Kichik maktab yoshidagi bolalar anatom iyasi, fiziologiyasi ya

chiqish 
deyiladi.
C hiqishda  b o ‘g ‘im da  qattiq  o g ‘riq  sodir  b o ‘ladi,  shishadi, 
harakatlar  chegaralanadi.  B em orni  tezda  tibbiyot  punktiga  yu- 
boriladi.  Q o ‘ldagi  b o ‘g ‘im  ch iq q an   b o ‘lsa,  q o ‘lni  r o ‘mol  bilan 
osib  q o ‘yiladi,  oyoq  b o lg ‘im larida  chiqishi  hosil  bo4sa  b em o rn i 
zanbilga  yotqizib,  o y o g ‘i  tagiga  yostiq  q o ‘yib  q o ‘yiladi.  Tarbiya- 
chi  b o ‘g ‘imni  t o ‘g ‘rilashi  b u tunlay  m a n   etiladi.  C h u n k i  b u n d a y  
qilsa  nerv,  q o n   to m ir  va  suyaklarga  zarar  yetkazish  m u m kin.
Sinish.  Sin g an id a  qattiq   o g ‘riq  hosil  b o lladi,  b o ‘g ‘im n in g  
shakli  o ‘zgaradi.  B u n d a   b e m o rn i  tin c h la n tirib ,  tibbiyot  p u n k ­
tiga  olib  boriladi.
Sinish  va  c h iq is h la r d a   h ara k a tsiz lik n i  t a ’m in la s h   u c h u n  
s h in a la r   q o ‘yiladi.  S h in a   ostiga  p a x ta ,  m arli  yoki  m a te ria l
121

qo'y ilad i.  Sh in a  yuqori  va  pastki  b o 'g 'i m n i   q a m r a b   olishi  ke­
rak.  O c h i q   s in is h d a   yarag a  yod  s u rtila d i.  K u z a t i s h l a r n i n g  
k o 'rsa tish ic h a ,  yaraga  tu sh g an   m ikrob  6 —24  so atg a c h a   uning 
ustki  yuzasida  b o 'lib ,  u n d a n   s o 'n g   ichiga  o 'ta d i.
Termik  va  ximik  kuyishlar
Kuyish  alanga,  qaynagan 
s l i v , 
bug'  kislotalar,  ishqorlar  b a ’zi 
d o rila r  (lapis,  yod  n a sh a tir  spirt  va  b.)  elektr  toki,  radioaktiv 
m o d d a la r ,  quyosh  nurlari  bilan  boMadi.  K o 'p   h o llard a  terin in g  
k u y ish i,  karn  h o l l a r i d a   k o 'z n i n g ,   o g 'i z n i n g   k u y ish i,  qizil- 
o 'n g a c h ,   to m o q ,  o s h q o z o n n in g   kuyish  hollari  uchraydi.
Teri  kuyishining  u c h ta   darajasi  ajratiladi:  b irin ch i  darajali 
kuyish,  biroz  shishish,  bu  2—3  k u n d a n   keyin  tuzaladi;  ikkinchi 
darajali  kuyish  qizargan  va  shishgan  y erlard a  p u fa k la r  hosil 
boMadi,  u c h in c h i  darajali  kuyishda  terining  b a rc h a   qavati  halok 
boMadi,  b a ’zida  c h u q u r   t o 'q im a la r i  kuyadi.
Birinchi  va  ik kinchi  darajani  kuyishlarida  o g ‘riqni  y o 'q o -  
tu v c h i  c h o ra la r  ko'riladi.  O g 'riq n i  kam avtirish  u c h u n   kuygan 
yerga  sovuq  suv  sepiladi,  s o 'n g   5  %  kaliy  p e rrn a n g a n a t  bilan 
yuviladi  yoki  artiladi.
P u fak lar  hosil  boMganda  infeksiya  tu sh ish in in g   oldini  olish 
u c h u n   5%  kaliy  p e rrn a n g a n at  eritm asi  bilan  h o i l a g a n   steril- 
langan  b o g 'ic h   qo'y iladi.
Pufaklarni  kesish  m u m k in   emas.
U c h in c h i  darajadagi  kuyishda  q u r u q   b o g 'ic h   q o 'y ib ,  bolani 
k asalxonaga  yuboriladi.  Kim yoviy  k u y ish d a  knygan  joyga  bir 
m in u t  suv  quyiladi.  B u n d a   kimyoviy  m o d d a   c hiqib  ketadi.  Suv 
bilan  yuvilgandan  keyin  ishqorda  kuygan  b o 'Isa  1—2 %   bo r 
yoki  sirka  kislotasi  bilan,  kislotada  kuygan  bo'Isa,  2  %  soda 
eritmasi  quyiladi  so 'n g   kuygan joyga  shu  eritm a  bilan  h o 'llan g an  
latta  qo'viladi.  K o 'z   kimyoviy  m oddalarida  kuyganda  h ech  narsa 
q o 'y m a s lik   kerak.  K o 'z   issiqdan  kuygan  b o 'lsa ,  k o 'z g a   1—2 
t o m c h i  steril  vazelin  yoki  pista  yog'i,  kastor  y o g 'in i  q o 'y ib  
b o g 'la s h   m u m k in .
Chaqqanda  birinchi  yordam. 
Y oz  oylarida  ayniqsa  qishloq 
y erlard a  bolalarni  chivin  (k o m a r)  c haqishi  m u m k in .  C hivin 
c h a q q a n   yeri  biroz  shishadi,  qizaradi.  C h iv in   c h a q q a n   jo y n i

spirt,  atir  yoki  a ro q   bilan  artish  m u m k in ,  yoki  maxsus  c h iq a - 
rilgan  «tayga»  va  b  k re m la rid a n   surtish  kerak.
Ari  c h a q q a n d a   a w a l   arining  ninasi  olib  ta sh la n a d i,  s o kng 
spirt  yoki  yod  bilan  artiladi  va  m u z d e k   latta  q o ‘yiladi.  Ari  k o ‘z, 
til,  to m o q n i  c h a q sa   b o la n i  te z d a   kasalx o n ag a  olib  boriladi. 
Z a h a rli  ilon  c h a q q a n d a   bo lan i  tich lan tirib ,  uni  yaqindagi  tib- 
biyot  p u nktiga  olib  boriladi.
Yot  m oddalar
T o m o q   yoki  q iz ilo ‘n g ach g a  suyak,  tu g m a ,  tanga,  n in a  va 
b o sh q a   narsalar  ketib  q o lg a n d a   te z d a   tabibga  olib  borish  zarur. 
A garda  yot  m o d d a la r   m a ’daga  ketib  qolsa,  bolaga  ovqat  beri- 
shini  chegaralash  yoki  ichni  suradigan  dori  berish  sh art  emas. 
B u n d a   bolaga  y u m s h o q   n o n ,  kasha,  suyuq  o vqatlar,  kisel  b e ­
rish  kerak.  B u n d a y   o v q atlar  yot  m o d d a n i  o 'r a b   olib  o sh q o - 
z o n n i  z a ra rlan is h id an   saqlaydi.
K o lz  o lm a sin in g   atrofiga  y a ’ni  q o v o q lar  ichiga,  shox,  q u m , 
k o ‘m ir   m aydasi,  kiprik  tushib  qolsa,  marli  b ilan   olinib,  gugurt 
c h o ‘pini  uchiga  paxta  o ‘raladi  uni  1%  b o r  kislotasiga  h o ‘llab 
artiladi.  Agarda  bu  y o rd a m   be rm a sa ,  bolani  tibbiyot  p u n k tig a 
olib  boriladi.  Q u lo q q a  yot  m o d d a la r  kirib  qolsa,  u  yerdagi  nar- 
sa,  pashsha  yoki  chivinni  olib  tashlash  u c h u n   eshitish  y o ‘liga 
y arim   choy  q o sh iq d a   ilitilgan  (36°C)  suyuq  m oy,  glitserin,  spirt 
yoki  aroq  q o ‘yiladi  s o ‘ng  bolani  5— 10  m in u t  o g ‘riq  q u lo g ‘i 
bilan  yotqizib  q o ‘yiladi.  A garda  y o rd a m   b e rm a s a   shifokorga 
m u ro ja a t  qilish  kerak.
B u runga  turli  yot  m o d d a   kirib  qolsa,  b o la  kuchli  aksiradi, 
nafas  olishi  qiyinlashadi.  Yot  m o d d a n i  b u r u n in g   yuqori  qis- 
mini  qattiq  qisib  ch iq arib   y u borish  m u m k in .
Agarda  bu  m u o laja  y o rd a m   b e rm a sa ,  bolani  shifokorga  olib 
borish  kerak.  S h u n i  t a ’kidlash  kerakki,  b u r u n   yoki  q u lo q q a  
kirgan  yot  m o d d a la r n i  pinset,  qisqich,  ilgak  va  b o s h q a   asbob- 
lar  bilan  olishga  u ru n m a slik   kerak.  B u n d a   yot  m o d d a si  ichka- 
riga  kirib  ketishi  m u m k in .
Hushdan  ketish
H u s h d a n   ketish  ochlik,  kuchli  o g ‘riq,  q o n   y o ‘qotish,  c h a r- 
c h ash ,  h ayajonlanish,  havosi  s h a m o lla tilm a g a n   x o n a d a   uzoq 
o ‘tirish  va  b o sh q a   sabablar  natijasida  vujudga  keladi.  H u sh id a n
123

k e tg an d a  o d a m n in g   rangi  oqarib  ketadi,  nafasi  sekinlashadi. 
puls  susayadi.  Ba'z ida  h u s h d a n   ketish d an   avval  bosh  aylani- 
shi.  holsizlik,  k o Lz  o ldining  q o ra n g 'ila sh i  va  bo sh q a  holatlar 
r o ky  berishi  m u m k in .
A garda  uyda  h u sh id a n   ketsa,  uy  havosini  yangilash  kerak. 
Bolani  yoqasi,  kam ari  b o ’shatiladi,  oyoqlarini  b a la n d ro q   qilib 
yotqizib  qo'y iladi.  S o 'n g   n a sh a tir  spirt  bilan  h o 'lla n g a n   latta 
hidlatiladi.  N a s h a tir  spirtini  har  1—2  m in u td a   hidlatib  turila- 
di,  h u sh id a n   ketgan  boMsa,  s u n ’iv  nafas  oldiriladi.
Cho^kkanda  birinchi  yordam
C h o 'k k a n   o d a m g a   y o rd a m   berish  u c h u n   lining  h o ‘l  kiyim- 
lari  yechiladi,  o g ‘iz,  b u rin ,  t o m o g ‘i  toza  latta  bilan  artiladi. 
B e m o rn in g   oyogMni  o s m o n g a   qilib  nafas  voli  va  o sh q o z o n d a g i 
suv  tushiriladi.  S o 'n g   b e m o rn i  issiq  o ‘ringa  yotqiziladi  va  sun'iy 
nafas  oldiriladi.  B em orga  issiq  c h o y   yoki  kofe  beriladi.
Yassi  oyoqlik
O d a m   o y o g i n i n g   pan jasid a  ikkita  g u m b a z   bor:  U zunasiga 
k etg an   va  k o ‘n d a la n g   g u m b a z .  U zu n asig a  ketgan  o rq a  t o m o n -  
d a n   to v o n   suyagini  d o ‘m b o q c h a sig a ,  oldingi  t o m o n d a   esa  1,2 
va  3  o y o q   kafti  s u y a k la rin in g   b o s h c h a la rig a   tay a n ib   turadi. 
K o ‘n d ala n g   g u m b a z   1  va  5  —  kaft  suyaklari  orasidadir.  Suyak 
g u m b a z la ri  o y o q   p an jasin in g   b o y lam lari  va  m uskullari  bilan 
b ir-biriga  tu tash g an   boMib,  ularni  oyoq  p an jasin in g   suyaklari- 
ga  birikadigan  b o ld ir  m uskullari  tutib  turadi.  Shu  m u sk u llar 
b o shdan  kechirilgan  kasalliklar tufayli  b o 4shashib  qolgan,  mashq 
q i l d i r i l m a g a n   va  y u r a v e r is h   h a m d a   t u r a v e r i s h d a n   h a d d a n  
tashqari  c h a rc h a y d ig an   b o 4 sa   g u m b a z n i  n o rm a l  h o ld a  tutib 
tu ra o lm a y d i.  S h u n in g   u c h u n   g u m b a z   past  tushadi  yoki  yassi- 
lanib  qoladi.  Bu  kasallik  t u g 'm a   b o ‘lib,  n a sld a n -n a slg a   o ‘tishi 
h a m   m um kin.  G u m b a z   past  tushib  qolgan  oyoq  panjasini  yalpoq 
p a n ja ,  oyoqni  tagi  tekisroq  b o 'lib ,  shu  h o d isan in g   o ‘zi  esa  yassi 
oyoqlik deyiladi.  Bu  xildagi  oyoq  panjasi  izining  shakli  o'z garadi, 
uzoq  yurish,  tik  turish  p ay tid a  bezillaydigan  b o ‘lib  qoladi.
Sayr va ekskursiyalarga  ch iq q an id a  vosh  bolalar tez  charchab 
qolib,  oyoqlari  o g 'riy o tg a n id a n   nolishadi.  M a n a   sh u n d a y   bola-
124

larda  o yoq  panjasining  gum bazini  saqlab  qolish  u ch u n   har  kuni 
rostlovchi  g im n astik a  m ash g 4 ilo tlarin i  qilib  turish,  poyabzali- 
ning  ichiga  esa  maxsus  n a to r  patak  q o ‘yish  kerak.
M uhim  atam alar:
F a s s i y a   —  p a r d a .
L a t e n t   —  d a v r .
M i o f i b r i l l   —  m u s k u l   t o l a s i .
S t a t i k   —  m u s k u l n i n g   b i r   xil  q i s q a r i b   t u r i s h i   y o k i   b i r   g u r u h   m u s k u l l a r ­
n i n g   q i s q a r i b   t u r i s h i .
D i n a m i k   —  m u s k u l l a r   y o r d a m i d a   h a r a k a t i a r n i n g   b a j a r i i i s h i ,
T akrorlash  uchun  savollar:
1.  M u s k u l l a r   q a n d a y   a h a m i y a t g a   e g a ?
2.  M u s k u l l a r n i n g   r c f l e k t o r   f a o l i y a t i n i n g   m o h i y a t i   n i m a d a ?
3.  M u s k u l l a r   q a n d a y   q i s q a r a d i ?
4.  M u s k u l l a r   ish i  v a   k u c h i   n i m a ?
5.  M u s k u l l a r n i n g   c h a r c h a s h   s a b a b l a r i n i   a y t i b   b e r i n g ?
6.  Q a n d a y   m u s k u l   g u r u h l a r i n i   b i l a s i z ?
7.  M u s k u l l a r   t e z l i g i   v a   c h a q q o n l i g i   n i m a g a   b o g ' l i q ?
8.  Yass i  o y o q l i k   n i m a ?
9.  Q a n d a y   q i l i b   y a ssi   o y o q l i k n i n g   o l d i n i   o l i s h   m u m k i n ?
10.  B i r i n c h i   y o r d a m   q a n d a y   t a s h k i l   e t i l a d i ?
11.  S u n ’iy  n a f a s   o l i s h   u s u l l a r i n i   a y t i b   b e r i n g ?
12.  Y o p i q   s h i k a s t l a n g a n d a   b i r i n c h i   y o r d a m   k o ' r s a t i s h n i   b i l a s i z m i ?
13.  Q o n   o q i s h d a   b i r i n c h i   y o r d a m   k o ' r s a t i s h ?
14.  P a y   c h o ' z i l g a n d a   c h i q i s h d a   q a n d a y   q il ib   b i r i n c h i   y o r d a m   k o ' r s a t i l a d i ?
15.  S u y a k   s i n g a n d a   q a n d a y   y o r d a m   k o ‘r s a t i l a d i ?
16.  K u y g a n d a   b i r i n c h i   y o r d a m   b e r i s h n i   b i l a s i z m i ?
17.  T o m o g ' i   y o k i   q i z i l o ' n g a c h g a   y o t   m o d d a l a r   k e t i b   q o l g a n d a ,   q a n d a y  
q i l i b   b i r i n c h i   y o r d a m   k o ' r s a t i l a d i ?
18.  H u s h i d a n   k e t g a n d a   d a s t l a b k i   y o r d a m   q a n d a y   b o ; lis hi   k e r a k ?
SIN F  JIHOZLARIGA  Q O ‘YILADIGAN 
GIGIYENIK  TALABLAR
S in f m ebellari  bo lalarn in g   b o ‘yi,  yoshi  va  ta n a   m u ta n o s ib - 
liklari,  fiziologik  xususiyatlarga  m o s  b o ‘lishi  shart.  Parta  bir  va 
ikki  o ‘rinli  qilib  yasaladi.  Partalarni  o ‘quvchilarga  m oslab  ta n -  
lash  ularni  p artag a  t o ‘g ‘ri  o ‘tq azish ,  ular  q a d d i- q o m a tin in g  
s h a k l l a n i s h i d a   m u h i m   rol  o ly n a y d i .   H a r   b i r   p a r t a n i n g  
suyang‘ichi,  o ‘tirg‘ichi,  masofasi,  differensiyasi,  yozuv  stol  qism- 
lari  b o ‘ladi.
125

O 'q u v c h ig a   p a rta g a   oMirishi  u c h u n   avval  u n in g   b o 'y in i 
o 'lc h a b   olish  zarur.  S u y a n c h iq   bola  u m u rtq a   p o g 'o n a s in in g   bel 
egriligiga  mos  kelishi  kerak.  Bola  partaga  t o ‘g ‘ri  o ‘tirganida. 
parta  qirg'ogM  bilan  k o ‘krak  orasida  3 —5  sm  m asofa  qolishi 
kerak.
A.  F.  Listov  bolaning  b o'yiga  qarab  parta  n o m e rin i  aniqlash 
u c h u n   quyidagi  form u lan i  tavsiya  qiladi.  B unda  bola  b o ‘yining 
oldingi  raqarni  oMiligidan  5  ni  ayrilsa,  shu  bola  o ‘tiradigan 
p a rta n in g   n o m eri  kelib  chiqadi.  M asalan,  b o la n in g   b o 'y i  148 
sm  boMsa,  14  d a n   5  ni  ayirib  tashlaym iz:  unda  9  qoladi.  D e- 
m ak,  148  sm  b o ‘yli  bola  9  partada  o ‘tirishi  kerak.  O d a td a   1  sinf- 
da  40  o ‘quvchiga  VI  raq am li  p a rta d a n   3  ta  VII  raq am li  par- 
ta d a n   14  ta,  V III  p a rta d a n   3  ta  kerak  boMadi.  II  sinfda:  VI 
raqam li  partadan,  1  ta  VII  raqam li  p artad an   10  ta,  VIII  raqamli 
p a r ta d a n   —  8  ta  va  IX  raqam li  p a rta d a n   —  4  ta;  IX  raq am li 
p a rta d a n   —  3  ta,  IX  raqam li  p a rta d a n   —  4  ta  va  X  raqam li 
p a r ta d a n   3  ta  kerak  boMadi.
S in f doskasi.  S in f d o skasining  yuzasi  silliq  y altiram ay d ig an  
boMishi  kerak.  U n in g   oMchami  sin f sathiga  bogMiq  boMib,  u z u n - 
ligi  175  sm.  d an   300—350  sm.  gacha,  eni  110— 120  sm   boMishi 
lozim.  BoshlangMch  sinflarda  sin f  doskasi  pol  sa th id a n   85  sm 
baland  o ‘rnatiladi.  D oska jigarrang,  t o ‘q  yashil  rangga  b o ‘yaladi. 
D o sk a d a   b o ‘r.  latta  q o ‘yish  u c h u n   t a r n o v c h a   boMishi  kerak. 
D o sk an i  yaxshi  yoritish  u c h u n   lu m in e s e n t  la m p a   o ‘rnatiladi.
Takrorlash  uchun  savollar:
1.  T a ’l i m - t a r b i y a   u c h u n   s i n f   j i h o z l a r i n i   t o ‘g ‘ri  t a n l a s h   q a n d a y   a h a m i -
y a t g a   e g a ?
2.  0 ‘q u v c h i   p a r t a g a   q a n d a y   t o ' g ' r i   o ' t q a z i l a d i ?
3.  1— 4  s i n f   o ' q u v c h i l a r i   u c h u n   q a y s i   p a r t a   n o m e r l a r i   t a n l a n a d i ?
4.  S i n f   d o s k a s i   q a n d a y   g i g i y e n i k   t a l a b l a r g a   j a v o b   b e r i s h i   l o z i m ?
Q O N N IN G   T U Z IL IS H I,  FUNKSIYALARI 
VA  YOSHG A  O ID  XUSUSIYATLARI
Q O N N IN G   AHAMIYATI
Q o n   qizil  rangli,  s h o ‘rroq  t a ’mli,  y o p ish q o q   suyuqlikdir. 
Q o n   limfa,  t o ‘q im a   suyuqligi  bilan  birga  org an izm d ag i  b a rc h a  
hujayra  va  t o ‘q im a la rn i  yuvuvchi  o rg a n iz m in in g   ichki  m u h iti 
hisoblanadi.  Q o n   suyuq  t o 'q i m a   boMib.  q o n t o m ir la r d a   d o im o
126

harak atlan ib   o r g a n iz m n in g   tuzilishi  va  faoliyati  u c h u n   z aru r 
b o blgan  ozuqa  m o d d a la rn i  yetkazib  beradi.
Q o n n i  to m irla rd a n   doim iy  harakati  tufayli  ta n a   te m p e r a tu -  
rasi  birday  saqlanib  turadi.  S h u n in g d e k ,  q ondagi  oq  q o n ta -  
n a c h a la ri,  m axsus  oqsil  m o d d a la r   o rg a n iz m g a   tu sh g a n   turli 
m ik r o b la r n i  z a ra rs iz la n tirib ,  o r g a n i z m d a   h im o y a   vazifasini 
bajaradi.
Q o n   orqali  m a ’lum  m iq d o rd a   o rg an izm d ag i  turli  fiziologik 
funksiyalar  boshqarilib  turiladi.  Ichki  sekretsiya  bezlarida  ish- 
lab  chiqarilgan  turli  g a rm o n la r,  b o s h q a   aktiv  m o d d a la r   qonga 
quyiladi,  q o n   orqali  o rganizm dagi  o rganlarga  borib,  u larning 
faoliyatini  oshiradi  yoki  susaytirib  org an izm d ag i  organlarni  bir- 
biriga  b o g ‘laydi.
Q o n n in g   tarkibi  va  x u su siy a ti
Q o n   katta  o d a m d a   o 'r ta   hisobda  ta n a   o g ‘irligining  7—8  %ni 
tashkil  etadi.  Turli  o g ‘irlikdagi  o d a m l a r d a   q o n n in g   m iq d o ri 
tu rlic h a   boMadi.
N o rm a l  s h a ro itd a   q o n n in g   4 0 —45  %  q o n   to m irla rd a   h a r a ­
katlanib  turadi,  qolgan  qismi  esa  q o n   d epolari  (taloq,  jigarda, 
teri  osti  to 'q im a s id a )  zaxirada  saqlanadi.  D e p o la n g a n   q o n   o r- 
ga n iz m   u c h u n   zaruriyat  b o ‘lganda:  q o n   y o ‘qotilganda,  m uskul 
ishida,  ta n a   te m p e ra tu ras i  k o ‘tarilg an d a,  o d a m   bugManganda 
va  b o h q a   sh aro itlard a  to m irlarg a  chiqadi.
Q o n n in g   t a x m in a n   50—60  %ni  q o n   plazm asi  4 0 —45  %ni 
shaklli  e le m e n tla ri,  8 — 10  %ni  turli  oqsillar,  m ineral  tuzlar, 
shakar moddasi,  fermentlar,  g arm o n lar tashkil  etadi.  Plazm aning 
oqsillari  u ch   g ru p p a   b o ‘lib:  b u la rd a n  
albumin 
4,5  foiz, 
globun- 
lin 
2,8 —3,1  %  va 
firbinogen 
4 —4,5  % ni  tashkil  etadi.  Q o n n in g  
tark ib id a  0 ,8 5 —0,9  %  osh  tuzi,  kalsiy  xlor,  b ik a rb o n a tla r  va 
0 , 1 2 %   sh ak ar  m o d d asi  saqlanadi.  Q o n   p lazm asin in g   tarkibi 
n o r m a l  fiziologik  s h a ro itd a   n isb atan   d o im iy   hisoblanadi.
Eritrotsitlar.  Eritrotsitlar  ikki  t o m o n i   b otiq  ellips  shaklidagi 
y adrosiz  hujayralardir.  E ritro tsitlarn in g   d ia m e tri  7—8  m k m , 
qalinligi  2,5  m k m   b o ‘lib  e rk ak lard a  1  m m 3  q o n d a   4 ,5 —5  m ln , 
ayollarda  esa  4 —4,5  m ln  b o ‘ladi.  E ritro tsitlar  qizil  ilikda  hosil 
b o ‘lib  yetiladi.  E ritrotsitlarning  k o 'p c h ilik   qismi  —  85—90  %ni
127

qon g a  rang  beruvchi  m o d d a   gem o g lo b in   tashkil  etadi.  100  gr 
q o n d a   o 'r ta   hisoda  1 6 , - 1 7   g  g e m o g lo b in   m o d d a   bo 'lad i.
E ritro tsitlar  tarkibidagi  g e m o g lo b in   o 'p k a d a n   kislo ro d n i 
biriktirib  olib,  o rg a n iz m   hujayra  t o ‘qim alariga  yetkazib  beradi. 
G e m o g lo b in   gem  va  oqsil  —  g lo b in d a n   tashkil  top g an   b o 'lib , 
gem   qism ida  te m ir  saqlanadi.  E ritrotsitlar  eng  m u h im   bufer 
rolini  o 'y n a b ,  q o n n in g   aktiv  reaksivasini  saqlaydi.  E ritrotsitlar 
te z -te z   suv  alm ash in u v i,  oqsillar.  yog'lar,  u g le v o d o ro d la rn in g  
p a rc h a la n ish d ag i  ferm en tativ   ja ra y o n la rd a   ishtirok  etadilar.
Q o n n i  ivimaydigan  h o la td a   keltirib,  Panchenko  asbobiga 
q o 'y ib   quyilsa,  bir  soat  m o b a y n id a   eritrotsitlar  c h o 'k a d i.  Erit- 
rositlarni  c h o 'k is h   reaksiyasi  ( R .O .E .)  n o rm a d a   katta  o d a m d a  
bir  so a td a   9 — 12  m m ,  turli  kasallarda  o d a m   sh a m o lla g a n d a , 
infeksion  kasalliklarda,  tuberkulyozda,  ayollar  h o m ila  b o ‘lganda 
eritrositlarni  c h o 'k is h   reaksiyasi  ortadi.
Leykotsitlar.  L eykotsitlar  yoki  oq  qon  t a n a c h a la ri  yadroli 
am y o b ag a  o 'x sh a sh   h a ra k a tia n u v ch i  hujayralardir.
Leykotsitlarning  o ‘lcham i  4 — 14  m ikron  boMib,  har  500  erit- 
rotsitga  ta x m in a n   bitta  leykotsit  t o 'g 'r i   keladi.  1  m m   q o n d a
6 —8  m ing  leykotsit  b o 'la d i.  Leykotsitlarning  soni  o rg a n iz m - 
ning  holatiga  qarab  o v q atlan ish ,  m uskul  ishi  va  bosh q alarg a 
qarab  o'z g arib   turadi.
Leykotsitlar  ikki  gruppaga:  clonalik  va  donasiz  leykositlarga 
bo'linadi.  Donalik  leykotsitlarga  eozinofillar,  bazofitlar va  neytro- 
fillcir,  donasiz  leykotsitlarga  va  lim fositlar  kiradi.
Leykotsitlar  suyakni  ilik  q ism ida,  ta lo q d a   va  limfa  bezlari- 
da  hosil  bo'ladi.  Leykotsitlar  o rg a n iz m n i  turli  m ik ro b la rd a n  
h im o y a   qiladi,  lining  o rg an izm g a  tushgan  yot  m o d d a la rn i  yutib 
yuborish  xususiyatini  I.  I.  Mechnikov/tfgote/Yoz  deb  nom laydi.
S h u n d ay   qilib,  leykotsitlar,  asosan,  organizm ni  turli  kasal 
q o ‘z g 'a tu v c h i  zararli  m ik ro b la r  va  yot  m o d d a la r d a n   h im o y a 
qiladilar.  Q on  plastinkalari  yoki  trom botsitlar  shaklli  ele m e n tla r 
ichida  eng  maydasi  bo'lib  diam etri  3  mik rondir.  1  m m 3  q o n d a  
200—400  m inggacha  tro m b o tsitlar  bo'lib,  bular  q o n n in g   ivish- 
ida  m u h im   rol  o ‘ynaydi.  T ro m b o tsitla r suyaklarni  k o ‘mik  q ism ­
ida  m ayda  plastinka  holida  ishlab  chiqarilib,  qonga  o 'tadi.
O d a m n in g   bironta  q o n to m iri  shikastlanganda,  q o n to m ird a n  
chiqayotgan  trom botsitlar  yorilib,  bir-biriga  qo'shilib  vitam in  va 
kalsiy  tuzi  qatn ash ish d a  20  m ik ro n g a c h a   kattalikdagi  y um aloq

m o d d alarn i  hosil  qiladi.  Q o n   ivishi  o rg a n iz m d a   m u h im   a h a m i- 
yatiga  ega  b o'lib.  b u n d a   asosiy  rolni  tro m b o tsitla r  o'ynaydi. 
A g a rd a   q o n n in g   ivish  xususiyati  k a m a y ib   ketsa,  o d a m   q o n  
y o 'q o tib   halok  boMishi  m u m k in .  N o r m a   b o 'y ic h a   q o n   3 —4 
m in u td a   ivib  tugaydi.  Q o n n in g   ivish  jaray o n in in g   asosiy  m o h i- 
yati  qon  plazmatsining tarkibidagi  q o n d a  erigan  fibrinogen  oqsiini 
erim aydigan  fibrin  ipchaiarini  hosil  boMishi  hisoblanadi.  F ib rin ­
ogen  aktiv  rom bin  ferm ent  t a ’sirida  u  fibringa  aylanadi.  Q o n d a  
passiv  holatdagi  p ro tro m b in   boMib,  bu  to m b o k e n a z a   fermenti 
va  kalsiy  tuzi  t a ’sirida  aktiv  tro m b in g a   aylanadi.
Qon  gruppalari
H o z ir  tibbiyotda  AVO  sistemasi  b o 'y i c h a   agg lu tin o g en   va 
agglutininlarni  m a ’lum   u y g 'u n la sh u v   bilan  q o n n in g   4  ta  g ru p - 
pasi  belgilanadi:
I  g r u p p a d a   —  q iz il  q o n   t a n a c h a l a r i d a   a g g l u t i n o g e n  
b o 'Im a y d i,  sh u n in g   u c h u n   bu  g r u p p a   0  deb  n o m la n a d i.  Bu 
g ru p p a n in g   pla z m a sid a   esa  ikkita  tabiiy  agglutinin  boMiadi.
II  g ru p p a d a   —  e ritro tsitlard a  agglutogen  A  p lazm asid a  esa 
a gglutinin  b  boMadi.
III  g ru p p a d a   —  eritrotsitlarda  agglutinogen  V  p la z m a d a   esa 
a gglutinin  1  boMadi.
IV g ru p p ad a  —  eritrotsitlarda  agglutinogenlar A va  V  boMib, 
q o n   pla z m a sid a   esa  agg lu tin in lar  boMmaydi.
O d a m   yuqoridagi  q o n   g ru p p a la rin in g   b irontasiga  m a n su b  
boMib  tugMladi  va  bu  q o n   gruppasi  kishi  u m rin in g   oxirigacha 
o 'z g a rm a y d i.