Ma’lumki, ilmiy-texnika taraqqiyotida kimyoning ahamiyati katta

Olinish  usullari.  Oksidlar  bir  qancha  kimyoviy  reaksiyalar 
natijasida  hosil  boMadi:
1. 
Elementlaming  yoki  murakkab  moddalaming  kislorodda 
to'g'ridan  to ‘g‘ri  yonganidan:
4P +  5 0 2 =  2P
2
0
5  
4A1  +  3 0 2= 2A1
2
0
3
173

2.  Kislotalaming  yoki  gidroksidlarning  parchalanishidan:
H
2
S i0
3
= S i 0 2+  H20
Ca(O H
) 2
 = CaO +  H20
3.  Ba'zi  tuzlarning  qizdirilganda  parchalanishidan:
2P b(N 0
3 ) 2
 = 2PbO + 4 N 0
2
 + 0
2
Oksidlarning  fizik  xossalari  turli-tumandir.  Ulardan  ba’zi 
gazsimon  m oddalar  ( C 0 2,  S 0 2,  N O ),  boshqalari  suyuqlil 
(N
2
0
3
,N
2
0
4
,C1
2
0 7),  ayirimlari  qattiq  moddalardir  (P
2
0 5,  Si(
Kimyoviy  xossalari.  Oksidlarning  eng  muhim  kimyoviy  xo< 
lari  ulaming  kislota  va  asoslar  bilan  o'zaro  reaksiyaga  kirishishii 
aniqlanadi.
1.  Asosli  oksidlar  kislotalar  bilan  reaksiyaga  kirishib,  tuz 
suv  hosil  qiladi.  Masalan:
K20  +  H
2
S 0
4
 =  K
2
S 0
4
 +  H20  
Bi
2
0
3
 +  3H
2
S 0
4
 =  Bi
2
(S 0
4 ) 3
 +  3H20
2
.  Kislotali  oksidlar  asoslar  bilan  o'zaro  reaksiyaga  kirishgan 
tuz  va  suv  hosil  bo'ladi.  Masalan:
S 0
3
 +  2NaOH =  Na
2
S 0
4
 +  H20
C 0
2
 +  2NaOH  =  Na
2
C 0
3
 + H20
3. 
Asosli  va  kislotali  oksidlarning  o'zaro  ta’siri  natijasida  t 
hosil  bo‘ladi.  Masalan:
CaO + C 0
2
 = C a C 0
3
CaO + S i0
2
 = C aS i0
3
7.2.  Kislotalar
Tarkibidagi  vodorod  ionini  metall  ionlari  bilan  almashtiril 
tuz  hosil  qiladigan  murakkab  birikmalar  kislotalar  deyiladi.  Ki¡ 
lotalar  eritmalarda  ionlarga  ajralgan  holda  bo'ladi.  Ular  ionlanis 
jarayonida  musbat  zaryadli  vodorod  kationi  va  manfiy  zaryad 
kislota  qoldig'i  anioniga  ajraladi.
Kislotalar  kislorodli  va  kislorodsiz  kislotalarga  bo'linad 
Nomidan  ko'rinib  turibdiki,  kislorodli  kislotalar  tarkibida  kisloro 
atomi  bo'ladi  (masalan,  H
2
S 0 4,  H N O
3
,  H
3
P 0 4),  kislorodsi 
kislotalarda  esa  kislorod  atomi  bo'lmaydi  (masalan,  HCl,  HB 
HJ,  H
2
S).
174

Kislotalarning  nomlanishi.  Kislotalarning  nomi  ular  hosil 
qiladigan  tuzlaming  nomidan  olinadi,  masalan:
H C 10
4
 — perxlorat  kislota 
H
3
As0
4
 — arsenat  kislota
H
3
P 0
4
 —  fosfat  kislota 
H N 0
3
 —  nitrat  kislota
Agar  elem ent  bir  xil  oksidlanish  darajasida  bir  necha  xil 
kislotalar  hosil  qiladigan  bo‘lsa,  u  holda  molekulasida  kislorod 
atomlari  kam  bo‘lgan  kislota  nomiga  „meta-“  old  qo‘shimcha, 
kislorod  atomlari  soni  eng  ko‘p  boiganda  esa  ,,orto-“  old  qo‘- 
shimcha  qo'shiladi:
H B 0
2
 — metaborat  kislota; 
H
2
S i0
3
 — polimetasilikat  kislota.
Kislorodsiz  kislotalarning  nomi  metallmas  nomiga  ,,-id“  qo'- 
shimcha  qo‘shish  yo‘li  bilan  hosil  qilinadi.  Masalan,  HF — ftorid 
kislota,  HI  — yodid  kislota.
Kislota  tarkibidagi  ionlarga  ajraladigan  vodorodlar  soni  uning 
negizliligini  bildiradi.  Kislotalarning  ionlanishi  bosqich  bilan 
boradi  va  ulaming  soni  kislota  negizliligiga  teng  bo'ladi.  Masalan:
HCl«->H+ +  C r ;  
HI<->H+  +  I"; 
H N 0
3
 
H +  +  N 0 3" 
H
2
SO
4
 
H+ + HSO
4
  —  birinchi  bosqich 
HSO
4
  <-»H+ +SO
4
-  
—  ikkinchi  bosqich
H
2
S 0
4
 
2H+ + SC>
4
_  —  umumiy  holda
Ikki  va  undan  ko‘p  negizli  kislotalar  bosqich  bilan  disso- 
tsilanganligi  uchun  nordon  tuzlar  hosil  qiladi.  Kislotaning  har 
qaysi  m olekulasi  dissotsilanganda  hosil  boMadigan  vodorod 
ionlarining  soni  bilan  kislota  qoldig‘ining  valentligi  aniqlanadi. 
Xlorid  va  nitrat  kislotalar  faqat  bir  valentli  kislota  qoldiqlari 
(Cl- ,  NO
3
  )  ni,  sulfat  kislota  ikkita,  bir  valentli  va  ikki  valentli
kislota  qoldig‘i  ( HSO
4
,  S 0
4
  )ni  hosil  qiladi.  Fosfat  kislota  esa
uchta  (H
2
P 0 4 ,  HPO
4
  ,  PO
4
  )  kislota  qoldigMni  hosil  qiladi.
Olinishi.  Kislorodli  kislotalarning  ko'pchiligi  metallmaslar 
(yuqori  oksidlanish  darajasidagi)  oksidlarini  suv  bilan  o ‘zaro 
ta’sir  ettirib  olinadi.  Masalan:
S 0
3
 +  H20  
H
2
S 0 4; 
N
2
0
5
 +  H20  = 2 H N 0
3
Agar  bunday  oksidlar  suvda  erimaydigan  bo'lsa,  u  holda 
ularga  muvofiq  keladigan  kislotalar  bilvosita  yo‘l  bilan,  chunon-
175

chi,  tegishli  tuzga  boshqa  kislota  (ko'pincha  sulfat  kislota) 
ettirish  yoii  bilan  olinadi.  Masalan:
Na
2
S i0
3
 +  H
2
S 0
4
 = Na
2
S 0
4
 +  H
2
S i0 3i
Kislorodsiz  kislotalar  vodorodni  metallmaslar  bilan  biril 
va  so‘ngra  vodorodli  birikmani  suvda  eritish  yo'li  bilan  ol 
Bunday  kislotalarga  HF,  HC1,  HBr,  HJ,  H2S  kiradi.
Xossalari.  Kislotalar  suyuqliklar  (H
2
S 0 4,  H N 0
3
  va  b.) 
qattiq  moddalar  (H
3
P 0
4
  va  b.)  boMadi.  Ko‘pchilik  kislotalar 
yaxshi  eriydi.  Ularning  eritmalari  nordon  ta’mli  bo'ladi,  o‘s 
va  hayvon  to'qimalarini  yemiradi,  lakmusning  rangini  qizilga 
gartiradi.  Ularning  eng  muhim  kimyoviy  xossalari  quyidi 
hisoblanadi:
I.  Kislotalaming  metallarga  ta’siri:
a)  suyultirilgan  H
2
S 0 4,  konsentrlangan  va  suyultirilgan  * 
kislota  aktivlik  (Beketov  N.)  qatorida  vodoroddan  chapda  ti 
metallaming  ko'pchiligi  bilan  reaksiyaga  kirishib,  vodorodni 
chiqaradi:
Ca +  H
2
S 0 4(suyul) = C aS 0
4
+ H 2i
Ba + 2HC1 =  BaCl
2
 +  H 2I
b) 
aktivlik  qatorida  vodoroddan  o ‘ngda  turgan  metall 
suyultirilgan  xlorid  kislota,  sulfat  kislota  va  konsentrlangan  x 
kislota  ta’sir  qilmaydi;
d)  suyultirilgan  nitrat  kislota aktivlik qatorida vodorodgach 
vodoroddan  keyin  turgan  metallardan  simobgacha  bo'lgani  I 
reaksiyaga  kirishadi.  Bunda  metallaming  aktivligi,  temperatui
sharoitga  qarab  nitrat  kislotadagi  NO^  ionini  NO,  N
2
0 ,  N 
N H
3
  gacha  qaytaradi:
3Mg + 8 H N 0
3
 =  2 N 0  + 3M g(N 0
3 ) 2
 + 4H20  
4Mg +  10H N 0
3
 =  N 20  + 4M g(N 0
3 ) 2
 +  5H20  
5Mg +  12H N 0
3
  =  N
2
 + 5M g(N 0
3 ) 2
 + 6H20  
4Mg +  10H N 0
3
 =  NH
4
N 0
3
 + 4M g(N 0
3 ) 2
 + 3H20
e)  konsentrlangan  nitrat  kislota  aktivlik  qatorida  vodorodg 
va  undan  keyingi  turgan  metallami  oksidlaydi  (azotning  ol 
lanish  darajasi  +4  gacha  qaytariladi):
Zn  + 4 H N 0
3
 = 2 N 0
2
 + Z n (N 0
3 ) 2
 +  2H20
176

O  konsentrlangan  sulfat  kislota  ham  aktivlik  qatorida  vodo- 
rodgacha  va  undan  keyin  simobgacha  turgan  metallami  oksidlaydi.
Reaksiya  davomida  S 0 4~  (oksidlanish  darajasi  + 
6
  bo‘lgan  oltin- 
gugurt)  metallning  aktivligi  va  temperatura  sharoitiga  qarab  S 0 2, 
S  va  H2S  gacha  qaytaríladi:
Cu +  2H
2
S 0
4
 = C u S 0
4
 +  S 0
2
 +  2H20  
3Zn + 4H
2
S 0
4
 = 3Z nS 0
4
 + S  + 4H 20  
4Zn +  5H
2
S 0
4
 = 4Z nS 0
4
 + H2S + 4H20
2. 
Kislotalar  asoslar,  asosli  va  amfoter  oksidlar  bilan  reaksi- 
yaga  kirishib,  tuz  va  suv  hosil  qiladi:
Na20  +  H
2
S 0
4
 =  Na
2
S 0
4
 +  H20  
asosli  oksid 
ZnO +  H
2
S 0
4
 =  Z n S 0
4
 +  H20  
a m fo ter  oksid
7.3.  Asoslar
Metall  ionlarining  gidroksid  O H -   gruppasi  bilan  hosil  qilgan 
murakkab  birikmalari  asoslar  deb  ataladi.  Suvda  eriydigan  asoslar 
ishqorlar  d eyiladi.  Bularga  N aO H ,  K O H ,  R bO H ,  C sO H , 
Ca(OH)2,  Sr(OH)2,  Ba(OH
) 2
  misol  boiadi.
Nomlanishi.  Xalqaro  nomenklaturaga  muvofiq  asoslaming 
nomi  metall  nomi  bilan  gidroksid  so‘zidan  hosil  qilinadi.  Masalan, 
NaOH  — natriy  gidroksid,  KOH  —  kaliy  gidroksid,  Ca(O H
) 2
 — 
kalsiy  gidroksid.  Agar  element  bir  necha  asos  hosil  qiladigan 
bo'lsa,  u  holda  asosning  nomida  gidroksid  gruppalaríning  soni 
bilan  ko‘rsatiladi.  Fe(O H
) 2
 — ternir  (II)  gidroksid,  Fe(OH
) 3
 — 
temir  (III)  gidroksid.
Bu  nomlardan  tashqari,  ba’zi  eng  muhim  asoslar  uchun  odat 
bo'lib  qolgan  nomlar  ham  ishlatiladi.  Masalan,  natriy  gidroksid 
NaOH  — o‘yuvchi  natriy,  kaliy  gidroksid  KOH — o‘yuvchi  kaliy, 
kalsiy  gidroksid  C a(O H
) 2
 — so‘ndirilgan  ohak,  bariy  gidroksid 
Ba(OH
) 2
 — o ‘yuvchi  bariy  deyiladi.
Olinishi.  Suvda  eriydigan  asoslar,  ya’ni  ishqorlar  metallami 
yoki  ulaming  oksidlarini  suv  bilan  o ‘zaro  ta’sir  ettirib  olinadi:
2Na +  2H20  = 2NaOH  +  H
2  
Na20  +  H20  =  2NaOH
12  —  S.  Masharipov
177

Suvda  kam  eriydigan  asoslar  bilvosita  yo‘l  bilan,  chut 
tegishli  tuzlam ing  suvdagi  eritmalariga  ishqorlar  ta ’sir  i 
yo‘li  bilan  olinadi:
FeS 0
4
 + 2NaOH  =  Fe(OH)24  + N a ^
AICI
3
 +  3NaOH = A l(O H )3l   +  3NaCl
Xossalari.  Ishqorlaming  eritmalari  qo'lga  surilganda  s< 
o'xshab  tuyiladi.  Indikatorlaming  rangini  o'zgartiradi:  qiz 
musni  ko‘k  tusga,  rangsiz  fenolftaleinni — pushti  rangga  le
NaOH  va  KOH  ishqorlar  qizdirishga  juda  chidamlidir. 
lan,  NaOH  1400*C  da  parchalanmasdan  qaynaydi.  Lekin  a: 
ning  ko‘pchiligi  qizdirilganda  parchalanadi.  Masalan:
Cu(OH
) 2
 
*°  >  CuO +  H20
2Fe(OH
) 3
 
*°  >  Fe
2
0
3
 + 3H20
Asoslaming  eng  muhim  kimyoviy  xossalariga  quyidaj 
keltirsa  boiadi:
1.  Asoslar  kislotalar  bilan  reaksiyaga  kirishib,  tuz  va  suv 
qiladi  va  bu  reaksiya  neytrallanish  reaksiyasi  deb  ataladi:
Ca(OH
) 2
 +  H
2
S 0
4
 =  C aS 0
4
 + 2H20  
Fe(OH
) 3
 +  3 H N 0
3
 =  F e(N 0
3 ) 3
 + 3H20
2.  Ishqorlar  kislota  oksidlari  bilan  reaksiyaga  kirishib,  ti 
suv  hosil  qiladi:
Ba(OH
) 2
 + S 0
3
 = BaS0
4
 + H20
2NaOH  + S i0
2
 =  NajSiOj + H 20
3.  Ishqorlar  turli  tuzlam ing  eritmalari  bilan  o ‘zaro 
1 
etib,  yangi  tuz  va  yangi  asos  hosil  qiladi:
2KOH  + N iS0
4
 =  K
2
S 0
4
 + Ni(OH)24
2NaOH  +  MnCl
2
 = 2NaCl +  Mn(OH)2i
4.  Ishqorlar  am foter  oksid  va  am foter  gidroksidlar  t 
reaksiyaga  kirishib,  tuz  va  suv  hosil  qiladi:
2NaOH  + A1
2
0
3
 = 2NaA10
2
 +  H20
NaOH + A l(O H
) 3
 =  NaA10
2
 + 2H20
Amfoter  gidroksidlar.  Dissotsilanganda  bir  vaqtning  o‘ 
vodorod  kationlari  H+  ni  ham,  gidroksid-ionlar  OH~  ni 
hosil  qiladigan  gidroksidlar  amfoter  gidroksidlar  deyiladi.
178

Bularga  A 1(0H )3,  Zn(OH)2,  Cr(OH)3,  Be(OH)2,  Ge(OH)2, 
Sn(OH)4,  Pb(OH
) 4
  va  boshqalar  misol  bo‘la  oladi.
Elektrolitik  dissotsilanish  nazariyasiga  ko‘ra,  asoslarning 
barcha  umumiy  xossalari  (qo‘lga  surilganda  sovunga  o ‘xshab 
tuyilishi,  indikatorlaming  rangini  o ‘zgartirishi,  kislotalar,  kislotali 
oksidlar  va  tuzlar  bilan  o ‘zaro  ta ’sirlashuvi)  gidroksid-ionlar 
OH"  tufaylidir.
Amfoter  gidroksidlar  kislotalar  eritmalari  bilan  ham,  ishqor- 
laming  eritmalari  bilan  ham  o‘zaro  ta ’sirlashadi.  Masalan:
A l(O H
) 3
 + 3HC1  = A1C1
3
 +  3H20  
A l(O H
) 3
 + NaOH  + 2H20  »  Na[Al(0H)
4
(H
2
0 ) 2]
Hozirgi  vaqtda  amfoter  gidroksidlaming  ishqoriy  eritmalarda 
erishi,  odatda,  gidroksotuzlar  (gidroksokomplekslar)  hosil  bo'lish 
jarayoni  sifatida  qaraladi.  Ko'pchilik  metallaming  gidroksokom- 
plekslari  m avjudligi  ta jrib a d a   tasd iq lan g an :  [Z n (O H )4]2 -, 
IA 1(0H )
4
(H
2
0 ) 2]~,  [A l(O H )6]3~  va  b.  Aluminiyning  gidrok- 
sokomplekslari  eng  barqaror  hisoblanadi.
Bunday  nuqtayi  nazar  yuqoridagi  xulosalami  o'zgartirmaydi: 
amfoter  gidroksidda,  masalan,  A l(O H
) 3
  va  shunga  o‘xshashlarda 
kislotali  muhitda  muvozanat  aluminiy  tuzlari  hosil  bo'lish  tomo- 
niga,  ishqoriy  m uhitda  — gidroksokom plekslar  hosil  bo ‘lish 
tomoniga  siljiydi.  Buni  ushbu  tenglama  bilan  ancha  aniq  ifodalash 
mumkin:
Al3+ + ЗОН" <-►
 A l(O H
) 3
 ++ A l(O H
) 3
 + 3H
2
0 l  
[A1(0H)
4
(H
2
0 ) 2]- +  H+
7.4.  Tuzlar
Tarkibi  metall  ionlari  va  kislota  qoldiqlaridan  iborat  bo'lgan 
murakkab  birikmalar  tuzlar  deyiladi.  Tuzlar,  tuz  hosil  qiluvchi 
metall  ioni  va  kislota  qoldigM  xususiyatiga  qarab,  har  xil  turga 
bolinadi:
—  normal  (o‘rta)  tuzlar 
K N 0 3,  K
2
S 0
4
—  nordon  (gidro)  tuzlar 
K H S04,  C a(H S0
4 ) 2
—  asosli  (gidroksi)  tuzlar 
M g (0 H )N 0 3,  A 1(0H )S 0
4
—  qo'shaloq  tuzlar 
KA1(S0
4 ) 2
—  kompleks  tuzlar 
[Cu(NH
3
)
4
]S 04,  K
4
[Fe(CN)6]
179

Normal  (o'rta)  tuzlar  kislota  molekulasi  tarkibidagi  hai 
vodorod  ioni  metall  bilan  to‘liq  o'rin  almashinishidan  yoki  ; 
lar  tarkibidagi  gidroksil  O H “  ioni  kislota  qoldig‘iga  t< 
almashinishidan  hosil  bo'lgan  mahsulotdir.
Nordon  tuzni  normal  tuzga  aylantirish  uchun  shu  tuzni 
qiladigan  ishqordan  mo‘lroq  qo‘shish  kerak.
K H S0
4
 +  KOH  =  K
2
S 0
4
 +  H20
Nordon  tuzni  temperatura  ta’sirida  qizdirib,  o'rta  tuzga  о 
zish  mumkin:
C a(H C 0
3 ) 2
 —> CaCOj +  H20  +  C 0
2
Ba’zi  hollarda  nordon  tuz  shu  tuzni  hosil  qilgan  metall 
boshqa  tuzi  ta’sirida  normal  tuzga  aylantiriladi:
K H S0
4
 +  KCl = K
2
S 0
4
 +  HCl
N ordon  tuzning  struktura  formulasini  yozishda  shuni 
tutish  zarurki,  tuzning  tarkibidagi  vodorod  va  metall  kisl< 
orqali  markaziy  atom  bilan  bog'lanadi:
KHS0
4  
K -
0
\
  ^ O
H - 0  
о
Nomlanisbi.  Tuzlarning  xalqaro  nomlanishi  eng  ko‘p 
qalgan.  Bunda  tuzning  nomi  kationning  nomi  bilan  anion 
nomidan  hosil  qilinadi.  Odatda,  anion  va  kationlarning 
ko‘rsatilmaydi.  Agar  bitta  metallning  o ‘zi  turli  xil  oksidla 
darajalarini  namoyon  qiladigan  bo‘lsa,  uning  oksidlanish  dar 
metall  nomidan  keyin  qavs  ichida  rim  raqami  bilan  ko'rsati 
M asalan,  K N O
3
 —  kaliy  n itra t,  F e S 0
4
 —  tem ir  (II)  su 
Fe
2
(S
0
4 ) 3
  tem ir  (III)  sulfat:
—  nordon  tuzlar  metall  (valentligi)  va  kislota  qoldig‘i  n< 
ga,  agar  tuz  tarkibida  vodorod  atomi  bitta  bo‘lsa  „gidro“ 
ikkita  bo‘Isa  „digidro“  qo'shimchalari  qo‘shib  aytiladi.  Masi 
N a H C 0
3
  —  natriy  gid ro k arb o n at  (yoki  natriy  bikarbor 
N H
4
H
2
P 0
4
 — ammoniy  digidrofosfat;
—  asosli  tuzlar  metall  nomi  (valentligi)  va  kislota  qol 
n o m ig a   „ g id ro k s o “  s o ‘zi  q o ‘shib  n o m la n a d i.  M asa 
M g(O H )N Ü
3
  —m agniy  g id ro k so n itrat,  F e (O H h C l  —  t« 
digidroksoxlorid;
180

—  qo‘sh  tuzlar  aw al  valentligi  (oksidlanish  darajasi)  katta 
metall,  keyin  valentligi  kichigining  nomi  va  oxirida  kislota 
qoldigMning  nomi  aytilishi  bilan  nomlanadi:  KA1(S0
4 ) 2
 — alu- 
miniy  kaliy  sulfat,  (N H
4 ) 2
  •  F e(S 0
4 ) 2
 •  12H20  — ternir  ammoniy 
sulfat;
—  kompleks  tuzlami  nomlashda,  awal  kislota  qoldigM  (yoki 
neytral  molekula)ning  lotincha  soni,  keyin  uning  nomi,  metall- 
ning  nomi  (valentligi)  va  tashqi  sferadagi  metall  (yoki  kislota 
qoldigM)  nomi  aytiladi.  Masalan:  K
3
[Fe(CN)6J — geksosianoferrat 
(III)  kaliy.
Fizlk  xossalari.  Barcha  tuzlar  qattiq  moddalar  boMib,  turli 
rangda  boMadilar.  U lar  suvda  eruvchanligi 
bo ‘yicha  yaxshi 
eriydigan  (NaCl,  KC1,  N H
4
N 0 3,  K N 0 3,  CaCl
2
  va  hokazo), 
kam  eruvchan  (C aS 04,  Ag
2
S 0 4,  PbCl
2
  va  hokazo),  juda  kam 
eruvchan  (C aC 0 3,  BaS04,  C aS i03,  A l
2
(S i0
3 ) 3
  va  hokazo)  larga 
boMinadi.
Olinishi.  Tuzlarni  olishning  ko‘p  usullari  mavjud  boMib, 
ulardan  eng  asosiylari  quyidagilardir.
I.  Metallaming  metallmaslar  bilan  ta’siri:
Mg + C l
2
 —
>  MgCl
2
 
Fe  +  S —> FeS
II.  Metallaming  kislotalar  bilan  ta’siri:
Fe  + 2HC1 =   FeCl
2
 +  H 2t
III.  Metallaming  ishqorlar  bilan  ta’siri:
2A1 + 
6
NaOH(k) = 2Na
3
A10
3
 + 3H2t
IV.  Metallaming  tuzlar  bilan  ta ’siri:
Fe +  H g (N 0
3 ) 2
 = F e (N 0
3 ) 2
 +  Hg
V.  Asosli  oksidlaming  kislotalar  bilan  ta ’siri:
CuO + 2 H N 0
3
 =  C u (N 0
3 ) 2
 +  H20
VI.  KJslotali  oksidlaming  gidroksidlar  bilan  ta’siri:
3Mg(OH
) 2
 +  P
2
0
5
 =  Mg
3
(P 0
4 ) 2
 + 3H20
VU.  Gidroksidlar  va  kislotalaming  o'zaro  ta’siri:
Ca(OH
) 2
 +  2 H N 0
3
 = C a(N 0
3 ) 2
 + 2H2O Î
VIII.  Kislotali  oksidlaming  tuzlar  bilan  ta ’siri:
Na
2
C 0
3
 +  S 0
2
 = Na
2
S 0
3
 + C 0
2
181

IX.  Yaxshi  eruvchan  ikki  tuzning  o‘zaro  ta’siri:
A gN 0
3
 +  NaCl =  AgCl i   +  N a N 0
3
X.  Tuzlaming  ishqorlar  bilan  ta'siri:
FeCl
2
 + 2K 0H  = Fe(OH)?l   + 2KC1
XI.  Tuzlaming  kislotalar  bilan  ta’siri:
K N 0
3
 +  H
2
S 0
4
 =  K H S0
4
 +  HNO
3
(q u ru q )
XII.  Galogenlaming  ishqorlarda  erishi:
C l
2
 + 2KOH  =   KC1  +  KCIO +  H20
(sovuq)
XIII.  Ayrim  metallmaslaming  tuzlar  bilan  ta’siri:
2NaI  + Cl
2
 =  2NaCl  +  I
2
XIV.  Ayrim  tuzlaming  o‘zaro  birikishi:
2KI  +  H gl
2
 =  K
2
[HgI4]
XV.  Ammiakning  kislotalar  bilan  birikishi  tufayli  tuzla 
qilinadi:
2NH
3
 + H
2
S 0
4
 = (NH
4
)2S0
4
Kimyoviy  xossalari.  1.  B a’zi  tuzlar  tem peratura  ta 
parchalanadi:
t*C
2M g(H C0
3 ) 2
 = 2MgO + 4 C 0
2
 + 2H20  
t*C
(N H
4
)
2
Cr
2 0
7
 =  N
2
 + 4H20  + Cr
2
0
3
2.  N ordon  tuzlar  ishqorlar  va  kislotalar  bilan  real 
kirishib,  yangi  o'rta  tuz  va  suv  (kislota  yoki  oksidni)  hosil  qi
N aHCO j + NaOH  = N a
2
C 0
3
 +  2H20
N aH CO j +  HC1 =  NaCl +  H 20  + C 0 2t
3.  Asosli  tuzlar  ishqor  ta’sirida  asos  va  yangi  tuz  hosil  qi
A 1(0H )S 0
4
 + 2NaOH =  A l(O H )34 + Na
2
S 0
4  
Kislota  ta’sirida  (o‘rta  tuz  va  suv)  hosil  qiladilar: 
2A 1(0H )S0
4
 + H
2
S 0
4
 = A1
2
(S 0
4 ) 3
 + 2H20
4.  0 ‘rta  tuzlar  ishqorlar  va  kislotalar  ta’sirida  quyid¡ 
hosil  qiladilar:
FeCl
3
 + 3NaOH =  Fe(OH)34 + 3NaCl
(asos  va  yangi  tuz)  yoki
182

2 F eC l
3
 +  3H
2
S 0
4
 =  Fe
2
(S 0
4 ) 3
 + 6HC1 
(yangi  kislota  va  yangi  tuz).
5. 
Tuzlar  eritmalariga  m etallar  ta ’sir  ettirilsa,  o ‘rin  olish 
reaksiyalari  borib,  yangi  tuz  va  metall  ajralib  chiqadi:
Fe +  C u S 0
4
 = Cu  +  F eS 0
4
7.5.  Anorganik  birikmalarning  sinflari 
orasidagi  bog‘lanish
Oddiy  moddalar,  oksidlar,  kislotalar,  asoslar  va  tuzlar  orasida 
genetik  bog'lanish  bor,  chunonchi,  ular  bir-biriga  aylanishi 
mumkin.  Masalan,  oddiy  modda  bo'lgan  kalsiy  métali  kislorod 
bilan  birikishi  natijasida  kalsiy  oksidga  aylanadi.  Kalsiy  oksid  suv 
bilan  o ‘zaro  ta ’sir  ettirilganda  kalsiy  gidroksidni  hosil  qiladi,  bu 
moddaga  kislota  ta’sir  ettirilganda  tuzga  aylanadi.  Bu  otzgarishlami 
ushbu  sxema  bilan  tasvirlash  mumkin:
Ca —►
 CaO —►
 Ca(O H
) 2
 —►
 C aS 0
4
Ishni  metallmasdan,  masalan,  oltingugurtdan  boshlab  ham 
pirovard  oqibatda  xuddi  shu  mahsulotni  olish  mumkin:
S —> S 0
3
 —►
  H
2
S 0
4
 —> C aS 0
4
Demak,  bitta  tuzning  o ‘zi  turli  xil  y o ilar  bilan  olindi.
Teskari  yo'nalish — tuzdan  anorganik  birikmalarning  boshqa 
sinflariga  va  oddiy  moddalarga  o'tishi  ham  mumkin.  Masalan,  mis 
sulfatdan  uni  ishqor  bilan  o ‘zaro  ta ’sir  ettirish  orqali  mis  (II) 
gidroksidga,  undan  qizdirish  yordamida  mis  (II)  oksidga  o ‘tish, 
bu  oksiddan  esa  qizdirib  turib  vodorod  bilan  qaytarish  orqali 
oddiy  modda — mis  olish  mumkin:
C u S 0
4
  —>  Cu(O H
) 2
 —> CuO —►
 Cu
Anorganik  birikmalarning  sinflari  orasidagi  bunday  bog'lanish 
bir  sinf moddalaridan  boshqa  sinf  moddalarini  olishga  asoslangan 
boMib,  genetik  bog'lanish  deyiladi.  Lekin  shuni  nazarda  tutish 
kerakki,  ko'pincha  m oddalar  bevosita  yo‘l  bilan  emas,  balki 
bilvosita  yo‘l  bilan  olinadi.  Masalan,  mis  (II)  oksidni  suv  bilan 
o'zaro  ta ’sir  ettirish  reaksiyasi  orqali  mis  (II)  gidroksid  olib 
bo'lm aydi,  chunki  bunday  reaksiya  sodir  boMmaydi.  Bunda 
bilvosita  yo‘l  tutiladi:  mis  (II)  oksidga  kislota  ta ’sir  ettirib  tuz 
olinadi  va  tuzga  ishqor  ta ’sir  ettirib  mis  (II)  gidroksid  oli­
nadi.
183

Anorganik  birikmalaming  sinflari  orasidagi  genetik  bog'la 
ushbu  sxema  bilan  ifodalash  mumkin:
Metall -> Asosli  oksid -> Asos
I
Tuz
I
Metallmas -> Kislotali  -»  Kislota 
oksid
7-BOBGA  DOIR  TESTLAR  VA  ULARNING  YECHIMLA
7.1.  Quyidagi  o‘zgarishlami  amalga  oshirishga  imkon  bi 
gan  reaksiyalaming  tenglamalarini  yozing.  Qaysi  bosqichda 
talar  hosil  bo‘ladi?
N
2
-*N H 3->(N H
4
)
2
S 0
4
-+2N H
4
C1->NH3-»N h
4
n o
3
A)  3 - 4 -   bosqichda; 
B)  2- bosqichda;
C)  4—5- bosqichda; 
D)  2 - 3 -   bosqichd
Yechish.  1) Azotga  vodorod  ta’sir  ettirib  ammiak  olami; 
N 2+ 3H2-> 2NH
3
2)  Ammiakka  sulfat  kislota  ta’sir  ettirib  ammoniy  sulfat
miz:
2NH3+  H
2
S 0 4-> (NH
4
)
2
S 0
4
3)  Ammoniy  sulfatga  xlorid  kislota  ta’sir  ettirib  amn 
xlorid  olamiz:
(NH
4
)
2
S 0
4
 + 2HCI 
2NH
4
C1  +  H
2
S 0
4
4)  Ammoniy  xloridni  parchalab  ammiak  olamiz:
NH
4
C1 -> N H
3
 +  HCl
5)  Ammiakka  nitrat  kislota  ta’sir  ettirib  ammoniy  nitrat
miz:
n h
3
+ h n o
3
- > n h
4
n o
3
Javob
7.2.  Tarkibida  kaliy  xlorid  bilan  kaliy  bromidning  12,5  g 
lashmasi  bo'lgan  eritmaga  kumush  nitrat  eritmasidan  mo
‘ 1 
shilganda  20,78  g  kumush  xlorid  bilan  kumush  bromidning 
lashmasi  hosil  bo‘lgan.  Reaksiya  uchun  olingan  va  reaksiyadai 
yin  hosil  bo‘lgan  aralashmalaming  tarkibini  aniqlang:
A) 2,5;  10;  2,5;  17,8; 
B)2,98;  9,52;  5,74;  15,0-
C) 
6
;  6,5;  10;  10,78; 
D)  2,98;  9,52;  10,78;  10.
184

Yechish.  Kaliy  xlorid  va  kaliy  bromid  kumush  nitrat  bilan 
quyidagi  tenglamalar  bo‘yicha  reaksiyaga  kirishadi:
Kaliy  xloridning  miqdorini  x   g 
orqali,  kumush  xloridning 
miqdorini  esa  y   g  orqali  belgilaymiz;  kaliy  bromidning  miqdori 
(125 — x)  g,  kumush  bromidning  miqdori  esa  ( 2 0 — y)  g  bo'ladi. 
Reaksiyalar  tenglamalaridan  foydalanib  ikkita  proporsiya  tuzish 
mumkin,  ulardan  ikki  noma’lumli  ikkita  tenglama  sistemasi  hosil 
bo'ladi.
74.5  g  KC1  143,5  g  AgCl 
hosil  qiladi
x   g  KC
1
  y   g  AgCl 
hosil  qiladi
74.5  y =   143,5  x;
119  g  KBr  188  g  AgBr 
hosil  qiladi
(12,5 — x)  g  KBr (20,78- y )   g  AgBr  hosil  qiladi
119(20,78 - y ) =   188(12,5 -  x)
y   = 
5
Л -
У  
НА
  С 
5
184225,09 —  17076,5* =   1 7 5 0 7 5 -   14006*
3070,5x  =   9150,09
*   =   2,98
Binobarin,  aralashmada 
2,98 
g  kaliy  xlorid  va 
9,25 
g 
(12,5  —
—  2,98 
=  
9,52) 
kaliy  bromid  bo'lgan.  Kaliy  xlorid  va  kaliy  bro­
mid  bilan  kumush  nitrat  orasidagi  almashinish  reaksiyalarida
*43^-2,98 
_ g
g
  kumush  xlorid  va 
15,04 
g 
(2 0 ,7 8   —  5,74  =  
74,5
= 
15,04) 
kumush  bromid  hosil  bo'lgan.
7.3. 
200  g  18%  li  Na
2
S 0
4
  eritmasiga  64,4  g  Glauber  tuzi 
qo'shildi.  Hosil  bo'lgan  eritmadagi  Na
2
S 0
4
  ning  massa  ulushini 
(%)  hisoblang.
74,5
Javobi:  B.
185

A)  26; 
B)  25,2; 
C)  24,36; 
D)  28,2. 
Yechish.  1)  Eritmaning  umumiy  massasini  topamiz: 
m(er) =  200 + 64,4 =  264,4  g
2)  200  g  18%  li  N ^S C ^  massasini  hisoblaymiz:
200
-
 
100
jc
-   18
200  18 
_  v,  crk 
x  
\qq ~   =  36g  Na2S 0 4
3)  64,4  g  Glauber  tuzidagi  Na2S 0 4  massasini  aniqlay 
64,4 
X
N a2S 0 4  •  10H20  ->  N ajS04 
322 
142
6 4 ,6
____________x 
x =  -  
y 2j - 2
322_____________  142 
x = 28,4  g  N a ^
4)  Eritma  tarkibidagi  Na2S 0 4  va  Glauber  tuzi  tarkibi 
Na2S 0 4  ni  qo'shib  hisoblaymiz:
/n(Na2S04) =  36 + 28,4 =  64,4 g
5)  Endi  eritma  tarkibidagi  Na2S 0 4  ning  massa  ulushini  hi 
laymiz:
© = 
• 100 = 24,36% 
N a2SQ4
Javobi
186