Y o‘q, 
yo ‘q. 
B irin ch i 
to ‘qnashuvdayoq  ham m alari  nobud  bo‘lib  ketadi, 
tirik   qolganlarining  ru h i  so‘nadi.  Qaytib  qo‘liga
295

qurol  ushlam ay  qo‘y ish la ri  m um kin.  H ozircha 
panalab  y u rg a n la ri  m a’q u l...  N ah o tk i  ta q d ir  unga 
ch o ‘lm a-ch o ‘l  b e rk in ib ,  k o ‘rsh a p a la k d e k   fa q a t 
kechasi  y u rish n i  nasib  qilgan  bo‘lsa.  Y orug1  kun- 
la rn i  orzu   qilgan   b a n d asig a   q o ro n g ‘i  tu n d a n  
b o sh q asini  b u y u rm a sa . 
Q achongacha  ch id ash  
m um kin,  qachongacha?  N ah o tk i,  xudo  bu  dunyoni 
abad u l-ab ad   z u lm a td a n   ib o ra t  qilib   y a ra tg a n  
bo‘lsa ...  Bordi-yu  o‘n lik la rn i  ta rq a tib   yuborib, 
boshini  olib  to g ‘larg a  chiqib  ketsa-chi?  Yo‘q,  bu 
qo‘rqoqlik  bo‘ladi-ku,  unga  um id  ko‘zini  tik k a n , 
undan,  fa q a t  und an gin a  n ajo t  k u tay o tg an   m inglab 
k ish ilarg a  xiyonat  qilgan  bo ‘ladi-ku?  0 ‘z  qasam ini 
o ‘zi  buzgan  kish in in g   yuzi  u  dunyo-yu  bu  dunyo 
qaro  bo‘lad i-k u ...
H am m asidan  ham   q arin d o sh larin in g   garovga 
olinishi  dard   u stig a   chiqqan  chipqon  bo‘ldi.  Buni 
esh itib o q  
N asib a 
h iq illa b  
y ig ‘lay 
b o sh lad i. 
«Singlim dan 
a y rild im , 
o ta m n i 
q a m a d ila r, 
kasalm and  onam  bu  g ‘am ni  ko ‘tarolm ay d i.  Men 
ketdim ,  o‘zim  q u tq aram an   u ni»,  deb,  sochlarini 
yulishga  tu sh d i.  X o‘sh,  endi  nim a  qilish  kerak, 
Namoz  nim a  qilsin   endi?  G ‘ovlagan  k allasid a 
yorqinroq  b ir  fik r  yo‘q-ku?
—  O tlan,  ketdik   bo‘lm asa.  —  N am ozning  qaro ri 
shu  bo‘ldi  o‘sha  kuni.
—  Y o‘q.  —  C h ilm ah ram   g ‘o rig a   to 'p la n ib  
salqinlab  yotgan  yigirm a  chog‘liq  qasoskor  y ig itla r 
barobar  o‘rin la rid a n   tu rish d i.  Xudo  ko‘rsatm asin , 
b o sh liq la ri  q o ‘lga  tu s h ib   qolsa  n im a  bo ‘lad i. 
H am m alarini  o ‘lim  changalidan  q u tq arib   chiqqan 
xaloskorni  n ah o tk i,  o‘lim nin g   ix tiy o rig a   berib 
tom oshabin  bo‘lib  o ‘tirish s a .  Bu  nonko‘rlik -k u . 
Yo‘q,  Namoz  ham ,  hiqillab  tu rg a n   N asibabibi  ham  
bu  ishga  ara lash m a sin lar.  Y ig itla r  ham   anoyi 
emas:  Dahbed  qam oqxonasi,  bu  ishga  bosh-qosh 
bo ‘lg an   H am dam boy,  M irza  Q o b illa rn in g   uy i 
a tro fig a   kuchli  qorovul  qo‘yilgan in i,  kazak  askar- 
la r 
p is tirm a d a  
tu r g a n in i 
y a x sh i 
b ilish a d i. 
Namozboy  ham ,  N asiba  ham  behuda  qizishyapti. 
H ujum   qilib  bo‘lm aydi,  hu ju m   naqdgina  o ‘lim.
296

Sovuqni  sovuq  kesadi,  issiq n i  issiq,  deydilar. 
Q uvlikka  q arsh i  quvlik,  shum likka  q arsh i  shum lik 
ish la tish   kerak.  H ibsga  o lin g an larn i  q u tq arish n in g  
b un d an   boshqa  iloji  yo‘q.
0 ‘sha  kechasiyoq  Dahbedga  yaqinroq  bo‘lish 
n iy atid a  panalab  daryo bo‘yidagi  m ana  shu qamish- 
zo rlarg a  o‘tib   oldilar.  0 ‘sha  zahotiyoq besh  yig itg a 
bosh  b o ‘lib  Sherniyoz  jo ‘nab  ketdi.  N im a  qilm oq­
chi,  g aro v d ag ilarn i  qanday  qutqarm oqchi,  yakka 
xudoga  m a’lum .  Ammo,  kecha  kunbo‘yi  undan 
d arak   bo‘lm adi.
K echa  oqshom  p a y tid a   Qobil  yasam a  soqol 
qo‘ygan  chol-buvalarga  bosh  bo‘lib,  o ‘sha  yoqqa 
jo ‘nab  ketu v d i.
Nom-u  nishon  yo‘q.
B ugun  ertalab   N azarm atvey  ham   to ‘r t   yig itn in g  
boshiga  m alla  soch  qo‘ydirib ,  ru s  fu q aro si  kiyim ini 
kiyd irib   jo ‘nab  ketgan.
U ndan  ham   d arak   yo‘q.
Ey,  xudoyim ,  n ah o tk i  ham m alari  qo‘lga  tu sh ib  
qolgan bo ‘lsa.  A x ir,  sh u n d ay  bo‘lishi  ham   m um kin- 
ku.  Tuzoq  qo‘yib,  poylab  o‘tirg a n la r  ham   ammam- 
n in g   b u z o g ‘i  em as, 
u la rn in g   ham   y a sh irin  
x ab arch ilari,  din g   quloqli  poyloqchilari  b o r...
—  N ega  o‘zingiz  borm adingiz,  nega?  —  erin in g  
y alan g ‘och  ko ‘ksiga  ikki  qoTlab  yana  ojiz-ojiz 
m u sh tlay   boshladi  N asiba.  —  A x ir  siz  u larg a  qara- 
ganda  tadbirkorroqsiz-ku?
—  Y ig itlarim   ru x s a t  berishm asa  nim a  qilay?
—  R u x sa t  berishm as  em ish.  Topgan  bahonalari- 
ni  qaran g .  B irovlar  yordam   so ‘rab   yolg‘ondakam 
ko ‘z  qissa,  o t  cho p tirib   boradilar.
—  N asiba,  kechgacha  k u tay lik .
—  Daf  bo‘ling,  endi,  o‘zim  bo r am an.  M uhlat 
uch  ku n   edi,  e rta lab   tu g ay d i.  Voy  sho‘rim ,  ertag a 
q atl  qiladi  u la rn i,  —  N asiba  endi  o‘zining  boshiga 
ik k i  qoTlab  m u sh tlay   boshladi.
—  K echqurun  o ‘zim  boram an,  —  og‘ir,  bosiq 
edi  bu  gal  N am ozning  ovozi,  —  kechasi  bilan  iloji- 
ni  qilolm asam ,  m ayli  ertalab   taslim   boTam an.  Bi­
lib  qo‘y,  m enga  tik ilib   kelgan  oTim ga  birovni
297

ro ‘p ara  qilib,  qu tu lib   ketad ig an   p a stlard a n   em as­
man.
—  Yo‘q,  yo‘q,  —  e rin in g   yo‘g ‘on  bo‘yniga  osil- 
di  Nasiba.  —  Jah ld a n   aytdim   bu  g ap larn i.  Taslim 
boTmaysiz.
—  Y ig‘lama.
—  Taslim  bo‘lm aym an,  deng.
—  Nasibam.
Goh  ikkovlari  teng d an   tu to q ib ,  goh  b ir-b irla rin i 
silab-siypalab,  yup atib ,  qaynoq  ko‘k silarig a  bosh 
qo‘yib,  xo‘rsin ish ib   ku n n i  kech  q ild ilar.  Chang 
ichida  qolgandek  n u rsiz  quyosh  asta-sek in   bota 
boshladi.  K unbo‘yi  ko‘ta rilg a n   b u g 1  qam ishzorlar 
u stid a   yengil  tu m an   bo‘lib  osilib  qoldi.  Daryo 
tom ondan  esayotgan  epkin  ham   tin ib ,  tek is  o ‘sgan 
qam ishlar,  nim ad ir,  ju d a-ju d a  ham   m uhim   b ir 
voqea  so d ir  boTishini  kutay o tg an d ek ,  q ilt  etm ay 
qotib  qolishdi.
—  Namoz  aka,  —  daryo bo‘yidagi  k a tta   tol  u s ti­
da  poyloqda  tu rg a n   A vazsherning  quvnoq  ovozi 
e sh itild i,  —  otliq   kelayapti.
E r-xotin  shoshilib  Sho‘rte p a g a   chiqib,  qoT larini 
peshonalariga  soyabon  qilishdi.  H a,  choT  oralab 
kim d ir  kelayotgandek.  O tliq  suv  u stid a   oqqan 
tarv u zd ek   goh  ko‘zga  yaqqol  tash lan ib ,  goh  yo‘q 
bo Tib  qolyapti.  Kim  boTdi  ekan,  qanaqa  xabar 
keltiry ap ti?  Tezroq  y u ra  qolsa-chi.  To‘xtashvoyga 
o‘xshaydi.  Ot  cho p tirg an d a  engashib,  boshini  yol- 
la r  orasiga  b erk itib   oladigan  od ati  bor  edi  unin g . 
0 ‘sha,  ha  o ‘sha.
—  K elishyapti,  —  uzoqdan  tu rib   o tin in g   boshi­
ni  to rta   boshladi  To‘xtashvoy.
—  Kim  kelyapti?  —  tep alik d an   yugurgilab 
tu sh ib   bedovning  tiz g in in i  ush lad i  Namozboy.
—  To‘x ta n g ,  a w a l  tu sh ib   olay.  K elin lar  kelyap­
ti.
—  K elinlar?
—  N asiba  opa,  x ay riy at  shu  yerda  ekansiz.  D ar­
rov  o‘rta g a   o ‘t   yoqing,  childirm angiz  borm i?  lye, 
y ig T ad in g iz m i?  
Q ovogTngiz 
a ri 
chaq q an d ek  
shishib  ketibdi-ku?
298

—  Qanaqa  kelin lar  deyapm an?
—  T V x tan g   deyapm an-ku,  —  To‘xtashvoy  ko‘k- 
s in i  ochib  y elp in a  b o sh lad i,  —  su v   borm i? 
Q oro v u ln i  b ira m   k o ‘p  qo ‘y ib siz -k i,  qadam da 
to ‘xtatish ad i-y a,  u f,  charchadim .  K elin lar  kelyapti 
dedim m i,  dem ak,  k e lin la r  k e ly ap ti.  H am dam - 
b o y n in g   x o tin i  begoyim ,  ik k i  k e lin i,  M irza 
Q obilning  m unchoqdekkina  xotin i  bor  ekan,  ham ­
m alarin i  kelin  tu sh d i  qilib  olib  kelyapm iz.  Bir 
arav a  bo‘lib  k elishyapti.  Ik k ita   bolasi  ham   bor 
ekan,  o 'sh a la rn i  ham  qo‘shib olib  kelyapm iz...  Endi 
tu sh u n tirib ro q   aytsam ,  gap  bunday,  Namoz  aka. 
0 ‘sha kechasiyoq Sherniyoz  akam   ishga k irish d ilar. 
U yoqni  s u r is h tir d ila r ,  buyo q n i  s u ris h tir d ila r . 
U lu g ‘oy  opam larni  ozod  qilish n in g   hech  iloji  yo‘q. 
N a v k a r  d e g an n i  t o ‘kib   ta sh la s h ib d i.  S hun d a 
Sherniyoz  akam ning  qulog‘iga  B oybuvaning  xo tin i 
bilan  k elin lari  h a r  payshanba  ku n i  Sam arqanddagi 
«Eshon  oyim»  ham m om iga  borib  cho‘m ilib  kelisha- 
di,  degan  gap  chalinib  qolsa  bo'ladim i.  Biz  ham  
u la rn i  garovga  olishga  qaro r  qildig-u,  ertalab   u s ti­
ga  baxm al  yopilgan  soyabon  arav an in g   orqasidan 
y o 'lg a  tu sh d ik .  Sam arqandga  yetguncha  hech  iloji 
bo‘lm adi,  yo‘l  to ‘la  odam.  Bu  xonim oyim lar  bo‘lsa, 
ham m om ga  tu sh ish   o ‘rn ig a  ju h u d  boyning do ‘koni- 
ga  borib,  ch im m atlarin i  boshlariga  m ana  bunday 
qilib  tash lab   olib,  «boldog‘ing  chan  pul?»,  *uzu- 
gin g  chan  pul?»  deb  savdolashib  o‘tirish ib d i.  Uh 
to rta v e rib  
k o ‘k s ila rim iz  
y irtilib  
k etay o zd i. 
X ay riy at,  ham m om da uzoq o ‘tirish m a d i.  K un issiq- 
lik  qildim i  yoki  begoyim ning  y elk alarini  uqalab 
qo‘yadigan  kam pir  xola  kelm abdim i,  h a r  qalay 
y u z lari  tu k i  a rtilg a n   shaftolidek  qip-qizarib  tezgi- 
na  chiqib  kelish di...
D ary o d an   o ‘tg a c h ,  o rq a -o ‘ng im izg a  bun d ay  
qarasak ,  hech  zog‘  uchm aydi.  Sherniyoz  akam 
ikkovim iz  o tla rn i  jad al  haydab,  aravak ash n in g   ikki 
biqinidan  siqib  bordik-da:  «Qasoskor  Namoz  nom i­
dan  buyu ram iz,  otdan   tush»  dedik.  A ravakash 
qo‘rqib  dodlam oqchi  bo‘luvdi,  to ‘pponcha  o ‘qtalib 
tu rg a n im iz n i  ko‘rib,  «hech bo‘lm asa  qo‘l-oyog‘im ni
299

bog‘lab  k e tin g la r» ,  deb  sh iv irlad i.  Men  otim ni 
Sherniyoz  akam ga  berib   ara v ag a   o‘tib   oldim . 
Qurbonboy  akam   arav ak ash n i  a riq   ichiga  sudrab 
tu sh ib   ketd i.  B ir  m ahal  popukli  soyabonning  ich i­
dan:  «Hey,  B erdiqul,  arav an g   yo‘ldan  chiqib  ketdi- 
mi?»  degan  ovoz  esh itilib   qolsa  bo ‘ladim i?  «Yo‘q, 
xola jon,  bemalol  yonboshlab  ketavering*  desam: 
«Voy  o ‘lm asam ,  ovozing  ham   boshqacharoq,  sen 
kim san  o ‘zi?»  deb  so‘ra y d i  yan a.  * 0 ‘g ‘lingiz 
To‘xtashvoym an,  xudo  xohlasa  sizlarn i  o ‘y n atg an i 
olib  ketyapm an»  deyishim ni  bilam an,  yo  navzam i- 
billo,  popukli  soyabon  ostid an   shu n aq an g i  b ir 
q ich q iriq lar  e sh itild ik i,  naq  bo‘lm asa  y u rak larim  
taka-puka  b o ‘lib  ketay o zd i...  X ullas,  Namoz  aka, 
m ana  shunaqa  g ap lar.  N asiba  opa,  child irm an g izn i 
q izdirib  tu rin g ,  o ‘zim  yor-yor  ay tib   beram an.  X o‘p 
endi,  men  b ir  suv  ichib  olay.  0 ‘lay  ag ar,  ichim  
yonib  qulog‘im dan  tu tu n   chiqib  k ety ap ti.
T o 'xtashvoy  daryo  bo‘yiga  qarab  k eta  boshladi. 
Xiyol  o ‘tm ay,  o‘zi  ko‘rin m ay   qoldi-yu,  baland 
o‘sgan  o‘t-o ‘lan lar  orasidan  chapak  aralash   quvnoq 
ovozi  esh itila  boshladi:
—
 
Y ig 'la m a   q iz,  yig 'la m a -ye ,
Yor-yor,  y ig ‘lam a-ye.
S h o 'r te p a d a   to ‘y in g   bo'lur,
Q am ish   kapa  u y in g   bo'lur.
Qosh  qoraya  boshlaganda  q am ish zorlar  orasidan 
to ‘d a-to‘da  su v o riylar  chiqib  kela boshlashdi.  Oldin 
Q obilning  sersoqol  c h o lla ri, 
k e tid a n   N azar- 
m atveyning  o ‘ris  y ig itla ri  otd an   tu sh ish d i.  Daryo 
yoqalab  kelayotgan  soyabonli  a rav an in g   g ‘ildirak- 
la ri  goh  qum ga,  goh  loyga  botib,  yo‘li  ко‘pay may 
orqada  qolib  k etg an   ekan,  ik k i  x u fto n   m ahalida 
aran g   yetib  keldi.  Sherniyoz  arav ak ash lik   qilib 
k elay o tg an  
ek an , 
o td a n  
s a k ra b  
tu s h ib , 
N am ozboyning  q arsh isid a  qo‘l  q o v u sh tird i.
—  B arakalla,  S h er  ukam ,  boplabsan,  —  deb 
qo‘ydi  Namozboy.  So‘ng   neg ad ir  a ra v an i  aylanib 
o‘tib ,  tom osha qila boshladi.  A ftid a n   un i  arav an in g
300

u stid ag i  b an d ilard an   ko ‘ra   ham   ko‘proq  soyabon- 
nin g   baxm al  p a rd a la ri,  shohi  sh o k ild alari  qiziqti- 
rayo tg an d ek   edi.  N ihoyat,  sh o tin in g  orqasiga  o‘tib, 
p a rd a n i  xiyol  ko‘ta rd i:
—  X ush  ko‘rd ik ,  begoyim lar.
A y o lla r  b ir-b irin in g   p in jig a   k irib ,  s h ira g a  
qo‘ng an   pashshadek  g ‘uj  bo‘lib  o‘tirish a rd i.  Hech 
b irid an   sado  chiqm adi.
—  N echa  kishisizlar?
Yo‘q,  yana  javob  qaytm adi,  indam asang  undan 
n a ri.  Namoz  a rav an in g   gupchagiga  k elish tirib   b ir 
tepdi-yu,  d a g ‘-dag‘  q a ltira b   tu rg a n   N asibaning 
qo‘lid an  olib  n a ri  ketdi:
—  A b d u q o d irx o 'ja  am aki,  qog‘oz  bilan  qalam 
oling.
Oy y o ru g ‘ida  x a t yozishning  hech  iloji bo‘lmadi. 
P a stlik k a   tu sh ib   o‘t   yoqishdi.  X at  tay y o r bo'lgach, 
Namozboy  u n i  yana  b ir  o‘qib  chiqdi.
«Imonsiz  Hamdamboy!
Q ab ih lik n i  b iro v la r  qo ‘li  b ila n   b a ja rish g a  
o 'rg a n ib   qolgan  q ari  tu lk i,  bilib  qo‘y;  garchi 
m ening  q arin d o sh larim n i  bo‘lis  n a v k arlari  hibsga 
olgan  bo‘lsalar-d a,  b u  sening  k ird ik o rin g   ekanligi 
barch ag a  ayon.  X o tin in g ,  ik k i  kelining  va  ikki 
guldek  nab iran g   va bo‘lis  k o 'p p ag i M irza Qobilning 
x o tin i  qo‘lim da  garo v d a  tu rib d i.  E rtalab g ach a 
m ening  q arin d o sh larim n i  o ‘z  u y larig a  h u rm at-u  
e ’zoz  bilan  eltib   qo‘y  va  bunday  nom a’qulchilikni 
m inba’d  qilm aslikka  so‘z  ber.  Bo‘lm asa,  kelinla- 
rin g n i  y ig itla rim g a   nikohlab  beram an.  Ik k i  nabi- 
ra n g n i  oyog‘idan  tolga  osam an,  x o tin in g n i  o'zim ga 
cho‘r i  qilib  paytavam ni  yu v d iram an .  So‘zim  so‘z.
Qasoskor  Namoz».
N om ani  D ahbedga  Qobil  olib  boradigan  bo‘ldi. 
B unday  q altis  ish n i  birovga  ishonib  bo ‘lm aydi  deb, 
b o rish g a  o ‘zi  ista k   b ild ird i.  X uddi  kechagidek 
«cholbuva»ga  o‘xshab  kiyinib  oldi-yu,  yakka  o ‘zi 
daryo  yoqalab  o t  qo‘yib  ketd i.  T uni  bilan  hech  kim 
uxlam adi bu  yerda.  H ali o‘z larin i sipo  qilib  ko‘rsat- 
gan  begoyim lar,  y u ra k la rid a   tu g ‘ilgan  vahim a  avj
301

olib  ketd i  shekilli,  jav rab ,  shovqin  solib  y ig ‘lashga 
tu sh d ila r.  Begoyim  pichirlab  duo  o‘qib  qasoskor 
y ig itlarg a  xudodan  o‘lim  so ‘ra y   boshladi.
Bu  kecha  b a r  n arsa  bo‘lish i  m um kin  edi.  Daryo 
yoqalab  b o stirib   kelib  qolishlari  ham   hech  gap 
emas.  Namozboy  h a r ehtim olga  q arsh i,  y ig itla rid an  
uch  n a fa rin i  o‘zi  bilan  olib  qolib  qolganlariga 
daryoning  n arig i  yuziga  o 'tis h g a   buy ru q   berdi. 
«Bostirib  kelishsa,  arav a-p arav asi  bilan  daryoga 
a g ‘d a rib   k e tam an » ,  deya  k o ‘n g lid a n   o ‘tk a zib  
qo‘ydi.
Qobil  e rta s ig a   choshgoh  m a h alid a   q a y td i. 
Uzoqdan  o‘z  qo‘lini  o ‘zi  siqib  «ham m asi  joyida» 
degandek  ishora  qila  boshladi.  Ot  u stid a   tu rg a n c h a  
Namozga  x a tn i  tu tq azd i.
«Namozboy!
Boy  jano b lari  arz  qilib  ay td ilark im ,  yuz  bergan 
anglashilm ovchilik Gesket jan ob larin in g  to p sh irig ‘i 
va  y u rt  hokim i  M irza  Qobil  jan o b larin in g   azmi- 
qaro ri  bilan  so d ir bo‘lm ish d ir.  X esh larin g izn i  hibs­
ga  o lin ish la rig a   bul  v a lin e ’m a tn in g   is h tiro k la ri 
yo‘qligiga  y aratg an n in g   o ‘zi  sho h id d ir.  B ilaks,  boy 
janoblari  siz  b irlan   yarashm oq  va  inoq  b o ‘lmoqni 
ix tiy o r  qilib  yu rm ish   e rk a n lar.  Shul  bois  xesh ­
larin g izn i  eson-omon  u y larig a  jo ‘natm o q n i  zim- 
m alariga  oldilar.  Va  yana  arz  qilib  ay td ilark im , 
alarn in g   bundan  so‘ng  b ex av o tir  yasham oqlariga 
kafil  bo‘lg ‘ay lar.  Iltim os  sh u lkim ,  begoyim larni 
y u rtg a   ovoza  bo‘lm asdan  b u ru n   b e sh ik a st  qay- 
tarsan g iz  va yana ul  xonim larn ing  sizning qarorgo- 
hingizda tu n a g a n la rin i g ‘oyat m axfiy saqlasangiz.
Kamoli  eh tiro m  ila  kam ina  Olim  M irzodurm en».
—  0 ‘g ‘li  hibsga  o lar  em ish-u,  o tasi  bilm as 
em ish,  —  g ‘ijin ib  qo‘lidagi qog‘ozni g ‘ijim lay bosh­
ladi  Namoz,  —  nega  kechga  qoldingiz?
—  Q a rin d o sh la rin g iz n i  u y -u y la rig a   q o ‘yib 
kelyapm an,  Namozboy.
—  X ay riy at,  —  entik ib ,  ko‘zlari  jav d irab   dary o ­
n in g   n a rig i  y u z id ag i  N asib an i  a x ta r a   boshladi 
Namoz.  —  Qurbonboy,  arav an i  qo‘sh,  m ana  bu 
y ig ‘loqi  x onim larni  k a tta   yo‘lga  chiqarib  qo‘y.  Tez