М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya

I l l bob. D IS P E R S S IS T E M A L A R . 
K O L L O ID L A R
I I I . 1. D ispers sistem a tu rla ri
M a ’Ium m iqdordagi erituvchida erishi m u m k in b o ‘lgan m o d d a 
m iq d o ri u c h u n e r u v c h a n l ik tu s h u n c h a s i kiritilgan boMib, bu 
tushunchani c h i n e ritm alar u ch u n to ‘la q o ‘l!ash mumkin. K o ‘pgina 
hollarda yu q o ri m o le k u la r birikm aiar u c h u n t o ‘yingan e ritm a va 
m o d d an in g e r i m a y qolgan qismi u c h u n a n iq m uvozanat yuzaga 
kelmaydi. B u n d a m o d d a n in g qattiq holdan eritmaga uzluksiz o ‘tishi 
kuzatiladi. B u n d a y eritm ada moddaning turli hajmdagi bo‘lakchalari 
b o ‘lishi m u m k in . D isp ers sistemalar c h in (ion yoki m olekular) 
kolloid e r itm a l a r v a dag‘al dispers sistem alarga (emulsiya, sus- 
penziyalarga) ajratiladi.
Kolloid e r itm a ikki fazali sistemadir. Maydalangan (disperslan- 
gan) z a rr a c h a la r tu rli kattalikdagi m olekula yoki a to m og‘irlik 
m iqdoriga eg a boMadi (1— 100 nm). B u n d a y eritm alarni mitselar 
yoki pscvdo (y o lg 'o n ) eritm alar deb h a m atash m um kin. Kolloid 
eritmalardagi erituvchilar — dispere muhit, maydalangan moddasi — 
dispere faza deyiladi.
G e te ro g e n s is te m a la r suspenziyalarga taalluqli boMib, uning 
tarkibidagi m a y d a la n g a n m oddalarni o p tik m ikroskop yoki oddiy 
ko‘z bilan k o ‘rish m u m k in . Z arrac h alarn in g hajm i 100 n m d a n
katta boMadi. S uspenziyaning hajmi ishtirokida eritish yoki b o ‘kti- 
rish j a r a y o n i n i n g o ‘tishi yengillashadi. B u n d a y u c h i n c h i , — 
y o rd a m c h i m o d d a c h in eritm alar u c h u n solubiiizator; kolloid 
siste m a la r u c h u n p e p t i z a to r , e m u ls iy a u c h u n em u lsifik ato r; 
suspenziya u c h u n b a rqaroriovc hi va b o ‘ktiruvchi agent deyiladi.
M ay dalanganlik holati (disperslik)ni m iqdoriy ifodalash m a q ­
sadida m a y d a la n g a n lik (A) tushunchasi kiritilgan boMib, kattalik 
zarracha d ia m e trin in g manfiy qiymatiga teng boMadi; agar zarracha

---

s h a r yoki ignasining yoki kub t o m o n l a r i uzunligi yoki ku b ik
holda boMsa. Y uqori m olekular yoki ion e r it m a la r d a zarrachanlng 
hajm i 10“ ^— 10~* A >IO ^sm ~' ni tashkil e t s a , kolloid eritm alard a 
z a r r a c h a h a jm i — l O ' ^ s m - 10“ ’ sm . M a y d a la n g a n l i k darajasi 
D =
lO“ “*— 10^ s m - ' nl tashkil etadi. M a y d a la n g a n lik , disperslik 
darajasi q a n c h a yu q o ri b o ‘lsa, s h u n i n g d e k , z a rr a c h a la r q a n c h a
m ayda b o ‘lsa, m o d d a atomining k o ‘p qism i, m oddalarning o ‘za ro
ajralishi ae ro zo l chegarasida, dispers e r i t m a ichidagiga nisb atan
ko‘p boMadi. G —S t u m a n , bulut G —Q t u t u n sistem alarni tashkil 
qiluvchi m o d d a la rn i agregat iioiatlga va d ispersion m uhitga q a ra b
dispers s is te m a la rn in g lurlari k o ‘p. A g a r g a z — G , suyuqlik —
S, qattiq jis m — Q bilan belgilansa, 1 s m li m u h i tn i , 2 fazaliligini 
bildiradi, u n d a ularn in g o 'z a r o bir n e c h a k o m binatsiya si m avjud 
boMadi. M asalan , G —S — aerozol, t o ‘g ‘i''rogM, tu m a n , gaz sim on 
m u h itd a suv to m c h ila rl, erigan G —Q h a m ae ro zo l (aerozol — 
gaz sim on s i s te m a d a qattiq jism z a r r a c h a la r ! tarqalishi) boMlb 
u n d a t u t u n , b u l u t , tu m a n kiradi. S — G — bu k o 'p ik ; S— S 
em ulsiya; S — K — kam dispcrslangan z a r r a c h a l a r — suspenziya, 
kolloid e r itm a la r , yoki zo llo r hosil q iladi. B u n d a n tash q ari, K — 
G sistem asi m avjud, bu q attiq k o 'p l k d e y ila d i. Tabiiy bu Q — S 
sistem adir. B u n d a kalsiy k a rb o n a t t u z i d a kolloid dispcrslangan 
suv tu ra d i. S is t e m a K i— K
2
b e t o n m e t a l l o k e r a m i k b ir i k m a , 
qotishm a la r, em al va boshqalardan Iborat.
III. 2. FAZALAR B O ‘L lM I
Qattiq jism va suyuqlik sirtql chegaraga ega boMlb, shu chegara 
orqali boshqa m oddalar yoki o ‘z - o ‘zlning b osh q a agregat holatdagi 
shakli bilan t a ’sirlanadi (suyuqlik va u n i n g bugM, suyuqlikdagi 
qattiq z a rra ch alar, bir suyuqlik t o m c h i s in i n g ikkinchi suyuqlik 
tarkibida). SIrtqi chegaraga yaqin j o y l a s h g a n a to m , molekula va 
ionlar, shu m o d d a iclikl qlsmidagllariga q araganda o ‘zgacha holatda 
boMadi. Ichkl qavatdagi m olekula, o 'z l g a o ‘xshash h o la td a g i 
molekulalar ta'siri ostida boMadi, sirtqi qavatdagi molekula esa o ‘ziga 
o'xshash holatdagi molekula t a ’siridan ta sh q a r i, a g a r u bug‘ holida 
boMsa, bosh q a m o d d a molckulasi b ilan t a ’slrlashishi mum kin.

---

I I Ï . 3. Kolloid e rtim a la r
K olloid (e ritm a la r) zarrachalar ichki tuzilishi 3 ga bo'linadi: 
suspenz oid, a ssotsiativ yoki mitsellar koU oidlar va m olek u lar 
kolloidlar. S u sp e n z o id la r — boshlang‘ich m o d d a tuzilishini saqlab 
qoladi, a m m o z a rr a c h a la r yuqori dispera ho latd a b o l a d i . Kolloid- 
lari\ing b u n d a y x o ss a si k o ‘p j i h a t d a n fa z a l a r a r o y u z a s in in g
kattaligiga bogMiq boMadi. Sulfidlar, metall oksidiari va gidroksidiari 
eritm alari — suspenzoidlarga kiradi. B u n d a y eritm alar