J. I. A L im j o n o V a, A. A. Is m a t o V

A/
2
0
3
  miqdoriga  asoslangan  mullit  va  sillimanit  birikmalarining 
o ‘rtacha  nur sindirish  ko‘rsatkichlari
Birikma
A lj0 3 miqdori, 
mas.%
0 ‘rtacha  nur 
sindirish  ko'rsatkichi
Mullit
72
75
78
1,647
1,645
1,642
Mullit  («pragit»)
77,3
1,649
M u llit...........
78,01
1,634
S illim anit..........
62
1,658
M ullit  3A120 3  •  2 S i0 2  kristallarin in g   strukturasi  pretsizion 
u s u ld a   B arn g am   to m o n id a n   a n iq la n g a n :  a = 7 ,5 7 9 4 ± 0 ,0 0 5 , 
Z >=7,6873±0,003,  c = 2 ,8 8 7 8 ± 0 ,0 0 0 4   A,  K = 1 6 8 ,2 6 ± 0 ,0 3 A \ 
D yurovich  to m o n id a n   tarkibiga  73,42%   A120 3,  25,61%   S i 0 2,
0,84%   F e20 3va  0,13%   T i 0 2 boMgan  m ullitni  tekshirish  natijasida 
quyidagi  natijalar  qayd  etilgan:  a = l ,549+0,008,  6=7,681 ±0,008, 
c=2,884±0,003  A.

8 9 - § .   C a O — А 120 3  s i s t e m a s in in g
 
h o la t   d ia g r a m m a s i
C a O —A120 3  sistem asin in g   h o la t  d iag ram m asi  g iltu p ro q li 
sem entlar,  abraziv  m ateriallar,  koball  nom i  bilan  ataluvchi  shi- 
shalar  texnologiyasi  uchun  o ‘ta  m uhim   hisoblanadi  (83-  rasm).
Sistem a  dastlab  Rankin  va  R aytlar  tom onidan  o ‘rganilgan. 
K eyinchalik  unga  Li to m o n id an   b a ’zi  bir aniqliklar kiritilgan  (82- 
rasm ).  S istem ada  5  ta  birikm a:  3 C a 0 ’ A l20 3;  12C a0-7A l20 3- 
•5CaO  3A120 3);  CaO A120 3  3CaO  5A120 3;  CaO 6A120 3  lar  mavjud.
C aO —A120 3 sistem asining  holat diagram m asiga oid  invariant 
n uqtalar  38- jadvalda  berilgan.
38- jadval
CaO—A120 3  sistemasi  holat  diagrammasining  invariant  nuqtalari
Nuq­
ta
Fazalar
Jarayon
Tarkib,
mas.%
Tempera­
turasi,  С
CaO
A 1P
2
1
CaO+suyuqlik
Suyuqlanish
100
0
2570
2
CaO+3CaO • A1
2
0
3
 + 
+  suyuqlik
Suyuqlanish
57
43
1535
3
3CaO • A i p 3+  5CaO 
• 3A1
2
0 3+  suyuqlik
Evtetika
50
50
1395
4
5C a0+3A l
2
0 3+ 
+  suyuqlik
Suyuqlanish
47,8
52,2
1455
5
5CaO ■ 3 A ip
3
+CaO- 
■ A 1P3+  suyuqlik
Evtektika
47,0
53,0
1400
6
CaO • A120 3+  suyuqlik
Suyuqlanish
35,4
64,5
1600
7
CaO ■ Al
2
0
3
+Ca0- 
• 2A1P3+  suyuqlik
Evtektika
33,5
66,5
1590
8
CaO • 2A1
2
0 3+  suyuqlik Suyuqlanish
27,0
73,0
1765
9
CaO • 2 A ip
3
+CaO- 
• 
6
A I P
3
+  suyuqlik
Evtektika
19,5
80,5
1730
10
CaO ■ 6A1P3+  A1
2
0 3+ 
+  suyuqlik
Peritektika
8,0
92,0
1850
11
A1,03+  suyuqlik
Suyuqlanish
0
100
2050

83-rasm.  CaO—A1
2
0
3
 sistemasining holat  diagrammasi.
Sistem adagi  kristall  fazalarning  singoniyasi,  gabitusi,  zichligi 
va nur sindirish ko‘rsatkichlariga oid m a’lumotlar 39-jadvalda keltirilgan.
39-jadval
CaO—A120 3  sistemasi  kristall  fazalarining  xossalari
Birikma
Kristall
sistemalar
Gabitus
Ulanish
joyi
Zichligi,
g/sm
3
*P
ЗСаО-
• a i
2
o
3
Kub
Donlar
(
1 1 1
)  va 
(
1 1 0
)
3,00
1,710
--
a-5CaO •
•Ai2o 3
(9  5)  yoki 
(12  :  7)
Kub
Donlar
Yo‘q
2,69
1,608
—
a'-5C aO  • 
■ 3A1
2
0
3
Romb
Plastin­
kalar,
prizmalar
1,692
1,687
CaO • Al/D
3
Romb
Plastin­
kalar,
troyniklar
M
1 0
)
1,663
1,643
CaO- 
• 2A1
£>3
Mono­
klin
Prizmalar,
tolalar
—
2.90
1,652
1,617
CaO- 
• 6A1,0,
Gekso­
gonal
Plastin­
kalar
(
0 0 0 1
)
3,38
1,702
1,667

9 0 -   § .   Ь а 2О э  —   S i O z  s is t e m a s in in g
 
h o la t   d ia g r a m m a s i
La20 3  —  S i0 2 sistem asining  holat diagram m asi  N.A.  Toropov 
va  I.A.  B ondarlar  to m o n id an   o ‘rganilgan  (84-  rasm ).  U n d a  3  ta 
kimyoviy  birikm a:  La20 3 •  SiO,;  2La20 3 •  3 S i0 2  va  La20 3 •  2 S i0 2 
borligi  aniqlangan.  La20 3 •  S i0 2  va 2La20 3 •  3 S i0 2 lam ing kongruent 
suyuqlanishi  1930  va  1975'C  da  am alga  oshadi.  La20 3 •  2 S i0 2 
birikm asi  1750°Cda  parchalanib,  2L a20 3 •  3 S i0 2  va  suyuqlik  hosil 
qiladi.
La20 3  —  S i0 2 sistem asining holat diagrammasiga oid  invariant 
nu q talar 40- jadvalda  keltirilgan.
40-jadval
La20 3  —  S i 0 2  sistemasi  holat  diagrammasi
Fazalar
Jarayon
Tarkibi
Tempe­
raturasi,
°C
mas.%
mo .%
La20 3 S i0 2 La20 3 S i0 2
La20 3 +  La20 3-  • SiO, 
+suyuqlik
Evtek­
tika
90
10
62,4
37,6
1775
La20 3 • S i0 2 +  + 
suyuqlik
Suyuqla­
nish
84,5
15,5
50
50
1930
La20 3- S i0 2+ 
+2La2d 3- 3 S i0 2 + 
suyuqlik
Evtek­
tika
82
18
45,4
54,6
1900
2La20 3- 3 S i0 2 + 
+  suyuqlik
Suyuqla­
nish
78,3
21,7
40
60
1975
2La20 3- 3 S i0 2+ 
+La20 3# S i0 2 + 
+  La-Рт • 2SiO,
Qattiq
holatdagi
reaksiya
78,3
21,7
40
60
1600
La20 3- 2 SiO, 
+2La20 3-  3S i0 2 
+suyuqlik
Inkon­
gruent
erish
72,0
28,0
32,2
67,8
1750
La20 3- 2 S i0 2 +  a- 
kristobalit+suyuqlik
Evtek­
tika
65
35
24,7
75,3
1625
a-kristobalit+ 
+suyuqlik,+ 
+  suyuqlik.
Likvatsiya
61,8
38,2
23,0
77,0
1675
a.kristobalit+ 
+suyuqlik,+ 
+  suyuqlik,
Likvatsiya
10
90
2
98
1675

S+SiO,
О 
10/201  30  40  50  60  70  80  90  100 
La,0,  LibO^'iO 
La,О v SiO, 
giO,
2 L a ,0 ,  SiO, 
M a s .%
2200
1600
S+1-.1-0.
L a ,0 ,-S i0 ;+  
2 L a ,0 ,3 S i0 ,
. .  L;ijOi+LajOi SiOj ;.
S+SiO ,
.  0 
1 0
  20  30  4Q/5 
La2Oi
l.uO.JSK): 
*
1625°  S+SiO:  1 
:  La'Or2SiO>+SiO'
j__ ,__ I
50  601 70  80  90  100 
L a ,0 ,  SiO , 
/   La;0 ,2 S i0 , 
S i O , 
2La,O.SiO,
M ol.%
84-rasm.  L a,0 3—S i0 2 sistemasining holat diagrammasi.
L a ,0 3  —  S i0 2  birikm asining  n ur  sindirish  ko‘rsatkichlari:  N  
=  1,875  va  Л/р=  1,855 bo'lib,  ularning ikkilam chi sinish k o ‘rsatkichi 
yuqori:  N — 7Vp= 0,0 2 0 .  K ristallam in g   op tik   ikki  o ‘qli,  ijobiy, 
piknom etrik  zichligi  d2  =  5,72  g /s m 3.
2La20 3 •  3 S i0 2birikmasi  1600— 1975°C tem peratura  oralig‘ida 
faol bo'lib,  1600°C da  La20 3 • S i0 2va  La20 3 • 2 S i0 2ga ajraladi.  Uning 
n u r  sindirish  ko 'rsatkichlari:  N   =   1,852  va  N  = 1,837,  N   —
g 
’ 
С 
’ 
’ 
g
—  УУр=0,015.  K ristallar  optik  jih atd a n   salbiy  bo'lib,  geksagonal 
singoniyada  kristallanadi.  U larning elem entar panjarasi qiym atlari: 
a = l l , 2 3 ,   c=4,674  kX;  c /a —0,42;  zichligi  5,31  g /sm 3.
La20 3  •  2 S i0 2  birikmasi  op tik jih atd an   ijobiy  bo'lib,  nur  sin­
dirish  ko'rsatkichlari:  N   =   1,762  va  N  =  1,752;  N — N  =0,010;
e 
’ 
p
 
’ 
’ 
g 
p
 
’ 
’

Tayanch  s o ‘z  va  iboralar
Ikki  komponentli  sistema,  ikki  komponentli  sistemaning  holat 
diagrammasi, konsentratsiya o‘qi, likbidius chizig‘i, kongruent suyuqlanish, 
inkongruent suyuqlanish, peritektika, tarkib vertikali, izoterma, evtektika, 
peretektika,  likvidus,  solidus,  polimorf o ‘zgarishlar,  binodal  chiziqlar, 
kristallanish  yo‘li,  binar  kimyoviy  birikma,  qattiq  eritma,  kongruent 
suyuqlanish,  inkongruent  suyuqlanish,  likvatsiya.
1.  Ikki  komponentli  sistemaning  holat  diagrammasini  qurish 
elementlariga nimalar kiradi?
2. Tarkib vertikali va izotermalar deganda nimani tushunasiz?
3.  Kimyoviy birikmalarning tarkib nuqtalari holat  diagrammalarining 
qayerida joylashadi?
4.  Evtektika  va  peritektika  nuqtalari  nimani  anglatadi  va  ular 
diagrammaning qayerida joylashadi?
5.  Likvidus va solidus chiziqlari nimani anglatadi?
6. Evtektika va peretektika chiziqlari nimani anglatadi?
7.  Binodal chiziqlari nimani anglatadi?
8.  Konnadalar haqida qanday ma’lumotga egasiz?
9.  Dastlabki tarkibdagi komponentlaming miqdori qanday  aniqlanadi?
10. Yakuniy kristallanish fazalarining miqdori qanday aniqlanadi?
11. Kimyoviy birikmani qizdirish paytidagi o'zgarishlami qanday  kuzatish 
mumkin?
12.  Kongruent va inkongruent  suyuqlanuvchi birikmalar deb qanday 
birikmalarga aytiladi?
13.  Polimorf o'zgarishlar deganda nima tushuniladi?
14.  Qattiq eritmalar haqida nimalarni bilasiz?
15.  Qattiq  eritmalar  hosil  qiluvchi  ikki  komponentli  sistemalarda 
kristallanish yoMi qanday aniqlanadi?
16.  Qattiq eritmalarning uzluksiz qatori deb nimaga aytiladi?
17. Qattiq eritmalarning chegaralangan qatori deganda nima  tushuniladi?
18.  Ikki  komponentli  sistemaning  holat  diagrammasi  nimani  ifo­
dalaydi?
19.  Richag qoidasining mohiyati va ahamiyati nimadan iborat?
20.  Kongruent  suyuqlanuvchi birikma  hosil qiigan  ikki  komponentli 
sistemalarning holat diagrammasi qanday ifodalanadi?
21.  Inkongruent suyuqlanuvchi birikma hosil qiigan ikki komponentli 
sistemalarning holat diagrammasi qanday ifodalanadi?
22.  Bog‘lovchi modda, keramika va shisha mahsulotlari ishlab chiqarishda 
qaysi diagrammalar tayanch diagramma vazifasini bajaradi?
N azorat  savollari

13-BOB.  UCH  KOMPONENTLI  SISTEMALAR  VA 
ULARNING  HOLAT  DIAGRAMMALARI
9 1 -§ .  Uch  komponentli  sistem alar  holat 
diagram m alarining  qurilish  elem entlari
U ch  kom ponentli  sistem alarning  qurilish  elem entlari  quyi- 
dagilar:  konsentratsiya  uchburchagi,  izoterm alar,  kim yoviy  birik­
m alarning  tarkib  nuqtalari,  chegaraviy  chiziqlar,  b irlam chi  kris­
tallanish  m aydonlari,  uchlam chi  n uq talar,  birlashtiruvchi  c h i­
ziqlar,  e le m e n ta r  u ch b u rc h a k lar,  b in o d a l  ch iziq la r,  p o lim o rf 
o'zgarish  chiziqlari.
K onsentratsiya uchburchagi.  Uch  kom ponentli sistem alar holat 
diagram m alarining asosini konsentratsiya uchburchagi tashkil etadi. 
U ning  uchta uchida sof kom ponentlarning miqdori  100%  (massasi 
b o ‘yicha)ga  teng  bo 'lib,  uchburchak  to m on larig a  k o m p o n e n tlar­
ning  m iqdori joylanadi  (85-rasm ).
Izoterm alar.  U ch  kom ponentli  sistem aning  yassi  d iag ram ­
m asid a  te m p e r a tu r a   b a ro b a r  te m p e r a tu r a li  c h iz iq la r,  y a ’ni 
izoterm alar sifatida  ifodalanadi.  Izoterm alar,  odatda,  har gal  100°C 
ga  k o 'ta rilib ,  ularga  te m p e ra tu ra n in g   qiym ati  yozib  q o 'y ilad i 
M asalan,  1400,  1500°C.
в
10  20  30  40  50  60 
70  80  90 
%  (Mas)C  — ►
85-rasm.  Uch  komponentli  holat diagrammasining 
konsentratsiya uchburchagi.

Kimyoviy  b irik m alarn in g   ta rk ib   n u q ta la ri.  D iag ram m ag a 
individual  kimyoviy birikm alarning tarkib  nuqtalari q o ‘yib boriladi. 
B unda  ikkilam chi,  ya’ni  b in a r  birikm alarning  tarkib  nuqtalari 
konsentratsiya  uchburchagining  tom on larid a  (m asalan,  AB,  AC, 
B C  nuqtalar),  uchlam chi  birikm alarning  tarkib  nuqtalari  kon sen ­
tratsiya  uchburchagining  ichida joylashadi  (m asalan, ABC, A ]B ICI 
nuqtalar).  U ch  kom ponentli sistem alarda  kongruent,  inkongruent 
suyuqlanadigan va qattiq holda ajralib ketadigan birikm alar mavjud.
B irlam chi  kristallanish  m aydonlari  va  chegaraviy  chiziqlar. 
K o n se n tra tsiy a   u c h b u rc h a g in in g   t o ‘liq  m a y d o n i  ch eg arav iy  
chiziqlar  bilan  turli  qismlarga  ajralib  ketadi  (m asalan:  ab,  be,  ef, 
dg  va boshqalar).
Bunday qism lar birlam chi  kristallanish  m aydonlari deb ataladi 
(m asalan:  k -n -e -b -a -k ,  b -e-f-c -d -b ,  d -c-g -d  va  boshqalar).
Sistem adagi  h ar  bir  kimyoviy  birikm aning  o ‘zining  birlam ­
chi  kristallanish  maydoni  boMadi  va  birikm aning  form ulasi  shu 
m ay d o n  ich ig a  d u m a lo q   belgi  b ilan   k o ‘rsatilad i.  B irlam ch i 
kristallanish  m aydonida  ikkita  faza,  y a’ni  suyuqlik  va  ana  shu 
m aydonga  qarashli  boMgan  birik m an in g  kristallari  m uvozanat 
holatida boMadi  (m asalan:  d - c - g - d ).
/ji?C birikm asining  kristallari  va suyuqlik o ‘zaro  m uvozanatda 
boMadi 
va  sistem a  d iv a ria n t  h o la tn i  egallaydi.  B u n d a  agar 
kristallizatsiya  jarayoni  tugallanm agan  boMsa,  birlam chi  kristal­
lanish  m aydonining  barcha  nuqtalari  kristall  birikm a bilan  m uvo­
zanatda boMgan  suyuq fazaning tarkibini  belgilaydi;  kristallizatsiya 
jarayoni  tugallanganda  esa,  bu  nu q talar qattiq  fazalarning  yigMndi 
kimyoviy  tarkibini  belgilaydi  (86-  rasm ,  A).
Holat diagrammasidagi berilgan birikmaning tarkib nuqtalari va 
birlam chi  kristallanish  m aydonlari  qizdirish  davrida  ro ‘y  berayot- 
gan jarayonlarning o ‘ziga xos xususiyatlarini quyidagicha aniqlab beradi:
1.  A gar  ikkilam chi  yoki  u ch lam ch i  birik m alarn in g   tarkib 
nuqtalari  o ‘zining  birlam chi  kristallanish  m aydonlarining  ichida 
yotsa,  unda  bu  birikm a  ajralm asdan,  y a’ni  kongruent  ravishda 
suyuqlanadi  (m asalan:  AC  va  A B C   birikm alar,  86-rasm ,  A,  a).
2.  Agar  ikkilam chi  birikm alarning  tarkib  nuqtasi  birlam chi 
kristallanish  m aydonining  tashqarisida  yotib,  m aydon  an a  shu 
birikma tarkibini  ifodalab beruvchi  uchburchak tom oniga yopishgan 
boMsa,  u  holda birikm a ajralgan  holda,  y a’ni  inkongurent  ravishda 
suyuqlanadi  (m asalan:  birikm a  AC ,  86-rasm ,  A,  b).

А
В
86-rasm.  Uch komponentli sistema holat diagrammasining asosiy 
qurilish elementlari  (A).  Evtektika  nuqtasi  (a),  ikkilamchi  ko'tarilish  (b) 
va  ikkilamchi  pasayish (d)  nuqtalarini  hosil qiigan uchta chegaraviy 
chiziqlarda temperaturaning pasayish yo'nalishlari  (В).
3.  Agarda  ikkilam chi  birikm aning  tarkib  nuqtasi  birlam chi 
kristallanish  m aydonining  tashqarisida  yotib,  m aydon  ana  shu 
birikm a  tarkibini  ifodalab  beruvchi  uch bu rch ak   tom onga  yopish- 
m agan  holda  uchburchakning  ichida  joylashgan  b o ‘lsa,  u  holda 
qizdirish  davrida  birikm a  qattiq  holatda  ajralib  chiqadi  (m asalan: 
birikm a  BC,  86-  rasm .  A,  b).
4.  A gar  uchlam chi  birikm aning  tarkib  nuqtasi  uning  birlam ­
chi  kristallanish  m aydonining  tashq arisida  joylashsa,  unda  bu 
birikm a  inkongruent  yoki  ajralgan  holda  suyuqlanadi  (m asalan: 
A B C   birikm a,  86-  rasm,  A,  d).
Ikkita birlam chi  kristallanish  m aydonchasini bir-biridan ajratib 
turuvchi  chegaraviy  chiziqlarda  3  ta  faza,  y a’ni  suyuqlik  va  2  ta 
birikm aning kristallari  m uvozanatda b o ‘ladi.  M asalan:  ab chiziqda

suyuqlik  A B   va  A C   kristallari  bilan  m uvozanatda  b o ‘lib,  sistem a 
m o n o v arian t  ho latda  b o ‘ladi.  C hegaraviy  ch iziqlam ing  barcha 
nuqtalari suyuq faza tarkibini  belgilab beradi.  Chiziqlardagi strelkalar 
tem peraturaning pasayib borish yo‘nalishini  ko'rsatadi.  Chegaraviy 
chiziqlar  b o ‘ylab  tem p eratu ra  o ‘zgarishi  bilan  boradigan ja ra y o n ­
larning  xarakteriga  qarab,  chiziqlar  kongruent  yoki  inkongruent 
b o ‘ladi.  K ongruent chiziqlarda kristallanishning  fizik jarayoni  ro ‘y 
beradi.  Inkongruent chiziqlarda esa sistem ada bir fazaning yo‘qolib, 
ikkinchi  fazaning vujudga  kelishi  bilan birga  kechadigan  kimyoviy 
reaksiyalar ro ‘y beradi.  Shunda  ularning bir-biridan farqi  nam oyon 
boMdi,  y a’ni  kristallanish  yoMi  kongruent  chiziqlardan  hech  qa- 
chon chiqib  ketm aydi,  inkongruent chiziqlardan esa,  b a ’zan  chiqib 
ketishi  m um kin.
U chlam chi nuq talar.  H olat diagram m alaridagi  3  ta chegaraviy 
c h iziq la m in g   birlashish  n u q tasid an   u ch la m ch i  n u q ta la r  hosil 
boMadi  (m asalan:  b,e,  v a /   nuqtalar).  U shbu  nuqtalarda  4  ta  faza 
m uvozanatda boMadi,  ya’ni  nuqta tarkibidagi suyuqlik va birlam chi 
kristallanish  m aydonlari  ana  shu  nuqtada  uchrashadigan  uchta 
kristall  birikm a  (m asalan:  b  nuqtada  suyuqlik,  AB,  A C  va A t  B t  C, 
birikm alarning  kristallari  mavjud  boMadi),  bunda sistem a  invariant 
holatda boMib,  erkinlik darajasiga ega boMmaydi  (86-  rasm,  B).
Chegaraviy chiziqlarda tem peratura  pasayishining yo‘nalishiga 
qarab,  uchlam chi  n u q talar  evtektika  nuqtasiga,  ikkilam chi  koMa- 
rilish  nuqtasiga  va  ikkilam chi  pasayish  nuqtasiga  boMinadi.  Agar 
uchala chegaraviy chiziqlardagi tem peratura pasayishining yo‘nalishi 
shu  nuqtada  uchrashsa,  unda bu  nuqta  uchlamchi  evtektika nuqtasi 
deyiladi  (86-rasm ,  B,  a).  Agarda  3  ta  chegaraviy  chiziqdan  ikkita- 
sida tem peratura shu  nuqtaga qarab,  bitta  chiziq  b o ‘ylab esa,  n u q ­
tadan  pasaya borsa,  u  holda  uchlam chi  nuqta  ik k ila m c h ik o ‘tarilish 
nuqtasi deyiladi  (86-rasm ,  B,  b).  A garda  uch ta  chegaraviy  ch iziq ­
lardan  birida  tem peratura  nuqtaga qarab,  qolgan  ikkita chegaraviy 
chiziqlarda  nuqtadan  boshlab pasaya borsa,  unda  uchlam chi  nuqta 
ikkilam chi pasayish  nuqtasi deyiladi  (86-rasm ,  B,  d).  Rasm da  a,  e, 
h  nuqtalar evtektika  nuqtalari,  с va  d  nu q talar  ikkilam chi  koMari- 
lish  nuqtalari  va  q nuqta  ikkilam chi  pasayish  nuqtasidir.  Evtektika 
nuqtasida  tashqaridan  issiqlik qattiq  fazalar kristallanishining fizik 
jarayoni  sodir  boMadi.
Ikkilam chi  koMarilish  va  pasayish  nuqtalari  esa  kimyoviy  re- 
aksiyaning  borish  nuqtalari  boMib,  u  yerda  eski  fazalar  yo‘qolib, 
yangi  fazalar  hosil  boMadi.  B undan  tashqari,  evtektika  nuqtasida

doim o  kristallanish jarayoni  o ‘z yakuniga  yetsa,  ikkilam chi  koMa- 
rilish va pasayish  nuqtalarida boshlang‘ich tarkibga bogMiq  ravishda 
kristallanish jarayoni tugashi  ham ,  yana davom etishi  ham  m um kin.
B irlashtiruvchi chiziqlar va elem entar uchburchaklar.  B irlam ­
chi uch  kom ponentli  holat diagram m alarida yonm a-yon joylashgan 
kristall  m aydonlarga ega individual  kimyoviy birikm aning tarkibini 
aniqlovchi  nuqtalarni  birlashtiruvchi to ‘g ‘ri  chiziqlar birlashtiruvchi 
chiziqlar  deb  ataladi  (m asalan:  A B —A XB XCX\  A B —A C ,  A B C — 
A^B^C, va  boshqalar).  Bu chiziqlami kristallanish maydonlari qo ‘shni 
boMgan  birikm alarning  tarkib  n u qtalari  orasidangina  oMkazish 
m um kin  (m asalan:  86-rasm da  ularni  A B  va  BC nuqtalari  orasidan 
oMkazib  boMmaydi,  ch u n ki  ularning  k ristallanish  m ay d on lari 
q o ‘shni  em as).  H ar  bir  birlashtiruvchi  chiziqga  maMum  ch egara­
viy  chiziq  to ‘g‘ri  keladi  (m asalan:  ab chegaraviy  chiziqga A B —A C  
birlashtiruvchi  chiziq).  Birlashtiruvchi  chiziqlar yordam ida  richag 
qoidasi  asosida qattiq fazalarning  m iqdoriy kattaliklari  topiladi.
Birlashtiruvchi  to ‘g‘ri  chiziqlar  konsentratsiya  u ch b urchagi­
ning toMiq  m aydonini  elem entar uchburchaklarga boMib  yuboradi, 
ular  uchta  birlashtiruvchi  to ‘g ‘ri  chiziqlar  asosida  hosil  boMadi 
(m a s a la n :  A B — B — A iB [C i;  A C —A B C — BC;   A B —A xB \ C r A C  
u ch b u rch a k lari).  E lem en ta r  u ch b u rch ak larn in g   ichida  boshqa 
birlashtiruvchi  to ‘g ‘ri  chiziqlar boMmaydi.  E lem entar uchburchak 
yordam ida  kristallanishning yakuniy fazalari va yakuniy kristallanish 
tem peraturasi topiladi.
Binodal chiziqlar.  Agar uch  kom ponentli  sistemaga  kirgan  ikki 
k o m p o nentli  sistem alarning  birida  likvatsiya  m aydoni  boMsa,  u 
uchlam chi  sistem ada  ham   konsentratsiya  uchburchagining  mos 
tom oniga  yopishgan  (86-  rasm,  A C )   chegaralangan  chiziq  {mpf) 
holida  nam oyon boMadi va binodal chiziq deb ataladi.  Ushbu  chiziq 
tarm oqlarining  nuqtalari  pm  va  p i  lar  2   ta  suyuq  faza  tarkibini 
belgilab beradi.  Ushbu fazalarning tarkiblari tajriba asosida aniqlanib, 
tarkib  nuqtalari  to ‘g‘ri  chiziqlar  bilan  birlashtiriladi.  Bu  to ‘g‘ri 
chiziqlar  konnodalar  (m 'l’)  deb  ataladi.  U lar  binodal  chiziqning 
ikkita tarmogMda joylashadi.  M asalan,  m’  tarkibli  suyuq faza boshqa 
e ’
 
tarkibli  suyuq faza bilan  m uvozanatda  boMadi.
P olim orf  o ‘zgarishlar  chiziqlari.  Bu  chiziqlar  tem peraturaga 
m os  tushgan  izoterm a  chiziqlari  bilan  bir  xil  boMadi  M asalan: 
agarda В kom ponent  2 ta polim orf modifikatsiyaga ega boMsa ( 5 ' va 
B " )   va  ularning  bir-biriga  o ‘tish  tem peraturasi  1500°C  boMsa, 
und a  p o lim o rf o'zgarish  chizigM  qs  izoterm asi  bilan  mos  tushadi.

9 2 - § .   U c h   k o m p o n e n t li  s i s t e m a la r   u c h u n