J. I. A L im j o n o V a, A. A. Is m a t o V


 6 - § . Q a t t i q   e r it m a la r   h o s il  q iig a n   ik k i


Download 14.54 Kb.
Pdf ko'rish
bet23/29
Sana30.09.2017
Hajmi14.54 Kb.
#16827
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   29

7 6 - § . Q a t t i q   e r it m a la r   h o s il  q iig a n   ik k i
 
k o m p o n e n t li  s is t e m a la r
68- 
rasm d a  b erilg a n   ikki  k o m p o n e n tli  sistem a  q a ttiq  
eritm alarning  uzluksiz  qatorini  hosil  qiladi.  tAbtB  likvidus  chi- 
zig'ining  yuqorisida  bir  fazali  to ‘yinm agan  suyuqlik  m aydoni 
mavjud  b o ‘lib,  likvidus  va  solidus  chizig‘i  tAc2 tB orasida  esa  ikkita 
fazali  m aydon,  y a ’ni  suyuqlik  va  A  ham d a  В  ko m p o n en tlar  hosil 
qiig an   q a ttiq   e ritm a d a n   ib o ra t  m a y d o n   m a v ju d d ir  (^дв). 
Shuningdek,  solidus  chizig‘ining  pastida  ( tA  c2  tB  dan  pastda) 
bitta  qattiq   eritm ad an   iborat  bir  fazali  m aydon  m avjud.  Bu 
sistem ada  ham m a  ikki  kom ponentli  tarkiblar  faqat  b itta  qattiq 
eritma  shaklida  kristallanadi  (5 AB),  A  va  В kom ponentlar  sof holda 
bu  tarkiblardan  ajralib  chiqm aydi.
a 
t a r k ib  
/,  te m p era tu rad a  (b  n u q ta)  suyuq  faza  q attiq 
eritm aga  to ‘yingan  b o ‘ladi,  qattiq  eritm aning  tarkibi  b  nu q tad an  
o ‘tk azilgan  k o n n o d a n in g   (be)  ch etlari  b ilan   ifo d alan ad i  (c 
nuqta).  T em p eratu ra  pasaygach,  suyuq  faza  tarkibi  likvidus 
c h iz ig ‘i  b o ‘ylab  b  n u q ta d a n   b2  n u q ta g a   q a ra b   o ‘zg arsa, 
kristallanayotgan  q attiq  eritm aning  tarkibi  solidus  chizig‘i  b o ‘y- 
lab  с  n u q tadan   c2  nuqtaga  qarab  o ‘zgaradi.
Q attiq  eritm aning  tarkibi  suyuqlikning  boshlang ‘ich  tarkibi 
bilan  bir  xil  b o ‘lgan  paytda,  y a’ni  /3  te m p eratu rad a  (abc2d
vertikalida  suyuqlanm aning  qotishi  yakunlanadi  va  uning  tarkibi 
b2  tark ib   b ilan   belg ilan ad i.  B unda  suyuq  faza  ta rk ib in in g  
o ‘zgarishi  quyidagicha  kechadi:
a
6 8 - r a s m .
  Q attiq  eritm alar hosil  qiigan  ikki  kom p on entli 
sistem aning holat diagram m asi.

о —> b —^ bj
Q attiq  faza  tarkibi  esa:  c ^ c 2^ d .
69- 
rasm da  qattiq  eritm alarning  cheklangan  qatori  va  evtek­
tika  nuqtasiga  ega bo'lgan  sistemaning holat  diagrammasi  ko‘rsatilgan.
Bu  sistem ada  A  va  В   kom p o n en tlarning   bir-birida  erishi 
m a ’lum   c h e g a ra la r  b ilan   c h e k la n g a n d ir.  В  k o m p o n e n t  A 
k o m p on en td a  erib,  SA(B)  q attiq  eritm asini  hosil  qiladi.  Bunda 
hosil  boMgan  qattiq  eritm a  A  k o m p o n en tn in g   strukturasi  asosida 
vujudga  keladi  va  u  nolga  teng  konsentratsiyadan  (A  nu q ta)  g 
n uqta  bilan  belgilangan  konsentratsiya  (p  nuqta)  chegarasida 
nam oyon  boMadi.  X uddi  shu  kabi  A  k o m p o n en t  В k o m p on en td a 
erib,  CB(A)  q attiq  eritm ani  hosil  qiladi.  Hosil  boMgan  qattiq 
eritm a  В   k o m p o n en t  strukturasi  asosida  vujudga  kelib,  u  nol 
konsentratsiyadan  g,  nuqtagacha  boMgan  konsentratsiya  ch eg ara­
sida  n am oyon  boMadi.
D em ak,  g  va  g ]  nuq talar  q attiq  eritm alarning  chegaraviy 
konsentratsiyasini  belgilaydi.  D iagram m ada  SMB)  va  SB(A)  q attiq 
eritm alarning  bir  fazali  divariant  m aydonlari  shtrix  bilan  belgi­
langan:  g va  g,  nuq talar  orasidagi  konsentratsiya  chegaralarida  A 
va  В  k om po nentlari  orasida  qattiq  eritm alar  hosil  boMmaydi. 
kgg^k^  m aydonda  faqat  qattiq  eritm alar  barq aro r  boMadi.
%(mas)
6 9 - r a s m .
  Q attiq eritm alarning cheklangan qatori va evtektika 
nuqtasiga  ega boMgan sistem aning holat diagrammasi.

a
  t a r k ib . 
Likvidus  chizig‘iga  yetgach  ( b  nuqta),  suyuqlan- 
m adan  S  
qattiq   eritm asi  ajralib  chiqa  boshlaydi,  uning  tarkibi 
solidus  chizig‘idagi  с  nuqta  bilan  belgilanadi.  T em peratura  pasaya 
borgach,  suyuqlikning  tarkibi  likvidus  chizigM  b o ‘ylab  b  n u q ta ­
dan  evtektik    nuqtagacha  o ‘zgarsa,  qattiq  eritm aning  tarkibi 
likvidus  chizigMda  с  nuqtadan  c,  nuqtaga  qarab  o ‘zgaradi.  /, 
evtektik  tem p eratu rad a  evtektik    tarkibdagi  suyuqlikdan  toMiq 
holda  ikkita  q attiq  eritm a,  ya’ni  SMB)g  tarkibli  va  g ]  tarkibli  S B(A) 
qattiq  eritm alar  kristallanib  chiqadi.  Sistem a  yanada  ch uq urro q  
sovitilsa,  m uvozanat  holatida  turgan  ana  shu  ikki  qattiq  e rit­
m alarning  tarkibi  gk  va  g,  /с,  binodal  chiziqlari  b o ‘ylab  o ‘zgaradi. 
S hunday  qilib,  a  tarkibli  suyuqlanm aning  kristallanish  yoMi 
quyidagicha  boMadi:
a, 
t a r k ib . 
Bu  tarkibning  boshlangM ch  kristallanish  yoMi 
aw alg i  tarkibnikiga  o ‘xshash  boMadi.  Suyuqlik  soviy  borgach, 
uning  tarkibi  Z>,  dan  bt '  gacha,  qattiq  eritm aning  ( ^ В(А))  tarkibi 
c,  dan  c,'  ga  qarab  o ‘zgaradi.  Suyuqlanm aning  qotishi  c,'  nuqtada 
tugaydi.  Sistem a  yanada  sovitilgach,  qattiq  eritm aning  te m p e ­
raturasi  c,  dan  o ‘zgara  boshlaydi  va  binodal  chizigM  g [k ] da  yotgan 
e x  nuqtaga  m os  kelgan  t2  tem p eratu rad a  5 B 
qattiq  eritm asi  A 
kom ponentga  boyib,  undan  ana  shu  ko m p o n en t  1S’A(B)  qattiq 
eritm a  holida  ajralib  chiqa  boshlaydi,  uning  tarkibi  e  nuqta  bilan 
belgilanib,  konno dan in g  e ]  e  chetlari  bilan  aniqlanadi.  Y anada 
sovitish  davom   ettirilsa,  hosil  boMgan  q attiq   eritm alarn in g  
tarkiblari  binodal  chiziqlari  b o ‘ylab,  e x dan 
gacha  va  e  dan 
к gacha  o ‘zgaradi.
Bu  sistem a  litiyli  shisha  va  sitallar  olishda  m uhim   rol  o ‘ynay- 
di.  U  1 9 3 0 -1 9 3 9 -  yillar  davom ida  K rachek  to m o n id an   o ‘rga- 
nilgan  (70-rasm ).
S istem ad a  3  ta  b irik m a  m avjud  boMib,  u la r  haq idagi 
m a ’lu m o tla r  15-jadvalda  b erilgan.  U la rd a n   biri  L i20   •  S i 0 2 
120ГС  da  kongruent  eriydi.  Ikkinchi  modda  2Li20  •  S i0 2  1255°C  da
7 7 - § .   L i zO — S i O z  s is t e m a s in in g   h o la t
 
d ia g r a m m a s i

"С 
1700  •
1600  ■
1500  ;
□ о о ' - 
1200  ■
1100  ■
1000  •
9 0   4 0  
6 0  
8 0  
100
LizO 
Mas.% 
S i0 2
7 0 -ra sm .
  Li20 —S i0 2 sistem asining  holat  diagram m asi.
inkongruent  parchalanib,  litiy  oksidi  va  suyuqlik  hosil  qiladi. 
U ch in ch i  birikm a —  Li20  •  2 S i0 2  esa  1034°C  da  suyuqlanib, 
tegishli  suyuqlikni  hosil  qiladi.
Li20 —S i0 2  sistem asi  birikm alarining  tuzilishi  va  xossalari 
ko‘pgina  olim lar  to m o n id an   o ‘rganilgan  (16-jadval).
15- j a d v a l
Li
2
0 —S i 0
2
  sistemasidagi  invariant  nuqtalar
N u q ­
ta
Faza
Jarayon
T arkib 
og 'irlig i,  %
T em p era­
turasi,  °C
U 20
S i 0 2
1
Li20 + 2 L i 20  • S i 0 2+ 
+   suyuqlik
Inkongru­
ent suyuqlanish
49,1
50,9
1255
2
2L i20   •  S i 0 2+ L i20 . 
•  S i 0 2+ suyuqlik
Evtektika
44,7
55,3
1024
3
Li20   • S i 0 2+ suyuqlik
Suyuqlanish
33,2
66,8
1201
4
Li20  •  S i 0 2+ L i20  
•  2 S i 0 2+ suyuqlik
Inkongru­
ent  suyuqlanish
19,9
80,1
1033
5
L i20  •  2 S i0 2+ trid im it+  
+   suyuqlik
Evtektika
17,8
82,2
1028
6
T rid im it+ k risto b a lit  + 
+   suyuqlik
Inversiya
9,0
91,0
1470
7
K ristobalit+ suyuqlik
Suyuqlanish
0
100,0
1713

G .D o n n ey   va  J.D o n n ey   m a ’lum otlariga  ko‘ra,  litiy  m eta- 
silikati  Li20  •  S i0 2  rom bik  sistem aga  m ansub.  U ning  elem en tar 
panjara  param etrlari  quyidagicha:
a =   5,43  ± 0 ,0 0 2  A;  b =   9,41  ± 0,03A ;  с =   4,660 ± 0,015A ; 
Z =  4.
Zichligi  tajriba  b o ‘yicha  2,520  g /sm 3,  hisoblab  topilgani 
2,50  g /s m 3.
1 6 -j a d v a l
Li
2
0 —SiOj  sistemasidagi  kristall  fazalar
Birik­
ma
Kristall
sistema-
si
Gabitus
Biriki-
shi
Zich-
•«gi,
g /s n r
NP
О
>
Г
М
Optik
bel-
gisi
2 L ip  • 
S i0 2
Psevdo-
gek-
sagonal,
ehtimol
rombik
Dumaloq
donador,
qo'sha-
loqlar
2,39
1,610 1,602
Juda
kichik
(+)
L i p -
• S i0 2
Trigonal
Igna va 
priz- 
m alar
Bo'yiga
2,52
1,611 1,591
0
(+)
L i p -
• 2Si02
Rombik
-
Uch 
yo'na- 
lisli 
bo'yicha 
90°  li 
burchak 
ostida
2,454 1,558 1,547 50-60
(+)
Litiy  disilikati  Li20   •  2 S i0 2  rom bik  sistem ada  kristallanadi: 
a =  5,80 ± 0,02  A;  b =  14,66 ±  0,05  A;  с  =   4,806  ± 0 ,0 1 5   A; 
Z = 4 ;
Zichligi  tajriba  b o ‘yicha  2,454  g /s m 3,  hisoblab  topilgani 
2,438  g /s m 3.
Litiy  disilikati  Li20   •  2 S i0 2  ning  past  tem p eratu rali  m o d i­
fikatsiyasi  Libau  to m o n id a n   o ‘rganilgan  va  uning  m onoklin 
singoniyaga  m ansubligi  aniqlangan:
a  =  5 ,8 2   A; 
b =   1 4 ,6 6   A; 
с  =   4 ,7 9   A; 
p  =   9 0 ,0 ° ; 
Z  =   4.

7 8 - § .   N a 20   —   S i O z  s is t e m a s in in g   h o la t
 
d ia g r a m m a s i
Bu  sistem a  shisha  texnologiyasi,  ju m lad an  suyuq  shisha, 
deraza  oynasi,  shisha  idishlar  va  x o ‘jalik  shishasi  kabilarni  ishlab 
chiqarishda  asosiy  nazariy  poydevor  b o ‘lib  xizm at  qiladi  (71- 
rasm ).  U ning  asosiy  birikm alari:
N a 20   •  S i0 2 —  natriy  m etasilikat,  1089°C  da  kongruent  su- 
yuqlanib,  tegishli  evtektika  hosil  qiladi;
N a 20   •  2 S i0 2 —  natriy  disilikat,  874°C  da  past  tem peraturali 
evtektika  beradi;
2N a20  •  S i0 2 — dinatriy  silikat,  1118°C  da  inkongruent  eriydi.
Shu  sistem aga  tegishli  birikm alarning  invariant  nuqtalari  va 
ularga  tegishli  xossalar  quyidagi  jadvallarda  berilgan  (17,18- 
jadvallar).
1 7 -ja d v a l
NazO — S i 0
2
  sistemasidagi  invariant  nuqtalar
N u q ­
talar
Faza
Jarayon
T arkib
ogMrligi
T e m p e ra ­
turasi, 
“C
N a 20
S i 0 2
1
N a 20 + 2 N a 20  •  S i 0 2+ 
+   suyuqlik
Inkongruent
suyuqlanish
59,3
40,7
1118
2
2 N a20  •  S i0 2+ N a 20  ■
 
•  S i 0 2+   suyuqlik
Evtektika
56,9
43,1
1022
3
N a 20  •  S i 0 2+   suyuqlik
Suyuqlanish
50,79
49,21
1089
4
N a p  •  S i 0 2+ N a 20  • 
•  2 S i0 2+   suyuqlik
Evtektika
37,9
62,1
846
5
N a 20   ■ 2 S i0 2+  suyuqlik
Suyuqlanish
34,04
65,96
874
6
N a 20  •  2 S i0 2+  kvars+ 
+   suyuqlik
Evtektika
26,1
73,9
793
7
a -k v a rs+ a -trid im it+  
+  suyuqlik
Inversiya
22
78
870
8
a -trid im it+  
a-kristobalit+ suyuqlik
Inversiya
11,5
88,5
1470
9
a - N a 20  ■ 2 S i0 2<-> 
(3-Na20  ■ 2 S i0 2
Inversiya
34,04
65,96
678

NazO — S i 0
2
  sistemasidagi  kristall  fazalar
Birikma
K ris­
tallar
sistemasi
Gabitus
Biri­
kish
Z ich ­
ligi,
g /sm 1
" ,
2 V 0
Optik
belgisi
Optik
mo'ljal
a -2 N a 20
•S i0 2
Poli- 
sintetik  qo'sho- 
loqlar

1,537
1,524
Ikki
o ‘qli(?)
(?)
Q o'shaloq  tekislik 
bo'yicha 
8°  da  o ‘chish
(3-2Na20
• S i0 2
0 ‘tkir  burchakli 
plastinkalar, 
(010)  b o 'y ich a
2,5
1,536
-
Ikki
o ‘qli
( - )
Qisqa  qovurg'aga 
nisbatan 
15° ga  yaqin o'chish
N a20 S i 0 2
Rombik
Priz-
malar
Prizma
bo'yicha

1,528
1,513
Juda
katta
( - )
T o 'g 'ri  so 'n ish , 
bo'yiga (+)
N a20 - 2 S i 0 2 Rombik
Plastinkalar, 
(010)  b o 'y ich a
(100)  bo 'y ich a 
m ukam m al, 
(010) bo 'yicha 
aniq

1,508
1,497 5 0 -5 5
( - )
O ptik  o 'q la r tekisligi 
(010) 
x = a
3N a20 -
2 S i0 2

0 ‘tk ir  b u r­
chakli 
plastinkalar
Aniq
2,96
1,529
1,524
Ikki
o'qli
(+)?
Shisha  ,  zichligi  2,6
g/sm 3

7 1 -ra sm .
  N a ,0  —  S i0 2  sistem asining holat diagram m asi.
7 9 - § .   K j O   —   S i 0 2  s is t e m a s in in g   h o la t
 
d ia g r a m m a s i
Bu  sistem a  shisha  texnologiyasi,  shu  ju m la d a n   eritiladigan 
shisha  va  billur  ishlab  chiqarishda  m uhim   aham iyatga  ega  b o ‘lib, 
u  dastlab  1917-  yili  M orey  va  F e n n e r  to m o n id a n ,  1929— 
1937-  yillarda  K rachek,  B ouen  va  M orey  to m o n id a n   batafsil 
o ‘rganilgan  (72-  rasm ).  U lar  sistem ada  uch  birikma:  K20  * S i0 2, 
K20  •  2 S i0 2  va  K20  •  4 S i0 2  m avjud  ek anlig ini  an iq lash g an . 
U lard an  ikkitasi  —  K20   • 2 S i0 2  va  K 20  • 4 S i0 2  uchun  p o lim o rf 
o ‘tishlar  m avjud.
K20 —S i0 2  sistem asidagi  fazalar  holati,  ikkilam chi  uchta 
birikm a  hosil  qiigan  evtektika  va  invariant  n u q talar  19-jadvalda 
keltirilgan.  20-jadvalda  esa  sistem ada  mavjud  b o ‘lgan  b irik­
m alarning  kristallografik  va  fizik  xossalari  berilgan.
1 9 -ja d v a l
K 20 — Si02 sistemasidagi invariant nuqtalar
N u q ­
talar
Faza
Jarayon
T arkib 
og'irligi,  %
T e m p e ra ­
turasi,  °C
N a 20
S i 0 2
1
Kristobal i t+suyuql i к
Suyuqlanish
0
100
1713

2
K risto b alit+ trid im it+  
+   suyuqlik
Inversiya
10,3
89,7
1470
3
T rid im it+ k v ars+  
+  suyuqlik
Inversiya
25,1
74,9
870
4
T rid im it+ K 20   ■
• 4 S i 0 3+  suyuqlik
Evtektika
26,4
73,6
767
5
K vars+ K 20  
• 4 S i0 2+suyuqlik
Evtektika
27,5
72,5
769
6
K20  • 4 S i 0 2+suyuqlik
Suyuqlanish
28,16
71,84
770
7
K20   • 4 S i0 2+ K 20  • 
• 2 S i0 2+suyuqlik
Evtektika
32,4
67,6
742
8
K20   • 2 S i0 2+   suyuqlik
Suyuqlanish
43,95
56,05
1045
9
K20   • 2 S i0 2+ K 20  • 
• S i 0 2+suyuqlik
Evtektika
54,5
45,5
780
10
K 20  • S i 0 2+suyuqlik
Suyuqlanish
61,06
38,94
976
K20  
Mas.% 
S i0 2
7 2 - r a sm .
  K20   —  S i0 2  sistem asining  holat  diagram m asi.

K j O — SiOj sistemasidagi kristall fazalar
Birikma
Kristall
sistemasi
Gabitus
Birikishi
K20  •  S i0 2
Donsimon
-
K20  • 2 S i0 2
Rombik
40  va  80° 
burchakli  olti 
qirrali  plas­
tinkalar, 
polisintetik 
qo'shaloqlar
(001)  bo'yicha 
mukammal, 
(010)  bo'yicha 
aniq,  (100) 
bo'yicha 
mukammal  emas
K20  • 4 S i0 2
-
Jadvallar  va 
qo'shaloqlar
Davomi
Bin к ma
Zichligi,
g/sm 3
N*
NP
Щ
Optik
belgisi
Optik
m o'ljal
K20  
•  S i0 2
-
1,528
1,520
35±
(+)
-
k
2
o
•  2 S i0 2
-
1,513
1,503
Katta
(-)
(
010
)  b o ‘yi_
cha  optik o ‘q 
tekisligi
K20  
• 4 S i0 2
2,335
1,482
1,477
Katta
(+)
O 'chishi  — 
—  qiyshiq
8 0 -   § .   B e O   —   S i 0 2 
s is t e m a s in in g
 
h o la t   d ia g r a m m a s i
Berilliy  oksidi  qiyin  suyuqlanuvchan  m o d d alar  guruhiga 
m ansub  b o ‘lib,  u  2500°C  da  kongruent  suyuqlanadi.  Shu  tufayli 
BeO —S i0 2  sistem asiga  oid  m a ’lu m o tlar  elektrotexnika  sohasi 
u ch u n   o ‘ta  m uhim dir.  Ayniqsa  olovbardoshlik  va  dielektrik 
xossalari  b o 'y ich a  m uhim   aham iyat  kasb  etadi.
Berilliy  oksidi  —  krem niy  oksidi  sistem asi  dastlab  1949-  yili 
M organ  va  G y u m m e llar  to m o n id an   o 'rg an ilg an   (73 -rasm ).

° с
2500
2300
2100
1900
1700
1500
\
Suyuqlik
\
BeO+S
-  L61°1
1560“
\  1713е
BeO+SiO,
2Be0Si0
2
+Be0  2ВеО SiO,+SiO,
0
BeO
20
4 0 / 6 0  
2  B e 0 S i0 2 
Mas.  %
80
100
SiO,
7 3 -r a s m .
  BeO  -   S i0 2  sistem asining  holat  diagram m asi.
O lim lar  fikricha,  bitta  birikm a  2BeO  •  S i 0 2  —  fenakit  sistem ada 
mavjud  b o 'lib ,  u  1560°C  da  berilliy  oksidi  va  krem niy  oksidiga 
parchalanadi.
Rus  olim lari  Budnikov  va  C herepanov,  Isupova  va  K eler 
h am da  M axachkilar  ham   sistem ani  u zo q   vaqt  o ‘rganishgan  va 
k o ‘p  h olatlarda  2BeO  •  S i 0 2  —  fenakitni  qayd  qila  olm aganlar. 
A setilen-kislorodli  alangada  fenakit  inkongruent  suyuqlanadi  va 
shu  sababli,  ren tg en o g ram m alard a  k o ‘pin ch a  berilliy  oksidi 
chiziqlarinigina  uchratish  m um kin.
BeO —S i0 2  sistemasidagi  mavjud  kristall  fazalar  va  ularga  te­
gishli  kristall  sistema,  tashqi  ko‘rinishi,  birikishi,  zichligi,  nur  sin­
dirish  koeffitsiyenti  kabi  ko'rsatkichlari  quyidagi  jadvalda  berilgan.
2 1 -jadval
B e O — Si02 sistemasidagi kristall fazalar
Birikma
Kristallar
sistemasi
Gabitus
Birikish
BeO  (bromellit)
Geksagonal
Prizm alar
Bazis bo'yicha 
m ukam m al
2 BeO  •  S
1
O

(fenakit)
Trigonal
R om boedrlar  va 
prizm alar, 
(1010)  bo'yicha 
qo'shaloqlar
(1120)  bo'yicha

Birikma
Zichligi,
g/sm3
N P
2^0
Optik
belgisi
BeO  (bromellit)
3
1,733 1,719
0
(+)
2BeO  •  Si02  (fenakit)
3,0
1,668 1,654
0
(+)
A dabiyotlarda  2BeO  •  S i0 2  -   fenakitni  sintez  qilishga  oid 
m a’lum otlar  ju d a  k o ‘p.  Berilliy  va  krem niy  oksidlaridan  tashkil 
topgan  aralashm a  (17,5  mol.%   BeO  va  82,5  mol.%   S i0 2)  qaysi 
tem p eraturad a  qizdirilishidan  q a t’iy  nazar,  fenakit  birikm asini 
berm aydi.  1660°C  gacha  barq aro r  boMgan  fenakitni  olish  uchun 
shixtaga  0,2%   villem it  m ineralini  (2Z nO   •  S i0 2)  q o ‘shish  va 
1500°C  da  qizdirish  zarur.  Budnikov  va  C herepanov  shixtaga  2 
mas.%   M n 0 2  ni  q o ‘shish  ham   tegishli  sam ara  berishini  an iq la- 
ganlar.  Isupova  va  K eler  bu  m aqsadda  m ineral  q o ‘shim chalar: 
Z nO ,  M n 0 2,  Li2C 0 3  va  Fe20 3  q o ‘shishni  tavsiya  qilganlar.
8 1 - § .   M g O   —   S i 0 2  s is t e m a s in in g   h o la t
 
d ia g r a m m a s i
Bu  sistema  (7 4 -rasm)  olovbardosh  buyum lar  olishda  m uhim  
aham iyatga  ega  b o ‘lib,  uning  asosiy  birikm alarini  tashkil  qiladi:
2M gO •  S i0 2  —  forsterit  m uhim   m ineral,  1890°C  da  kong­
ruent  suyuqlanadi.
M gO  ■ S i0 2  —  en statit,  u  uch  en statit,  k lin o en statit  va 
p roto en statit  ko‘rinishda  mavjud.  U larning  param etrlari  22-jad- 
valda  keltirilgan.
22-jadval
Magniy silikatlarining panjara o‘
lchamIari va  fazoviy guruhi
Tarkib
a,  A
b, A
c, A
a
Fazoviy
guruh
Enstatit
18,230
8,814 5,178
Pbca
Klinoenstatit
9,618
8,828 5,186
108°
30'
P 2 /c
Protoenstatit
9,25
8,74
5,32
Pbcn

7 4 -rasm.  MgO—S i0 2  sestmasining holat diagrammasi.
M gO —S i0 2  sistem asidagi  birikm alar  va  ularning  faza  holati 
va  xossalari  23,  24-  jadvallarda  berilgan.
23-jadval
Nikitin bo‘
yicha M g O — Si02 sistemasidagi 
invariant nuqtalar
Nuq­
talar
Faza
Jarayon
Tarkib 
og'irligi,  %
Tempera­
turasi,  °C
MgO
S i0 2
1
MgO+2MgO • 2 S i0 2+ 
+  suyuqlik
Evtektika
62
38
1760
2
2MgO • S i0 2+suyuqlik
Suyuqlanish
57,1
42,9
1860
3
MgO ■ S i0 2+2M g0 
• S i0 2+suyuqlik
inkon­
gruent
suyuqlanish
37,5
62,5
1563
4
MgO • S i0 2+ 
+kristobalit+  suyuqlik
Evtektika
35,0
65,0
1552
5
Kristobalit+
+A suyuqlik+5 suyuqlik
Likvatsiya
0,8
99,2
1695
6
K.ristobalit+
+A suyuqlik suyuqlik
Likvatsiya
31,0
69,0
1695

2
24
M g O  —  Si02 sistemasidagi kristall fazalar
Birikma
Kristallar
sistemasi
Gabitus
Biri­
kish
Zich­
ligi, g/sm3
" ,
" ,
V0
Optik
bel-
gisi
Optik
moMjal
2MgO • SiCh 
(forsterit)
Rombik
Priz­
malar
(001)va(010) 
bo'yicha  aniq
3,216
1,668
1,636
58°6'
(+)
Z=a
MgO •  Si02* 
(enstatit)
Tolasimon
agregatlar
(110) bo'yicha 
900 atrofida
3,175
1,658
1,650
600
(+)
Z=c
MgO • Si02** 
(klinoenstatit)
Monoidin
Kristalli 
agregatlar,  (010) 
bo'yicha  poli- 
sintetik  qo'sha­
loqlar
(110)  bo'yi­
cha 800
3,19
1,660
1,651
53°
30'
(+)
ZAc=
+22°
Optik
o'q
tekis­
ligi
MgO • S i0 2** 
(protoenstatit)
Xona  haro- 
ratida rombik, 
to‘g‘ri so‘nish
Brus shaklli 
kristallar,  ens­
tatit bo'yicha 
psevdomorfo- 
zalar
Optik 
o'q tekis­
ligi  +(010)
-
Ensta- 
titga  nis­
batan 
±0,002 ga 
farqlanadi
Katta,
taxminan
700
(+)
Z=c

Shisha  MgO  •  S i 0 2: 
W =   1,581,  d =   2,758.
O ptik  xossalari  b o 'y ich a  p ro to enstatit  enstatitga  yaqin, 
rentgen  ko'rsatkichlari  bo 'y icha  farq  qiladi.
” *  Tarkibiga  LiF  qo 'shilgan  tabiiy  enstatitni  U 00°C   da  bir 
hafta  davom ida  ushlash  orqali  olingan.
Download 14.54 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   29




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling